Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203020
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. B. C. XX, C., zastúpeného: BUZINGER & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 253 401, so
sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,
so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o ochrane finančného spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu
a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4.4.2025, č.k. 18C/26/2020-475, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej sa o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žiadosť o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podaná žalobcom žalovanej podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti (výrok
I.). Žalovanej uložil povinnosť povoliť odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe

žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 na obdobie deviatich mesiacov, počnúc dňom 20.4.2020 vrátane, a
to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovanej zároveň uložil povinnosť odstrániť
zo svojho interného systému, resp. registra REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v
omeškaní, v tzv. delikvencii so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti
so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podanou
podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to do

15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalovanej uložil aj povinnosť zdržať sa vo svojom
internom systéme, resp. registri REBECCA zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu
v omeškaní, v tzv. delikvencii so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti so žiadosťou žalobcu o
odkladsplátokúveruč.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXXzodňa20.4.2020podanoupodľazákonač.67/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (výrok IV.). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (výrok V.) a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 30b ods. 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, § 30d,
§ 30g ods. 2, 7 a prílohou č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo
finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len„zákon č. 67/2020 Z.z.“), § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), §
11 ods. 3, § 7 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.

o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.z.“), § 89 ods. 2 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001
Z.z.“), § 3 ods. 5 prvá veta, § 2 písm. p), q), u), § 7 ods. 1, 2, 4, § 8, § 9 a prílohou č. 1 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a vecne tým, že
žalobca dňa 20.4.2020 požiadal žalovanú o odklad splátok úveru na dobu 9 mesiacov prostredníctvom
elektronického formulára na webovej stránke žalovanej. Žalovaná dňa 13.5.2020 žalobcovi oznámila,
že žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne údaje, keď nebolo možné
overiť identitu žalobcu, údaje žiadateľa sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky: doklad totožnosti.
Žalobca nevyhovenie jeho žiadosti z dôvodu potreby doplnenia (aktualizácie) nadbytočného zákonom

nevyžadovanéhoúdaja,pretožesanezhodujesúdajomvevidenciibanky,považovalzapostuprozporný
s § 30b ods. 4 a nasl. zákona č. 67/2020 Z.z. a tiež šikanózny, majúci znaky zákonom zakázanej
nekalejobchodnejpraktikyvzmyslezákonač.250/2007Z.z.Konkrétnesažalobcažaloboupopripustení
jej zmien v spore domáhal určenia, že jeho žiadosť spĺňa všetky ustanovené náležitosti; určenia, že
odklad splátok sa považuje za povolený na obdobie 9 mesiacov, počnúc 20.4.2020 vrátane, alternatívne

uloženia povinnosti žalovanej povoliť odklad splátok na základe predmetnej žiadosti; určenia, že postup
žalovanej, keď povolenie odkladu splátok podmieňovala overením dokladu totožnosti na svojej pobočke,
napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky; určenia, že zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020,
ktorou pohrozila jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva a následným
vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej

a agresívnej obchodnej praktiky; určenia, že zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany
žalovanej, ktorým ho upozorňovala na nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, napĺňa znaky nekalej
a agresívnej obchodnej praktiky; uloženia povinnosti žalovanej odstrániť zo svojho interného systému
(registra) REBECCA všetky údaje označujúce ho ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním
hypotekárnehoúveru,ktorébolidonehozapísanévsúvislostispredmetnoužiadosťouoodkladsplátoka

uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa v danom internom systéme zápisu akýchkoľvek takýchto (vyššie
špecifikovaných) údajov v súvislosti s predmetnou žiadosťou. Vo vzťahu k navrhovaným určovacím
výrokom súd prvej inštancie uviedol, že tieto považoval za procesne prípustné v zmysle § 137 písm.
d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže možnosť domáhať sa
určenia takýchto skutočností žalobcovi ako spotrebiteľovi v danom spotrebiteľskom úverovom vzťahu

všeobecne vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý spotrebiteľovi umožňuje domáhať sa
ochrany svojich práv na súde proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa. Za také možno považovať príslušné právo využiť stanovenú zákonnú možnosť odkladu
splátok úveru v zmysle § 30b zákona 67/2020 Z.z. ako osobitného opatrenia prijatého na zmiernenie
negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona

vírusom SARS-CoV-2, a nepochybne tiež určenie nekalých a agresívnych obchodných praktík v zmysle
zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Pri posúdení splnenia náležitostí žiadosti žalobcu o odklad splátok prvoinštančný súd vychádzal z
ustanovení zákona č. 67/2020 Z.z., ktorý v § 30b a nasl. obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa

príslušného dočasného odkladu splátok úveru z dôvodu pandémie najdlhšie na obdobie 9 mesiacov.
Veriteľ (banka) je povinný odklad splátok na žiadané obdobie maximálne v trvaní 9 mesiacov povoliť,
a to odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania
žiadosti (§ 30b ods. 1). Odklad v zmysle § 30b ods. 4 písm. e) nie je povinný povoliť, ak žiadosť o
odklad splátok neobsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. Samotné náležitosti

sú teda uvedené v osobitnej prílohe a medzi nimi nie je žalovanou vyžadovaný údaj „číslo dokladu
totožnosti“, ktorý obsahoval jej elektronický online formulár pre podanie takejto žiadosti. Žalovaná v
konaní argumentovala svojou povinnosťou v zmysle § 30b ods. 9 tohto zákona pri identifikácii dlžníka na
účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej
starostlivosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 297/2008 Z.z. a jeho § 11 ods. 3, ktorý uvádza, že

povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať
identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k
dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či
ide o zjednodušenú starostlivosť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná teda bola oprávnená naúčely identifikácie žalobcu ako jej klienta vykonať jeho identifikáciu, avšak nie tzv. „overenie identifikácie“
podľa § 8 ods. 1 tohto osobitného zákona. V zmysle jeho § 7 ods. 1 sa „identifikáciou“ v prípade
fyzickej osoby rozumie zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné

číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu
a čísla dokladu totožnosti. Z vykonaného dokazovania ako aj nesporných skutočností je zrejmé, že
žalobca na účel svojej identifikácie žalovanej poskytol údaje o mene a priezvisku, adrese trvalého
pobytu, korešpondenčnej adrese, rodnom čísle, dátume narodenia ako aj aktuálnom čísle jeho dokladu
totožnosti. Od „vykonania identifikácie“ je však potrebné odlíšiť „overenie identifikácie“, ktorým sa podľa

§ 8 ods. 1 tohto zákona pri fyzickej osobe rozumie overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade
totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej
prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení
okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí, že takýmito
prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska
dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti. Predmetné „overenie

identifikácie“ ako zjavne komplexnejší (nadstavbový) proces sa na účely daného zákona vykonáva v
zmysle jeho § 10 ods. 1 písm. a) pri tzv. základnej starostlivosti (Základná starostlivosť povinnej osoby
vo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie). Overenie identifikácie
v postupe základnej starostlivosti teda predstavuje ďalší úkon nad rámec samotnej identifikácie. Súd
prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ zákon 67/2020 Z.z. (§ 30b ods. 9) v prípade žiadosti o odklad

splátok úveru z dôvodu pandémie odkazoval špecificky na vykonanie jednoduchšieho postupu v rámci
tzv. zjednodušenej starostlivosti - na „vykonanie identifikácie“, nestanovoval tým potrebu ďalšieho úkonu
„overenia identifikácie“ vyžadovaného až v rámci základnej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008
Z.z. Na postup zjednodušenej starostlivosti poukazovala aj žalovaná, je však zrejmé, že doň však
nesprávne a nepríslušne samotným ustanoveniam 297/2008 Z.z. zahŕňala aj osobitný proces overenia

identifikácie, ktorý ustanovenie § 30v ods. 9 (s odkazom na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.)
pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie nevyžadovalo.
Možno vnímať aj samotný žalobcom poukazovaný účel predmetného ustanovenia prijatého z dôvodu
pandémie na zmiernenie jej následkov, čomu zodpovedala jednak forma žiadosti „na diaľku“ (listinne
alebo prostriedkom diaľkovej komunikácie bez fyzického kontaktu; § 2 písm. e) zákona č. 266/2005

Z.z.) a samozrejme aj zjednodušený postup pri identifikácii žiadateľa bez nutnosti vykonania osobitných
úkonov overovania identifikácie s potrebou fyzickej návštevy pobočky banky. Súd prvej inštancie dal
tiež do pozornosti, že § 30b ods. 9 zároveň (s odkazom na § 89 ods. 2 zákona 483/2001 Z.z.) v
prípade predmetnej žiadosti o odklad splátok vylučuje povinnosť požadovať preukázanie totožnosti
klienta. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaná v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad

splátok vyhovenie žiadosti podmieňovala potrebou fyzickej prítomnosti žalobcu (dostaviť sa na pobočku)
za účelom doplnenia či aktualizácie čísla dokladu totožnosti, jej postup nebol správny, keď daný
údaj jednak nebol priamo zákonom určenou náležitosťou žiadosti a jednak takýto postup identifikácie
nezodpovedal zákonom stanovenému postupu. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že žalobca žalovanej
poskytol potrebné údaje na „vykonanie jeho identifikácie“. Nemožno opomenúť, že šlo pritom o jej

dlhodobého klienta využívajúceho bankový produkt - úver, ktorý riadne splácal, takže žalovaná ani
nemohla mať o jeho totožnosti žiadne odôvodnené pochybnosti. Sama žalovaná poukazovala, že
ide len o aktualizáciu čísla dokladu. Zároveň sa jednalo o zjednodušený diaľkový postup odkladu
splátok, ktorý žalovaná povinne schvaľovala na základe zákona pre tisícky jej klientov, ako sama
poukazovala. Nešlo teda o nový finančný produkt s možným rizikom vyplývajúcim z nedostatočného

overenia totožnosti subjektu. Naopak, zákon v tomto ohľade pre postup bez zbytočných obmedzení
počas pandémie stanovoval prístup v podobe zjednodušenej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008
Z.z. Žalobca uviedol spolu s údajmi v žiadosti aj jeho aktuálne číslo občianskeho preukazu, ako to
vyžadoval formulár žalovanej. Pokiaľ tento nezodpovedal údajom v jej evidencii, mala možnosť si
túto okolnosť prípadne poznamenať, resp. žalobcu na to upozorniť či vyzvať na doplnenie údajov v

súvislosti s (ďalším) využívaním jeho produktu, a to prípadne aj s príslušnými ustanoveniami VOP,
na ktoré odkazovala. Samotné neaktualizovanie údaja žalobcu o čísle občianskeho preukazu nemá
význam pre povolenie odkladu splátok a takáto preukážka nevyplýva ani zo zákona. Postup žalovanej
preto možno považovať za formalistický a nezodpovedajúci právnej úprave nastavenej na primárnu
povinnosť schválenia takýchto žiadosti, ak neexistujú zákonné preukážky pre ich neschválenie. Veriteľ

pri ich vybavovaní nemá priestor pre voľnú úvahu ani kladenie si osobitných doplňujúcich požiadaviek.
Pokiaľ žalovaná aj postupovala v záujme splnenia si všetkých podmienok pre vykonanie identifikácie
žiadateľa nad určený rozsah, mala osobitne venovať zvýšenú pozornosť posúdeniu neschválených
žiadostí a dôsledne potom zohľadňovať zákonné náležitosti, individuálne, aby zabránila neschváleniu činedôvodnému spočívaniu riadnej žiadosti o odklad spĺňajúcej zákonom vyžadované náležitosti. Právnu
relevanciu pri posúdení, či žiadosť o odklad splátok už v čase jej podania obsahovala povinné náležitosti
a žalovaná bola povinná ju schváliť, nemá skutočnosť, že obdobie pandémie pominulo a žalobca

ani následne nevykonal overenie identifikácie, resp., že žalovaná sa mu v čase pandémie snažila
prispôsobiť podmienky na ňou vyžadovaný nadbytočný úkon overenia identifikácie. Možno pritom v
súlade s vyjadreniami žalobcu poukázať na to, že takáto identifikácia žalobcu pred žalovanou bola
uskutočnená aj na pojednávaní súdu s oboznámením čísla občianskeho preukazu zodpovedajúceho
žiadosti. Možno tiež doplniť, že obe strany sporu poukazovali na odpoveď NBS zo dňa 9.6.2020 (v

súvislosti s podnetom žalobcu týkajúceho sa skúmaného postupu žalovanej), ktorú každá použila v
prospech vlastnej argumentácie. Súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom posúdení nie je viazaný
príslušnýmizávermiNBS.Nazáväznývýkladzákonajevdanomprípadeoprávnenýsúd.OdpoveďNBS,
ako vyplýva zo samotného textu odpovede a jej záveru, mala povahu odporúčania. Možno poukázať na
to,ževsúladesozávermisúduajpodľaNBSbankanemôžezdôvodu,žejejklientneposkytoltakýtoúdaj
- číslo dokladu totožnosti klienta, alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom evidencie banky,

odkladsplátoknepovoliť,resp.žiadaťodklientapodanienovejžiadosti.Prvoinštančnýsúdsúhlasilstým,
že žalovaná nebola oprávnená vyzývať žalobcu na podanie novej žiadosti, a to aj s ohľadom na zákonnú
možnosť požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát (§
30b ods. 1 posledná veta). Nemožno preto posúdiť či vnímať v neprospech žalobcu skutočnosť, že
nepodal novú žiadosť o odklad splátok (čím by zrejme došlo k povoleniu odkladu splátok), ako ho o tom

nenáležite poučovala samotná žalovaná. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaná nebola oprávnená podmieňovať schválenie predmetnej žiadosti zo dňa 20.4.2020 vykonaním
„overenia identifikácie“ či „požadovaním preukázania totožnosti“ jeho osobnou prítomnosťou, keďže jej
to nevyplývalo zo zákona. Žalovaná tak bola povinná túto žiadosť žalobcu o odklad splátok schváliť na
žiadané obdobie deviatich mesiacov. Dôvodným je preto nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že

jeho žiadosť zo dňa 20.4.2020 spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti a súd prvej inštancie mu
vyhovel (I. výrok).

4. V konaní bolo nesporné, že žiadosť žalobcu o odklad splátok doposiaľ nebola schválená a nebola
ani odmietnutá (nepovolená), žalobca jednotlivé splátky úveru, o ktorých odklad žiadal, nevykonával a

žalovaná nepristúpila k ich vymáhaniu či inej negatívnej finančnej operácii v podobe započítania iných
úhrad alebo podobne. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žiadosť sa považuje zo zákona za povolenú,
súd prvej inštancie sa s ním nestotožnil. V zmysle § 30b ods. 5 a 7 platí, že odklad splátok sa považuje
za povolený, ak veriteľ neinformuje žiadateľa do 30 dní odo dňa podania žiadosti o posúdení žiadosti o
odklad splátok, najmä o tom, že a) odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil, c) žiadosť o odklad

splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti.
Táto lehota neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi,
ktorý podal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto
informácii veriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5
neplynie.Žalovanávčas(vlehote30dníododňapodaniažiadostidňa20.4.2020)dňa13.5.2020žalobcu

informovala o posúdení jeho žiadosti pre absenciu náležitostí resp. nesprávnosť údajov a zároveň mu
oznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti do doručenia novej žiadosti neplynie
lehota 30 dní na vyjadrenie k jeho žiadosti. Z vymedzenia daných zákonných ustanovení je zrejmé,
že rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či došlo k odkladu splátok zo zákona (fikcii odkladu) je, či
došlo k informovaniu žiadateľa o posúdení jeho žiadosti v lehote 30 dní. K obsahu informácie o posúdení

zákon uvádza o aké posúdenie má „najmä“ ísť. To bolo v danom prípade tiež splnené. Nešlo o povolenie
odkladu splátok ani nepovolenie odkladu splátok (ktoré by bolo nutné v zmysle § 30b ods. 6 odôvodniť),
ale z informácie žalovanej jednoznačne vyplýva jej posúdenie o tom, že žiadosť neobsahuje požadované
náležitosti.Niejevtomtoohľadepodstatnásamotnásprávnosťposúdeniabanky,aleobjektívnaokolnosť
informovania žiadateľa o posúdení žiadosti o odklad splátok predpokladaným všeobecným spôsobom.

Vovzťahukdanejsituáciitedapodľanázorusúduprvejinštancienebolodôvodnéurčiť,žeodkladsplátok
sa považuje za povolený, ako to žiadal žalobca a takýto navrhovaný výrok bolo potrebné zamietnuť
(súčasť V. výroku rozsudku). Avšak, súladne s alternatívne navrhovaným výrokom (tzv. eventuálny petit
- pre prípad zamietnutia primárneho 2. petitu) bolo namieste, vzhľadom na vyššie konštatovaný záver
súdu o splnení podmienok na povolenie odkladu splátok, uloženie povinnosti žalovanej odklad splátok

úveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 povoliť na obdobie deviatich mesiacov, počnúc
dňom 20.4.2020 vrátane (II. výrok rozsudku).5. Súd prvej inštancie konštatoval, že účinkom povolenia odkladu splátok v zmysle § 30b ods. 13
zákona č. 67/2020 Z.z. je, že dotknuté splátky úveru sa v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských
úveroch nepovažujú za omeškané. Rovnako § 30b ods. 13 tohto zákona priamo určuje, že odklad

splátok nemá vplyv na príznak zlyhania a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka. Vzhľadom na prijaté
určenie, že žiadosť žalobcu zo dňa 20.4.2020 spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a tiež žalovanej
priamo uloženú povinnosť povoliť odklad splátok úveru žalobcu v zmysle predmetnej žiadosti, považoval
prvoinštančný súd za dôvodné aj nároky žalobcu týkajúce sa evidencie údajov v internom systéme
žalovanejREBECCA.Ideoregisterhláseníodelikventnýchaklasifikovanýchúveroch.Bolopreukázané,

že žalobca je v súvislosti s predmetným úverom evidovaný v delikvencii (v omeškaní). Ide o dôsledok
situácie predmetnej žiadosti žalobcu o odklad splátok, ktorá doposiaľ nebola systémom žalovanej
schválená. Systém preto, v čase neuhrádzania jeho platieb za žiadané obdobie odkladu splátok, žalobcu
vykázal ako v omeškaní vo vzťahu k týmto platbám. Spolu s povolením odkladu splátok bude teda
žalovaná povinná odstrániť takýto záznam o žalobcovi a zdržať sa zápisu takýchto údajov o žalobcovi.
Ide o zákonný následok povolenia odkladu splátok úveru v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. Keďže bol

žalobca úspešný v uvedených nárokoch týkajúcich sa odkladu splátok (výroky I. a II. rozsudku), bolo
dôvodné tiež uloženie navrhovaných povinností žalovanej odstrániť z jej uvedeného interného systému
všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním, ktoré boli do
neho zapísané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok zo dňa 20.4.2020, ako aj zdržať
sa v tomto systéme zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v omeškaní (v tzv.

delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti s touto žiadosťou (výroky III. a IV. rozsudku).
Pokiaľ ide o uloženie povinností súdom žalovanej konať v súvislosti s II. výrokom rozsudku povoliť
odklad splátok a III. výrokom rozsudku odstrániť údaje z inertného systému, súd prvej inštancie aj
vzhľadom na konštatovanú previazanosť týchto zákonných povinností, určil rovnakú lehotu na plnenie
(tzv. paričnú lehotu) v zmysle 232 ods. 3 C.s.p. Tu považoval súd za dôvodné v oboch prípadoch určiť

nad rámec žalobcom navrhovaného „bezodkladne“ pri povolení odkladu splátok, ako aj základnej 3-
dňovej lehoty (žalobcom žiadanej pri povinnosti odstránenia údajov z registra), a to na 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Tento čas považoval prvoinštančný súd za primeraný povahe ukladaných
povinností (vykonanie úkonov v bankových systémoch), subjektu žalovaného (právnickej osoby s
oddeleniami zodpovedajúcimi za správu bankových údajov) ako aj skutočnosti o tom, že poukazovaný

interný systém pre žalovanú spravuje externá spoločnosť.

