Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/813/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125262159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125262159.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Urbár Námestovo, pozemkové
spoločenstvo, A. XXX/XX, XXX XX B., IČO: 14 224 861, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Brož, s.r.o., C. D. XXXX/X, XXX XX E., IČO: 52 959 601, proti povinnému: SKI - GRÚNIKY s. r.
o., F. XXX/XXX, XXX XX G. F., IČO: 36 380 555, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária AK - AK,
s.r.o., Na Revíne 37, 831 04 Bratislava, IČO: 55 629 679, o vymoženie 551,51 EUR s príslušenstvom,

vykonávanej súdnym exekútorom: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č.
1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 133 019, pod sp. zn. 138EX 173/25, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného
vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/813/2025 zo dňa 17.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.07.2025 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol (výrok I.), povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie
exekúcie (výrok II.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie
exekúcie vo výške 40,70 EUR (výrok III.). V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 48 ods.

2, § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 5, § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že návrh povinného bol podaný v zákonnej 15-
dňovej lehote, teda má odkladný účinok, ale nie je dôvodný. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie
z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v deň vyhotovenia doložiek právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučných titulov, bez toho, aby oznámil číslo účtu právneho zástupcu, na ktoré

mal povinný plniť. Povinný uhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom dňa 01.04.2025, kedy mu
bolo oznámené číslo účtu. Poukázal tiež na povinnosť každého správať sa v súlade s dobrými mravmi
[§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)], pričom také správanie
oprávneného považoval za šikanózne.

2/ Po preskúmaní návrhu povinného a vyjadrenia oprávneného vyšší súdny úradník konštatoval, že

oprávnený podal dňa 26.03.2025 návrh na vykonanie exekúcie po nadobudnutí formálnej vykonateľnosti
exekučnéhotitulu,čojevsúladesozákonom.Povinnémubolovykonávanérozhodnutieriadnedoručené
(ktorú skutočnosť ani nenamietal), pričom rozhodnutie napadol opravným prostriedkom (sťažnosťou).
Sťažnosť bola zamietnutá uznesením súdu v základnom konaní č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa
17.12.2024. Námietku povinného, že nemal vedomosť o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pred doručením doložiek

povinnému, vyhodnotil vyšší súdny úradník ako irelevantnú. CSP ako všeobecný procesný predpis
neupravuje povinnosť súdu doručiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti stranám konania. Jejdoručovanie bližšie upravuje Vyhláška MS SR 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v zmysle
ktorej tak súd robí na základe žiadosti (§ 63 ods. 1, príp. ods. 5 vyhlášky). Vyznačenie doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti samo osebe nie je rozhodnutím, ale len administratívno-technickým
úkonom zamestnanca súdu. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona
(v tomto prípade CSP), t.j. splnením procesných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia (§ 238 CSP). Doručením uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. č.k.
7Cb/53/2022-1961 zo dňa 22.07.2024, voči ktorému bola podaná sťažnosť, následným doručením

uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024 o zamietnutí
sťažnosti, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie (viď časť Poučenie) a márnym uplynutím
lehoty na plnenie vznikol riadny exekučný titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak právo
ním priznané povinný dobrovoľne nesplnil, mal oprávnený právo domáhať sa jeho núteného splnenia
podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Skutočnosť,
že povinný čakal na doručenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu, a až po

jej doručení kontaktoval oprávneného za účelom úhrady pohľadávky, pričom medzičasom oprávnený
podal v súlade so zákonom návrh na vykonanie exekúcie, nezakladá žiaden z dôvodov na zastavenie
exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Povinnému nič nebránilo, aby kontaktoval oprávneného za
účelom poskytnutia čísla bankového účtu bezprostredne po vydaní uznesenia o zamietnutí sťažnosti
(17.12.2024), resp. po jeho doručení.

