Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/219/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717206482
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7717206482.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: D.K. AGRO, spol. s
r.o., Rakovec nad Ondavou 285, IČO: 36 853 453, zást. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, Košice,
IČO: 36 866 563, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Leo Teodor Vojčík, proti žalovaným: 1.
JRD Rakovec s.r.o., Rakovec nad Ondavou 389, IČO: 31 711 987 a 2. JRD Rakovec, družstvo, Rakovec
nad Ondavou 389, IČO: 52 518 167, zást. oboch Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
Radlinského 29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Pavol
Vargaeštok, o určenie oprávneného užívateľa pozemkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trebišov č. k. 6C/38/2017 - 2073 z 15. júna 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Každému zo žalovaných p r i z n á v aproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
I. zamietol žalobu, ktorej predmetom bolo určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom, resp.
oprávneným užívateľom v žalobe špecifikovaných pozemkových parciel registra “E“ v k. ú. A. B. C.

(orná pôda, trvalé trávnaté porasty), ktoré vchádzajú v sklad parciel registra “C“ (p. č. XXXX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/X D. E. F. XXXX/X), na ktoré nie je založený list vlastníctva; II. žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. zrušil svoje uznesenie zo 16.8.2017 o nariadení
neodkladného opatrenia v tejto vec (v spise na č. l. 157).

2. Rozhodol tak o žalobe skutkovo odôvodnenej tým, že na predmetné parcely žalovaný vstupuje
neoprávnene, hoci odvolávajúc sa na zmluvu č. 00734/2016 – PNZ-P40216/16.00 so Slovenským

pozemkovým fondom ten sa bráni, že na sporné parcely registra “C“ má uzatvorenú nájomnú zmluvu,
ktorú však žalobca považuje za absolútne neplatnú, a to pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť, pričom
niektoré z nich sú vo výlučnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve žalobcu alebo jeho
spoločníka a konateľa alebo ich má žalobca v nájme. Vzhľadom na to, že žalobca predmetné pozemky
užíva už niekoľko rokov, 15.8.2014 a rovnako tak aj 8.1.2016 požiadal SPF o uzavretie nájomnej zmluvy,
SPF na tieto jeho žiadosti nereagoval, uzatvorenie nájomnej zmluvy však neodmietol ani nevyzval
žalobcu na vrátenie pozemkov a preto žalobca tvrdí, že v zmysle §12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.

medzi ním a SPF vznikol nájomný vzťah zo zákona, a to aj k podielom, ktorých vlastníkom je SPF.

3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že nájomnou zmluvou č. 00734/2016-PNZ-
P40216/16.00 zo 17.10.2016 (v spise na č. l. 368) SPF ako prenajímateľ právnemu predchodcovižalovaných (CORONA GROUP, s. r. o.) ako nájomcovi na dobu určitú (17.10.2016 - 31.10.2020) dal do
prenájmu pozemky v k. ú. A. B. C., medzi nimi aj pozemky registra “C“, p. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX D. XXXX/XX o celkovej výmere 137,0723 ha (z toho 32,2216 ha vo vlastníctve SR, 104,8507

ha vo vlastníctve neznámych vlastníkov, v správe prenajímateľa). V zmluve sa konštatovalo, že nájomca
predmet nájmu so súhlasom prenajímateľa užíval od 1.11.2014.

4. S poukazom na §137 písm. c) CSP podal výklad naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení, zdôrazniac, že tento musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku (§217 ods. 1 CSP)

a že rozhodujúcim pre správne právne posúdenie naplnenia tejto podmienky procesnej prípustnosti
žaloby je hlavne obsah žalobného nároku vymedzeného v jej petite (!216 CSP), ktorým súd je viazaný
a ktorý žalobca v danom prípade formuloval ako určenie, že žalobca, a to buď ako nájomca alebo ako
(spolu)vlastník je oprávneným užívateľom sporných pozemkových parciel registra “E“ nachádzajúcich
sa v danom k. ú., alternatívne parciel registra “C“ špecifikovaných v žalobnom návrhu, pričom svoj
naliehavý právny záujem na tomto určení odôvodňoval tým, že na sporné parcely registra “E“ pôvodne

žalovaný CORONA GROUP, s. r. o. vstupuje a pasie na nich svoj dobytok. Majúc na zreteli, že žalobcom
namietaná nájomná zmluva s SPF zo 17.10.2016, keďže táto bola uzavretá na dobu určitú, zanikla jej
uplynutím dňom 31.10.2020, aplikujúc ustanovenie §217 ods. 1 CSP uzavrel, že v danom spore ku
dňu vyhlásenia rozsudku (15.6.2023) nebola preto preukázaná potreba vydania rozhodnutia o práve
užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu a že žalobcom požadované určenie práva nie

