Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221202333
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8221202333.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805 proti
žalovaným: 1. B. D. - E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2. F. D. - E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., 3. D. D. - E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., žalované

v 1. až 3. rade zastúpené JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
v Bardejov, Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, IČO: 37 936 417, 4. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 40.481,85 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 11.666,67 eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 13.11.2021 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 4. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalobcu plniť

žalovanému v 1. rade, ktorá povinnosť žalobcovi vznikla právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k. 5C/23/2018 -156 zo dňa 7.9.2021.

II. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 11.666,67 eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 13.11.2021 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 4. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalobcu plniť

žalovanému v 2. rade, ktorá povinnosť žalobcovi vznikla právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k. 5C/23/2018 -156 zo dňa 7.9.2021.

III. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade sumu 11.666,67 eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 13.11.2021 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 4. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalobcu plniť
žalovanému v 3. rade, ktorá povinnosť žalobcovi vznikla právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Bardejov č.k. 5C/23/2018 -156 zo dňa 7.9.2021.

IV. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade sumu 5.481,85 eur,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 4. rade zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť žalobcu plniť žalovaným v 1. až 3. rade, ktorá povinnosť žalobcovi vznikla
právoplatným uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/23/2018 -165 zo dňa 4.1.2022.

V. Žalovaný v 4. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

VI. Žalobcovi voči žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému
v 4. rade povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej po 11.666,67 eur spolu s 5,00 % ročným

úrokom z omeškania od 13.11.2021 do zaplatenia. Žalobca si voči žalovanému v 4. rade uplatnil nárok
na náhradu trov konania, pričom tento si neuplatnil voči žalovaným v 1. až 3. rade.

2. Žalobu odôvodnil tým, že „dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX:XX hod. v katastrálnom území C. v časti
zvanej D., legálne držanou opakovacou guľovnicou kalibru 8x57 zn. zbrojovka G., nezisteného typu,
výrobné číslo H.: XXXX, počas individuálnej poľovačky s riadne vystaveným povolením na lov zveri, sa

dostatočne nepresvedčil, na aký objekt strieľa a dvoma výstrelmi z citovanej guľovnice v domnienke,
že sa na mieste, kde strelil, nachádza diviačia zver, za doposiaľ bližšie nezistených príčin spôsobil
vážne strelné poranenie, a to priestrel ľavého stehna s poranením stehnovej tepny a žily I. D., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. J. XXX, K. G., o ktorom nemal vedomosť, pričom na následky týchto
poranení menovaný na mieste zomrel. Za toto protiprávne konanie bol trestným rozkazom Okresného

súdu Bardejov zo dňa XX.XX.XXXX J. XX/XXX/XXXX-XXX uznaný vinným z dôvodu, že inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť, čím takto spáchal prečin usmrtenia, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní X B., pričom jeho výkon bol podmienečne odložený. V dôsledku náhlej smrti I. D.
E., ktorý bol manželom žalovanej v 1. rade a otcom žalovaných v 2. a 3. rade, si tieto uplatnili na
súde svoje nároky, okrem iného aj titulom náhrady nemajetkovej ujmy, voči žalobcovi. Žalované v 1.

až 3. rade si ako žalobkyne uplatnili svoje nároky v konaní pred Okresným súdom Bardejov sp. zn.
5C/23/2018 na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXX uzavretej medzi D. H. L. - M., N. XX, G.
a O. -D. H. O., A. B. X, XXX XX G., ktorou bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu členov
Slovenského poľovníckeho zväzu v súvislosti s výkonom práva poľovníctva. Touto zmluvou dojednal D.
H. L. poistenie v prospech tretej osoby. Z tejto poistnej zmluvy má poistený právo, aby za neho poisťovňa

uhradila škodu vzniknutú inému na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci,
ak škoda vznikla pri výkone práva poľovníctva, pokiaľ je daná zodpovednosť poisteného za škodu
v čase trvania poistenia. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 5C/23/2018-156 zo dňa 07.09.2021
uložil žalobcovi ako žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 11.666,67 eur každej zo žalovaných v 1. 2,.
a 3. rade. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2021 a vykonateľnosť dňa 13.11.2021.

Rozsudok zaslal žalobca poisťovni -žalovanému v 4. rade, a to listom zo dňa 25.10.2021 s tým, aby
žalovaný v 4. rade zvážil svoj postoj nevstupovať do predmetného súdneho konania sp. zn. 5C/23/2018.
Žalobca zároveň udelil žalovanému v 4. rade súhlas na podanie odvolania voči rozsudku. Žalobca ďalej
dôvodil tým, že žalovaný v 4. rade mu listom zo dňa 28.10.2021 oznámil, že neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti nie je krytý poistením a nároky na náhradu škody nemožno z predmetného

poistenia zodpovednosti za škodu usporiadať. Následne listom zo dňa 26.11.2021 žalované v 1. až
3. rade vyzvali žalobcu ako poisteného na plnenie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 zo dňa 07.09.2021. Preto žalobca opätovne listom zo dňa
06.12.2021 vyzval žalovaného v 4. rade na dobrovoľné plnenie nárokov poškodených, ale žalovaný v
4. rade odmietol titulom poistenia zodpovednosti za škodu členov Slovenského poľovníckeho zväzu v

súvislosti s výkonom práva poľovníctva, plniť žalovaným v 1. až 3. rade nároky priznané im právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/23/2018-156 zo dňa 07.09.2021. Podľa názoru žalobcu
bolo jeho konanie nesporne kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
členom Slovenského poľovníckeho zväzu v súvislosti s výkonom práva poľovníctva. Žalobca vyslovil
názor, že náhrada nemajetkovej ujmy je krytá poistením upraveným v zákone č. 274/2009 Z. z. o

poľovníctve. Pojem „škoda“ je potrebné vykladať extenzívne a pod neho spadá aj nemajetková ujma za
zásah do osobnostných práv pozostalých. Ak by toto poistenie nekrylo aj nemajetkovú ujmu, vznikalo by
tak značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za túto nemajetkovú ujmu, pretože v takýchto
prípadoch sa odškodňujú pozostalí poškodení vo vysokých sumách presahujúcich finančné a majetkové
pomery poistených. Žalobca bol teda pre úplnú pasivitu žalovaného v 4. rade a odmietanie splnenia jeho

zákonnej povinnosti nútený podať túto žalobu a súdne si ako poistený uplatniť nárok voči žalovanému v
4. rade v zmysle § 52 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Ku škode, pri ktorej nemajetková ujma u
žalovaných v 1. až 3. rade ako poškodených vznikla a za ktorú žalobca ako poistený zodpovedá, došlo
v čase trvania poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom práva poľovníctva.
Žalobca si v žalobe uplatnil voči žalovanému v 4. rade aj úrok z omeškania vo výške 5 % zo žalovaných

súm/istínod13.11.2021dozaplatenia.Komeškaniužalovanéhov4.radedošlopodľažalobcunajneskôr11.12.2021, pretože deň 10.12.2021 bol posledným dňom na to, aby žalovaný v 4. rade plnil v prospech
žalovaných v 1. až 3. rade v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 06.12.2021. K omeškaniu žalovaného v
4. rade došlo najskôr dňa 13.11.2021, po doručení listu žalovaného v 4. rade zo dňa 28.10.2021, ktorým

oznámil žalobcovi, že plniť nebude a ukončil likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. K ukončeniu
likvidácie došlo 28.10.2021, pričom 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 12.11.2021, a preto dňom
13.11.2021 je žalovaný v 4. rade v omeškaní. Dňa 13.04.2022 bol súdu doručený návrh žalobcu na
pripustenie zmeny žaloby, ktorým sa voči žalovanému v 4. rade domáhal, aby mu súd namiesto neho
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade sumu 5.481,85 eur s 5,00 % ročným úrokom

z omeškania od 19.02.2022 do zaplatenia, a to v zmysle povinnosti uloženej žalobcovi uznesením
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/23/2018 - 165 zo dňa 04.01.2022 nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade
trovy konania. K omeškaniu žalovaného v 4. rade došlo podľa žalobcu najneskôr od 19.02.2022, keďže
k ukončeniu likvidácie došlo dňa 03.02.2022 a 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 18.02.2022.“

3. Žalovaným v 1. až 3. rade bola žaloba s prílohami a tiež spolu s návrhom na zmenu žaloby doručená

dňa 03.05.2022 a žalovanému v 4. rade bola doručená dňa 29.04.2022.

