Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241468
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6118241468.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko
s.r.o., Silvánska 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpený: DLMU Gabriško s.r.o., IČO: 47 236
469, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie sumy 10.402,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 25. októbra 2024 č.k. B2-52C/27/2018- 779,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých častiach potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu
100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 8.595,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 03.08.2017

do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. ( I. výrok). Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok)

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia úvodom ozrejmil predmet konania, stručne
zrekapituloval vyjadrenia sporových strán, zhrnul doterajší priebeh konania. Právne odkazujúc na §
420 ods. 1, § 427 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 442 ods. 1, ods..2, ods. 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1a ods. 2,
§ 529 ods. 1, § 788 ods. 1, § 822, § 823, § 121 ods. 3, § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2

písm. e, § písm. f), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, ods. 8, zákona
č. 381/2001 Z.z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané a medzi stranami nie je sporné, že dňa 01.07.2017 prišlo k dopravnej
nehode medzi vozidlom právneho predchodcu žalobcu a pani U. E.. Sporné nie je ani to, že na vozidle
právneho predchodcu žalobcu došlo k vzniku škody, ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného, ktorý bol
poisťovateľom pani E.. Žalovaný v konaní považoval za spornú aj skutočnosť postúpenia pohľadávky z
pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu

2.1.Vo vzťahu k žalovaným namietanej platnosti postúpenia pohľadávky a rozšírení žalobného nároku
žalobcom, skonštatoval, že k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní došlo na základe platne
uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky dospel
k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a pretouznesením zo dňa 06.11.2018, č. k. 52C/27/2018-161 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný
žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca. Ak došlo v ďalšom konaní k úprave žalovaného nároku, teda či
už išlo o späťvzatie žaloby alebo rozšírenie uplatneného práva, išlo o realizáciu dispozičných oprávnení

žalobcu vyplývajúcich s procesných predpisov. Súd tak mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
2.2. Následne ozrejmil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi plnil titulom
náhrady škody sumu 5.012,27 eur, čo vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 18.07.2017 a sumu
602,33 eur, čo vyplýva oznámenia žalovaného zo dňa 25.02.2019, celkom teda žalovaný uhradil

doposiaľ náhradu škody vo výške 5.614,60 eur. Žalobca požadoval v konaní zaplatenie sumy 8.595,60
eur ( po čiastočnom späťvzatí), z ktorej sumu 295 eur titulom nároku na úhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky a zvyšok ako náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla na jeho motorovom
vozidle. Na tomto mieste súd prvej inštancie akcentoval, že škoda vznikla poškodenému už momentom
poškodeniajehomotorovéhovozidla.Ďalejuviedol,žeanižalovanýmvykonanékrátenienímvypočítanej
výšky škody v rozsahu 30% nemá žiadne reálne ani právne opodstatnenie a je teda svojvoľným

postupom žalovaného ( poisťovne). Ozrejmil, že žalobca výšku nároku na náhradu škody dôvodil
predovšetkýmspoukazomnanímpredloženéZPč.XX/XXXX,Odbornévyjadrenieč.12/2019aZPč.XX/
XXXX. Rozvinul, že pokiaľ ide o predložený ZP č. XX/XXXX znalca Ing. Zachardu tento bol vypracovaný
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla pre právne konania a úlohou znalca bolo posúdenie
výhodnosti opravy vozidla po poškodení, náklady na opravu stanovil znalec na sumu 13.740,84 eur s

DPH. Pokiaľ ide o Odborné vyjadrenie č. 12/2019 znalca Ing. Šramka, úlohou znalca bolo vypočítať
náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré stanovil vo výške 13.915,20 eur s DPH.
Pokiaľ ide o ZP č. XX/XXXX znalca Ing. Janca, úlohou znalca bol výpočet výšky škody na poškodenom
motorovom vozidle. Výšku škody ( náklady na opravu) znalec stanovil na sumu 14.665 eur s DPH. Z
uvedeného vyvodil záver, že aj predložené znalecké posudky a aj odborné vyjadrenie znalca predložené

v konaní určili výšku škody tj. náklady na opravu poškodeného vozidla vyššiu, než samotný žalovaný
pri svojom výpočte, na základe ktorého plnil titulom náhrady škody. Okresný súd ďalej skonštatoval, že
medzi stranami nebol v zásade sporný rozsah poškodenia motorového vozidla. V zmysle vyjadrenia
žalovaného zo dňa 26.09.2024 je zrejmé, že žalovaný súhlasil aj s rozsahom a s cenou náhradných
dielov potrebných na opravu motorového vozidla v zmysle odborného vyjadrenia Ing. Šramka, ktorý