3/ Povinný plnil dňa 01.04.2025, teda až po začatí exekučného konania, a preto nezakladá dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Tento dôvod je daný len
vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia
exekučného konania. Úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno

pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky
je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas alebo nútene počas exekúcie. Ak povinný uhradí
vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou
exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný
vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú

dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda
nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď
je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Vyšší
súdny úradník preto uzavrel, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu
exekučného konania. Tvrdeniami povinného o komplikovanom vzťahu s oprávneným sa z dôvodu

ich irelevantnosti vyšší súdny úradník nezaoberal. V čase začatia exekučného konania bola splnená
podmienka vymáhateľnosti exekučných titulov, ktoré boli a naďalej sú vykonateľné po materiálnej aj
formálnej stránke, a teda jedna z podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Po úhrade
vymáhanej pohľadávky predmetom exekúcie zostali trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho
exekútorašpecifikovanévupovedomeníozačatíexekúciezodňa31.03.2025.Nakoľkopovinnývnávrhu

na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu voči
jeho osobe zastaviť, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vyšší súdny úradník
návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4/ O trovách rozhodol tak, že povinnému, ktorý si nárok na ich náhradu uplatnil, nepriznal, nakoľko

bol v súvislosti so svojim návrhom neúspešný. Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi exekučného
konania priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 40,70 EUR (1 x polovičný úkon vo výške 18,26 EUR
za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2025 vo výške
14,84 EUR + 23 % DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

5/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, nakoľko sa vyšší súdny úradník nezaoberal vzťahom
oprávneného a povinného, t.j. konaním oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zjavným zneužitím
práva oprávneného (napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. 195/2012). Neposkytnutím
súčinnosti pri plnení nároku (čísla bankového účtu), oprávnený zmaril povinnému možnosť na úhradu

súdom priznanej pohľadávky, a to i v súčinnosti s jeho právnym zástupcom, ktorý je povinný vykonávať
svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a v zmysle morálnych a etických zásad dodržiavať právny
poriadok SR. Fakt, že oprávnený poskytol povinnému číslo účtu až po začatí exekúcie považoval za
skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61kods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Z uvedeného hľadiska považoval rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka za nepreskúmateľné a jeho postup za prílišne formalistický. Výpočet dôvodov zastavenia
exekúcie exekučným súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku je demonštratívny,

a preto medzi možno podľa povinného zaradiť i neposkytnutie súčinnosti oprávneného so splnením
vymáhaného nároku, ktoré spočívalo v minimálne špekulatívnom konaní pri komunikácii ohľadom
poskytnutia čísla bankového účtu na účely splnenia dlhu a ktoré existovalo v čase podania návrhu na
zastavenie exekúcie. Zamestnanec povinného ešte dňa 31.03.2025 telefonicky kontaktoval právneho
zástupcu oprávneného a požiadal ho o zaslanie čísla bankového účtu, ten si vypýtal e-mailovú

adresu povinného do SMS správy, a to opakovane. Medzičasom z opatrnosti i aktivity povinného jeho
zamestnanec dohľadal posledné číslo bankového účtu oprávneného, na ktoré bolo v minulosti plnené,
keďže nejde o prvé konanie medzi povinným a oprávneným a požiadal právneho zástupcu oprávneného
o jeho potvrdenie. Právny zástupca oprávneného uviedol, že číslo je nesprávne a že ho zašle e-mailom.
Urobil tak dňa 01.04.2025 a v ten istý deň povinný sumu aj uhradil. V ten istý deň si povinný prevzal
upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený v súčinnosti so svojim právnym zástupcom povinnému

úmyselne zabránili riadne splniť dlh, podali šikanózny návrh na vykonanie exekúcie a splnenie dlhu si
aj napriek jeho podaniu zabezpečili priamo od povinného tým, že mu po podaní návrhu na vykonanie
exekúcie zaslali číslo bankového účtu. Na dôkaz svojich tvrdení povinný doložil výpis hovorov, SMS
a e-mailovú komunikáciu. Vyšší súdny úradník sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal
s argumentáciou povinného v kontexte zjavného zneužívania práva zo strany oprávneného, vedením

exekučného konania v rozpore s dobrými mravmi a taktiež s omeškaním veriteľa z dôvodu neposkytnutia
potrebnejsúčinnostispoukazomna§522OZ,čímpodľajehonázorudošlokporušeniuprávapovinného
na spravodlivý proces. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť.