6. Žalobca sa v spore zároveň domáhal určenia nekalých a agresívnych obchodných praktík žalovanej
v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Prvoinštančný súd uviedol, že na to, aby určitá praktika mohla byť
považovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných požiadaviek. Praktika musí

byť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí podstatne narušovať alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane
alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná
na určitú skupinu spotrebiteľov. Musí ísť o takú praktiku, ktorá klame, zavádza, či vyvíja neprimeraný
psychický, či dokonca fyzický nátlak na spotrebiteľa, ktorý pod vplyvom tohto nátlaku urobí transakciu,

kúpi tovar a podobne, hoci by takto bez danej praktiky nikdy nekonal. Môže ísť aj o praktiku, ktorá cieli
a zneužije napríklad zlý zdravotný stav spotrebiteľa, o ktorom mal predávajúci vedomosť. Praktiku za
agresívnu a nekalú môžeme označiť takú, ktorá obťažovaním, nátlakom alebo neprimeraným vplyvom
významne zhoršuje slobodu výberu priemerného spotrebiteľa a spôsobuje, že prijme rozhodnutie, ktoré
by inak neprijal. Žalobca požadoval určiť, že už skúmaný postup žalovanej v súvislosti s nepovolením

odkladu splátok zo dňa 20.4.2020, keď povolenie odkladu splátok úveru podmieňovala predchádzajúcim
overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky. Súd
prvej inštancie uviedol, že aj keď bol postup žalovanej vyhodnotený ako nesprávny, automaticky to
neznamená, že by išlo z jej strany o nekalú obchodnú praktiku alebo šikanózny výkon práva, ako
to tvrdil žalobca. Nemožno súhlasiť so žalobcom, ktorý za dôvod postupu žalovanej tiež označoval

jej zjavne iracionálny záujem v čase vrcholiacej pandémie aktualizovať si svoje interné záznamy
prostredníctvom osobnej návštevy. Žalovaná nadbytočnú požiadavku na identifikáciu žalobcu dokladom
totožnosti vykonávala za účelom ňou predpokladaných širších zákonných požiadaviek. Na tomto mieste
možno poukázať aj na už odkazované odporúčanie NBS ako orgánu dohľadu v jej odpovedi zo dňa
9.6.2020 na podnet žalobcu. NBS podobne ako žalovaná odkazuje v predmetnom postupe žalovanej

v súvislosti s doložením požadovaných údajov na vykonanie zjednodušenej starostlivosti a žalobcovi
odporučila opätovne žalovanú kontaktovať za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti.
Žalovaná zjavne konala v presvedčení o správnosti jej postupu za účelom naplnenia prezumovaných
zákonných podmienok. Jej konanie za účelom identifikácie žalobcu, aj keď nenáležité zákonnýmpožiadavkám, možno považovať za z jej pohľadu za ústretové vytvoreniu vhodných možností na
doplnenie predmetného údaja. Z doloženej komunikácie ani iných predložených dôkazov nevyplýva
zlá motivácia v podobe úmyselného kladenia zvýšených požiadaviek pre nevyhovenie žiadosti o

odklad splátok či iný zlý úmysel žalovanej. Pokiaľ teda žalovaná z dôvodu zisteného rozporu údajov o
doklade totožnosti pred schválením žiadosti o odklad splátok žiadala od žalobcu vykonanie príslušnej
aktualizácie, tento postup nezodpovedá nejakej nečestnej praxi žalovanej alebo svojvôli zodpovedajúcej
nekalej obchodnej praktike.

7. Súd prvej inštancie rovnako ani zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020 žalobcovi nevyhodnotil
ako nekalú alebo agresívnu obchodnú praktiku. Uvedená správa obsahovala jednoduchú výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy neuhradených splátok úveru v lehote 5 dní s upozornením na právo zosplatnenia
úveru a následného vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva.
Prvoinštančný súd dal do pozornosti, že z § 30g ods. 2 (Spoločné ustanovenia k odkladu splátok)
zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva zákaz veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru počas odkladu splátok,

avšak o odklade na základe žiadosti žalobcu rozhodnuté nebolo. Je potrebné poukázať na to, že
žalobca sa právnej ochrany v podobe zabráneniu žalovanej vykonať úkony spôsobilé mu spôsobiť
ujmu (najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celkového zostatku
úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči nemu) osobitne domohol formou
neodkladného opatrenia nariadeného v tomto konaní (až) dňa 19.8.2020 (č.k. 18C/26/2020-61). V

danom posúdení predmetnej výzvy je potrebné tiež vnímať celkový kontext ich vzájomnej komunikácie
a postupu žalovanej. Ako vyplýva zo žalobcom uvedenej chronológie jeho komunikácie so žalovanou,
ktorá nebola v konaní spornou, uvedená výzva bola žalobcovi doručená popri ďalších odpovediach/
reakciách žalovanej v súvislosti s posúdením predmetnej žiadosti o odklad splátok. Predmetná výzva
bola jedna z troch žalobcovi doručených doporučených zásielok dňa 27.7.2020 od žalovanej. Popri

nej výzva zo dňa 3.7.2020 na návštevu pobočky žalovanej za účelom aktualizácie údajov potrebných
na vykonanie zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a následné posúdenie žiadosti
o odklad splátok úveru. Ďalšou bol list, v ktorom ho žalovaná informuje o svojom stanovisku, že bez
aktualizácie údajov vo vzťahu k nového dokladu totožnosti nie je možné sa jeho žiadosťou o doklad
splátok v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. zaoberať a následne ju posúdiť, nakoľko žiadosť o odklad

splátok neobsahuje požadované náležitosti.. Žalovaná ďalej uvádza, že hoci v uvedenom zákone „nie je
exaktne uvedená povinnosť v žiadosti o odklad splátok uvádzať číslo občianskeho preukazu, povinnosť
jeho kontrolu vykonať Banke vyplýva z platnej legislatívy.“ Žalovaná ho na záver listu žiada, aby ju
kontaktoval za účelom vyriešenia situácie. Je zrejmé, že predmetná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa
19.7.2020 s možnosťou zosplatnenia, neobsahujúca zmienku ani reakciu žalovanej na podnety žalobcu

a ich predmetnú komunikáciu, bola automaticky generovanou správou v súvislosti s nesplácaním splátok
úveru, ku ktorému žalobca pristúpil po podaní jeho žiadosti o odklad splátok. Uvedené vyplýva z
označenia rozdielneho odboru a oddelenia žalovanej. Daná správa teda zjavne nenadväzovala na
prebiehajúci proces spočívajúcej žiadosti, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté. Preto v evidencii žalovanej
v súvislosti so samotnými platbami došlo k akémusi duplicitnému evidovaniu - kedy nesplácanie úveru

žalobcom za obdobie ešte nepovoleného odkladu nebolo premietnuté do automatizovaného systému
kontroly platieb v systéme žalovanej. Uvedené vyplýva aj z poukazovaného interného registra žalovanej
o omeškaných platbách, ako aj zo samotného automatizovaného zasielania emailov a sms správ
o nerealizovaných a odmietnutých platbách. Pokiaľ žalovaný viedol osobitnú komunikáciu ohľadom
podanej žiadosti o odklad splátok, je dôvodné predpokladať, že obsah správy o neuhradených splátkach

vyhodnotil týmto spôsobom. Z kontextu ako aj časovej následnosti, či samotného obsahu ďalších dvoch
zásielok (naraz doručených žalobcovi), totiž vyplýva, že tieto reagujú priamo na podnet a argumentáciu
žalobcu. V nich žalovaná konajúca oddelením Metodiky riadenia podnetov klientov obsiahlo a ústretovo
informuje žalobcu o jej stanovisku v súvislosti s potrebou aktualizácie údajov, s návrhmi na riešenie
situácie a so záverom v podobe žiadosti o ďalšiu vzájomnú komunikáciu za účelom vyriešenia situácie.

Preto nemožno dospieť k záveru, že by žalobcom označená výzva bola nejakým cieleným nátlakom
na žalobcu, vyvolávaním tiesne či neistoty alebo obťažovaním, ako úmyselnou nedovolenou praktikou
žalovanej. Jej konanie v tomto prípade treba vnímať s ohľadom na celkovú komunikáciu a uvedené
časovésúvislosti.Podľanázorusúduprvejinštancienemožnodospieťkzáveru,žedanávýzvažalovanej
bola nekalou alebo agresívnou obchodnou praktikou žalovanej vo vzťahu k žalobcovi.

8. Ani zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho žalovaná
upozorňovala na nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, súd prvej inštancie neposúdil ako nekalé
alebo agresívne obchodné praktiky. Tieto správy rovnako súvisia s tým, že žalobca po podaní žiadostio odklad splátok neuskutočnil splátky úveru za obdobie ním žiadaného odkladu. Uvedené malo za
následok vyhodnotenie jeho platieb ako nerealizovaných resp. odmietnutých. V prípade neuhradenia
splátky a nevykonania nastavenej platby systém žalovanej o týchto skutočnostiach informuje žalobcu

ako klienta bankovej služby. Tieto informácie majú slúžiť na účel kontroly a prevenciu úhrad, zjavne
preventívne k ďalším dôsledkom nesplácania. Z okolností prípadu je nepochybné, že žalovaný mal
vedomosť o tom, že dané zasielané informácie sa týkajú splácania v dotknutom období žiadaného
odkladu splátok, ktorý bol v procese riešenia veci, pričom samotné zasielanie správ nemalo vplyv
na posúdenie jeho žiadosti o odklad. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak dané správy neboli

spôsobilé žalobcu dostať do stavu právnej neistoty (ako tvrdí) či narušiť jeho ekonomické správanie.
Pokiaľ žalobca namietal doručovanie správ v neskorých večerných či nočných hodinách, žalovaná
vysvetľovala, že dané automatické oznámenia všetkým klientom z dôsledku nerealizovania platieb
prebieha v rámci večerného spracovania platieb, kedy dochádza k vyradeniu z opakovaného zúčtovania
(tzv. recyklácie). Súd prvej inštancie mal za to, že zasielanie správ nemožno vyhodnotiť ako nátlak,
nedovolenéobťažovanie,šikanóznečisvojvoľnékonaniescieľompôsobiťnažalobcu.Žalovanánáležite

poukazovala na to, že takýmto informovaním - príslušných správ klientom si plní povinnosť uloženú
jej zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách (§ 5). Prvoinštančný súd sa stotožnil s tvrdením
žalovanej, že žalobcom odkazované Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS č.
2/2022 zo dňa 5.12.2022 nie je aplikovateľné v danom posúdení, keď toto sa týka odlišnej situácie -
rozdielneho zasielania výziev v procese vymáhania pohľadávok. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti

podporne poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, č.k.
2Co/65/2023-619 (rozhodujúci ako odvolací súd v žalobcom odkazovanej veci prvoinštančného súdu sp.
zn. 4C/43/2020). Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyššie uvedenému posúdeniu nekalých a agresívnych
obchodných praktík vo vzťahu k postupu žalovanej v súvislosti s nepovolením odkladu splátok, výzve
zo dňa 19.7.2020, ako aj opakovaným emailom a sms správam zároveň spoločne uviedol, že tieto

nenapĺňali znaky uvedených obchodných praktík v Prílohe č. 1 (obchodné praktiky, ktoré sa považujú
za každých okolností za nekalé), nešlo o obdobné praktiky podobného účinku či intenzity. Vzhľadom k
uvedeným záverom o tom, že vymedzené namietané konania a úkony žalovanej nemožno vyhodnotiť
akonapĺňajúceznakynekalejaleboagresívnejobchodnejpraktikyanejdevichprípadeotakétopraktiky,
súd prvej inštancie tieto určovacie nároky žalobcu ako nedôvodné zamietol (súčasť V. výroku rozsudku).

9. Prvoinštančný súd pre úplnosť uviedol, že v konaní nariadené neodkladné opatrenie nebolo potrebné
osobitne rušiť. Ide o neodkladné opatrenie na základe prvého návrhu žalobcu, ktoré bolo nariadené
uznesením zo dňa 19.8.2020, č.k. 18C/26/2020-61. Súd prvej inštancie uložil žalovanej zdržať sa
akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s

jehožiadosťouoodkladsplátokúveru,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Možno
konštatovať, že žalobca bol v príslušnej časti žaloby týkajúcej sa povolenia odkladu splátok úspešný.
Neaplikuje sa teda § 335 ods. 1 C.s.p. (zrušenie neodkladného opatrenia popri zamietnutí či odmietnutí
žaloby alebo zastavení konania). Rovnako sa nejedná o prípad, že by nariadené neodkladné opatrenie
trvalo aj po skončení konania vo veci samej (kedy by súd vyhodnocoval predpoklady v zmysle § 338

C.s.p.). Naopak, toto bolo nariadené priamo s určením časovej platnosti „do právoplatného skončenia
konania vo veci samej“. Po jej právoplatnom skončení teda dané neodkladné opatrenie zanikne v zmysle
§ 333 C.s.p. uplynutím času, na ktorý bolo nariadené.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle §

255 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že žalobca bol v spore úspešný v jeho nárokoch týkajúcich sa určenia, že
(1) žiadosť o odklad splátok spĺňala zákonom ustanovené podmienky; (2 in eventum) uloženia povinnosti
žalovanej povoliť odklad splátok, ako aj v nadväzujúcich výrokoch o (6) povinnosti žalovanej odstrániť
údaje označujúce ho ako osobu v omeškaní a (7) zdržať sa uvádzania takýchto údajov (spolu 4 nároky).
Neúspešný bol v zamietajúcej časti týkajúcej sa nárokov na určenie nekalých a agresívnych obchodných

praktík vo vzťahu k (3) postupu žalovanej pri nepovolení odkladu splátok, (4) výzve žalovanej zo dňa
19.7.2020 a (5) označeným emailom a s sms správam žalovanej, ako aj (2) určovaciemu nároku, že
odklad splátok sa považuje za povolený (spolu 4 nároky). Pokiaľ teda úspech žalobcu a jeho neúspech
(úspech žalovanej) predstavovali zhodne po 50 %, súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na náhradu
trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

11. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov I. až IV. a VI. podala odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Tvrdila, že po podaní žiadosti žalobcom o odklad splátok postupovala v
súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., keď postupovala podľa § 30b ods. 5 tohto zákona, podľa ktorého
„Veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok informovať dlžníka, ktorý podal

žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä o tom, že ....c) žiadosť o doklad
splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti“
a informovala žalobcu, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko údaje v žiadosti týkajúce sa
jeho dokladu totožnosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky, poučila ho o tom, že lehota 30 dní
neplynie odo dňa doručenia tejto informácie. Dôvodom uvedeného postupu žalovanej bola povinnosť

jej ako veriteľovi stanovená ustanovením § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého „...Pri
identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade
s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu“ – odkaz na § 11 ods. 3 zákona č.
297/2008 Z.z., podľa ktorého: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku
klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode,
ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú

obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. ...“ Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.
297/2008 Z.z.: „Identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie pri fyzickej osobe, ak v odseku 3 nie
je ustanovené inak, zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo
nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla
dokladu totožnosti; ...“ Žalovaná v odvolaní tvrdila, že nemohla splniť povinnosť stanovenú ustanovením

§ 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., a teda vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k žalobcovi
ako klientovi, keďže doklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok sa nezhodoval s
dokladom totožnosti žalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú skutočnosť žalovaná
žalobcu upozornila a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu (viaceré listy založené v súdnom spise, ale
napr. aj e-mailová správa žalovanej zo dňa 14.5.2020 adresovaná žalobcovi: „Pravdepodobne ste menili

doklad totožnosti. Tento je potrebné na pobočke aktualizovať...“). Žalovaná nesúhlasila s posúdením
súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení rozsudku, že do svojho postupu „nesprávne a nepríslušne
samotným ustanoveniam zákona č. 297/2008 Z.z. zahŕňala aj osobitný proces overenia identifikácie,
ktorý ustanovenie § 30v ods. 9 (s odkazom na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.) pri identifikácii
dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie nevyžadovalo.“ Podľa § 8 ods. 1

písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z. overením identifikácie sa rozumie „pri fyzickej osobe overenie údajov
podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s
podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a
postupov, ak takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá
je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti;...“. Žalovaná

neoverovalaúdajevdokladetotožnostižalobcuaneoverovalapodobužalobcuspodobouvjehodoklade
totožnosti. Žalovaná uviedla, že správnosť jej postupu potvrdila vo svojom stanovisku aj Národná banka
Slovenska ako orgán dohľadu nad činnosťou žalovanej a najmä podľa § 33h zákona č. 67/2020 Z.z.
vykonávajúca dohľad nad dodržiavaním ustanovení tejto hlavy zákona, ktorá vo svojom stanovisku po
tom, čo sa na ňu žalobca v tejto veci obrátil, uviedla „...spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej

len „banka“) má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku
klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“.
Národná banka Slovenska ďalej uviedla, že „Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol
takýto údaj... odklad splátok nepovoliť“, čo žalovaná rešpektovala – o žiadosti žalobcu o odklad splátok
zatiaľ nerozhodla, opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov v jeho doklade totožnosti.

Samotná Národná banka Slovenska žalobcovi vo svojom stanovisku odporúča „kontaktovať banku
za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti“, čo však žalobca odmietol. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní tiež vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca bol podľa bodu
17.3 Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty („Musíte nás bezodkladne
informovať o výmene, strate alebo odcudzení Vášho dokladu totožnosti...“ https://www.vub.sk/files/

ludia/informacnyservis/obchodnepodmienky/zalozky/vop_01112019.pdf), povinný aktualizovať si údaj o
dokladetotožnostivsystémežalovanej,ktorúpovinnosťsižalobcanesplnil,atonapriektomu,žeakosúd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza: „Z oboznámenia údajov v občianskom preukaze súdom
na pojednávaní dňa 25.8.2022 vyplýva, že žalobca mal platný občiansky preukaz s totožným číslom
F., ktorý bol vydaný dňa 12.6.2017“, a teda takmer 3 roky pred vypuknutím pandémie, a preto tvrdenie

žalobcu, že splnenie predmetnej jeho povinnosti nebolo možné „vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú
situáciu a môj zdravotný stav (chronické respiračné ochorenie)“, považovala žalovaná za účelové
tvrdenie v snahe ospravedlniť nesplnenie svojej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaná navrhla,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietneapriznážalovanejnáhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

12. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov V. a VI. podal včas odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Uviedol,žerozsudokjevnapadnutejčastiodôvodnenývzrejmomrozporesozákonnými

a ústavnými kritériami pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je vnútorne rozporuplný a vyznieva
nepresvedčivo, nezrozumiteľne a zmätočne. Rozsudok je z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu v
napadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok
v zamietnutej časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie jednotlivých nezákonných postupov žalovanej voči
žalobcovi ako nekalých a agresívnych obchodných praktík vyznieva prekvapivo a nepredvídateľne,
keďže je v zrejmom rozpore s predbežným právnym posúdením vykonaným súdom na pojednávaní

13.12.2024. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol plne úspešný v podstatnej časti
žaloby podľa žalobcu odporuje ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít a princípu
spravodlivosti. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa dopustil závažného procesného pochybenia,
keď v otázke namietaných postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodol
v zásadnom rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci uskutočneným na pojednávaní

dňa 13.12.2024 (po úplnom vykonaní dokazovania), t.j. rozhodol prekvapivo a v zrejmom rozpore s
princípom právnej istoty (predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia). Žalobcom podaná žiadosť o odklad
splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, pričom neodpovedanie žalovanej na túto
žiadosť zákonom predpokladaným spôsobom má podľa jeho názoru za následok povolenie odkladu
splátok ex lege. Žalobca v odvolaní tvrdil, že zjavne nezákonný (svojvoľný) postup žalovanej, keď

povolenie odkladu splátok úveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej
pandémie podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke,
napĺňaznakynekalejobchodnejpraktiky,ďalej,žezaslanievýzvyžalobcovižalovanouzodňa19.7.2020,
ktorou žalovaná bez právneho dôvodu pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku
úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky

v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky
a agresívnej obchodnej praktiky, a že dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych emailov a
SMS správ žalobcovi bez právneho dôvodu v neskorých večerných a nočných hodinách a v zrejmom
rozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane porušovala právo
žalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky.

Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku riadnym a presvedčivým spôsobom
nevysporiadal s relevantnou právnou a skutkovou argumentáciou žalobcu, pričom zároveň si nekriticky
osvojil nepodložené a ničím nepreukázané skutkové tvrdenia žalovanej, z ktorých vyvodil zjavne
nesprávne právne závery. Rozsudok je tiež podľa názoru žalobcu na viacerých miestach rozporuplný
a nezrozumiteľný. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie rozhodnutia týkajúceho sa trov

konania, keď nesprávne vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v rozsahu 50% a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ohliadnuc od skutočnosti, že vznik
súdneho sporu zavinila výlučne žalovaná svojím zjavne nezákonným postupom pri schvaľovaní žiadosti
žalobcu o odklad splátok úveru, procesný úspech žalobcu v konaní bol podľa jeho názoru objektívne
nepomerneväčšínežúspechžalovanej,keďžežalobcabolplneúspešnýsosvojímprimárnym(hlavným,

podstatným, základným) nárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim (vedľajším). Pri
žalobách so zloženým petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu.

13. Zároveň v súvislosti s odvolacím konaním žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom
Krajského súdu v Bratislave A. A. D., A. A. G. a A. B. H., ktorí ako členovia senátu 5Co v uznesení zo

dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022–299 zaujali právne stanovisko k viacerým otázkam meritórneho
charakteru v tejto právnej veci, čím fakticky prejudikovali svoje prípadné rozhodnutie vo veci samej.
Bližšie sa k tejto námietke žalobca vyjadril vo svojom stanovisku zo dňa 3.3.2025. Z uvedeného dôvodu
existujú podľa názoru žalobcu objektívne pochybnosti o nestrannosti menovaných sudcov.

14. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dopustil závažného procesného pochybenia, keď
v otázke namietaných postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodol
v zásadnom rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci. Uviedol, že na pojednávaní
dňa 13.12.2024 súd prítomným stranám sporu predniesol svoje predbežné právne posúdenie veci kjednotlivým žalobným návrhom žalobcu, ktoré síce nevyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní, ale z
obsahu zvukového záznamu z predmetného pojednávania je zrejmé, že sudca (súd) namietané postupy
žalovanej v súlade so žalobným návrhom jednoznačne označil za nekalé a agresívne obchodné praktiky.

