Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224202348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská
Streda,protižalovanému:D.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/XX,F.G.,zastúpenémuadvokátskou
kanceláriou: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, IČO: 50 950 690,
o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 26C/54/2024-55 zo dňa 31. októbra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že sa určuje, že

žalobkyňa žila s poručiteľom: B. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX,
XXX XX C., najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu
sa starala o spoločnú domácnosť.

II. Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi
B. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom: H. XXX, XXX XX C. a výrokom II.
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 115, § 474 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a ust. § 192, § 194 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala

určenia, že je dedičkou po poručiteľovi, keďže s ním žila po dobu najmenej 1 rok pred smrťou poručiteľa
a starala sa o ich spoločnú domácnosť, na ktorú žalobu ju odkázal notár v dedičskom konaní po
poručiteľovi v zmysle § 194 ods. 1 CMP. Žalobkyňa podala žalobu na súd v lehote určenej v uznesení
súdu č.k. 10D/164/2023 zo dňa 29.04.2024, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2024
a žaloba bola podaná dňa 09.07.2024.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný v predmetnom konaní nepoprel tvrdenia

žalobkyne žiadnym spôsobom, súd ich považoval za nesporné. Súd poukázal na to, že na prejednanie
veci nariadil pojednávanie na deň 31.10.2024, na ktoré sa dostavila žalobkyňa a jej právna zástupkyňa.
Žalovaný sa na predmetné pojednávanie nedostavil, pričom svoje ospravedlnenie zo zdravotných
dôvodov doručil súdu tesne pred pojednávaním dňa 31.10.2024, avšak súd toto ospravedlneniežalovaného neakceptoval, pretože operačný zákrok v oblasti prstov pravej nohy žalovaný absolvoval
ešte v auguste 2024, pričom na poslednej kontrole dňa 06.09.2024 (čiže takmer dva mesiace pred
pojednávaním) bolo uvedené, že rany sú kľudné a stehy vybraté. Aj pri zohľadnení veku žalovaného,

na základe predložených lekárskych správ súd ustálil, že zdravotný problém žalovaného nie je tak
vážny, aby mu bránil v účasti na pojednávaní, pričom z poslednej lekárskej správy nevyplýva, že by bol
obmedzenývpohybevoveľkomrozsahu.Súdtiežpoukázalnato,žeospravedlneniežalovanéhonebolo
vôbec urobené včas, keďže bolo doručené do podateľne súdu ráno pred pojednávaním, pričom žalovaný
mal vedomosť o tomto zdravotnom probléme už aj v čase doručenia predvolania dňa 04.10.2024.

Ospravedlnenie žalovaného tak súd považoval za účelové, v snahe vyvolať obštrukcie v konaní. Súd
však nebol schopný žalovanému bezodkladne oznámiť, že neakceptuje jeho ospravedlnenie, keďže
žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a vo svojom podaní neuviedol ani telefónne číslo, ani
elektronickú adresu, prostredníctvom ktorých by ho súd vedel o neakceptovaní jeho žiadosti informovať.
Súd tak mal za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby sa konalo pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného, keďže svoju neprítomnosť neospravedlnil dôležitými dôvodmi a neurobil tak

ani včas.

5. Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na skutočnosť, že predmetnej veci nebolo sporné,
žežalobkyňamalaprechodnýpobytnaadreseH.XXX,C.od05.12.2012do28.05.2023aod29.05.2023
do 11.09.2023 mala na uvedenej adrese evidovaný trvalý pobyt, ktorá skutočnosť tiež vyplýva z

potvrdenia Obce C. zo dňa 12.09.2023, pričom na rovnakej adrese mal trvalý pobyt aj poručiteľ, ktorý
bol zároveň spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na danej adrese, mal súd za preukázané,
že žalobkyňa a poručiteľ žili v jednej nehnuteľnosti minimálne 11 rokov. Podľa vyjadrenia žalobkyne,
žalobkyňa a žalovaný viedli spoločnú domácnosť a príjem žalobkyne zo zamestnania bol použitý aj
na úhradu výdavkov spoločnej domácnosti. Od roku 2021 žalobkyňa vykonávala aj osobnú asistenciu

poručiteľa, ktorý bol zdravotne ťažko postihnutý a poberal na túto asistenciu sociálne dávky až do svojej
smrti, ktoré tvorili príjem ich spoločnej domácnosti. Žalobkyňa počas svojho výsluchu tiež uviedla, že v
posledných rokoch sa musela vzdať zamestnania, aby sa vedela starať o poručiteľa, ktorý potreboval
24 hodinovú opateru. S nákupom liekov a iných vecí pomáhal aj žalovaný, avšak osobnú starostlivosť
poručiteľovi poskytovala výlučne ona, pričom pre ňu bolo aj jednoznačné, že ako partnerka poručiteľa,

ktorá s ním žila spolu, musí s ním zostať a pomáhať mu. Po smrti poručiteľa bola žalobkyňa nútená
opustiť nehnuteľnosť, kde žila spolu s poručiteľom z dôvodu, že otec a brat poručiteľa dali odpojiť
elektrinu a vodu. Dedičské konanie po poručiteľovi prebieha pod sp. zn. 10D/164/2023 a pred notárom
JUDr. Jurajom Šikutom pod sp. zn. Dnot 167/2023. V predmetnom konaní vznikol spor, keďže žalovaný
ako otec poručiteľa vyhlásil, že žalobkyňa nežila a neviedla s poručiteľom spoločnú domácnosť po dobu

minimálne 1 roka.

6. Čo sa týka spolužijúcich osôb, súd uviedol, že dedia v druhej skupine zákonných dedičov popri
pozostalom manželovi, rodičoch poručiteľa, resp. osvojiteľovi alebo osvojiteľoch, pričom ide o osoby,
ktoré s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska

citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno
aj nahrádzal. Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili
najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na
neho odkázaní výživou. Musí teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v
ustanovení § 115. Ustanovenie § 474 ods. 1 OZ sa teda vzťahuje napríklad na spolužitie druha a družky,

spolužitie dospelých súrodencov, rôzne prípady neúplných rodín, spolužitie poručiteľa s nevlastnými
deťmi a obvykle aj na pestúnov. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa žila v jednej
nehnuteľnosti s poručiteľom po dobu minimálne 11 rokov, a preto bolo potrebné skúmať, či žalobkyňa s
poručiteľomviedliajspoločnúdomácnosťastaralisaoňuspoločne. Spoločnoudomácnosťouporučiteľa
a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb,

ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich
si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa
potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o
spoločnébývanie,stravovanie,ošatenie,zábavy,výletyapod(R34/1960).Pojem"spoločnádomácnosť"
v zmysle § 115 OZ súdy vykladajú tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne

uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné
okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. (R 34/1982).7. Žalovaný bol v predmetnom konaní bol pasívny, k žalobe sa nevyjadril, nepredniesol žiadne tvrdenia
na svoju obranu a nepredniesol ani žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Na základe toho súd
považoval v zmysle § 151 CSP za nesporné tvrdenia žalobkyne, ktoré okrem iného boli podložené aj

listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobkyne, že žalobkyňa nielenže žila spolu s poručiteľom v jednej
nehnuteľnosti po dobu 11 rokov, ale spolu viedli aj spoločnú domácnosť, výdavky na ňu uhrádzali
spolu z vlastných príjmov. Minimálne posledné 2 roky pred smrťou poručiteľa bol poručiteľ dokonca
aj odkázaný na osobnú starostlivosť žalobkyne, ktorá sa vzdala aj svojho zamestnania, aby sa mohla
starať o poručiteľa. Z uvedených skutočností súd ustálil, že žalobkyňa a poručiteľ žili ako druh a družka

minimálne 11 rokov a spolu sa starali o svoju domácnosť. Pretože teda žalobkyňa žila s poručiteľom v
jednej domácnosti minimálne rok pred smrťou poručiteľa, spolu sa starali o túto domácnosť, pričom sám
poručiteľ bol pred smrťou odkázaný na starostlivosť žalobkyne, je žalobkyňa dedičkou po poručiteľovi v
druhej dedičskej skupine v zmysle § 474 ods. 1 OZ, preto súd žalobe vyhovel.

