Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225010869.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
26T/35/2025 - 439 zo dňa 17.12.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C., hlásený trvalý pobyt všeobecne B. C., Slovenská
republika, toho času vo väzbe v ÚZVJS Bratislava

u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

III. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako podané osobou, ktorá sa
odvolania výslovne vzdala, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) sp. zn.

26T/35/2025 - 439 zo dňa 17.12.2025 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženie
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v
súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorej trestnej činnosti
sa dopustil na tom skutkovom základe, že,,dňa 27.05.2025 v čase o 17:34 hod., v meste Dunajská Streda, v predajni LIDL na Vajanského ulici
č. 5446/6 potom, ako bol pracovníkom SBS - poškodeným D. E. vyzvaný slovami „Hej ty, tu nemáš čo

hľadať, poď von!“, aby opustil predajňu, z dôvodu že poškodený mal vedomosť o tom, že sa obžalovaný
už v minulosti opakovane dopustil protiprávnych konaní v predajni, pri ktorých bol i ozbrojený nožom,
prvotne sa začal poškodenému D. E. vyhrážať zabitím slovami „Ty sa s kým rozprávaš? Dobodám ťa
nožom!“, a „Pichnem ťa nožom“, ktoré vyhrážky poškodenému opakoval počas toho, ako ho vyprevádzal
z predajne, v dôsledku čoho ho poškodený v obave z uskutočnenia vyhrážok udrel do temena hlavy a

tváre, pričom po východe z predajne na parkovisku obžalovaný po vzájomnej výmene úderov, keď si už
poškodený myslel, že obžalovaný ujde, a keď sa mu poškodený otočil chrbtom, obžalovaný vytiahol zo
zadnejčastisvojichnohavícostrýpredmetapoškodenéhoudreltýmtopredmetomdooblastizadnejčasti
krku, temene, pričom sa poškodený mierne uhol ako zbadal, že obžalovaný naňho zaútočil a obžalovaný
následne z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenému reznú ranu v ľavej dolnej časti zátylku o dĺžke cca 6
cm a druhú na kontralaterálnej strane šije (zátylku) o dĺžke cca 2 cm, pričom v prípade ak by útok viedol

väčšou intenzitou, prípadne ak by čepeľ útočného predmetu smeroval kolmo na zátylok poškodeného,
alebo prípadne poškodený by nevykonal uhýbaví manéver, mohol by mu obžalovaný spôsobiť ťažký až
smrteľný úraz“.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému za tento skutok uložil podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, nepodmienečný úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na ktorého výkon zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd
prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 439 až 446 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“).

Proti tomuto rozsudku, a to len čo do výroku o treste, zahlásil na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
napadnutého rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor (č. l. 430), ktoré písomne
odôvodnil na č. l. 454 až 455 (ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“). Obžalovaný sa vzápätí po vyhlásení
napadnutého rozsudku vzdal práva podať odvolanie vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku, a to

aj za osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok (§ 312 ods. 1 Trestného poriadku; č.
l. 430). Poškodený odvolaním napadnutý rozsudok nenapadol.

Prokurátorvpísomnomodôvodneníodvolania,ktorébolosúduprvéhostupňadoručenédňa30.01.2026,
podanom proti výroku o treste, namietal (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (tu zostručnené/

zosumarizované) síce súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval aj § 39 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona (t. j. mimoriadne znížil trest), k danému však nebol žiaden zákonný dôvod. Súd
mal ukladať trest odňatia slobody v sadzbe, ktorej spodná hranica je zvýšená podľa § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, na rozsah 6 rokov až 10 rokov.
Súd prvého stupňa neponúkol žiadne okolnosti prípadu, ktoré by také mimoriadne zníženie trestu

