Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203020
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1420203020.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: A. B. C. D., nar.

XX.XX. XXXX, trvale bytom E. X, C., zastúpeného spoločnosťou BUZINGER & PARTNERS s. r. o.,
so sídlom Námestie Martina Benku 15/6302, Bratislava, IČO: 47 253 401, proti žalovanej: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o ochrane finančného
spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žiadosť o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podaná
žalobcom žalovanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších

predpisov, spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti.

II. Žalovaná je povinná odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe žiadosti žalobcu
z 20. apríla 2020 povoliť na obdobie deviatich mesiacov, počnúc dňom 20. apríla 2020 vrátane, a to do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná odstrániť zo svojho interného systému resp. registra REBECCA všetky údaje

označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní, v tzv. delikvencii, so splácaním hypotekárneho úveru,
ktoré boli do neho zapísané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zdržať sa vo svojom internom systéme resp. registri REBECCA zápisu
akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v omeškaní, v tzv. delikvencii, so splácaním

hypotekárnehoúveruvsúvislostisožiadosťoužalobcuoodkladsplátokúveruč.XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení
neskorších predpisov.

V. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

VI. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.08.2020 sa žalobca voči žalovanej domáhal pôvodne určenia, že:
(1) Žiadosť o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podaná žalobcom
žalovanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti vsúvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov
spĺňavšetkyzákonomustanovenénáležitosti.(2)Postupžalovanej,keďpovolenieodkladusplátokúveru
na základe uvedenej žiadosti žalobcu podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti

žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 psím. b) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň požadoval uloženia povinnosti žalovanej
bezodkladne povoliť odklad splátok úveru žalobcovi základe uvedenej žiadosti.

1.2 Žalobu skutkovo odôvodnil tým (uviedol tieto skutkové tvrdenia), že roku 2015 so žalovanou
uzatvorili úverovú zmluvu č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej mu žalovaná poskytla
hypotekárny úver v sume 200.000 eur (slovom: „dvestotisíc eur“). Uvedený úver (istinu aj úroky)
riadne splácal. Dňa 10. apríla 2020 mu žalovaná poslala krátke textové správy (SMS), v ktorých ho
upozornila na možnosť požiadať o odklad splátok uvedeného úveru kedykoľvek počas pandémie. Dňa
20. apríla 2020 sa v súlade s § 30b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach

vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, obrátil
na žalovanú so žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na dobu 9 mesiacov.
Uvedenú žiadosť podal online prostredníctvom elektronického formulára nachádzajúceho sa na webovej
stránke žalovanej. Žalovaná mu prostredníctvom krátkej textovej správy obratom oznámila, že žiadosť
o odklad splátok úveru prijala a o výsledku ho bude informovať do 30 dní. Dňa 13. mája 2020

mu bola prostredníctvom emailu na uvedenú žiadosť o odklad splátok doručená odmietavá odpoveď
žalovanej s nasledujúcim odôvodnením: „Žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje
nesprávne údaje. Nebolo možné overiť Vašu identitu. Údaje v žiadosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii
banky: Doklad totožnosti.“. V reakcii na uvedené oznámenie o neschválení žiadosti o odklad splátok
prostredníctvom emailu z 13. mája 2020 žalovanej uviedol: „Všetky požadované údaje boli vyplnené

riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z., vrátane čísla dokladu totožnosti
(občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o odklad splátok úveru
uvedenýzákonnevyžaduje.Zákonodarcatentoúdajvovzorežiadosti(prílohač.2kzákonuč.67/2020Z.
z.)zpochopiteľnýchdôvodovmedzipovinnýmiúdajmineuvádza,keďžedokladytotožnostisapravidelne
obnovujú, a teda údaje v aktuálne platnom doklade totožnosti sa logicky nemusia zhodovať s údajmi,

ktoré banka vedie vo svojej evidencii, čo je, zdá sa, aj môj prípad. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok
úveru z dôvodu, že údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje
s údajmi v evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona. Takýto šikanózny
postup VÚB, a. s. má zjavné znaky zákonom zakázanej nekalej obchodnej praktiky.“. V prílohe emailu
opätovne zaslal žalovanej žiadosť o odklad splátok, ktorá obsahovala všetky zákonom vyžadované

náležitosti. Dňa 14. mája 2020 mu bola z „Odboru Manažmentu rizikových pohľadávok“ žalovanej
prostredníctvom emailu doručená odpoveď s nasledujúcim znením: „Pravdepodobne ste menili doklad
totožnosti. Tento je potrebné na pobočke aktualizovať a potom je možné znovu podať žiadosť o
odklad splátok.“. V odpovedi na uvedenú reakciu prostredníctvom emailu zo 14. mája 2020 oznámil
žalovanej nasledovné: „Podmieňovanie schválenia žiadosti o odklad splátok úveru aktualizovaním

dokladu totožnosti na pobočke banky nemá oporu v zákone č. 67/2020 Z. z. Navyše, v súčasnej
epidemiologickej situácii nevidím žiadny rozumný dôvod niečo takéto požadovať. Zastávam názor,
že som banke podal žiadosť o odklad splátok, dokonca opakovane, ktorá spĺňa všetky náležitosti
uvedeného zákona, a to spôsobom predpokladaným zákonom. Ak F., G. napriek tomu odmieta žiadosť o
odklad schváliť, koná v zrejmom rozpore so zákonom. V takom prípade mi nezostáva nič iné, len využiť

všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, vrátane primeranej
medializácie nezákonného postupu banky.“. Dňa 29. mája 2020 mu bol doručený email od žalovanej,
v ktorom ho žalovaná upozorňuje na omeškanie so splátkami hypotekárneho úveru. Prostredníctvom
emailu z 2. júna 2020 odpovedal žalovanej na uvedené upozornenie, k emailu priložil kópiu predmetnej
žiadosti o odklad splátok z 20. apríla 2020 a okrem iného uviedol: „Napriek tomu, že žiadosť bola v

súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. riadne podaná a neexistovali žiadne zákonné dôvody na odmietnutie
žiadosti, vraj bola žiadosť odmietnutá (údajne z dôvodu, že banka nemá v systéme číslo môjho
nového občianskeho preukazu, ktoré som uviedol v elektronickom formulári žiadosti). Číslo občianskeho
preukazu ako povinný údaj žiadosti o odklad splátok úveru pritom uvedený zákon neustanovuje, a
preto banka touto skutočnosťou nesmie odôvodňovať odmietnutie žiadosti. Predpokladám, že uvedený