6/Oprávnenýsavplnomrozsahustotožnilsnapadnutýmuznesením,ktorépovažovalzavecnesprávne.

Navrhol preto, aby súd, s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného ako
nedôvodnú zamietol.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný

titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12/ Podľa § 568 OZ ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo

je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná,
nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené
potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.14/ Exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Námestovo
č.k. 7Cb/53/2022-1961 zo dňa 22.07.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení
s uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024, a ktorým

boli oprávnenému priznané trovy základného konania. Podľa oprávneným predloženej doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti sa rozhodnutie stalo právoplatným dňa 21.02.2025 a vykonateľným
dňa 25.02.2025. Povinný sa bránil tvrdením o šikanóznom vedení exekúcie, pretože oprávnený mu
neposkytol súčinnosť - neoznámil číslo účtu, na ktorý mal plniť. Číslo účtu mu oprávnený oznámil až po
začatí exekučného konania a povinný naň ihneď plnil.

15/ Tvrdenie povinného o neposkytnutí súčinnosti je nedôvodné a nemôže viesť k zastaveniu
exekúcie. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 21.02.2025, a najneskôr týmto dňom mal povinný
nespochybniteľnú vedomosť o svojej povinnosti v jej definitívnej podobe. Proti rozhodnutiu nebol
prípustný riadny opravný prostriedok, a preto sa jeho právoplatnosť viazala výlučne na doručenie (§ 238
ods. 1 CSP). Povinný netvrdil, že by mu rozhodnutie doručené nebolo, a preto od uvedeného momentu

mohol a mal plniť svoju povinnosť.

16/ Od právoplatnosti rozhodnutia (21.02.2025) ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie
(26.03.2025) uplynul viac než mesiac, no povinný sa o splnenie svojej povinnosti nezaujímal v čase,
v ktorom mal podľa exekučného titulu plniť, v tzv. paričnej lehote (do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia).Jehoobranaotom,ževčasezačatiaexekúciemuneboladoručenádoložkaprávoplatnosti
a vykonateľnosti, je právne bezvýznamná. Doručenie doložky stranám (účastníkom konania) sa nijako
nedotýka povinnosti povinného plniť. Doložka právoplatnosti (a vykonateľnosti) je administratívnym
potvrdením stavu, ktorý už nastal, a jej doručenie účastníkom konania nemá žiadny vplyv na vznik,
trvanie ani splatnosť povinnosti. Paričná lehota (lehota na plnenie) sa nepredlžuje doručením doložky,

ale plynie zo zákona (§ 238 ods. 3 CSP). Ak sám povinný navyše priznal, že oprávneného kontaktoval až
koncom marca 2025 (presnejšie 31.03.2025), hoci tak mal urobiť bezodkladne po doručení rozhodnutia,
nekonal v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, a práve jeho pasivita zapríčinila, že sa voči
nemu začalo exekučné konanie.

17/ Ani zo samotných tvrdení povinného nemožno usudzovať, že by oprávnený maril splnenie nároku
povinného, keď hneď na druhý deň po tom, čo ho povinný o súčinnosť (poskytnutie čísla účtu) požiadal,
mu ten toto číslo oznámil. Oprávnený teda bezodkladne poskytol súčinnosť, o ktorú sám povinný
žiadal až v čase začatého exekučného konania. Oprávnený nebol povinný povinného po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia upozorňovať, urgovať, ani mu iniciatívne oznamovať číslo bankového účtu

svojho právneho zástupcu. Povinný mal navyše viacero reálnych možností splniť peňažnú povinnosť,
pretože výrok exekučného titulu neukladal povinnému povinnosť zaplatiť trovy konania na bankový účet
právneho zástupcu oprávneného, ale len k rukám splnomocneného zástupcu oprávneného, a preto
poukaz povinného na ustanovenie § 522 OZ je v tomto prípade neopodstatnený. V zmysle § 561 ods.
1 Občianskeho zákonníka ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak

