Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202380
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319202380.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobkýň: 1. V. Č.,
D.. XX.X.XXXX, H. N. S. XXX, X. C. H., D.. X.X.XXXX, H. N. D. XXX, X. C. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š.
XXX/XX, A., X. L. B., D.. XX.X.XXXX, H. N. Š.F. XXX/XX, A., všetky zast.: JUDr. Peter Belica, advokát
so sídlom M. R. Štefánika 36, Martin proti žalovaným: 1. N. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. XX, R..: O..
G. Z., V. Z. Z. Š. XXX, H., X. H. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. S.V. XX, X. S. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. S.

XX, X. O. W.O., D.. XX.X.XXXX, H. N. S. XX, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. V prospech žalovaných v 1. až 4. rade sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe stojacej na Y.-G. XXX/X o výmere 176 m2, k. ú. S. V. Y.-G. XXX/X o
výmere 20 m2 k. ú. S., kde stavby sú zakreslené a geodeticky ohraničené v Geometrickom pláne č. XX/
XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslav Dičér, autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Nitra z 3.5.2022, a to za
celkovú jednorazovú náhradu vo výške 16.417,95 Eur, s povinnosťou zaplatenia spoločne a nerozdielne
žalovanými v 1. až 4. rade v prospech žalobkýň v 1. až 4. rade, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku,
z toho suma vo výške 5.725,79 Eur za Y.-G. XXX/X V. Y.-G. XXX/X pod stavbami, kde stavby sú
zakreslené a geodeticky ohraničené v Geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslav Dičér,
autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Nitra z 3.5.2022, kde zastavené územie stavbami tvoria:
- pozemok parcela registra “C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 176 m2, nachádzajúci sa v obci S., G.. Ú.. S., P. Š., ktorý vznikol v zmysle Geometrického

plánu č. XX/XXXX na zameranie stavieb na parc. č. XXX/X, XXX/X a na vyznačenie práva uloženia
inžinierskej siete na pozemku parc. č. XXX/X, vyhotoveného 3.5.2022 vyhotoviteľom: Ing. Jaroslav
Dičér, autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Misionárska 2, Nitra, autorizačne overeného 3.5.2022
Ing. Jaroslavom Dičérom, úradne overeného 3.6.2022 Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor pod
č. G1-288/2022, a to z pôvodného pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX,
- pozemok parcela registra “C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

20 m2, nachádzajúci sa v obci S., G.. Ú.. S., P. Š., ktorý vznikol v zmysle Geometrického plánu č. XX/
XXXX na zameranie stavieb parc. č. XXX/X, XXX/X a na vyznačenie práva uloženia inžinierskej siete
na pozemku parc. č. XXX/X, vyhotoveného 3.5.2022 vyhotoviteľom: Ing. Jaroslav Dičér, autorizovaný
geodet, IČO: 327 565 34, Misionárska 2, Nitra, autorizačne overeného 3.5.2022 Ing. Jaroslavom
Dičérom, úradne overeného 3.6.2022 Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor pod č. G1-288/2022,
a to z pôvodného pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX,
z toho suma vo výške 438,29 Eur za uloženie inžinierskej siete na diele pozemku C-KN XXX/X o výmere
15 m2, kde inžinierska sieť je zakreslená a geodeticky ohraničená v Geometrickom pláne č. XX/XXXX
vyhotoviteľa Ing. Jaroslav Dičér, autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Nitra z 3.5.2022, kde inžiniersku
sieť tvorí:
- diel pozemku parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 15 m2, nachádzajúci sa v obci Vlčany, k. ú. Vlčany, okres Šaľa, ktorý vznikol v zmysle

Geometrického plánu č. XX/XXXX na zameranie stavieb parc. č. XXX/X, XXX/X a na vyznačenie právauloženia inžinierskej siete na pozemku parc. č. XXX/X, vyhotoveného 3.5.2022 vyhotoviteľom: Ing.
Jaroslav Dičér, autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Misionárska 2, Nitra, autorizačne overeného
3.5.2022 Ing. Jaroslavom Dičérom, úradne overeného 3.6.2022 Okresným úradom Šaľa, katastrálny

odbor pod č. G1-288/2022, a to z pôvodného pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X P. výmere
547 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX,
z toho suma vo výške 10.253,87 Eur za prechod cez pozemok Y.-G. XXX/X o výmere 351 m2 a cez
diel pozemku Y.-G. XXX/X o výmere 15 m2 k stavbám stojacim na zastavanom území Y.-G. XXX/X V.
Y.-G. XXX/X, G. A. Y.-G. XXX/X o výmere 351 m2 a diel pozemku Y.-G. XXX/X o výmere 15 m2 sú

zakreslené a geodeticky ohraničené v Geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Jaroslav Dičér,
autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Nitra z 3.5.2022, kde prechodový pozemok tvorí:
- pozemok parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X, W. pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
351 m2 a
- diel pozemku parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 15 m2, nachádzajúce sa v obci Vlčany, k. ú. Vlčany, okres Šaľa, ktoré vznikli v zmysle

Geometrického plánu č. 26/2022 na zameranie stavieb parc. č. XXX/X, XXX/X a na vyznačenie práva
uloženia inžinierskej siete na pozemku parc. č. XXX/X, vyhotoveného 3.5.2022 vyhotoviteľom: Ing.
Jaroslav Dičér, autorizovaný geodet, IČO: 327 565 34, Misionárska 2, Nitra, autorizačne overeného
3.5.2022 Ing. Jaroslavom Dičérom, úradne overeného 3.6.2022 Okresným úradom Šaľa, katastrálny
odbor pod č. G1-288/2022, a to z pôvodného pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere

547 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX.