problém banka rieši v reklamačnom konaní a v krátkom čase ma bude informovať o jeho výsledku.“.
Žalovaná vo svojej reakcii z 3. júna 2020 na jeho uvedený email okrem iného uviedla: „Oddelenie
Vymáhania nemá informácie k odkladom splátok, preto Vašu reklamáciu riešiť nemôžeme. Pokiaľ Vás
kontaktujeme z oddelenia Vymáhania pohľadávok, odklad splátok nie je schválený, alebo sprocesovanýv systéme. Aktuálna výška pohľadávky po lehote splatnosti sú už dve mesačné splátky, dlh 1597
Eur.“. Na uvedený email žalovanej reagoval odpoveďou z 3. júna 2020, v ktorej okrem iného uviedol:
„Predmetnú záležitosť budem v krátkom čase riešiť cez svojho právneho zástupcu, keďže pochybenie

pri schvaľovaní mojej žiadosti o odklad splátok je jednoznačne na strane VÚB, a. s. Na preskúmanie
postupu banky dáme aj podnet Národnej banke Slovenska.“. Dňa 9. júna 2020 mu bola z Národnej banky
Slovenska (ďalej aj „NBS“) prostredníctvom emailu doručená odpoveď na emaily z 13. a 14. mája 2020
(vyššie uvedené emaily z 13. a 14. mája 2020 adresované žalovanej poslal súčasne v kópii na vedomie
aj NBS). Podľa názoru NBS, z ustanovení zákona č. 67/2020 Z. z. vyplýva nasledovné: „F. H. C., G.

(ďalej len „banka“) má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu
ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti
klienta. Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol údaj, ktorý nie
je v súlade s údajom v evidencii banky pozn.) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta podanie
novej žiadosti.“. Prostredníctvom emailu z 10. júna 2020 reagoval na uvedenú odpoveď NBS, v ktorej
zaujal nasledovné stanovisko: „Žiaľ, uvedená reakcia resp. odpoveď NBS vyznieva značne nejasne a

nezrozumiteľne. Na jednej strane uvádzate, že banka „má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok
úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením
druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“, zároveň však konštatujete, že banka „nemôže z dôvodu, že
jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom v evidencii banky
pozn.) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti.“. Je zrejmé, že uvedené

tvrdenia si navzájom odporujú a vôbec neriešia vzniknutú situáciu. Ako vyplýva z § 1 zákona č. 67/2020
Z. z., predmetom zákona je úprava opatrení v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií
Slovenskej republiky a ktorých cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla
z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).
Jednotlivé ustanovenia tohto zákona je preto potrebné interpretovať a aplikovať v súlade so zmyslom

a účelom tohto zákona (teleologický výklad) a nie formalisticky. Jedným z opatrení na zmiernenie
negatívnych následkov pandémie, upravených uvedeným zákonom, je aj umožnenie odkladu splátok
úverov klientom jednotlivých I. C., a to až na obdobie deviatich mesiacov. Z § 30b ods. 1 zákona
vyplýva, že odklad splátok úveru banka „povolí na základe žiadosti dlžníka“. Dôvody, kedy banka nie
je povinná povoliť odklad splátok, sú taxatívne uvedené v ustanovení § 30b ods. 4 zákona. Obsahové

náležitosti žiadosti o odklad splátok úveru sú uvedené v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje ustanovenie
§ 30b ods. 4 písm. e) zákona. Časť II. uvedeného vzoru žiadosti s názvom „Informácie o dlžníkovi“,
ktorú vypĺňa dlžník (klient banky), uvádza tieto povinné identifikačné a kontaktné údaje dlžníka: (1)
meno a priezvisko dlžníka, (2) rodné číslo (alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené),
(3) adresa trvalého pobytu, (4) adresa, na ktorej dlžník preberá listové zásielky, (5) telefónne číslo, (6)

emailová adresa, (7) označenie úveru, ktorého sa žiadosť o odklad splátok týka (napríklad číslo zmluvy)
a (8) uvedenie dĺžky odkladu splátok (max. 9 mes. v prípade bankového úveru). Podľa § 30b ods. 9
zákona, žiadosť o odklad splátok možno podať v listinnej podobe alebo prostredníctvom prostriedku
diaľkovej komunikácie. Pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie
postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu; ak je

veriteľom banka, ustanovenia osobitného predpisu sa nepoužijú. Prostriedkom diaľkovej komunikácie
podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu
dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická
pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg. Uvedenú žiadosť o odklad splátok úveru, sledujúc

zmysel a účel zákona, je teda možné podať aj prostredníctvom klasickej elektronickej pošty (emailu),
telefónu či faxu. Ustanovenie § 30b ods. 9 zákona síce uvádza, že pri identifikácii dlžníka na účely
podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej
starostlivostipodľaosobitnéhopredpisu(§11ods.3zákonač.297/2008Z.z.oochranepredlegalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. – ďalej aj „zákon č. 297/2008 Z. z.“), pričom podľa § 7 ods.
1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. sa identifikáciou fyzickej osoby rozumie aj zistenie druhu a čísla
dokladu totožnosti, ale len „na účely tohto zákona“, ktorý je však značne odlišný od účelu zákona č.
67/2020 Z. z. Zákon č. 67/2020 Z. z., ako lex specialis a lex posterior k zákonu č. 297/2008 Z. z. však
tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými údajmi žiadosti

o odklad splátok nevyžaduje, a preto banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad splátok od
klienta nesmie vyžadovať, obzvlášť, ak nemá žiadny objektívny dôvod pochybovať o identite žiadateľa
(osobné údaje uvedené v žiadosti o odklad splátok, rovnako ako aj číslo úveru, sú celkom dostatočné
na identifikáciu žiadateľa). Na púhy účel odloženia splátok úveru tieto údaje musia banke bohato stačiť.Nemožno preto súhlasiť s názorom NBS, že banky sú na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok
úveru povinné zisťovať tento osobitný osobný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti). Navyše, iné I.
C., napríklad D. C., G., tento údaj pri posudzovaní žiadostí, podaných napríklad klasickým emailom,