8.Súduviedol,žeodmietolvykonaťnávrhyžalobkynenadokazovanievýsluchomžalovanéhoasvedkov,

a to jednak z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania a zbytočného nezaťažovania tretích osôb, keď
tvrdenia žalobkyne neboli zo strany žalovaného ani popreté, a teda skutočnosti, ktoré sa mali týmito
výsluchmi preukázať, neboli v konaní sporné, preto vykonanie navrhnutých dôkazov nebolo na ustálenie
skutkového stavu a rozhodnutie vo veci nevyhnutné.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni ako strane, ktorá mala
v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a g) CSP, teda že neboli splnené

procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Predovšetkým namietal, že neboli splnené procesné podmienky na konanie pojednávania, počas
ktorého došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku a súčasne skutočnosť, že súd svojim nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, a to
až v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na 31.10.2024, ktorého termínu sa však žalovaný z
objektívnych nepredvídateľných dôležitých dôvodov nebol spôsobilý zúčastniť, pričom existenciu
prekážky na jeho strane neumožňujúcu účasť na pojednávaní žalovaný súdu riadne bez zbytočného

odkladu po jej vzniku oznámil doručením ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, ktorým súčasne
navrhol odročenie pojednávania a určenie termínu nového pojednávania. Súd však návrh žalovaného na
odročenie pojednávania neakceptoval s odôvodnením, že konanie žalovaného vyhodnotil ako účelové,
vykonané v snahe vyvodiť obštrukcie v konaní a dotknuté pojednávanie vykonal v neprítomnosti
žalovaného. Žalovaný má za to, že návrh na odročenie pojednávania vykazoval všetky zákonné znaky,

ktoré odročenie pojednávania pripúšťali, ako aj odôvodňovali. Z jeho strany nebol prítomný žiaden
úmysel konať obštrukčne. Z obsahu podaného návrhu na odročenie pojednávania ako aj z jeho príloh je
jednoznačne zrejmé, že žalovaný sa pred termínom pojednávania podrobil nevyhnutnému operačnému
zákroku dolnej končatiny, ktorý operačný zákrok mal za následok dočasné obmedzenie mobility
žalovaného. Hoci k chirurgickému zákroku došlo koncom mesiaca august roku 2024, zdravotný stav

žalovaného tesne pred termínom pojednávania vykazoval znaky, ktoré žalovanému nepredvídateľne
účasť na pojednávaní neumožňovali. Žalovaný v čase pred termínom pojednávania sám predpokladal
svoju účasť, nakoľko sa domnieval, že vykonaný chirurgický zákrok po uplynutí značného času nebude
jeho mobilitu už v takej miere ovplyvňovať, aby sa termínu pojednávania nevedel zúčastniť. Keďže však
došlo k výskytu nepredvídateľných ako aj náhlych pooperačných bolestí v značnej miere stupňujúcich

svoju intenzitu pri fyzickom zaťažení dotknutej dolnej končatiny, žalovaný, ktorý mal opravdivý, ako aj
vážnyzáujemnaúčastinapojednávaní,nemalinúmožnosťakopožiadaťsúdoodročeniepojednávania,
ktorý návrh na odročenie pojednávania podal bez zbytočného odkladu po tom, čo mu bolo zrejmé, že
z dôvodu výskytu náhlej nemožnosti fyzického zaťaženia dotknutej dolnej končatiny, mu objektívne nieje možné zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Ak by mal vedomosť o výskyte objektívnych dôvodov
neumožňujúcich účasť na pojednávaní skôr, túto skutočnosť by súdu oznámil s dostatočným časovým
predstihom pred pojednávaním, avšak žalovaný v čase po obdržaní predvolania na pojednávanie

nevedel predvídať svoj zdravotný stav pred pojednávaním, ktorý zdravotný stav bol značene kolísavý,
a to predovšetkým z dôvodu vysokého veku žalovaného (viac ako osemdesiat rokov), ktorý vysoký
vek nepriaznivo vplýva aj na menej závažné chirurgické zákroky, ku ktorému sa pridružujú aj iné
starobné zdravotné ťažkosti. Jednalo sa o prvý návrh žalovaného na odročenie pojednávania, ktorý
bolo neprípustné zo strany súdu vyhodnotiť ako obštrukčný, keďže takémuto konaniu žalovaného

nič nenasvedčovalo. Žalovaný preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o neakceptovaní
podaného návrhu na odročenie pojednávania, ako aj konanie pojednávania dňa 31.10.2024 v jeho
neprítomnosti, za procesne nesprávne, nakoľko boli dané zákonné predpoklady pripúšťajúce vyhoveniu
podanému návrhu, keďže na strane žalovaného nastali krátko pred pojednávaním nepredvídateľné
dôležité dôvody, ktorých existenciu bez zbytočného odkladu oznámil súdu spoločne s návrhom na
odročenie pojednávania, ktorého prílohu tvorili listinné dôkazy preukazujúce vykonanie chirurgického

zákroku ovplyvňujúceho mobilitu žalovaného, pričom uvedeným konaním súdu došlo k nastoleniu
stavu, pre ktorý neboli splnené procesné podmienky na konanie pojednávania, počas ktorého došlo
k vyhláseniu odvolaním napadnutého rozsudku v neprítomnosti žalovaného a súčasne došlo konaním
súdu k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva na pojednávaní konanom dňa 31.10.2024, a to až v takej miere, že došlo k

porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

12. Odvolacie dôvody v zmysle § 365 odsek 1 písmeno e) a písmeno f) CSP spočívajú podľa žalovaného
v tom, že z vykonaných dôkazov vymedzených v rozsudku nie je zrejmé, že žalobkyňa by napĺňala
dedičské predpoklady po poručiteľovi vymienené ustanovením § 474 odsek 1 OZ, a to konkrétne, že

by sa v prípade žalobkyne jednalo o osobu, ktorá by s poručiteľom žila najmenej po dobu jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá by sa z tohto dôvodu starala o spoločnú
domácnosť, pričom uvedená skutočnosť si bez pochybností vyžiadala nutnosť vykonania ďalších
navrhnutých dôkazov, ktoré však súd prvej inštancie odmietol vykonať. Z dôkazov vykonaných súdom
prvej inštancie konštatované skutočnosti nevyplývajú, predovšetkým z nich nie je bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že žalobkyňa by kumulatívne napĺňala ustanovením § 474 odsek 1 OZ vymienené
predpoklady dedičského práva po poručiteľovi, a to, že by s poručiteľom žila minimálne po dobu jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a súčasne, že by sa z toho dôvodu o spoločnú domácnosť
starala. Z vykonaného dokazovania je výlučne zrejmé, že žalobkyňa v roku 2021 a v roku 2023
vykonávala pre poručiteľa ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím osobnú asistenciu, ktorú osobnú

asistenciu však žalobkyňa nevykonávala z dôvodu citového naviazania na poručiteľa, ale sa jednalo
o druh zárobkovej činnosti žalobkyne, keďže za poskytovanú osobnú asistenciu poručiteľ vyplácal v
prospech žalobkyne hodinovú odplatu vo výške 4,82 eura. Uvedené je zrejmé tak z obsahu Dodatku
k Zmluve o výkone osobnej asistencie zo dňa 01.07.2021, ako aj z potvrdenia o poberaní peňažného
príspevku na osobnú asistenciu za rok 2021 zo dňa 25.01.2022 a za rok 2023 zo dňa 07.09.2023.