je preto vhodným nástrojom na odstránenie právnej neistoty v otázke oprávnenia žalobcu užívať sporné
parcely v uplynulom období účinnosti nájomnej zmluvy zo 17.10.2016. Uvažoval, že žalobca má aj iné
prostriedky právnej nápravy, než je predmetná určovacia žaloba a tieto, všetky ako žaloby na plnenie,
ako možné alternatívy vymenoval v 30. odseku svojho odôvodnenia. Konštatoval, že naliehavosť
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nie je daná, keďže žalobca má k dispozícii iný spôsob

ochrany zvoleného práva, napr. možnosť žalovať na splnenie povinnosti, resp. ak k porušeniu práva už
došlo, určovacia žaloba je prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza
sa tým vzniku ďalších sporov, prípadne ak táto vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi stranami.
V danom prípade bol však toho názoru, že ak by aj určil, že žalobca je oprávneným užívateľom sporných
parciel, týmto by sa nepredišlo vzniku ďalších sporov medzi stranami a takáto žaloba je preto procesne

neprípustná. S argumentom žalobcu v konaní, že jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení
je prezumovaný ustanovením §16c zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, a to z dôvodu, že sporné pozemky na PPA
žalovaný 1 deklaroval v roku 2019 a žalovaný 2 v roku 2020 a 2021, súd prvej inštancie v 40. odseku
svojho odôvodnenia sa vysporiadal konštatovaním, že uvedený zákon bol účinný len do 31.12.2017.

5. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že hoci žalobca v priebehu konania podaním zo 4.3.2022
(v spise na č. l. 543) rozšíril a zmenil skutkové dôvody, pre ktoré žalobu tento považoval za dôvodnú aj
proti žalovanému 2, kedy uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov je zrejmé, že (dovtedy
jediný)žalovanýužívaladeklarovalužívaniespornýchpozemkovvroku2019,pričomvroku2020a2021

ich užívanie deklaroval žalovaný 2 ako ďalší subjekt a preto navrhol, aby na strane žalovaného pristúpil
do konania aj tento iný subjekt, ktorý majetkovo a osobne je prepojený so žalovaným 1 a hoci aj podľa
samotného žalobcu týmto došlo k podstatnej zmene skutkových okolností danej veci a že preto svoj
nárok zakladal na nových rozhodujúcich skutočnostiach pre uplatnený nárok, avšak bez potreby zmeny
žalobného petitu, z dôvodu, že žalobca súdu nenavrhol zmenu žaloby, hoci touto v zmysle §140 ods. 2

CSP je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, uzavrel, že
o žalobe na základe týchto nových skutkových okolností vyplývajúcich z podania žalobcu zo 4.3.2022
rozhodovať nemohol, pretože by tak došlo k prekročeniu návrhu a porušeniu dispozičného princípu
a preto bolo namieste okrem nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení
žalobu zamietnuť aj z tohto dôvodu (§216 CSP).

6. Ďalej súd podotkol, že rovnocenným dôvodom zamietnutia žaloby popri už uvedenom mohlo byť aj to,
že kým sám žalobca svoje oprávnenie užívať sporné pozemky počas konania odvodzoval od nájomných
zmlúv uzavretých na pozemkové parcely registra “E“ a ním namietané nájomné zmluvy uzavreté s SPF,
ako aj žalovanými na PPA deklarované pozemky sa týkali parciel registra “C“, tak počas celého konania

nepredložil žiadnu právne relevantnú identifikáciu sporných parciel registra “E“ na stav registra “C“,
najmä geometrický plán, a teda právne relevantným spôsobom súdu nestotožnil, že sporné parcely
registra “E“ sú identické s predmetnými parcelami registra “C“.7. Napokon s poukazom na §335 ods. 1 CSP uzavrel, že z dôvodu zamietnutia žaloby mu vznikla
povinnosť zrušiť uznesenie zo 16.8.2017 (v spise na č. l. 257) o nariadení neodkladného opatrenia a o
trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu žalovaných v konaní (§255 ods. 1 CSP), a to pre

ich plný procesný úspech vo veci, keď nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu
§257 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predovšetkým namietal, že nájomné zmluvy uzatvárané na určitú dobu zanikajú a zároveň vznikajú
nové nájomné zmluvy, čo znamená, že nájomný vzťah sa predlžuje na základe iných zmlúv, čo v čase
podania žaloby 29.3.2017 v danom prípade bolo zrejmé. Vytkol, že ako žalobca svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení oprávneného užívateľa predmetných pozemkov odôvodnil a ku dňu

rozhodovania súdu prvej inštancie preukázal existenciou platného tak nájomného, ako i vlastníckeho
vzťahu k dotknutým pozemkom, ktoré obaja žalovaní neustále nezákonne využívajú, čo sami v konaní
ani nespochybňovali, ba priam jednoznačne potvrdili, pričom žalovaní tieto aj deklarujú na PPA za
účelom žiadosti o dotácie.