Vyjadril sa, že „to ide ruka v ruke“ so zjavne nezákonným postupom žalovanej, že pri zasielaných
(obťažujúcich) výzvach to „vidí ako jasné“, pričom keď súd určí, že žalovaná nebola oprávnená takto
postupovať, „tak samozrejme, že je to nekalá obchodná praktika“, a výzva na zosplatnenie, „to je
tiež celkom jasné“. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca skutočnosť, že súd prvej inštancie
uviedol predmetné právne posúdenie veci vôbec prvý krát v tomto súdnom konaní, v danom čase už

trvajúcom viac než štyri roky, a po úplnom vykonaní dokazovania. Žalobca poukázal na to, že predbežné
právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho
rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú
a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a
pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového
konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Účelom vyslovenia predbežného

právneho posúdenia je sporovým stranám umožniť predniesť všetky skutkové či právne argumenty,
ktoré sa na danú vec vzťahujú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 17.2.2011, sp.zn. 3MCdo/18/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2022,
sp.zn. 2Obdo/4/2021 a rozsudok zo dňa 17.12.2020, sp.zn. 9Co/162/2019. Z uvedeného je zrejmé,
že predvídateľnosť rozhodnutia súdu je súčasťou právnej istoty ako pojmového znaku právneho štátu.

Tým, že súd prvej inštancie strany sporu a menovite žalobcu vopred neinformoval o zásadnej zmene
svojho právneho názoru pri právnej otázke týkajúcej sa postupov žalovanej voči žalobcovi ako nekalých
a agresívnych obchodných praktík, fakticky zaviedol žalobcu v jeho legitímnom očakávaní a nevytvoril
mu možnosť (časový priestor) zamerať svoju procesnú aktivitu (skutkovú a právnu argumentáciu) v
konaní smerom reagujúcim na zmenený právny názor súdu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd

svojím postupom korigoval uvedené závažné procesné pochybenie súdu prvej inštancie, nariadil vo
veci pojednávanie a v súlade so zásadou ústnosti súdneho konania umožnil žalobcovi predniesť svoju
argumentáciu k uvedenej právnej otázke. Mal za to, že aj s ohľadom na skutkové a právne okolnosti
predmetnej veci (nezákonný postup banky v čase mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou) ide o
otázku zásadného právneho významu, ktorej správne zodpovedanie pre obdobné situácie v budúcnosti

sleduje verejný záujem.

15. Žalobca mal za to, že pre správne právne posúdenie veci je rozhodujúcou skutočnosťou, že žiadosť
o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX – XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podaná žalobcom žalovanej
podľa zákona č. 67/2020 Z.z. spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, čo napokon súd prvej

inštancie v rozsudku aj uznal. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú žiadosť
o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., vrátane
čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o
odklad splátok úveru uvedený zákon objektívne nevyžaduje. Zásadný právny význam v tomto konaní
má skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej banky zo dňa 13.5.2020, ktorým reagovala na žiadosť žalobcu

o odklad splátok úveru, odporuje zákonu č. 67/2020 Z.z. Z obsahu tohto vyjadrenia žalovanej banky
totiž nie je vôbec zrejmé ako posúdila žiadosť žalobcu v zmysle uvedeného zákona, keďže podľa § 30b
ods. 5 zákona je veriteľ v lehote 30 dní od podania žiadosti povinný dlžníkovi oznámiť, či odklad splátok
povolil, odklad splátok nepovolil, alebo žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a
je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Týmito požadovanými náležitosťami však v

zmysle § 30b ods. 4 písm. e) zákona nemôže byť čokoľvek, ale len náležitosti podľa vzoru, ktorý je
uvedený v prílohe č. 2 zákona, medzi ktoré však nepatrí druh a číslo dokladu totožnosti. Z vyjadrenia
žalovanej banky teda nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu odmietla vyhovieť žiadosti žalobcu o
odklad splátok úveru, keďže žiadosť obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a neobsahuje
žiadne nesprávne údaje ako to zjavne v rozpore so skutočnosťou žalovaná banka uvádza v uvedenej

odpovedi zo dňa 13.5.2020. Keďže žalovaná banka odpovedala na žiadosť žalobcu v zrejmom rozpore
sozákonom,dalžalobcadopozornostisúdu§30bods.7zákonač.67/2020Z.z.,podľaktoréhoakveriteľ
neinformuje podľa ods. 5 dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za
povolený podľa ods. 1 a 2. Neinformovaním podľa ods. 5 sa nepochybne rozumie nielen neodpovedanie
v zákonom ustanovenej lehote 30 dní, ale aj neodpovedanie spôsobom predpokladaným zákonom,

keďže tieto spôsoby predpokladaných odpovedí sú súčasťou ods. 5 zákona. Výklad, ktorý v tejto otázke
zaujal súd prvej inštancie, že banka môže na žiadosť odpovedať akokoľvek a požadovať čokoľvek, stačí,
že žiadateľovi odpovie v zákonom ustanovenej lehote, by viedol k absurdným dôsledkom, keďže by
banke umožňoval postupovať svojvoľne a bol by tiež v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom tohtoustanovenia zákona. Preto je nevyhnutné podľa názoru žalobcu takýto výklad ad absurdum striktne
odmietnuť. Žalobca namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že „rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či došlo k odkladu splátok zo zákona (fikcii

odkladu)je,čidošlokinformovaniužiadateľaoposúdeníjehožiadostivlehote30dní“,keďžeobsahom§
30bods.5zákonač.67/2020Z.z.súajpredpokladanéspôsobyodpovedanianažiadosťoodkladsplátok
úveru, pričom k naplneniu podmienky vzniku právnej fikcie uvedenej v ustanovení § 30b ods. 7 zákona
logicky dôjde, ak veriteľ neinformuje dlžníka „podľa ods. 5“, nie ak veriteľ neinformuje dlžníka „v lehote
podľa ods. 5.“ Rovnako nezrozumiteľne a nepresvedčivo v tejto súvislosti vyznieva podľa názoru žalobcu

aj ďalšie konštatovanie súdu prvej inštancie, že „nie je v tomto ohľade podstatná samotná správnosť
posúdenia banky, ale objektívna okolnosť informovania žiadateľa o posúdení žiadosti o odklad splátok
predpokladaným všeobecným spôsobom.“ Predmetné ustanovenie zákona však neustanovuje veriteľovi
odpovedať na žiadosť „všeobecným spôsobom“, ale ukladá mu povinnosť odpovedať niektorým z troch
predpokladaných spôsobov. Skutočnosť, že zákonné ustanovenie obsahuje termín „najmä“ nemožno
interpretovať tak, že veriteľ na riadne podanú žiadosť dlžníka môže odpovedať akokoľvek a požadovať

od dlžníka čokoľvek. Keďže žalovaná banka na žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru neodpovedala
ani jedným z troch zákonom predpokladaných spôsobov uvedeným v § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020
Z.z., t.j. neinformovala žalobcu „podľa odseku 5“, došlo nepochybne k naplneniu hypotézy právnej normy
uvedenej v § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva logický záver,
že žiadosť žalobcu o povolenie odkladu splátok úveru v zmysle § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z.

možno objektívne považovať za povolenú ex lege, i keď žalovaná na žiadosť žalobcu odpovedala,
ale nie zákonom predpokladaným spôsobom. Ak boli splátky predmetného úveru v období od apríla
do decembra 2020 podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. ex lege odložené, žalobca sa logicky
a objektívne nemohol dostať do omeškania s ich splácaním. V tomto kontexte je potom nevyhnutné
vnímať aj zjavnú nedôvodnosť výzvy zo dňa 19.7.2020, v ktorej žalovaná pod hrozbou (bezprávnou

vyhrážkou) zosplatnenia celého úveru žalobcu vyzvala na zaplatenie neexistujúceho dlhu. Rovnako to
platí aj pre dlhodobé zasielanie obťažujúcich elektronických správ v neskorých večerných a nočných
hodinách bez právneho dôvodu či evidovanie žalobcu ako rizikového dlžníka neplatiča (delikventa) v
internom systéme žalovanej. Podstatné je, že žalovanej banke už pri minimálnej odbornej starostlivosti
muselo byť od samého začiatku zrejmé, že voči žalobcovi postupuje nezákonným spôsobom. Žalobca

a dokonca aj Národná banka Slovenska žalovanú na nezákonný postup výslovne upozornili. Nemožno
preto tvrdiť, že nezákonnosť postupu žalovanej vyplynula (vyšla najavo) až na základe rozhodnutia
súdu a žalovaná dovtedy konala v dobrej viere (presvedčení), že postupuje v súlade so zákonom.
Postup žalovanej ako nekalej a agresívnej obchodnej praktiky je potrebné posudzovať a vyhodnocovať
vo vzájomných súvislostiach a v celom kontexte jednotlivých skutkových a právnych okolností, nie

izolovane, ako to nesprávne urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na to,
aby určitá praktika mohla byť považovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných
požiadaviek. Praktika musí byť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí podstatne
narušovať alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k danému produktu. Podľa názoru žalobcu sú tieto zákonné podmienky pri namietaných postupoch

žalovanej splnené, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postup žalovanej pri schvaľovaní
žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru bol (je) zjavne nezákonný, a teda svojvoľný. Aby protiprávne
konanievovzťahukspotrebiteľovimohlobyťprávnekvalifikovanéakonekaláaleboagresívnaobchodná
praktika, zákon nevyžaduje zavinenie, či dokonca úmyselné konanie, resp. zlý úmysel poskytovateľa
služby alebo tovaru. Podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej alebo agresívnej obchodnej

praktiky je kumulatívne splnenie uvedených dvoch zákonných požiadaviek, t.j. je založené na objektívnej
právnej zodpovednosti. Podľa názoru žalobcu nezrozumiteľne vyznieva až nenáležité ospravedlňovanie
nezákonného postupu žalovanej zo strany súdu. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že
protiprávne konanie žalovanej nenaplnilo skutkové podstaty nekalej obchodnej praktiky a agresívnej
obchodnej praktiky z dôvodu, že nebol v konaní preukázaný „zlý úmysel“ či „zlá motivácia“ žalovanej,

jeho rozhodnutie v tejto časti evidentne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Zjavne nezákonný (svojvoľný) postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok úveru na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej pandémie podmieňovala predchádzajúcim
overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky požadované údaje v elektronickom formulári na podanie
žiadosti o odklad splátok úveru žalobca vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020
Z.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v
žiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon nevyžaduje. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveruz dôvodu, že údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s
údajmi v internej evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého
banka nie je povinná povoliť odklad splátok výlučne z dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona

taxatívne uvedené. S použitím výkladového pravidla argumentum a contrario, ak žiadny z uvedených
zákonných dôvodov nie je naplnený, banka je povinná odklad splátok úveru povoliť, čo napokon vyplýva
aj z dôvodovej správy k návrhu zákona. Ustanovenie § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. pritom banke
expressisverbiszakazuje,abyvsúvislostisodkladomsplátokastýmsúvisiacouzmenouspotrebiteľskej
zmluvy podmieňovala odklad splátok ďalšími podmienkami. Číslo dokladu totožnosti nie je obligatórnym

údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z.z., a preto žalovaná banka v
súlade s § 30b ods. 4 v spojení s § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. nesmie podmieňovať schválenie
žiadosti o odklad splátok úveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu totožnosti žalobcu v
internejevidenciižalovanej.TentozávervyplývaajzostanoviskaNárodnejbankySlovenskapriloženého
k žalobe. Žalovaná teda voči žalobcovi postupovala nielen v zrejmom rozpore so zákonom, ale aj v
rozpore so stanoviskom Národnej banky Slovenska. Žalovaná banka teda podmieňovala odloženie

splátok úveru, t.j. splnenie zákonného nároku žalobcu, splnením neexistujúcej právnej povinnosti, čo
je postup, ktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odôvodňovanie svojho postupu
žalovanou odkazom na ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. v spojení s § 11 ods. 3 zákona č.
297/2008 Z.z. právne neobstojí, keďže vychádza z celkom zjavne nesprávneho výkladu a aplikácie tohto
ustanovenia zákona. Žalovaná pri mechanickej aplikácii uvedených zákonov ignorovala skutočnosť, že

tieto zákony majú úplne odlišný predmet úpravy. Kým zmyslom a účelom zákona č. 297/2008 Z.z. je
predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, zmyslom
a účelom zákona č. 67/2020 Z.z. je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu
ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2. Dôkladné overovanie identity klientov
banky podľa zákona č. 297/2008 Z.z. má nepochybne význam pri neobvyklých obchodných operáciách.

Na púhy odklad splátok úveru na niekoľko mesiacov podľa zákona č. 67/2020 Z.z., keďže pri tom
nedochádza k žiadnym finančným transakciám, však nemá racionálne opodstatnenie. Žalobca poukázal
na to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu zisťovať či dokonca overovať identitu žiadateľov o odloženie
splátok úveru aj prostredníctvom ich dokladu totožnosti, tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu
totožnosti) klienta banky by sa určite expressis verbis nachádzal medzi povinnými údajmi žiadosti o

odklad splátok úveru v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje ustanovenie § 30b ods. 4 písm. e) zákona č.
67/2020 Z.z. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z., ako lex specialis a zároveň lex posterior k zákonu č. 297/2008
Z.z. tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými údajmi
žiadosti o odklad splátok nevyžaduje, banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad splátok od
klienta nesmie vyžadovať a predovšetkým ním nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad úveru.

S týmto záverom sa stotožnila nielen Národná banka Slovenska v uvedenom stanovisku, ale aj súd v
odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020, v ktorom v tejto súvislosti uviedol,
že z citovaného ustanovenia vyplýva, že tieto údaje (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.) sa
vyžadujú na účely tohto zákona, a teda nie na účely žiadosti o odloženie splátok. Navyše, žalovaná
banka by ani pri striktnej aplikácii zákona č. 297/2008 Z.z. nebola oprávnená pri posudzovaní žiadosti

o odklad splátok úveru vykonávať tzv. základnú starostlivosť, ale len tzv. zjednodušenú starostlivosť,
teda smela by osobné údaje žalobcu len zisťovať, ale nie ich aj overovať z dokladu totožnosti za jeho
osobnej prítomnosti na pobočke žalovanej, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku.
Vyžadovanie žalovanej banky, aby žalobca v čase pandémie z dôvodu podanej žiadosti o odklad splátok
úveru osobne navštívil jej pobočku len za účelom aktualizácie čísla občianskeho preukazu v internom

systéme žalovanej banky, a tým ohrozil nielen svoje zdravie a život, ale aj zdravie a životy svojich
blízkych osôb, nielenže nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale vyznieva iracionálne
a napĺňa znaky šikanózneho konania. Rovnako podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú podstatu nekalej
a agresívnej obchodnej praktiky, keďže je v zrejmom rozpore s požadovanou odbornou starostlivosťou
a je objektívne spôsobilé podstatne zmeniť správanie žalobcu ako spotrebiteľa k danému produktu

(odloženiu splátok úveru). V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že súd na pojednávaní
dňa 25.8.2022 na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením údajov v občianskom preukaze
žalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalobca v predmetnej žiadosti o odklad splátok úveru uviedol pravdivý
údaj o druhu aj čísle svojho dokladu totožnosti. Napokon táto skutočnosť vyplýva i z kópie predmetnej
žiadosti, ktorú žalobca podal prostredníctvom online elektronického formulára žalovanej, ktorú žalovaná

predložila súdu podaním zo dňa 19.5.2022. Hoci má žalovaná banka už od 25.8.2022 vo svojej dispozícii
súdom nepochybne zistený osobný údaj žalobcu, ktorého sa nad rámec zákona č. 67/2020 Z.z. tak
nástojčivo domáhala, napriek tomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz neschválila a žalobcu vo
svojom internom systéme naďalej eviduje ako delikventa (neplatiča, resp. osobu, ktorá je v omeškaní sosplácanímúveru).Iztejtoskutočnostijecelkomzrejmé,ženamietanýšikanóznypostupžalovanejbanky
je nielen v rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., ale tiež v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, keďže napĺňa viaceré skutkové znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky. Žalobca je

teda už takmer päť rokov bez právneho dôvodu vystavený na „čiernej listine“ žalovanej banky, ku ktorej
majú prístup nielen zamestnanci banky, pričom žalovaná banka je druhou najväčšou komerčnou bankou
v Slovenskej republike, ale tiež zamestnanci externej spoločnosti, ktorá podľa vyjadrenia žalovanej tento
systém spravuje. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ničím nepodložené skutkové tvrdenie žalovanej, že
všetky uvedené osoby sú viazané mlčanlivosťou. Právne podstatné je, že uvedený negatívny záznam

o žalobcovi v internom systéme žalovanej bol uskutočnený v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020
Z.z., keďže na vyhotovenie negatívneho záznamu neexistoval a neexistuje žiadny skutkový ani právny
dôvod, pričom negatívny záznam dlhodobo poškodzuje dobré meno žalobcu, zhoršuje jeho kreditnú
kvalitu ako dlžníka, a je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi značnú majetkovú a nemajetkovú ujmu.

17. Zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou zo dňa 19.7.2020, ktorou žalovaná bez právneho dôvodu

pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred
pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp.
realizáciou záložného práva, napĺňa podľa názoru žalobcu znaky nekalej obchodnej praktiky a
agresívnej obchodnej praktiky Súd prvej inštancie ani zaslanie tejto výzvy, ktorou žalovaná žalobcovi
bez právneho dôvodu pohrozila zosplatnením celého úveru, nevyhodnotil ako nekalú alebo agresívnu

obchodnú praktiku. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nenáležitým spôsobom, ktorý je v hrubom
rozpore s jeho predbežným právnym posúdením veci bagatelizoval a ospravedlňoval nezákonný postup
žalovanej.Argumentáciasúdu,žeuvedenýnezákonnýpostupžalovanejniejenekaloualeboagresívnou
obchodnou praktikou, pretože predmetná výzva bola žalobcovi zaslaná z iného oddelenia resp. odboru
žalovanej, ktoré nemalo vedomosť o prebiehajúcej komunikácii medzi žalobcom a žalovanou týkajúcej

sa žiadosti o odklad splátok úveru, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, žalovaná túto
skutočnosť v konaní ani netvrdila, a preto ide len o ničím nepodloženú domnienku súdu prvej inštancie,
ktorá navyše vyznieva až absurdne. Ak by totiž išlo o pravdivú skutkovú okolnosť, poukazovalo by
to na zjavné zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany žalovanej, ktorá je ako právny subjekt plne
zodpovedná za konanie svojich organizačných zložiek. Podľa žalobcu nezrozumiteľne a zmätočne

vyznieva aj konštatovanie súdu, že predmetná výzva zo dňa 19.7.2020 bola „automaticky generovanou
správou“. Ani toto tvrdenie súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva ani z tvrdení
žalovanej. Žalobca poukázal na to, že nie je potrebné preukazovať, že by zo strany žalovanej išlo o
„cielený nátlak na žalobcu“ alebo „úmyselne nedovolenú praktiku“, ako to zjavne nesprávne uviedol
súd prvej inštancie. V danom prípade je však rozhodujúce, že na zaslanie predmetnej výzvy a hrozby

zosplatnenia celého úveru objektívne neexistoval žiadny právny dôvod, čiže išlo o bezprávnu vyhrážku,
pričom ak by žalovaná konala v súlade s odbornou starostlivosťou v rozsahu ustanovenom zákonom, k
zásahu do práv žalobcu by nikdy nedošlo, a celý tento právny spor by ani nevznikol. Zároveň je vysoko
pravdepodobné, že ak by sa žalobca proti nezákonnému postupu žalovanej právne účinným spôsobom
nebránil, nepodal by na ochranu svojich spotrebiteľských práv žalobu spojenú s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia, žalovaná by pristúpila k realizácii uvedenej bezprostrednej hrozby a úver by
zosplatnila,čímbyžalobcovispôsobilaešteväčšiuujmu.Zaslanímuvedenejvýzvypodľanázoružalobcu
jednoznačne a nepochybne došlo k naplneniu oboch zákonných podmienok pre vznik nekalej obchodnej
praktiky, t.j. žalovaná voči žalobcovi konala v zrejmom rozpore s odbornou starostlivosťou a uvedená
výzva bola objektívne spôsobilá podstatne zmeniť ekonomické správanie žalobcu ako spotrebiteľa vo

vzťahu k danému produktu (odloženie splátok úveru), keďže jej cieľom bolo primäť žalobcu pod hrozbou
zosplatnenia celého úveru zaplatiť neexistujúci dlh (údajne omeškané splátky úveru).