nevyžadujú. V tejto súvislosti je tiež potrebné vychádzať z ustanovenia § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020
Z. z. ako celku, t. j. druhú vetu ustanovenia je potrebné v súlade s metódou teleologického, logického
a systematického výkladu interpretovať v spojení s prvou vetou tohto ustanovenia (možnosť podania
žiadostí o odklad splátok úveru zjednodušeným a bezkontaktným spôsobom), a tiež v súlade s vetou za
bodkočiarkou, kde je výslovne uvedené, že „ak je veriteľom banka, ustanovenia osobitného predpisu sa

nepoužijú.“.AktedaVÚB,a.s.vosvojomelektronickomformulárižiadostioodkladsplátokautomatickya
obligatórnevyžadujeuvedenieidentifikačnéhoúdaju(druhačíslodokladutotožnosti),ktorýjenadrámec
identifikačných údajov uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z., pričom na takýto postup nemá
žiadne objektívne dôvody (objektívnu pochybnosť o identite žiadateľa), postupuje v zjavnom rozpore so
zákonom. Je v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 67/2020 Z. z., aby banka nepovolila
žiadateľovi odklad splátok z dôvodu, že neeviduje aktuálne platné číslo dokladu totožnosti žiadateľa.

Banka tak núti žiadateľa, aby v čase pandémie, čiže v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom zákona č.
67/2020 Z. z., išiel osobne na pobočku banky a aktualizoval číslo dokladu totožnosti klienta v jej systéme.
Takýto postup banky nepochybne napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 psím. b)
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Národná banka Slovenska by preto mala túto nekalú

obchodnú praktiku v súlade s § 35e ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným
trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakázať a banku za toto
pochybenie, aj z preventívnych dôvodov a vo verejnom záujme, primerane sankcionovať. Dovoľujem si
Vászároveňinformovať,žeprotiuvedenémunezákonnémupostupuVÚB,a.s.zvažujemvkrátkomčase
na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov podniknúť právne kroky na príslušnom súde. Keďže

je pravdepodobné, že obdobným postupom VÚB, a. s. už bolo resp. ešte bude poškodených viacero
jej klientov (finančných spotrebiteľov), je vo verejnom záujme, aby NBS nebola nečinná a bezodkladne
prijala nevyhnutné a účinné opatrenia proti obdobným nekalým obchodným praktikám tejto aj iných I. C.
nielen v súvislosti s aplikáciu zákona č. 67/2020 Z. z.“. Listom z 24. júna 2020 prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne zaslaným doporučenou poštovou zásielkou vyzval žalovanú, aby si bezodkladne

splnila svoju zákonnú povinnosť a predmetnú žiadosť o odklad splátok z 20. apríla 2020 schválila. Dňa
24. júna 2020 mu bolo prostredníctvom emailu doručené upozornenie od žalovanej, že do dnešného
dňa neeviduje úhradu nedoplatku na jeho hypotekárnych úveroch v sume 2520 eur s tým, že má
úhradu nedoplatku obratom zabezpečiť. Na uvedené upozornenie obratom reagoval prostredníctvom
emailu, v ktorom žalovanú informoval, že predmetnú záležitosť už rieši jeho právna zástupkyňa, pričom

k emailu priložil splnomocnenie na právne zastupovanie a výzvu na splnenie zákonnej povinnosti
adresovanú žalovanej z 24. júna 2020. Dňa 17. júla 2020 mu bola prostredníctvom emailu od žalovanej
doručená výzva na návštevu pobočky žalovanej za účelom aktualizácie údajov potrebných na vykonanie
zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a následné posúdenie žiadosti o odklad splátok
úveru. Na uvedenú výzvu odpovedal prostredníctvom emailu z 22. júla 2020, v ktorom okrem iného

uviedol nasledovné: „Predmetná žiadosť o odklad splátok úveru podľa zákona č. 67/2020 Z. z. obsahuje
všetky zákonom ustanovené náležitosti a bola podaná zákonom predpokladaným spôsobom. Rovnako
nemámvedomosťožiadnejskutočnosti,nazákladektorejbybankabolaoprávnenávzmysleuvedeného
zákona predmetnú žiadosť o odklad splátok zamietnuť. Neexistuje preto žiadny skutkový ani právny
dôvod, aby som sa v súvislosti s uvedenou žiadosťou o odklad splátok mal osobne dostaviť na

pobočkubanky.Navyše,vzhľadomnaaktuálnuepidemiologickúsituáciuamôjzdravotnýstav(chronické
respiračné ochorenie), nemienim kvôli odkladu splátok riskovať svoje zdravie. Z uvedených dôvodov
dôrazne žiadam VÚB, a. s., aby bezodkladne odstránila nezákonný stav a žiadosť o odklad splátok úveru
mi schválila. Ak mi oznámenie banky o schválení žiadosti o odklad splátok úveru spolu s ospravedlnením
za nezákonný postup nebude doručené najneskôr do konca tohto mesiaca, prostredníctvom našej

advokátskej kancelárie sa so žalobou proti banke obrátim na príslušný súd. Nezákonný postup banky,
v záujme generálnej prevencie aj iných finančných spotrebiteľov, budeme tiež primeraným spôsobom
medializovať.“ Dňa 27. júla 2020 mu boli od žalovanej doručené tri doporučené poštové zásielky. V
zásielke z 3. júla 2020 ho žalovaná vyzýva na návštevu pobočky žalovanej za účelom aktualizácie
údajov potrebných na vykonanie zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a následné

posúdenie žiadosti o odklad splátok úveru. V druhej zásielke z 19. júla 2020, označenej ako „Pokus o
zmier“, ho žalovaná upozorňuje, že má v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou neuhradené splátky
hypotekárneho úveru v celkovej sume 2.566,89 eur. Žalovaná ho zároveň vyzýva, aby dlžnú sumu
uhradil v lehote 5 dní od doručenia tohto listu s tým, že v opačnom prípade využije právo požiadať hoo jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti
a následne bude vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva. V tretej
zásielke z 20. júla 2020 ho informuje o svojom stanovisku, že bez aktualizácie údajov vo vzťahu k nového

dokladu totožnosti nie je možné sa jeho žiadosťou o doklad splátok v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z.
zaoberať a následne ju posúdiť, nakoľko „žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti.“.
Žalovaná ďalej uvádza, že hoci v uvedenom zákone „nie je exaktne uvedená povinnosť v žiadosti o
odklad splátok uvádzať číslo občianskeho preukazu, povinnosť jeho kontrolu vykonať Banke vyplýva z
platnej legislatívy.“. Žalovaná ho na záver listu žiada, aby ju kontaktoval za účelom vyriešenia situácie.