10.Odvolateľnesúhlasilanisprávnymnázoromsúduprvejinštancie,akotentoargumentovalvsúvislosti
s údajným nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení namietajúc,
že ani prípadnými žalobami na plnenie sa neodstráni spornosť strán ohľadom nájomných, resp.
vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom a ani sa tak nezamedzí ďalším sporom medzi nimi.
Domnieval sa preto, že napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti v konaní preukázal,

že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže ide o prípad, keď týmto sa vytvorí
pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a predíde sa tým žalobe na plnenie. Súdu preto
vytkol, že v danej veci bolo potrebné posudzovať, či žalobcom zvolená určovacia žaloba takýto pevný
právny základ pre právny vzťah sporových strán (ne)vytvára a či sa ňou (ne)môže predísť iným
žalobám. Podaná určovacia žaloba medzi stranami podľa odvolateľa rieši pritom jednak otázku samotnej

existencie právnych vzťahov založených zmienenými nájomnými zmluvami a jednak aj užívanie
pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom od posúdenia prejudiciálnej otázky o platnosti predmetných
nájomných zmlúv žalobcu k pozemkom súdom potom závisí, či sporný právny vzťah trvá aj naďalej alebo
či dotknuté nájomné zmluvy sú neplatné, ako sa bránia žalovaní. V prípade vyhovenia žalobe možno
podľa odvolateľa totiž očakávať, že žalovaní určovaciemu rozsudku sa dobrovoľne podrobia a dôsledky

z toho vyvodia bez ďalšieho donucovania, keďže práve v danom prípade by namiesto určovacej žaloby
museli nasledovať asi všetky druhy súdom prvej inštancie v 30. odseku jeho odôvodnenia zmienené
žaloby voči žalovaným a sporná otázka, kto je oprávneným užívateľom sporných pozemkov, bude
naďalej spornou a bude riešená vo viacerých súdnych konaniach. Podľa odvolateľa v danom prípade,
keď je zrejmé, že žalovaní majú v úmysle naďalej užívať predmetné pozemky a ani len netvrdia, že

v prípade podania žaloby na plnenie tieto by vydali žalobcovi, práve preto rozhodnutie o predmetnej
určovacej žalobe by zabránilo podávaniu ďalších žalôb či už na plnenie, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o náhrady škody alebo žalôb na zdržanie sa zásahov žalovaných do práva žalobcu na
užívanie predmetných parciel a pod., ktorými, pretože ani jedna z nich nepokryje celý obsah sporného
právneho vzťahu, spor medzi stranami sa nevyrieši.

11. Odvolateľ súdu ďalej vytýkal, že absolútne nebral do úvahy, že následne po zániku predmetnej
nájomnej zmluvy zo 17.10.2016 na predmetné pozemky bola uzavretá ďalšia nájomná zmluva a že
pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení absolútne
opomenulskutočnosť,žežalobcajeaj(spolu)vlastníkomniektorýchpozemkovtvoriacichpredmetsporu,

v dôsledku čoho vo veci vo vzťahu k pozemkom v jeho vlastníctve rozhodol preto nesprávne a svoje
rozhodnutie v merite veci aj nedostatočne odôvodnil.

12. Pokiaľ druhým dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že súd sa domnieval, že vo veci došlo
k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, odvolateľ namietal,

že povinnosťou súdu bolo postupom podľa §142, alternatívne podľa §143 CSP rozhodnúť o
(ne)pripustení zmeny žaloby. Súdu preto vytkol, že pokiaľ takýto procesný postup nezvolil, svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sám však tvrdí, že počas konaniak takejto zmene ani doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe nedošlo, žalobca v konaní
preukazovalsvojeužívacieprávokniektorýmpozemkom,pričomsúdzároveňsanezaoberalpredmetom
žaloby v rozsahu pozemkových parciel v (spolu)vlastníctve žalobcu, pričom podstata žaloby v čase

rozhodovania súdu bola zrejmá, a tou bolo nesporné užívanie predmetných pozemkov žalovanými.

13. Okrem uvedeného odvolateľ namietal aj to, že naliehavý právny záujem ani nebolo potrebné
preukazovať, pretože tento v danom prípade, ako to ustanovuje §137 písm. c) CSP, vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je §16c zákona č. 543/2007 Z. z., pričom prekážkou určovacej žaloby vo všeobecnosti

nie je, že táto sa viaže k minulému obdobiu, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už nastali.
Ide o hmotnoprávnu súvislosť určitého (posudzovaného) prípadu, zatiaľ čo rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku je kategóriou procesnoprávnou a týka sa stavu ustáleného v procese dokazovania
ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti namietal preto, že súd k §16c zákona č. 543/2007 Z. z., aj
keď v 40. odseku ho zmienil, k tomuto de facto sa nevyjadril. Ide pritom o právny predpis, ktorý v čase
podania žaloby bol platný a účinný, a to skutočne len do 31.12.2017, odvolateľ však namietal, že tento

následne bol nahradený zákonom č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácií v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka, ktorého §29 po obsahovej stránke je totožný s ustanovením §16c, na ktoré v konaní
poukazoval žalobca, pričom k §29 ods. 2 tohto novšieho zákona č. 280/2017 Z. z., ktorý podľa odvolateľa
prezumuje naliehavý právny záujem a priamo odkazuje na určovaciu žalobu podľa §137 písm. c) CSP
rovnako, ako to činil §16c zákona č. 543/2007 Z. z. súd absolútne sa nevyjadril.

14. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Žalobca podľa nich nepreukázal ani existenciu naliehavého právneho záujmu aj v čase
vyhlásenia rozsudku vo veci samej, z jeho strany nedošlo k zmene žaloby týkajúcej sa pozemkov, ku
ktorým užívacie právo pre skončenie nájomných zmlúv mu zaniklo, pričom v rozsudku nie je prípustné

určovať deje minulé. Zároveň nepreukázal ani to, ktorý subjekt a v akom rozsahu mu do jeho práv
zasahuje alebo tieto porušuje tak, aby bola naplnená aj požiadavka naliehavosti požadovaného určenia.
Okrem toho poukázali na to, že žalovaný 1 ani nie je pasívne vecne legitimovaným v spore, nakoľko
nepodniká v danom katastrálnom území a sporné pozemky neužíva, ani nežiada PPA o dotácie na
poľnohospodársku pôdu a že žalovaní už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložili

právoplatné rozsudky konajúceho súdu vo veciach 11C/75/2018 a 16C/21/2018 potvrdené aj odvolacím
súdom, z ktorých vyplynulo, že žalobca ani v týchto veciach neuniesol dôkazné bremeno preukázať
či už svoje užívacie právo k sporným pozemkom alebo skutočnosť, že žalovaní (a ktorý z nich akým
spôsobom) vôbec zasahujú do jeho práva, pričom tieto pozemky ani nedefinoval tak, aby rozsudok bol
vykonateľný.

15. Žalobca v reakcii na to vo svojej odvolacej replike zdôraznil, ako si žalovaný 1 titulom zmluvy
z 23.4.2018 o predaji časti podniku obchodnej spoločnosti CORONA BROUP, s. r. o., s ktorým sa
spájal aj prevod práv a povinností z podľa žalobcu neplatnej nájomnej zmluvy č. 00734/2016 –
PNZ- P40216/16.00, následne odvodzoval užívacie práva k pozemkom, ktoré tvoria predmet tohto

súdneho sporu. A pretože žalovaný 1 na základe tejto zmluvy pokračoval v nezákonnom reálnom
užívaní sporných pozemkov, aj v súdnom spore muselo preto dôjsť aj zmene pôvodne žalovaného
na žalovaného 1, pričom následne sporné pozemky v roku 2020 začal užívať aj žalovaný 2, ktorý ich
užíva dodnes, a teda užíval ich aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu v tejto veci. Žalobca
zdôraznil tiež, že žalovaní jednak sú navzájom majetkovo a osobne prepojení (konateľ žalovaného

1 zároveň je predsedom predstavenstva žalovaného 2, pričom sporné pozemky na PPA v r. 2019
kultúrne deklaroval žalovaný 1, v r. 2020 ich nedeklaroval žiaden zo žalovaných a v r. 2021 ich ako ich
oprávnený užívateľ deklaroval už žalovaný 2) a jednak, že na sporných pozemkoch, ktoré sú predmetom
súdneho sporu, reálne hospodária obaja žalovaní, čo títo ani nepopierajú, a teda naliehavý právny
záujem na požadovanom určení oprávneného užívateľa pozemkov podľa žalobcu neustále je daný.

Zopakoval ďalej svoje námietky z odvolania, že aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu
v konaní jednoznačne preukázal svoje užívacie právo k pozemkom tvoriacim predmet tohto súdneho
sporu, a to či už jednotlivými nájomnými zmluvami alebo preukázaním svojho (spolu)vlastníctva k nim,
čím zároveň preukázal aj svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na sporných
pozemkoch nepravidelne hospodária obaja žalovaní, pričom samotné pokračovanie v nájomnom vzťahu

nemožno subsumovať pod zmenu žaloby, keďže samotný žalobný petit naďalej zostáva nezmenený.
Podľa odvolateľa právny poriadok tomuto neposkytuje pritom iný prostriedok právnej ochrany, ktorým
by sa vyriešil celý obsah sporného právneho vzťahu medzi sporovými stranami, pričom za konkrétnych
skutkových okolností spočívajúcich v nepravidelnom vstupovaní dobytku žalovaných na spornépozemky, z uvedených právnych dôvodov predmetná určovacia žaloba je najvhodnejším, najúčinnejším
a najsprávnejšie zvoleným nástrojom za účelom nastolenia právnej istoty tak v (spolu)vlastníckom, ako
aj v nájomnom vzťahu.