II. Žalobkyne v 1. až 4. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 4. rade v
rozsahu 100%, s povinnosťou úhrady žalovanými v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. až 4. rade sa žalobou v znení jej doplnení domáhali vydania rozhodnutia v zmysle
§ 135c Občianskeho zákonníka, ktorým by súd zriadil za odplatu určenú znaleckým posudkom vecné
bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práv k stavbe, titulom neoprávnenej stavby
postavenej na pozemkoch žalobkýň v 1. až 4. rade.

2. Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. Vlčany, a to pozemkov: pozemok registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemok registra „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere
212 m2, druh pozemku: záhrady, zapísané na LV č. XXXX, a to v nasledovných spoluvlastníckych
podieloch: žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/3 k celku, žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/3 k celku,

žalobkyňa v 3. rade v podiele 1/6 k celku a žalobkyňa v 4. rade v podiele 1/6 k celku, spolu teda
žalobkyne v 1. až 4. rade vlastnia predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku.
Na predmetných nehnuteľnostiach stojí stavba, kde majú trvalý pobyt prihlásení žalovaní v 1. až 3.
rade. V období od roku 1976 si právni predchodcovia žalovaných v 1. až 4. rade (nebohá O. G.,
F.. Z., D.. XX.XX.XXXX, R. X.XX.XXX, D. Š. G., D.. XX.X.XXXX, R. XX.X.XXXX, D. V. G.Á., F.. B.,

D.. XX.XX.XXXX, R. XX.X.XXXX) zbúrali (bez súhlasu právnych predchodcov žalobkýň v 1. až 4.
rade) pôvodný dom vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkýň v 1. až 4. rade a svojvoľne bez
súhlasu právnych predchodcov žalobkýň v 1. až 4. rade (O. O., D.. X.XX.XXXX V. O. V. O., F.. Ž., D..
X.X.XXXX)postavilidom(stavbu),ktorýstojídodnesnapredmetnýchnehnuteľnostibez(právoplatného)
stavebného povolenia a bez (právoplatného) kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania tohto domu

(stavby). Právni predchodcovia žalobkýň v 1. až 4. rade ani samotné žalobkyne v 1. a 4. rade ako
vlastníci pozemkov (XXX/X V. XXX/X), na ktorých stojí predmetný dom (stavba) - nikdy nedali (ani v
budúcnosti nedajú) súhlas k postaveniu tohto domu (stavby), nikdy nedali (ani v budúcnosti nedajú)
súhlas k stavebnému povoleniu pre tento dom (stavbu) ani nikdy nedali (ani v budúcnosti nedajú) súhlas
ku kolaudácií (užívaníu) tohto domu (stavby). Žalovaní v 1. až 4. rade (spolu s ich deťmi) tak užívajú

dom (stavbu), ktorý stojí a sa užíva bez (právoplatného či neprávoplatného) stavebného povolenia a
bez (právoplatného či neprávoplatného) kolaudačného rozhodnutia. Žalobkyne ako účastníci konania
podaním z 21.12.2017 podali podnet na Obecný úrad Vlčany (ďalej len „správny orgán“ resp. „stavebný
úrad“) na konanie o dodatočnom povolení tejto stavby, v ktorom žalobkyne žiadali, aby stavebný úrad
v zmysle § 88 a nasl. stavebného zákona vyzval žalovaných ako účastníkov konania ako faktických

vlastníkov stavby, aby v určenej lehote predložili doklady, že dodatočné povolenie nie je v rozpore sverejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania
a osobitnými predpismi. Žalobkyne v podnete z 21.12.2017 žiadali stavebný úrad, aby v prípade,
ak žalovaní v určenej lehote nepredložia požadované doklady a bude preukázané, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia, aby stavebný úrad v zmysle § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a
§ 89 stavebného zákona nariadil odstránenie tejto stavby na náklady účastníkov konania (žalovaných).

3. Stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad podľa § 98 až § 102 stavebného zákona a zistil,
že na predmetnej nehnuteľnosti (konkrétne na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria) sa nachádza stavba rodinného domu a jeho prístavby. Bolo
zistené, že stavba rodinného domu - je založená na betónových pásoch, murovaná bez podpivničenia,
pokrytá valbovou strešnou konštrukciou, je to klasická zástavba o rozmeroch cca 10 x 10 m. Prístup
k nej je zabezpečený z komunikácie cez nádvorie. Prístavba - je založená na betónových základoch,
murovaná, bez podpivničenia, zastrešená plochou strešnou konštrukciou. Prístup k nej je zabezpečený
cez nádvorie rodinného domu. Prípojky k rozvodom inžinierskych sietí sú uskutočnené k verejnému

rozvodu vodovodu a elektrickej energie. Zo záznamu z 2.2.2018 ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade
predložil stavebnému úradu geometrický plán č. XX/XXXX, ktorého predmetom je zameranie stavieb na
parcele č. XXX/X V. XXX/X, kde tieto parcely vznikli odčlenením z parcely XXX/X (S. D. U. Č.. XXXX,
k.ú. Vlčany, o výmere 547 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, kde parcely č. XXX/X
V. XXX/X neboli zatiaľ zapísané, preto platí stav podľa U. Č.. XXXX - A. Č.. XXX/X V. XXX/X). D. U.

