Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 51C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125356959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6125356959.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so
sídlom Školská 1395/3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX, XXX XX D. – F., zastúpený: KASANOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 417 004, o zaplatenie
7 470 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súdu p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou dňa 22.07.2025 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 14.10.2025, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 7 470 eur
s príslušenstvom, titulom zmlúv o pôžičke a inominátnej zmluvy, na základe ktorých jej neb. manžel
E. B. (ďalej len poručiteľ) poskytol žalovanému predmetnú sumu a túto mu žalovaný ani za jeho života
a ani doposiaľ nevrátil.

1.1. V odôvodnení podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol manželom jej dcéry D. F., s ktorou

uzavrel manželstvo dňa 06.09.2014, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 14.06.2022. Pred uzavretím
uvedenéhomanželstvasaporučiteľ dohodolsožalovanýmisdruhýmzaťom(E.H.), žeimobomvsume
5 000 eur zaplatí rôzne služby na svadbe s tým, že tieto peniaze vrátia, keď ich budú v budúcnosti mať.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že za účelom štúdia na vysokej škole počas rokov 2014-2017 poručiteľ požičal
žalovanému l 000 eur, a aj túto pôžičku sa žalovaný podľa dohody s poručiteľom zaviazal vrátiť, keď
bude v budúcnosti môcť. Ako ďalšiu pôžičku žalovanému označila žalobkyňa sumu 2 000 eur, ktorú mal
poručiteľodovzdaťžalovanémuzafinancovanieprojekturodinnéhodomu azaviazalsa,žepôžičkuvráti,

keď bude v budúcnosti môcť. Počas výstavby rodinného domu nebohý manžel odovzdal žalovanému
pôžičku v sume 600 eur, na zaplatenie služieb súvisiacich so stavebným konaním a následne sumu 340
eur, za ktorú mal žalovaný zaplatiť revízne správy k domu. Pri všetkých týchto pôžičkách sa žalovaný
podľa žalobkyne zaviazal.,, že ich zaplatí keď bude v budúcnosti môcť. Dňa 23.06.2023 poručiteľ vyzval
mailom žalovaného ohľadom vrátenia sumy zaokrúhlene 9 000 eur s tým, kedy ju mieni žalovaný uhradiť.
Podľa žalobkyne potvrdil žalovaný v predmetnej mailovej komunikácii s poručiteľom výšku dlžnej sumy
s tým, že túto sumu mienil rozdeliť na polovicu s tým, že polovica je jeho dlh a polovica dlhy dcéry D..

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že žalovaný v emailovej správe zo dňa 03.07.2023 uviedol, že dlhy
zaplatí ďalší mesiac, čo podľa nej predstavuje do konca mesiaca august 2023. Od 01.09.2023 je preto
žalovaný v omeškaní a od uvedeného dňa si žalobkyňa uplatňuj úroky z omeškania z dlžnej sumy.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 18.08.2025 platobný rozkaz sp. zn. 9Up/1011/2025,
ktorým vyhovel podanej žalobe.

2.1. V dôsledku odporu žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu a návrhu žalobkyne na
pokračovanie v konaní, bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

2.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu považoval podanú žalobu za nedôvodnú a žiadal
ju zamietnuť. Tvrdil, že medzi ním a poručiteľom nikdy nevznikol právne záväzný vzťah v zmysle

pôžičky, alebo akejkoľvek inej formy právneho záväzku podľa § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Nebola uzatvorená žiadna písomná ani ústna dohoda, ktorá by potvrdzovala vznik dlhu, výšku dlžnej
sumy, dátum splatnosti či ďalšie podstatné náležitosti právneho úkonu. V rámci predloženej mailovej
komunikácie sa snažil vyhnúť zbytočnému konfliktu s vážne chorým človekom, a preto z úcty a slušnosti
zareagoval tak, ako to urobil - nie preto, že by uznal akýkoľvek reálny dlh. Jeho vyjadrenia v rámci danej
komunikácie nemôžu byť považované za právne relevantné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka, keďže neobsahujú presne určený dôvod, výšku, právny titul ani dátum splatnosti.