odôvodňovali. Obžalovaný nijak neupustil od svojho protiprávneho konania (ani nijak neodvracal
nebezpečenstvo z takého jeho konania vzniknuté); k nedokonaniu trestného činu došlo, okrem náhody,
aj pre obranný manéver poškodeného (obžalovaný útočil na poškodeného ostrým predmetom zozadu
na oblasť krku, čo je mimoriadne nebezpečný spôsob konania). Súdom prvého stupňa v napadnutom
rozsudku uložený mimoriadne znížený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

považuje prokuratúra, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho protiprávnu/trestnú minulosť, kedy tu sa
k trestnej činnosti ani nedoznal/neprejavil žiadnu sebareflexiu, a potrebu zabezpečenia aj individuálnej/
generálnej prevencie, za trest nedôvodný/nezákonný. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste/spôsobe jeho výkonu a aplikujúc § 322 ods. 3 Trestného poriadku
navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom v súlade s názorom prokurátora ohľadne

výšky trestu.

Obžalovaný, napriek vzdaniu sa práva podať odvolanie proti napadnutému rozsudku (č. l. 430), doručil
súdu prvého stupňa dňa 30.12.2025 (t. j. riadne a včas) svoje podanie datované 19.12.2025 (č. l. 433) a
označené ako odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu (ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného“). V danom

podaní obžalovaný uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (tu zostručnené/zosumarizované)
- sa nevzdal práva podať odvolanie proti napadnutému rozsudku (on nerozumel tak tlmočníkovi
prítomnému na hlavnom pojednávaní, ani svojmu obhajcovi, nakoľko obžalovaný nerozumie
slovenskému jazyku).- žalovaný skutok je tzv. nadkvalifikovaný, napadnutý rozsudok je nezákonný. On sám bol napadnutý,
len sa bránil, súd prvého stupňa mal ustáliť, či sa obžalovaný dopustil nebezpečného vyhrážania alebo
ublíženia na zdraví.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný žiadal (okrem iného), zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Svoju odvolaciu argumentáciu obžalovaný následne ešte doplnil svojím podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 30.01.2026 (č. l. 456). Uviedol v ňom (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (tu
zostručnené/zosumarizované, pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného)

- napadnutý rozsudok je nezákonný, nebola naplnená skutková podstata žalovaného zločinu ublíženie
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (totiž, zo znaleckých zistení plynie, že doba liečenia
poškodeného bola len jeden týždeň, jemu spôsobené poranenie bolo len povrchové a mohlo vzniknúť
i inak, obmedzenia v živote poškodeného pre dané poranenie boli len minimálne atď.), môže však ísť
o prečin ľahkého ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
- nie je možný jednočinný súbeh tu žalovaných trestných činov, nakoľko trestný čin podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona pohlcuje trestný čin podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
- súd prvého stupňa nemal prihliadať na domnienky, čo by sa mohlo stať (ak by poškodený neučinil
úhybný manéver), nakoľko to nie je zistený skutkový stav.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, kedy zároveň má odvolací súd nariadiť zmenu právnej

kvalifikácie zo žalovaného zločinu podľa § 155 Trestného zákona na prečin podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona.

Prokurátor k odvolaniu obžalovaného a poškodený k odvolaniam tak prokurátora ako i obžalovaného
sa osobitne nevyjadrili. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril svojím podaním

doručeným súdu prvého stupňa (č. l. 465 a 467), pričom uviedol, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné
(zopakoval pritom svoju odvolaciu argumentáciu), kedy prípadný (prokurátorom navrhovaný) trest vo
výmere 6 rokov považuje za neprimeraný/nespravodlivý/nezákonný, a navyše v rámci konania pred
súdom prvého stupňa boli podľa názoru obžalovaného porušené práva obžalovaného na spravodlivý
proces.

Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku O odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“) vo veci vykonal verejné zasadnutie
dňa 31.03.2026 za prítomnosti prokurátorky, obžalovaného a jeho obhajcu, tiež tlmočníčky (pre potreby
obžalovaného). Neprítomný bol poškodený, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne/včas

upovedomený, nezúčastnil sa ho (zo strany odvolacieho súdu dôvodne prezumovane) z vlastného
rozhodnutia. Prokurátorka i obžalovaný zotrvali na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora i obžalovaného, aktuálnou lustráciou
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného, aktuálnym odpisomregistra trestov obžalovaného, a s podstatným obsahom spisu. Odvolací súd za účelom získania
aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa procesne doplnil dokazovanie o

- aktuálnu lustráciu z databázy súdov (CDB) ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie (i) prehľad súdnych
(aj trestných) konaní obžalovaného, ako aj (ii) informácia, že niet takého súdneho (trestného) konania,
ktoré by bránilo prejednaniu a rozhodnutiu veci odvolacím súdom v tomto odvolacom konaní k dátumu
tohto rozsudku odvolacieho súdu.
- aktuálnu lustráciu zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie, že aktuálne

obžalovaný nie je evidovaný ako pracovne činný resp. poberajúci dávky vyplácané/evidované Sociálnou
poisťovňou.
-aktuálnulustráciuobžalovanéhozregistraobyvateľov,zktorejplynúaktuálneštátomevidovanéosobné
údaje o jeho osobe.
- aktuálnu lustráciu Zboru väzenskej a justičnej strážne ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie, že
obžalovaný je aktuálne väzobne stíhaný v tejto trestnej veci odo dňa 27.05.2025.

Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu,
vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka konečným návrhom
uviedla, že sa plne pridržiava odvolania prokurátora, odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť.
Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že dňa 17.12.2025 na hlavnom pojednávaní na
súde prvého stupňa po zákonných poučeniach sa vzdali práva podať odvolanie, avšak obhajoba trvá

na podanom odvolaní obžalovaného, navrhuje mu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok, eventuálne
uložiť miernejší trest, než ten uložený súdom prvého stupňa, a čo sa týka odvolania prokurátora, to
nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa uložil spravodlivý trest, preto obhajoba navrhla odvolanie
prokurátora zamietnuť. Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že nemôže oľutovať to, čo nespáchal,
je to na monitore, na videozázname, pričom sa pridržiava písomného odvolania.

Odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol
povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaného
bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného
poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania

(§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné
[§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd vo vzťahu
- k odvolaniu prokurátora nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania
odvolania prokurátora (podaného proti výroku o treste napadnutého rozsudku) a rozhodnutia o ňom.
-kodvolaniuobžalovanéhozistilprocesnúprekážkuvtom,žeobžalovanýsaprávapodaťodvolanieproti

napadnutému rozsudku právne účinným spôsobom vzdal (č. l. 430, § 312 ods. 1 Trestného poriadku),
čo bolo potvrdené aj obhajcom obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom pred odvolacím súdom
(ako je uvedené už vyššie). Nakoľko z pred súdom prvého stupňa vykonaného, ani z pred odvolacím
súdom doplneného dokazovania neplynie, že by obžalovaný bol akokoľvek limitovaný v spôsobilosti
prejaviť svoju skutočnú vôľu navonok (tu v podobe vzdania sa práva podať odvolanie, kedy k dispozícii

mu počas súdneho trestného konania bol tak obhajca ako i tlmočník), v zmysle § 312 ods. 1 Trestného
poriadku v spojení s § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd meritórne odvolanie obžalovaného
v odvolacom konaní nepreskúmal, musel postupovať v zmysle zákonného imperatívu zakotveného
v daných ustanoveniach Trestného poriadku a odvolanie obžalovaného, ako podané osobou, ktorá sa
odvolania výslovne vzdala, zamietnuť. Revízia právoplatného výroku o vine obžalovaného za tu stíhaný

skutok v tomto odvolacom konaní nie je možná, proti výroku o vine odvolanie tu podané totiž právne
účinne nebolo (a teda otázka viny by ani nemohla byť predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní).
V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil tu stíhanej trestnej činnosti,
spáchania zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360