ustálil ich celkovú hodnotu na sumu vo výške 7.715,93 eur bez DPH. Z vyššie uvedeného vyjadrenia
súdu prvej inštancie vyplynulo aj to, že žalovaný uznal aj rozsah prác (klampiarskych a elektrikárskych)
podľa odborného vyjadrenia vo výške 30,95 normohodín (NH). Namietal však cenu normohodiny podľa
Ing. Šramka vo výške 80,83 eur bez DPH, ktorú ani znalec sám nezisťoval a pri vyhotovení jeho
kalkulácie sa spoliehal na údaj zabezpečený samotným žalobcom, ktorý však ani žiadnym spôsobom

nepreukázal. K uvedenej námietke žalovaného prvoinštančný súd ozrejmil, že pokiaľ ide o predložený
ZP č.XX/XXXX nie je z neho možné zistiť ako sumu za tzv. normohodinu( NH) znalec pri stanovení
ceny práce použil. Naopak zo ZP č. XX/XXXX Ing. Janca je úplne zrejmé, z čoho znalec pri stanovení
výšky nákladov vychádzal a to v bode 2.10. predmetného ZP, pričom cenu normohodiny (Nh) určil na
základe prieskumu trhu v okolí trvalého bydliska majiteľa vozidla v danom čase pre vozidlo Audi A6,

ktorá sa pohybovala na hodnote 80,83 eur bez DPH resp. 97 eur s DPH. K takejto sume za normohodinu
dospel aj znalec Ing. Šramka v Odbornom vyjadrení č. 12/2019 z podkladov žalobcu a túto hodnotu
normohodiny žalobca preukázal aj predloženým cenníkom prác (čl. 766). Možno teda uzavrieť, že dvaja
znalci dospeli k tej istej hodnote resp. sume za normohodinu práce, a to každý iným spôsobom. Preto
súd námietky žalovaného ohľadom stanovenia výšky ceny za normohodinu práce a jeho poukaz, že

Ing. Šramka vychádzal len z podkladov samotného žalobcu súd vyhodnotil za nedôvodnú, keďže je
zrejmé, že znalec Ing. Janco pri stanovení ceny normohodiny vychádzal z vlastného prieskumu a zistení
t.j. z iných podkladov a túto sumu taktiež stanovil rovnako. Pokiaľ ide o ZP č.XX/XXXX žalovaný ničím
relevantne nespochybnil jeho správnosť t.j. ani výšku cenu normohodiny a ani rozsah prác potrebných
na opravu, ktoré namietal. Nepredložil v konaní žiadny relevantný dôkaz o jeho nesprávnosti, na čo

poukázal aj žalobca a ani ničím nepreukázal reálne iný potrebný rozsah prác. Pokiaľ žalovaný v konaní
namietal, že suma za lakovacie práce vyplýva z faktúry predloženej žalobcom a je vo výške 840 eur, k
tomu prvoinštančný súd poukázal na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu
a to že poškodený má vždy nárok na náhradu škody, ktorá zodpovedá hodnote, o ktorú sa znížil jeho
majetok a to bez ohľadu na to, či sa rozhodne svoju vec skutočne uviesť do pôvodného stavu, alebo

si ponechá finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu výške škody. Teda zdôraznil, že je na rozhodnutí
samotného poškodeného či si uplatní kompenzáciu zodpovedajúcu výške škody, čo urobil žalobca.
Preto prvoinštančný súd považoval výšku nákladov na opravu stanovenú predmetným ZP č.31/2024
za žalobcom riadne preukázanú výšku škody v sume 14.665 eur s DPH, ktorá vznikla na motorovomvozidle poškodeného v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poistenca žalovaného. Na základe
uvedeného zhrnul, že nakoľko žalovaný plnil žalobcovi náhradu škody iba vo výške 5.614,60 eur , mal
by žalobca nárok na náhradu škody vo výške o výške 9.041 eur, pričom si uplatnil nárok na náhradu

škody v nižšej sume. Súd prvej inštancie taktiež považoval za dôvodný nárok na náhradu sumy vo výške
295 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý žalovaný ani ničím nespochybnil. S
poukazom na vyššie uvedené súd, viazaný žalobným petitom, priznal žalobcovi ním požadovanú sumu
vo výške 8.595,60 eur a to titulom náhrady škody a titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

2.3. Pokiaľ žalovaný namietal priznanie DPH, okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR
1MCdo/2/2007 a považoval túto námietku za nedôvodnú. Na dôvažok poukázal na to, že v tomto
konkrétnom prípade bola výška škody stanovená ako náklady na opravu vykonané v autorizovanom
servise s použitím originálnych dielov a vykonanie práce t.j. ako tovary a služby vrátane DPH.

