Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 80P/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126202267
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126202267.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom
B. C. X, D., dieťa matky: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, D., a otca: G. A., nar. X.X.XXXX, bytom H.
X, D., na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod.
a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod.
Matka maloletého je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho v mieste
svojho bydliska. Otec je povinný po ukončení časového intervalu styku vrátiť maloletého matke v mieste
jej bydliska.

II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 80P/16/2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX, návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX žiadal,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk otca s maloletým tak, že otec maloletého

je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku 16:00 do nedele 18:00, každý
nepárny týždeň v stredu od 15:00 do 18:00, pričom matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť
a odovzdať v mieste svojho bydliska.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa. S matkou maloletého
však spolu nežijú a nie sú manželmi. Maloletý vyrastal od narodenia v byte rodičov navrhovateľa,

kde má vytvorené stabilné zázemie, vlastnú posteľ, hračky a osobné veci. Navrhovateľ v tomto byte
býva aj v súčasnosti a má tu zabezpečené dlhodobé stabilné bývanie. Maloletý je na toto prostredie
zvyknutý a cíti sa v ňom bezpečne. Navrhovateľ sa o maloletého staral od jeho narodenia, bol
prítomný pri pôrode, zabezpečoval každodennú starostlivosť, prebaľovanie, uspávanie, prechádzky, ako
aj pravidelné vodenie a vyzdvihovanie maloletého z materskej školy. Na výchove sa aktívne podieľal
počas celého obdobia spoločného života rodičov. Po rozchode matka maloletého bez objektívneho

dôvodu mu začala brániť akémukoľvek kontaktu s maloletým, pričom navrhovateľ maloletého nevidel
približne štyri týždne, napriek opakovaným pokusom o dohodu. Navrhovateľ má vážne obavy, že matka
cielene izoluje maloletého od otca, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom a vedie k narušeniu
citovej väzby medzi otcom a dieťaťom. Navrhovateľ uviedol, že matka v súčasnosti nemá zabezpečené
stabilné trvalé bývanie, keďže opustila byt, v ktorom bývala, a tento byt bol prenechaný inej rodine. V
dohľadnej dobe tak nie je zrejmé, kde bude mať maloletý stabilné a dlhodobé zázemie. Navrhovateľ

má naopak dlhodobo zabezpečené stabilné bývanie v prostredí, v ktorom maloletý vyrastal, je schopný
zabezpečiť kontinuitu výchovného prostredia, zdravotnej starostlivosti aj predškolského vzdelávania.Podľa navrhovateľa dlhodobé prerušenie kontaktu medzi maloletým a otcom môže viesť k psychickej
ujme na strane maloletého a k jeho postupnému odcudzovaniu od otca. V tom videl navrhovateľ dôvod
na nevyhnutnú bezodkladnú úpravu styk navrhovateľa s maloletým. Cieľom navrhovateľa je do budúcna

striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, pričom navrhované neodkladné opatrenie má slúžiť ako
prechodné riešenie na obnovenie a stabilizáciu kontaktu medzi otcom a maloletým. K návrhu predložil
navrhovateľ rodný list maloletého dieťaťa.

3. Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny Oddelenie

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“), súd zistil, že medzi rodičmi prebieha
výrazný konflikt s presahom na maloletého A. a v súčasnosti sa javia neschopní dosahovať kompromisy
týkajúce sa starostlivosti o maloletého. Okrem sporu o výkon rodičovských práv, rodičia uvádzajú aj
majetkové spory a konflikt o vernosť v partnerskom vzťahu. Matka maloletého uviedla, že A. otca nevidel
od XX.X.XXXX. Matka ich vzájomný kontakt odmieta, z dôvodu obavy, že otec A. „psychicky vygumuje“.
Takisto uvádza, že otec nemá byť schopný sa o maloletého postarať, nevie variť, večer má popíjať pivo

a má byť celkovo nezodpovedný. Po opakovanej intervencii úradu, sa matka vyjadrila, že je ochotná A.
odovzdať otcovi na dve hodiny, raz týždenne. Uviedla, že počas spoločného života otec A., i jej druhého
syna z predchádzajúceho vzťahu, D. D., nar. XX.XX.XXXX, nosieval do školského a predškolského
zariadenia, ako aj z neho, inak sa nijako nepodieľal na starostlivosti o nich. V snahe o zmierlivé riešenie
úrad navrhol aj možnosť, aby otec maloletého A. nosil do materskej školy a z nej, čo matka odmietla,

z dôvodu neurčitej obavy a s argumentom, že otec dieťaťu nezabezpečí teplú stravu. Otec uviedol,
že k podaniu návrhu na neodkladné opatrenie ho viedla obava z narušenia puta medzi ním a jeho
synom, ktorého nevidel už skoro 6 týždňov. Podľa jeho slov, mu matka neumožňuje stretávať sa so
synom, naposledy ho videl XX.X.XXXX, pričom po tomto dátume matka prestala maloletého nosiť do
materskej školy a otec tak stratil šancu sa s ním stretnúť aspoň tam. Otec uviedol, že sa s matkou