4. K žalobe a návrhu na jej zmenu sa vyjadril žalovaný v 4. rade v podaní doručenom súdu dňa
09.05.2022. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike vydaný
poľovný lístok, musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva. Daná

skutočnosť neobsahuje dostatok právnych ani skutkových záverov osvedčujúcich nárok žalobcu, a
teda jeho aktívnu legitimáciu pre konanie a rovnako neosvedčuje ani pasívnu vecnú legitimáciu pre
konanie žalovaného v 4. rade. Poistná zmluva č. XXX XXX XXX o poistení zodpovednosti za škodu
vrátane jej zmien bola uzatvorená medzi D. H. L. ako poistníkom a O. - D. H. O. ako poisťovateľom.
Poistenými v zmysle predmetnej poistnej zmluvy sú 1. Slovenský poľovnícky zväz a jeho organizačné

zložky, 2. člen Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý je držiteľom poľovného lístka a ktorý je občanom
SR, 3. člen Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý nie je držiteľom poľovného lístka, 4. držiteľ
poľovného lístka - cudzinec, 5. Poľovné upotrebiteľný pes uznaného poľovného plemena s preukazom
o pôvode. Predmetom poistenia, t. j. poistenou činnosťou v zmysle vyššie uvedenej poistnej zmluvy
je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisteného,

bez zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Uvedené poistenie sa teda vzťahuje na
zodpovednosť za škodu uvedených fyzických osôb spôsobenú pri výkone práva poľovníctva. Podľa
článku 2, bod 4. písm. b) Všeobecných poistných podmienok škoda znamená „škoda na veci“ alebo
„škoda na zdraví“, pričom škoda na zdraví znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo
usmrtenia a z nich vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku. Vychádzajúc zo všeobecných

poistných podmienok danej poistnej zmluvy, je nepochybne a jednoznačne zrejmé, že ten, kto spôsobil
smrteľné zranenie pri výkone práva poľovníctva, t. j. žalobca ako člen Slovenského poľovníckeho zväzu,
má síce poistenú zodpovednosť za škodu v rámci predmetného poistenia, a tým aj právo, aby v prípade
poistnej udalosti poisťovňa za neho nahradila škodu, za ktorú zodpovedá, avšak len v rozsahu článku
2 bod 4. písm. b) VPP-Z, v zmysle ktorého nemajetková ujma nie je poistením krytá. Žalovaný v

4. rade poukázal na to, že výsledkom konania na Okresnom súde Bardejov vedenom pod sp. zn.
5C/23/2018 bolo uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade po 11 666,67 eur,
ako aj nahradiť trovy konania z dôvodu, že sa dopustil neoprávneného zásahu do ich súkromného a
rodinnéhoživota.Podľažalovanéhov4.radesúdvovecisp.zn.5C/23/2018nárokyžalovanýchv1.až3.
rade neposudzoval a svoje rozhodnutie nezaložil v kontexte so žalobcom uvádzanou poistnou zmluvou,

ale výlučne s poukazom na článok 19 ods. 2 Ústavy SR a na § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.
Výsledkom tohto konania nebolo uloženie povinnosti žalovanému v 4. rade, proti ktorému bola žaloba v
časti zamietnutá a v časti zastavená, ale bol to práve žalobca, ktorý bol zaviazaný rozhodnutím súdu na
poskytnutie finančnej satisfakcie za to, že neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalovaných v 1.
až 3. rade. Podľa žalovaného v 4. rade je absurdné, aby za daného stavu žalobca uplatňoval v tomto

konaní nároky v prospech tretej osoby, na ktoré on sám bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu,
poukazujúc na zmluvu, ktorá takýto nárok nepokrýva. Ak by mal súd posudzovať nárok žalobcu, tak aj v
takom prípade by musel konštatovať nielen nedôvodnosť žaloby, ale aj premlčanie nároku žalobcu. Na
základe toho žalovaný v 4. rade navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu proti žalobcovi právo
na náhradu trov konania.

5. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 2C/44/2020-168 zo dňa 31.5.2023 žalobu zamietol a stranám
náhradu trov konania nepriznal.6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 17Co/74/2023 zo dňa 4.7.2024 zrušil rozsudok Okresného
súdu Bardejov č. k. 2C/44/2020-168 zo dňa 31.5.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení okrem iného uviedol, že „úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní posúdiť,

či Všeobecné poistné podmienky v čl. 2 bod 4 písm. b), ktoré sú súčasťou zmluvy o poistení č.
XXXXXXXXX sú v súlade s § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. a či je daná povinnosť žalovaného v 4.
rade poskytnúť žalovaným v 1., 2., 3. rade plnenie namiesto žalobcu (vecná legitimácia). Ďalej bude
povinnosťou súdu opätovne posúdiť plynutie premlčacej doby. Ust. § 104 OZ sa totiž vzťahuje aj na
uvedené povinné poistenie podľa § 52 zák. č. 274/2007 Z.z., avšak len vo vzťahu k oprávneným osobám,

teda každej osobe, ktorej patrí poistné plnenie. Poistná udalosť podľa § 104 OZ nie je totožná so
škodovou udalosťou (čl. 2, bod 5 Všeobecných poistných podmienok) a vzhľadom na uplatnený nárok,
o ktorej výške nemajetkovej ujmy rozhodol súd, pri škodovej udalosti nenastala povinnosť žalovaného
plniť hneď, keď k udalosti došlo. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok v dvoch samostatných fázach, potom
aj premlčanie (počiatok a plynutie) je potrebné posudzovať v každom prípade samostatne.“

7. Súd prvej inštancie sa k uvedenému uzneseniu odvolacieho dal priestor vyjadriť sa stranám sporu.

8. V rámci prednesu na pojednávaní dňa 6.11.2024 zástupca žalovaného vo 4. rade poukázal na
existenciu troch foriem poistenia v právnom poriadku, a to zákonné, ktoré vyplýva zo zákona, povinné
zmluvné a zmluvné, teda dobrovoľné poistenie. Povinné zmluvné poistenie je svojim charakterom

zákonným poistením s tým rozdielom, že uzavretie tohto poistenia vyplýva zo zákona pre určitú skupinu
osôb, ktorá vykonáva konkrétnu činnosť, ktorá je spojená s veľkým rizikom možného vzniku škôd tretím
osobám na majetku, zdraví alebo živote a štát má záujem chrániť poškodených tým, že za túto škodu
bude ručiť poisťovňa. Ďalším rozdielom je, že povinné zmluvné poistenie môžu uzatvoriť povinné osoby
na základe poistnej zmluvy s poisťovňou, ktorú si vyberú, a ktorá vykonáva toto poistenie, a z toho

vyplýva, že ide zároveň o komerčné poistenie. Takto sú povinne zmluvne poistení aj napr. poľovníci,
u ktorých je skutočne vysoké riziko vzniku škôd tretím osobám na veci, zdraví a živote. Ani zákon
o povinnom zmluvnom poistení ani zákon o poľovníctve neupravovali výslovne zodpovednosť za vznik
nemajetkovej ujmy. Až postupným vývojom práva a v dôsledku množenia sa uplatňovaných nárokov
titulom nemajetkovej ujmy bola aj nemajetková ujma zahrnutá jej extenzívnym výkladom pod pojem

škoda na zdraví. Ani zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj „zákon o PZP“ od
svojej účinnosti 1.1.2002 nerozlišoval nemajetkovú ujmu. Súdy od začiatku uplatňovania týchto nárokov
poškodenými, tieto nároky zamietali. Až v prípade P. z r. 2013 nastal zlom a nemajetková ujma sa
považovala za „škodu na zdraví“. Ani poisťovne vykonávajúce toto poistenie si od času tohto rozhodnutia
do r. 2024, neupravili zmluvné podmienky, pričom od prípadu P. uplynulo 11 rokov a nemateriálna

ujma sa považovala za „škodu na zdraví“ v jej extenzívnom rozširujúcom výklade. Až zákonodarca
novelou ZoPZP č. 177/2024 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2024 zakotvil pojem „iná ujma“. Zákonodarca len
spresnil v zákone nemateriálnu ujmu ako „inú ujmu“ vychádzajúc zo Smernice EÚ z roku 2009, ktorá
zakotvovala pojem nie „škoda na zdraví“, ale „ujma na zdraví“. Preto, vzhľadom na vyššie uvedené,
nemôže byť rozdiel v tom, že z PZP motorových vozidiel sa poskytuje nemajetková ujma a z PZP výkonu

práva poľovníctva sa neposkytuje. Keď história uplatňovania nárokov z titulu vzniku nemajetkovej ujmy
jasne dokazuje, že až postupným hromadením týchto žalôb, došlo aj k zmene chápania nemajetkovej
ujmy ako „škody na zdraví“. A v tejto súvislosti poukázal na viackrát citované uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/234/2017 a tam vyslovenú právnu vetu: „Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu treba
eurokonformným výkladom pojmu škoda na zdraví – pri súčasnom rešpektovaní súvislostí právnych

inštitútov – dospieť k záveru, v zmysle ktorého škodou na zdraví (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) je aj
citová, osobnostná, psychická (teda nemajetková) ujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravnej
nehody (§ 13 Občianskeho zákonníka). Uvedený výklad pojmu škoda nepovažuje vec prejednávajúci
senát za výklad contra legem (výklad proti doslovnému jazykovému zneniu zákona). Zákaz výkladu
contra legem vyjadruje (výlučne) zákaz výkladu smernice v zrejmom rozpore so znením príslušného

vnútroštátneho ustanovenia. Pojem „škoda na zdraví“ ale, ako to bolo vyššie uvedené, možno vyložiť
extenzívne bez toho, aby pri súčasnom zachovaní cieľov a výsledku sledovaných smernicou došlo
k popretiu jeho jazykového vyjadrenia. Taký výklad nesiaha za hranice najširšie možného jazykového
významu pojmu. Ak existuje potreba zabezpečiť konformitu konkrétnej vnútroštátnej normy s úniovým
právom, je plne legitímne a súčasne nevyhnutné sudcovské vyplnenie „medzier“ (prostredníctvom

extenzívneho výkladu), ktoré ostali po nesprávne (neúplne) transponovaných smerniciach ...“. Bez
ohľadu na existujúcu smernicu EÚ, takýto výklad nesiaha za hranice najširšie možného jazykového
významu pojmu, preto aj v zmysle ZoP nemajetková ujma je „škodou na zdraví“ a je krytá PZP. V tejto
súvislostispomenulzákonnécitovanieustanovenia§52ZoP,ktoréhovorío„ublíženínazdraví“aZoPZPo „škode na zdraví“. Ide o taký široký pojem, podľa jeho názoru ešte o širší pojem ako pojem „škoda“,
pod ktorý je treba subsumovať aj nemateriálnu ujmu. Takýto široký význam pojmu „ublížiť na zdraví“
možnopodporiťajvýkladomzoSynonymickéhoslovníkaslovenčiny.Vovzťahuresp.výkladuZoPaVPP