18. Žalobca ďalej tvrdil, že dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych emailov a SMS správ
bez právneho dôvodu, navyše v neskorých večerných a nočných hodinách a v zrejmom rozpore s

neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane porušovala právo žalobcu
na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky. Okresný súd
Bratislava IV uznesením zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020 žalovanej uložil povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s
predmetnou žiadosťou o odklad splátok úveru. Napriek uvedenému neodkladnému opatreniu žalovaná

v období od 26.8.2020 do 29.9.2022 zasielala žalobcovi množstvo emailov a SMS správ označených
ako „Upozornenie o nezrealizovanej platbe“ s uvedením, že „platba bola odmietnutá“ a „ak potrebujete
previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“. Zasielanie uvedenej vytrvalej a nechcenej
komunikácie žalovanou nepochybne súvisí s predmetnou žiadosťou žalobcu o odklad splátok úverua nepochybne tiež žalobcovi spôsobilo nemajetkovú ujmu, a to nielen svojím zjavne obťažujúcim a
šikanóznym charakterom, ale aj tým, že žalobcu dostávalo do stavu značnej právnej neistoty. Obzvlášť
negatívne žalobca vnímal zasielanie elektronických správ žalovanou o odmietnutí platieb (splátok)

úveru v rokoch 2021 a 2022, keďže od januára 2021, po uplynutí odkladu splátok úveru, žalobca
opäť riadne žalovanej spláca predmetný úver. Žalovaná túto skutočnosť v konaní nepoprela, resp.
ju výslovne potvrdila, a preto je nesporná. Na preukázanie pravidelných mesačných úhrad splátok
úveru uskutočnených žalobcom po uplynutí odkladu splátok úveru v decembri 2020 žalobca predložil
potvrdenia o týchto úhradách za rok 2021. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že v prvej platbe zo

dňa 19.1.2021 žalobca výslovne upozornil žalovanú, že obnovuje splácanie hypotekárneho úveru od
januára 2021. Žalovaná v uvedených elektronických správach žalobcu klamlivo informovala o odmietaní
úhrad jednotlivých splátok úveru, hoci ich fakticky akceptovala, keďže ani jedna z uskutočnených úhrad
nebola žalobcovi zo strany žalovanej nikdy vrátená. Zároveň však žalobcu zmätočne vyzývala, aby
platby zadal znovu. Žalovaná na svoju obranu tvrdila, že zasielaním predmetných elektronických správ
žalobcovi si len plnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 492/2009

Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ platobných služieb povinný oznámiť používateľovi platobných služieb
dôvody odmietnutia platobného príkazu, a ak je to možné, aj postup opravy chýb, ktoré viedli k
odmietnutiu platobného príkazu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Žalovaná však v súlade s
citovaným ustanovením zákona nepostupovala, keďže objektívne nemala žiadny právny dôvod na
zasielanie takýchto oznámení. Splnenie uvedenej oznamovacej povinnosti zo strany poskytovateľa

platobných služieb je právne opodstatnené len v prípade, ak má poskytovateľ platobných služieb na
odmietnutie vykonania platobného príkazu právny dôvod. Ak na odmietnutie vykonania platobného
príkazu žalovaná nemala žiadny právny dôvod, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, oznamovacia
povinnosť jej v zmysle citovaného ustanovenia zákona pochopiteľne nevznikla. Obrana žalovanej
odvolávaním sa na predmetné ustanovenie zákona je preto podľa názoru žalobcu celkom bez právneho

významu. Žalovaná navyše žalobcovi neuviedla žiadne „dôvody odmietnutia platobného príkazu“, ako
vyžaduje zákon, ale ako „dôvod zamietnutia platby“ uviedla len nezrozumiteľný pojem „vyradenie z
recyklácie“ . Nejde pritom o všeobecne známy a zaužívaný pojem a význam tohto pojmu nie je upravený
v zákone č. 492/2009 Z.z. ani v zákone č. 483/2001 Z.z. Žalovaná v uvedených správach zároveň
vôbec neuvádza postup opravy chýb, ktoré viedli k odmietnutiu platobného príkazu (zamietnutiu platby),

len žalobcu zavádzajúco vyzýva, aby platbu zadal znova, ak potrebuje previesť finančné prostriedky.
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2025 uvádza, že dôvodom zasielania týchto oznámení bol
nedostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu. Ide o osobitný účet zriadený v zmysle úverovej
zmluvy z roku 2015 u žalovanej banky, na ktorý žalobca zo svojho účtu zriadeného v inej banke
pravidelne poukazuje jednotlivé splátky úveru. Z vykonaného dokazovania a z predložených listinných

dôkazov je však celkom zrejmé, že uvedené skutkové tvrdenie žalovanej je zjavne nepravdivé. Pokiaľ
ide o zasielanie predmetných oznámení žalovanou v období apríl – december 2020, žalobca pre toto
obdobie žalovanú riadnym spôsobom v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z. požiadal o odklad splátok
úveru, pričom k odkladu splátok úveru následne došlo priamo zo zákona (ex lege), pretože žalovaná
na žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom predpokladaným spôsobom. Keďže žalobca nebol povinný

v tomto období splátky úveru uhrádzať, a teda nemusel na predmetný osobitný účet poukazovať
finančné prostriedky, žalovaná objektívne nemala žiadny právny dôvod na zasielanie týchto oznámení.
Žalovaná vytrvalo zasielala žalobcovi tieto nechcené obťažujúce správy napriek tomu, že ju žalobca
na nezákonný postup opakovane upozornil. Nezákonnosť postupu žalovanej v súvislosti s podanou
žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru pritom konštatovala aj Národná banka Slovenska už vo

svojom stanovisku zo dňa 9.6.2020. Po vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 mala žalovaná
navyše súdom uloženú povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť
majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru.“ Predmetné
oznámenia žalovaná nepochybne zasielala žalobcovi „v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok
úveru“, pričom zároveň zasielanie týchto oznámení (upozornení) predstavuje úkony, ktoré sú objektívne

spôsobilé žalobcovi spôsobiť majetkovú a nemajetkovú ujmu. Ak by totiž žalobca, napriek skutočnosti,
že riadnym spôsobom požiadal o odklad splátok úveru a mal ex lege odložené splátky úveru za obdobie
apríl – december 2020, tieto splátky na základe predmetných oznámení žalovanej uhrádzal, vznikla
by mu majetková ujma (skutočná škoda) a žalovanej by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Obdobne to
platí aj pre obdobie po uplynutí odkladu splátok úveru, kedy žalobca začal úver opäť riadne splácať.

Ak by žalobca v období rokov 2020 až 2022 vyhovel všetkým 13 výzvam žalovanej na opätovné
zadanie platby a tieto platby „navyše“ žalovanej uhradil, nielenže by odklad splátok úveru pre neho stratil
význam (fakticky by došlo k zmareniu odkladu splátok v neprospech žalobcu), ale žalobcovi by vznikla
(skutočná) škoda v rozsahu 11 700 eur. Úkony žalovanej (zasielanie predmetných elektronických správ)teda v rozpore s neodkladným opatrením súdu smerovali k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu
ako finančného spotrebiteľa. Zasielaním uvedených bezdôvodných, zavádzajúcich a nezrozumiteľných
oznámení (upozornení) bola žalobcovi spôsobená hlavne nemajetková ujma tým, že žalobcu udržiavala

v právnej neistote a spôsobovala mu značný psychický stres, a to aj s ohľadom na čas (neskoré
nočné hodiny), kedy mu žalovaná tieto oznámenia zasielala. Pritom objektívne neexistoval a neexistuje
žiadnylegitímnyčiprávnydôvod,ktorýbyžalovanúoprávňovalžalobcovizasielaťpredmetnéoznámenia
v neskorých nočných hodinách. Tento záver vyplýva i zo samotného vyjadrenia žalovanej zo dňa
14.2.2025, v ktorom žalovaná uvádza, že tieto oznámenia o vyradení platby z recyklácie zasiela

klientom po uplynutí 90 dní od neuskutočnenia platby, t.j. tieto platobné operácie, resp. oznámenia o
nich nemusia nevyhnutne prebiehať v neskorých nočných hodinách. Je preto len otázkou nastavenia
presného času (automatického) odosielania týchto oznámení žalovanou, optimálne na štandardný
denný pracovný čas od 8:00 do 16:30 hod. Tvrdenie žalovanej uvedené v predmetnom vyjadrení, že
„vyradenie platieb z recyklácie prebieha vo večernom spracovaní platieb, a preto aj k oznámeniam
o odmietnutí platieb dochádza vo večerných hodinách“ z uvedených dôvodov vyznieva nelogicky a

nehodnoverne. Zasielanie týchto oznámení v neskorých nočných hodinách nerešpektujúcich nočný
kľud nemá legitímne ani právne opodstatnenie, vo vzťahu k adresátom, vrátane žalobcu, je zo strany
žalovanej banky bezohľadné a porušujúce právo dotknutých osôb na súkromie. Od žalobcu ani nemožno
požadovať, aby si v internet bankingu prijímanie týchto elektronických správ zasielaných žalovanou
vypol, ako to vo svojom vyjadrení naznačuje žalovaná, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania,

žalobca službu internet bankingu od žalovanej nikdy zriadenú nemal a nemá. Navyše, žalovaná v
konaní ani nijakým spôsobom nepreukázala, že vypnutie prijímania týchto obťažujúcich a nedôvodných
oznámení (emailov a SMS správ) je prostredníctvom služby jej internet bankingu technicky možné.
Uvedené tak zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia žalovanej. Dokonca aj v prípade, keby mal
žalobca u žalovanej zriadenú službu internet bankingu a vypnutie prijímania týchto oznámení by bolo

technicky možné, nemalo by to v tomto konaní žiadny právny význam. Žalobcu totiž nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo mu zákon neukladá (článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Od žalobcu preto
nemožno spravodlivo požadovať, aby si obťažujúce elektronické správy zasielané žalovanou vypol, a
pre prípad, že tak neurobí, strpel negatívne dôsledky nezákonného postupu žalovanej. Žalovaná tieto
vytrvalé a nechcené správy obsahujúce tiež výzvu na opätovné zadanie platby (úhrady splátky úveru)

zasielala žalobcovi viac než dva roky napriek tomu, že jej z vyjadrení a postoja žalobcu, obzvlášť po
podaní predmetnej žaloby, muselo byť celkom zrejmé, že jej žalobca tieto platby „navyše“ neuhradí.
Takýto postup žalovanej napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti dal žalobca
do pozornosti súdu Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska
č. 2/2022 zo dňa 5.12.2022, k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre

spotrebiteľov,kdesavčlánku4,bod16,písm.g)uvádza,žeakoagresívnuobchodnúpraktikupoužívanú
v procese vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov môže NBS vyhodnotiť vykonávanie vytrvalých a
nechcených výziev, pričom za nechcené výzvy NBS považuje predovšetkým také, ktoré sú vykonávané
v čase, kedy je zrejmé, že spotrebiteľ dlh na základe týchto výziev neuhradí (napr. spotrebiteľ vyhlásil,
že dlh neuhradí, odkázal veriteľa na súd). Hoci možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ide

o odlišné situácie týkajúce rozdielneho zasielania výziev v procese vymáhania pohľadávok, podstata
oboch situácii je však rovnaká, keďže v oboch prípadoch ide o vytrvalé a nechcené výzvy zasielané
spotrebiteľovi s cieľom, aby uhradil svoj dlh, pričom sú vykonávané v čase, kedy je zrejmé, že spotrebiteľ
dlh na základe týchto výziev neuhradí. Z uvedeného dôvodu je možné predmetné stanovisko NBS
analogicky aplikovať aj na tento prípad. V každom prípade je pre posúdenie, či aj tento postup žalovanej

napĺňa alebo nenapĺňa skutkovú podstatu nekalej alebo agresívnej obchodnej praktiky, rozhodujúce, či
sú kumulatívne splnené predmetné dve zákonné podmienky. Podľa presvedčenia žalobcu splnené sú,
pretože žalovaná uvedené obťažujúce nevyžiadané elektronické správy dlhodobo žalobcovi zasielala
bez právneho dôvodu v rozpore s požadovanou odbornou starostlivosťou, pričom tieto správy zasielané
vneskorýchvečernýchanočnýchhodináchnielenžeobjektívneporušujúprávožalobcunasúkromie,ale

sú tiež objektívne spôsobilé podstatne zmeniť ekonomické správanie žalobcu – uhradiť žalovanej údajne
omeškané splátky úveru, t.j. neexistujúci dlh. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkazuje na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023 (rozhodujúci ako odvolací
súd v spore medzi žalobcom a Prima banka Slovensko, a.s. vedenom na Mestskom súde Bratislava IV
pod sp.zn. 4C/43/2020), uvedený rozsudok nemožno ani podporne aplikovať v tomto súdnom konaní,

pretože i keď ide o obdobný právny spor, skutkové a právne okolnosti sú v danom prípade značne
odlišné. Navyše, uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu trpí závažnými vadami procesného aj vecného
charakteru, ktoré žalobca namietal v prebiehajúcom dovolacom konaní na Najvyššom súde SR.19. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie zjavne nesprávnym právnym spôsobom posúdil
pomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi
sa zároveň objektívne javí byť v rozpore s princípom spravodlivosti. Ak by sa aj odhliadlo od skutočnosti,

že vznik predmetného súdneho sporu zavinila výlučne žalovaná svojím zjavne nezákonným postupom
pri schvaľovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru, procesný úspech žalobcu v konaní je objektívne
nepomerneväčšínežúspechžalovanej,keďžežalobcabolplneúspešnýsosvojímprimárnym(hlavným,
podstatným, základným) nárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim (vedľajším). Pri
žalobách so zloženým petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd nesmie premeriavať pomer úspechu a neúspechu strán sporu
formalisticky a mechanicky, keďže pri zložených petitoch má obvykle každý uplatnený nárok rôznu
„váhu“, a teda aj význam z hľadiska výsledku konania. V materiálnom právnom štáte je preto súd
pri aplikácii zásady úspechu v súdnych sporoch so zloženými žalobnými návrhmi povinný určiť, ktorý
zo žalobcom uplatnených nárokov je primárny (hlavný, podstatný, základný), a ktorý z uplatnených
nárokov je len sprevádzajúci (vedľajší). Ak bol žalobca celkom úspešný v podstatnej časti svojej žaloby

a neúspešný len v menej významnej časti žaloby, hoci formálne išlo o rovnaký počet žalobných návrhov,
objektívne nemožno pomer úspechu a neúspechu strán sporu vyhodnotiť ako rovnaký a žalobcovi
nepriznať právo na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom SR
v náleze zo dňa 4.2.2021, sp.zn. III. ÚS 475/2018, v zmysle ktorých pri rozhodovaní o náhrade trov
konania treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Žalobca v tomto konaní bol plne úspešný

so svojím základným nárokom, t.j. v určení, že žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom
ustanovené náležitosti (prvý žalobný návrh), že žalovaná je povinná povoliť odklad splátok úveru (druhý
žalobný návrh), že žalovaná je povinná odstrániť zo svojho interného systému všetky údaje označujúce
žalobcu ako osobu v omeškaní so splácaním úveru (tretí žalobný návrh), a že žalovaná je povinná
zdržať sa vo svojom internom systéme zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v

omeškaní so splácaním úveru (štvrtý žalobný návrh). Žalobca nebol úspešný len pri nárokoch týkajúcich
sa určenia protiprávnych postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík, ktoré
možno objektívne označiť za nároky sprevádzajúce (vedľajšie). Kvalifikácia postupu ako nekalej alebo
agresívnej obchodnej praktiky do značnej miery závisí od úvahy súdu. Ústavný súd SR v uvedenom
náleze zdôraznil, že právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov

konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí,
pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2
Ústavy SR. Ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. je preto vždy potrebné vykladať v súlade so základnými
princípmi civilného sporového konania a zohľadňovať najmä kritérium spravodlivosti. Žalobca namietal,

že súd prvej inštancie v rozpore s princípom spravodlivosti (článok 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 1 a
2 C.s.p.) celkom ponechal bez povšimnutia zjavnú nezákonnosť postupu žalovanej voči žalobcovi ako
spotrebiteľovi, ktorá navyše trvá už takmer päť rokov. S ohľadom na princíp spravodlivosti, berúc do
úvahy zjavne protiprávny (svojvoľný) postup žalovanej, by mal súd žalobcovi priznať právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi vzhľadom na

jednotlivé skutkové okolnosti a právny stav veci sa podľa jeho názoru objektívne javí byť nespravodlivé.
Súčasťou princípu právneho štátu a dobrých mravov je aj všeobecne uznávaná právna zásada nemo
turpitudinem suam allegare potest, t.j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.3.2018, sp.zn. 4Cdo/146/2017). Nepriznanie práva na náhradu trov
konania žalobcovi je tiež v zrejmom rozpore s touto zásadou, keďže žalovaná, napriek svojmu zjavne

protiprávnemu až zlomyseľnému konaniu voči žalobcovi odporujúcemu aj dobrým mravom, rozhodnutím
súdu prvej inštancie prakticky neutrpela žiadnu ujmu, len jej súd prikázal, aby si voči žalobcovi splnila
svoje zákonné povinnosti, ktoré si mala dobrovoľne splniť už pred piatimi rokmi. Nepriznaním práva na
náhradu trov konania žalobcovi súd prvej inštancie takýto nepoctivý postup žalovanej fakticky aprobuje,
čím v rozpore s uvedenou právnou zásadou vysiela verejnosti signál, že nezákonné a nepoctivé

správanie môže byť prospešné. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 2.6.2025, v ktorom vo vzťahu k námietke,
že súd rozhodol v rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci uviedla, že na pojednávaní
dňa 13.12.2024 súd nepredniesol stranám svoje predbežné právne posúdenie, čo je zrejmé aj zo
zápisnice o predmetnom pojednávaní. Žalobca na predmetnom pojednávaní predložil súdu podanie„Zmena (doplnenie) žalobného návrhu zo dňa 12.12.2024“, o ktorom súd uznesením rozhodol tak,
že pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu. Predmetné pojednávanie bolo
odročené za účelom možnosti mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaná poukázala na to, že predbežné

právne posúdenie veci nemôže súd zúžiť iba na zjednodušené konštatovanie, že sa mu na základe
obsahu spisu žaloba javí ako dôvodná, prípadne ako čiastočne dôvodná alebo nedôvodná. Vice versa je
povinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia
a prezentovať relevantný právny záver. Uviedla, že k predbežnému právnemu posúdeniu súdom došlo
na pojednávaní dňa 3.5.2022. Zvukovým záznamom z pojednávania uskutočneného dňa 13.12.2024

žalovaná nedisponuje, ale mala za to, že k predbežnému právnemu posúdeniu v zmysle vyššie
uvedeného na predmetnom pojednávaní nedošlo – súd nesubsumoval skutkové okolnosti prípadu pod
konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a neprezentoval relevantný právny záver. Aj žalobcom v odvolaní
údajne citované: „vidí ako jasné“, „to ide ruka v ruke“... potvrdzuje žalovanou uvedené tvrdenie. V
súvislosti so žalobcovým tvrdením, že si na predmetnom pojednávaní žalobca zhotovil zvukový záznam,
žalovaná poukázala na znenie § 175 ods. 3 C.s.p. a na to, že si nie je vedomá, že by žalobca oznámil

súdu, že si priebeh predmetného pojednávania zaznamenáva.
21. K námietke žalobcu, že ním „podaná žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom
ustanovené náležitosti, pričom neodpovedanie žalovanej na túto žiadosť zákonom predpokladaným
spôsobom má za následok povolenie odkladu splátok ex lege“ žalovaná uviedla, že žalobca podal
žiadosť o odklad splátok dňa 20.4.2020. Žalobca poukázal na § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z.,

v zmysle ktorého „Ak veriteľ neinformuje podľa odseku 5 dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok,
považuje sa odklad splátok za povolený podľa odsekov 1 a 2. Lehota podľa odseku 5 neplynie odo
dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi, ktorý podal žiadosť o odklad
splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto informácii veriteľ informuje dlžníka,
ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5 neplynie.“ Podľa § 30b ods.

5 zákona č. 67/2020 Z.z.: „Veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok
informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä
o tom, že a) odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil, c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje
požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti.“ Žalovaná žalobcu
e-mailom dňa 13.5.2020, t.j. včas (v lehote 30 dní odo dňa podania žiadosti) informovala o posúdení

jeho žiadosti v zmysle, že „Žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne údaje.
Nebolo možné overiť Vašu identitu. Údaje v žiadosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky: Doklad
totožnosti.“, a teda v súlade s § 30b ods. 5 písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. (zákonom predpokladaným
spôsobom).Zároveňžalobcovioznámila,žeododňadoručeniainformácieoneúplnostižiadostineplynie
lehota 30 dní na vyjadrenie k jeho žiadosti. Z citovaných ustanovení zákona č. 67/2020 Z.z. je zrejmé,

že len neinformovanie dlžníka má za následok povolenie odkladu splátok ex lege, čo preukázateľne nie
je daný prípad. Uvedené bolo okrem súdom prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním rovnako
posúdené aj Krajským súdom v Bratislave, ktorý v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022,
ktorým ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.9.2022, sp.zn.
18C/26/2020 o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto súvislosti

uviedol: „V danom prípade podstatným sa javí, že žalovaná banka doposiaľ o povolení odkladu splátok
úveru nerozhodla, v lehote do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok ale informovala
žalobcu, že žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o
veriteľom oznámené skutočnosti. Rozhodne však nedošlo k situácii, kedy by banka (podľa § 30b
ods. 7 zák. č. 67/2020 Z.z.) dlžníka o povolení, nepovolení odkladu či o potrebe doplnenia žiadosti

neinformovala vôbec, nemožno tak považovať odklad splátok za povolený.“ Aj z následnej komunikácie
medzi žalobcom a žalovanou (nasledujúcej po vyššie uvedenej e-mailovej správe zo dňa 13.5.2020) je
zrejmé a súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku napadnutom správne vyhodnotil ako nesporné,
že žiadosť žalobcu o odklad splátok doposiaľ nebola schválená a nebola ani odmietnutá (nepovolená),
žalobca jednotlivé splátky úveru, o ktorých odklad žiadal, nevykonával a žalovaná nepristúpila k ich

vymáhaniu. Žalovaná mala a má za to, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok postupovala
v súlade so zákonom; jej popísané konanie v žiadnom prípade nespĺňa zákonné požiadavky na to,
aby mohlo byť posúdené ako nekalá obchodná praktika – nešlo o postup v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti - stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu žalovanej, vydané
na základe podnetu žalobcu, v ktorom Národná banka Slovenska uviedla, že „...spoločnosť Všeobecná

úverová banka, a.s. (ďalej len „banka“) má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru
povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením
druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“. Národná banka Slovenska pokračuje: „Banka však nemôže z
dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj... odklad splátok nepovoliť“, čo žalovaná rešpektovala – ožiadosti žalobcu o odklad splátok nerozhodla; zároveň samotná Národná banka Slovenska vo svojom
stanovisku odporučila žalobcovi „kontaktovať banku za účelom možnosti vykonania zjednodušenej
starostlivosti“; žalovaná žalobcu teda opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho

doklade totožnosti a maximálne ústretovo sa snažila vytvoriť a žalobcovi ponúkať vhodné možnosti na
doplnenie požadovaného údaju, ktorý postup nemôže byť považovaný za „spôsobilý podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k danému produktu“. Žalobcom namietaný
postup žalovanej bol zo strany Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad činnosťou žalovanej
(po tom, čo sa na túto obrátil sám žalobca) jednoznačne posúdený ako zákonný, a tak postup žalovanej

podľa jej zákonom stanoveného nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku.

22. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že „zjavne nezákonný (svojvoľný postup) žalovanej, keď povolenie
odkladu splátok úveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej pandémie
podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky
nekalej obchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca argumentoval tým, že číslo dokladu

totožnosti nie je obligatórnym údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č.
67/2020 Z.z., a preto žalovaná banka nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad splátok
úveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu totožnosti žalobcu v internej evidencii žalovanej,
pričom tento záver má vyplývať aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska, žalovanej ako veriteľovi
z § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva jednoznačne stanovená povinnosť pri identifikácii

dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami
zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu, pričom osobitný predpis jednoznačne (bez
pripustenia iných možných interpretácií) stanovuje povinnosť vykonať identifikáciu klienta a rovnako
jednoznačne stanovuje, čo je to identifikácia (pri fyzickej osobe – okrem iného zistenie druhu a
čísla dokladu totožnosti). Žalovaná tvrdila, že nemohla splniť povinnosť stanovenú vyššie citovaným

ustanovením, a teda vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku žalobcovi ako klientovi, keďže
dokladtotožnostinímšpecifikovanývjehožiadostioodkladsplátoksanezhodovalsdokladomtotožnosti
žalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú skutočnosť žalovaná žalobcu upozornila
a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu, napríklad v liste zo dňa 20.7.2020 adresovanom žalobcovi
žalovaná uviedla: „...Vašu žiadosť o odklad splátok v zmysle ZMOFO-COVID 19 nebolo možné za

daných okolností posúdiť z dôvodu nesúladu Vami uvedeného čísla dokladu totožnosti v žiadosti o
odklad splátok s údajmi vedenými v systéme Banky. V zmysle § 30b ods. 9 ZMOFO – COVID 19
je Banka pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie povinná
postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a to podľa
Zákona č. 297/2008 Z. z. ... v súlade s ktorým je súčasťou zjednodušenej starostlivosti aj povinnosť

zistiť druh a číslo dokladu totožnosti. Vážený pán C., Vaša nespokojnosť nás mrzí, avšak ako z vyššie
uvedeného vyplýva, bez aktualizácie údajov vo vzťahu k novému dokladu totožnosti nie je možné sa
Vašou žiadosťou o odklad splátok v zmysle ZMOFO – COVID 19 zaoberať a následne ju posúdiť...“
Správnosť žalovanou uvedeného postupu potvrdila aj Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu
nad činnosťou žalovanej, ktorá vo svojom stanovisku po tom, čo sa na ňu žalobca v tejto veci obrátil,

uviedla: „...spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „banka“) má na účely akceptácie
žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to,
okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“. Národná banka Slovenska ďalej uviedla,
že „Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj... odklad splátok nepovoliť“,
čo žalovaná rešpektovala – o žiadosti žalobcu o odklad splátok nerozhodla, opakovane vyzývala/

žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho doklade totožnosti. Žalobca však už neuviedol, že samotná
Národná banka Slovenska žalobcovi vo svojom stanovisku odporúča „kontaktovať banku za účelom
možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti.“ Žalovaná poukázala na to, že dôvodom jej postupu
bola povinnosť jej ako veriteľovi stanovená § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z.: „...Pri identifikácii
dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami

zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu“ – odkaz na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008
Z.z., pričom podľa § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta ....“ a podľa § 7 ods. 1 písm.
a) zákona č. 297/2008 Z.z.: „Identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie a) pri fyzickej osobe, ...
zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti; ...“ Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že odôvodňovanie

postupu žalovanej vyššie citovanými ustanoveniami zákonov (§ 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z a §
11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z) právne neobstojí, nakoľko tieto zákony majú odlišný predmet úpravy,
dôkladné overenie identity klientov banky podľa zákona č. 297/2008 Z.z. má nepochybne význam pri
neobvyklých obchodných operáciách, nie pri púhom odklade splátok úveru na niekoľko mesiacov podľazákona č. 67/2020 Z.z., žalovaná uviedla, že bez ohľadu na odlišný predmet úpravy citovaných zákonov,
faktom je, že zákon č. 67/2020 Z.z. odkazuje - pokiaľ ide o identifikáciu dlžníka na účely podania žiadosti
o odklad splátok práve na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z., čo je žalovaná povinná rešpektovať.

Uvedené potvrdila aj Národná banka Slovenska. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bol takmer päť rokov
bez právneho dôvodu vystavený na „čiernej listine“ žalovanej, pričom negatívny záznam o žalobcovi v
internom systéme žalovanej mal byť podľa názoru žalobcu uskutočnený v zrejmom rozpore so zákonom
č. 67/2020 Z.z., k tomu žalovaná uviedla, že v čase, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad
splátok, a teda nebol odklad splátok povolený a splátky neboli uhrádzané žalobcom, interný systém

žalovanej vykazoval žalobcu ako omeškaného; za daných okolností by systém vykazoval žalobcu ako
neomeškaného len v prípade, ak by splátky úveru boli uhradené, čo znamená, že banka by tieto musela
uhradiť za žalobcu. Žalovaná však preukázala, že v skutočnosti napriek uvedenému má vo vzťahu k
žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, a to tak, že neuskutočňuje žiadne úkony
smerujúce k jednorazovému splateniu celého zostatku úveru, k súdnemu/exekučnému vymáhaniu,
k výkonu záložného práva a do externého registra (SRBI) žalobcu reportuje ako neomeškaného so

splácaním predmetného úveru. Tvrdenia žalobcu o poškodzovaní jeho dobrého mena, zhoršení jeho
kreditnej kvality ako dlžníka a možnej značnej majetkovej a nemajetkovej ujme podľa názoru žalovanej
neobstoja. O to viac, že v kontexte predmetných tvrdení žalobcu žalovaná vyžiadala a súdu predložila
výpisy zo SRBI (ktorý register bol bankami v súlade so zákonom založený práve za účelom preverovania
bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov), z ktorých je zrejmé, že žalobca bol v tom čase

v omeškaní so splácaním splátok z úverových zmlúv uzavretých s inou bankou (pri dvoch úverových
zmluvách viac ako dva roky – v apríli 2022 dni po splatnosti 732).

23. K námietke žalobcu “Zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou zo dňa 19.7.2020, ktorou žalovaná
bez právneho dôvodu pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane

príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom
konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej
obchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o zaslanie výzvy žalobcovi na zaplatenie dlžnej
sumy, keďže o žiadosti žalobcu nebolo rozhodnuté, a teda v systéme nebolo vyznačené povolenie
odkladu splátok, zaslalo oddelenie vymáhania žalovanej žalobcovi predmetnú výzvu (štandardnú

výzvu zasielanú klientom v prípade, ak títo nesplácajú svoje záväzky riadne a včas). Vyhodnotenie
namietaného konania žalovanej ako nekalej praktiky je potrebné posúdiť v celkovom kontexte prípadu,
s ohľadom na ostatnú komunikáciu medzi stranami sporu a časové súvislosti (napr. list zo dňa
20.7.2020 adresovaný žalobcovi z tímu žalovanej Metodika riadenia podnetov klientov, v ktorom je
uvedené: „Vážený pán C., Vaša nespokojnosť nás mrzí, avšak ako z vyššie uvedeného vyplýva, bez

aktualizácie údajov vo vzťahu k novému dokladu totožnosti nie je možné sa Vašou žiadosťou o odklad
splátok v zmysle ZMOFO – COVID 19 zaoberať a následne ju posúdiť... Zároveň si Vám dovoľujeme
dať do pozornosti, že v záujme vyriešenia tejto situácie k Vašej spokojnosti sme sa Vás pokúšali
skontaktovať telefonicky, ako aj písomne, no žiaľ bezvýsledne. Veríme, že uvedené skutočnosti pomohli
k zdôvodneniu nášho stanoviska a týmto si Vás opätovne dovoľujeme požiadať o spätné kontaktovanie

za účelom vyriešenia situácie.“ Podľa názoru žalovanej neobstojí tvrdenie žalobcu, že ak by sa žalobca
proti údajnému nezákonnému postupu žalovanej právne účinným spôsobom nebránil, nepodal by
na ochranu svojich spotrebiteľských práv žalobu spojenú s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, žalovaná by pristúpila k realizácii uvedenej bezprostrednej hrozby a úver by zosplatnila, čím
by žalobcovi spôsobila ešte väčšiu ujmu. Medzi listom zo dňa 19.7.2020 – Pokus o zmier, v ktorom

žalovaná vyzvala žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia tohto listu a vydaním
neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 uplynul celý jeden kalendárny mesiac, a teda dostatočný
časový priestor na prípadné zosplatnenie úveru, ak by tak žalovaná chcela urobiť. V tejto súvislosti
žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023,
podľa ktorého: „Oznámenie dlžníkovi, že je v omeškaní s platením dlhu a upozornenie na následky jeho

omeškania nie je nekalou obchodnou praktikou, a to ani v prípade, ak bolo neskôr súdnym rozhodnutím
určené, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žiadosť o odklad splátok, respektíve, že nevyrozumel riadne
žalobcu v lehote 30 dní od podania žiadosti o nevyhovení jeho žiadosti. Zaslanie výziev v danom prípade
nemožno hodnotiť ako obťažovanie, nátlak, použitie hrozby, ani konaním, ktoré by bolo spôsobilé
ovplyvniť slobodné rozhodnutie žalobcu. V danej veci ... odvolací súd nevidí v konaní žalovaného nekalú

obchodnú praktiku a ani agresívnu obchodnú praktiku, ako to má na mysli zákon...Vyhodnotenie žiadosti
o odklad splátok a postup... hoci neskôr súdom určený ako vadný, nie je nekalým konaním, a ani
následné kroky z toho plynúce. Rovnako nie je nekalým konaním napríklad, ak predávajúci vyzve na
úhradu zmluvnej pokuty, a následne je rozhodnutím súdu určené, že na zmluvnú pokutu nemá nárok.Čiže zaslanie výzvy na úhradu a oznámenie dôsledkov, ktoré môžu nastať neuhradením dlhu, aj keď je
neskôr súdom rozhodnuté, že na úhradu dlhu, na ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa, nemal nárok, nie je
samo o sebe nekalou obchodnou praktikou....“

24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že „dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych e-mailov
a SMS správ žalobcovi bez právneho dôvodu, navyše v neskorých večerných a nočných hodinách
a v zrejmom rozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane
porušovala právo žalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej

obchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.8.2020,
sp.zn. 18C/26/2020 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli
spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s predmetnou žiadosťou o odklad splátok.
Žalovaná mala za to, že žalobcovi zasielané správy v znení: „na účte I. bola dňa ... o .... odmietnutá
platba. Ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“ (pričom nasledujú
detailné informácie o predmetnej platbe, aby ju vedel klient ľahko identifikovať) nemôžu byť vzhľadom

na svoj obsah považované za obťažujúce a šikanózne, ani za úkon smerujúci k spôsobeniu ujmy
žalobcovi. Naviac, zasielaním týchto správ si žalovaná plní povinnosť stanovenú jej zákonom (§ 5
zákona č. 492/2009 Z.z., podľa ktorého: „Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne vykonať platobný
príkaz ..., je povinný oznámiť túto skutočnosť používateľovi platobných služieb.“). Vyššie uvedené
potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022, ktorým ako

súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.9.2022, sp.zn. 18C/26/2020
o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde v odôvodnení (posudzujúc
žalobcom namietané e-mailové a SMS správy) uviedol: „Pokiaľ ide o zasielanie údajne obťažujúcich
správ žalobcovi, aj tu žalovaná dostatočne vysvetlila, že systém žalovanej v prípade, ak sa splátka
úveru z nejakého dôvodu nezrealizuje, automaticky o tom informuje klienta zaslaním správy, čím si

žalovaná len plní povinnosť uloženú jej zákonom č. 492/2009 Z.z. Samotný obsah správy (informácia
pre spotrebiteľa) vylučuje, že by takáto správa napĺňala znaky skutkovej podstaty agresívnej obchodnej
praktiky. Vo všeobecnosti informovanie klienta o nezrealizovaní platby je v jeho záujme, aby vedel, že
platba sa napriek príkazu nezrealizovala.... “ Žalovaná nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalobcu, že
k odkladu splátok úveru došlo priamo zo zákona; k odkladu splátok úveru priamo zo zákona nedošlo.

Uvedené je zrejmé z obsahu súdneho spisu a toto potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022: „...Rozhodne však nedošlo k situácii, kedy by banka (podľa
§ 30b ods. 7 zák. č. 67/2020 Z.z.) dlžníka o povolení, nepovolení odkladu či o potrebe doplnenia
žiadosti neinformovala vôbec, nemožno tak považovať odklad splátok za povolený... .“ Pokiaľ žalobca
uviedol, že „obzvlášť negatívne vnímal zasielanie elektronických správ žalovanou o odmietnutí platieb

(splátok) úveru v rokoch 2021 a 2022, keďže od januára 2021, po uplynutí odkladu splátok úveru,
žalobca opäť riadne žalovanej spláca predmetný úver. Žalovaná túto skutočnosť v konaní nepoprela,
a preto je nesporná...,“ žalovaná poukázala na svoje podanie zo dňa 4.3.2025. Žalobca mal na
svojom účte I. nastavené splácanie splátok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o financovaní
bývania reg. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 19.2.2015. O žiadosti žalobcu o odklad splátok

nebolo rozhodnuté (z dôvodu na strane žalobcu), a teda aj počas plynutia lehoty, počas ktorej žiadal
žalobca o odklad splátok (aj po jej uplynutí s ohľadom na recykláciu platieb), mu boli zo systému
doručované oznámenia o nezrealizovaní platby z dôvodu, že na účte žalobcu nebol dostatok finančných
prostriedkov. Platba sa neuskutočnila, dostala sa do recyklácie (opakovanie zúčtovania), kde bola
počas stanovenej lehoty (podľa bodu 6.1.8. nazvaného Opakované zúčtovanie platobného príkazu

Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty ide o lehotu 90 bankových dní.
Po márnom uplynutí stanovenej lehoty je predmetná platba vyradená z recyklácie, a tým odmietnutá, o
čom sa automaticky zasiela oznámenie klientovi (žalobcom namietané správy). Pri platbách na splátky
splatné napr. 20.5.2020 – bolo oznámenie o odmietnutí týchto žalobcovi zaslané 25.9.2020. S ohľadom
na recykláciu platieb (opakovanie zúčtovania) počas 90 bankových dní, boli vyššie špecifikované správy

(o vyradení z recyklácie) doručované žalobcovi aj v roku 2021, po uplynutí obdobia ním požadovaného
odkladu splátok úveru, kedy už žalobca pokračoval v splácaní úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobcovo tvrdenie o tom, že „Žalovaná klamlivo informovala o odmietaní úhrad jednotlivých splátok
úveru, hoci ich fakticky akceptovala, keďže ani jedna z uskutočnených úhrad nebola žalobcovi zo strany
žalovanej nikdy vrátená.“ nezodpovedá skutočnosti; žalobca zaplatil napr. splátku v januári 2021, ale

v tom mesiaci mu bola doručená správa o vyradení z recyklácie splátky splatnej pred 90 bankovými
dňami, a teda v septembri 2020, čiže preukázateľne nešlo o klamlivé informácie zo strany žalovanej. To
isté platí o tvrdení žalobcu, že „Žalovaná vo svojom vyjadrení zo 14. februára 2025 uvádza, že dôvodom
zasielania týchto oznámení bol nedostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu. Ide o osobitný účetzriadený v zmysle úverovej zmluvy z roku 2015 u žalovanej banky, na ktorý žalobca zo svojho účtu
zriadeného v inej banke pravidelne poukazuje jednotlivé splátky úveru. Z vykonaného dokazovania a
z predložených listinných dôkazov je však celkom zrejmé, že uvedené skutkové tvrdenie žalovanej je

zjavne nepravdivé.“ K uvedenému sa žalovaná rovnako vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 4.3.2025.
Žalobcapredsasámpriznáva,ževobdobíaprílaždecember2020úvernesplácal,atosohľadomnaním
podanúžiadosťoodkladsplátokvapríli2020:„Pokiaľideozasielaniepredmetnýchoznámenížalovanou
v období apríl – december 2020, žalobca pre toto obdobie žalovanú riadnym spôsobom v súlade so
zákonom č. 67/2020 Z.z. požiadal o odklad splátok úveru, pričom k odkladu splátok úveru následne

došlo priamo zo zákona (ex lege), pretože žalovaná na žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom
predpokladaným spôsobom. Keďže žalobca nebol povinný v tomto období splátky úveru uhrádzať, a
teda nemusel na predmetný osobitný účet poukazovať finančné prostriedky....“ Každé oznámenie o
odmietnutí platby nasleduje po nezrealizovaní platby z nejakého dôvodu a predmetné oznámenia sa
zasielajú automaticky a všetkým klientom za splnenia stanovených podmienok, nielen žalobcovi. Platby
sa u žalovanej spracovávajú viackrát za deň; ak ani v 90 bankový deň recyklácie nedôjde k platbe, vo

večernomspracovaníprebehnevyradenieplatbyzrecyklácie,apretoajkoznámeniuoodmietnutíplatby
dochádza vo večerných hodinách. Krajský súd v Bratislave sa v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.
5Co/154/2022 vysporiadal aj s otázkou času zasielania predmetných správ („Pokiaľ predmetné platobné
operácie prebiehajú v noci, a správy sa automaticky odosielajú klientom v nočných hodinách, môže
žalobca jednoduchým nastavením prijímania správ od konkrétneho odosielateľa na svojom prijímacom

zariadení príjem správ v určenom časovom rozsahu buď obmedziť tak, aby ho tieto napr. v nočných
hodinách nerušili, alebo ich príjem celkom vylúčiť“). Žalobcom v odvolaní spomínané „Stanovisko
Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska č. 2/2022 z 5. decembra 2022,
k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre spotrebiteľov, kde sa v článku
4, bod 16, písm. g) uvádza, že ako agresívnu obchodnú praktiku používanú v procese vymáhania

pohľadávok od spotrebiteľov môže NBS vyhodnotiť vykonávanie vytrvalých a nechcených výziev, pričom
za nechcené výzvy NBS považuje predovšetkým také, ktoré sú vykonávane v čase, kedy je zrejmé, že
spotrebiteľ dlh na základe týchto výziev neuhradí (napr. spotrebiteľ vyhlásil, že dlh neuhradí, odkázal
veriteľa na súd)“ je podľa názoru žalovanej v prejednávanej veci neaplikovateľné vzhľadom na to, že ide
o absolútne odlišné situácie a v prejednávanej veci nejde o výzvy, ale o oznámenia v zmysle zákona

o platobných službách. Žalovaná uviedla, že zasielaním predmetných správ informujúcich žalobcu o
tom, že platba bola odmietnutá, si žalovaná plnila zákonnú povinnosť (§ 5 zákona č. 492/2009 Z.z.), a
teda nešlo o komunikáciu „bez akéhokoľvek právneho dôvodu“ (ako tvrdí žalobca) a ako konštatoval
Krajský súd v Bratislave posudzujúc predmetné správy, samotný obsah správ obsahujúci informáciu pre
spotrebiteľa vylučuje, že by tieto správy napĺňali znaky skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky.

