Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6C/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126268287
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126268287.1

Uznesenie

– 4 – 6C/27/2026

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v právnej veci žalobkyne A. B., bytom C., D. E. X
proti žalovaným v 1/ rade F. G., bytom C., C. E.XXX a v 2/ rade H. G., bytom C., C. E.XXX, o návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

– 3 – 6C/27/2026

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.04.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

– 3 – 6C/27/2026

1. Žalobkyňa podala súdu dňa 01.04.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada,
aby súd zakázal žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie C., najmä ich previesť, darovať, zaťažiť alebo inak scudziť, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 23.03.2022 uzatvorila so žalovanými ,,Dohodu o rezervácii

nehnuteľnosti“ ďalej len ,,Dohoda“, na základe ktorej uhradila zálohu vo výške 15 900,- Eur. Predmetom
dohody bol budúci prevod vlastníctva k bytu v bytovom dome v katastrálnom území Brezno. Žalobkyňa
od predmetnej dohody odstúpila v súlade s čl. IV bod 4.1 dohody, keďže došlo podľa jej tvrdení
k porušeniu povinností zo strany žalovaných, keďže stavba nebola dokončená a dlhodobo na nej
neprebiehajú stavebné práce. Podľa čl. IV bod 4.3 dohody sú si strany povinné vrátiť všetko, čo
na základe dohody dostali. Žalovaní napriek výzvam zálohu žalobkyni nevrátili, preto voči nim má

pohľadávku vo výške 15 900,- Eur, ktorá vznikla z titulu odstúpenia od zmluvy a vydania bezdôvodného
obohatenia. Ako ďalej žalobkyňa uviedla, z výpisu listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti žalovaných
sú zaťažené záložným právom banky, pričom existuje dôvodná obava, že žalovaní môžu svoj majetokpreviesť alebo zaťažiť, čím by došlo k zmareniu budúceho výkonu rozhodnutia, pričom bez okamžitého
zásahu súdu hrozí, že pohľadávka bude nevymožiteľná.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listiny, a to predžalobnú
výzvu na vrátenie zálohy zo dňa 30.03.2026 spolu s podacím lístkom, adresovanú obom žalovaným
(a doručovanú žalovanému v 1/ rade), odstúpenie od zmluvy ,,Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti
a úprave práv a povinností spojených s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa
23.03.2022“, datované dňa 21.11.2022, spolu s podacím lístkom, adresované žalovaným (doručované

žalovanému v 1/ rade), Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností spojených
s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými ako budúcimi
predávajúcimi a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou, napokon aj informatívny výpis Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR pre list vlastníctva č. XXXX v 2 kópiách.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho

sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 C.s.p., k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia zákon
stanovuje dve základné podmienky, prvou z nich je existencia takého nároku, ktorému sa má poskytnúť

dočasná ochrana, spravidla ide o nárok, ktorého sa žalobca domáha alebo mieni domáhať v súdnom
konaní vo veci samej. Druhou podmienkou je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, príp. obava, že exekúcia bude ohrozená. Negatívne vymedzenie v citovaných ustanoveniach
zároveň stanovuje, že aj pri splnení týchto podmienok má prednosť zabezpečovacie opatrenie súdu,
naopak neodkladné opatrenie sa nariadi, len ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť opatrením

zabezpečovacím.

8. Osvedčenie existencie práva (v prospech žalobcu), ktorému sa má poskytnúť ochrana, znamená
v súdnom konaní v prvom rade uvedenie takých skutkových okolností, ktoré v rovine tvrdenia logicky
svedčia v jeho prospech a dávajú súdu možnosť vytvorenia predbežného právneho záveru, t.j. aj keby

žalujúca strana sama neuviedla právnu argumentáciu, ktorá zo skutkových tvrdení vyplýva, súd by
mal v takomto prípade dostatočný skutkový základ na právne zhodnotenie veci. V druhom rade potom
žalobca vo fáze rozhodovania o neodkladnom opatrení musí dôkaznými prostriedkami aspoň osvedčiť,
že uvádzané skutkové okolnosti sú pravdivé. Predkladané dôkazy, spravidla listinné, nemusia teda mať
vo svojom súhrne takú dôkaznú silu, ako je to potrebné pre meritórne rozhodovanie súdu, ale musí z nich

vyplývať aspoň pravdepodobnosť pravdivosti a aktuálnosti tvrdení.