žalovaného 4/, VPP v článku 2.4 b) ustanovujú, že „škoda na zdraví znamená telesné poškodenie
osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich vyplývajúca nemajetková ujma vrátane ušlého zisku“.
Zužujúci výklad VPP je treba vidieť v tom, že VPP v článku 2.4 b) ustanovujú, že „škoda na zdraví
znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich vyplývajúc majetková
ujma vrátane ušlého zisku“. Teda VPP reštriktívnym spôsobom zužujú „ublíženie na zdraví“ výlučne

na telesné poškodenie, a nie aj na napr. psychické, duševné alebo sexuálne poškodenie. Takýto úzky
význam pojmu „telesné poškodenie“ osoby možno podporiť aj výkladom zo Synonymického slovníka
slovenčiny. Ak žalovaný 4/ tvrdí, že nemajetková ujma je upravená v § 11 a nasl. OZ a nie je súčasťou
pojmu „škody na zdraví“ podľa § 440 – 450 OZ, „a preto ani nebol dôvod daný nárok uvádzať vo
výlukách poistenia“, k tomu poukázal napr. na ustanovenie článku 4.3 VPP, podľa ktorého „poistenie sa
nevzťahuje na náhradu zmluvných, správnych alebo trestných sankcií alebo pokút akéhokoľvek druhu

vrátanepunitivedemagesaleboexemplarydemages“.Vdanomprípadenejdeovecnúškoduažalovaný
4/ uviedol takúto výluku poistenia vo VPP. Aj keby uvažoval o tom, že ZoP vo svojich ustanoveniach
obsahuje časť venovanú sankciám, zákon rozoznáva priestupky, disciplinárne previnenia a iné správne
delikty. Preto pojmy ako „trestné sankcie alebo pokuty akéhokoľvek druhu vrátane punitive demages
alebo exemplary demages“ vybočujú z rozsahu sankcií, o ktorých pojednáva ZoP v § 76 až 78, a ktoré by

mali byť napr. preplatené alebo vyplatené poisťovňou za poisteného. Ak takáto jednoznačnosť výkladu
pojmu „nemateriálna ujma“ pre žalovaného 4/ znamenala, že preto nevzhliadol dôvod na jej uvedenie vo
výlukách poistenia, tak rovnako mal postupovať aj pri tejto výluke z poistenia v článku 4.3 VPP, pretože
výklad týchto trestných sankcií aj v tomto prípade nie je pojmom, ktorý by bolo možné subsumovať
pod pojem vecná škoda alebo škoda na zdraví. PZP je vlastne zákonné poistenie, s tým rozdielom, že

uzavretietohtopoisteniavyplývazozákonapreurčitúskupinuosôb,ktorávykonávakonkrétnušpecifickú
činnosť, ktorá je spojená s veľkým rizikom možného vzniku škôd tretím osobám na majetku, zdraví
alebo na živote, VPP ani poistná zmluva neobsahujú pojem „nemajetková ujma“, a preto pri rozhodovaní
by sa malo vychádzať z princípu spravodlivosti. Veď toto poistenie sa týka najmä škôd spôsobených
poľovníkmi – fyzickými osobami, ktorí na rozdiel od vodičov motorových vozidiel, môžu spôsobiť ujmu

na zdraví alebo smrť strelnou zbraňou, a preto riziko vzniku takýchto škôd a ešte väčších následkov
z nich vyplývajúcich, vrátane finančných následkov, môžu byť pre poistených poľovníkov katastrofálne
a zničujúce. V ostatnom prípade by žalobcovi ako poistenému neostávalo nič iné iba vyhlásiť osobný
bankrot. A to by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. V predmetnej veci je potrebné použiť tzv.
analógiu legis (analogické použitie zákona) podľa §§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda, pokiaľ

zákon (v danom prípade ZoP) nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické)
použitie inej normy na daný prípad – na ZoPZP.

9. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že sa s jeho právnym
názorom nestotožňuje. Žalovaný argumentáciu nepovažuje za správnu. Prostredníctvom úrazového

poistenia, ktoré je súčasťou systému sociálneho poistenia upraveného zákonom o SP, štát realizuje
svoj záväzok zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou resp. pozostalým finančné
prostriedky potrebné pre ich ďalší život. Povedané inak, v prípade jednorazového odškodnenia v
zmysle ust. § 94 zákona o SP ide o primerané hmotné zabezpečenie pozostalých a nejedná
sa o odškodnenie presne kvantifikovateľného, protiprávnym konaním vyvolaného zásahu do práva

na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj len ako „OZ"). Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že jednorazové odškodnenie v zmysle
ust. § 94 zákona o SP vychádza z odlišnej právnej konštrukcie ako náhrada nemajetkovej ujmy v
zmysle OZ, nakoľko skutková podstata právnej normy predpokladá len preukázanie úmrtia v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania a príbuzenského vzťahu vo forme manžel/manželka alebo

nezaopatreného dieťaťa k zosnulému a nevyžaduje splnenie aj ďalších zákonných podmienok, ako je to
v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení OZ. To, že jednorazové odškodnenie
nie je možné považovať za nemajetkovú ujmu potvrdzuje aj samotný úmysel zákonodarcu, ktorý v
pôvodnej dôvodovej správe k návrhu zákona uviedol, že účelom dávky je preklenutie nepriaznivej
finančnej situácie rodiny, spôsobenej stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania, t. j. zmiernenie materiálnych dopadov vzniknutých z dôvodu straty
príjmu živiteľa v dôsledku smrti. Už aj zákonodarcom použitý termín jednorazové „odškodnenie" evokuje
predovšetkým, že ide o zmiernenie materiálnej ujmy. Zároveň úrazové poistenie v zmysle zákona o SP
je síce povinným poistením, avšak ide o zákonné poistenie, ktoré je svojou podstatou verejnoprávnympoistením s tým, že jednotlivé podmienky vzniku poistenia a jeho rozsah je zákonodarcom stanovený
priamo zákonom, na rozdiel od poistenia zodpovednosti za škodu uzatváraného v zmysle ust. § 52
zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako

„zákon o poľovníctve"), ktoré je svojou povahou povinným zmluvným/komerčným poistením, pričom
samotný zákon stanovuje len minimálny rozsah („základne mantinely"), ktorý je poisťovateľ oprávnený
dobrovoľne rozšíriť. Poukazujúc na svoje tvrdenia je žalovaná toho názoru, že nie je možné stotožňovať
jednorazové odškodnenie v zmysle ust. § 94 zákona o SP s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
podľa OZ alebo v nich vidieť paralelu, a preto nie je na mieste ani záver krajského súdu, ktorý existenciu

krytia nemajetkovej ujmy v prípade poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone práva poľovníctva
v zmysle ust. § 52 zákona o poľovníctve argumentum per analogiam odvodzuje od jednorazového
odškodnenia v zmysle ust. § 94 zákona o SP ako dávky úrazového poistenia. Žalovaný má rovnako
za to, že existenciu krytia nemajetkovej ujmy v prípade poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone
práva poľovníctva uzavretého v zmysle ust. § 52 zákona o poľovníctve nie je možné analógiou odvodiť
ani od povinného zmluvného poistenia v zmysle zákona o PZP. Hoci z hľadiska druhu ide v obidvoch

prípadoch o povinné zmluvné poistenie, povinné zmluvné poistenie uzatvárané v zmysle zákona o PZP
má špecifický rozsah náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy a daný rozsah sa týka výlučne len škody
alebo ujmy v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Toto tvrdenie žalovaný vyvodzuje aj z názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku zo dňa 31.07.2017 vydaného v konaní
pod sp. zn. 6Mcdo/1/2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR R 61 / 2018 podľa ktorého : „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. 0 povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchzmienadoplneníjeaj,nemajetkováujmaspočívajúcav
zásahudoosobnostnýchprávpozostalýchobetedopravnejnehodyspôsobenejprevádzkoumotorového
vozidla." Tento názor sa kreoval /ako vyplýva aj z odôvodnenia daného rozhodnutia/ najmä na základe

tzv. eurokonformného výkladu právnych noriem, teda v spojení so skutočnosťou, že Európska únia
svojimi smernicami /tzv. Motorové smernice/ kládla požiadavky na členské štáty v oblasti úpravy tohto
povinného poistenia, jeho rozsahu a podmienok a svojim spôsobom vnímala pojmy „škoda" a „ujma".
Toto však neplatí pre prípad povinného zmluvného poistenia podľa zákona o poľovníctve, ktoré je
vnútroštátne upravené a v tomto smere nepodlieha regulácii na úrovni Európskej únie a teda by malo

reflektovať vnútroštátne vnímanie, ktoré odlišuje zodpovednosť za škodu a ochranu osobnosti (a to aj
terminologicky pri pomenovaní následkov - použitím termínov „škoda" a „zásah do práva na ochranu
osobnosti"). Uvedené tvrdenia opätovne preukazuje aj samotný zákonodarca, ktorý poslednou novelou
zákona o PZP okrem iného výslovne rozšíril rozsah poistenia aj o „inú ujmu", avšak k rovnakému
kroku nepristúpil pri ostatných povinných zmluvných poisteniach upravených osobitnými zákonmi. V