2.4. Napokon pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej inštancie zastal názor, že v prípade porušenia
povinnosti uvedenej v § 11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného
plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Zdôraznil, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o
PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť

úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v §
11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa oznámením o úhrade plnenia zo
dňa18.07.2017abolpovinnýnáslednevcelomrozsahuplniťvlehotedo15dníodskončeniašetrenia(§
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 02.08.2017. Nasledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov

z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 03.08.2017 do zaplatenia v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.

3. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 256 ods.
1 C.s.p. Ozrejmil, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu aj v zastavenej časti, nakoľko

k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo z dôvodu plnenia časti nároku žalobcu
žalovaným po podaní žaloby a teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konanie v tejto časti. Vo
zvyšnej časti nároku mal žalobca plný úspech. S poukazom na uvedené preto žalobcovi priznal náhrada
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide trovy odvolacieho konania skonštatoval, že
o nich rozhodol v podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 3 C.s.p.. Nakoľko mal žalobca v odvolacom

konaní plný úspech súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil, žalobcovi priznal plnenie vo výške 3768,62 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Namietal, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zotrval na skutkovej argumentácii uvedenej v priebehu konania. V prvom rade žalovaný
nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že už ďalej nenamietal postúpenie pohľadávky, keďže v

záverečnej reči ako jeden z dôvodov žiadal zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie,
minimálne však vo vzťahu k rozšíreniu žalobného návrhu o sumu určenú znaleckým posudkom. Na
ozrejmenie uviedol, že žalobca v priebehu konania zmenil petit a pôvodne požadovanú sumu navýšil
o sumu, ktorá nezodpovedá podľa jeho názoru postúpenej pohľadávke. Mal za to, že v tejto veci
bolo potrebné zo strany súdu sa vysporiadať s otázkou, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná

a či zmena žaloby mohla byť zo strany žalobcu vykonaná. Zotrval na názore, že pohľadávka prešla
na žalobcu v takom rozsahu v akom bola známa v čase jej postúpenia. Akcentoval, že nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú
a individualizovanú) a existujúcu. Argumentoval, že subjektom, ktorý je v súlade s ust. § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla oprávnený domáhať sa nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi je v zásade
poškodený. Pohľadávku vzniknutú neuhradením škody poisťovateľom je poškodený oprávnený postúpiť
na tretiu osobu. Poukázal na to, že žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu práve od takéhoto
zmluvného postúpenia pohľadávky zo strany poškodeného D. B., ktorý vyčíslil náklady na opravujeho motorového vozidla v sume 11.506,51 eur s DPH. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované
ustanovenie zákona upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v

osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa
nový veriteľ bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje
v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera teda pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný
subjekt (postupník), ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez
účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového

vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Zastal názor, že
predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však
celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. V prípade zmeny záväzkového vzťahu by šlo o
zmenuzmluvy,atedazmenuvzájomnýchprávapovinnostítvoriacichobsahzáväzku,ktorápredpokladá
v zmysle § 493 Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán. Nakoľko predmetom postúpenia
môže byť len určitá konkrétna pohľadávka (resp. pohľadávky) je nevyhnutné, aby bola pohľadávka v

zmluve dostatočným spôsobom konkretizovaná tak, aby bolo zrejmé, o ktorú konkrétnu pohľadávku ide.
Pohľadávka postupovaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2018 je v oznámení zo dňa
27.08.2018 a aj uznesení prvostupňového súdu č.k. 52C/27/2018-161 zo dňa 06.11.2018 špecifikovaná
ako pohľadávka voči žalovanej na poistné plnenie zo škodovej udalosti č. 10038-2017, ktorá bola
poškodeným vyčíslená vo výške 11.506,51 eur s DPH. Vzhľadom na to je žalovaná toho názoru, že na