2.3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05.03.2026 pred súdom uviedol, že časť
uplatneného nároku si žalobkyňa uplatňuje titulom inominátnej zmluvy. Súd dané vyjadrenie
nepovažoval za zmenu žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 Civilného sporového

poriadku, nakoľko sa jedná o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, ktorou súd nie je viazaný. Aj
v uznesení z 22. septembra 2010 sp. zn. 5Cdo/196/2009 Najvyšší súd SR uviedol, že „občianske súdne
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania (teraz strany sporu)
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo

obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,
prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také
skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája

nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov ako aj oboznámením listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1.PoručiteľakopôvodnýveriteľzomreldňaXX.XX.XXXX,pričomvzmysleuzneseniaOkresnéhosúdu
Nitra č.k. 36D/169/2023-30 zo dňa 04.01.2024, ktoré v rovnaký deň nadobudlo právoplatnosť, žalobkyňa
nadobudla pohľadávku voči žalovanému v sume 3 735 eur z titulu pôžičky v celosti.

3.2. Žalobkyňa poukazovala na mailovú komunikáciu medzi poručiteľom a žalovaným z obdobia od
23.06.2023 do 23.08.2023 (č.l. 10-11), z ktorej podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný si už v tom čase
bol vedomý svojich záväzkov voči poručiteľovi. Poukázala na mail žalovaného zo dňa 03.07.2023 (č.l.
10), v ktorom podľa nej žalovaný uvádza dve pôžičky a to konkrétne vyjadrením ...„svadba 7k a projekt
2k, ako to vidím ja a kedy to chcem zaplatiť. 9k deleno 2 je 4,5k. 4 500 mínus 1 830 je 2 670 eur. 2k

ti viem poslať hneď a zbytok ďalší mesiac.“... V ďalšom maily zo dňa 04.07.2023 (č.l. 10rub) poručiteľ
oznamoval žalovanému, že ...„peniaze na svadbu a štúdium si požičal ako E. F. a nie ako manželia F., ja
som na ne svadbu zaplatil“... V ďalšom maily zo dňa 19.08.2023 (č.l. 10rub) následne poručiteľ oznámil
žalovanému číslo účtu, kam môže previesť peniaze a zároveň mu oznámil, že ...„D. zaplatila 1 470 eur,
polovicu pôžičiek týkajúcich sa domu, teda zostalo 7 470 eur“..., na ktorý mail odpovedal žalovaný dňa

23.08.2023 (č.l. 11), v ktorom poručiteľovi oznámil, že momentálne čaká na predaj auta a keď sa predá,
tak záväzky, ktoré prijal za svoje, uhradí prevodom na daný účet.

3.3. Výzvou zo dňa 03.06.2025 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7 470
eur s príslušenstvom. V uvedenej výzve zároveň právny zástupca žalobkyne konštatuje, že žalovaný sa

zaviazal uhradiť danú pohľadávku do konca mesiaca august 2023 (č.l. 20).

3.4. Na vyššie uvedenú výzvu právneho zástupcu žalobkyne odpovedal žalovaný písomnou odpoveďou
zo dňa 15.06.2025 (č.l. 25), v ktorej konštatoval, že predmetná mailová korešpondencia medzi níma poručiteľom nepredstavuje právne záväzné uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že akékoľvek tvrdené záväzky, ktoré sa týkali jeho spoločného života
s dcérou poručiteľa, mali byť uplatnené v rámci konania o vyporiadanie BSM, ktoré už bolo právoplatne

skončené. Zároveň žalovaný oznámil, že neuznáva žiadnu existenciu tvrdenej pohľadávky a odmieta
akúkoľvek povinnosť ju zaplatiť.