16. Žalovaní v reakcii na to v odvolacej duplike výslovne popreli tieto tvrdenia odvolateľa, s týmito sa
nestotožnili a v plnom rozsahu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Svoje tvrdenia o zmene
skutkového stavu a o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení
preukazovali aj poukazom na to, že novými nájomnými zmluvami z roku 2023, ktoré so žalobcom

a žalovaným 2 uzatvoril SPF, je upravené aj bezdôvodné obohatenie za užívanie sporných pozemkov
od roku 2021 - 2022. Žalovaní následne priamo odvolaciemu súdu elektronickým podaním zo 4.7.2024
na podporu svojich tvrdení, ako i na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, že v spore nie
je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a že žalobca tento ani nepreukázal,
zaslali súdu uznesenie NS SR z 28.5.2024 vo veci 4Cdo/202/2022 o určenie oprávneného užívateľa
medzi žalobcom a žalovaným 1 vo vzťahu k nehnuteľnostiam v inom katastrálnom území.

17. Odvolacia duplika žalovaných, ako i ich elektronické podanie zo 4.7.2024 odvolateľovi boli doručené
20.11.2023, resp. 8.7.2025. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci samej neurobila.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil.

20.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený27.8.2025o9.50hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 21.7.2025

boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.
3 za použitia §378 CSP).

21.Žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)(súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom preto sa stotožnil

v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu
so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku
v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacímsúdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

24. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva priestor pre pochybnosti,
z akých dôvodov súd prvej inštancie takto postupoval, jeho dôvody aj v tomto smere sú dostatočne
zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací

súd dopĺňa nasledovné dôvody.

26. Predmetom konania je určenie, že žalobca je oprávneným užívateľom sporných pozemkových
parciel registra “E“. Žaloba je založená na skutkovom tvrdení, že žalovaní do užívacieho, resp.
(spolu)vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkovým parcelám zasahujú nepravidelným
vstupovaním na ne, resp. pasením dobytka na nich, čo žalobca v konaní osvedčoval predložením

nájomnej zmluvy zo 17.10.2016 medzi SPF a spoločnosťou CORONA GROUP, s. r. o. ako právnym
predchodcom žalovaného 1 o nájme pozemkových parciel registra “C“, avšak bez toho, aby v konaní
predložil akékoľvek dôkazy o totožnosti pozemkových parciel registra “E“, ktorých je (spolu)vlastníkom,
resp. nájomcom a vo vzťahu ku ktorým sa domáha súdnej ochrany určovacou žalobou s tými
pozemkovými parcelami, ktoré sú predmetom podľa neho relevantnej nájomnej zmluvy zo 17.10.2016.

27. Keďže podstatou predmetnej žaloby preto je tvrdenie žalobcu, že žalovaní sporné pozemky registra
“E“ v jeho (spolu)vlastníctve, resp. v jeho nájme neoprávnene fakticky užívajú, pokiaľ žalobca zároveň
nedokáže identifikovať, kde sporné pozemky registra “E“ v teréne sú, ako prebiehajú ich hranice, aká je
ich plocha, bez identifikácie týchto parciel na stav katastra v jeho registri “C“, v spore nie je preukázaná

ani pasívna vecná legitimácia žalovaných, resp. žalovaného 1, ktorý ako právny nástupca obchodnej
spoločnosti CORONA GROUP, s. r. o. v minulosti na základe zmluvy s SPF užíval pozemky registra
“C“, keďže pre tento nedostatok absolútne nebol preukázaný hmotnoprávny dôvod, pre ktorý predmetná
určovacia žaloba voči žalovaným by mala obstáť, čo podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie bolo tzv. tretím dôvodom, pre ktorý žalobu tento zamietol (jeho 38. odsek).

28. Odhliadnuc od uvedeného bez ďalšieho vecne správnym je aj záver súdu prvej inštancie, že
predmetná určovacia žaloba v danom prípade nie je správne zvoleným procesným prostriedkom súdnej
ochrany práv žalobcu, ktorý určenia, že je oprávneným užívateľom sporných pozemkových parciel,
sa domáha s odôvodnením, že zo strany žalovaných k zásahu do tohto jeho práva došlo faktickým

konaním žalovaného 1 (vstupovanie na sporné pozemky, pasenie dobytka). Odhliadnuc od toho, že
tvrdený neoprávnený zásah v čase rozhodovania súdu musí trvať, je potrebné si totiž uvedomiť, že
tvrdené faktické konanie žalovaných nemôže vytvárať naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnej
určovacej žalobe a že práve pre údajný faktický zásah žalovaných do práv žalobcu, pred ktorým tento
žiada o poskytnutie súdnej ochrany, jej správne zvoleným procesným prostriedkom mala byť žaloba o

ochranu (spolu)vlastníctva a jemu na roveň postavených práv (§126 o. z.). Totiž ani vyhovujúci rozsudok
vydaný na základe predmetnej určovacej žaloby by nemal ani len nepriamy vplyv na právne postavenie
nositeľa tvrdeného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v jeho subjektívnej sfére,
nakoľko by sa ním malo len deklarovať to, čo beztak už existuje, a to či už titulom nájmu alebo
(spolu)vlastníctva. Nič by sa ale nezmenilo na právnom postavení žalobcu, keďže ani ním navrhovaný

rozsudok priaznivo by neovplyvnil jeho právne postavenie, o ktorom žalobca navyše ani len netvrdil, že
by bolo neisté.

