Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201197
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8824201197.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátuJUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovej,PhD.vsporežalobcu:PROFICREDITSlovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXXX D., E., F. G., o zaplatenie 11.960,52 eur

s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/41/2024-122
zo dňa 31.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje pre nedostatok právomoci.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“
alebo iba „súd“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu
11.960,52 eur s príslušenstvom.

2.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomrozhodoltak,žežalobuzamietolažalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Po skutkovej stránke mal súd prvej inštancie za ustálené vykonaným dokazovaním, že pôvodný veriteľ
a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.9.2016 zmluvu o splátkovom úvere v sume 30.000,- eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť v 96 mesačných splátkach vo výške 439,88 eur za podmienok dohodnutých v
zmluve. Prvá splátka mala byť splatná 30.10.2016 a posledná dňa 30.9.2024. Pôvodným veriteľom bola
banka H. H., I.. Listom zo dňa 25.10.2022 (č.l. 65) veriteľ upozornil žalovaného na to, že je v omeškaní so

splácanímpohľadávkybanky,vovýške2.200,62eur.Dlžníkaupozornil,žeakdlžnúsumuneuhradído15
dní od doručenia výzvy, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky. Doručenku
svedčiacu o doručení tejto výzvy nepriložil. Z listu zo dňa 27.11.2022 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru. Vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými
podmienkami zmluvy do 15 dní od doručenia tejto výzvy. K tejto výzve žalobca doručenku nedoložil.
Priložil neprevzatú zásielku. Zo zmluvy o postúpení zo dňa 24.3.2023 a jej prílohy vyplýva, že pôvodný

veriteľ mal postúpiť pohľadávku zo zmluvy zo dňa 22.9.2016 na žalobcu. Postúpenie bolo oznámené
žalovanému listom zo dňa 1.4.2023. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že súdu doložil sledovanie zásielky
odoslanej dňa 4.04.2023, zrejme ide o oznámenie o postúpení a podací hárok k listine veriteľa zo dňa
25.10.2022.

4. Po právnej stránke vec súd posúdil podľa §1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3,

§ 17 ods. 1, 2 zákona č. 129 /2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 129/2010 Z. z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 39, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
9, § 54 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo iba „OZ“), § 3 ods.1 a 2 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.

5. Súd poukázal na to, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky
vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Poukázal
tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano
Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené

prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

6. Po preskúmaní a porovnaní výšky úroku s výškou úrokov banky za ktoré poskytovali úvery v
rozhodnom období súd prvej inštancie zistil, že výška dohodnutého úroku je v súlade s dobrými
mravmi a je primeraná. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu skúmal platnosť postúpenia

pohľadávky a otázku, či bola pohľadávka banky platne postúpená na žalobcu a či došlo platne k
zosplatneniu dlhu ako aj tým, že či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či má
právne účinky predpokladané zákonom a či má následne žalobca aktívnu legitimáciu. Konštatoval, že
žalobca nepreukázal súdu doručenie výzvy, v ktorej by upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
úveru za predčasne splatný. Do spisu totiž žalobca doručil len kópiu poštového podacieho hárku.

Od samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti doručil iba neprevzatú zásielku. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. V konaní
bolo preukázané, že žalobca síce doručil doručenku (neprevzatú zásielku) od vyhlásenia predčasnej
splatnosti, no nepreukázal súdu doručenie výzvy, v ktorej mal upozorniť žalovaného na možnosť vyhlásiť
úver za predčasne splatný. Žalobca tiež nepreukázal doručenie upozornenia na možnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti žalovanému pred oznámením o vyhlásení min. splatnosti dlhu. Zákon vyžaduje
preukázanie doručenia oboch listín, nielen vyhlásenia predčasnej splatnosti. V dôsledku uvedeného
podľa súdu prvej inštancie nemožno priznať takémuto úkonu, teda vyhláseniu predčasnej splatnosti
právne účinky predpokladané zákonom.

7. Žalobca nepreukázal súdu ani doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru osobne žalovanému.
Súdu doručil a preukázal len doručenie výzvy, v ktorej by upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
úveru za predčasne splatný, no nie samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti. Žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenom prípade vyhlásenie predčasnej splatnosti je
neplatné aj z dôvodu, že vyhlásenie, upozornenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne veriteľ zosplatnil celý dlh ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených listín ako to vyžaduje
Občiansky zákonník. V zosplatnení úveru v liste zo dňa 27.11.2022 absentuje špecifikácia konkrétnej
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 25.10.2022, ktorým upozornil žalovaného

dlžníka na omeškanie nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať
do omeškania.

9. V danom spore žalobca súdu nepreukázal splnenie jednej z viacerých podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „Zákon o bankách“),
a to zachovanie 90 dňovej lehoty medzi výzvou a postúpením pohľadávky. Nepreukázal existenciu a
doručenie tejto osobitnej výzvy. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením
pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka (žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať
doručenie takejto výzvy žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky

podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila, je povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručeniepísomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca síce
doložil súdu prvej inštancie výzvu zo dňa 25.10.2022 adresovanú žalovanému, v ktorej veriteľ oznamuje
žalovaným, že je v omeškaní so splácaním dlhu, no nepreukázal jej doručenie žalovanému. Nepreukázal

anidoručenieosobitnejvýzvyvzmyslezákonaobankách.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďževkonaní
nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne pohľadávku voči žalovanému, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany
žalobcu na podanie takejto žaloby.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že procesne
úspešným v konaní bol žalovaný, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli a ani ich nežiadal, preto
mu ich nepriznal.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

a), b), c) CSP.