3.5. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 12.10.2025 (č.l. 41), ako aj pred súdom, nesúhlasila
s tvrdením žalovaného, že sa malo jednať o spoločný dlh manželov F. a nie výlučný dlh žalovaného,

keďže podľa nej potvrdil nespornosť obsahu komunikácie s poručiteľom. Podľa žalobkyne sa jedná
o listinný dôkaz, ktorý preukazuje vznik dlhu v minulosti, ktorým žalovaný v zhode so skutkovými
tvrdeniami poručiteľa potvrdzuje len s výnimkou sumy 2 940 eur, ktorú žiadal od poručiteľa rozdeliť na
polovicu medzi žalovaného a jeho bývalú manželku D.. Zároveň podľa žalobkyne v predmetnej mailovej
komunikácii žalovaný na otázku poručiteľa z 23.06.2023, kedy mieni dlh vyrovnať v písomnej odpovedi
zo dňa 03.07.2023 uviedol, že „budúci mesiac“, podľa žalobkyne teda august 2023. Týmto žalovaný

podľa žalobkyne určil splatnosť dlhu, ktorá bola pôvodne ponechaná na vôli dlžníka. Zároveň žalobkyňa
poukazovala na to, že poručiteľ nebol účastníkom dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovaným a jeho
bývalou manželkou, preto nemohlo dôjsť k žiadnemu uspokojeniu dlhu, ktorý je predmetom tohto
súdneho konania a žalovaný ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by tento dlh mal byť uspokojený,
alebo,žebytentodlhprevzaljedenzmanželov,alebobolrozdelenýurčitýmpomerommedzižalovaného

a jeho manželku so súhlasom poručiteľa. Časť predmetného dlhu v sume 5 000 eur predstavuje náklady
na svadbu, ktoré vznikli na základe dohody medzi poručiteľom a žalovaným, a preto sa v žiadnom
prípade nejedná o dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva žalovaného a jeho bývalej manželky. Uvedenú
časť (5 000 eur) tak podľa žalobkyne predstavujú finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovanému
na jeho osobnú potrebu. Rovnako za náklady na osobnú potrebu žalovaného považuje žalobkyňa aj

sumu 1 000 eur, ktorú poručiteľ poskytol žalovanému na úhradu jeho štúdia, a preto nebol žiaden dôvod,
aby ani táto čiastka bola predmetom vyporiadania BSM medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou.

3.6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 20.11.2025 (č.l. 60) ako aj pred súdom uviedol, že mu nie je
zrejmé, ako a na základe čoho dospela žalobkyňa k výške žalovanej sumy, nakoľko k podanej žalobe

nepripojila žiadny listinný dôkaz preukazujúci vznik právneho vzťahu medzi ním a poručiteľom, ktorý by
mal byť považovaný za poskytnutie pôžičky vo výške 7 470 eur.

3.7. Z predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM)
zo dňa 12.12.2024 (č.l. 109) uzavretej medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou (dcérou poručiteľa)

vyplýva, že podľa článku IV., bod 2., článok V., bod 7. v nej účastníci vyhlásili, že počas manželstva
vznikol záväzok manželky z titulu uzavretej pôžičky vo výške 35 000 eur od poručiteľa, ktorá bola
poskytnutá za účelom kúpy bytu v roku 2021, patriaceho do BSM a ktorú po smrti poručiteľa prevzala
žalobkyňa.

3.8. Z výsluchu svedkov D. I. F., J. H., E. H. a K. K. vyplýva, že žiaden z nich nebol priamym svedkom
dohôd medzi poručiteľom a žalovaným o poskytnutí pôžičky, a ani svedkom reálneho odovzdávania
peňazí od poručiteľa žalovanému. Svedkovia tvrdili, že o týchto pôžičkách vedeli, nakoľko aj pri svadbe
druhej dcéry poručiteľa, žiadal poručiteľ od svedka E. H. zaplatiť 5 000 eur titulom časti nákladov na
svadbu, a preto rovnakú sumu mal požadovať aj od žalovaného. Ďalej svedkovia uvádzali, že o týchto

pôžičkách od poručiteľa voči žalovanému vedeli, nakoľko sa o nich rozprávali v rodine, počas rôznych
stretnutí a udalostí. Svedkyňa D. I. F. uviedla, že žalovaný (ako jej bývalý manžel) jej hovoril o všetkých
peniazoch, ktoré získal od poručiteľa, nakoľko oni sami nikdy nemali žiadne úspory.

4. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

4.1. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
4.2. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.4.3. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

4.4. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

4.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

5.Zcitovaného§657 Občianskehozákonníkavyplýva,žepreuzavretiezmluvyopôžičkesanevyžaduje
písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu tejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje

i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne a to, aj keby všetky náležitosti tohto
právneho úkonu, vrátane náležitostí vôle, boli dané (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/325/2009).
V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či
došlo k poskytnutiu pôžičky t.j. k reálnemu odovzdaniu peňazí ako aj k prejavu vôle oboch zmluvných

strán takúto zmluvu uzavrieť. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ; v
prejednávanej veci žalobkyňa.

6. Vo vzťahu k sume 5 000 eur, ktoré žalobkyňa považuje za pôžičku na osobné potreby žalovaného,
je z vykonaného dokazovania zrejmé a medzi stranami nesporné, že túto sumu poručiteľ neodovzdal

žalovanému, ale ide o sumu, ktorú poručiteľ zaplatil dodávateľom, ktorí svadbu zabezpečovali a išlo
o jeho vlastné rozhodnutie. K tejto čiastke (5 000 eur) nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že
by sa žalovaný a poručiteľ dohodli na pôžičke. Za dôkaz preukazujúci reálne odovzdanie predmetu
pôžičky nebolo možné považovať ani mailovú komunikáciu medzi poručiteľom a žalovaným, pretože
v nej absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému, ktorý ani preukázať

reálne možné nebolo, keďže je nesporné, že táto suma nebola odovzdaná priamo žalovanému, ale išlo
o úhradu nákladov svadby zo strany poručiteľa jej dodávateľom.

7. K tvrdeniam právneho zástupcu žalobkyne, že v prípade peňazí poskytnutých žalovanému na jeho
osobnú potrebu (podľa žalobkyne svadba a štúdium) sa jednalo o inominátnu zmluvu, poukazuje súd

na to, že v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych
zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. V
prejednávanej veci však neboli preukázané žiadne bližšie dojednania medzi žalovaným a poručiteľom,
preto by sa aj tieto inominátnej zmluvy museli spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré

upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom im najbližšieho, t.j. samotnej zmluvy o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka, nakoľko analógia zákona v zmysle § 491 ods. 2 a § 853
Občianskeho zákonníka je prípustná len v tom rozsahu, v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu.
Samotné posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah pôžičky, závisí od naplnenia
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho

zákonníka,najmäčodopreukázaniazákonompredpokladanýchnáležitostínavznikzmluvy(záväzkovo-
právneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy
a tvrdila, že táto suma súvisí s ústne uzavretou zmluvou medzi poručiteľom a žalovaným, nesie
dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na

sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú, ako celkom správne dôvodil odvolací súd,i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových
tvrdení účastníka.

8. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa v tomto spore
nepreukázala uzavretie zmlúv o pôžičke, ani inej nepomenovanej zmluvy medzi poručiteľom
a žalovaným, z ktorej by žalovanému vznikol záväzok žalobou uplatnenú sumu zaplatiť (titulom
splnenia dlhu). Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené

podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný
aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi
(pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie,
b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/
určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve

(kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi,
a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. V danom
prípade žalobkyňa ako veriteľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti
preukázala, že poručiteľ osobne, či už krátkou cestou (v hotovosti do ruky) alebo prevodom na účet,
či iné dohodnuté platobné miesto, odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, t.j. sumu 7