Č.. XXXX nie je vedená, ani zapísaná žiadna stavba. Spoluvlastnícke právo v príslušných podieloch
k celku svedčí podľa LV č. XXXX žalobkyniam v 1. až 4. rade. Ako vyplýva zo záznamu z 2.2.2018
stavebný úrad zistil, že na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2, druh pozemku: zastavané
plochyanádvoriajeuskutočnenástavbabezstavebnéhopovolenia.Akovyplývazozáznamuz2.2.2018
stavebný úrad vyzval žalovaných ako obyvateľov prihlásených trvale bytom 925 84 Vlčany č. XX, aby

preukázali vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku a predložili doklady predmetnej stavby podľa
§ 88 a § 88a stavebného zákona do 30 dní odo dňa doručenia zásielky. Stavebnému úradu nebol do
9.11.2018 zo strany žalovaných doklad o tom, že by stavba rodinného domu na parcele č. XXX/X, bola
vo vlastníctve žalovaných v ako osôb prihlásených na danej nehnuteľnosti. Rozhodnutím obce Vlčany
z 6.4.2018 č. XXX/XXXX - S. z 6.4.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.4.2018 a vykonateľnosť

26.4.2018, sa konanie účastníka konania - žalovaného v 1. rade o určenie súpisného čísla na stavbu
- rodinný dom - sklad umiestnený na parc. č. XXX/X V. XXX/X podľa § 30 ods. 1 stavebného zákona,
zastavilo. Dôvodom zastavenia konania bola o.i. skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepredložil doklad
o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku - k predmetnej nehnuteľnosti, na ktorom
je stavba umiestnená. Rozhodnutím obce Vlčany z 15.3.2019 č. XXXX/XXXX, ktoré bolo doručené

právnemu zástupcovi žalobkýň v 1. až 4. rade dňa 21.3.2019, stavebný úrad odkázal žalobkyne v 1.
až 4. rade na súd vo veci občianskoprávnej námietky - podnet na odstránenie stavby bez stavebného
povolenia, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu, keďže v konaní o tejto veci sa medzi účastníkmi nedosiahla
dohoda a stavebný úrad súčasne správne konanie vo veci stavby, rodinný dom na pozemku parc. č.
XXX/X, k.ú. S. prerušil do doby kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. Stavebný úrad

určil lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia z 15.3.2019, v ktorej musí účastník
konania, ktorý bol odkázaný na súd predložiť stavebnému úradu dôkaz o tom, že na súde bol podaný
návrh na rozhodnutie v spornej veci.

4. V súčasnom období platí v právnom poriadku Slovenskej republiky zásada super ficies solo

non cedit, ktorá je súčasne vyjadrená v § 120 ods. 2 OZ. Stavba nenasleduje automaticky osud
vlastníckych vzťahov pozemku. Vlastník stavby preto môže byť celkom odlišný od vlastníka pozemku
a stavebník, ktorý stavbu postavil, hoci aj neoprávnenú, stáva sa jej vlastníkom. V prípade, ak dôjde k
zriadeniu neoprávnenej stavby, jedným z oprávnení vlastníka pozemku voči stavebníkovi ako vlastníkovi
neoprávnenej stavby je domáhanie sa na súde uloženia povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav je jednoznačne preukázané, že stavba, ktorú
užívajú žalovaní v 1. až 4. rade, stojaca na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 547 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria v k.ú. Vlčany, zapísaná na LV č. XXXX, bola postavená žalovanými v 1.
až 4. rade, resp. ich právnymi predchodcami svojvoľne bez súhlasu žalobkýň v 1. až 4. rade, resp.
ich právnych predchodcov, k uvedenej stavbe neexistuje stavebné ani kolaudačné rozhodnutie (ani

neprávoplatné), k predmetnej nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X V. XXX/X v k.ú. Vlčany) nemajú žalovaní
v 1. až 4. rade žiadne vlastnícke ani iné právo, žalovaní v 1. až 4. rade nikdy nedostali od vlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti (t.j. žalobkýň v 1. až 4. rade, resp. ich právnych predchodcov) súhlas kvýstavbe predmetnej stavby ani taký súhlas nedajú, žalovaní v 1. až 4. rade nemajú žiadny právny titul
k postaveniu uvedenej stavby.

5. Žalobkyne k žalobe na preukázanie svojich tvrdení pripojil LV č. XXXX pre k. ú. Vlčany, odpoveď na
žiadosť o mieste pobytu obyvateľa zo dňa 1.12.2017, podnet na odstránenie stavby bez stavebného
povolenia zo dňa 21.12.2017, záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2.2.2018, list
Obce Vlčany zo dňa 9.11.2018, rozhodnutie Obce Vlčany č. XXX/XXXX-S. zo dňa 6.4.2018, rozhodnutie
Obce Vlčany č. XXXX/XXXX zo dňa 15.3.2019, čestné prehlásenie zo dňa 15.10.2020,potvrdenie Obce

Vlčany č. X/XXXX zo dňa 28.1.1998, ZP č. XXX/XXXX, B. Č.. XXX-XXX-XXX-XX R. W.V. X.X.XXXX, U.
A. G.. Ú.. S. R. XX.X.XXXX, W. F. Č.. W. XXXX/XX, W. XXX/XX, B. Č.. XX/XXXX.

6. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ide o rodinný dom, ktorý postavili
jeho nebohí rodičia V. G. (XXXX-XXXX) V. Š. G. (XXXX-XXXX) v roku 1963 a osobne v ňom býva
od svojho narodenia. Stalo sa tak na základe dohody jeho otca Š. G. V. M. N. O. G. (XXXX-XXXX)

s vtedajšími vlastníkmi, právnymi predchodcami žalobkýň, O. O. V. M. O. V., v zmysle ktorej jeho
predkovia odkúpili starý rodinný dom súp. č. XX spolu s parcelami č. XXX/X-X V. XXX/X. Dohodnutú
kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorej presná výška nie je známa, postupne splácali, pričom dom na parc. č.
XXX/X, ktorý sa nachádzal v značne dezolátnom stave, zbúrali a na jeho mieste postavili nový. Tento
je dodnes vedený pod súp. č. XX, avšak nie je evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Podľa dostupných

dokladov jeho rodičia zaplatili O. O. od roku 1963 do roku 1969 celkovo viac ako 14.320,- Kčs, čo je
na tie časy za pozemok o rozlohe 1.153 m2 veľmi slušná suma. To platí dvojnásobne, ak namiesto
tejto rozlohy sa v skutočnosti jeho rodina stala nakoniec užívateľom iba pozemku o výmere 759 m2.
Okrem dokladov, z ktorých tieto tvrdenia vychádzajú, súhlas manželov O. s užívaním predmetných
pozemkov a uskutočnením stavby na nich vyplýva aj z ďalších okolností: O. totiž bývali taktiež vo

Vlčanoch, takže museli vedieť o všetkom, čo sa deje na sporných pozemkoch, navyše bez ich súhlasu
by zrejme nebolo možné zaevidovať ani trvalý pobyt jeho rodičov a babky na danú adresu, k čomu
došlo v rokoch 1968-1969. Žalovaný na stavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X nenašiel stavebné
povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, v 60. rokoch minulého storočia však takéto prípady neboli vôbec
zriedkavé. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že jeho matka pred svojou smrťou v roku 2004 ho

uisťovala, že O. bolo všetko zaplatené a požiadala ho, aby usporiadal majetkovoprávne vzťahy k ich
domu a pozemkom k nemu patriacim. Vzhľadom k tomu, že jeho otec zomrel veľmi mladý ešte v roku
1976 a matka ostala na päť detí sama s babkou, žili vo veľmi biednych podmienkach, preto nevedela
zabezpečiť financie potrebné na vybavenie týchto záležitostí. Bola rada, že ich ako tak uživila a vedela
uhradiť aspoň nevyhnutné náklady spojené s bývaním, o čom svedčia aj doklady, ktoré sa zachovali

o vykonaní vodo a plynoinštalácie v ich dome v roku 1985 a 1995. Do roku 2017 nemá k dispozícii
žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali slová jeho mamy, preto sa snažil aspoň o zveľaďovanie ich
domu, a majetkovoprávne usporiadanie sporných nehnuteľností začal riešiť až potom, ako mu ujo
odovzdalstarédoklady.Vtedyvyhľadalžalobkynezaúčelomuzavretiadohodyvoveci,ukázalimpapiere
a spočiatku to vyzeralo, že sa aj dohodnú, až kým sa nezačali miešať do veci deti žalobkyne v 1.

rade, ktoré napriek dostupným dôkazom žiadali nehorázne vysokú sumu za sporné nehnuteľnosti, čo
z pochopiteľných dôvodov odmietal zaplatiť. Žalovaný chcel vybaviť aspoň vlastníctvo k domu, preto
nechal vypracovať geometrický plán, ktorý spolu s čestným vyhlásením dvoch svedkov o pôvode stavby
(zo dňa 27.11.2017) predložil na obecnom úrade so žiadosťou o určenie súpisného čísla, konanie
však bolo zastavené, nakoľko žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali podnet

na odstránenie stavby a neboli ochotné dať súhlas ani k usporiadaniu vlastníctva domu, ktorý bez
pochýb patrí jeho rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v predmetnej veci je aplikácia
§ 135c Obč. zák. vylúčená, nakoľko nejde o neoprávnenú stavbu. V tejto súvislosti poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 44/2012: „Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného
ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu

mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa
stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby.“ ... „Pre posúdenie stavby
ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce
samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe.“ Keďže stavba

právne neexistuje, nie je možné podľa súčasných právnych predpisov prihlásiť k pobytu jeho manželku
Simonu Kovácsovú, ani ich spoločné dve deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Pre prípad, že by sa
súd nestotožnil s názorom žalovaného, že v danej veci nejde o neoprávnenú stavbu, žiada, aby pomery
medzi stranami sporu boli s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle § 135c ods. 3 Obč. zák.usporiadané tak, že súd prikáže bez akejkoľvek náhrady do vlastníctva žalovaného pozemky evidované
v prospech žalobkýň na LV č. XXXX v k. ú. Vlčany ako parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X - zastavaná
plochaovýmere547m2aparc.č.XXX/X-záhradaovýmere212m2.Podľadostupnýchdôkazovsatotiž

domnieva, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto
pozemkom vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zák. a jeho matka so zreteľom na všetky okolnosti bola
až do svojej smrti v dobrej viere, že im predmetné nehnuteľnosti patria, tzn. bola oprávnenou držiteľkou
podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. Má za to, že vydržacia doba začala plynúť od poslednej známej platby
rodičov za sporné pozemky O. O., t.j. od 16.10.1969 a s ohľadom na skutočnosť, že Občiansky zákonník

do účinnosti novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j. do 1.4.1983 neumožňoval vznik vlastníctva
vydržaním, vydržacia doba uplynula v zmysle § 865 ods. 3 Obč. zák. dňom 1.4.1984. Podľa cit. ust.
do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas
sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Dôvodom, prečo žalovaný navrhuje