súvislosti s analógiou je potrebné uviesť, že analógia je nástrojom dotvárania práva, ktorou je možné
vyplniť medzeru v zákone, ktorá mohla vzniknúť napr. v dôsledku „nepozornosti" zákonodarcu. V
prejednávanom prípade je preto potrebné sa dôsledne zaoberať tým, či v zákone o poľovníctve existuje
medzera v zákone, ktorú je potrebné vyplniť a preto je nutné zodpovedať si otázku, či zákonodarca
proti svojmu zámeru opomenul zahrnúť do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu uzatváraného v

zmysle ust. § 52 zákona o poľovníctve aj „inú ujmu". Z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplýva,
že poistenie nechráni len poisteného poľovníka, ale aj poškodených, lebo im zabezpečuje uspokojenie
ich nárokov, ktoré by mohli byť niekedy inak ťažko vymáhateľné alebo dokonca nevymožiteľné. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon o poľovníctve bol k dnešnému dňu
minimálne 10x novelizovaný, pričom naposledy zákonom 205/2023 Z. z. prijatým dňa 09.05.2023,

prípadne zákonom 268/2022 Z. z. prijatým dňa 28.06.2022, teda v čase, keď' už z judikatúry najvyšších
súdnych autorít SR vyplýval nespochybniteľný záver, že škodou pre účely zákona o PZP sa rozumie
aj nemajetková ujma v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ. Zákonodarca napriek zneniu dôvodovej správy k
zákonu o poľovníctve, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, nevyužil svoju
kompetenciu a vyššie uvedenými novelami nerozšíril rozsah povinného zmluvného poistenia v zmysle

§ 52 zákona o poľovníctve aj o „inú ujmu", ako to urobil v prípade povinného zmluvného poistenia
uzatváraného v zmysle zákona o PZP. Na podklade vyššie uvedeného za použitia argumentum a
contrario potom jednoznačne vyplýva úmysel zákonodarcu nerozširovať rozsah povinného zmluvného
poistenia v zmysle ust. § 52 zákona o poľovníctve aj o nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, a preto nie
je ani dôvod vypĺňať medzeru v zákone za použitia analógie, nakoľko takáto medzera ani nevznikla, v

dôsledku čoho nie je možné prisvedčiť názoru krajského súdu, že z dikcie ust. § 52 zákona o poľovníctve
vyplýva úmysel zákonodarcu odškodňovať pozostalých aj v súvislosti s nárokmi na nemajetkovú ujmu
za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Krajský súd vidí dôvodnosť žaloby aj v tom, že podľa
jeho názoru žalovaný 4. vo všeobecných zmluvných podmienkach vzťahujúcich sa na dané povinnézmluvné poistenie (ďalej len ako „VPP") vykladá pojem škody zužujúco a pripúšťa aj pri usmrtení len
krytie tzv. majetkovej ujmy, aj keď ust. § 52 zákona o poľovníctve hovorí o povinnosti poistenia proti
„škodám" vzniknutým ublížením na zdraví alebo usmrtením a zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že

vo VPP v časti výluky z poistenia nie je uvedené aj krytie nemajetkovej ujmy. Žalovaný má za to, že ak
v ust. § 52 zákona o poľovníctve zákonodarca použil výraz „škodám" (t. j. v množnom čísle) a použil aj
pojem „ublíženie na zdraví" aj pojem „usmrtenie" , urobil tak v nadväznosti na vyjadrenie plurálu zložiek
patriacich pod škody na zdraví, t. j. ublíženie na zdraví alebo usmrtenie (náhrada za bolesť, náhrada
nákladov liečenia, strata na zárobku, náhrada nákladov pohrebu atd'.) a nie v úmysle vyjadriť, že by pri

usmrtení mala byť krytá nemajetková ujma podľa ust. § 13 OZ. Takýto výklad predmetného ustanovenia
považuje žalovaný v 4. rade za absurdný. Zároveň je potrebné dodať, že zákon o poľovníctve bol
prijatý v roku 2009, t. j. v čase keď z právnej úpravy, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít SR vyplýval záver, že nemajetkovú ujmu možno uplatňovať len mimo rámec inštitútu
zodpovednosti za škodu, t. j. podľa ust. § 11 a nasl. OZ, pričom ust. § 52 zákona o poľovníctve nebolo
ani raz novelizované, a preto jediným logickým záverom je, že z predmetného ustanovenia nemôže

vyplývať úmysel zákonodarcu odškodňovať nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
ust. § 11 a nasl. OZ titulom zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o námietku odvolacieho súdu, že:
„krytie nemajetkovej ujmy nie je ani vo výlukách poistenia", k tomu žalovaný v 4.rade uviedol, že poistná
zmluva č. XXXXXXXXX bola uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a D. H. L. už v roku XXXX a nakoľko
platná právna úprava v tom čase dôsledne rozlišovala medzi právom na ochranu osobnosti upravenom

v ust. § 11 a nasl. OZ (s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) a právom
na náhradu škody v zmysle ust. § 415 a nasl. OZ., tak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani
nemohol byť zahrnutý do pojmu škoda na zdraví v zmysle ust. §§ 440 - 450 OZ a preto ani nebol
dôvod daný nárok uvádzať vo výlukách z poistenia. V danom čase neexistovali ani spory, ktorými by
sa pozostalí príbuzní domáhali peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 11 a nasl. OZ a

ani v ponímaní odbornej verejnosti nebolo toto ustanovenie OZ vnímané ako relevantné pre prípad
zodpovednosti za úmrtie . Zvýraznil, že ust. § 52 zákona o poľovníctve nekladie povinnosti poisťovni,
hoci sa krajský súd takto snaží zákon interpretovať, ale osobe, ktorej má byť v Slovenskej republike
vydaný poľovný lístok. Naviac predmetné ustanovenie predpokladá, že poistné podmienky určia bližšie
rozsah poistenia („ Poistné podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať

výhradu,žepoistnáochranasaneposkytujeprinedbanlivostipoisteného.").Zákonpodľajehonázoruani
nevylučuje, aby poistenie bolo zabezpečené kombináciou poistných produktov a dokonca u viacerých
poisťovní (napr. zodpovednosť za materiálnu škodu u jednej poisťovne a zvyšok u inej). Pre žalovaného
je nepochopiteľné, prečo má súd prvej inštancie skúmať súlad poistných podmienok so zákonom, keď
zákon aj poistné podmienky používajú rovnakú terminológiu (ani jeden neobsahuje pojem „nemajetková

ujma" v žiadnej podobe) . Podotýkame, že poistné bolo a je kalkulované aj so zreteľom na rozsah krytia,
teda rozsah nárokov. Žalovaný v 4. rade zotrval na tom, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je
krytý v zmysle ust. § 52 zákona o poľovníctve a ani poistením uzatvoreným u žalovaného v 4. rade.

10. Spornou otázkou, ktorá má vplyv na posúdenie dôvodnosti tejto žaloby a posúdenie, či nárok je
alebo nie je premlčaný, či a v akej výške je dôvodný vo vzťahu k prvej uplatnenej časti (po 11.666,67
eur u žalovaných 1., 2., 3. rade) a vo vzťahu k druhej uplatnenej časti (5.481,85 eur u žalovaných v

1., 2. a 3. rade) a tiež odpoveď na to, či žalovaný v 4. rade je pasívne vecne legitimovaným, teda či z
titulu poistenia v poistnej zmluve č. XXXXXXXXX bola žalovanému v 4. rade daná povinnosť uhradiť
pozostalým osobám nemajetkovú ujmu.

11. V prvom rade súd vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu:

12. Z uznesenia zo dňa 29.03.2019 č. k. 5C/23/2018-28, právoplatného dňa 09.04.2019, súd zistil, že
na návrh žalobkýň - tu žalovaných v 1. až 3. rade postupom podľa § 79 C.s.p. konajúci súd pripustil do
konania ako žalovaného v 2. rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlo Dostojevského rad 4, 851
74 Bratislava, IČO: 00 151 700.

13. Z čiastočného rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 - 82 zo dňa 15.10.2019,
právoplatného dňa 27.12.2019, súd zistil, že v spore žalobcov - v danom prípade žalovaných v 1. až 3.
rade, proti žalovaným - žalobcovi a žalovanému v 4. rade, o náhradu škody a nemajetkovej ujmysúd vo výroku I. konanie o žalobe žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v časti náhrady majetkovej škody vo
výške 2.861,89 eur, zastavil; vo výroku II. konanie o žalobe žalovaných v 1. až 3. rade voči žalovanému
v 4. rade v časti náhrady nemajetkovej ujmy každej vo výške 11.666,67 eur zastavil; vo výroku III. žalobu

žalovanej v 1. rade voči žalovanému v 4. rade v časti náhrady majetkovej škody vo výške 2.861,89 eur
zamietolažalovanémuv 4.radepriznalvočižalovanýmv1.až3.radenároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia tohto čiastočného rozsudku vyplýva, že: „25. Podaním, doručeným
súdu dňa 16.05.2019, žalobcovia navrhli zmenu žaloby podľa § 139 C.s.p. Súd však predmetné podanie
postupom podľa § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby (§ 144 a nasl.