Rovnako tieto správy s ohľadom na ich obsah a zákonný dôvod nemôžu byť považované za rozporné s
neodkladným opatrením vydaným v tejto veci Okresným súdom Bratislava IV dňa 19.8.2020, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú
alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach

vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení
neskorších predpisov, najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého
zostatku uvedeného úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi
v exekučnom konaní či realizáciou záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.“ V tejto súvislosti sa žalovaná stotožnila s napadnutým rozhodnutím, v ktorom súd

poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023, podľa
ktorého: „Oznámenie dlžníkovi, že je v omeškaní s platením dlhu a upozornenie na následky jeho
omeškania nie je nekalou obchodnou praktikou, a to ani v prípade, ak bolo neskôr súdnym rozhodnutím
určené, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žiadosť o odklad splátok, respektíve, že nevyrozumel riadne
žalobcu v lehote 30 dní od podania žiadosti o nevyhovení jeho žiadosti. Zaslanie výziev v danom prípade

nemožno hodnotiť ako obťažovanie, nátlak, použitie hrozby, ani konaním, ktoré by bolo spôsobilé
ovplyvniť slobodné rozhodnutie žalobcu. V danej veci ... odvolací súd nevidí v konaní žalovaného nekalú
obchodnú praktiku a ani agresívnu obchodnú praktiku, ako to má na mysli zákon...Vyhodnotenie žiadosti
o odklad splátok a postup... hoci neskôr súdom určený ako vadný, nie je nekalým konaním, a ani
následné kroky z toho plynúce. Rovnako nie je nekalým konaním napríklad, ak predávajúci vyzve na

úhradu zmluvnej pokuty, a následne je rozhodnutím súdu určené, že na zmluvnú pokutu nemá nárok.
Čiže zaslanie výzvy na úhradu a oznámenie dôsledkov, ktoré môžu nastať neuhradením dlhu, aj keď
je neskôr súdom rozhodnuté, že na úhradu dlhu, na ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa, nemal nárok, nie
je samo o sebe nekalou obchodnou praktikou...“ a nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že tento rozsudoknemožno ani podporne aplikovať v tomto súdnom konaní, lebo skutkové a právne okolnosti majú byť
značne odlišné; práve naopak, prečítaním predmetného rozhodnutia sa dá dospieť len k jedinému
záveru, že ide o takmer totožný právny spor.

25. Vovzťahuktvrdeniužalobcu,že„súdprvejinštanciezjavnenesprávnymprávnymspôsobomposúdil
pomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi
sa zároveň objektívne javí byť v rozpore s princípom spravodlivosti“ žalovaná uviedla, že s ohľadom
na skutočnosť, že súdne konanie možno chápať ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za

účelom ochrany jeho práv, má dôvodnú pochybnosť o účele žalobcom podanej žaloby, lebo ako bolo
preukázanévpriebehusúdnehosporu,lenzdôvodunastranežalobcunebolorozhodnutéojehožiadosti
o odklad splátok. Jednak, ak by si žalobca (ešte pred pandémiou) splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmluvnej dokumentácie – bod 17.3. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné
produkty, podľa ktorého „Musíte nás bezodkladne informovať o výmene, strate alebo odcudzení Vášho
dokladu totožnosti...“, jeho žiadosti o odklad splátok by bolo vyhovené. Aj napriek tomu, že žalobca si

predmetnú povinnosť nesplnil, na to, aby žalobca dosiahol to, čo bolo primárne predmetom žalobného
návrhu (povolenie odkladu splátok), nemusel podávať žalobu na súd; stačilo, ak by si aktualizoval
údaj o doklade totožnosti v systéme žalovanej (k čomu ho žalovaná opakovane vyzývala a snažila sa
mu k tomu vytvoriť podmienky pre žalobcu vyhovujúce – prispôsobiť čas a miesto, nakoniec uplynuli
mesiace po tom, čo sa zlepšila pandemická situácia), aby žalovaná mohla splniť jej zákonom stanovenú

povinnosť – vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k žalobcovi ako klientovi. Nakoniec v rámci
mimosúdnych rokovaní žalovaná žalobcovi ponúkla dohodu, že by sa nahliadalo, akoby všetky jeho
splátky boli zaplatené riadne a včas a zníženie úrokovej sadzby. Žalobca návrh žalovanej neprijal, jeho
prijatie podmieňoval zaplatením (okrem iného) primeraného finančného zadosťučinenia vyše 100 tis.
eur, náhrady trov konania vypočítaných (len) k marcu 2022 minimálne vo výške 13 500 eur a podobne,

predmetným požiadavkám nebolo možné pri najlepšej vôli vyhovieť. S ohľadom na uvedené je podľa
názoru žalovanej na mieste dôvodne pochybovať, čo žalobca sleduje podaním predmetnej žaloby, ale
o ochranu spotrebiteľa očividne nejde.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 16.6.2025. Odvolanie žalovanej

považoval za zjavne nedôvodné a neopodstatnené, skutková a právna argumentácia žalovanej podľa
jeho názoru vyznieva nelogicky, zmätočne a nepresvedčivo. Pokiaľ ide o prvý (základný, podstatný)
výrok napadnutého rozsudku súdu, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná žiadosť
žalobcu o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, tento je objektívne a
bez najmenších pochybností správny. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú

žiadosť o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020
Z.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v
žiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon objektívne nevyžaduje. Podľa názoru žalobcu zásadný
právny význam v tomto konaní má skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej banky zo dňa 13.5.2020, ktorým
reagovala na žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru, odporuje zákonu č. 67/2020 Z.z. Z obsahu tohto

vyjadrenia žalovanej banky totiž nie je vôbec zrejmé ako posúdila žiadosť žalobcu v zmysle uvedeného
zákona, keďže podľa § 30b ods. 5 zákona je veriteľ v lehote 30 dní od podania žiadosti povinný
dlžníkovi oznámiť, či odklad splátok povolil, odklad splátok nepovolil, alebo žiadosť o odklad splátok
neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Týmito
požadovanými náležitosťami však v zmysle § 30b ods. 4 písm. e) zákona nemôže byť čokoľvek, ale

len náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona, medzi ktoré však nepatrí druh a
číslo dokladu totožnosti. Z vyjadrenia žalovanej banky teda nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu
odmietla vyhovieť žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru, keďže žiadosť obsahuje všetky zákonom
ustanovené náležitosti a neobsahuje žiadne nesprávne údaje ako to zjavne v rozpore so skutočnosťou
žalovaná banka uviedla v uvedenej odpovedi. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu,

že údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi
v internej evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého
banka nie je povinná povoliť odklad splátok výlučne z dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona
taxatívne uvedené. S použitím výkladového pravidla argumentum a contrario, ak žiadny z uvedených
zákonných dôvodov nie je naplnený, banka je povinná odklad splátok úveru povoliť, čo napokon vyplýva

aj z dôvodovej správy k návrhu zákona. Ustanovenie § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. pritom
banke expressis verbis zakazuje, aby v súvislosti s odkladom splátok a s tým súvisiacou zmenou
spotrebiteľskej zmluvy podmieňovala odklad splátok ďalšími podmienkami. Číslo dokladu totožnosti nie
je obligatórnym údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z.z., a pretožalovaná banka v súlade s § 30b ods. 4 v spojení s § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. nesmie
podmieňovať schválenie žiadosti o odklad splátok úveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu
totožnosti žalobcu v internej evidencii žalovanej. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky

Slovenska, podľa ktorého banka nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol
údaj, ktorý nie je v súlade s údajom v evidencii banky) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta
podanie novej žiadosti. Žalovaná banka navyše v predmetnej odpovedi na žiadosť o odklad splátok
úveru zo dňa 13.5.2020 žalobcu vyzvala, aby žiadosť podal „opätovne“. Žalovaná tak žalobcu nabádala,
aby postupoval v zrejmom rozpore s § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého môže dlžník

požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát. Ak by žalobca
tejtovýzvežalovanejvyhovelapodalbyžiadosťoodkladsplátokúveruopätovne,žalovanábyzozákona
musela jeho žiadosť odmietnuť. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z. od dlžníka (klienta banky) nevyžaduje,
aby v žiadosti o odklad splátok uvádzal akékoľvek iné informácie (údaje) o svojej totožnosti (identite),
ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k zákonu, ani mu neukladá povinnosť aktualizovať číslo svojho
dokladu totožnosti (občianskeho preukazu) s internými údajmi banky, v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy

SR žalobcu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalovaná banka teda podmieňovala
odloženie splátok úveru, t.j. splnenie zákonného nároku žalobcu, splnením neexistujúcej zákonnej
povinnosti, čo je postup, ktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odôvodňovanie
svojho postupu žalovanou odkazom na ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. v spojení s §
11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. podľa názoru žalobcu právne neobstojí, keďže vychádza z celkom

zjavne nesprávneho výkladu a aplikácie tohto ustanovenia zákona. Žalovaná pri mechanickej aplikácii
uvedených zákonov ignorovala skutočnosť, že tieto zákony majú úplne odlišný predmet úpravy. Žalobca
poukázal na to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu zisťovať či dokonca overovať identitu žiadateľov
o odloženie splátok úveru aj prostredníctvom ich dokladu totožnosti, tento identifikačný údaj (druh a
číslo dokladu totožnosti) klienta banky by sa určite expressis verbis nachádzal medzi povinnými údajmi

žiadosti o odklad splátok úveru v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje § 30b ods. 4 písm. e) zákona č. 67/2020
Z.z. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z., ako lex specialis a zároveň lex posterior k zákonu č. 297/2008 Z.z.,
tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými údajmi žiadosti
o odklad splátok nevyžaduje, banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad splátok od klienta
nesmie vyžadovať a predovšetkým ním nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad úveru. S

týmto záverom sa stotožnila nielen Národná banka Slovenska v uvedenom stanovisku, ale aj súd v
odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020, v ktorom v tejto súvislosti uviedol,
že z citovaného ustanovenia vyplýva, že tieto údaje (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.) sa
vyžadujú na účely tohto zákona, a teda nie na účely žiadosti o odloženie splátok. Navyše, žalovaná
banka by ani pri striktnej aplikácii zákona č. 297/2008 Z.z. nebola oprávnená pri posudzovaní žiadosti

o odklad splátok úveru vykonávať tzv. základnú starostlivosť, ale len tzv. zjednodušenú starostlivosť,
teda smela by osobné údaje žalobcu len zisťovať, ale nie ich aj overovať z dokladu totožnosti za
jeho osobnej prítomnosti na pobočke žalovanej, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku. Požiadavka žalovanej banky, aby žalobca v čase pandémie z dôvodu podanej žiadosti o
odkladsplátokúveruosobnenavštíviljejpobočkulenzaúčelomaktualizáciečíslaobčianskehopreukazu

v internom systéme žalovanej banky, a tým ohrozil nielen svoje zdravie a život, ale aj zdravie a životy
svojich blízkych osôb, nielenže nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale vyznieva
iracionálne a napĺňa znaky šikanózneho konania. Rovnako podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú
podstatu nekalej a agresívnej obchodnej praktiky, keďže je v zrejmom rozpore s požadovanou odbornou
starostlivosťou a je objektívne spôsobilé podstatne zmeniť správanie žalobcu ako spotrebiteľa k danému

produktu (odloženiu splátok úveru). V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu skutočnosť, že
súd na pojednávaní dňa 25.8.2022 na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením údajov v
občianskom preukaze žalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalobca v predmetnej žiadosti o odklad splátok
úveru uviedol pravdivý údaj o druhu aj čísle svojho dokladu totožnosti. Napokon táto skutočnosť vyplýva
i z kópie predmetnej žiadosti, ktorú žalobca podal prostredníctvom online elektronického formulára

žalovanej, ktorú žalovaná predložila súdu podaním zo dňa 19.5.2022. Hoci má žalovaná banka už od
25.8.2022 vo svojej dispozícii súdom nepochybne zistený osobný údaj žalobcu, ktorého sa nad rámec
zákona č. 67/2020 Z.z. tak nástojčivo domáhala, napriek tomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz
neschválila a žalobcu vo svojom internom systéme naďalej eviduje ako delikventa (neplatiča, resp.
osobu, ktorá je v omeškaní so splácaním úveru). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná v

čase pandémie vyzvala žalobcu, aby si prišiel na jej pobočku aktualizovať číslo svojho občianskeho
preukazu. Inými slovami žalovaná vo vzťahu k žalobcovi chcela vykonať tzv. základnú starostlivosť
podľa zákona č. 297/2008 Z.z., t.j. overiť si osobné údaje žalobcu z dokladu totožnosti za jeho osobnej
prítomnosti na pobočke žalovanej. Zákon č. 67/2020 Z.z. však žalovanej umožňuje vykonať len tzv.zjednodušenú starostlivosť, t.j. žalovaná banka bola oprávnená si osobné údaje žalobcu (druh a číslo
jeho dokladu totožnosti) len zistiť, a to bez osobnej prítomnosti žalobcu na jej pobočke. Žalovaná
tieto osobné údaje žalobcu pritom „zistila“ už z obsahu samotnej žiadosti o odklad splátok úveru, kde

žalobca tieto údaje pravdivým spôsobom uviedol, i keď podľa zákona č. 67/2020 Z.z. nešlo o obligatórne
údaje žiadosti o odklad splátok úveru, pričom iné banky, napríklad Prima banka Slovensko, a.s. či
Tatra banka, a.s. uvádzanie týchto údajov (druh a číslo dokladu totožnosti) vo svojich formulároch
žiadostí o odklad splátok úveru vôbec nevyžadovali. Zistením týchto osobných údajov žalobcu teda
žalovaná banka už reálne vykonala zjednodušenú starostlivosť v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. Ak

žalovaná banka požadovala od žalobcu, aby sa v čase pandémie osobne dostavil na jej pobočku,
kde by si tieto osobné údaje za jeho fyzickej prítomnosti aj overila, t.j. chcela vykonať identifikáciu
žalobcuprostredníctvomzákladnejstarostlivosti,postupovalavzrejmomrozporesozákonomč.67/2020
Z.z. V nadväznosti na skutkový stav veci, z ktorého je zrejmé, že žalovaná podmieňovala schválenie
žiadosti o odklad splátok úveru žalobcu overením jeho občianskeho preukazu za fyzickej prítomnosti
žalobcu na jej pobočke, vyjadrenie žalovanej uvedené v jej odvolaní proti napadnutému rozsudku, že

„neoverovala údaje v doklade totožnosti žalobcu a neoverovala podobu žalobcu s podobou v jeho
doklade totožnosti“, vyznieva nelogicky a zmätočne. Pokiaľ žalovaná banka argumentuje bodom 17.3
jej Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého bol žalobca povinný si aktualizovať údaj o
doklade totožnosti v systéme žalovanej, žalobca na vysvetlenie uviedol, že od žalovanej nevyužíva
žiadne služby, dokonca nemal a nemá zriadenú ani službu internetbankingu, len žalovanej pravidelne

spláca predmetný hypotekárny úver, preto ani nemal a nemá dôvod osobne navštevovať jej pobočky.
Ak by aj žalobca porušil svoju informačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z uvedeného interného predpisu
žalovanej banky, touto skutočnosťou nemožno právne zdôvodniť neschválenie žiadosti o odklad splátok
úveru žalobcu, pretože táto žiadosť obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, bola podaná
spôsobom predpokladaným zákonom a žalobca splnil všetky zákonné podmienky, aby jeho nároku na

odklad splátok úveru bolo zo strany žalovanej banky vyhovené. Žalovaná banka preto podľa zákona
č. 67/2020 Z.z. bola povinná predmetnú žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru bezodkladne schváliť.
Navyše žalovaná banka má už od 25.8.2022 vo svojej dispozícii súdom nepochybne zistený osobný údaj
žalobcu (druh a číslo občianskeho preukazu), ktorého sa vytrvalo domáhala a stále domáha, napriek
tomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz neschválila a žalobcu vo svojom internom systéme naďalej,

už takmer päť rokov, eviduje ako delikventa. Tvrdenie žalovanej o nevyhnutnosti aktualizovať číslo
občianskeho preukazu žalobcu vo svojom informačnom systéme, aby mohla žalobcovi schváliť žiadosť
o odklad splátok úveru, je preto v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním. Keďže z vykonaného
dokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú žiadosť o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne,
pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho

preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon
objektívne nevyžaduje, prvý (základný) výrok napadnutého rozsudku konštatujúci, že žiadosť žalobcu o
odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, je nepochybne správny. Napokon
ani žalovaná banka počas celého súdneho konania nijakým spôsobom nespochybnila, že predmetnú
žiadosť o odklad splátok úveru žalobca vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020

Z.z.,atedažiadosťspĺňavšetkyzákonomustanovenénáležitosti.Jedinéčožalovanávkonanínamietala
a stále namieta je, že vo svojom internom systéme nemá aktualizované číslo občianskeho preukazu
žalobcu, čo považuje za prekážku schválenia predmetnej žiadosti o odklad splátok úveru. Odvolanie
žalovanej banky proti prvému výroku napadnutého rozsudku je preto zjavne nedôvodné. Ak je však
prvý (základný) výrok napadnutého rozsudku vecne správny, potom musia byť vecne správne aj výroky

II. až IV. napadnutého rozsudku, pretože tieto logicky nadväzujú na prvý (základný) výrok ako jeho
právne dôsledky. Je totiž celkom pochopiteľné, že ak predmetná žiadosť žalobcu o odklad splátok
úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa zákona č. 67/2020 Z.z., potom bola žalovaná
banka povinná odklad splátok úveru žalobcovi povoliť, a naopak nebola oprávnená žalobcu evidovať vo
svojom internom systéme REBECCA ako osobu v omeškaní so splácaním úveru. Právnymi dôsledkami

nezákonného postupu žalovanej sú preto logicky súdom uložené povinnosti uvedené vo výrokoch II.
až IV. napadnutého rozsudku. V nadväznosti na uvedený skutkový a právny stav veci je zrejmé, že
odvolanie žalovanej proti napadnutému rozsudku je objektívne nedôvodné a neopodstatnené, a preto
mu nie je možné vyhovieť.

27. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa 4.7.2025, v ktorom uviedla, že žalobcu e-mailom dňa
13.5.2020 (v rámci lehoty 30 dní odo dňa podania žiadosti) informovala o posúdení jeho žiadosti
v súlade s § 30b ods. 5 písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. (zákonom predpokladaným spôsobom) a
zároveň mu oznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti neplynie lehota 30 dnína vyjadrenie k jeho žiadosti. Žalovanej ako veriteľovi z § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva
jednoznačne stanovená povinnosť pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a
jej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu,

pričom osobitný predpis jednoznačne (bez pripustenia iných možných interpretácií) stanovuje povinnosť
vykonať identifikáciu klienta (§ 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.) a rovnako jednoznačne stanovuje, čo
je to identifikácia (pri fyzickej osobe – okrem iného zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti - § 7 ods.
1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.). Žalovaná nemohla vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu
ku žalobcovi ako klientovi, keďže doklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok

sa nezhodoval s dokladom totožnosti žalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú
skutočnosť žalovaná žalobcu upozornila a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu. Správnosť postupu
žalovanej potvrdila aj Národná banka Slovenska a v súlade s jej stanoviskom o žiadosti žalobcu o odklad
splátok nerozhodla, opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho doklade totožnosti
a usilovala sa žalobcovi s ohľadom na okolnosti vytvoriť podmienky pre bezpečné splnenie povinnosti
žalobcu. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku odporučila žalobcovi

„kontaktovať banku za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti“. Žalovaná upozornila
na bod 17.3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty, v zmysle ktorého
je klient povinný aktualizovať si údaj o doklade totožnosti v systéme žalovanej, ktorú povinnosť si
žalobca nesplnil, a to napriek tomu, že žalobca mal platný občiansky preukaz s totožným číslom F.,
ktorý bol vydaný dňa 12.06.2017, a teda takmer 3 roky pred vypuknutím pandémie, preto tvrdenie

žalobcu, že splnenie predmetnej jeho povinnosti nebolo možné považovala žalovaná za účelové v
snahe ospravedlniť nesplnenie svojej povinnosti. K uvedenému sa žalobca vo svojom stanovisku zo dňa
16.6.2025 nijak nevyjadril. Pokiaľ žalobca tvrdil v súvislosti s aktualizáciou údaja o doklade totožnosti, že
odžalovanejnevyužívažiadneslužby,žalovanáuviedla,žezobsahuspisujezrejmé,žeideonepravdivé
tvrdenie žalobcu, keďže žalobca má u žalovanej vedený účet, správy o odmietnutí platieb na ktorom

účte napáda (okrem iného) v tomto konaní. Žalobca si teda nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
zmluvnej dokumentácie bezodkladne (ako bolo jeho povinnosťou), ani počas ďalších takmer troch rokov;
akbysižalobca(eštepredpandémiou)splnilpredmetnúpovinnosť,jehožiadostioodkladsplátokbybolo
vyhovené, ktorému sa žalovaná v čase pandémie snažila vytvoriť podmienky, aby predmetnú povinnosť
mohol bezpečne splniť. Na druhej strane banka, ktorá (aj podľa stanoviska NBS) chcela postupovať v

súlade so zákonom a splniť povinnosť jej zákonom stanovenú; naviac v rámci mimosúdnych rokovaní
žalobcovi ponúkla dohodu. S ohľadom na uvedené mala žalovaná za to, že je na mieste dôvodne
pochybovať, čo žalobca sledoval podaním predmetnej žaloby, lebo ochrana spotrebiteľa to očividne nie
je.