prikázanie sporných pozemkov iba do jeho vlastníctva je predbežná dohoda s ostatnými vlastníkmi
stavby zriadenej na parc. č. 544/1, ktorí v minulosti súhlasili s tým, aby som sa stal jediným vlastníkom
sporných pozemkov, nakoľko okrem žalovaného v 1. rade nikto z nich neinvestoval do ich domu, ani
sa nikdy nezaujímali o usporiadanie vlastníckych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam. Na základe
vyššie uvedených skutočnosti navrhuje, aby súd: a) s poukazom na vyjadrenia žalobu, že sa nejedná o

neoprávnenú stavbu žalobu v celom rozsahu zamietol alebo b) ak sa súd nestotožní s jeho názorom, že
sa nejedná o neoprávnenú stavbu usporiadal pomery strán sporu tak, že pozemky evidované v prospech
žalobkýň v 1. a ž 4. rade na LV č. XXXX v k. ú. Vlčany ako parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X -
zastavanáplochaovýmere547nm2aparc.č.XXX/X-záhradaovýmere212m2prikážebezakejkoľvek
náhrady do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň žiada žalobkyne v 1. až 4. rade zaviazať spoločne a

nerozdielne k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení predložil odpoveď na žiadosť o oznámenie miesta
pobytu obyvateľa zo dňa 10.6.2020, dodatok k dohode zo dňa 14.3.1967, potvrdenia o čiastkových
úhradách, čestné prehlásenie zo dňa 12.2.1968, potvrdenie zo dňa 16.10.1969,pracovný list č. S.,

vyjadrenie k plynoinštalácii zo dňa 15.5.1995, povolenie k odberu plynu 15.6.1995, rozhodnutie ONV
Bratislava - vidiek č. Fin.X/XXXX/XX R. W.Ň. XX.X.XXXX, B. Č.. XX/XXXX, čestné vyhlásenie zo dňa
27.11.2017

8. Žalovaný v 2. až 4. rade sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu, listinnými dôkazmi: LV
č. XXXX pre kat. úz. Vlčany, oznámenie Obce Vlčany o mieste pobytu obyvateľa zo dňa 10.6.2020,
rozhodnutie Okresného národného výboru Bratislava vidiek č.j. Fin. X/XXXX/XX zo dňa 27.1.1967,
dodatku k dohode zo dňa 14.3.1967, potvrdenia o čiastkových úhradách, čestné prehlásenie zo dňa

12.2.1968, čestné vyhlásenie B. W. V. Z. Y. R. W. XX.XX.XXXX, Č. A. G.D. O. R. W. XX.XX.XXXX, Č. A.
O. Z. R. W. XX.XX.XXXX, Č. A. S. D. zo dňa 15.10.2020, čestné prehlásenie žalobkyne v 1. rade zo dňa
24.4.1997, potvrdenie Obce Vlčany zo dňa 28.1.1998, znalecký posudok č. XXX/XXXX, geometrický
(polohopisného) plán č. zákazky: XXX-XXX-XXX-XX, rozhodnutie o dedičstve W. XXX/XX A. D.. O. O.,
rozhodnutie o dedičstve D XXXX/XX neb. V. O., geometrický plán č. XX/XXXX, R. A. Č.. XX/XXXX.

10. Súd nevykonal žalovaným v 1. rade navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty
sporných pozemkov ku dňu 16.10.1969 a získania predstavy, aká mohla byť približná dohodnúť kúpna
cena nehnuteľností, nakoľko o tom nie sú zachované žiadne písomné doklady. Navrhnuté dokazovanie
súd nevykonal, nakoľko zistenie približnej hodnoty nehnuteľností v roku 1969 nebolo pre rozhodnutie

súdu vo veci potrebné, keďže žalovaní nepreukázali ani zaplatenie doplatku ku kúpnej cene vo výške
2.000,- Kčs a navyše nebolo objektívne spôsobilé privodiť objasnenie skutkového stavu.

11. Medzi stranami bolo sporné či pôvodný rodinný som so súpis. č. XX bol zbúraný v rokoch 1963
a nový rodinný dom so súpis. č. XX bol postavený v roku 1963 a či tento nový dom so súpis. č. XX

postavený právnymi predchodcami žalovaných na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkýň je
neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka.12. Súd z nesporných skutkových tvrdení a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

13. Na základe výmeru KNV Nitra č. XXXX/XXX/XX/XXXX a na základe rozhodnutia Okresného
národného výboru Bratislava vidiek č.j. Fin. X/XXXX/XX zo dňa 27.1.1967 boli právnym predchodcom
žalobkýň (manželom O.) pridelené nasledovné nehnuteľnosti: parc. č. XXX/X dom a dvor o výmere 394
m2, parc. č. XXX/X dvor o výmere 153 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 212 m2, 543/3 záhrada
o výmere 303 m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere 91 m2. Dodatkom k dohode zo dňa 14.3.1967

uzatvoreného medzi právnymi predchodcami žalobkýň (manželmi O.) ako predávajúcimi a právnymi
predchodcami žalovaných (O. G. V. Š. G.) ako kupujúcimi bolo dohodnuté navýšenie kúpnej ceny za
rodinný dom č. XX a pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X o sumu 2.000,- Kčs, ktorú sa
zaviazalikupujúcizaplatiťpredávajúcimdo30.8.1967.Vdodatkuboloďalejdohodnuté,žeriadnazmluva
bude spísaná pri splatení 2.000,- Kčs. Právny predchodcovia žalovaných (O. G. V. Š. G.) v dohodnutom
termíne navýšenú kúpnu cenu neuhradili a dňa 12.2.1968 sa čestným prehlásením zaviazali podlžnosť

vovýške2.000,-Kčsnakúpurodinnéhodomuuhradiťvmesačnýchsplátkachpo500,-Kčspočnúcdňom
12.4.1968 na MNV Vlčany, ktorý obnos potom MNV odovzdá majiteľovi O. O.. Právny predchodcovia
žalovaných uhradili z dlžnej sumy 2.000,- Kčs dňa 16.10.1969 sumu 500,- Kčs.