žalobcumohlabyťplatnepostúpenálenpohľadávkavtejtovýške,ktorábolaznámavčasejejpostúpenia
poškodenému a ktorú aj samotný žalobca uvádzal na svojej internetovej stránke. Pričom rozšírením
žalobného návrhu si žalobca podľa názoru žalovaného neoprávnene rozšíril svoje žalobné nároky tak,
ako by na neho prešiel celý právny vzťah medzi poškodeným a žalovaným. Žalovaný ďalej vyslovil
názor, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, na základe ktorého ustálil výšku plnenia

žalobcovi, ktorá mala byť na neho postúpená poškodeným v s dopravnou nehodou zo dňa 01.07.2017.
K ďalšiemu znaleckému posudku, ktorý v konaní predložil žalobca od znalca Ing. Janca uviedol, že
tento podľa neho nebol relevantný pre rozhodnutie vo veci samej a podľa jeho názoru sa zakladá
na nepravdivých údajoch, okrem ceny normohodiny, je v posudku nesprávne uvedená skutočnosť, že
vychádza z fotodokumentácie, ktorú poskytol žalovaný. Argumentoval, že Vzhľadom na to, že dodal

fotodokumentáciu dňa 06.05.2024 a Ing. Janco vyhotovil posudok 15.04.2024, nebolo možné aby jeho
podkladom bola fotodokumentácia žalovaného. Za uvedené nedostatky daného znaleckého posudku, s
ohľadom na klauzulu zodpovednosti, nezodpovedá znalec, ale zadávateľ- žalobca. Žalovaný mal ďalej
za to, že skutočná škoda na motorovom vozidle poškodeného, resp. právneho predchodcu žalobcu nie
je a ani nikdy nebola v dnes uplatňovanej a priznanej výške napadnutým rozsudkom. Z predložených

kalkulácií žalobcu vyplýva, že výška škody z jeho strany postupne časom od kalkulácie Autoservisu
Kovohron VD Nová Baňa zo dňa 20.07.2017 (11.506,51 eur s DPH) narástla, až na sumu 14.655 eur
s DPH. Na tomto mieste odvolateľ akcentoval, že práve autoopravovňa Kovohron VD Nová Baňa
mala pri kalkulácií aj možnosť si skutočne obhliadnuť dané motorové vozidlo a naviac aj samotný
poškodený na opravu vozidla v skutočnosti vynaložil len sumu 2.259,08 eur. S ohľadom na vyššie

uvedené bol žalovaný toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody mal konajúci súd v prvom
rade vychádzať zo skutočne a účelne vynaložených prostriedkov na uvedenie motorového vozidla do
pôvodného stavu. Napadnutý rozsudok však naproti tomu priznáva náhradu škody, ktorá nezodpovedá
skutočne vynaloženým prostriedkom na opravu majetku poškodeného a ani zníženiu jeho majetkovej
podstaty, ale skôr nákladom na opravu obdobného motorového vozidla v prípade, že by bolo opravené

v autoopravovni Araver Nitra za použitia originálnych náhradných dielov, pri normohodine 80,83 eur bez
DPH. Lenže je potrebné vziať do úvahy aj okolnosti prípadu a najmä skutočnosť, že k takej oprave
nedošlo a tak napadnuté rozhodnutie je založené na fiktívnej škode, ktorá sa nikdy nepremietla do
majetkovej podstaty poškodeného. Poukázal tiež na to, že počas dokazovania pred prvostupňovým
súdom bolo preukázané, že žalobcom uvádzaná cena normohodiny práce, z ktorej vychádzali jeho

znalci, je nepravdivá a preto bola aj zo strany žalovaného namietaná. V bode 67 napadnutého rozsudku
sa výslovne k jeho námietke k normohodine vo výške 80,83 eur bez DPH uvádza, že zo ZP č. XX/
XXXX Ing. Janca je úplne zrejmé, z čoho znalec pri stanovení výšky nákladov vychádzal a to v bode
2.10. predmetného ZP, pričom cenu normohodiny (Nh) určil na základe prieskumu trhu v okolí trvalého
bydliska majiteľa vozidla v danom čase pre vozidlo Audi A6, ktorá sa pohybovala na hodnote 80,83