1.3 Žalobca tiež poukázal na znenie príslušných ustanovení zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov
z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Dal do pozornosti tiež obsah dôvodovej

správy návrhu novely zákona č. 67/2020 Z. z., ktorou bol upravený inštitút odkladu splátok (zákon č.
75/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19), Podľa
dôvodovej správy je cieľom návrhu zákona ustanoviť možnosť odkladu splácania úverov poskytnutých
spotrebiteľom. Zákonodarca predpokladá zvýšenie administratívnych úkonov v súvislosti s prijímaním a

vybavovaním žiadostí o odklad splátok úverov, ktoré však budú „uskutočňované prevažne elektronicky“.
V ustanovení§ 30b zákona sa definujú „základné pravidlá odkladu splátok“ , pričom „banka a pobočka
zahraničnej banky je povinná na základe žiadosti dlžníka odložiť splátky až o deväť mesiacov.“ V
osobitnej časti uvedenej dôvodovej správy sa k § 30b zákona výslovne uvádza, že „ak žiadosť spĺňa
zákonné podmienky, veriteľ je povinný umožniť odklad splátok.“. V osobitnej časti dôvodovej správy

sa k § 30c zákona sa uvádza, že „v záujme transparentnosti a informovania čo možno najširšieho
okruhu dlžníkov, ktorých sa odklad splátok týka, sa veriteľovi ukladá povinnosť zverejniť na svojom
webovom sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch informácie o odklade splátok ako možnosti
riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie spotrebiteľa a o špecifikách, ktoré sa týkajú odkladu splátok
podľa tohto zákona. Veriteľ je tiež zaviazaný takto sprístupniť vzor žiadosti o odklad splátok aj vzhľadom

na to, že vzor žiadosti obsahuje niektoré dôležité informácie pre spotrebiteľa. Zároveň sa veriteľovi
ukladá povinnosť rovnakým spôsobom zverejniť aj odporúčanie vybaviť žiadosť elektronicky. Týmto
spôsobom sa zaručuje požadovaná úroveň spotrebiteľskej ochrany a zároveň sa prispieva k zníženiu
rizika šírenia vírusu tým, že sa odporúča komunikovať elektronicky.“ .

1.4 Žalobca následne prezentoval svoju právnu argumentáciu veci. Zhrnul, že krátko po tom, čo
bol žalovanou prostredníctvom krátkych textových správ (SMS) informovaný o možnosti odloženia
splátok úveru podľa zákona č. 67/2020 Z. z., túto možnosť (právo) využil. Žiadosť o odklad splátok
predmetného hypotekárneho úveru podal prostredníctvom elektronického formulára nachádzajúceho sa
na internetovej stránke (webovom sídle) žalovanej dňa 20. apríla 2020. Okrem obligatórnych údajov

(informácií) uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z., elektronický formulár banky vyžadoval,
aby žiadateľ o odklad úveru uviedol aj číslo svojho dokladu totožnosti. Formulár riadne vyplnil, vrátane
aktuálneho čísla svojho dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), a online odoslal. Žalovaná na
uvedenú žiadosť o odklad splátok reagovala emailom z 13. mája 2020, v ktorom uviedla, že žiadosti
nemôže vyhovieť z dôvodu, že „žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne

údaje“ s dodatkom, že: „Nebolo možné overiť Vašu identitu. Údaje v žiadosti sa nezhodujú s údajmi v
evidencii banky: Doklad totožnosti.“. Uvedený postup žalovanej je však v zrejmom rozpore so zákonom
č. 67/2020 Z. z. a aj so skutkovým stavom veci. Ako uviedol vo svojej reakcii na odmietavú odpoveď
žalovanej, všetky požadované údaje (informácie) v elektronickom formulári na podanie žiadosti o odklad
splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z., vrátane čísla

dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o odklad
splátok úveru uvedený zákon nevyžaduje. Zákonodarca tento údaj vo vzore žiadosti (príloha č. 2 k
zákonu č. 67/2020 Z. z.) z pochopiteľných dôvodov medzi povinnými údajmi neuvádza, keďže doklady
totožnostisapravidelneobnovujú,atedaúdajevaktuálneplatnomdokladetotožnostisalogickynemusia
zhodovať s údajmi, ktoré banka vedie vo svojej evidencii, čo je, zrejme aj jeho prípad. Nevyhovenie

žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu, že údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a
teda je nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi v internej evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b
ods. 4 uvedeného zákona. V zmysle § 30b ods. 4 uvedeného zákona banka nie je povinná povoliť
odklad splátok výlučne z dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona taxatívne uvedené. S použitímvýkladového pravidla argumentum a contrario, ak žiadny z uvedených zákonných dôvodov nie je
naplnený, banka je povinná odklad splátok úveru povoliť, čo napokon vyplýva aj z vyššie citovanej
dôvodovej správy k návrh zákona. Žiadosť o odklad splátok hypotekárneho úveru, ktorú poslal žalovanej

prostredníctvom elektronického formulára a následne aj prostredníctvom elektronickej pošty (emailu),
obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z.,
nebol v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splátok, dlhšie ako 30 dní pred podaním
žiadosti o odklad splátok, nebol k 29. februáru 2020 v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 30 dní
aspoň vo výške 100 eur pri inom úvere poskytnutom žalovanou, nebol ku dňu podania žiadosti o odklad

splátok v stave zlyhania podľa osobitného predpisu a žiadosť o odklad splátok bola riadne vyplnená,
žalovaná je teda podľa § 30b ods. 4 zákona č. 67/2020 Z. z. povinná odklad splátok úveru povoliť.
Ustanovenie § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z. z. banke expressis verbis zakazuje, aby v súvislosti
s odkladom splátok a s tým súvisiacou zmenou spotrebiteľskej zmluvy podmieňovala odklad splátok
ďalšími podmienkami. Z uvedenej komunikácie medzi ním a žalovanou je zrejmé, že žalovaná odmietla
schváliť jeho predmetnú žiadosť o odklad splátok hypotekárneho dôvodu výlučne z dôvodu, že jeho číslo

dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), ktoré uviedol v elektronickom formulári žiadosti o odklad
splátok, sa nezhoduje s údajom v evidencii banky. Číslo dokladu totožnosti pritom nie je obligatórnym
údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z. (zákonodarca z
pochopiteľných dôvodov tento údaj, ktorý sa pravidelne mení, nezahrnul medzi povinné údaje žiadosti
o odklad splátok), a preto žalovaná banka v súlade s § 30b ods. 4 v spojení s § 30d písm. c) zákona