C.s.p.), keďže žalobcovia predmetným podaním zobrali žalobu čiastočne späť. Žalobcovia v 1. až 3.
rade v zmysle tohto podania zobrali žalobu voči žalovanému v 2. rade späť v časti náhrady nemajetkovej
ujmy a zároveň žalobkyňa v 1. rade zobrala voči žalovanému v 1. rade späť v časti náhrady majetkovej
škody. Po tomto čiastočnom späťvzatí sa každý zo žalobcov domáhal voči žalovanému v 1. rade náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 11.666,87 Eur a ďalej sa žalobkyňa v 1. rade domáhala voči žalovanému v
2. rade náhrady majetkovej škody vo výške 2.861,89 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3.

rade zobrali žalobu voči žalovanému v 2. rade o náhradu nemajetkovej ujmy každému po 11.666,67 Eur
a žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade v časti náhrady majetkovej škody vo výške 2.861,89 Eur späť,
preto súd postupom podľa § 145 C.s.p. rozhodol o čiastočnom zastavení konania tak, ako je to uvedené
v prvom a druhom výroku tohto rozsudku. 26. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si voči žalovanému v
2. rade uplatňovala nárok iba žalobkyňa v 1. rade a to ohľadne náhrady majetkovej škody vo výške

2.861,89 Eur.“ Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 4.
rade došlo z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, keďže medzi žalovanými v 1.
až 3. rade a žalovaným v 4. rade nevznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého by žalované boli
nositeľmi hmotného práva a žalovaný v 4. rade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá
právu, ktorého sa žalované v 1. až 3. rade v danom spore domáhali.

14. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 - 156 zo dňa 07.09.2021, právoplatného
dňa 09.11.2021 a vykonateľného dňa 13.11.2021, súd zistil, že v spore žalovaných v 1. až 3. rade, proti
žalovanému - tu žalobcovi, o náhradu nemajetkovej ujmy, súd vo výroku I. uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej po 11.666,67 eur a vo výroku II. priznal žalovaným v 1. až 3.

rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 - 165 zo dňa 04.01.2022, právoplatného
dňa 27.01.2022 a vykonateľného dňa 01.02.2022, vyplýva, že v spore žalovaných v 1. až 3. rade, proti
žalobcovi, o náhradu nemajetkovej ujmy, súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade účelne

vynaložené trovy konania vo výše 5.481,85 eur.

16. Z poistnej zmluvy č. XXX XXX XXX v zmysle jej zmeny č. 5 zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
poistná zmluva bola uzatvorená medzi poistníkom D. H. L., N. XX, XXX XX G. - D. Q., R.: XX XXX
XXX a poisťovateľom O. - D. H., O., A. B. X, D. - XXX XX G. X, R.: XX XXX XXX. Poistenými sú

1. Slovenský poľovnícky zväz a jeho organizačné zložky, 2. Člen Slovenského poľovníckeho zväzu,
ktorý je držiteľom poľovného lístka - občan SR, 3. Člen Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý nie je
držiteľom poľovného lístka - občan SR, 4. Držiteľ poľovného lístka - cudzinec, 5. Poľovne upotrebiteľný
pes uznaného poľovného plemena s preukazom o pôvode.

17. Toto poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (ďalej
len VPP-Z) a sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

18. Podľa poistnej zmluvy sa poistenie vzťahuje na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisteného, bez zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrobkom.

19. Poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu fyzických osôb spôsobenú:
a) pri výkone práva poľovníctva členom Slovenského poľovníckeho zväzu, ak je držiteľom poľovného

lístka vydaného na území SR a je občanom SR,
b) pri výkone práva poľovníctva členom Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý nie je držiteľom
poľovného lístka a je občanom SR,
c) pri výkone práva poľovníctva cudzincom, ak je držiteľom poľovného lístka vydaného na území SR.20. Pre poistených držiteľov poľovného lístka sa poistenie vzťahuje na dobu platnosti poľovného lístka.

21. Poistenie sa ďalej vzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú alebo vyplývajúcu:
a) medzi poistenými navzájom,
b) z držby a zaobchádzania so zbraňou alebo zariadením určeným pre výkon práva poľovníctva,
c) z užívania poľovne upotrebiteľných psov počas výcviku, skúšky, ktoré zabezpečuje Slovenský
poľovnícky zväz alebo jeho organizačná zložka, pri výkone práva poľovníctva držiteľa poľovného lístka

alebo uchádzača o poľovný lístok.

22. Poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť za škodu užívateľa poľovného revíru, ak je užívateľom
Slovenský poľovnícky zväz alebo jeho organizačná zložka do sublimitu 3.000,00 eur na jednu škodovú
udalosť a 10.000,00 eur na všetky škodové udalosti, ktoré vzniknú počas jedného poistného obdobia,
z celkovej dojednanej poistnej sumy.

23. Poistná suma sa dojednáva vo výške 153.000,00 eur, z toho poistná suma na škodu na zdraví je
vo výške 150.000,00 eur na jednu škodovú udalosť a na škodu na veci je vo výške 3.000,00 eur na
jednu škodovú udalosť.

24. Podľa článku 2, bod 4. Všeobecných poistných podmienok Poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenúprávnickýmiapodnikajúcimifyzickýmiosobami,preúčelypoistenia„Škoda“znamená„škodu
na veci“ a/alebo „škodu na zdraví“, pričom
a) „Škoda na veci“ znamená fyzické poškodenie hmotnej veci vrátane následnej majetkovej ujmy alebo
ušlého zisku vyplývajúcich zo straty funkčnosti alebo možnosti používať poškodenú vec.

b) „Škoda na zdraví“ znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich
vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku.

25. Podľa článku 2, bod 5. Všeobecných poistných podmienok Poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, pre účely poistenia „Škodová udalosť“ je

udalosť, počas ktorej dochádza ku vzniku škody, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva na poistné
plnenie poisťovateľa.

26. Výzvou zo dňa 25.10.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal žalovaného v 4. rade
o zváženie jeho vstupu do konania ako intervenienta vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

5C/23/2018 a zároveň mu udelil súhlas s podaním odvolania voči rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 23.10.2021.

27. Žalovaný v 4. rade odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu listom zo dňa 28.10.2021, v ktorom
uviedol, že poistnou zmluvou číslo XXXXXXXXX je krytá škoda na zdraví a škoda na veci, ale

nemajetková ujma uvedeným poistením nie je krytá, preto jeho nároky z uvedeného poistenia nie je
možné usporiadať.

28. Listom zo dňa 26.11.2021 žalované v 1. až 3. rade vyzvali žalobcu na zaplatenie sumy, ktorá im
každej bola priznaná po 11.666,67 eur rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018-156

zo dňa 07.09.2021. Zároveň žalobcovi oznámili, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí v lehote 15 dní
od jej doručenia, podajú návrh na vykonanie exekúcie.

29. Listom zo dňa 06.12.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného v 4. rade
na plnenie titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jeho názoru je krytá poistnou zmluvou číslo

XXXXXXXXX. Takto žalobca vyzval žalovaného v 4. rade na plnenie v rozsahu 35.000,00 eur (každej
zo žalovaných po 11.666,67 eur) a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 1.209,12 eur.

30. Výzvou zo dňa 20.01.2022 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal žalovaného v 4. rade
o zváženie jeho vstupu do konania ako intervenienta vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

5C/23/2018 a zároveň mu udelil súhlas s podaním odvolania voči uzneseniu zo dňa 04.01.2022, ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 11.01.2022.31. Na výzvu žalobcu odpovedal žalovaný v 4. rade listom zo dňa 03.02.2022, ktorým žalobcovi oznámil
totožné skutočnosti, a teda že poistnou zmluvou číslo XXXXXXXXX nie je krytý nárok na nemajetkovú
ujmu.

32. Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej
osoby.

33. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

34. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej
sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či
ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v

prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f)
výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

35. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

36. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia,

zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú
osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej
udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne
zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

37. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

38. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

39. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

40. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

41. Podľa § 2 písm. q) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o poľovníctve“), na účely tohto zákona sa rozumie právom a výkonom poľovníctva
súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a
jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel
jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere

poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.

42. Podľa § 52 zákona o poľovníctve, osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike vydaný poľovný lístok,
vrátane cudzinca musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením
na zdraví alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 150 000 eur a

za škodu na veciach najmenej na sumu 3 000 eur za jednu poistnú udalosť. Poistné podmienky, ktoré
bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana sa neposkytuje
pri nedbanlivosti poisteného.43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

45. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia

doba za rok po poistnej udalosti.

46. Pripomenúc v danom prípade si žalobca ako osoba, ktorá vykonávala právo poľovníctva a mala u
žalovaného v 4. rade poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone práva poľovníctva,
a to na základe poistnej zmluvy číslo XXX XXX XXX uzavretej medzi poistníkom - D. H. L. a
žalovaným v X. B. ako poisťovateľom, uplatnila voči žalovanému v 4. rade nárok na peňažné plnenie,

ku ktorému bol žalobca zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 - 156
zo dňa 07.09.2021, právoplatným dňa 09.11.2021 a vykonateľným dňa 13.11.2021 a tiež uznesením
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 - 165 zo dňa 04.01.2022, právoplatným dňa 27.01.2022
a vykonateľným dňa 01.02.2022.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
5C/23/2018 bol žalobca v postavení žalovaného zaviazaný v rozsudku zaplatiť žalovaným v 1. až 3.
rade v postavení žalobkýň náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každej po 11.666,67 eur, a to z
dôvodu, že pri výkone práva poľovníctva porušil svoju povinnosť a usmrtil otca a manžela žalovaných,
čím im spôsobil zásah do osobnostných práv spočívajúci v strate blízkej osoby. Uznesením vydaným v

danej veci bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v sume
5.481,85 eur.