ods. 1 Trestného zákona, za ktorý súbeh trestnej činnosti je možné páchateľovi, pri aplikácii § 155 ods.
1 Trestného zákona a tiež § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (nakoľko bol obžalovaný v minulosti,
pred spáchaním tu žalovaného skutku, odsúdený za zločin, viď záznam č. 4 odpisu registra trestov
obžalovaného) uložiť trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 6 rokov až 10 rokov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o uloženom
treste odňatia slobody (a spôsobe jeho výkonu), v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky
procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste odňatia
slobody (a spôsobe jeho výkonu) procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv

procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe

jeho výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora, namietajúce nenaplnenie zákonných
predpokladov na aplikáciu inštitútu tzv. mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného podľa § 39 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona, a tým namietajúce v podstate neprimeranú miernosť a nezákonnosť
napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, je dôvodné, pretože súdom prvého stupňa
napadnutýmrozsudkomuloženýtrestodňatiaslobodyjeajpodľanázoruodvolaciehosúduneprimeraný,

je totiž príliš mierny, kedy v zhode s prokurátorom ani odvolací súd nevidí u obžalovaného naplnenie
zákonných podmienok na aplikáciu inštitútu tzv. mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného podľa
§ 39 Trestného zákona. Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok, pokiaľ
ide o uložený trest odňatia slobody a spôsob jeho výkonu [§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2
Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na podklade

skutkového stavu ohľadne ukladania trestu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený,
resp. v konaní pred odvolacím súdom doplnený o oboznámenie vyššie uvedených listinných dôkazov
(aktuálnej lustrácie z databázy súdov, registra obyvateľov, Sociálnej poisťovne a Zboru väzenskej
a justičnej stráže ohľadne obžalovaného, ako je už uvedené vyššie, vrátane informácií, ktoré z nich
plynú).

Odvolací súd v zhode s názorom prokurátora uvedeným v jeho odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku v skutočnosti neuvádza žiadne také informácie/okolnosti veci či
na strane obžalovaného, ktoré by bolo možné identifikovať ako zákonné podmienky pre tzv. mimoriadne
zníženie trestu (i) podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona či (ii) podľa iných ustanovení § 39

Trestného zákona. Ako totiž správne uvádza prokurátor vo svojom odvolaní, ako vyplynulo z pred
súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania a správne zisteného skutkového stavu, obžalovaný
nijak neupustil od svojho protiprávneho konania, nijak neodvracal nebezpečenstvo z neho vzniknuté,
pričom k nedokonaniu trestného činu došlo v dôsledku kombinácie náhody a obranného manévru
poškodeného, kedy obžalovaný útočil na poškodeného ostrým predmetom zozadu na oblasť krku.

Povaha tu stíhaného protiprávneho konania obžalovaného a jeho závažnosť (vskutku veľmi nebezpečný
útok ostrým predmetom na krk zozadu obete), tiež už súdom prvého stupňa zistená trestná/početná
priestupková minulosť obžalovaného, kedy na neho bolo pôsobené už aj nepodmienečným trestom
odňatia slobody a tu stíhaného skutku (právne kvalifikovaného ako súbeh pokusu zločinu a dokonaného
úmyselného prečinu) sa dopustil (i) aj napriek predošlému odsúdeniu za zločin (viď záznam č. 4 odpisu