28. Žalobca reagoval podaním zo dňa 21.7.2025 v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že už pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti žalovanej muselo byť zrejmé, že voči
žalobcovi pri vybavovaní jeho žiadosti o odklad splátok úveru postupuje v zjavnom rozpore so zákonom,
keď v čase vrcholiacej pandémie podmieňovala schválenie žiadosti aktualizáciou čísla jeho občianskeho
preukazu vo svojom internom systéme a overením identity žalobcu za jeho osobnej prítomnosti

na pobočke žalovanej. Postup žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je preto prima facie nezákonný od
samého začiatku, pričom v dôsledku tohto nezákonného postupu žalovanej sa žalobca už viac než päť
rokov nachádza v stave značnej právnej neistoty. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú
v podanom odvolaní ohľadom procesného pochybenia prvoinštančného súdu v otázke namietaných
postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej,

že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.12.2024 nepredniesol stranám svoje predbežné právne
posúdenie veci, žalobca uviedol, že zo zvukového záznamu vyhotoveného z predmetného pojednávania
vyplýva, že sudca stranám výslovne uviedol, citujeme: „Ja som vám dal predbežné právne posúdenie.“ Z
obsahu zvukového záznamu je tiež zrejmé, že sudca, snažiac sa primäť strany k zmierlivému urovnaniu
sporu, v rámci svojho pomerne podrobného predbežného právneho posúdenia veci stranám sporu

oznámil svoj právny názor na jednotlivé časti žalobného návrhu žalobcu v znení jeho doplnenia zo dňa
12.12.2024. Je preto celkom nepochybné, že súd prvej inštancie tak z hľadiska formy ako i obsahu na
pojednávaní dňa 13.12.2024 uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého sudca
(súd) žalobcom namietané postupy žalovanej v súlade so žalobným návrhom žalobcu jednoznačne
a výslovne označil za nekalé a agresívne obchodné praktiky. Skutočnosť, že súd prvej inštancie na

uvedenom pojednávaní dňa 13.12.2024 zaujal k predmetnému sporu svoj predbežný právny názor, z
ktorého vyplynulo, že považuje žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú a plne opodstatnenú, je
zrejmá i z následnej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ktorá sa uskutočnila medzi
20.12.2024 a 9.1.2025, pričom práve predbežné právne posúdenie veci súdom v prospech žalobcuprimälo žalovanú predložiť žalobcovi návrh na mimosúdne vyriešenie sporu. V dôsledku skutočnosti,
že súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa posúdenia namietaného postupu žalovanej ako nekalých a
agresívnych obchodných praktík v rozsudku zmenil svoje vyslovené predbežné právne posúdenie, a to

bez akejkoľvek novej argumentácie, považoval žalobca napadnutý rozsudok za prekvapivý a porušujúci
právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca následne zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú
v odvolacom konaní ohľadom náležitostí žiadosti o odklad splátok úveru a následku povolenia odkladu
splátok ex lege. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že vo vzťahu k žalobcovi postupovala v súlade s §
30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z., pričom podľa jej názoru len neinformovanie dlžníka v zákonom

ustanovenej 30 dňovej lehote má za následok povolenie odkladu splátok ex lege a v tejto súvislosti
uviedol svoju argumentáciu zhodnú s argumentáciou uplatnenou v podanom odvolaní. Pokiaľ sa
žalovaná v tejto i iných súvislostiach vo svojom vyjadrení opakovane odvolávala na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022, žalobca uviedol, že obrana žalovanej
odkazujúca na toto uznesenie je celkom bez právneho významu, keďže predmetné rozhodnutie má
výlučne procesný charakter a týka sa návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, nie žaloby

vo veci samej. Krajský súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nemá
právomoc zaoberať sa meritórnymi otázkami súdneho sporu, t.j. nebol oprávnený hodnotiť namietanú
protiprávnosť postupu žalovanej pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru podľa zákona
č. 67/2020 Z.z., resp. nebol oprávnený posúdiť, či namietané konanie žalovanej napĺňa znaky nekalej
a agresívnej obchodnej praktiky podľa zákona č. 250/2007 Z.z., pretože by právne neprípustným

spôsobom prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej, preto je potrebné podľa názoru žalobcu
vyjadrenia krajského súdu k niektorým skutkovým a právnym otázkam, na ktoré odkazuje žalovaná,
posudzovať s výhradou, že boli prednesené v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v
ktorom sa zásadne uprednostňuje rýchlosť konania nad striktným dodržiavaním pravidiel spravodlivého
súdneho procesu. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení polemizoval so závermi vyslovenými v uvedenom

uznesení odvolacieho súdu. Aj skutkové tvrdenie žalovanej, že jej postup bol zo strany Národnej banky
Slovenska posúdený ako zákonný je podľa názoru žalobcu v zrejmom rozpore so skutočnosťou.
Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku uviedla, že „J. K. C., L. (ďalej len „banka“) má na
účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú
starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta. Banka však nemôže

z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom
v evidencii banky pozn.) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti.
Žalovaná v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z. žalobcu nabádala, aby žiadosť o odklad
splátok úveru podal opätovne, resp. „znovu“, na čo reagovala aj NBS v predmetnom stanovisku a
tento postup žalovanej označila za nesprávny, t.j. postup žalovanej neposúdila ako zákonný. Pokiaľ

ide o povinnosť žalovanej banky vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť, a to
zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta, na ktorú sa žalovaná odvolávala, žalobca mal za
to, že túto povinnosť si žalovaná vo vzťahu k žalobcovi už dávno splnila, a to momentom prijatia
žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru dňa 20.4.2020. Vo vzťahu k otázke vykonania tzv. základnej
a zjednodušenej starostlivosti žalobca zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu. Rovnako

zopakoval svoje námietky a argumenty vo vzťahu k zaslaniu výzvy žalobcovi, ktorou žalovaná pohrozila
žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou
splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného
práva. Odvolávanie sa žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn.
2Co/65/2023, ktorý sa týka právneho sporu medzi žalobcom a spoločnosťou Prima banka Slovensko,

a.s., podľa názoru žalobcu právne neobstojí, nakoľko jednotlivé skutkové a právne okolnosti sú značne
odlišné, čo vylučuje použitie analógie pre tento prípad a skutková a právna argumentácia, ktorou krajský
súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom vzhľadom na
skutkovýaprávnystavvecivyznievamimoriadnezmätočneajecelkomzjavnezaloženánanesprávnych
právnych úvahách. Vo vzťahu k zasielaniu e-mailov a SMS správ žalobca považoval argumentáciu

žalovanej za nesprávnu a v tejto súvislosti uviedol svoju argumentáciu zhodnú s predchádzajúcou
argumentáciou uplatnenou v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaná uviedla, že s ohľadom na prebiehajúci
súdny spor má voči žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, ale v súvislosti so
zasielaním predmetných obťažujúcich elektronických správ sa bráni tým, že tieto oznámenia sa zasielajú
automaticky a všetkým klientom, nielen žalobcovi, žalobca uviedol, že za zasielanie týchto správ, ich

dôvodnosť i čas, kedy sú zasielané, plne zodpovedá žalovaná, nie neovládateľná umelá inteligencia, a
to bez ohľadu na to, či žalovaná tieto správy zasiela automaticky alebo iným spôsobom. Obzvlášť po
nariadení predmetného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v auguste 2020 bola žalovaná
povinná zasielanie týchto nedôvodných a obťažujúcich správ bezodkladne zastaviť. Do pozornostiodvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalovaná doteraz v konaní nijako nevysvetlila, z akého dôvodu
zasielanie týchto elektronických správ žalobcovi po vyše dvoch rokoch v septembri 2022 ukončila, ak
ich doteraz považuje za dôvodné a opodstatnené, pričom tvrdí, že si len plní svoju zákonnú povinnosť.

Žalovanátietosprávyobsahujúcetiežvýzvunaopätovnézadanieplatby(úhradysplátkyúveru)zasielala
žalobcovi viac než dva roky napriek tomu, že jej z vyjadrení a postoja žalobcu, obzvlášť po podaní
predmetnej žaloby, muselo byť celkom zrejmé, že jej žalobca tieto platby „navyše“ neuhradí. Takýto
postupžalovanejpodľanázoružalobcu napĺňaznakyagresívnejobchodnejpraktiky.Vtejtosúvislostidal
žalobca opätovne do pozornosti Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky

Slovenska č. 2/2022 zo dňa 5.12.2022 k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z
úverov pre spotrebiteľov, ktoré je podľa názoru žalobcu možné analogicky aplikovať aj na tento prípad.
Žalobca mal za to, že uvedený postup žalovanej napĺňa skutkovú podstatu nekalej alebo agresívnej
obchodnej praktiky. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti odkázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023 tento podľa názoru žalobcu nemožno ani podporne aplikovať v
tomto súdnom konaní, a ak sa žalovaná dovoláva analogickej aplikácie uvedeného rozsudku v tomto

súdnom konaní, tak potom fakticky nepriamo priznáva, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad
splátok úveru postupovala v rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., pretože práve tento záver vyplýva z
právoplatného rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.5.2023, sp.zn. 4C/43/2020 vo vzťahu
k žalovanej Prima banka Slovensko, a.s. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobca zopakoval
svoje námietky a argumenty už uplatnené v odvolacom konaní. Žalovaná namiesto toho, aby vecne

reagovala na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, sa v závere svojho vyjadrenia znížila na útoky
proti žalobcovi ad hominem, pričom zároveň konšpiruje nad motiváciou žalobcu, ktorá ho mala viesť k
iniciovaniu tohto súdneho konania. Žalobca žalovanej banke pripomenul, že z vykonaného dokazovania
celkom jednoznačne vyplynulo, že nie žalobca, ale žalovaná pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad
splátok úveru postupovala v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., pričom žalobca ju ešte

pred podaním žaloby na túto skutočnosť opakovane upozornil, a to aj prostredníctvom Národnej banky
Slovenska a svojej právnej zástupkyne, a vyzval ju, aby upustila od namietaného protiprávneho konania.
Ak by žalovaná tieto upozornenia a výzvy rešpektovala a napravila by protiprávny stav, ktorý sama
spôsobila, k tomuto súdnemu konaniu by nikdy neprišlo. Rovnako to bola žalovaná, kto sa druhej strane
bez právneho dôvodu vyhrážal zosplatnením celého úveru, exekúciou a realizáciou záložného práva na

byt vo vlastníctve žalobcu. Nebol to žalobca, ale žalovaná banka, kto druhej strane viac než dva roky
bez právneho dôvodu v neskorých večerných a nočných hodinách posielal obťažujúce e-maily a SMS
správy. Opäť, nie je to žalobca, ale žalovaná, kto druhú stranu bez právneho dôvodu už viac než päť
rokov eviduje ako delikventa (neplatiča) vo svojom internom systéme resp. registri REBECCA. Žalobca
tvrdil, že s ohľadom na skutkové a právne okolnosti tejto veci, najmä nezákonný postup banky v čase

mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou, predmetné súdne konanie sleduje aj verejný záujem, aby
sa predišlo opakovaniu obdobných situácií v budúcnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel.

29. Žalovaná sa v podaní zo dňa 25.9.2025 ohradila voči tvrdeniu žalobcu, že žalovaná „vedome

(úmyselne) klame a zavádza odvolací súd“ v otázke, či súd na predmetnom pojednávaní predniesol
stranám svoje predbežné právne posúdenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 2.6.2025 svoje tvrdenie
vysvetlila a zotrvala na svojom názore, že údajné žalobcom tvrdené vyjadrenia súdu nespĺňajú
požiadavky na predbežné právne posúdenie, keďže súd nesubsumoval skutkové okolnosti prípadu
pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a neprezentoval relevantný právny záver. K námietke

žalobcu, že ním „podaná žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti,
pričom neodpovedanie žalovanej na túto žiadosť zákonom predpokladaným spôsobom má za následok
povolenie odkladu splátok ex lege“ žalovaná poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia. Pokiaľ žalobca
namietal, že obrana žalovanej odkazujúca na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022,
sp.zn. 5Co/154/2022 „je celkom bez právneho významu“, keďže predmetné rozhodnutie má procesný

charakter, žalovaná uviedla, že problém bude skôr v tom, že závery Krajského súdu v Bratislave v
predmetnom rozhodnutí (na ktoré poukázala) žalobcovi nevyhovujú. Žalovaná mala za to, že nejde
o žiadny rozpor v odôvodnení predmetného rozhodnutia, ale práve o účelové zavádzanie súdu zo
strany žalobcu. Pokiaľ ide o zaslanie výzvy žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.7.2020,
poukázala na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022, sp.zn.

5Co/154/2022, pričom vyhodnotenie namietaného konania žalovanej ako nekalej praktiky je potrebné
posúdiť v celkovom kontexte prípadu, s ohľadom aj na ostatnú komunikáciu medzi stranami sporu a
časové súvislosti s tým, že k zosplatneniu úveru nedošlo. Žalovaná zároveň zopakovala, že medzi
listom zo dňa 19.7.2020 – Pokus o zmier, v ktorom žalovaná vyzvala žalobcu na zaplatenie dlžnej sumyv lehote 5 dní od doručenia tohto listu a vydaním neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 uplynul
celý jeden kalendárny mesiac, a teda dostatočný časový priestor na prípadné zosplatnenie úveru, ak
by tak žalovaná chcela urobiť. Žalovaná opakovane argumentovala závermi vyslovenými v rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023, ktoré možno analogicky použiť aj
na prejednávanú vec. K tvrdeniu žalobcu, že „dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych e-
mailovaSMSsprávžalobcovibezprávnehodôvodu,navyševneskorýchvečernýchanočnýchhodinách
a v zrejmom rozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane
porušovala právo žalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívne

obchodnej praktiky“ žalovaná odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 2.6.2025. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobcu, že: „Žalovaná vo svojom vyjadrení na jednej strane uvádza, že s ohľadom na prebiehajúci
súdny spor má voči žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, ale v súvislosti so
zasielaním predmetných obťažujúcich elektronických správ sa bráni tým, že tieto oznámenia sa zasielajú
automaticky a všetkým klientom, nielen žalobcovi“, k tomuto žalovaná konštatovala, že je pravdou, že vo
vyjadrení uviedla, že „...v čase, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad splátok, a teda nebol odklad

splátok povolený a splátky neboli uhrádzané žalobcom, interný systém žalovanej vykazoval žalobcu ako
omeškaného; za daných okolností by systém vykazoval žalobcu ako neomeškaného len v prípade, ak by
splátky úveru boli uhradené, čo znamená, že banka by tieto musela uhradiť za žalobcu. Žalovaná však
preukázala, že v skutočnosti napriek uvedenému má vo vzťahu k žalobcovi interne nastavenú osobitnú/
individuálnustarostlivosť,atotak,ženeuskutočňuježiadneúkonysmerujúcekjednorazovémusplateniu

celého zostatku úveru, k súdnemu/exekučnému vymáhaniu, k výkonu záložného práva a do externého
registra (SRBI) žalobcu reportuje ako neomeškaného so splácaním predmetného úveru.“ Uvedené
súviselo so žiadosťou žalobcu o odklad splátok. Niečo iné však predstavujú žalobcom namietané správy,
ktoré mu boli zasielané v znení: „na účte I. bola dňa ... o .... odmietnutá platba. Ak potrebujete previesť
finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“ (pričom nasledujú detailné informácie o predmetnej

platbe, aby ju vedel klient ľahko identifikovať). Takéto oznámenia o odmietnutí platby nasledujú po
nezrealizovaní platby z nejakého dôvodu, zasielajú sa automaticky všetkým klientom za splnenia
stanovenýchpodmienok,nielenžalobcovi.Zasielanímtýchtosprávsižalovanáplnípovinnosťstanovenú
jej zákonom (ustanovenie § 5 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Ak poskytovateľ platobných služieb

odmietne vykonať platobný príkaz ..., je povinný oznámiť túto skutočnosť používateľovi platobných
služieb.“ Žalobcom namietané správy súviseli s tým, že žalobca mal na svojom účte nastavené splácanie
splátok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. 001/227090/15-001/000
uzavretej dňa 19.2.2015 a z dôvodu, že na predmetnom účte žalobcu nebol dostatok finančných
prostriedkov, boli mu zo systému doručované predmetné oznámenia o nezrealizovaní platby. Žalovaná

poukázala na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.
5Co/154/2022, že posudzujúc predmetné správy, samotný obsah správ obsahujúci informáciu pre
spotrebiteľa vylučuje, že by tieto správy napĺňali znaky skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky.
Rovnako tieto správy s ohľadom na ich obsah a zákonný dôvod nemôžu byť považované za rozporné s
neodkladným opatrením vydaným v tejto veci Okresným súdom Bratislava IV dňa 19.8.2020, ktorým súd

uložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú
alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení
neskorších predpisov, najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého

zostatku uvedeného úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi v
exekučnom konaní či realizáciou záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.“ Žalovaná vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia o náhrade trov konania
poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 2.6.2025. Mala za to, že súd by pri rozhodovaní mal posúdiť
postup sporových strán v tejto veci v celom kontexte prípadu.

30. Žalobca podal stanovisko zo dňa 13.10.2025 k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že pokiaľ
žalovaná vo svojom vyjadrení napádala pravdivosť tvrdenia žalobcu, že „od žalovanej nevyužíva
žiadne služby, dokonca nemal a nemá zriadenú ani službu internetbankingu, len žalovanej pravidelne
spláca predmetný hypotekárny úver, preto ani nemal a nemá dôvod osobne navštevovať jej pobočky“,

pričom podľa žalovanej má nepravdivosť tohto tvrdenia žalobcu vyplývať z toho, že žalobca „má u
žalovanej vedený účet, správy o odmietnutí platieb na ktorom účte napáda“, žalobca uviedol, že uvedené
vyjadrenie žalovanej je zavádzajúce. Predmetný osobitný účet bol zo strany banky automaticky zriadený
v zmysle úverovej zmluvy z roku 2015 a žalobca naň zo svojho účtu vedeného v inej banke pravidelnepoukazuje jednotlivé splátky úveru a žalovaná banka tieto platby prijíma. Po celé obdobie zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovanou daný účet slúži výlučne na splácanie úveru a žalobca ním nikdy inak
nedisponoval. Preto k nemu ani nemá zriadenú službu internetbankingu. Ak by aj žalobca porušil svoju

informačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z interného predpisu žalovanej banky, touto skutočnosťou
nemožno právne zdôvodniť neschválenie žiadosti o odklad splátok úveru žalobcu, pretože táto žiadosť
obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, bola podaná spôsobom predpokladaným zákonom
a žalobca splnil všetky zákonné podmienky, aby jeho nároku na odklad splátok úveru bolo zo strany
žalovanej banky vyhovené. Žalovaná banka preto podľa zákona č. 67/2020 Z.z. bola povinná predmetnú

žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru bezodkladne schváliť. Žalobca uviedol, že až kuriózne vyznieva
vyjadrenie žalovanej, že článok žalobcu uverejnený dňa 14.5.2020 v Denníku N má preukazovať jeho
zlý úmysel pri podaní žaloby na ochranu finančného spotrebiteľa a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 4.8.2020, keďže žalobca sa publikačnej činnosti venuje dlhodobo a predmetný článok
sa týkal aktuálnej spoločenskej témy a žalobca ho napísal vo verejnom záujme. Pokiaľ žalovaná
banka spochybňuje motiváciu žalobcu pri iniciovaní a vedení tohto súdneho sporu, je potrebné jej

pripomenúť, že z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že nie žalobca, ale žalovaná
pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru postupovala v zrejmom rozpore so zákonom č.
67/2020 Z.z., pričom žalobca ju ešte pred podaním žaloby na túto skutočnosť opakovane upozornil, a
to aj prostredníctvom Národnej banky Slovenska a svojej právnej zástupkyne, a vyzval ju, aby upustila
od namietaného protiprávneho konania. V ostatnom žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu.

31. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2025 zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa predbežného
právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu považoval napadnutý rozsudok
za prekvapivý, odporujúci princípu právnej istoty a princípom spravodlivého súdneho procesu.

32. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

34. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

35. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.

36. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

37. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

38. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 10.4.2025. Žalovaná
podala proti rozsudku odvolanie dňa 30.4.2025 e-mailom ako aj v elektronickej podobe autorizované.
Keďže rozsudok bol žalovanej riadne doručený dňa 10.4.2025, zákonná 15 dňová lehota na podanie
odvolania jej tak začala plynúť dňa 11.4.2025 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň
25.4.2025. Pokiaľ žalovaná podala odvolanie proti rozsudku dňa 30.4.2025, podala ho po uplynutí

odvolacej lehoty, t.j. oneskorene.40. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané po
uplynutí odvolacej lehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolací súd
odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. a) C.s.p. odmietol.

41. Podľa § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ, ktorým je banka, povolí na základe žiadosti dlžníka
odklad splátok na obdobie uvedené v žiadosti o odklad splátok, ktoré nie je dlhšie ako deväť mesiacov
odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti
o odklad splátok. Dlžník môže požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie

najviac jedenkrát.

42. Podľa § 30b ods. 4 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ nie je povinný povoliť odklad splátok, ak
a) je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splátok, dlhšie ako 30 dní pred
podaním žiadosti o odklad splátok,
b) bol dlžník k 29. februáru 2020 v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 30 dní aspoň vo výške 100

eur pri inom úvere poskytnutom tým istým veriteľom,
c) bol dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v stave zlyhania podľa osobitného predpisu,
d) žiadosť o odklad splátok nie je riadne vyplnená alebo
e) žiadosť o odklad splátok neobsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

43. Podľa Prílohy č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. Vzor Žiadosť o odklad splátok z dôvodu zmiernenia
negatívnych následkov pandémie podľa § 30b zákona č. 67/2020 Z.z.