č. 67/2020 Z. z. nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad splátok úveru predchádzajúcou
aktualizáciou čísla dokladu jeho totožnosti v internej evidencii žalovanej. Tento záver vyplýva aj z
uvedeného stanoviska NBS, podľa ktorého banka nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto
údaj (alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom v evidencii banky) odklad splátok nepovoliť,
resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti. Podľa názoru žalovanej prezentovaného v uvedenej

komunikácii s ním by sa mal osobne dostaviť na niektorú pobočku žalovanej, aktualizovať číslo svojho
občianskeho preukazu v jej internej evidencii a následne si podať novú žiadosť o odklad splátok. V tejto
súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.
môže dlžník požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát.
Podanie novej žiadosti o odklad splátok úveru by preto banka bola povinná odmietnuť. Postup žalovanej

je podľa neho tiež v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom predmetnej novely zákona č. 67/2020 Z.
z., ktorou zákonodarca upravil odklad splátok úverov „v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19“, keď bankám uložil povinnosť prijímať a vybavovať žiadostí o odklad splátok
úverov „prevažne elektronicky.“. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu predmetnej novely zákona,
„týmto spôsobom sa zaručuje požadovaná úroveň spotrebiteľskej ochrany a zároveň sa prispieva k

zníženiu rizika šírenia vírusu tým, že sa odporúča komunikovať elektronicky.“. Ak teda žalovaná vo
svojom elektronickom formulári žiadosti o odklad splátok popri obligatórnych údajoch uvedených v
prílohe č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z. automaticky od žiadateľov (svojich klientov) vyžaduje, aby
uvádzali aj číslo dokladu totožnosti, a v prípade, že sa ich aktuálne číslo dokladu totožnosti, ktoré sa
pravidelne mení, napríklad na rozdiel od rodného čísla, nezhoduje s údajom nachádzajúcim sa v internej

evidencii žalovanej, podmieňovala schválenie žiadosti o odklad splátok úveru ich osobnou návštevou
na pobočke banky, a tým ich vystavila riziku ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-
CoV-2, koná v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom uvedeného zákona. Ako v komunikácii so
žalovanou opakovane uviedol, neexistuje žiadny skutkový ani právny dôvod, aby sa v súvislosti s
uvedenou žiadosťou o odklad splátok mal osobne dostaviť na pobočku banky, a to tiež s ohľadom na

aktuálnu epidemiologickú situáciu a jeho zdravotný stav (chronické respiračné ochorenie), čím by kvôli
púhemu odkladu splátok riskoval nielen svoje zdravie, ale aj zdravie svojich blízkych. Zákon č. 67/2020
Z. z. od dlžníka (klienta banky) nevyžaduje, aby v žiadosti o odklad splátok uvádzal akékoľvek iné
informácie (údaje) o svojej totožnosti (identite), ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k zákonu, ani
mu neukladá povinnosť aktualizovať číslo svojho dokladu totožnosti (občianskeho preukazu) s internými

údajmi banky. V súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR ho preto nemožno nútiť, aby konal niečo, čo
zákon neukladá. Navyše, z uvedenej komunikácie medzi ním a žalovanou je celkom zrejmé, že žalovaná
nemala a nemá najmenšie pochybnosti o jeho totožnosti (identite), pričom osobné a kontaktné údaje
uvedené v žiadosti o odklad splátok úveru, rovnako ako aj číslo úveru, sú aj podľa zákonodarcu celkom
dostatočné na identifikáciu žiadateľa o dočasný odklad splátok úveru. Táto skutočnosť je paradoxne

zrejmá už zo samotného oznámenia o nevyhovení žiadosti o odklad splátok z 13. mája 2020, ktoré
mu žalovaná adresovala ako svojmu „klientovi“. Kurióznou na vzniknutej situácii je tiež skutočnosť, že
ak by v elektronickom formulári žiadosti o odklad splátok uviedol neaktuálne číslo svojho občianskeho
preukazu, t.j. uviedol by nesprávny údaj, ktorý však žalovaná eviduje vo svojej internej evidencii, žiadosťo odklad splátok úveru by mu žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou bez najmenších problémov
schválila. Tým, že do formulára žiadosti uviedol aktuálne (správne) číslo svojho dokladu totožnosti,
žalovaná jeho žiadosť o odklad splátok paradoxne odmietla. Postup žalovanej vykazuje tiež znaky

diskriminačného prístupu, pretože zjavne znevýhodňuje tých žiadateľov o odklad splátok úveru, ktorí
nemajú aktualizované číslo svojho dokladu totožnosti v internej evidencii banky a zo zdravotných
dôvodov, napríklad aj v súvislosti so súčasnou epidemiologickou situáciou, sa bez zvýšeného rizika
poškodenia svojho zdravia, prípadne rizika následného ohrozenia zdravia svojich blízkych, nemôžu
osobne dostaviť do pobočky banky. Takýto prístup banky obdobným spôsobom znevýhodňuje tiež