registra trestov obžalovaného, kedy ide v zmysle prechodného ustanovenia zakotveného v § 437 ods.
1 Trestného zákona a tam zakotvených kritérií ohľadne formy úmyselného zavinenia a trestnej sadzby
o odsúdenie za zločin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v príslušnom znení),
a napriek tomu, že (ii) mu aktuálne v čase tu stíhaného skutku plynula skúšobná doba podmienečnéhoodsúdenia s probačným dohľadom za úmyselnú trestnú činnosť (viď záznam č. 5 odpisu registra trestov
obžalovaného), jednoznačne neumožňujú učiniť záver, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom (pri aplikácii § 155 ods. 1 Trestného zákona a tiež § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona)bolopreobžalovanéhoneprimeraneprísneanaochranuspoločnostipostačujeajtrestkratšieho
trvania. Obžalovaný navyše ani do času tohto rozsudku odvolacieho súdu neprejavil žiadnu skutočnú
ľútosť či sebareflexiu, ktorá by mohla znamenať pôsobenie už len samotného tohto väzobného trestného
stíhania v pozitívnom zmysle slova na jeho osobu (t. j. pokiaľ ide o začatie cesty jeho vlastnej vnútornej
nápravy na jedinca, ktorý sa už trestnej činnosti dopúšťať nebude).

Bolo preto potrebné ukladať úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v sadzbe, ktorej spodná
hranica je zvýšená podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na rozsah 6 rokov až 10 rokov (§ 14 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 155 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona), to všetko
pri súdom prvého stupňa správne zistenej prevahe priťažujúcich okolností na strane obžalovaného.
Berúc do úvahy zásady ukladania sankcií/trestov v trestnom konaní (§ 33a, § 34 Trestného zákona),

odvolací súd preto dáva za pravdu odvolacej námietke prokurátora o potrebe prísnejšieho postihu pre
páchateľatustíhanej,anaozajsvojímdopadomnazáujemchránenýTrestnýmzákonom(tuživot/zdravie
iného a zdravé medziľudské vzťahy oprostené od vyhrážok) závažnej trestnej činnosti, kedy obžalovaný
sa dopustil tu stíhanej úmyselnej trestnej činnosti napriek predchádzajúcim odsúdeniam, a to aj za zločin
(či napriek vykonanému i nepodmienečnému trestu odňatia slobody), a napriek plynúcej skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom za predošlú jeho úmyselnú trestnú činnosť.

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, individuálna a generálna prevencia
tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výroku
o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj

prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné
vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov
pred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po
spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že
sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných

pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho
osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne
ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Síce totiž v zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada
tzv. personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti nie len individuálnej, ale najmä

aj generálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia slobody dosiahnutý, uložením
(nepodmienečného) trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov., t. j. na samotnej spodnej hranici
upravenej/zvýšenej trestnej sadzby tu stíhanej, zbiehajúcej sa úmyselnej trestnej činnosti. Až takto
uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, niepríliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu
generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej závažnej a početnej trestnej činnosti), ako

aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti
trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci
čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a už v minulosti

ukladaný i nepodmienečný trest odňatia slobody, ani ktorý dosiaľ k jeho úplnej náprave evidentne
neviedol,navyšeprituopätovnespáchanomzločine(vkombináciisúmyselnýmprečinom)avskúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia (za predošlú úmyselnú trestnú činnosť) s probačným dohľadom, musel
súd siahnuť po nepodmienečnom trestne odňatia slobody (nie inom druhu trestu, nie inom spôsobe
výkonu trestu), nakoľko iný druh trestu by vzhľadom na uvedené nebol ani podľa názoru odvolacieho
súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom, pričom siahnutie po podmienečnom

treste odňatia slobody vylučuje v tomto prípade priamo zákon (z dôvodu spáchania tu stíhanej trestnej
činnosti v skúšobnej dobe predošlého podmienečného odsúdenia).

Nakoľko nebol v napadnutom rozsudku správne určený spôsob výkonu trestu odňatia slobody u
obžalovaného (ako plynie zo záznamu č. 4 odpisu registra trestov obžalovaného, v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním tu stíhaného skutku bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za zločin, úmyselný trestný čin, kedy na dané odsúdenie sa toho času stále prihliada),
odvolací súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd
pritom nezistil zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s iným stupňom stráženia.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd
- podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného

poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
- podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol ako podané osobou, ktorá
sa odvolania predtým výslovne vzdala.
V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.