Časť I.
Informácie o odklade splátok

Pred podaním žiadosti, si prosím, pozorne prečítajte a zvážte tieto informácie:
1. Odklad splátok neznamená ich odpustenie. Povinnosť zaplatiť splátky úveru sa odkladá na neskôr.
2.OdkladásapočetmesačnýchsplátokúveruuvedenýchvoVašejžiadostioodkladsplátok,atoododňa
potvrdenia odkladu splátok veriteľom vrátane splátky úveru, ktorej splatnosť nastala v lehote nie dlhšie
ako 30 dní pred podaním žiadosti o odklad splátok (nie dlhšie ako na deväť mesiacov, ak je veriteľom

banka alebo pobočka zahraničnej banky, nie dlhšie ako na tri mesiace, s možnosťou predĺženia o ďalšie
tri mesiace, ak je veriteľom iná osoba).
3. Váš úver sa aj po dobu odkladu splátok ďalej úročí. O spôsobe splatenia týchto úrokov sa s Vami
veriteľ dohodne, o čom budete informovaní dodatočne.
4. Ak súčasťou splátky úveru je aj platba za poistenie, veriteľ vás bude informovať o ďalšom postupe

pri jej platbe.
5. Za tento odklad splátok od vás veriteľ nemôže požadovať žiadne poplatky, náklady a odplaty.
6. Aj v prípade, ak je povolený odklad splátok, je možné úver alebo jeho časť začať splácať alebo
predčasne splatiť na podnet dlžníka.
Časť II.

Informácie o dlžníkovi
(Vypĺňa dlžník)
1. Meno a priezvisko dlžníka:
2. Rodné číslo (alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené):
3. Adresa trvalého pobytu:

4. Adresa, na ktorej dlžník preberá listové zásielky:
5. Telefónne číslo:
6. Emailová adresa:
7. Označenie úveru, ktorého sa žiadosť o odklad splátok týka (napríklad číslo zmluvy):
8. Žiadam odložiť splácanie úveru na dobu ................ mesiacov (nie dlhšie ako na deväť mesiacov, ak

je veriteľom banka alebo pobočka zahraničnej banky, nie dlhšie ako na tri mesiace, ak je veriteľom iná
osoba).
Časť III.
Údaje veriteľa
(Nevypĺňajte!)

[Miesto pre údaje veriteľa, napríklad dátumovú pečiatku podateľne pre listinné žiadosti, alebo viditeľné
overovacie údaje pre elektronické žiadosti.]44. Podľa § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti
o odklad splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad
splátok, najmä o tom, že

a) odklad splátok povolil,
b) odklad splátok nepovolil,
c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom
oznámené skutočnosti.

45. Podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. ak veriteľ neinformuje podľa odseku 5 dlžníka, ktorý podal
žiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za povolený podľa odsekov 1 a 2. Lehota podľa
odseku 5 neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi, ktorý
podal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto informácii
veriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5 neplynie.

46. Podľa § § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. žiadosť o odklad splátok možno podať v listinnej
podobe alebo prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie. Pri identifikácii dlžníka na účely
podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej
starostlivosti podľa osobitného predpisu; ak je veriteľom banka, ustanovenia osobitného predpisu sa
nepoužijú.

47. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. (účinného ku dňu podania žiadosti o odklad
splátok) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

48. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou
konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane
reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním
výrobku spotrebiteľovi.

49. Podľa § 2 písm. q) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie agresívnou obchodnou
praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným
vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

50. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odbornou
starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

51. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.

52. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

53. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

54. Podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa

obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a
ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so
zreteľom na produkt,

d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ
želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo
predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

55. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že námietka žalobcu týkajúca sa procesného
postupu súdu prvej inštancie, na základe ktorého mal v otázke namietaných postupov žalovanej ako
nekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodnúť v zásadnom rozpore so svojím predbežným
právnym posúdením veci, nie je dôvodná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ako aj zo zvukového
záznamu z pojednávania konaného dňa 13.12.2024 vyplýva, že prvoinštančný súd na predmetnom
pojednávaní viedol strany sporu predovšetkým k uzavretiu súdneho zmieru. Za týmto účelom súd prvej

inštancie sporovým stranám podrobným spôsobom vysvetlil účel a dopady uzavretia súdneho zmieru.
Ak aj na pojednávaní konajúci sudca vyslovil čiastkové hodnotenia jednotlivých nárokov, nemožno
uvedené považovať za vyslovenie predbežného právneho názoru súdu, a to vzhľadom na vysvetľujúci
kontext prednesu konajúceho sudcu, ktorý možno považovať za súladný s § 148 ods. 1 druhá veta
C.s.p. Hodnotiace prvky jednotlivých žalobných nárokov v prednese konajúceho sudcu boli vyslovené

v rámci mediačného pôsobenia súdu, o ktorý sa má súd vždy pokúsiť, pričom v tejto súvislosti je
potrebné upriamiť pozornosť na to, že pri pokuse o zmier súd rieši aj otázku súladnosti navrhovaného
zmieru s hmotným právom. Práve takýto charakter (mediácie a hodnotenia súladnosti s hmotným
právom) mal podľa názoru odvolacieho súdu prednes konajúceho sudcu, ktorý vzhľadom k okolnostiam
predmetného pojednávania nemožno považovať za uvedenie predbežného právneho názoru. Ten bol

stranám sporu poskytnutý na ďalšom pojednávaní konanom dňa 31.1.2025. Podľa názoru odvolacieho
súdu tak bolo žalobcovi v priebehu prvoinštančného konania umožnené predniesť všetky skutkové a
právne argumenty, ktoré sa na danú vec vzťahujú, a teda mu boli v tomto smere zachované procesné
práva. Napokon, pokiaľ žalobca namietal, že súd mu nevytvoril možnosť zamerať svoju procesnú aktivitu
v konaní smerom reagujúcim na zmenený právny názor súdu, je nutné poukázať na to, že žalobca

ani v podanom odvolaní neuviedol inú argumentáciu (reagujúc na zmenený názor súdu) ako tú, ktorú
uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie.

56. Prvoinštančný súd správne postupoval, ak skúmal, či postup žalovanej pri vybavovaní žiadosti
žalobcu o odklad splátok bol v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Podľa názoru

odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená podmieňovať schválenie
predmetnej žiadosti vykonaním overenia identifikácie, príp. požadovaním preukázania totožnosti
osobnou prítomnosťou žalobcu, keďže jej to nevyplývalo zo zákona. V tejto súvislosti je podstatným
znenie prílohy č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. obsahujúcej vzor žiadosti o odklad splátok, ktorý neobsahuje
ako povinný údaj „číslo dokladu totožnosti“. Pokiaľ žalovaná argumentovala svojou povinnosťou

vyplývajúcou jej z § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., ktorý odkazoval na osobitný predpis – zákon
č. 297/2008 Z.z. (§ 11 ods. 3), súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná bola oprávnená pri
identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s
pravidlami zjednodušenej starostlivosti, t.j. vykonať iba tzv. identifikáciu, avšak nie overenie identifikácie,
ktoré už spadá pod tzv. základnú starostlivosť banky. Prvoinštančný súd zároveň správne poukázal

na účel ust. § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., ktorým bolo zmiernenie následkov pandémie, čomu
zodpovedal zjednodušený postup pri podávaní žiadosti ako aj identifikácii žiadateľa.

57. Argumentácia žalobcu uplatnená v odvolacom konaní spočívajúca v nutnosti považovať žiadosť
žalobcu o povolenie odkladu splátok úveru v zmysle § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. za povolenú

ex lege, nakoľko žalovaná na žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom predpokladaným spôsobom, nie
je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Z § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva, že veriteľ
(v tomto prípade žalovaná) je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok informovať
dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä o tom, že a)
odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil a c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované

náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Odklad splátok sa podľa § 30b
ods. 7 považuje za povolený iba v prípade, ak veriteľ neinformuje dlžníka podľa odseku 5. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná včas (v zákonom stanovenej lehote) informovala
žalobcu o posúdení jeho žiadosti o odklad splátok, a to tak, že neobsahuje povinné náležitosti a/aleboobsahuje nesprávne údaje, a že nebolo možné overiť jeho identitu, keďže údaje v žiadosti sa nezhodujú
s údajmi v evidencii banky. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná nebola oprávnená pri vybavovaní
žiadosti žalobcu o odklad splátok požadovať od neho údaj o doklade totožnosti, nemožno vzhľadom na

v zákone uvedený demonštratívny výpočet spôsobu informovania ohľadom posúdenia žiadosti o odklad
splátok, žalovanou zvolený spôsob informovania žalobcu považovať za spôsobilý privodiť následok, že
žiadosť sa považuje zo zákona za povolenú. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že spôsob
informovania o posúdení žiadosti uvedený v písm. c) nie je limitovaný obsahom vzoru žiadosti v prílohe
2 zákona č. 67/2020 Z.z.

58. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postup žalovanej pri
vybavovaní jeho žiadosti o odklad splátok ako nespĺňajúci charakter nekalej a agresívnej obchodnej
praktiky, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Odvolací súd sa pri
posúdení tejto otázky plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
Osobitne poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 9.6.2020, v ktorom Národná

banka Slovenska v súvislosti s postupom žalovanej uviedla, že žalovanú ako banku požiadala o zmenu
spornej textácie takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že žiadosť žalobcu eviduje, avšak túto nemôže
akceptovať z dôvodu nemožnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k nemu bez
doloženia požadovaných údajov (resp. pozmenenia údajov v zmysle bankou určeného postupu).
Z uvedeného je zrejmé, že Národná banka Slovenska explicitne nepovažovala postup žalovanej

spočívajúci v požadovaní overenia údaja o doklade totožnosti za rozporný s na vec sa vzťahujúcimi
právnymi predpismi, hoci práve uvedený postup namietal žalobca vo svojom podnete adresovanom
Národnej banke Slovenska. I keď predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nie je rozhodovanie
sporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých
prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov, nemožno

prehliadnuť skutočnosť, že Národná banka Slovenska je voči žalovanej vo všeobecnosti nadriadeným
orgánom v zmysle orgánu dohľadu nad finančným trhom s právomocou ukladať opatrenia na nápravu
a udeľovať pokuty. Za danej situácie potom možno vyvodiť, že žalovaná sa vzhľadom na obsah
stanoviska Národnej banky Slovenska mohla dôvodne spoliehať, že jej postup nie je rozporný so
zákonom a za daných okolností zvoliť postoj, ktorý znamenal vyčkanie na rozhodnutie súdu v tomto

spore, ktorý v konečnom dôsledku posúdil zákonnosť jej postupu. Následne s ohľadom na uvedené
nemožno v danom prípade vyvodiť, že postup žalovanej mal charakter nekalej obchodnej praktiky,
ako to správne ustálil súd prvej inštancie, keďže nespĺňa definíciu nekalej obchodnej praktiky uvedenú
v zákone č. 250/2007 Z.z. Postup žalovanej nemožno totiž vzhľadom na vyššie uvedené hodnotiť ako
rozporné s požiadavkami odbornej starostlivosti, definovanej v zákone ako úroveň osobitnej schopnosti

a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z.). Rovnako nemožno dospieť k záveru, že
namietaná obchodná praktika podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k danému produktu. Postup žalovanej tiež nemožno podradiť pod žiadnu definíciu agresívnej

obchodnej praktiky ( § § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.). Vedenie žalobcu „v delikvencii“ v internom systéme
žalovanej nadväzuje na (súdom vyslovený) nesprávny postup žalovanej pri posúdení žiadosti žalobcu
o odklad splátok, preto ani tento nadväzujúci postup žalovanej nemožno považovať za nekalú obchodnú
praktiku. Pokiaľ žalobca namietal ničím nepodložené skutkové tvrdenie žalovanej, že všetky osoby
prichádzajúce do styku s informáciami v internom registri banky sú viazané mlčanlivosťou, odvolací

súd konštatuje, že táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona (napr. § 93 zákona č. 483/2001 Z.z.).
Ani žalobcom tvrdené zhoršenie jeho kreditnej kvality ako dlžníka v súvislosti s vedením žalobcu
v internom registri žalovanej „v delikvencii“ nie je možné charakterizovať ako zákonom predpokladaný
dôsledok nekalej alebo agresívnej obchodnej praktiky veriteľa (tou je v zásade iba narušené ekonomické
správanie spotrebiteľa); žalobca zároveň žiadne konkrétne negatívne následky uvedeného postupu vo

vzťahu k jeho osobe ani netvrdil.

59. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020 z pohľadu nekalej a agresívnej
obchodnej praktiky sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca namietal, že závery prvoinštančného súdu nemajú

podklad vo vykonanom dokazovaní a ani v tvrdeniach žalovanej, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
žalovanej v záverečnej reči na pojednávaní dňa 5.3.2025, z ktorej vyplynulo, že výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 19.7.2020 zasielalo žalobcovi oddelenie vymáhania pohľadávok, t.j. iné oddelenie
ako to, ktoré komunikovalo so žalobcom v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok (oddeleniemetodiky riadenia podnetov). Napokon, uvedené je zrejmé z obsahu samotných listinných dôkazov
predložených stranami sporu, ktoré súd prvej inštancie v konaní vyhodnocoval. Žalovaná tiež vo
svojej záverečnej reči uviedla, že po následnej vzájomnej e-mailovej komunikácii medzi žalobcom

a žalovanou sa veci vysvetlili a úver žalobcu nebol zosplatnený. Ak súd prvej inštancie na základe
v konaní predložených dôkazov a tvrdení žalovanej vyvodil, že predmetná výzva zjavne nenadväzovala
na prebiehajúci proces „spočívajúcej“ žiadosti o odklad splátok (ktorá skutočnosť vyplýva z označenia
rozdielneho odboru a oddelenia žalovanej, ako aj z automatizovaného zasielania e-mailov a sms
správ), a že je dôvodné predpokladať, že obsah správy o neuhradených splátkach vyhodnotila žalovaná

bez zreteľa na neukončený proces ohľadom žiadosti žalobcu o odklad splátok, jeho závery nie sú
v rozpore s tvrdeniami žalovanej ani s dôkazmi predloženými v konaní. Odvolací súd upriamuje
pozornosť na skutočnosť (tvrdenú žalovanou), že po vysvetlení veci žalovaná nepristúpila k zosplatneniu
úveru žalobcu, a to ešte predtým, než bolo v konaní nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce
žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo
nemajetkovú ujmu, najmä úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého zostatku úveru pred

pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, či realizáciou záložného
práva. S ohľadom na skutočnosť, keď medzi zaslaním výzvy žalobcovi (19.7.2020) a nariadením
neodkladného opatrenia (dňa 19.8.2020, doručené žalovanej dňa 18.9.2020) uplynulo časové obdobie,
v priebehu ktorého mohla žalovaná pristúpiť k zosplatneniu úveru, čo však neurobila, nemožno aj v tomto
kontexte uvedenú výzvu žalovanej považovať za agresívnu a nekalú praktiku (obťažovanie, nátlak

a neprimeraný vplyv). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie všetky dôkazy vyhodnotil správne,
v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p., a to v kontexte s celkovou komunikáciou žalovanej so žalobcom, pričom
zohľadnil aj časové súvislosti tejto komunikácie.

60. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nekalej a agresívnej obchodnej praktike spočívajúcej v zasielaní

e-mailov a sms správ v období od 26.8.2020 do 25.8.2022 odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že z okolností prípadu je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o tom, že zasielané
informácie (e-mailom a sms správou) sa týkajú splácania úveru za obdobie odkladu splátok, ktorý
bol v procese riešenia veci. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že zasielanie správ nemalo žiaden vplyv
na posúdenie žiadosti žalobcu o odklad splátok, preto toto namietané konanie žalovanej nemohlo

byť spôsobilé dostať žalobcu do stavu právnej neistoty a ani narušiť jeho ekonomické správanie.
Uvedené závery spolu s poukazom na plnenie si zákonnej povinnosti žalovanej vyplývajúcej jej z §
5 zákona č. 492/2009 Z.z. sú podstatné aj pre vyvodenie záveru, že zasielanie predmetných správ
nemožno považovať za nátlak, obťažovanie alebo neprimeraný vplyv, ktoré konanie je charakteristické
pre agresívnu obchodnú praktiku. Určenie, že zasielanie e-mailov v celkovom počte 12 spolu s k tomu

prislúchajúcimi sms správami je nekalou a agresívnou obchodnou praktikou, nie je podľa názoru
odvolacieho súdu namieste. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že
Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska č. 2/2022 zo dňa
5.12.2022, ktoré v konaní predložil žalobca, nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. V I. sa za
agresívnu obchodnú praktiku považuje zasielanie výziev na úhradu v procese vymáhania pohľadávky.

Za takéto výzvy však nemožno považovať oznámenia žalovanej o odmietnutí platby.

61. Žalobca v odvolaní namietal aj výrok o trovách konania argumentujúc nesprávnym posúdením
pomeruúspechuaneúspechuzostranyprvoinštančnéhosúdu.Tvrdil,žejehoprocesnýúspechvkonaní
je objektívne nepomerne väčší než úspech žalovanej, keďže bol plne úspešný so svojím primárnym

nárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde
o žalobcom uvedenú situáciu. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že jeho žiadosť o odklad splátok
spĺňa všetky ustanovené náležitosti; určenia, že odklad splátok sa považuje za povolený na obdobie
9 mesiacov, počnúc 20.4.2020 vrátane, alternatívne uloženia povinnosti žalovanej povoliť odklad
splátok na základe predmetnej žiadosti; určenia, že postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok

podmieňovala overením dokladu totožnosti na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky;
určenia, že zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020, ktorou pohrozila jednorazovým splatením
celého zostatku úveru vrátane príslušenstva a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní,
resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky; určenia,
že zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho upozorňovala na

nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky;
uloženia povinnosti žalovanej odstrániť zo svojho interného systému (registra) REBECCA všetky údaje
označujúce ho ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli
do neho zapísané v súvislosti s predmetnou žiadosťou o odklad splátok a uloženia povinnosti žalovanejzdržať sa v danom internom systéme zápisu akýchkoľvek takýchto (vyššie špecifikovaných) údajov v
súvislostispredmetnoužiadosťou.Podľanázoruodvolaciehosúdunemožnourčovacínárokžalobcu(že
žiadosť o odklad splátok spĺňa zákonom ustanovené podmienky) ako aj nároky na uloženie povinnosti

žalovanej (event. nárok na uloženie povinnosti žalovanej povoliť odklad splátok, uloženie povinnosti
žalovanej odstrániť údaje označujúce ho za osobu v omeškaní a uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa
uvádzania takýchto údajov) považovať za primárne nároky vo vzťahu k určovacím nárokom (že postup
žalovanej pri nepovolení odkladu splátok, výzva žalovanej zo dňa 19.7.2020 a zasielanie e-mailov a sms
správ sú nekalými a agresívnymi obchodnými praktikami) ako sprevádzajúcim. Ide totiž o samostatné

nároky, ktoré nie sú navzájom podmienené. O primárny a sprevádzajúci nárok by išlo v prípade, ak by sa
napríklad žalobca domáhal určenia, že konanie žalovanej je nekalou a agresívnou obchodnou praktikou
a zároveň by si nárokoval primerané zadosťučinenie v súvislosti s konštatovanou nekalou a agresívnou
obchodnou praktikou, obdobne ako tomu bolo vo veci prejednávanej pred Ústavným súdom SR, sp.zn.
III. ÚS 475/2018 (nález zo dňa 4.2.2021), na ktorú poukázal žalobca. V prejednávanej veci však o taký
prípade nejde, preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je

správne, keď prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa zásady úspechu v spore.

62. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú žalobcom voči sudcom Krajského súdu v Bratislave
A. A. D., A. A. G. a A. B. H., ktorí ako členovia senátu 5Co v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.
5Co/154/2022–299 zaujali právne stanovisko k viacerým otázkam meritórneho charakteru v tejto

právnej veci, čím fakticky prejudikovali svoje prípadné rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd sa
uvedenou námietkou nezaoberal. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že uvedený senát krajského súdu
rozhodoval v tejto veci o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 27.9.2022, č.k.
18C/26/2020-266, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd
v senáte zloženom z predsedu senátu A. A. D. a členov senátu A. A. G. a A. B. H. rozhodol uznesením

zo dňa 21.11.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.2.2023. Odvolací súd konštatuje, že námietka
zaujatosti vznesená žalobcom je neopodstatnená, keďže o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
nerozhoduje namietaný senát. Námietka zaujatosti je zároveň zjavne oneskorene podaná a týka sa
okolností spočívajúcich v rozhodovacej činnosti sudcu (senátu), na ktorú námietku sa podľa § 53 ods.
1 a 3 C.s.p. neprihliada.

63. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku V.
a VI.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol jednak (s použitím analógie) podľa čl. 4, §

256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania (odmietnutie odvolania), súd prizná náhradu trov konania protistrane a tiež podľa §
255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. (zásada úspechu). Vzhľadom k tomu,
že žalovaná „zavinila“ odmietnutie odvolania a žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací
súd prihliadajúc na „neúspech“ oboch sporových strán v odvolacom konaní, vyslovil, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).