žiadateľov, ktorí sa dlhodobo nachádzajú v zahraničí a z dôvodu pandémie sa nemôžu alebo nechcú
vrátiť na Slovensko, a to len preto, aby si osobne v pobočke banky aktualizovali číslo svojho dokladu
totožnosti v internej evidencii banky. Žalovaná takýmto prístupom svojvoľne bráni takýmto osobám
realizovať svoj zákonný nárok na odklad splátok svojich úverov, napriek tomu, že ich žiadosti spĺňajú
všetky zákonné podmienky. Z uvedeného je zrejmé, že postup žalovanej a spôsob, akým interpretuje a
aplikuje zákon č. 67/2020 Z. z., je zjavne nesprávny (nezákonný a protiústavný) a vedie až k absurdným

dôsledkom. Odvolávanie sa žalovanej na ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z., podľa
ktorého pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje
veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu, je v kontexte už
uvedenéhonedôvodnéaneopodstatnené.Uvedenéustanoveniezákonaodkazujena§11ods.3zákona
č. 297/2008 Z. z., podľa ktorého povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku

klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta. Uvedený zákon rozlišuje medzi identifikáciou osoby (§
7 zákona) a overením identifikácie osoby (§ 8 zákona). Podľa § 7 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona sa
identifikáciou na účely tohto zákona rozumie pri fyzickej osobe zistenie mena, priezviska, rodného čísla
alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu,
štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) uvedeného

zákona sa overením identifikácie na účely tohto zákona rozumie pri fyzickej osobe overenie údajov
podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s
podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov
a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík
používanej technológie vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie

identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za
fyzickej prítomnosti. Ak teda ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z. odkazuje na § 11 ods.
3 zákona č. 297/2008 Z. z., podľa ktorého povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti
vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta, tak úlohou banky je pri fyzickej osobe
„zistiť“ údaje uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, nie ich „overiť“ v zmysle § 8 ods. 1

písm. a) uvedeného zákona. Z postupu žalovanej voči nemu je však celkom zrejmé, že hoci nemá
žiadne pochybnosti o jeho identite (totožnosti), chce si za fyzickej prítomnosti žalobcu na pobočke
banky overiť jeho identifikáciu (odmietnutie žiadosti o odklad splátok žalovaná v elektronickej správe
z 13. mája 2020 odôvodnila nasledovne: „Nebolo možné overiť Vašu identitu.“) a to len preto, že
(aktuálne) číslo občianskeho preukazu, ktoré uviedol v elektronickom formulári žiadosti, nekorešponduje

s (neaktuálnym) údajom, ktorý má banka vo svojej internej evidencii. V zmysle ustanovenia § 30b ods. 9
zákona č. 67/2020 Z. z. banka nie je oprávnená „overovať“ identifikáciu žiadateľa o odklad splátok úveru
za fyzickej prítomnosti žalobcu na jej pobočke, ale smie len „vykonať identifikáciu klienta“ , t. j. smie len
„zistiť“ údaje uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. Postup žalovanej je preto aj z tohto
dôvodu v zrejmom rozpore so zákonom. Na púhy odklad splátok úveru na niekoľko mesiacov je zistenie

identifikačných údajov žiadateľa z jeho žiadosti o odklad pre banku úplne postačujúce a nie je potrebné,
vzhľadom na zmysel a účel odkladu splátok, a predovšetkým vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú
situáciu, tieto údaje aj overovať za fyzickej prítomnosti žiadateľa na pobočke banky. Pri aplikácii zákona
č. 297/2008 Z. z. je tiež potrebné mať na pamäti, že jeho predmetom je úprava práv a povinnosti
právnickýchosôbafyzickýchosôbpripredchádzaníaodhaľovanílegalizáciepríjmovztrestnejčinnostia

financovaniaterorizmu.Nadruhejstrane,podľa§1zákonač.67/2020Z.z.predmetomzákonajeúprava
opatrení v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií SR a ktorých cieľom je zmiernenie
negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona
vírusom SARS-CoV-2. Jednotlivé ustanovenia tohto zákona, vrátane odkazov na osobitné predpisy,
je preto potrebné interpretovať a aplikovať v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona (teleologický

výklad) a nie izolovane či formalisticky. Ustanovenie § 30b ods. 9 zákona síce uvádza, že pri identifikácii
dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami
zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu (§ 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.), pričom
podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. sa identifikáciou fyzickej osoby rozumie aj zisteniedruhu a čísla dokladu totožnosti, ale len „na účely tohto zákona“, ktorý je však značne odlišný od účelu
zákona č. 67/2020 Z. z. Zákon č. 67/2020 Z. z., ako lex specialis a lex posterior k zákonu č. 297/2008
Z. z., však tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými

údajmi žiadosti o odklad splátok nevyžaduje, a preto banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad
splátok od klienta nemá vyžadovať, obzvlášť, ak nemá žiadny objektívny dôvod pochybovať o identite
žiadateľa (osobné údaje uvedené v žiadosti o odklad splátok, vrátane rodného čísla žiadateľa, rovnako
ako aj číslo úveru, sú celkom dostatočné na identifikáciu žiadateľa). Na púhy účel odloženia splátok
úveru na niekoľko mesiacov tieto údaje musia banke aj podľa zákonodarcu úplne postačovať, čo iné I.

C. akceptujú a podľa dostupných informácií číslo dokladu totožnosti od svojich klientov, ktorí žiadajú o
odklad splátok úveru, nezisťujú ani neoverujú. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov vyplýva,
že postup žalovanej voči nemu má typické znaky tzv. šikanózneho výkonu práva, kedy k výkonu práva
(zdanlivo) založeného zákonom dochádza z iných dôvodov než je dosiahnutie zákonom sledovaného
cieľa (identifikácia žalobcu), kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či
znevýhodniť dotknutú osobu; proti takémuto výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi je súd povinný

poskytnúť dotknutej osobe súdnu ochranu postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1047/2003 z 20. apríla 2004). Podľa §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 144/2010 z 30. marca 2011 judikoval, že

uvedenéustanovenieumožňujesúduposúdiťvecvtomsmere,čivýkondanéhosubjektívnehoprávajev
súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.
Podľa § 30e uvedeného zákona splátka úveru odložená podľa § 30b sa na účely elektronického registra
údajov o spotrebiteľských úveroch nepovažuje za omeškanú. Podľa § 30g ods. 2 uvedeného zákona
veriteľ nesmie žiadať zaplatenie celého úveru počas odkladu splátok; tým nie sú dotknuté ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nesúvisia s odkladom splátok. Napriek skutočnosti, že predmetná žiadosť
žalobcu o odklad splátok úveru podľa zákona č. 67/2020 Z. z. obsahuje všetky zákonom ustanovené
náležitosti a bola podaná zákonom predpokladaným spôsobom, pričom neexistujú žiadne skutkové ani
právne dôvody, na základe ktorých by žalovaná bola oprávnená v zmysle uvedeného zákona predmetnú
žiadosť o odklad splátok zamietnuť, resp. odklad splátok nepovoliť, žalovaná v zrejmom rozpore s

uvedeným zákonom odmieta žiadosť žalobcu o odklad splátok akceptovať. Žalovaná listom z 19. júla
2020 (doručeným žalobcovi 27. júla 2020) ho navyše vyzýva, aby dlžnú sumu uhradil v lehote 5 dní
od doručenia tohto listu, a to pod hrozbou, že v opačnom prípade využije právo požiadať žalobcu o
jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a
následne bude vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva.