Z vykonaných dôkazov je výlučne zrejmé, že žalobkyňa odplatne vykonávala pre poručiteľa ako osobu
ťažko zdravotne postihnutú osobnú asistenciu, ktorý odplatný výkon osobnej asistencie nie je možné
zameniť so životom v spoločnej domácnosti a starostlivosťou o ňu, keďže pojem „domácnosť“ alebo
„spoločná domácnosť“ vymedzený ustanovením § 115 OZ predpokladá pre jej vznik vzájomné trvalé
spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby, čím by vytvárali spotrebné

spoločenstvo, a nie zištný vzťah medzi odkázanou osobou (poručiteľ) a osobou odplatne poskytujúcou
osobnú asistenciu (žalobkyňa). Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva skutočnosť, že žalobkyňa
by sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na starostlivosti o domácnosť poručiteľa, a to spoločným
uhrádzaním nákladov, ktorá skutočnosť taktiež nasvedčuje výlučne zištnému poskytovaniu osobnej
asistencie zo strany žalobkyne v prospech poručiteľa, čím je vylúčený vznik spotrebného spoločenstva

medzi žalobkyňou a poručiteľom ako jedného zo základných predpokladov vzniku spoločnej domácnosti
pre účely ustanovenia § 474 odsek 1 OZ.

13. Dôvodné pochybnosti o konštatácii súdu o existencii dedičského práva na strane žalobkyne vo
vzťahu k poručiteľovi vzbudzuje aj skutočnosť, že samotná žalobkyňa k podanej žalobe pripojila výlučne

potvrdenie o poberaní peňažného príspevku za osobnú asistenciu za rok 2021 a rok 2023, pričom
potvrdenie za rok 2022 predložené nebolo, a to z dôvodu, že žalobkyňa v roku 2022 poručiteľovi osobnú
asistenciu neposkytovala a taktiež sa v domácnosti poručiteľa ani len nezdržiavala, ktorá skutočnosť
má taktiež podstatný vplyv na prípadný vznik dedičského práva žalobkyne po poručiteľovi, keďže zuvedeného dôvodu by žalobkyňa nebola spôsobilá preukázať splnenie ustanovením § 474 odsek 1
OZ vymieneného časového predpokladu vzniku dedičského práva (minimálne jeden rok pred smrťou).
Z predložených dôkazov je žalobkyňa hypoteticky spôsobilá pokryť výlučne obdobie od januára roku

2023 do mesiaca júl roku 2023 (údaj vyplývajúci z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za
asistenciu za rok 2023), kedy pre poručiteľa poskytovala odplatnú osobnú asistenciu, avšak to bez
existencie spotrebného spoločenstva. Žalobkyňa taktiež nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by s
poručiteľom tvorila v rozhodnom období spotrebné spoločenstvo, t.j. že by sa spoločne s poručiteľom
podieľala na krytí nákladov spojených s chodom domácnosti. Čo sa týka vedenia spoločnej domácnosti

žalobkyne a poručiteľa v rozhodnom čase, tu žalobkyňa uvedenú skutočnosť výlučne tvrdila, a to či
už v podanej žalobe, alebo počas svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 31.10.2024, pričom
relevantné dôkazy, ktoré by danú skutočnosť bez pochybností preukazovali nepredložila. Pre náležité
objasnenie skutkových tvrdení žalobkyne, malo podstatný význam vykonanie ďalšieho dokazovania,
a to prinajmenšom výsluchom žalovaného, tak ako to navrhla samotná žalobkyňa, ktorý dôkaz však
súd odmietol vykonať s odôvodnením údajnej nespornosti skutkových tvrdení žalobkyne, ktorý postup

však neobstojí, nakoľko žalovaný mal v úmysle skutkové tvrdenia žalobkyne účinne poprieť, a to
počas pojednávania v predmetnej veci, ktorého pojednávania sa však z objektívnych dôvodov zúčastniť
nevedel. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pre
ktorých objasnenie bolo nevyhnutné vykonať aj ostatné navrhnuté dôkazy, a to prinajmenšom výsluchom
žalovaného.

14. Ak by zo strany súdu došlo k vykonaniu dôkazu výsluchom žalovaného a súčasne by nedošlo k
odňatiu práva žalovaného zúčastniť sa pojednávania v predmetnej veci, ktorého mal opravdivý ako aj
vážny záujem zúčastniť sa, avšak objektívne nepredvídateľné dôležité dôvody mu účasť neumožnili,
žalovanému by ostal dostatočný časový priestor na opakované účinné popretie skutkových tvrdení

žalobkyne, keďže súd ku dňu konania pojednávania nepristúpil k sudcovskej koncentrácii konania a
zákonná koncentrácia konania by žalovanému umožnila prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým by sa dokazovanie končilo. Keďže
žalovaný ako odvolateľ bez svojej viny prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nevedel uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný ako novotu v odvolacom konaní v celom

rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalovanej, ktorými vykonala snahu o nastolenie stavu jej postavenia
dediča po poručiteľovi patriaceho do druhej dedičskej skupiny (§ 474 odsek 1 OZ), nakoľko má dôvodne
za to, že žalobkyňa minimálne rok pred smrťou poručiteľa s týmto nežila v jednej domácnosti a
súčasne sa o túto nestarala. Uvedená skutočnosť vyplýva aj priamo z obsahu žalobkyňou predložených
listinných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa poručiteľovi poskytovala v roku 2021 a roku 2023

výlučne odplatné služby osobnej asistencie s tým, že v roku 2022, kedy sa v domácnosti poručila
vôbec nezdržiavala, poručiteľovi neposkytovala ani len odplatné služby a taktiež s poručiteľom nežila
v spoločnej domácnosti. Postoj žalovaného k žalobkyňou uplatnenému právu resp. popretie práva
žalobkyne,malobyťasvysokoupravdepodobnosťouajbolosúdudobreznámeužzosamotnejpodstaty
sporovéhokonania,resp.skutočnosti,žekpodaniuurčovacejžaloby,bolažalobkyňaodkázanázostrany

povereného súdneho komisára uznesením zo dňa 29.04.2024, sp. zn. 10D 164/2023 už v priebehu
dedičského konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10D 164/2023, ktoré
uznesenie ako aj prislúchajúci spisový materiál súd ako dôkaz v prebiehajúcom sporovom konaní
oboznámil, čím bolo popretie žalobkyňou uplatneného práva od oboznámenia predmetných dôkazov
súdu zrejmé, ktorá okolnosť si bez pochybností vyžiadala prinajmenšom vykonať dôkaz výsluchom

žalovaného.