470 eur a žalovaný by sa zároveň takúto sumu zaviazal vrátiť. Okrem reálneho prevzatia a odovzdania
žalobou uplatnenej sumy tak nebolo preukázané ani to, že by prejav vôle žalovaného smeroval k vzniku
právneho vzťahu o pôžičke (§ 34 Občianskeho zákonníka). Na takto zaujatom závere súdu nič nemení
ani svedkami tvrdená skutočnosť, že poručiteľ so žalovaným viackrát išli do jeho pracovne, kde mali
byť predmetné peniaze žalovanému poskytnuté. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je

základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak žiadny z vypočutých svedkov ani samotná
žalobkyňa neboli nikdy priamo účastní tvrdeného odovzdávania peňazí za účelom pôžičky žalovanému.

9. Obdobne za nepreukázané považuje súd aj tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne o uznaní dlhu
zo strany žalovaného, za ktoré uznanie považoval právny zástupca žalobkyne mailovú komunikáciu

žalovaného a poručiteľa, ako je uvedená v bode 3.2 tohto odôvodnenia. Z uvedených listín, je zrejmé,
že sa jedná o samostatné maily medzi poručiteľom a žalovaným, preto aj z výkladu právnej normy § 558
Občianskeho zákonníka nemožno túto mailovú komunikáciu zo strany žalovaného (č.l. 10-10rub a č.l.
11) považovať za uznanie dlhu, pretože v žiadnom z nich nie je uvedená konkrétna suma, ktorú by mal
(ako dlžník) žalovaný reálne uznať, vrátane právneho titulu vzniku takého jeho záväzku.

10. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSFR publikovaného pod R 25/1993, na ktoré poukazoval právny
zástupca žalobkyne vyplýva, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák.). Aj v zmysle tohto rozhodnutia

však podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na
okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám občianskeho spolužitia. Požiadavka určitosti
uznávacieho prejavu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do dôvodu a výšky dlhu je
splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo
o uznávací prejav v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za situácie, keď žalovaný (v aktuálne

prejednávanom prípade) pôžičku popiera a nie je preukázané ani reálne odovzdanie predmetnej sumy
žalovanému, nemôže byť vyššie uvedená mailová komunikácia považovaná za uznanie dlhu s účinkami
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery súdu o nepreukázaní platného uzavretia zmluvy o pôžičke,

vrátane platného uzavretia inej inominátnej zmluvy, a zároveň nepreukázania platného uznania dlhu zo
strany žalovaného, by bolo uplatnený nárok žalobkyne možné posudzovať výlučne ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko však žalovaný počas súdneho sporu vzniesol námietku premlčania,
súd sa už ďalej z hľadiska hospodárnosti a účelnosti sporu, týmto nárokom bližšie nezaoberal,
nakoľko došlo k premlčaniu nároku z bezdôvodného obohatenia. Dokazovaním bolo preukázané, že

žalovaný uzavrel manželstvo s dcérou žalobkyne dňa 06.09.2014, a teda najneskôr v 09/2014 začala
plynúť 2-ročná premlčacia doba nároku vo výške 5 000 eur (titulom nákladov na svadbu), ktorý sa
tak premlčal v 09/2016. V časti tvrdených nákladov na štúdium žalovaného bolo preukázané, že
žalovaný štúdium ukončil v roku 2017 t.j. premlčacia doba pri sume 1 000 eur začala plynúť najneskôr31.12.2017 a uplynula by 31.12.2019. Vo vzťahu k nákladom na dom a súvisiacej dokumentácie, bolo
preukázané, že stavbu domu žalovaný realizoval do roku 2018; 2-ročná premlčacia doba tak začala
plynúť najneskôr 31.12.2018 a uplynula 31.12.2020. Žalobkyňa samotná ako aj vypočutí svedkovia

tvrdili, že mali vedomosť o týchto sumách už od ich vynaloženia; preto, ak žaloba bola doručená súdu
dňa 22.07.2025 (č.l. 27), došlo k začatiu súdneho konania po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto podanú
žalobu zamietol

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý
bol v spore úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, s tým,
že o konkrétnej sume tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.