Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300444
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6119300444.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XXXX/
XX, zast. E. F. G., advokátom so sídlom C., G. X, 2/ H. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C., A. XX, 3/ I. B., nar. XX.X.XXXX, C., H. F. X, zast. E. E.. F. A., I., s. r. o., so sídlom C., C.
XX, IČO: 52 858 774, 4/ H. A., nar. XX.X.XXXX, J., K. XXXX/XX, zast. E. E.. F. A., I., s. r. o., so sídlom

C., C. XX, IČO: 52 858 774, 5/ L. A., nar. XX.X.XXXX, C., M. XXXX/XXX, zast. E. E.. F. A., I., s. r. o.,
so sídlom C., C. XX, IČO: 52 858 774, 6/ N. A., nar. XX.X.XXXX, C., O. XXXX/XX, zast. E. E.. F. A.,
I., s. r. o., so sídlom C., C. XX, IČO: 52 858 774, 7/ E. K., nar. X.XX.XXXX, C., P. X, zast. E. E.. F. A.,
I., s. r. o., so sídlom C., C. XX, IČO: 52 858 774, 8/ E. I., nar. X.X.XXXX, C., J. XX, zast. E. E.. F. A.,
I., s. r. o., so sídlom C., C. XX, IČO: 52 858 774, 9a/ A. E. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, 9b/ E. N.,
nar. XX.X.XXXX, Q. A., L. J. XXX/X a 10/ H. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

Q. A., R. X. XXXXXX XXXX/XX proti žalovanému Mestu Košice, Košice, Trieda SNP 48A, IČO: 00 69
1135, o zaplatenie 21.966,24 € s prísl., o odvolaní žalobcov 2/-10/ proti rozsudku K2-29C/20/2020-670
z 26.2.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách
konania vo vzťahu k žalobcom 2/ - 10/ a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov na prerušenie
konania (výrok I.), zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 21.966,24 € s prísl.
titulom užívania nehnuteľností v k. ú. K. A., obec C. - K., S. C. T., zapísaných na LV č. XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX H. XXXXX uplatnenú na
skutkovom základe, že žalovaný užíva tieto pozemky, nakoľko sa na nich nachádza park H. - verejná

zeleň a je teda možné ich využívať len v súlade s touto funkciou, za ktoré užívanie žiadali odplatu za
vecnébremenozatrirokydozadu,t.j.od15.5.2016do15.5.2019vsúladesoZPč.49/2015vyhotoveným
znalcom T. A. U. súhrnne vo výške 21.966,24 € (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom v plnej výške (výrok III.).

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, § 123, §

124, § 128 ods. 1, ods. 2, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
1, ods. 2, § 2 ods. 1 - 3 § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 4 ods. 1, ods. 2, čl. V zák. č. 66/2009 Z.z., ako aj podľa
čl. 11 ods. 1 a ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Konštatoval, že v prípade sporných pozemkov
ide o nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, preto je potrebné na právne vzťahy z toho
vyplývajúce aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., a že k pozemkom, ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného,

ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu, pričom I. H. je inžinierskou stavbou a nejde o stavbu
nepovolenú. V súvislosti s otázkou, či žalobcom patrí náhrada za žalovaným užívané nehnuteľnosti, aak áno, aká je výška tejto náhrady a či táto náhrada má byť jednorazová alebo opakovaná, poukázal
na aktuálnu rozhodovaciu prax. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného,
konštatoval, že žalobcami uplatnený nárok im priznať nemožno, pretože náhrada za vznik zákonného

vecného bremena podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. je svojou povahou jednorazová a zák. č. 66/2009 Z.z.
pre náhradu za vecné bremeno neupravuje premlčaciu dobu samostatne, preto sa v preskúmavanej
veci uplatnila všeobecná premlčacia lehota plynúca od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,
t.j. od 1.7.2009, kedy nadobudli účinnosť články I. až III. tohto zákona. V tomto kontexte preto zaplatenie
náhrady za vecné bremeno sa premlčalo najneskôr 1.7.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Dôvody
na aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol. K návrhu žalobcov na prerušenie konania s poukazom na to, že
na Ústavnom súde SR sú dve podania bývalého Okresného súdu Košice I a Mestského súdu Bratislava
z obdobia máj 2024 týkajúce sa vyslovenia nesúladu zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR uviedol, že
vzhľadom na to, že konanie v danej veci už bolo prerušené do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci
sp. zn. Rvp 2900/2022, pričom Ústavný súd návrh odmietol, súd nevidel dôvod na opätovné prerušenie

konania a preto návrh na prerušenie zamietol.