nebolo dohodnuté inak. Povinný súdu nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom snažil vykonať
úhradu (napr. osobne, prostredníctvom poštového podniku na adresu právneho zástupcu oprávneného)
alebo kontaktovaním zástupcu oprávneného za účelom poskytnutia platobných údajov už hneď po
doručení rozhodnutia Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/53/2022-2018 zo dňa 17.12.2024. Bolo
vecou povinného, aby vyvinul (dostatočnú) aktivitu vo vzťahu k úhrade trov konania, nakoľko sa jednalo

o jeho povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím súdu. Napokon ustanovenie § 568 Občianskeho
zákonníka pamätá aj na prípady, kedy povinný nemôže splniť svoj dlh veriteľovi (pretože veriteľ je
neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo
veriteľa nepozná) mal povinný ako dlžník možnosť zložiť predmet dlhu do úradnej úschovy. Povinný
však ani túto možnosť priamo predpokladanú zákonom nevyužil a nezložil trovy, ktorých vymoženie je

predmetom exekúcie, do úradnej úschovy, čím by došlo k splneniu dlhu.

18/ Oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie už okamihom nadobudnutia
vykonateľnosti rozhodnutia, no urobil tak až o mesiac neskôr, čo nemožno považovať za zneužitie
práva; ide o legitímny výkon práva garantovaný § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Zneužitie práva

predstavuje výnimočný inštitút, ktorý prichádza do úvahy len v situáciách, keď oprávnený vykonáva
svoje subjektívne právo spôsobom odporujúcim jeho účelu, zásadám poctivého obchodného styku alebo
dobrým mravom. Ide o výnimku z princípu, že každý má právo domáhať sa ochrany svojho práva
zákonom predpokladaným spôsobom. Existencia zneužitia práva musí byť preukázaná jasne, konkrétnea nesmie byť založená len na subjektívnom pocite povinného. Judikatúra dlhodobo zdôrazňuje, že
zneužitie práva nemožno vyvodzovať len z toho, že výkon práva má pre druhú stranu nepriaznivé
následky. Každá exekúcia má pre povinného negatívne dôsledky, avšak to samo osebe neznamená, že

oprávnený konal šikanózne. Aby bolo možné hovoriť o zneužití práva, musel by oprávnený sledovať iný
cieľnežvymoženiesvojejpohľadávky–napríkladúmyselpoškodiťpovinného,spôsobiťmuneprimeranú
ujmu alebo konať v rozpore s dobrými mravmi. Povinný však nepreukázal, že oprávnený sledoval iný cieľ
nežvymoženiepriznanéhonároku.Rovnakoneobstojíaninámietkarozporusdobrýmimravmi.Exekúcia
je legitímnym následkom nesplnenia povinnosti, nie prejavom nemravnosti. Dobré mravy nemožno

vykladať tak, aby chránili neplniaceho povinného na úkor oprávneného, ktorý postupuje v súlade so
zákonom. Tvrdenie povinného o nemožnosti plnenia pre nedostatok súčinnosti je preto účelové, resp.
nezodpovedá skutočnosti, ale predstavuje len snahu ospravedlniť vlastnú pasivitu, nie reálny dôvod
zastavenia exekúcie (ani podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolával).
Ak povinný následne plnil až v exekúcii (ktorá začala dňa 28.03.2025), také plnenie nie je dôvodom jej
zastavenia, ako už správne uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.

19/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods.
1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydanom vyšším súdnym úradníkom sp. zn.
13Ek/813/2025 zo dňa 17.07.2025 ako nedôvodnú.

20/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22/ O trovách sťažnostného konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď nárok na ich náhradu
vznikol len oprávnenému, avšak vzhľadom na to, že si trovy sťažnostného konania neuplatnil, súd mu
nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).