snaží o nejakú dohodu, no matka má jeho pokusy odmietať. Svoj vzťah k A. popísal ako láskyplný a
vrúcny, je presvedčený, že je plne schopný sa o maloletého postarať. Popísal aj vzťah k svojim starším
deťom, ktorý je narušený a uviedol, že už nechce podobnú chybu zopakovať. Domácnosť otca na H. X,
D., je vhodná na všestranný, zdravý rozvoj maloletého. Úrad viedol rozhovor aj s maloletým A. a jeho
bratom D.. A. sa javil nezasiahnutý rodičovským konfliktom, komunikoval ochotne a veselo. Zdalo sa

že vo svojich odpovediach reprodukuje postoje matky, opakoval, že otec je zlý, no neuvádzal žiadne
konkrétne príklady zlého správania. Na návrh, že by sa s otcom stretával reagoval odmietavo, no na
návrh, že by ho otec nosil do škôlky a z nej, reagoval výrazne pozitívne. D. sa spočiatku snažil vyjadrovať
aj za Timoteja, pričom sa zdalo, že uvádza podobné negatíva, aké opakovane úradu uvádza matka. Keď
mu boli položené otázky týkajúce sa jeho vzťahu s biologickým otcom reagoval zmätene a zdalo sa,

že za svojho biologického otca považuje navrhovateľa Po vysvetlení, že to nie jeho biologický otec, sa
vyjadril, že svojho otca nepozná a ani s ním nie je v kontakte. Na záver rozhovoru uviedol, že je žiakom
4. ročníka ZŠ I., D. a od odchodu matky zo spoločnej domácnosti cestuje zo Šace do školy sám. Po
vyhodnotení zistených skutočností, ako aj priamych vyjadrení rodičov, nadobudol úrad presvedčenie,
že sa osvedčila hrozba voči právu maloletého A. na oboch rodičov a že aktuálne z postoja matky, jeho

nízkeho veku a absencii stretávania sa s otcom vyplýva ohrozenie vzťahových väzieb v rodine. Existuje
možnosť, že pri dlhšom odlúčení A. od otca dôjde k závažnému narušenia puta dieťaťa a rodiča a jeho
prípadná náprava bude vyžadovať výrazne väčšie úsilie, prípadne bude nemožná. Z tohto dôvodu úrad
odporučil vyhovieť návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu styku, pričom navrhuje,
aby súd frekvenciu styku upravil v primeranom rozsahu tak, aby bol zachovaný vzťah medzi rodičom a

potomkom aj s priestorom na rozširovanie ich väzieb.

4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilného
mimosporového poriadku“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.7. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilného
sporového poriadku“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

18. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

19. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie

upravuje Civilný mimosporový poriadok, za aplikácie všeobecnej subsidiarity Civilného sporového
poriadku. Civilný mimosporový poriadok upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu
Civilného sporového poriadku ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti Civilného
mimosporového poriadku „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je
nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových

konaniachstým,ževšeobecnáúpravaaúčelinštitútuneodkladnéhoopatreniajeupravenývpríslušných
ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia
oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.20.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie
splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je

potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

21.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia,resp.prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania,
keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie,

spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri

dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
22. Súd zo skutočností tvrdených rodičmi a zistených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dospel
k záveru, že existuje dôvod na neodkladný zásah do situácie maloletého, a to v oblasti styku otca

s maloletým. Rodičia sa v tejto otázke nedokážu dohodnúť, v dôsledku čoho došlo k úplnému prerušeniu
kontaktu maloletého s otcom. Takýto stav môže viesť k ďalšiemu vyostrovaniu konfliktu medzi rodičmi
a mať negatívny dopad na maloletého. Súd má za to, že v dôsledku neschopnosti rodičov riešiť svoje
konflikty primeraným spôsobom nemôže byť maloletý vystavený strate kontaktu s jedným z rodičov.
Právo na styk nemožno chápať len ako právo rodiča, ale predovšetkým ako právo maloletého na

zachovanie a rozvoj vzťahu s oboma rodičmi.