14. Žalobkyne v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXXX, pre k. ú. Vlčany, a to parciel registra „C“ č. XXX/X o výmere 547 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a č. XXX/X o výmere 212 m2, druh pozemku záhrada, žalobkyňa v 1. rade v podiele
1/3, žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/3, žalobkyňa v 3. rade v podiele 1/6 a žalobkyňa v 4. rade v podiele
1/6, na základe rozhodnutia o W. W. XXX/XX A. D.. O. O. ako aj na základe rozhodnutia o dedičstve W.
XXXX/XX D.. V. O.. Žalobkyne nie sú vlastníčkami predmetného rodinného domu č. XX.

15. Právny predchodcovia žalovaných zriadili stavbu - rodinný dom na pozemku právnych predchodcov
žalobkýň, a to konkrétne na parc. č. XXX/X. S výstavbou rodinného domu so súpis. č. XX (postavený
právnymipredchodcamižalovaných)samohlozačaťnajskôrvpriebehuroka1967,nakoľkorozhodnutím
Okresného národného výboru Bratislava - vidiek č.j. Fin. X/XXXX/XX zo dňa 27.1.1967 bol právnym

predchodcom žalobkýň pridelený okrem iného dom a dvor na parc. č. XXX/X. Žalovaný v 1. rade v
konanínenamietal,žebybolprávnympredchodcomžalobkýňnazákladevyššieuvedenéhorozhodnutia
pridelený dom, ktorý postavili jeho právny predchodcovia.

16. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného Ing. Jaroslavom Dičérom, autorizovaným

geodetom,úradneoverenýIng.MariánomUrminskýmdňa3.6.2022vyplývarozdeleniepôvodnejparcely
č. XXX/X a vznik nových parciel, a to parc.č. XXX/X P. S. XXX O., S. S. W. S., A.. Č.. XXX/X P. S. XXX
O., D. G. M. A. N. N. P. Z.. Č.. V. N. N. Z.. Č.. V. A.. Č.. XXX/X o výmere 20 m2, na ktorej je postavená
budova bez súpis. č., iná budova obe parcely vo vlastníctve žalovaných. Geometrický plán je riadne
overený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor.

17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Igorom Klačkom, znalec z
odborustavebníctvo,odvetviestatikastaviebaodhadhodnotynehnuteľnostivyplývavýškajednorazovej
všeobecnej odplaty za zriadenie vecného bremena v celkovej výške 16.417,95 Eur.

18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

19. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

20. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,

prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.21. Žalovaný v 1. rade v konaní namietal, že došlo k vydržaniu predmetných nehnuteľností. Súd
teda skúmal či na strane žalovaných, resp. ich právnych predchodcov došlo k vydržaniu predmetných
nehnuteľností a dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade neosvedčil skutočnosti potrebné na vydržanie

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby a jeho funkciou je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť) je podľa právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Podmienkami
vydržania sú okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania aj oprávnená

držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Posúdenie,
či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne
znaky titulu (prípadne aj len domnelého (putatívneho)) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom
nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu

(v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť,
znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže
byť napr. kúpna zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

22. Žalovaný v 1. rade neosvedčil od akého právneho titulu odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva

(jeho, resp. jeho právnych predchodcov) vydržaním od žalobkýň, resp. ich právnych predchodcov a teda,
že predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene užíva/užívali. Existenciu titulu nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním žalovaný v 1. rade odvodzuje od zaplatenia sumy viac ako 14.000,- Kčs
údajne za rodinný dom a pozemky. Z predložených potvrdení o čiastkových platbách však nevyplýva,
že by sa jednalo o čiastkové platby na kúpnu ceny za pozemky a rodinný dom, s výnimkou jediného

potvrdenia o úhrade sumy 500,- Kčs, ktorá bola prijatá za kúpu rodinného domu dňa 16.10.1969. Súd
rovnako poukazuje na dodatok k dohode zo dňa 14.3.1967 uzatvorený medzi právnymi predchodcami
žalobkýň (manželmi O.) ako predávajúcimi a právnymi predchodcami žalovaných (O. G. V. Š. G.) ako
kupujúcimi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že sa účastníci dohodli, že riadna zmluva bude spísaná
pri doplatení 2.000,- Kčs. K splateniu navýšenej sumy malo dôjsť podľa dohody právnych predchodcov

strán sporu do 30.8.1967. Keďže k splateniu sumy 2.000,- Kčs v dohodnutej lehote nedošlo, právny
predchodcovia žalovaných ako dlžníci v čestnom prehlásení zo dňa 12.2.1968 uviedli, že podlžnosť
vo výške 2.000,- Kčs na kúpu rodinného domu uhradia v mesačných splátkach po 500,- Kčs počnúc
dňom 12.4.1968. Ako je už vyššie uvedené žalovaný v 1. rade predložil súdu len jediné potvrdenie
o úhrade sumy 500,- Kčs dňa 16.10.1969 pani O. G. za kúpu domu. Žalovaný v 1. rade súdu síce

predložil aj čestné prehlásenie pána B.Á. W. V. A. Z. Y. (R. W. XX.XX.XXXX), S. G. Z. X., Ž. D.. Š. G.
V. D.. V. G. P. P. O. O. starý rodinný dom, čo bolo aj riadne vyplatené, avšak z čestného vyhlásenia
nevyplýva, či tieto osoby boli prítomné pri vyplatení kúpnej ceny, akým spôsobom došlo k vyplateniu
kúpnej ceny, resp. odkiaľ majú vedomosť o vyplatení kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené súd na
ich vyhlásenie neprihliadol. Zo žalovaným v 1. rade predložených listinných dôkazov tak nevyplývajú