15. Žalovaný navrhoval cestou odvolacieho súdu doplniť dokazovanie vykonaním výsluchu žalovaného,
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a súčasne vykonať oboznámenie priložených listinných
dôkazov - obrazových záznamov z domácnosti poručiteľa vyhotovených bezprostredne po smrti

poručiteľa, z ktorých je zrejmé, že o domácnosť poručiteľa pred jeho smrťou nebolo dlhodobo riadne
postarané, keďže z nich je zrejmý vysoký stupeň znečistenia domácnosti poručiteľa, o ktorú sa údajne
žalobkyňa starala, ktoré skutkové tvrdenie žalobkyne však nie je pravdivé. Je teda splnený aj odvolací
dôvod v zmysle § 365 odsek 1 písmeno g) CSP, nakoľko súdom prvej inštancie zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku,

ktoré z objektívnych dôvodov žalovaným neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže
žalovanému bola odňatá možnosť účasti na pojednávaní.16. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné, argumentácia, ktorú žalobca v ňom
použil nezodpovedá odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f), g) CSP, hoci to žalobca

v odvolaní tvrdí. Poukázala na to, že odvolací súd počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré dovtedy neboli použité len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok a ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). O taký prípad v danej veci nejde, pretože žalovaný

mohol svoje námietky voči dôkazom, ktoré žalobkyňa v žalobe označila a aj potvrdila písomnými
dôkazmi, uplatniť už v rámci prvoinštančného konania, dokonca už aj v dedičskom konaní, ktoré konaniu
na súde predchádzalo. Súd prvej inštancie môže bez návrhu vykonať len tie dôkazy, ktoré vyplývajú
z verejných registrov a zoznamov, ak tieto záznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore
so skutočnosťou. Žalovaný v tomto konaní bol od začiatku pasívny. Konania o dedičstve po poručiteľovi
sa ani raz nezúčastnil. Len prostredníctvom právneho zástupcu sa formálne vyjadril, že žalobkyňa

nežila s poručiteľom 1 rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a preto sa o spoločnú domácnosť
nestarala. Poprel v dedičskom konaní právo žalobkyne ako dedičky. Žiadne konkrétne vecné argumenty,
anidôkazy,ktorébyoprávňovaliktakýmtoprávnymzáveromneuviedol.Neurobiltakaninavýzvunotára.
Pritom už v dedičskom konaní mal k dispozícii tvrdenia žalobkyne o tom, že je dedičkou zo zákona po
poručiteľovi podporené dôkazmi, ktoré mal rovnako k dispozícii. Žalobkyňa označila aj konkrétne osoby,

ktoré by mohli dosvedčiť, že s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti už od roku 2012. Hoci sa právny
zástupca žalovaného notárovi zaviazal, že po konzultácii so žalovaným oznámi konkrétne skutočnosti,
resp. dôkazy k popretému dedičskému právu, neurobil tak a neurobil tak ani v súvislosti s podaným
odvolaním. Žalovaný pokračoval v pasivite aj v konaní pred súdom, po podaní žaloby žalobkyňou.
Žalobkyňa v žalobe navrhla výsluch strán konania a aj výsluch 4 svedkov, pripojila listinné dôkazy.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nevyužil svoje právo procesnej obrany. Teda súdu žiadne skutkové,
konkrétne dôkazy neuviedol a v podstate ani skutkové tvrdenia žalobkyne nenamietal. Mohol a mal ich
uplatniť včas. Súd ho aj včas na prvé nariadené pojednávanie predvolal. Ospravedlnenie neúčasti na
tomto pojednávaní poslal tesne pred pojednávaním. Súd správne toto ospravedlnenie neprijal a pokladal
ho za účelové. Ani tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní v tejto súvislosti neobstoja, neobsahujú

takú vecnú argumentáciu, ktorá by predstavovala dôležité dôvody, žalovaný ani nepreukázal, že takéto
ospravedlnenie nemohol urobiť skôr a nie tesne pred pojednávaním. Napokon pojednávania sa mohol
zúčastniť aspoň jeho právny zástupca, ktorý sa mohol k žalobe na pojednávaní vyjadriť a predniesť
návrhy na vykonanie dôkazov. Je správne a zákonné odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené
v napadnutom rozsudku, že žalovaný v predmetnom konaní tvrdenia žalobkyne nepoprel žiadnym

spôsobom, preto súd považoval tvrdenia žalobkyne za nesporné. Na ustálenie skutkového stavu
postačili listinné dôkazy a písomné a ústne vyjadrenia žalobkyne. Súd ich nepokladal za potrebné
potvrdzovať ani výsluchmi žalobkyňou navrhnutých svedkov a žalobe vyhovel. Žalovanému neboli
procesné práva odopreté, súd v procese správne postupoval, nedošlo v ňom k zabráneniu procesným
právam žalovaného, ktorý v celom konaní ani žiadne dôkazy nenavrhoval, hoci mu bola takáto možnosť

včas poskytnutá. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený, rozhodnutie súdu vychádza z tohto skutkového
stavu.Odvolanímnapadnutýrozsudokjezákonnýaspravodlivý.Kodvolaniupripojenéfotografienemajú
žiadnu výpovednú hodnotu, nie je z nich jasné ani to, kedy boli vyhotovené. Žalobkyňa preto navrhovala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. K vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie (replika) v
ktorom uviedol, že sa pridržiava obsahu podaného odvolania, ktorým prioritne namietal skutočnosť,
že neboli splnené procesné podmienky na konanie pojednávania, počas ktorého došlo k vyhláseniu
napadnutého rozsudku a súčasne skutočnosť, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne v jej
vyjadrení, kde poukazuje na údajnú pasivitu žalovaného v priebehu dedičského konania po poručiteľovi
B. E. vedenom pod sp. zn. 10D 164/2023, Dnot 197/2023, ako aj počas sporového konania sp. zn.
26C/54/2024. Žalovaný už v čase dedičského konania účinne poprel dedičské právo žalobkyne po

poručiteľovi, a to v dostatočnom rozsahu, ktorá skutočnosť mala za následok vydanie uznesenia zo dňa
29.04.2024, sp. zn. 10D 164/2023, Dnot 167/2023, ktorým súd cestou povereného súdneho komisára
žalobkyni uložil, aby podala voči žalovanému žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi B. E.,
a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia. Ak by bolo tvrdeniežalobkyne o údajnej pasivite žalovaného v uvedenom dedičskom konaní čo i len v náznaku pravdivé,
nedošlo by k jeho prerušeniu (výrok I.), ako ani uloženiu povinnosti žalobkyni podať voči žalovanému
žalobu o určenie dedičského práva (výrok II.). Ak by žalobkyňa označené uznesenie súdu prvej

inštancie považovala za nesprávne, mala možnosť napadnúť ho odvolaním, ktoré právo nevyužila, čím
akceptovala popierací prejav vôle žalovaného, čo do existencie dedičského práva na strane žalobkyne.
K tvrdenej pasivite žalovaného počas sporového konania sp. zn. 26C/54/2024, žalovaný uviedol, že
jeho zdanlivá pasivita bola spôsobená objektívnymi okolnosťami, ktoré nastali bez jeho pričinenia, a
to nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý následne viedol k nutnosti podrobeniu sa chirurgickému

zákroku. Z listinných dôkazov (lekárske správy) predložených žalovaným pri podaní žiadosti o odročenie
pojednávania jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol nútený podrobiť sa chirurgickému zákroku v mesiaci
august roku 2024 s tým, že následná mobilita žalovaného bola z dôvodu jeho vysokého veku, ako aj
spomalenej regenerácii v značnej miere obmedzená, a to aj v čase konania pojednávania. Žalovaný sa
chirurgickému zákroku podrobil tesne pred doručením výzvy súdu prvej inštancie na podanie vyjadrenia
k žalobe s tým, že jeho pooperačná regenerácia prebiehala aj následne, a to aj v čase určeného

termínu pojednávania, ktoré objektívne skutočnosti žalovanému z dôvodu odôvodnenej obavy o svoj
zdravotný stav neumožňovali aktívne sa venovať prebiehajúcemu sporovému konaniu. Neopodstatnené
je tvrdenie žalobkyne, že určeného termínu pojednávania sa údajne bezdôvodne nezúčastnil ani právny
zástupca žalovaného, pretože žalovaný v čase konania pojednávania ešte nebol právne zastúpený.
Žalovaný udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie v sporovom konaní sp. zn. 26C/54/2024 až dňom

04.11.2024, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 31.10.2024.