48. Zároveň zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 plynie, že žalobca vyzýval
žalovaného na vstup do konania ako intervenienta a výzvou zo dňa 20.01.2022 žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu žiadal žalovaného v 4. rade, aby vstúpil do konania ako intervenient a tiež mu udelil
súhlas s podaním odvolania voči uzneseniu zo dňa 04.01.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
11.01.2022. Žalovaný vo 4. rade odmietal vstúpiť do konania majúc za to, že poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXX nie je krytý nárok na nemajetkovú ujmu.

49.Žalovanývo4.radenamietalaktívnuapasívnuvecnúlegitimáciu.Podľažalovanéhov4.radetým,že
žalobca bol poistený proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva, neznamená, že v danom
prípade má aktívnu vecnú legitimáciu.

50. S otázkou prípustnosti žaloby v prospech tretej osoby, a to v prospech žalovaných v 1. až 3. rade sa

už súd prvej inštancie zaoberal vo svojom prvom rozsudku, pričom vo vzťahu k tejto časti aj odvolací súd
uznalprípustnosťuvedenejžaloby.Opakujúcsatedasúdkonštatuje,žesiosvojilprávnynázorvyslovený
v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 9C/8/2020-136 zo dňa 30.06.2021, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/40/2021-271 zo dňa 15.02.2022 a z ktorého vyplýva:
„Keďže tzv. „žaloba v prospech tretieho“ je procesnou novotou a v tomto smere ešte nie je rozvinutá

ani judikatúra súdov, keďže tento typ žaloby nie je upravený a legislatívne regulovaný ani civilným
procesnýmkódexom,okresnýsúdvychádzajúczprvýchrozhodnutí(lastovičiek)naznačujúcichmožnosť
využitiatohtoinštitútu,akolegitímnehonástrojanaochranuprávžalobcuatretejosoby(subjektu)vyvodil
(abstrahoval), že tento typ žaloby by aplikáciou analógie legis prichádzal do úvahy jednako v prípadoch
(i) kde by poškodený v pozícii žalobcu, nemal k dispozícii iný právom regulovaný nástroj ochrany jednako

voči nečinnosti (pasivite) poškodenej tretej osoby a jednako voči nečinnosti k plneniu povinnej poisťovne
-žalovanej(NajvyššísúdSRsp.zn.8Cdo100/2017z29.11.2018-poškodený,ktorémuboloodcudzené
ešte ním nesplatené vozidlo sa žalobou proti poisťovni domáhal namiesto seba zaplatenia plnenia v
prospech poškodenej leasingovej spoločnosti, ktorá bola vlastníkom odcudzeného vozidla a ktorá bola
nečinnou domáhať sa sama tohto nároku voči poisťovni), a tiež v prípadoch (ii) kde by jeden súdny

spor mohol v sebe kumulovať viac súdnych sporov týkajúcich sa tej istej veci, t.j. v prípadoch kde by
takáto žaloba napomohla kumulácii viacerých súdnych sporov do jedného súdneho sporu, čím by sa
eliminovalo drobenie, resp. násobenie viacerých súdnych sporov (viď. žalobkyňou predložený odborný
článok z Bulletinu slovenskej advokácie č. 1 - 2/2020). Inými slovami, okresný súd má za to, že ajnapriek tomu, že inštitút tzv. „žaloby v prospech tretieho“ je síce novým, avšak životom vyžiadaným
inštitútom, teda aj napriek tomu, že tento inštitút nie je právne regulovaný, tak v podmienkach aktuálnych
spoločenských vzťahov s využitím analógie iuris, je tento inštitút podľa okresného súdu prípustným a

vzhľadom na ad hoc okolnosti tej ktorej veci je aj aplikovateľným. Tak ako bolo uvedené doterajšia
skromnásúdnarozhodovaciapraxvymedzilazatiaľdvapredpokladyjejuplatneniaatoje(i)neexistencia
žiadneho iného právneho prostriedku zjednania nápravy a (ii) kumulácia viacerých súdnych sporov do
jedného.“

51. Žalobca poukazoval na paralelu a obdobnosť situácie, ktorá vzniká pri uplatnení nárokov podľa
zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z. z.“), kde podľa § 4 ods. 1 poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve a zároveň kde podľa
§ 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a),
b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z uvedeného vyplýva, že poisťovateľ , t. j. žalovaná
poisťovňa uhrádza ujmu za pôvodcu tejto ujmy poškodenému.

52. Žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v danom spore, pretože podľa názoru súdu má právo
domáhať sa nároku voči poisťovni, aby poskytla poistné plnenie tretím osobám, ktorým on svojim
zavineným konaním spôsobil ujmu. Podľa poistnej zmluvy číslo XXX XXX XXX sa poistenie vzťahuje
na zodpovednosť za škodu fyzických osôb spôsobenú pri výkone práva poľovníctva. Skutočnosť, že
žalobca pri škodovej udalosti vykonával právo poľovníctva, nebola sporná. Nespornou bolo aj zistenie,

že žalobcovi bola v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 5C/23/2018 uložená povinnosť zaplatiť
žalovaným v 1. až 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy.

53. Spornou ostala otázka, či opodstatneným nárokom žalobcu je poskytnutie poistného plnenia
na základe poistnej zmluvy číslo XXX XXX XXX vrátane všeobecných poistných podmienok titulom

nemajetkovej ujmy pozostalým v dôsledku usmrtenia osoby. To znamená, že spornou bola medzi
stranami najmä otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 4. rade.

54. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS
666/2016, v ktorom ústavný súd uzavrel, že pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. je ústavne

konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti s cieľom maximálnej možnej miery
rešpektovania cieľov relevantnej unijnej regulácie. Takýto záver je potrebné považovať za „obraznú
vnútroštátnu bodku“ s diskusiou na tému krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd
na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a pasívnej

legitimáciepovinnýchzmluvnýchpoisťovnívkonaniachonáhradunemajetkovejujmypredvšeobecnými
súdmi (k tomu pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/41/2019 z 12.12.2019). Súd
zároveň poukazuje na bod 13. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/230/2017
zo dňa 28.03.2019, z ktorého vyplýva: „Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia dovolacieho súdu,
ktoré sa konalo 9. októbra 2018 bolo schválené na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky aj rozhodnutie z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktoré
bolo publikované v zbierke č. 8/2018 pod č. R 61/2018 v znení právnej vety: „Škodou pre účely zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je
aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely
zákona č. 381/2001 Z. z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože
citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho časuplatnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že

pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie
„ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho
je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu
považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú“.

55. V tomto spore nebolo sporné, že žalobca bol v súlade s predpokladmi podľa § 52 zákona o
poľovníctve na základe poistnej zmluvy číslo XXX XXX XXX uzavretej medzi poistníkom D. H. L. a
poisťovateľom - žalovaným v X. B., poistený proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva
ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb. Rozsah poistenia bol determinovaný Všeobecnými
poistnými podmienkami, z ktorých mal súd preukázané, a to z článku 2, bod 4., že poistenie
zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na škodu na veciach (fyzické poškodenie hmotnej veci vrátane

následnejmajetkovejujmyaleboušléhoziskuvyplývajúcichzostratyfunkčnostialebomožnostipoužívať
poškodenú vec) a škodu na zdraví (telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich
vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku).

56. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalobcu prednesenou jeho právnym zástupcom,

že pojem nemajetkovej ujmy možno zahrnúť pod pojem ublíženie na zdraví v zmysle ustanovenia § 52
zákona o poľovníctve.

57. Súd sa absolútne stotožniac s názorom súdu druhej inštancie dospel k záveru, že žalovanému v
4. rade táto povinnosť vznikla, pretože pojem „škoda“ je potrebné interpretovať extenzívne s tým, že

zahŕňa majetkovú aj nemajetkovú ujmu. Obdobne ako k tomu dospela súdna prax obdobne vykladajúc
pojem škoda na zdraví v zákone č. 381/2001 Z.z..

58. Ustálená súdna prax definuje škodu pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj ako nemajetkovú

ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla (B.). Týmto rozhodnutím sa škoda podľa zák. č. 381/2001 Z.z. definuje
extenzívne, i keď samotný zákon narába len s pojmom „škoda“ (§ 4). Účelom poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s
touto prevádzkou. Odškodňuje sa vecná škoda a škoda na zdraví. Najzávažnejším dôsledkom pri škode

na zdraví je usmrtenie osoby (§ 4 ods. 2, písm. a)). Usmrtenie vyvoláva zodpovednosť za škodu (na
veciach, na zdraví - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), ale aj za zásah do osobnostných
práv, ktoré musia byť predmetom poistného krytia.

59. Zákon o sociálnom poistení okrem iného tiež určuje nároky pri povinnom poistení v prípade úmrtia

zamestnanca.Podľazákonaosociálnompoistení,akdôjdekúmrtiuzamestnanca,manželovi,manželke
a nezaopatrenému dieťaťu patrí jednorazové odškodnenie (§ 94 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení). Ide o náhradu nemajetkovej ujmy poskytnutej z úrazového poistenia, ktorá je zákonne
limitovaná (§ 94 ods. 3).