12. Poukázal na to, že žalovaný má svoj trvalý pobyt v cudzine na adrese C. XX, XXXX D., E., F. G., čo
vyplýva už zo záhlavia napadnutého rozsudku, ako aj z toho, že súd prvej inštancie žiadal o doručovanie
listín žalovanému Vyšší súd kantónu E.. Keďže súd posúdil vzťah, z ktorého vznikol uplatňovaný

nárok ako spotrebiteľský, mal sa prioritne zaoberať základnou procesnou podmienkou, a to otázkou
svojej právomoci. Podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. „97/1963 Zb.“): „Právomoc slovenského
súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má
bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.“ A contrario, ak je spotrebiteľ žalovaný a nemá

bydlisko na území Slovenskej republiky, právomoc slovenského súdu nie je daná. Od okamihu zistenia
a preukázania, že žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v cudzine, súd prvej inštancie mal preukázané,
že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Napriek tomu túto skutočnosť súd nerešpektoval a
postupoval v priamom rozpore s § 3, § 161 ods. 2 CSP a § 37a písmeno c) zákona č. 97/1963 Zb. a
contrario. V rozpore s princípom hospodárnosti konajúci súd prvej inštancie ani neposkytol žalobcovi

informáciu o tom, že žalovaný nemá bydlisko v Slovenskej republike a teda je tu zákonný dôvod pre
zastavenie konania, s čím je spojené aj to, aby sa vo veci ďalej nekonalo a žalobcovi nevznikali zbytočné
náklady. Pre účely odvolacieho konania je absolútne nadbytočné napádať skutkovo a vecne nedôvodné
závery ohľadne aktívnej legitimácie, ktoré vychádzajú z nesprávneho hodnotenia dôkazov. Tieto závery
prijal vo veci orgán verejnej moci, ktorý k tomu nebol vôbec oprávneným. Nemožno ale opomenúť

napríkladajtakýkurióznyfaktplynúcizrozsudkuzodňa31.03.2025,kedypodľajehoodôvodnenia-bod
3. sa žalovaný k žalobe nevyjadril, a zároveň podľa bodu 38. žalovaná vzniesla námietky voči zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Z takéhoto odôvodnenia potom nie je zrejmé, ako konanie vlastne prebiehalo
a čo odôvodnenie rozsudku popisuje. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a
konanie zastavil.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané
odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

15.Podľa§9ods.1CSPaksporalebovecnepatrídoprávomocisúduSlovenskejrepubliky,súdkonanie
bezodkladne zastaví.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie

prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd
mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v
konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť
odstrániteľnéaneodstrániteľné.Zaneodstrániteľnénedostatkysapovažujúnedostatokprávomocisúdu,litispendencia, res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné
nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,
ale musí konanie zastaviť, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

18. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej
povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétnu
vec, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie
k zastaveniu konania (§ 9 a § 10 CSP) a k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

19. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným
prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, nemôže však vec postúpiť súdu iného
štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na
príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

20. Odvolací súd lustráciou pobytu žalovaného v REGOB (č. l. 85) zistil, že žalovaný má od 2.3.2023
trvalý pobyt vo F. na adrese C. XX, D., E..

21. Luganský dohovor z roku 1988 bol revidovaný Dohovorom o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý 30. októbra 2007 v Lugane podpísali

Spoločenstvo, Dánsko, Island, Nórsko a Švajčiarsko (ďalej len „Luganský dohovor“).

22. Podľa čl. 2 ods.1 Luganského dohovoru, ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom
na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto štátu.

23. Podľa čl. 16 ods. 2 Luganského dohovoru, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 26 ods. 2
Luganského dohovoru, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom týmto dohovorom,
žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez

návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto dohovoru.

24. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom

má spotrebiteľ bydlisko.

25. Súd prvej inštancie nedostatočne skúmal otázku svojej právomoci, hoci z obsahu spisu a tiež
jednotlivých procesných úkonov bolo nepochybné, že žalovaný má trvalé bydlisko vo Švajčiarsku, a že
sa tam dlhodobo a aj v čase konania súdu zdržiava (podľa príloh žaloby zrejme minimálne už od roku

2012).

26. Z dôvodu, že žalovaný žije vo Švajčiarsku, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie č.1215/2012, posúdil
odvolací súd vec podľa Luganského dohovoru, ktorý podpísalo Spoločenstvo a Švajčiarsko.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ide v danom prípade
o spotrebiteľský spor, pričom žalovaným je spotrebiteľ s trvalým pobytom vo Švajčiarsku, čo vyplýva
jednak z lustrácie v REGOB, ale tiež zo skutočnosti, že už súd prvej inštancie úspešne doručoval
písomnosti žalovanému prostredníctvom Švajčiarskeho súdu na adresu evidovaného trvalého pobytu
vo D..

28. Pretože žalovaný má bydlisko a zdržuje sa vo Švajčiarsku, nie je daná právomoc slovenských súdov
v zmysle § 37 zákona č. 97/1963 Zb.

29. Odvolací súd preto postupoval podľa § 9 CSP a z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej

republiky odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

30. Žalobca má možnosť uplatniť svoj nárok voči žalovanému na príslušnom súde vo Švajčiarskej
konfederácii.31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1a čl. 4 ods. 1 CSP tak,
že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca, napriek tomu, že na základe jeho odvolania

bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, vo veci samej úspešný nebol a žalovanému žiadne trovy
v konaní nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).