18. K replike žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (duplika) v ktorom uviedla, že trvá
na svojej námietke, že žalovaný bol nedôvodne pasívny nielen v priebehu súdneho konania, ale aj
v predchádzajúcom dedičskom konaní. V dedičskom konaní súčasný právny zástupca žalovaného

uviedol na pojednávaní len jednu vetu, a to, že žalovaný popiera dedičské právo žalobkyne, pretože
s poručiteľom nežila v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou
a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Žiadne dôkazy v tomto tvrdení neuviedol nemal
žiadne návrhy na doplnenie a do 30.04.2024 mal oznámiť, či podá, po konzultácii s klientom návrhy
na vykonanie dokazovania, vo vzťahu k popieraniu dedičského práva žalobkyne. Na pojednávaní

dňa 29.04.2024 právny zástupca žalovaného jednoznačne vylúčil možnú dohodu o dedičskom práve
žalobkyne. Žalobkyňa súdnemu komisárovi 19.04.2024 označila kontaktné údaje na svedkov. Notár
JUDr. Juraj Šikuta s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/26/2011 a uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1572/2018 žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal, pretože jemu
ako súdnemu komisárovi neprináleží, aby v konaní o dedičstve zisťoval skutkový stav, ktorý má byť

predmetom sporu, preto žalobkyňu odkázal na podanie žaloby. Neobstoja ani tvrdenia žalovaného,
že uloženie povinnosti pre žalobkyňu podať žalobu je výsledkom toho, že popretie dedičského práva
žalovaným v konaní o dedičstve predstavuje účinné popretie dedičského práva žalobkyne zo strany
žalovaného. Ani po podanej žalobe, ktorá sa opiera aj o písomné dôkazy a možné výsluchy svedkov,
majúcich vedomosti o podstatných skutkových okolnostiach, sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril

a popieranie dedičského práva žalobkyne ničím neosvedčil. Žalobkyňa nemohla zistiť, že žalovaný
splnomocnil advokáta na zastupovanie až dňa 04.11.2024, teda až po pojednávaní dňa 31.10.2024, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Žalobkyňa preto na svojom vyjadrení trvá.

19. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
a/, b/, e/, f/ a g/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky prejeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP, avšak s potrebou formálnej úpravy znenia inak vecne
správneho výroku napadnutého rozsudku.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na
základevykonanéhodokazovaniaarealizovanéhoprávnehoposúdeniavecinapojednávanívykonanom
v neprítomnosti žalovaného vecne správne, pokiaľ vyhovel žalobe žalobkyne o určenie, že je dedičkou
po poručiteľovi B. E., keď dospel k záveru, že ide o žalobu na základe § 194 ods. 1 CMP, pričom

žalovaný bol v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril, nepredniesol žiadne tvrdenia na svoju obranu, ani
žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, na základe čoho súd považoval skutkové tvrdenia žalobkyne
v zmysle § 151 CSP za nesporné, avšak aj výsledky vykonaného dokazovania žalobkyňou predloženými
listinnýmidôkazmi,dedičskýmspisom,akoajvýsluchomžalobkynesúdviedlikzáveru,žežalobkyňažila
v jednej domácnosti s poručiteľom ako druh a družka minimálne 11 rokov, s poručiteľom viedli spoločnú
domácnosť a starali sa o ňu spoločne.

22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol
na pojednávaní vykonanom v jeho neprítomnosti, pričom žiadal o odročenie pojednávania z náhlych
vážnych zdravotných dôvodov, čo však súd prvej inštancie neakceptoval, čím žalovanému znemožnil
realizovať jeho procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces; zároveň tým súd nevykonal navrhnuté dôkazy; dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom žalovaný v odvolaní poprel, že by žalobkyňa s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti po
dobu jedného roka pred jeho smrťou a ňou predložené dôkazy podľa žalovaného nepreukazujú ani
to, že s poručiteľom vytvárali spotrebné spoločenstvo; poukazoval na to, že žalobkyňa pre poručiteľa
vykonávalaodplatneosobnúasistenciu,pričomvroku2022savdomácnostiporučiteľaaninezdržiavala;

pričom popretie skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva už z uznesenia notára, ktorým bola žalobkyňa
odkázaná na podanie predmetnej žaloby.

23. Prvou a zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nepostupoval
procesne správne, pokiaľ neakceptoval ospravedlnenie žalovaného z pojednávania nariadeného na deň

31.10.2024 a jeho žiadosť o odročenie pojednávania z náhlych vážnych zdravotným dôvodov, z čoho
žalovaný vyvodzoval nedostatok procesných podmienok konania (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ako aj
porušenie procesných práv žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V prvom rade je
potrebnéuviesť,ženaúčelyodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.a)CSPsavadamiprocesných
podmienokmysliavadyprocesnýchpodmienokkonaniaakonedostatokžaloby,právomociapríslušnosti

súdu, nedostatok procesnej subjektivity sporovej strany, či nedostatok procesnej spôsobilosti, prekážka
začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Žiaden z takýchto nedostatkov, či vád procesných
podmienok konania však žalovaný v obsahu odvolania konkrétne neuvádzal. Platí pritom, že v odvolaní
nestačí iba formálne citovať v zákone uvedený dôvod (§ 365 ods. 1 CSP), ale uvedený odvolací dôvod
musí byť v odvolaní odôvodnený, teda je potrebné ho identifikovať, uviesť v akom konkrétnom pochybení

(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. a) CSP, t. j. nesplnenie procesných podmienok v podanom odvolaní nijako neidentifikoval.
Nesplnenie podmienok pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti strany sporu, ktorá žiadala o jeho
odročenie, pritom pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP nespadá, ale je možné ho
podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom, tu vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného, znemožnil žalovanému,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd však preskúmaním spisu a odvolacej argumentácie žalovaného,
naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nezistil.