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, resp. vyvodzovať, že došlo k zaplateniu
celej kúpnej ceny za nehnuteľnosti, t.j. aj sumy 2.000,- Kčs a od toho odvodzovať nepochybnosť
o vlastníctve predmetných nehnuteľností. Navyše, v prípade, ak by bola celá suma 2.000,- Kčs aj
skutočne právnymi predchodcami žalovaných uhradená, došlo by k podpísaniu kúpnej zmluvy, tak
ako sa na tom dohodli právny predchodcovia strán sporu v dodatku k dohode. Vzhľadom na vyššie

uvedené ako aj na skutočnosť, že ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú zapísané žalobkyne,
resp. pred nimi to boli ich právni predchodcovia, žalovaný v 1. rade, nemohol byť dobromyseľný v
tom, že mu, resp. jeho právnym predchodcom nehnuteľnosti patria, resp. ich majú v oprávnenej držbe.
Teda zo žalovaným v 1. rade uvádzaných skutočností a predložených dôkazov nevyplýva, že on, resp.
jeho právny predchodcovia splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam vydržaním.

23. K žalovaným v 1. rade tvrdenému vydržaniu vecného bremena súd uvádza, že predpokladom tohto
spôsobu nadobudnutia vecného bremena je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak
sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v § 134 Občianskeho

zákonníka. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena
(užíva pozemok pod stavbou) nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému
bremenu. Žalovaným ako vlastníkom rodinného domu nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu užívania pozemku pod stavbou pretože nesplnili podmienky vydržania.24. Ustanovenie § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka upravuje prípady neoprávnenej stavby
na cudzom pozemku a spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za

neoprávnenú stavbu sa v zmysle citovaného ustanovenia považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi
na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom
pozemku.

25. Občiansky zákonník č. 40/1964 upravoval režim neoprávnenej stavby v § 221, podľa ktorého „Ak

zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho
užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe
priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník
je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.“ Zákon teda dával možnosť súdu rozhodnúť o vlastníctve
stavby, a to aj tak, že vlastník stavby bol odlišný od vlastníka pozemku. Ďalšie otázky prípadného
vyrovnania vzťahu však zákon neobsahoval.

26. K ďalšej zmene právnej úpravy, účinnej od 1.4.1983 došlo zákonom č. 131/1982 Zb., po tejto novele
Občianskeho zákonníka podľa § 221 v zásade platilo, že o vlastníctve stavby rozhodoval konštitutívnym
rozhodnutím súd, ktorý v zásade mal povinnosť stavbu prikázať za náhradu navrhovateľovi, ktorým
mohol byť: a) národný výbor, b) organizácia, ktorá mala pozemok v správe alebo vo vlastníctve, c)

organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (205 ods. 2) alebo na návrh toho, d) ten kto mal k pozemku
zriadené právo osobitného užívania. Iba výnimočne, ak boli na to dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré bránia rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného, mohol súd na návrh vlastníka stavby upraviť vzťahy
vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zrušiť právo osobného užívania k tomuto pozemku
alebo zriadiť bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe. Podľa prechodného ustanovenia (§ 507a) k uvedenému zákonu, novela
Občianskehozákonníkač.131/1982Zb.savzťahovalaajnaprávnevzťahyvzniknutévčaseod1.4.1964
do 1.4.1983. K ďalšej (poslednej) zmene právnej úpravy stavby na cudzom pozemku došlo zákonom č.
509/1991 Zb. (účinnom od 1.1.1992), a to v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka, ktorého znenie
platí doteraz. Podľa prechodného ustanovenia k tomuto zákonu (§ 868): „Pokiaľ ďalej nie je uvedené

inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.“

27. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neoprávnenou stavbou bola stavba zriadená občanom na

pozemku iného občana bez toho, aby mal vlastník stavby právo na tento účel pozemok užívať. Pri
posudzovaní otázky neoprávnenej stavby je potrebné vychádzať z právnej úpravy vzniku stavby ako
veci v právnom zmysle, avšak keďže účinky právneho vzťahu pretrvávajú aj v súčasnosti (po 1.1.1992)
spôsob vyporiadania tohto vzťahu je potrebné posudzovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná stavba je stavbou
neoprávnenou, nakoľko žalovaný v 1. rade svoje tvrdenia o oprávnenosti stavby (súhlas právnych
predchodcov žalobkýň so stavbou domu) bez akejkoľvek pochybnosti nepreukázal žiadnym z
predložených dôkazov. Žalovaný v 1. rade odvodzuje oprávnenosť stavby od tvrdeného súhlasu
právnych predchodcov žalobkýň, resp. od konkludentne udeleného súhlasu právnych predchodcov