29. Ako vyplynulo napr. aj z predloženého uznesenia NS SR z 28.5.2024 vydaného v sporovej veci
medzi žalobcom a žalovaným 1 sp. zn. 4Cdo/202/2022, nielen tvrdiť, ale aj preukazovať, že predmetná

určovacia žaloba jednak vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy sporových strán a jednak že
ňou sa môže predísť iným žalobám, bolo pritom na žalobcovi. Nebolo preto úlohou súdu ani v tejto
sporovej veci pred okresným súdom posudzovať, či k takémuto usporiadaniu vzťahov medzi stranami
predmetnou žalobou prípadne (ne)dôjde, pokiaľ sám žalobca v tomto smere neponúkal ani netvrdil
žiadne skutočnosti, ako ani to, že žalobca je oprávneným užívateľom sporných pozemkov, a to či

už titulom (spolu)vlastníckeho alebo nájomného vzťahu, pretože tento stav nie je potrebné osobitne
deklarovať rozhodnutím súdu, lebo právne postavenie žalobcu ani žalovaných sa takýmto rozhodnutím
nijako nezmení. Pri argumentoch odvolateľa, že žalovaní sporné pozemky užívajú a nemienia ich
žalobcovi vydať, vyznieva skôr naivne očakávanie odvolateľa, že v prípade vyhovenia tejto žalobeo určenie oprávneného užívateľa sporných pozemkových parciel registra “E“, t. j. takých, ktoré v prírode
sú neidentifikovateľné, žalovaní dobrovoľne sa podrobia určovaciemu petitu vydanému v súdnom
konaní, v ktorom medzi stranami je sporné aj to, či ide vôbec o totožné pozemkové parcely, keďže,

ako žalovaní v konaní správne namietali, vo vzťahu k nim nebola predložená žiadna identifikácia a tieto
neboli preto stotožnené so stavom katastra, jeho registra “C“.

30. Nemožno pritom opomenúť ani to, že tvrdenie o zasahovaní žalovaných do sporných pozemkových
parciel registra “E“, ku ktorým žalobca má (spolu)vlastnícky, resp. užívací vzťah titulom nájomnej zmluvy,

a to už za vytknutého stavu absencie stotožnenia týchto pozemkových parciel so stavom katastra
v jeho registri “C“, žalobca osvedčoval existenciou nájomnej zmluvy právneho predchodcu žalovaného
1 s SPF zo 17.10.2016, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31.10.2020, a teda v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie v tejto sporovej veci 15.6.2023 žiaden zo žalovaných nájomcom už
ani len sporných pozemkových parciel registra “C“, nebol, pričom argument odvolateľa o automatickom
obnovovaní zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy uzatváranej na dobu určitú podľa zákona č.

504/2003 Z. z. („ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý,
písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení
nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa §8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme
pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu.11b))
v tomto konaní, kde ku skončeniu nájomného vzťahu, na základe zmluvy, na ktorú v konaní poukazoval

žalobca, došlo k 31.10.2020, bez ďalšieho nemôže obstáť, keďže automatické obnovenie zmlúv o nájme
poľnohospodárskej pôdy uzatváraných na dobu určitú s účinnosťou od 1.5.2018, a teda aj k 31.10.2019
(rok pred 31.12.2020) prijatím zákona č. 291/2017 Z. z., ktorý je novelou zákona č. 504/2003 Z.
z., bolo zrušené. V prípade predmetnej zmluvy č. 00734/2016-PNZ-P40216/16.00 zo 17.10.2016
k 31.10.2019 táto preto sa neobnovila nielen pre absenciu písomnej výzvy druhej zmluvnej strany na

vrátenie či prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, ale navyše, keďže išlo o pozemky,
s ktorými SPF nakladá podľa osobitného predpisu, ktorým podľa pozn. 11b) k tomuto zákonnému
ustanoveniu je §16 zákona č. 180/1995 Z. z., takáto podmienka jej automatického obnovenia v zmysle
zákona č. 504/2003 Z. z. ani v znení do 30.4.2018 (jeho §12 ods. 1, veta za bodkočiarkou), beztak
neplatila. Bolo preto dostatočné, v akom rozsahu súd prvej inštancie sa zaoberal odôvodnením absencie

tvrdeného naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko žalobca tento spájal
s existenciou nájomnej zmluvy, ktorá z dôvodu uplynutia určitej doby, na ktorú bola uzavretá, ku
dňu rozhodovania súdu už nebola účinnou a nemohla tak zakladať žalobcom tvrdené porušenie jeho
vlastníckych či užívacích práv k sporným pozemkom.