24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie
na deň 31.10.2024, na ktoré sa žalovaný nedostavil, pričom svoje ospravedlnenie zo zdravotných
dôvodov doručil súdu tesne pred pojednávaním dňa 31.10.2024. Súd prvej inštancie toto ospravedlnenie
žalovaného neakceptoval, pretože zo žalovaným predložených lekárskych správ zistil, že operačný
zákrok v oblasti prstov pravej nohy žalovaný absolvoval ešte v auguste 2024, pričom na poslednej

kontrole dňa 06.09.2024, takmer dva mesiace pred pojednávaním, bolo uvedené, že rany sú kľudné a
stehy vybraté. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil vek žalovaného a ustálil, že v zmysle predložených
lekárskych správ zdravotný problém žalovaného nie je tak vážny, aby mu bránil v účasti na pojednávaní,
pričom ani z poslednej lekárskej správy nevyplýva, že by bol obmedzený v pohybe vo veľkomrozsahu. Súd tiež poukazoval na to, že ospravedlnenie žalovaného nebolo vôbec urobené včas,
keďže bolo doručené do podateľne súdu ráno pred pojednávaním, pričom žalovaný mal vedomosť
o tomto zdravotnom probléme už aj v čase doručenia mu predvolania dňa 04.10.2024. Súd potom

nebol schopný žalovanému bezodkladne oznámiť, že neakceptuje jeho ospravedlnenie, keďže žalovaný
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a vo svojom podaní neuviedol telefónne číslo, ani elektronickú adresu,
prostredníctvom ktorých by ho súd vedel o neakceptovaní jeho žiadosti informovať. Súd prvej inštancie
tak mal za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby sa konalo pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného, keďže tento svoju neprítomnosť neospravedlnil včas dôležitými dôvodmi.

25. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že pojednávania dňa 31.10.2024 sa nebol spôsobilý zúčastniť
z objektívnych nepredvídateľných dôležitých dôvodov, ktorú prekážku súdu riadne bez zbytočného
odkladu po jej vzniku oznámil. Dôvodil, že sa pred termínom pojednávania podrobil nevyhnutnému
operačnému zákroku dolnej končatiny, ktorý mal za následok dočasné obmedzenie mobility žalovaného.
Hoci k chirurgickému zákroku došlo koncom mesiaca august roku 2024, zdravotný stav žalovaného

tesne pred termínom pojednávania vykazoval znaky, ktoré mu nepredvídateľne účasť na pojednávaní
neumožňovali, keďže došlo k výskytu nepredvídateľných náhlych pooperačných bolestí v značnej miere
stupňujúcich svoju intenzitu pri fyzickom zaťažení dotknutej dolnej končatiny. Žalovaný pritom mal
opravdivý, ako aj vážny záujem na účasti na pojednávaní, avšak v čase po obdržaní predvolania
na pojednávanie nevedel predvídať svoj zdravotný stav pred pojednávaním, ktorý zdravotný stav bol

značene kolísavý, a to predovšetkým z dôvodu vysokého veku žalovaného, ktorý nepriaznivo vplýva
aj na menej závažné chirurgické zákroky, ku ktorému sa pridružujú aj iné starobné zdravotné ťažkosti.
Jednalo sa pritom o prvý návrh žalovaného na odročenie pojednávania.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 04.09.2024 bola žalovanému doručená žaloba žalobkyne

spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k nej v lehote 10 dní. Žalovaný svoje právo na vyjadrenie sa
k žalobe nevyužil, a to ani po uplynutí súdom stanovenej lehoty, preto súd prvej inštancie dňa 01.10.2024
nariadil vo veci pojednávanie na deň 31.10.2024 o 9:00 hod. Žalovaný sa ani do termínu pojednávania
k žalobe nevyjadril, pričom dňa 31.10.2024 o cca 8:00 hod., bolo do podateľne súdu osobne doručené
ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní a žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania zo

dňa 30.10.2024 (č. l. 41), v ktorým žalovaný uvádzal, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňuje
zúčastniť sa na danom pojednávaní. Nepriaznivý zdravotný stav preukazoval lekárskymi správami
aodôvodňovaltým,žesavnedávnejminulostipodrobiloperačnémuzákrokupravejnohyvoblastiprstov,
z ktorého sa zotavuje a ktorý ho v značnej miere obmedzuje v pohybe, najmä vzhľadom na jeho vysoký
vek, kedy sa rany pomalšie hoja. Z dôvodu zotavovania sa po operačnom zákroku nie je spôsobilý sa

voľne pohybovať, resp. pohyb má v značnej miere obmedzený, preto žiadal o odročenie predmetného
pojednávania. K tomuto ospravedlneniu doručenému do podateľne súdu tesne pred pojednávaním,
žalovaný pripojil lekárske správy, z ktorých vyplýva, že v máji roku 2024, mu bolo odporučené operačné
riešenie diagnózy - hallux valgus a digitus hammatus II- zn. vybočený palec a kladivkovitý prst druhého
prsta na pravej nohe, ktorá operácia aj podľa vyjadrenia žalovaného sa uskutočnila koncom augusta

roku 2024, pričom podľa lekárskej správy zo dňa 06.09.2024 – kedy bola realizovaná kontrola po
dvoch týždňoch od operácie, bolo zistené, že rany sú kľudné, stehy boli vybraté, pričom doporučená
bola kontrola o mesiac. Z ďalšej predloženej lekárskej správy (bez zreteľného dátumu), ale podľa
obsahu nasledujúcej po kontrole konanej dňa 06.09.2024 vyplýva, že rana je kľudná, zhojená, bolo
zistené pobolievanie, avšak doporučené bolo postupné zaťažovanie a kontrola podľa potreby. Z týchto

lekárskych správ vyplýva, že pooperačné rany boli riadne zahojené, bolo odporučené nohu zaťažovať
a hoci bolo konštatované pobolievanie, z týchto lekárskych správ nevyplýva náhle nepriaznivé zhoršenie
zdravotného stavu žalovaného takej intenzity, že by mu neumožňovalo účasť na pojednávaní dňa
31.10.2024. Ak podľa lekárskej správy zo dňa 06.09.2024 bola žalovanému odporúčaná kontrola
omesiac,jemožnépredpokladať,ženaďalšejkontrolebolžalovanýniekedyzačiatkommesiacaoktóber

2024 (žalovaný predložil scan lekárskych správ, ktorý nezachycuje dátum ich vystavenia), kedy bola
pravdepodobne vystavená lekárska správa, v ktorej sa konštatuje zhojenie rany, síce s pobolievaným
avšak s odporúčaním nohu postupne zaťažovať. Zo žiadnej zo žalovaným predloženej lekárskej správy
nevyplýva také náhle nepredvídateľné zhoršenie jeho zdravotného stavu, pre ktoré by sa pojednávania
dňa 31.10.2024 nemohol osobne zúčastniť. Žalovaný nepredložil ani k podanému odvolaniu prípadnú

ďalšiu lekársku správu, ktorá by komplikáciu, resp. zhoršenie jeho zdravotného stavu v čase konania
pojednávania dňa 31.10.2024 potvrdzovala, resp. ktorá by preukazovala jeho tvrdenie v odvolaní
o výskyte „náhlych pooperačných bolestí v značnej miere stupňujúcich svoju intenzitu pri fyzickom
zaťažení dotknutej dolnej končatiny.“ Takisto žalovaný neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnostipotvrdzujúce, že by svoje ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania nemohol súdu zaslať skôr.
Odvolací súd má teda za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že z predložených lekárskych správ
nevyplýva, že by zdravotný problém žalovaného bol tak náhly a vážny, že by mu účasť na pojednávaní

znemožňoval.