9. Neodkladné opatrenie slúži na dočasnú úpravu pomerov strán, do času, kým nie je rozhodnuté
vo veci samej, vo výnimočných prípadoch aj samotným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. To všetko za predpokladu, že vznikne potreba bezodkladne

upraviť tieto pomery. V tomto prípade je nariadenie neodkladného opatrenia navrhované z dôvodu
obavy žalobkyne, aby zo strany žalovaných nedošlo k predaju predmetných nehnuteľností alebo k ich
ďalšiemu zaťaženiu v prospech tretích osôb. Z doloženého výpisu listu vlastníctva zároveň vyplýva,
že tieto nehnuteľnosti už zaťažené záložným právom sú, a to v prospech banky (Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam podľa I./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalobkyňa v prvom rade

mala vo svojom návrhu presne opísať, akého nároku a akým prostriedkom sa bude voči žalovaným
domáhať – z jej formulácií len možno nepriamo dovodiť, že takýmto nárokom bude zaplatenie sumy
bezdôvodného obohatenia, zrejme žalobou na súde. Ak by súd vychádzal z takéhoto predpokladu,
mohol by konštatovať osvedčenie existencie práva (na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorémužalobkyňa žiada poskytnúť ochranu, aj keď výška nárokovateľného plnenia bude v prípade meritórneho
rozhodovania súdu závisieť od existencie vzájomných nárokov, ktoré by si žalovaní mohli voči nej
uplatniť.

10. Čo je však rozhodujúce, žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo sa nedomáha vydania
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má pred neodkladným opatrením prednosť a ktorým by mohli byť
(ak by súd návrhu vyhovel) zabezpečené predmetné nehnuteľnosti v prospech jej pohľadávky – v takom
prípade by napríklad vzniklo súdnym rozhodnutím zriadené záložné právo popri záložnom práve,

ktoré už na nehnuteľnostiach viazne. Namiesto toho sa žalobkyňa domáha obmedzenia žalovaných
pri nakladaní s nehnuteľnosťami, za situácie, keď takýto úmysel žalovaných nijak nezdôvodnila
a nepodložila dôkazom. Okrem toho pri zriadení záložného práva v prospech banky spravidla dochádza
aj k (zmluvnému) obmedzeniu záložcov nakladať s predmetom zálohu a prevod je tak možný len so
súhlasom banky – v tejto súvislosti by žalobkyňa musela súdu ozrejmiť detaily už jestvujúceho záložného
práva a zdôvodniť, prečo napriek takémuto obmedzeniu stále možno mať obavu, že žalovaní svoje

nehnuteľnosti prevedú alebo zaťažia v prospech tretích osôb. Vyjadrené inak, žalobkyňa by vo svojom
návrhu musela ozrejmiť dôvody, pre ktoré by sa rozhodnutím súdu v jej prospech (v takom znení,
ako to navrhla) zlepšila vymožiteľnosť jej pohľadávky oproti súčasnému stavu, resp. oproti prípadnému
zabezpečovaciemu opatreniu súdu. Keďže sa tak nestalo, súd musel konštatovať nedôvodnosť jej
návrhu a tento zamietol.

11. Súd dodáva, že týmto rozhodnutím nie je vylúčené, že v budúcnosti môže medzi sporovými stranami
nastať situácia, v ktorej budú dané dôvody aj na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd týmto
rozhodnutím neprejudikuje dôvodnosť či nedôvodnosť nároku vo veci samej (na vydanie bezdôvodného
obohatenia či iného).

Poučenie:

– 2 – 6C/27/2026

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno

na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.