60.Pokiaľpotomdvaprávnepredpisyvychádzajúztoho,žepripovinnompoistenívsúvislostisvýkonom
určitej činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie (z.č. 381/2001 Z.z. - vodičské oprávnenie, evidencia
motorového vozidla, z.č. 461/2003 Z.z. pracovná zmluva) je súčasťou poistenia aj nemajetková ujma,
potom niet rozumného dôvodu, aby pri výkone práva poľovníctva (zák. č. 274/2009 Z.z. - poľovný lístok)
by nemajetková ujma bola z poistenia vylúčená, keď zákon ukladá povinné poistenie pri výkone práva

poľovníctva. Žalovaný v 4. rade v priebehu konania poukázal na špecifický rozsah náhrady majetkovej
a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý rozsah sa týka výlučne len škody alebo ujmy v
súvislostisprevádzkoumotorovéhovozidla,anainénárokypovinnéhopoisteniasanevzťahuje.Žalobca
naopak, tvrdil, že je potrebné vychádzať aj v iných povinných poisteniach z rozsahu škôd, ktoré sa
nahrádzajú podľa zák. č. 381/2001 Z.z.

61. Doplniac na margo výkladu ustanovenia § 52 zákona o poľovníctve a celkovo charakteru povinného
zmluvného poistenia s tým, že ak má mať výklad práva v konkrétnom prípade rozumný zmysel pre
potreby praktického života (pri výklade pojmu ublíženie na zdraví pri povinných zmluvných poisteniachnemožno tento výklad realizovať reštriktívne, obdobne ako tomu bolo v minulosti pri výklade škody na
zdraví pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, kedy sa tak dialo reštriktívne, napriek tomu, že z hľadiska spravodlivostného úsudku súdna

prax dospela k zahrnutiu do tohto pojmu aj pojem nemajetkovej ujmy), potom aj záver rozhodnutia súdu
sa musí chápať v zmysle objektivizovateľnom, teda z pohľadu racionálneho interpreta, racionálneho
aktéra právneho diskurzu v rámci daného právneho systému. Rovnako tak nielen laická verejnosť
očakáva racionálneho zákonodarcu, preto pokiaľ zákonodarca aj výkladom pojmu škoda na zdraví
dovodil, že pojem škoda na zdraví v zákone je potrebné precizovať, to neznamená, že aj ďalšie normy

(v danom prípade zákon o poľovníctve), pokiaľ tak doteraz nevykonal, v budúcnosti vplyvom súdnej
praxe a výkladu pojmov (keďže je zjavné, že žalovaný vo 4. rade si tento pojem vykladá rozdielne ako
žalobca a žalovaní v 1. až 3. rade) vyprecizuje úpravu tak, aby bola zreteľná pre jej adresátov. Súd
má za to, že ak možno vychádzať z teórie racionálneho zákonodarcu, tak predpokladom aj konklúzií
pri výklade právnych noriem súdom je, že zákonodarca nevytvára nezmyselné právo, preto by právna
norma potom nemala smerovať k nezmyselnému alebo absurdnému obsahu a výkladu, kedy by napriek

tomu, že fyzické osoby sú povinne zmluvne poistené s veľkým rizikom spôsobenia ujmy na zdraví
(nositelia strelnej zbrane – analogicky tiež k PZP sa auto považuje za „zbraň“ (viď príručky zahraničných
ministerstievdopravy,napr.MinisterstvodopravyČR,kdeabsolventautoškolyobdtžiavalnosičsnázvom
„AUTO JE ZBRAŇ"), malo byť pre poistených napriek tomu likvidačné a zároveň by mala nastať
situácia, kedy by sa ani poškodení, na ktorých odstránení ujmy by malo záležať najviac, zadosťučinenia

nedostalo. Ak by však k takémuto prípadu malo dôjsť, je súd toho názoru, že v takom prípade je práve
súdpovinnývýkladomvsúladesracionálnymúčelomprávnejnormyjejvýznam,samozrejmevsúladeso
skutkovým stavom, vyjadriť tak, aby malo zmysel pre potreby praktického života. Na základe uvedeného
má súd za to, že aj ustanovenie § 52 zákona o poľovníctve takýmto spôsobom treba vykladať a pod
pojem ublíženie na zdraví je možné zahrnúť aj nemajetkovú ujmu.

62. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 cit.: „Podľa názoru
vec prejednávajúceho senátu treba eurokonformným výkladom pojmu škoda na zdraví – pri súčasnom
rešpektovaní súvislostí právnych inštitútov – dospieť k záveru, v zmysle ktorého škodou na zdraví
(§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) je aj citová, osobnostná, psychická (teda nemajetková) ujma

spôsobená pozostalým po obetiach dopravnej nehody (§ 13 Občianskeho zákonníka). Uvedený výklad
pojmu škoda nepovažuje vec prejednávajúci senát za výklad contra legem (výklad proti doslovnému
jazykovému zneniu zákona). Zákaz výkladu contra legem vyjadruje (výlučne) zákaz výkladu smernice
v zrejmom rozpore so znením príslušného vnútroštátneho ustanovenia. Pojem „škoda na zdraví“ ale,
ako to bolo vyššie uvedené, možno vyložiť extenzívne bez toho, aby pri súčasnom zachovaní cieľov

a výsledku sledovaných smernicou došlo k popretiu jeho jazykového vyjadrenia. Taký výklad nesiaha
za hranice najširšie možného jazykového významu pojmu. Ak existuje potreba zabezpečiť konformitu
konkrétnej vnútroštátnej normy s úniovým právom, je plne legitímne a súčasne nevyhnutné sudcovské
vyplnenie „medzier“ (prostredníctvom extenzívneho výkladu), ktoré ostali po nesprávne (neúplne)
transponovaných smerniciach ...“.

63. Žalovaný vo Všeobecných poistných podmienkach v článku 2 bod 4 písmeno b) uvádza, že
„škoda na zdraví znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich
vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku“. Realizujúc uloženú úlohu súdom druhej inštancie
súd posúdil uvedené ustanovenie ako rozporné s ustanovením § 52 zákona o poľovníctve, keďže

ustanovenia všeobecných poistných podmienok v tomto bode reštriktívne zužujú pojem ublíženia na
zdraví len na telesné poškodenie osoby a nie aj na iné poškodenie. Náležitá je aj argumentácia
žalobcu ohľadom nelogickosti argumentácie žalovaného v 4. rade, pričom žalobca správne poukázal
na výluky z poistenia, kde žalovaný v 4. rade v článku 4.3 Všeobecných poistných podmienkach
stanovuje, že „poistenie sa nevzťahuje na náhradu zmluvných, správnych alebo trestných sankcií alebo

pokút akéhokoľvek druhu vrátane punitive demages alebo exemplary demages“. V danom prípade
nejde o vecnú škodu a žalovaný v 4. rade uviedol takúto výluku poistenia vo Všeobecných poistných
podmienkach. Zákonodarca rozoznáva priestupky, disciplinárne previnenia a iné správne delikty, preto
pojmy ako „trestné sankcie alebo pokuty akéhokoľvek druhu vrátane punitive demages alebo exemplary
demages“ vybočujú z rozsahu sankcií, ktoré sú upravené v ZoP v § 76 až 78, a ktoré by mali byť

napr. preplatené alebo vyplatené poisťovňou za poisteného. Pokiaľ jednoznačnosť výkladu pojmu
„nemateriálna ujma“ pre žalovaného v 4. rade znamenala, že preto nevzhliadol dôvod na jej uvedenie vo
výlukách poistenia, tak obdobne mal postupovať aj pri tejto výluke z poistenia v článku 4.3 Všeobecnýchpoistných podmienok, pretože výklad týchto trestných sankcií aj v tomto prípade nie je pojmom, ktorý by
bolo možné subsumovať pod pojem vecná škoda alebo škoda na zdraví.

64. Podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike
vydaný poľovný lístok, vrátane cudzinca, musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva
poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej
150.000 eur a za škodu na veciach najmenej na sumu 3.000 eur za jednu poistnú udalosť. Poistné
podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana

sa neposkytuje pri nedbanlivosti poistného.

65. Podľa čl. 2 bod 4 Všeobecných poistných podmienok poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, „škoda“ znamená „škodu na veci“ alebo „škodu na
zdraví“, pričom a) „škoda na veci“ znamená fyzické poškodenie hmotnej veci vrátane následnej
majetkovej ujmy, alebo ušlého zisku vyplývajúcich zo straty funkčnosti alebo možnosti používať

poškodenú vec b) “škoda na zdraví“ znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo
usmrtenia a z nich vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku.

66. Podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. ide o povinné poistenie osoby, ktorej je na území SR vydaný poľovný
lístok. Ide teda o povinné poistenie v súvislosti s výkonom práva poľovníctva a zmiernenie škôd, ktoré

výkonom tohto práva vzniknú alebo môžu vzniknúť.

67. V § 52 z.č. 274/2009 Z.z. zákon predpokladá poistenie zdravia a poistenie vecí. Poistenie vecí
je limitované sumou 3.000 eur a podľa čl. 2, bod 4a sa táto škoda definuje. Poistenie zdravia je
taktiež limitované sumou 150.000 eur zákonne. Zákon pri zdraví rozlišuje ublíženie na zdraví (teda

poškodenie zdravia vo forme bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia) alebo usmrtenie, ktoré
je najzávažnejším následkom poškodenia zdravia. To, že usmrtenie je explicitne podľa § 52 zák. č.
274/2009 Z.z. povinne poistené svedčí o tom, že zákonodarca mienil aj podľa zák. č. 274/2009 Z.z.
odškodniť, resp. zmierniť vzniknuté následky v súlade so zákonom (Občiansky zákonník, § 11 a nasl.).
V zákone o poľovníctve je preto uvedený minimálny limit pre uzatváranie povinného poistenia nielen čo

do výšky plnenia, ale aj čo do druhu poškodení na zdraví. Všeobecné poistné podmienky pri vlastnej
definícii škody na zdraví a výklade tohto pojmu pre účely poskytnutia poistného plnenia, resp. poistného
krytia pristupujú zužujúco, s cieľom minimalizovať plnenie pri poškodení.