31. Pretože (spolu)vlastnícke práva žalobcu k sporným pozemkovým parcelám registra “E“ žiaden
zo žalovaných v konaní nepopieral, nebolo potrebné, aby súd osobitne sa zaoberal odôvodňovaním
naliehavého právneho záujmu, resp. jeho absencie vo vzťahu k pozemkom registra “E“, ku ktorým
žalobcadeklarovalsvojenespornéprávotitulom(spolu)vlastníctvaaajvtomtorozsahuidepretoopráva,
ktoré okrem v tomto odôvodnení odvolacieho súdu už skôr zmieneného nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných v tomto spore aj preto nebolo potrebné osobitne deklarovať v rozhodnutí súdu a
absencia naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k týmto titulom (spolu)vlastníctva žalobcu bola preto
evidentná a vzťahuje sa na ňu všetko, čo bolo uvedené aj vo vzťahu k absencii naliehavého právneho
záujmu v rozsahu určenia užívacích práv k sporným pozemkom, ku ktorým žalobca deklaroval nájomný
vzťah.

32. Odvolacia námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces spočívajúcom v tom, že súd
nerozhodol o zmene žaloby, ktorú tento v podaní žalobcu zo 4.3.2022 rozpoznal, obsahom ktorého
bola zmena v skutkových tvrdeniach, na ktorých žalobca žalobu dovtedy zakladal, v odvolacom konaní
neobstála práve z dôvodu, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie zmenu žaloby nenavrhol

a pre tento nedostatok súd ani nemohol posudzovať zmenený skutkový základ žaloby, ktorý vyplynul
tak z podaní žalobcu počnúc dňom 4.3.2022, ako i v súvislosti s uplynutím doby, na ktorú zmluva zo
17.10.2016 bola uzavretá.

33. Pokiaľ žalobca existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v odvolaní

odôvodňoval poukazom na osobitný právny predpis, ten, a to či už §16c zákona č. 543/2007 Z. z.
alebo §29 zákona č. 280/2017 Z. z., v danej veci nebolo potrebné a ani možné aplikovať z dôvodu,
že pre absenciu výslovného návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorou v zmysle §140 ods. 2 CSP je
i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ako skutkový základžaloby, o ktorej súd v danom prípade rozhodoval, neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by svedčili pre
potrebu aplikácie ktoréhokoľvek z týchto zákonných ustanovení.

34. Podľa §16c ods. 1, veta prvá a ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z.: (1) Ak žiadosť o poskytnutie podpory
na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo,
že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú
plochu41da) a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu.41c) (2) Ak
sa v konaní pred súdom41e) preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia

právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,41ea)
platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.41eb)

35. Podľa §29 ods. 1, veta prvá a ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z.: (1) Ak žiadosť o priame podpory
na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 28 ods. 1
sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k poľnohospodárskej ploche je sporné, konajúci orgán neurčí

na spornej výmere určenú poľnohospodársku plochu114) a v súlade s ustanovenými podmienkami
rozhodne podľa osobitného predpisu.115) (2) Ak sa v konaní pred súdom116) preukáže, že jeden zo
žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase vydania rozhodnutia právo užívania k poľnohospodárskej ploche,
a sú zachované lehoty podľa § 36 ods. 2, konajúci orgán na návrh alebo z vlastného podnetu preskúma
rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

36. V posudzovanom konaní pritom sa ani len nevyskytlo či už tvrdenie, že by žiadosť o poskytnutie
podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, nebola tvrdená a ani zistená
spornosť práva užívania žiadateľov k pôde a rovnako ani existencia rozhodnutia agentúry, resp. iného
orgánukonajúcehovzmyslecitovanýchzákonovoposkytnutípodporyzníženejospornúvýmeruapráve

preabsenciutakéhotorozhodnutiakompetentnéhosprávnehoorgánupoť.neprichádzalapretodoúvahy
ani právna relevancia rozhodnutia súdu v otázke, ktorý zo žiadateľov mal užívacie právo k sporným
pozemkom (§16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., resp. §29 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z.). Ak by teda
naliehavý právny záujem, ako tvrdí žalobca, aj mal vyplývať z §16c či z §29 zákona č. 543/2007 Z. z.,
resp. zákona č. 280/2017 Z. z., pretože jeho žaloba v tomto spore nebola založená na takých skutkových

tvrdeniach, ktoré by bolo potrebné podriadiť pod aplikáciu týchto zákonných ustanovení, uvedené pre
tento spor bolo preto bezpredmetné.