23. Matka uviedla, že kontakt syna s otcom odmieta z dôvodu obavy, že otec A. „psychicky vygumuje“.
Takisto uviedla, že nie je schopný sa o maloletého postarať, nevie variť, večer má popíjať pivo a má
byť celkovo nezodpovedný. Po opakovanej intervencii úradu, sa matka vyjadrila, že je ochotná A.

odovzdať otcovi na dve hodiny, raz týždenne. Počas spoločného života otec A., i jej druhého syna
z predchádzajúceho vzťahu, nosieval do školského a predškolského zariadenia, ako aj z neho, no
inak sa nemal nijako podieľať na starostlivosti o nich. V snahe o zmierlivé riešenie úrad navrhol, aby
otec maloletého A. nosil do materskej školy a z nej, čo matka odmietla, z dôvodu neurčitej obavy a s
argumentom, že otec dieťaťu nezabezpečí teplú stravu. Matka však neuviedla ani neosvedčila žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu obavu o zdravie, či vývoj maloletého a týkali sa vzťahu otec –
syn. A. sa úradu javil nezasiahnutý rodičovským konfliktom, v jeho vyjadreniach sa opakovane objavovali
tvrdenia, že otec je „zlý“, bez uvedenia konkrétnych príkladov jeho správania. Na návrh, že by sa s
otcom stretával reagoval odmietavo, no na návrh, že by ho otec nosil do škôlky a z nej, reagoval výrazne
pozitívne. Všetky uvádzané situácie v rodine sa týkajú výlučne vzťahov medzi rodičmi maloletého,

disfunkčnosťouktorýchtrpívkonečnomdôsledkudieťa.Anivjednomňoupopisovanomprípadenedošlo
k ohrozeniu dieťaťa otcom. Dôležitú úlohu pre rozvoj maloletého dieťaťa predstavuje kvalita a intenzita
vzťahu s oboma rodičmi už od najrannejšieho detstva. Dlhodobé prerušenie kontaktu s jedným z rodičov
môže mať nepriaznivý dopad na emocionálny vývin maloletého a na budovanie jeho vzťahovej väzby
s týmto rodičom. Súd týmto zároveň apeluje na oboch rodičov maloletého, aby v tejto otázke dospeli

k zmierlivému riešeniu, majúc na zreteli predovšetkým to, čo je najlepšie v danej situácii pre maloletého
a nie to, čo je obsahom ich partnerského sporu. Aby tieto dve veci dokázali dôrazne odlíšiť, nakoľko aj
to je obsahom ich rodičovskej zodpovednosti.24. Otec osvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah
súdu, keďže v dôsledku úplného prerušenia kontaktu maloletého s otcom môže dochádzať k
postupnému oslabovaniu vzťahovej väzby medzi otcom a maloletým, čo by mohlo mať negatívny dopad

na jeho ďalší vývin. Súd v tomto prípade prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý nadobudol presvedčenie, že sa osvedčila hrozba voči právu
maloletého A. na oboch rodičov a že aktuálne z postoja matky, jeho nízkeho veku a absencii stretávania
sa s otcom vyplýva ohrozenie vzťahových väzieb v rodine. Existuje možnosť, že pri dlhšom odlúčení A.
od otca dôjde k závažnému narušenia puta dieťaťa a rodiča a jeho prípadná náprava bude vyžadovať

výrazne väčšie úsilie, prípadne bude nemožná. Preto úrad odporučil súdu vyhovieť návrhu otca na
vydanie neodkladného opatrenia na úpravu styku, pričom frekvenciu styku navrhol upraviť v primeranom
rozsahu.

25. Vzhľadom na nízky vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že maloletý doposiaľ v domácnosti otca od
jehoodchoduneprespal,sotcomsaodjehoodchodunestretol,potrebuvykonaniaďalšiehodokazovania

vo veci samej, upravil súd styk otca s maloletým v kratších časových intervaloch, avšak na častej
pravidelnej báze tak, aby vzťah otec a syn ostal uchovaný. Súd má za to, že nebol zistený žiaden
dôvod, prečo by sa otec, ktorý žil s dieťaťom v spoločnej domácnosti nedokázal postarať o vlastné dieťa
počas krátkeho časového intervalu, ktorý má k dispozícii. Aj otec má právo na upevňovanie si svojho
vzťahu s dieťaťom a trávenie tohto času podľa svojich predstáv bez potreby kontroly inými rodinnými

príslušníkmi. Súd upravil styk tak, aby sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň v sobotu od
10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu
od 15:30 hod. do 18:00 hod. bez prespatia pretože, súd považuje takúto úpravu za postupnejšie pre
budovanie vzťahu otca so synom. Rodičia budú musieť obmedziť svoje konflikty a naučiť sa aspoň pri
preberaní a odovzdávaní dieťaťa spolupracovať tak, aby toto prebehlo podľa záujmu dieťaťa a nie podľa

predstáv rodičov.

26. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky
pri ich výkone. Ako komplex všetkých zložiek patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa.
Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého manželia,

alebo nie a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z rodičov žije s dieťaťom
v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. V zmysle Dohovoru
o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov.

27. Nakoľko matka podala návrh vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A.,

ktorý je toho času vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 80P/16/2026, súd v zmysle § 330 ods. 1
CSP rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd záverom poznamenáva, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, nie je rozhodnutím
vo veci samej a nenahrádza ani neprejudikuje budúce rozhodnutie súdu. Súd v konaní vo veci samej
vykoná vo veci dokazovanie a na základe jeho záverov rozhodne o vhodnej úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).