68. V čl. 2, bod 4, písm. b) žalovaný v 4. rade pripúšťa aj pri usmrtení len krytie tzv. majetkovej ujmy,

aj keď § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. hovorí o povinnosti poistenia proti „škodám“ vzniknutým ublížením na
zdraví alebo usmrtením. V čl. 2 VPP nie sú vylúčené následky ako nemajetková ujma pozostalých po
usmrtenom v súvislosti s výkonom práva poľovníctva; krytie nemajetkovej ujmy nie je ani vo výlukách
poistenia. Všeobecné poistné podmienky pri zákonných požiadavkách na poistné krytie povinného
poistenia nemôžu tento zákonný rozsah poistenia svojvoľne zužovať či modifikovať na rozsah, ktorý je

pre žalovaného v 4. rade žiadúci.

69. Pokiaľ žalovaný poskytuje produkt povinného poistenia podľa § 52 zákona o poľovníctve, musí
zabezpečovať nielen vecnú škodu či škodu na zdraví, ale aj nemajetkovú škodu vzniknutú pri usmrtení
rovnako, ako ostatné povinné zákonné poistenia.

70. Rezultujúc uvedené poukazujúc predovšetkým na ustanovenie § 52 zákona poľovníctve má súd za
to, že žalovaný v 4. rade je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, keďže nemajetkovú
ujmu podľa § 52 zákona o poľovníctve možno legitímne usporiadať z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone práva poľovníctva. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal

žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade ako obetiam po zomrelom otcovi a manželovi, ktorého žalobca
usmrtil pri výkone práva poľovníctva, nemajetkovú ujmu priznanú im voči žalobcovi vo veci sp. zn.
5C/23/2018 a to každému zo žalovaných v 1.-3. rade vo výške 11.666,67 eur.

71. Súd sa neopomenul zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 4. rade, tak ako

mu to uložil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Odvolací súd upriamil pozornosť na rozdiel medzi
škodovou udalosťou a poistnou udalosťou, preto v súvislosti s uvedeným má súd za to, že ustanovenia
§ 104 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na povinné poistenie podľa § 52 zákona č. 274/2007 Z.z.,
avšak a to treba zdôrazniť len vo vzťahu k oprávneným osobám, teda každej osobe, ktorej patrípoistné plnenie, pričom v tomto prípade povinnosť poisťovateľa plniť plnenie poškodeným je záväzkom
poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; §
52 zákona o poľovníctve), avšak plní poškodenému. Táto povinnosť mu vyplýva, ako už bolo vyššie

vysvetlené, z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo
Zákona opoľovníctve. Premlčanietohtonárokusaposudzujepodľarovnakejprávnejúpravyakoplatína
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na
náhradu škody spôsobenej výkonom poľovníctva podľa § 52 zákona o poľovníctve voči poisťovateľovi,
ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 Občianskeho zákonníka

sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v
Občianskom zákonníku, a to podľa § 106 Občianskeho zákonníka (vychádzajúc aj z analogického
posúdenia povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré ustanovenie odkazuje
zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorej podľa § 15 ods.
2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) jednoznačne vyplýva, že na premlčanie
nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho zákonníka, ale aplikujú sa

ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)).

72. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

73. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

74. Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody.

Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických
právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Rovnaká úprava ako sa používa na posúdenie
premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila výkonom práva poľovníctva sa
použije podľa názoru súdu aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi.

75.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na
sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah

týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a
začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre
začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa
poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej

škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde
žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť
okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za
vzniknutúškoduzodpovedá.Prevzťahobjektívnejasubjektívnejpremlčacejdobyplatízásada,želehota
sa so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným

začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. To znamená, že ak subjektívna doba uplynie v rámci
behuobjektívnejdoby,právosapremlčíuplynutímsubjektívnejdobyanaďalšieplynutieobjektívnejdoby
sa už neprihliada; prípadne, ak subjektívna lehota síce začne plynúť v rámci objektívnej doby, avšak
uplynie až po uplynutí objektívnej doby, v takom prípade sa právo premlčí uplynutím objektívnej doby
a napokon, ak začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby, právo sa premlčalo

uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam.

76.Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi
je podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený preukázateľne
dozvedel o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá.

77. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby
na časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby od okamihu vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu
zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a
ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975).

78. Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o tom,
že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť v
peniazoch, že možno právo na jej náhradu uplatniť na súde.

79.Tutrebazvýrazniťskutočnosťajvsúvislostisposudzovanímpremlčaniaaplynutiapremlčacejlehoty,
že žalobca nemohol ovplyvniť fakt, že žalovaný vo 4. rade v priebehu celého konania odmietal vstúpiť
do konania ako intervenient (a tiež nebol v konaní 5C/23/2018 dominus litis, aby mohol ovplyvniť účasť
sporovej strany na strane žalovaného v konaní) a zároveň nemal v tom čase subjektívnu vedomosť
o výške škody (priznanej nemajetkovej ujme žalovaným v 1. až 3. rade), ktorá závisela od výšky
priznanej sumy právoplatným rozhodnutím súdu, od ktorého sa odvíja podľa názoru súdu plynutie

subjektívnej premlčacej lehoty a jej počiatok, ktorý možno datovať prvým dňom po právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018 zo dňa 9.11.2021, teda 10.11.2021 a uplynula
by v časovom horizonte dvoch rokov a to dňa 10.11.2023, ale keďže žaloba o zaplatenie každej zo
žalovaných po 11.667,67 Eur bola doručená súdu dňa 14.12.2021, bola podľa názoru súdu podaná včas.
Rovnako tak pokiaľ ide o rozšírenie žaloby podaním doručeným súdu dňa 13.4.2022 nárok na zaplatenie

sumy 5481,85 Eur, tento bol priznaný žalovaným v 1.-3. rade uznesením Okresného súdu Bardejov
č.k. 5C/23/2018-165 zo dňa 4.1.2022, právoplatným dňa 27.1.2022, preto subjektívna premlčacia lehota
podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uvedenému nároku začala plynúť dňa 28.1.2022
a uplynula by 28.1.2024, avšak žaloba v tejto časti bola podaná na súd 13.4.2022, preto podľa názoru
súdu bol nárok aj v tejto časti uplatnený včas.

80. Ešte záverom, keďže žalovaný v 4.rade v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 6.11.2024
namietal výšku požadovaného nároku na náhradu škody v rozšírenej časti žaloby, namietajúc jednotlivé
úkony právnej služby a výšku priznaného plnenia v uznesení o trovách konania (č.k. 5C/23/2018-165
zo dňa 4.1.2022), tu súd má za to, že išlo o právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bardejov č.k.

5C/23/2018-165 zo dňa 4.1.2022, pričom právoplatnosť znamená, že dané rozhodnutie je záväzné
a nie je možné ho zmeniť riadnymi opravnými prostriedkami, preto ani súd v tejto veci nebol
oprávnený uvedené rozhodnutie preskúmavať a výšku požadovaného nároku mal týmto rozhodnutím
objektivizovanú. Len na margo, adekvátnou je, a nielen v súvislosti s touto námietkou žalovaného v 4.
rade, argumentácia žalobcu, že opakovane vyzýval žalovaného v 4. rade, aby vstúpil do konania, doručil

mu aj uvedené uznesenie súdu prvej inštancie umožniac mu namietať správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, avšak toto žalovaný v 4. rade odmietal.

81. Pokiaľ ide o úrok z omeškania tieto súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % z priznaných súm 11.666,67 eur

každej žalovanej od 13.11.2021 do zaplatenia, (k omeškaniu žalovaného v 4. rade došlo najskôr dňa
13.11.2021, po doručení listu žalovaného v 4. rade zo dňa 28.10.2021, ktorým oznámil žalobcovi, že plniť
nebude a ukončil likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. K ukončeniu likvidácie došlo 28.10.2021,
pričom 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 12.11.2021, a preto dňom 13.11.2021 je žalovaný v
4. rade v omeškaní, pričom uvedený dátum je aj dňom vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie)

a z priznanej sumy 5.481,85 eur od 19.2.2022 do zaplatenia, pričom k omeškaniu v tejto časti nároku
došlo najneskôr dňa 19.2.2022 vychádzajúc z listu žalovaného v 4. rade (označený ako „Oznámenie“),
ktorý oznámil žalobcovi, že plniť nebude a že nebude vstupovať do konania, teda nasledujúcim dňom
po uplynutí 15-dňovej lehoty od tohto oznámenia (lehota uplynula 18.2.2022) 19.2.2022 , sa žalovaný
v 4. rade dostal do omeškania.

82. Súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces“. Pokračujúc súd poukazuje aj na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníkov konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky

nastolené účastníkmi konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú
pre vec podstatný význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok
S. T. z v. Španielsko z 21.01.1999, T. c. Grécko z 29.05.1997, P. c. Francúzsko z 19.02.1998.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný žalobca, patrí mu voči neúspešnému žalovanému v
4. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže žalobca si nárok vo vzťahu k žalovaným
v 1.-3. rade nežiadal priznať, súd vyslovil, že mu tento voči žalovaným v 1.-3. rade nepriznáva. Súd sa
zaoberal aj možnosťou uplatnenia ustanovenia § 257 CSP, avšak výnimočné dôvody pre nepriznanie

nároku žalobcovi nevzhliadol (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 zo dňa 8.3.2017). V danom
spore nie sú dané ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci.

85. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.