1.5 Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy: Krátke textové správy z 10. apríla 2020; Krátka textová
správa z 20. apríla 2020; Informácia k žiadosti o odklad splátok z 13. mája 2020; Odpoveď žalobcu
z 13. mája 2020; Žiadosť o odklad splátok z 20. apríla 2020; Reakcia žalovanej zo 14. mája 2020;
Odpoveď žalobcu zo 14. mája 2020; Upozornenie na omeškanie na hypotekárnom úvere z 29. mája

2020; Odpoveď žalobcu na upozornenie banky z 2. júna 2020; Reakcia žalovanej z 3. júna 2020;
Odpoveď žalobcu z 3. júna 2020; Odpoveď NBS z 9. júna 2020; Reakcia žalobcu z 10. júna 2020; Výzva
na splnenie zákonnej povinnosti z 24. júna 2020; Upozornenie z 24. júna 2020; Reakcia na upozornenie
z 24. júna 2020; Výzva na návštevu pobočky zo 17. júla 2020; Odpoveď na výzvu z 22. júla 2020; Výzva
na návštevu pobočky z 3. júla 2020; Pokus o zmier z 19. júla 2020; Stanovisko banky z 20. júla 2020;.

2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd
vyhovel uznesením č.k. 18C/26/2020-61 zo dňa 19.08.2020 a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti
s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanej

podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, najmä
povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého zostatku uvedeného úveru pred
pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi v exekučnom konaní či realizáciou
záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2021 so žalobou nesúhlasila a považovala ju za
nedôvodnú. Uviedla, že na základe možnosti danej zákonom č. 67/2020 Z. z. žalobca ako dlžník
požiadal o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na dobu 9 mesiacov. Postupovala podľaustanovenia § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z. z. a informovala žalobcu, že jeho žiadosti nie je možné
vyhovieť, nakoľko údaje v žiadosti týkajúce sa jeho dokladu totožnosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii
banky, poučila ho o tom, že lehota 30 dní neplynie odo dňa doručenia tejto informácie. Dôvodom

uvedeného postupu bola jej povinnosť jej ako veriteľovi stanovená ustanovením § 30b ods. 9 zákona č.
67/2020 Z. z., ktorý odkazuje aj na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. ďalej poukázala tiež na § 7 ods.
1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. Mala za to, že nemohla splniť povinnosť stanovenú vyššie citovaným
ustanovením § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z., a teda vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu
ku žalobcovi ako klientovi, keďže doklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok

sa nezhodoval s dokladom totožnosti žalobcu, ktorý mala zaevidovaný v systéme, na ktorú skutočnosť
žalobcu upozornila a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu.

3.1 Žalovaná v tejto súvislosti uviedla tieto skutkové tvrdenia týkajúce sa obsahu vzájomnej komunikácie
so žalobcom, ktoré tiež podkladala ním predloženými listinnými dôkazmi: 1/ V e-mailovej správe zo dňa
14.5.2020 adresovanej žalobcovi (žalobcom predložený dôkaz č. 6) uvádza: „Pravdepodobne ste menili

doklad totožnosti. Tento je potrebné na pobočke aktualizovať...“.2/ V liste zo dňa 3.7.2020 adresovanom
žalobcovi (žalobcom predložený dôkaz č. 19) uvádza: „v uplynulých dňoch Vás zamestnanci spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s.... viackrát telefonicky kontaktovali na telefónnom čísle evidovanom
vsystémeBankyč.+XXXXXXXXXXXXzaúčelomzabezpečeniadoplnenia/zmenyúdajovnevyhnutných
k posúdeniu Vašej žiadosti o odklad splátok úveru..., žiaľ, bezúspešne. V tej súvislosti si Vás dovoľujeme

opätovne vyzvať k návšteve ktorejkoľvek pobočku Banky za účelom aktualizácie údajov potrebných na
vykonanie zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a následne posúdenie Vašej žiadosti
o odklad splátok úveru. Dovoľujeme si Vás požiadať, aby ste nám oznámili približný termín návštevy
pobočky Banky a sídlo vybranej pobočky Banky, e-mailom na adrese: J.. My následne zabezpečíme
informovanie manažéra Vami vybranej pobočky Banky o Vašej návšteve...“ To isté v e-mailovej správe

zo dňa 17.7.2020 adresovanej žalobcovi (žalobcom predložený dôkaze 17). 4/ V liste zo dňa 20.7.2020
adresovanom žalobcovi (žalobcom predložený dôkaz č. 21) uvádza: „..Vašu žiadosť podklad splátok
v zmysle K. XX nebolo možné za daných okolností posúdiť z dôvodu nesúladu Vami uvedeného
čísla dokladu totožnosti v žiadosti o odklad splátok s údajmi vedenými v systéme Banky. V zmysle §
30b ods. 9 ZMOFO - COVID 19 je Banka pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad

splátok a jej akceptácie povinná postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa
osobitného predpisu a to podľa Zákona č. 297/2008 Z. z....v súlade s ktorým je súčasťou zjednodušenej
starostlivosti aj povinnosť zistiť druh a číslo dokladu totožnosti. Vážený pán C., Vaša nespokojnosť nás
mrzí, avšak ako z vyššie uvedeného vyplýva, bez aktualizácie údajov vo vzťahu k novému dokladu
totožnosti nie je možné sa Vašou žiadosťou o odklad splátok v zmysle ZMOFO - COVID 19 zaoberať a

následne ju posúdiť... Hoci v ZMOFO - COVID 19 nie je exaktne uvedená povinnosť v žiadosti o odklad
splátok uvádzať číslo občianskeho preukazu, povinnosť jeho kontrolu vykonať Banke vyplýva z platnej
legislatívy. ...v záujme vyriešenia tejto situácie k Vašej spokojnosti sme sa Vás pokúšali skontaktovať
telefonicky, ako aj písomne, no žiaľ bezvýsledne. ...týmto si Vás opätovne dovoľujeme požiadať o spätné
kontaktovanie za účelom vyriešenia situácie.“