3. V zákonnej lehote žalobcovia 2/ - 10/ podali proti rozsudku v rozsahu výroku II. odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie rozsiahlo odôvodnili čo sa týka charakteru

odplatyzazákonnévecnébremenovzmyslezákonač.66/2009Z.z.sargumentáciou,žedoposiaľsúdna
prax jednoznačne judikovala, že táto odplata je opakovaná, a preto mali legitímne očakávania, že im
bude takáto náhrada priznaná. Ďalej namietali, že napriek súdom prvej inštancie posúdeniu skutkového
stavu podľa § 66/2009 Z.z. na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa podľa nich vecné
bremeno nevzťahuje. Na predmetných pozemkoch totiž nestojí žiadna stavba a žalobcovia požadovali

vydanie odplaty za užívanie nehnuteľnosti v žalovanom období titulom bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a nie podľa zákona č. 66/2009 Z.z.. Súdu tiež vyčítali,
že sa nijako nevysporiadal s ich argumentáciou týkajúcou sa areálu detského ihriska, ktoré slúži na
podnikateľské účely, pričom zákon 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§1 ods. 3). Tiež namietali nesplnenie

ďalších predpokladov, pre ktoré by bolo možné vec posúdiť podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. s tým, že
na pozemkoch verejnej zelene nikdy vecné bremeno nevzniklo. Čo sa týka premlčania uviedli, že súdy
počas 10 rokov priznávali vlastníkom pozemkov nárok na opakujúcu sa odplatu, ktorá sa premlčiavala
3 roky spätne. Nemožno preto premlčaciu dobu počítať odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z..
O tom, že im patrí len jednorazová odplata sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli až z rozhodnutia, proti

ktorému podali toto odvolanie. Poukazovali aj na (analogicky) rozhodnutie ESĽP v prípade V. S. F. J. proti
Slovenskej republike. Mali za to, že vznesenie námietky premlčania mestom Košice má byť považované
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Nakoniec namietali, že rozhodnutím súdu došlo k
porušeniu čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR a čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

4. Vyjadrenie zo strany žalovaného k odvolaniu podané nebolo.

5. Súd prvej inštancie následne už potom, čo bolo podané odvolanie zistil, že pôvodná žalobkyňa 9/
H. N., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom Q. A., R. X. XXXXXX XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX W., preto

uznesením K2-29C/20/2020 zo 14.10.2025 rozhodol, že v konaní pokračuje s jej právnymi nástupcami
označenými v záhlaví tohto rozhodnutia pod 9a/ a 9b/.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie ako podané včas (§
362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom
rozsahu zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že neboli splnené
procesné podmienky.

7. Žalobca 1/ voči rozsudku odvolanie nepodal, preto rozsudok voči nemu nadobudol právoplatnosť.
Odvolaním žalobcov 2/ - 10/ nebol napadnutý výrok I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, preto
tento nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.8. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalobca 2/ H. B., nar. X.X.XXXX, zomrel
dňa XX.X.XXXX a žalobkyňa 10/ H. N., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Napriek týmto
skutočnostiam súd prvej inštancie v konaní pokračoval a rozhodol.

10. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol dňa 26.2.2025 napriek tomu, že žalobca
2/ a žalobkyňa 10/ predtým stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania dňom ich úmrtí, jeho procesný
postup bol nesprávny. V danej veci totiž z tohto dôvodu neboli splnené procesné podmienky.

11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Odvolací súd konštatuje, že konanie trpí procesnou vadou, pre ktorú okolnosť musí odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, pretože bolo vydané v konaní postihnutom
tak závažnou procesnou vadou, že nemôže byť považované za správne. Medzi základné procesné
podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania je splnenie

podmienok civilno-procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť stranou sporu, teda účastníkom konania.
Spôsobilosť byť stranou sporu znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon stranám sporu
priznáva alebo ukladá a jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti zaniká jej smrťou, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

13. Absencia procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku procesnej subjektivity sporovej strany je
zákonným dôvodom, pre ktorý odvolací súd je povinný zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, pretože
nedostatok absencie procesnej subjektivity nemôže sám napraviť za situácie, ak tento nedostatok
procesnej podmienky existoval už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP.

15. Keďže sa jedná o majetkový spor, je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami strany,

ktorej procesná subjektivita zanikla. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 63 ods.
2 CSP a pokračovať v konaní s dedičmi žalobcu 2/ a žalobkyne 10/. Po procesnom rozhodnutí o právnom
nástupníctve bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že v zmysle § 65 ods.
1 CSP právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvej inštancie vziať do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, teda aj tie, ktoré vyplynuli z odvolacích námietok
odvolateľov.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).