žalobkýň. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri konkludentne urobenom právnom úkone ide o prejav,
ktorý nemá znaky výslovného prejavu, ale je viditeľný a nevzbudzujúci pochybnosti o tom, akú vôľu
chce osoba prejaviť. Za konkludentný právny úkony nemožno bez výhrad považovať opomenutie
vo forme mlčania, či inej nečinnosti. Teda zo skutočnosti, z ktorej má podľa žalovaného v 1. rade
vyplývať konkludentný súhlas právnych predchodcov žalobkýň, (t.j. že právni predchodcovia žalobkýň

bývali v rovnakej dedine a stretávali sa s právnymi predchodcami žalovaných a teda museli vedieť o
výstavbe rodinného domu), nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že ide o udelenie
súhlasu právnym predchodcom žalovaných s výstavbou rodinného domu. Právny poriadok uznáva ako
právne relevantné len určité prejavy vôle, s ktorými spája právne následky (samozrejme pri splnení
požadovaných všeobecných a osobitných náležitostí). Navyše žalobkyne udelenie súhlasu ich právnymi

predchodcamipopierajúarovnakopopierajú,žebyichprávnipredchodcoviadalisúhlassnasťahovaním
právnych predchodcov žalovaných do ich rodinného domu v roku 1963. Výsluch žalovaného v 1. rade,
potvrdenie o pobyte právnych predchodcov žalovaných a ani čestné vyhlásenia (B. W. V. Z. Y.) rovnakojednoznačne nepreukázali oprávnenosť stavby rodinného domu na pozemku žalobkýň. V konaní zostalo
nepreukázané aj postavení domu právnymi predchodcami žalovaných ešte v roku 1963.

29. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa
dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Žalovanému v 1.

rade sa predloženými listinnými dôkazmi nepodarilo účinne poprieť tvrdenia žalobkýň o neoprávnenej
stavbe a rovnako nepreukázal vydržanie vlastníckeho práva ani vydržanie vecného bremena. Nebolo
teda preukázané vydržanie na strane žalovaných a rovnako nebola preukázaná oprávnenosť stavby na
pozemku žalobkýň.

30. Spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom v prípade neoprávnenej

stavby vyplýva priamo z § 135c Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je chrániť vlastníka pozemku
pred neoprávnenými stavebnými zásahmi do jeho vlastníctva. Ak súd v zmysle § 135c ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka nerozhodne o odstránení stavby a ani neprikáže stavbu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako príklad takéhoto rozhodnutia uvádza zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré by

oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať.

31. Súd dospel k záveru, že odstránenie stavby nie je účelné nakoľko sa jedná o rodinný dom, v ktorom
býva žalovaný v 1. rade so svojou rodinou (manželkou, deťmi a bratom) ako vlastník stavby, pričom
v priebehu konania ani samotné žalobkyne nepovažovali odstránenie stavby za účelné a nesúhlasili

s prikázaním stavby za náhradu do ich vlastníctva ale súhlasili so zriadením vecného bremena. Súd
využil možnosť v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a pomery medzi vlastníkmi pozemku
a vlastníkmi stavby usporiadal tak, že zriadil vecné bremeno za náhradu. Takýto spôsob vysporiadania
vzťahov medzi stranami sporu považoval súd vzhľadom na vyššie uvedené za účelný a rozumný.

32. Vyporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby vo všeobecnosti znamená odstránenie nežiadúceho
stavu, kedy vlastník pozemku a vlastník neoprávnenej stavby sú odlišné osoby. V prípade zriadenia
vecného bremena sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré umožňuje vlastníkovi stavby túto stavbu mať na
cudzom pozemku a túto stavbu aj naďalej užívať. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
povinnosť vlastníka pozemku strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto ak nie je pre bezplatné

užívanie pozemku iný právny dôvod, platí, že povinnosť vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie
zodpovedá povinnosti vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Ak vlastník stavby neplní túto svoju
povinnosť, obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku, lebo sa nezmenšuje jeho majetok, hoci by sa
tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne dialo. Pri zriadení vecného bremena k stavbe nie
je ale vylúčené, aby jeho súčasťou bola aj úprava podmienok prístupu cez pozemok, na ktorom sa táto

stavba nachádza, ako je to aj v tomto prípade. Pri náhrade za zriadenie vecného bremena súd vychádzal
zo znaleckého posudku Ing. Igora Klačka č. XX/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú jednorazovú hodnotu
vecného bremena za: a) uloženie inžinierskej sieti pod stavbami na pozemku parc. č. XXX/X V. XXX/
X vo výške 5.725,79 Eur, b) uloženie inžinierskej sieti na pozemku parc. č. 544/1 vo výške 438,29 Eur,
c) prechod cez A. XXX/X G. stavbám vo výške 10.253,87 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadením

vecného bremena dôjde v podstate k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkýň, a to aj ich
prípadných právnych nástupcov, keďže sa jedná o tzv. vecné bremeno „in rem“, t. j. vecné bremeno,
ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, súd považoval hodnotu vecného bremena určenú
znaleckým posudkom spolu vo výške 16.417,95 Eur za primeranú.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Vzhľadom k výške náhrady za zariadené vecného bremena, ku ktorej zaplateniu zaviazal ako aj
okolnosti na strane žalovaných, súd určil žalovaným na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má slúžiť žalovaným na zabezpečenie finančných prostriedkov.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalobkyniam ako plne úspešnej strane sporu náleží právo na náhradu trov konania

ako aj trov právneho zastúpenia v plnej výške. Navyše žalobkyne boli odkázané stavebným úradom na
podanie žaloby na súd za účelom usporiadania pomerov k stavbe a pozemkov pod ňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.