27. V zmysle § 183 ods. 1 CSP možno na návrh strany pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.
Vcivilnomsporovomproceseplatí,žemožnosťsúduodročiťpojednávanie,jepotrebnévnímaťakoniečo
výnimočné. Cieľom tejto striktnej právnej úpravy ust. § 183 a § 184 CSP je zabrániť obštrukciám, ktoré

strany využívajú na nedôvodné odročovania súdnych pojednávaní, pričom cieľom civilného sporového
konaniajerozhodnúťvecspravidlanajedinompojednávaní(§179ods.1CSP).Odročeniepojednávania
na návrh sporovej strany prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, ktorého závažnosť posudzuje
súd podľa konkrétnych okolností prípadu, ktoré môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase, keď o žiadosti o odročenie pojednávania súd rozhoduje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Obdo 19/2014). Príčina, pre ktorú sa strana nemôže pojednávania zúčastniť, sa musí s ohľadom na

jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným dôvodom. Súd nie je
povinný dôvod na odročenie pojednávania akceptovať, ak jeho existenciu strana objektívne nepreukáže.
Zároveňjestranapovinnádôvodyodročeniapojednávaniasúduoznámiťbezodkladne.Vdanomprípade
má odvolací súd za to, že jednak žalovaný nepreukázal existenciu takých vážnych zdravotných dôvodov,
ktoré by mu účasť na pojednávaní znemožňovali, pretože predmetnú operáciu halluxu absolvoval

koncom mesiaca august 2024, t. j. dva mesiace pred termínom pojednávania, pričom v lekárskych
správach o vykonaných kontrolách po operácii, sa uvádza zhojenie rán, röntgen potvrdil správne
postavenie, doporučené bolo zaťažovanie nohy, teda neboli zistené žiadne pooperačné komplikácie
a žalovaný nepredložil ani lekárske správy vystavené prípadne po termíne pojednávania, ktoré by jeho
tvrdenie o náhlom závažnom zhoršení zdravotného stavu potvrdzovali. Tiež má odvolací súd za to, že

žalovanýsvojeospravedlnenienezaslalvčas,pretožehosúdupredložilránovdeňpojednávania,pričom
ani neuviedol kontaktné údaje, na ktoré by mu súd mohol oznámiť svoje rozhodnutie o ne/odročení
pojednávania.

28. So zreteľom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval v danej

veci správne, pokiaľ žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, ktoré jednak nebolo urobené včas
a jednak neuvádzalo dôležité dôvody na odročenie pojednávania, neakceptoval a vo veci nariadené
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného vykonal. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak
nebol naplnený. Navyše je potrebné zohľadniť tiež skutočnosť, že žalovaný bol už z dedičského konania
informovaný o tom, že žalobkyňa bude podávať voči nemu žalobu o určenie svojho dedičského práva,

resp. o určenie skutočnosti, že bola spolužijúcou osobou s poručiteľom, ktoré uznesenie dedičského
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2024, následne mu dňa 04.09.2024 bola doručená predmetná
žaloba, ku ktorej sa však žalovaný vôbec nevyjadril a termín pojednávania bol stanovený o dva mesiace
neskôr na 31.10.2024, takže žalovaný mal dostatočný čas na prípravu svojej obrany v spore, resp.
na zaujatie stanoviska ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne v podanej žalobe, prípadne si mohol zvoliť

za účelom svojho zastupovania v konaní advokáta, keď aj v dedičskom konaní je žalovaný zastúpený
rovnakým právnym zástupcom, akého si po vyhlásení rozsudku zvolil aj v tomto konaní.

29. Súd prvej inštancie potom postupoval procesne správne, pokiaľ vzhľadom na skutočnosť, že sa
žalovaný k žalobe a predloženým dôkazom písomne nevyjadril, k veci sa nevyjadril ani v žiadosti

o odročenie pojednávania, pojednávania sa bez dôležitého dôvodu nezúčastnil, teda nevyužil svoje
právo na ňom uplatniť prostriedky svojej procesnej obrany; považoval v zmysle § 151 ods. 1
CSP skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dokazovanie
na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého súd vychádza pri meritórnom rozhodnutí. Stranu sporu –

tu žalovaného, zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany – skutočností
uvedených žalobkyňou v podanej žalobe. Na popretie skutkových tvrdení sa pritom kladú určité
kvalitatívne nároky, teda za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana
uviesť vlastné tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení žalobcu pritom musí byť substancované –
musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutočnostiach, inak je popretie neúčinné. Ak strana

sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok
uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nepostačuje teda iba všeobecné
vyhlásenie strany, že žaloba je nedôvodná, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlasstrany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou, ale strana musí uviesť vlastné skutkové tvrdenie
o predmetných skutkových okolnostiach.

30. V predmetnej veci však žalovaný do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení
dokazovania (§ 154 CSP), vlastné substancované skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení
žalobkyne v spore nepredniesol. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal v zmysle § 151 ods. 1 CSP
z domnienky nespornosti skutkových tvrdení žalobkyne, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal aj
z výsledkov vykonaného dokazovania žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, dedičským spisom

sp. zn. 10D/164/2023, ako aj z výpovede žalobkyne, z ktorého dokazovania vyvodil správne skutkové
závery, že žalobkyňa s poručiteľom žila najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a z tohto
dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Keďže skutkové tvrdenia žalobkyne v jej žalobe a výpovedi
boli nepopreté a teda nesporné, nebolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie žalobkyňou pôvodne v žalobe
navrhované dokazovanie výsluchom žalovaného alebo navrhovaných svedkov. Žalovaný pritom sám
v spore žiadne dokazovanie nenavrhoval, preto neobstojí ani ním uplatnený odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nakoľko rozhodujúce skutočnosti boli nesporné a žalovaný sám žiadne
dokazovanie vo svoj prospech nenavrhoval. Z rovnakých dôvodov nie je dôvodný ani odvolací argument
žalovaného v odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nepopreté skutkové tvrdenia

žalobkyne, boli navyše v konaní preukázané ňou predloženými listinnými dôkazmi a predovšetkým jej
výpoveďou.

31. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, kde žalovaný rozporuje
okolnosti, že by u žalobkyne boli kumulatívne splnené všetky predpoklady spolužijúcej osoby v zmysle

§ 474 ods. 1 OZ a uvádza, že žalobkyňa osobnú asistenciu nevykonávala z dôvodu citového naviazania
na poručiteľa, ale sa jednalo o druh zárobkovej činnosti žalobkyne, tiež že odplatný výkon osobnej
asistencie nie je možné zamieňať so životom v spoločnej domácnosti a starostlivosťou o ňu, či že
sa žalobkyňa nepodieľala na úhrade spoločných nákladov, teda netvorila so žalovaným spotrebné
spoločenstvo, že v roku 2022 s poručiteľom nežila, je potrebné považovať za neprípustné novoty

v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktoré žalovaný mohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, pokiaľ
by sa k žalobe vyjadril, alebo sa riadne zúčastnil nariadeného pojednávania, preto na tieto neskoro
uplatnené skutkové tvrdenia – procesnú obranu, odvolací súd prihliadať nemohol a neboli teda
spôsobilé spochybniť skutkové závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti,
že žalovaný ani v samotnom dedičskom konaní žiadne konkrétne skutkové tvrdenia rozporujúce

tvrdenie žalobkyne o tom, že bola spolužijúcou osobou s poručiteľom v zmysle § 474 ods. 1 OZ
neuviedol. Zo zápisnice z pojednávania pred notárom dňa 18.03.2024 vo veci sp. zn. 10D/164/2023,
Dnot 167/2023 (č. l. 80 pripojeného dedičského spisu) pritom vyplýva, že na tomto pojednávaní
právny zástupca žalovaného iba stručne uviedol, že dedičské právo žalobkyne popiera, nakoľko táto
nespĺňa predpoklady § 474 ods. 1 OZ, teda ani v samotnom dedičskom konaní žalovaný neuviedol

konkrétne skutočnosti, ktoré by dedičské právo žalobkyne vyvracali. Neobstojí preto ani tvrdenie
žalovaného v odvolaní, že oboznámením dedičského spisu sp. zn. 10D/164/2023 v tomto sporovom
konaní, došlo k popretiu žalobkyňou uplatneného práva žalovaným, pretože ako bolo uvedené vyššie,
skutkové tvrdenia žalobkyne mali byť žalovaným popreté substancovane, teda sa vyžadovalo uvedie
vlastných odlišných skutkových tvrdení zo strany žalovaného, čo však žalovaný vykonal oneskorene,

až v odvolacom konaní, preto na takého skutkové tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, ktoré boli
neprípustnými novotami (§ 366 CSP), odvolací súd už prihliadať nemohol. Neprípustné preto boli aj
návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania uplatnené až v odvolacom konaní, a teda nedôvodný bol
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, nakoľko ďalšie prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku prípustné neboli.