eur bez DPH resp. 97 eur s DPH. K takejto sume za normohodinu dospel aj znalec Ing. Šramko v
Odbornom vyjadrení č. 12/2019 z podkladov žalobcu a túto hodnotu normohodiny žalobca preukázal aj
predloženým cenníkom prác (čl. 766). Možno teda uzavrieť, že dvaja znalci dospeli tej istej hodnote
resp. sume za normohodinu práce, a to každý iným spôsobom. Preto súd námietky žalovaného ohľadomstanovenia výšky ceny za normohodinu práce a jeho poukaz, že Ing. Šramko vychádzal len z podkladov
samotného žalobcu súd vyhodnotil za nedôvodnú, keďže je zrejmé, že znalec Ing. Janco pri stanovení
ceny normohodiny vychádzal z vlastného prieskumu a zistení t.j. z iných podkladov a túto sumu

taktiež stanovil rovnako. V tejto súvislosti zdôraznil, že prvostupňový súd však v napadnutom rozsudku
opomenul vziať do úvahy podstatnú skutočnosť, ktorá vyplýva z odborného vyjadrenia Ing. Šramka, ale
aj zo znaleckého posudku Ing. Janca, že ani jeden zo znalcov sám nezisťoval cenu normohodiny a
pri vyhotovení ich kalkulácií sa spoliehali len na údaj zabezpečený samotným žalobcom. Pokiaľ by aj
znalec Ing. Janco realizoval vlastný prieskum v mieste bydliska poškodeného, tak by tento prieskum

mal byť súčasťou jeho posudku, no s ohľadom na klauzulu zodpovednosti zadávateľa je jednoznačným
zdrojom ceny normohodiny žalobca. Relevantnejší je však údaj od Ing. Šramka, ktorý už na rozdiel
od Ing. Janca poctivo uvádza zdroj „prieskumu“v úvode jeho vyjadrenia a to nasledovne: konateľ
spoločnosti AIDER Slovensko, s.r.o., L. E. mailom oznámil cenu normohodiny zistenú v spoločnosti
Araver Nitra. Uvedené však prvostupňový súd úplne prehliadol a pre úplnosť žalovaný opätovne dodal,
že aj z posudku Ing. Janca vyplýva, že jeho podkladom je cena normohodiny spoločnosti Araver Nitra,

ktorú nezabezpečoval znalec, ale samotný žalobca. V tejto súvislosti na doplnenie uviedol, že , že ani
jeden znalec nepreukazuje cenu normohodiny cenníkom spoločnosti Araver, a.s. v priebehu konania
doložil vyjadrenie spoločnosti Araver, a.s., ktoré žalobca ani nespochybnil a ktoré preukazuje cenu
normohodiny v rozhodnom období v jej prevádzke v Nitre vo výške 66,67 eur bez DPH. Žalovaný s
ohľadom na vyššie uvedené bol toho názoru, že žalobca úmyselne uviedol do omylu nie len znalcov,

ale aj prvostupňový súd, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do napadnutého rozsudku, ktorý teda
vychádza z nepravdivej ceny práce a tak nemôže obstáť z hľadiska spravodlivého riešenia veci. V tomto
smere ešte úplne zmätočne prvostupňový zdôvodnil svoj nekritický prístup k vyčísleniu skutočnej škody
konštatovaním, že na výške ceny normohodiny sa zhodli nezávisle na sebe dvaja znalci a potvrdil ju
žalobca aj s predloženým cenníkom (č.l. 766 súdneho spisu). V konaní však bol predložený jediný

cenník autoopravovne, ktorý predložil žalobca na poslednom pojednávaní spoločnosti zo Šamorína,
ktorýnemážiadnysúvissautoopravovňouvNitre,soznaleckýmiposudkamiaanismotorovýmvozidlom
poškodeného. S ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok jednoznačne vychádza z ceny práce,
ktorá je v rozpore so skutočnou cennou práce, a tak nemôže zodpovedať skutočnej škode. Cena práce
pri vyčíslení náhrady nákladov na opravu motorového vozidla nezodpovedá sume 2.501,69 eur bez