37.Ztýchtodôvodovplnepretopostačovalo,žesúdprvejinštanciesnámietkoužalobcu,ktorýexistenciu
svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval odkazom na §16c zákona

č. 543/2007 Z. z., v 40. odseku svojho odôvodnenia sa vysporiadal len s poukazom na to, že daný
zákon bol účinný len do 31.12.2017 a že k 15.6.2023 nebolo preto možné odvolávajúc sa naň úspešne
odôvodňovať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd nebol
pritom povinný zaoberať sa ani aplikáciou §29 zákona č. 280/2017 Z. z., pretože jednak žalobca
naliehavý právny záujem na požadovanom určení nezakladal na skutočnostiach právne významných

z hľadiska tohto zákonného ustanovenia a keďže nič z toho, čo z hľadiska §29 daného zákona je právne
významné, v tomto súdnom konaní tvrdené nebolo, súd nebol oprávnený sa tým zaoberať, a to ani
napriek tomu, že išlo o totožnú právnu úpravu, akou bola predchádzajúca právna úprava v §16c zákona
č. 543/2007 Z. z., ktorého neaplikovanie na daný prípad z hľadiska posudzovania existencie naliehavého
právneho záujmu žalobca vytýkal v konaní pred súdom prvej inštancie. Aj z tohto hľadiska úplne preto

postačovalo, že súd sa vysporiadal s nemožnosťou naliehavý právny záujem žalobcu k 15.6.2023
spájať v tom čase už so zrušeným §16c zákona č. 543/2007 Z. z., pričom aj v prípade údajnej, a to až
v odvolacom konaní namietanej potreby aplikovať ustanovenie §29 zákona č. 280/2017 Z. z. platí, že
deklarovanie užívaných plôch pre PPA absolútne nebolo predmetom tohto sporového súdneho konania.

38. Pokiaľ odvolateľ namietal, že určovacia žaloba je prípustná aj do minulosti, bez ohľadu na to, že
podľa odvolacieho súdu v danom prípade žalobcovi nešlo o deklarovanie užívacieho práva k sporným
pozemkom do minulosti, vzhľadom na ustanovenie §137 písm. c) CSP v spojení s jeho §217 čo
i len zvažovať opodstatnenosť tejto jeho námietky v tomto súdnom konaní mohlo mať zmysel len za
predpokladu, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení do minulosti by mal aj v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, čo v prejednávanej veci naplnené bezpochyby nebolo. Žalobca
existenciu svojho naliehavého právneho záujmu v danej veci totiž odôvodňoval takými skutočnosťami,
ktoré vzhľadom na ukončenie nájomnej zmluvy počnúc dňom 1.11.2020, a teda aj k rozhodnému dňu
rozhodovania súdu v tejto veci k 15.6.2023 už pominuli a žalobcom takto odôvodňovaný naliehavýprávny záujem na požadovanom určení, ak predtým vôbec bol, v čase rozhodovania súdu bezpochyby
už nebol daný.

39. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v súvislosti s plynutím času v konaní preukázal predložením zmlúv s jednotlivými nájomcami, je potrebné
podotknúť, že žalobca takto nepreukazoval svoj naliehavý právny záujem, ale aktívnu vecnú legitimáciu
v spore, pričom je na škodu veci, že vo vzťahu k žalovanej strane nepostupoval rovnakým spôsobom
a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v tomto spore nijako nepreukazoval. Žalobca pritom ešte

aj v odvolaní namietal, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie jeho naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v konaní bol nesporný, pričom tento mal spočívať v samotnom faktickom
zasahovaní do užívacích či (spolu)vlastníckych práv žalobcu, ktoré faktické konanie žalovaných, a to
pre absenciu identifikácie parciel registra “E“ na stav registra “C“ v konaní preukázané však nebolo.

40. Odvolacie námietky žalobcu z uvedených dôvodov nemali preto vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej
inštancie dospel a tieto neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie, či už jeho zmenou alebo zrušením a ako také
preto neobstáli.

41. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil
ako vecne správny vrátane napadnutého závisiaceho výroku o trovách konania správne a zákonne
založeného na zásade úspechu, v danom prípade žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

42. Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na

požadovanom určení, resp. vo vzťahu k žalovanému 2 aj pre absenciu zmeny žaloby v dôsledku
podstatnej zmeny skutkových okolností, ktoré v konaní nastali, resp. rovnako aj pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných v spore, a to pre už aj skôr zmienenú absenciu identifikácie parciel registra
“E“ na stav katastra v jeho registri “C“ a keďže aj rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom
vodvolacomkonaníakovecnesprávnybolpotvrdenýztýchistýchdôvodov,aniodvolacísúdsanemohol

zaoberaťodvolacounámietkoužalobcu,ženaprejednávanýprípadbolopotrebnéaplikovaťustanovenie
§139 a nasl. o. z. o spoluvlastníctve.

43. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu

ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a pre plný úspech žalovaných každému z nich priznal nárok na ich plnú
náhradu. Vzhľadom na podnikateľský charakter všetkých subjektov vystupujúcich v konaní ako sporová
strana odvolací súd nevzhliadol pritom dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré o trovách konania by malo
byť rozhodované postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu. O výške
náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením (§262 ods. 2 CSP).

44. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).