32. Odvolací súd predo dospel k záveru, že súd prvej inštancie procesné práva žalovaného v danej
veci vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti neporušil, pričom dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, z ktorého dôvodu správne vyhodnotil žalobu žalobkyne domáhajúcu sa určenia,
že je dedičkou po poručiteľovi, keďže s ním žila po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou

v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť, ako dôvodnú. Preto bolo
dôvodné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách
konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutom, ako vecne správny,
s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.33. Odvolací súd však pristúpil k formálnej úprave znenia výroku napadnutého rozsudku tak, že „sa
určuje, že žalobkyňa žila s poručiteľom: B. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom

H. XXX, XXX XX C., najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto
dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť,“ pretože takýto výrok zodpovedá požiadavke zákonnej normy
§ 194 CMP.

34. V predmetnej veci nebolo pochýb o tom, že žalobkyňa sa s predmetnou žalobou obrátila na súd

v dôsledku spornosti jej dedičského správa ako spolužijúcej osoby (ktorá dedí v druhej dedičskej skupine
v zmysle § 474 ods. 1 OZ), v dedičskom konaní po poručiteľovi B. E., pričom notár ju uznesením
č. k. 10D/164/2023-93 zo dňa 29.04.2024 odkázal na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou po
poručiteľovi, nakoľko žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Žalobkyňa podala dňa 09.07.2024
predmetnú žalobu s petitom, že súd určuje, že je dedičkou po poručiteľovi, pričom z obsahu žaloby

vyplýva, že ide o určenie jej dedičského práva ako spolužijúcej osoby, keďže s poručiteľom najmenej
po dobu jedného roka žila v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť.
Podľa R 14/2021 - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7
Cdo 268/2019 (právna veta): ,, Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný

petitom žaloby
po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe.
Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“. Preto je možné dospieť
k záveru že žalobkyňa podala správne žalobu v zmysle odkazu notára uznesením č. k. 10D/164/2023-93
zo dňa 29.04.2024.

35. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

36. V zmysle citovaného ustanovenia, ak rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas
konania o dedičstve závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár) podľa §
194, pretože v konaní o dedičstve sa sporné skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané
na sporové konanie. Dedičský súd (notár) v tom prípade odkáže účastníka, ktorého skutkové tvrdenia

vyhodnotilakomenejpravdepodobné,napodaniežaloby.Predmetomkonaniaotakejtožalobe,jepotom
výlučne príslušná skutková otázka, nie otázka ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci, pretože právne
posúdenie sa má vykonať v konaní o dedičstve. V danom prípade spornou skutkovou okolnosťou bolo, či
bola žalobkyňa spolužijúcou osobou s poručiteľom, teda či s ním žila v čase smrti v spoločnej domácnosti
najmenej po dobu jedného roka a či sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Petitom žaloby

podľa § 194 CSP, tak mala byť predmetná skutková otázka a nie právna otázka určenia, že žalobkyňa
je dedičkou po poručiteľovi, ktorú právnu otázku prináleží riešiť výlučne dedičskému súdu.

37. V danom prípade však samotný notár žalobkyňu v uznesení č. k. 10D/164/2023-93 odkázal na
podanie žaloby s petitom obsahujúcim zloženú právnu skutočnosť, t. j. aj o určenie skutkovej otázky, že

či žalobkyňa žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť, ale aj na určenie právnej otázky, že žalobkyňa je
dedičkou po poručiteľovi. Pokiaľ potom žalobkyňa podala žalobu v zmysle odkazu notára s výslovným
petitomourčenie,žededičkoupoporučiteľovi,pričomzobsahujejžalobyvyplýva,žesadomáhaurčenia
statusu spolužijúcej osoby, možno mať za to, že žalobkyňa splnila povinnosť uloženú jej uznesením

dedičského súdu (notára). Bolo potom na súde prvej inštancie aby tento jej žalobný petit správne
vyhodnotil.

38. Žiada sa dodať, že na základe ustanovenia § 194 CMP, odkazuje dedičský súd na podanie žaloby
v zmysle § 137 písm. d) CSP (teda nie žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP ako nesprávne uviedol súd prvej

inštancie). Podľa § 137 písm. d) CSP, sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z určitého predpisu, pričom takýmto predpisom je práve ust. § 194 CMP. Žaloba na určenie spornej
skutočnosti podľa § 194 CMP, je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, teda
žalobca v takomto spore nepreukazuje naliehavý právny záujem. Spor o dedičské právo je tu založenýna spornej skutkovej otázke. Spor o dedičské právo založené na spornej právnej otázke posudzuje sám
dedičský súd v zmysle § 193 CMP.

39. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu žalobkyne ako dôvodnú a jej žalobnému petitu
v celom rozsahu vyhovel. So zreteľom na vyššie uvedené právno-teoretické východiská, však súd prvej
inštancie nepostupoval pri formulácii výroku svojho rozhodnutia dôsledne v zmysle ust. § 194 CMP
a uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10D/164/2023-93, pokiaľ vo výroku napadnutého
rozsudku pristúpil k určeniu právnej otázky, že je žalobkyňa dedičkou po poručiteľovi, čo v zmysle §

193 CMP prislúcha iba samotnému dedičskému súdu, ale vychádzajúc z predmetu sporu a obsahu
žaloby ako i odkazu notára, mal výrok napadnutého rozsudku správne formulovať tak, aby z neho
vyplývalo určenie spornej skutkovej otázky, teda to, o čo žalobkyni podľa obsahu žaloby išlo, a teda že
žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto
dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť, z ktorého dôvodu odvolací súd inak vecne správny rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku formálne upravil tak, aby jeho znenie zodpovedalo ust. § 194 CMP.

Pri tomto svojom postupe aplikoval ust. článku 4 Základných princípov CSP, pretože CSP neobsahuje
ustanovenia o tom, ako má postupovať odvolací súd v prípade, ak inak vecne správne rozhodnutie súdu
prvej inštancie, obsahuje nesprávne naformulovaný výrok. Odvolací súd uvádza, že ak žalobca v žalobe
presne,určiteazrozumiteľneuvedieskutočnosť,ktorejurčeniasapodanoužalobudomáha,nepostupuje
súd v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva

a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný,
pričom pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať na to, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou
skutočne domáhal (porovnaj Najvyšší súd ČR sp. zn. 22 Cdo 4542/2007).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).