DPH (3.002,03 eur s DPH), ale správne by mala byť pri normohodine Araveru v sume 2.063,44 eur
bez DPH (2.476,128 eur s DPH). Vo vzťahu k postúpenej pohľadávke na náhradu škody poškodeného
žalovaný vyslovil názor, že postúpenej pohľadávke zodpovedá poškodeným predložená kalkulácia
autoopravovne Kovohron VD Nová Baňa, ktorý aj na základe fyzickej obhliadky vyčíslil náklady na
opravumotorovéhovozidlanasumu9.588,76eurbezDPH(11.506,51eursDPH),pricenenormohodiny

práce vo výške 23 eur bez DPH. Okrem toho, že táto kalkulácia autoservisu je založená na skutočnej
obhliadke motorového vozidla, že si daný autoservis zvolil aj samotný poškodený a nachádza najbližšie
k miestu jeho bydliska. V tomto smere zotrval žalovaný na názore, že žalobcovi mohla byť postúpená
len pohľadávka pozostávajúca z konkrétnej náhrady nákladov na opravu motorového vozidla a to na
základe kalkulácie autoservisu Kovohron VD Nová Baňa. Vyššie uvedené sa však netýka náhrady

nákladov na lakovanie poškodeného motorového vozidla, keďže tieto boli doložené a preukázané
už samotným poškodeným. Prvostupňový súd však nesprávne vyhodnotil skutkový stav a žalobcovi
priznal plnenie, do ktorého započítal cenu lakovania (materiál a cenu práce) vo výške 1.625,26 eur
s DPH, ktorá však nezodpovedá preukázanej výške skutočne a účelne vynaloženým prostriedkom
na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu. Poškodeným skutočne vynaložené náklady na

lakovanie (materiál a práca) motorového vozidla boli už v konaní pred prvostupňovým preukázané na
základe faktúry č. 2711050 zo dňa 28.07.2017 od spoločnosti Color centrum SH s.r.o. v sume 840 eur
s DPH, čo predstavuje rozdiel 785,26 eur s DPH oproti napadnutému rozhodnutiu. S ohľadom na to
mal žalovaný za to, že výška skutočnej škody, pozostávajúca z ceny lakovania motorového vozidla bola
v konaní ustálená v sume 840 eur s DPH a to na základe predloženého dôkazu od žalobcu, resp. v

tomto prípade samotného poškodeného. Napadnutý rozsudok však nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
resp. nevzal do úvahy skutočne preukázané náklady na uvedenie motorového vozidla do pôvodného
stavu poškodeným. Žalovaný mal ďalej za to, že náhrada škody v prípade svojpomocnej oprave
motorového vozidla by mala byť priznaná bez DPH, nakoľko DPH nemá pri svojpomocnej oprave žiadne
opodstatnenie. V tomto smere dôvodil tým, že poistné plnenie by žalobcovi nemohol poskytnúť vrátene

DPH, pretože DPH je základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho
rozpočtu. Predmet dane z pridanej hodnoty je vymedzený v § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty. V konkrétnom prípade absentuje zdaniteľné plnenie, ktoré by bolo predmetom dane.
Akbyvyplatilplnenievrátanedanezpridanejhodnoty,tátodaň„byostala“užalobcuanikdybysanestalapríjmom štátneho rozpočtu. Ďalej rozvinul, že pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť
hospodársku realitu danej transakcie. Potrebné je vziať do úvahy skutočný dôvod platby, pričom treba
vychádzať z toho, že pri náhrade škody nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v zmysle

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tiež, že nejde o skutočnú škodu. S ohľadom na
vyššie uvedené mal žalovaný za to, že v súlade s dobými mravmi by bolo žalobcovi nanajvýš priznať
doplatenievovýškepreukázateľne,skutočneaúčelnevynaloženýchprostriedkovnaopravumotorového
vozidlasamotnýmpoškodeným.Vychádzajúczpoškodenýmuplatnenejžalobynazákladepredložených
dokladov (kalkulácia autoservisu Kovohron VD Nová Baňa a faktúra Color centrum SH ) je postúpená

pohľadávka podľa názoru žalovaného nanajvýš v sume 9.383,22 eur (náhradné diely v sume 8.323,42
eur bez DPH, cena práce 372,60 eur bez DPH, vedľajšie náklady 10,40 eur bez DPH a lakovanie v sume
840 eur s DPH.) Po odpočítaní plnenia žalovanej vo výške 5.614,60 eur by bolo teda spravodlivé priznať
žalobcovi plnenie najviac 3.768,62 eur.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým priznal

prísudok nad sumu 3.768,62 eur a vo výroku o náhrade rov konania, prejednal odvolania na odvolacom
pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to najmä znalecký
posudokč.XX/XXXXvypracovanýIng.MilanomZachardom(č.l.21-28),zmluvaopostúpenípohľadávky
( č.l. 155 a nasl. spisu), Odborné vyjadrenie Ing. Vladimíra Šramka č. 12/2019 ( č.l. 219-232 spisu),
Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Marcelom Jancom ( č.l. 651-688 spisu), vyjadrenie

spoločnosti Araver doložené žalovaným (č.l. 705), cenník prác Impa skupina doložené žalobcom (č.l.
766 spisu) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

6. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že námietky
žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016 ). Súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil
skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto
aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie

neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám

uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporovýchstrán.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiazodpovedalnavkonanínastolenéotázky
majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s

podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.),
Odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku,
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v
odvolaní.

8. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, táto námietka
je nedôvodná, pretože zmluvou o postúpení pohľadávky (čl 155 spisu) postupca D. B. postúpil
postupníkovi ( žalobcovi) všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi (žalovanému) vyplývajúce zo
škodovej udalosti ( článok I. bod 2 zmluvy o postúpení pohľadávky čl. 155 spisu ).

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, táto zákonná
podmienka bola splnená. Postupca postúpil postupníkovi všetky práva a nároky vyplývajúce z
konkrétnej škodovej udalosti, ( čl 155) keďže táto konkrétna škodová udalosť, priebeh škodového deja
ani rozsah poškodenia neboli medzi stranami sporu sporné.

10. Nedôvodná je aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že napadnutý rozsudok nielen
nezohľadňuje skutočné a účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla, ale priznáva aj
bezdôvodného obohatenia a ešte k tomu aj na základe nepravdivých údajov zo strany žalobcu. Ktejto námietke odvolací súd poukazuje na predchádzajúce zrušujúce uznesenie, v ktorom uviedol, že
prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci.
Buď porovnanie ceny obvyklej ako malá vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení,

alebo vyčíslením náhrady nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred
poškodením. Odvolací súd pripomína, že tento názor je súladný so zaužívanou praxou dovolacieho
súdu. V danom prípade bolo pristúpené k stanoveniu peňažnej náhrady podľa 2. varianty. Prihliadnuc
na uvedené, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného týkajúcu sa ceny
normohodiny práce. Odvolací súd sa aj s prihliadnutím na zopakované dokazovanie na odvolacom

pojednávaní v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie k tejto otázke uvedené v bode 67.
odôvodnenia napadnutého rozsudku a plne na ne odkazuje. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania
dospel teda k záveru, že cena za normohodinu práce, tak ako ju stanovil súd prvej inštancie, predstavuje
vlastne priemernú hodnotu normohodiny práce v rozhodnom čase a regióne.

11. Rovnako irelevantná je vzhľadom na vyššie uvedené aj námietka žalovaného týkajúca sa lakovania.

V danej veci nie sú predmetom uplatneného nároku skutočné náklady, ale náklady potrebné na uvedenie
veci do stavu pred poškodením. Napokon nedôvodná je aj námietka týkajúca sa odpočtu DPH, pretože
aj zápočet je v súlade s názorom vysloveným najvyššími súdnymi autoritami, tak ako to uviedol okresný
súd.

12. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

13. Na základe uvedeného, obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu týkajúcom sa sumy prevyšujúcej 3.768,62 eur (vrátane závislého výroku o trovách

konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

15. Podľa § 453 ods. 3 C.s.p., ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvým rozsudkom dňa 15.11.2019
tak, že žalobu v časti zaplatenia sumy 1.806,77 eur s príslušenstvom zastavil ( výrok I) žalobcu vo

zvyšnej ( nezastavenej ) časti zamietol ( výrok II). Predmetné rozhodnutie bolo na základe odvolania v
napadnutej časti ( výrok II) odvolacím súdom potvrdené, pričom výrok o zastavení konania napadnutý
nebol a nadobudol právoplatnosť. Na základe dovolania žalobcu NS SR uznesením zo dňa 30.11.2022
sp. zn. 6Cdo/134/2020 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský
súd Bratislava uznesením zo dňa 31.01.2024 č.k. 6Co/23/2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ( výrok II ) a v súvisiacom výroku o trovách ( výrok III ) a vec vrátil v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Napadnutým rozsudkom zo dňa 03. septembra 2021 č.k.
B2-52C/27/2018-779 rozhodol súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania,
pričom o trovách dovolacieho konania doposiaľ rozhodnuté nebolo.17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, v spojení s § 390 ods.
1, ods. 2 v spojení s § 453 ods. 3 C.s.p. o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi,

ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).