3.2 Ďalej žalovaná uviedla, že napriek všetkému vyššie uvedenému (opakovanému vysvetľovaniu z jej
strany a poskytovaniu možností na splnenie predpokladov na to, aby mohla kladne posúdiť žiadosť
žalobcu o odklad splátok) žalobca zotrval na svojom stanovisku, že podal žiadosť o odklad splátok, ktorá
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitostí neberúc do úvahy zákonom jej stanovenú povinnosť

ako banky vykonať identifikáciu klienta okrem iného aj zistením druhu a čísla dokladu totožnosti. Uviedla,
že správnosť jej vyššie uvedeného postupu potvrdzuje aj NBS ako orgán dohľadu nad jej činnosťou,
ktorá vo svojom stanovisku (žalobcom predložený dôkaz č. 12) po tom, čo sa na ňu žalobca v tejto
veci obrátil, uvádza „...spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „banka“) má na účely
akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú

starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“. NBS ďalej uvádza,
že „Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj... odklad splátok nepovoliť",
čo rešpektovala - o žiadosti žalobcu o odklad splátok zatiaľ nerozhodla, opakovane vyzývala/žiadala
žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho doklade totožnosti. Nakoniec samotná NBS žalobcovi vo svojom
stanovisku odporúča „kontaktovať banku za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti“,

čo však žalobca odmieta. S ohľadom na skutočnosť, že súdne konanie možno chápať ako určitú službu
poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, má dôvodnú pochybnosť o účele žalobcom
podanej žaloby, lebo ako je z vyššie uvedeného zrejmé, len z dôvodu na strane žalobcu nebolo do
dnešného dňa rozhodnuté o jeho žiadosti o odklad splátok. Na to, aby Žalobca dosiahol to, čo jepredmetom žalobného návrhu, nemusel podávať žalobu na súd, stačilo, ak by si aktualizoval údaj o
doklade totožnosti v jej systéme (k čomu ho opakovane vyzývala a snažila sa mu k tomu vytvoriť
podmienky pre neho vyhovujúce - prispôsobiť čas a miesto), aby mohla splniť jej zákonom stanovenú

povinnosť - vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k žalobcovi ako klientovi. Namietala žalobcom
podávaný výklad ustanovení zákona č. 67/2020 Z. z., ktorým sa snaží spochybniť správnosť jej
postupu a vyššie citovaného stanoviska NBS. Predmetom výkladu býva text právneho predpisu, ktorý
je viacvýznamový (pripúšťa viac možných interpretácií). Pomocou výkladových metód sa ustáli, ktorý
z viacerých do úvahy prichádzajúcich významov je ten správny. V citovanom ustanovení § 30b ods. 9

zákona č. 67/2020 Z. z. je jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností stanovená povinnosť veriteľa pri
identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s
pravidlamizjednodušenejstarostlivostipodľaosobitnéhopredpisu.Osobitnýpredpispritomjednoznačne
(bez pripustenia iných možných interpretácií) stanovuje povinnosť vykonať identifikáciu klienta a rovnako
jednoznačne stanovuje, čo je to identifikácia: nie je tu priestor na žiadne iné interpretácie; výklad
nakoniec nesmie protirečiť tomu, čo je v texte právneho predpisu jasné a nepochybné. Poukázala

na znenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Napriek zložitým
konštrukciám, ktorými sa žalobca snaží dospieť k opačnému záveru, je zrejmé, že (po podaní žiadosti
žalobcu o odklad splátok) postupovala v súlade so zákonom 67/2020 Z. z, ktorú skutočnosť potvrdila
aj NBS. Jej postup podľa jej zákonom stanoveného postupu nemožno považovať za nekalú obchodnú
praktiku. Poukázala tiež na to, že je jednou z najväčších bánk na území SR, podľa štatistík napr. k

31.8.2020 celkový počet jej doručených žiadostí o odklad splátok bol vyše 36 tisíc, z ktorých odmietla
odklad splátok v cca 1700 prípadoch, čo je niečo vyše 4 %. Pri všetkých jej doručených žiadostiach o
odklad splátok postupovala v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. a v prípadoch, kde žiadosti spĺňali
zákonom stanovené podmienky a mohla splniť jej zákonom stanovenú povinnosť- pri identifikácii dlžníka
postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu, odklad splátok

povolila. Je nezmyselné a nelogické, že by práve v prípade žalobcu mala z nejakého (jej neznámeho)
dôvodukonaťinak-šikanózne,vúmyslepoškodiťžalobcu,akotoonuvádzavžalobe.Žalobcatvrdošijne
odmieta nechať si aktualizovať svoj doklad totožnosti v jej systéme, a to napriek stanovisku NBS (na
ktorú sa sám obrátil) a napriek tomu, že bola ochotná vyjsť mu maximálne v ústrety a dohodnúť s ním
stretnutie napr. v časoch, keď na ním vybranej pobočke nebýva veľa klientov, v osobitnej zasadačke

napr. za účasti len jedného zamestnanca. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, opakovane sa snažila
žalobcu za tým účelom kontaktovať, aby vec bola vyriešená k jeho spokojnosti (za súčasného dodržania
jej povinnosti), ten však na to nereflektoval. Jej ochota doposiaľ trvá, a tak má za to, že tento spor je
úplne zbytočný.

4. Žalobca reagoval v replike zo dňa 26.04.2021. Trval na tom, že všetky požadované údaje (informácie)
v elektronickom formulári na podanie žiadosti o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a
v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci
uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon nevyžaduje. Mal za
to, že zákonodarca tento údaj vo vzore žiadosti (príloha č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z. z.) z pochopiteľných

dôvodov medzi povinnými údajmi neuvádza, keďže doklady totožnosti sa pravidelne obnovujú, a teda
údaje v aktuálne platnom doklade totožnosti sa logicky nemusia zhodovať s údajmi, ktoré banka vedie
vo svojej evidencii, čo je aj jeho prípad, keďže mu bol vydaný nový občiansky preukaz po uzatvorení
predmetnej úverovej zmluvy. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu, že údaj uvedený v
žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi v internej evidencii banky,

je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona. Uviedol, že § 30d písm. c) zákona č. 67/2020
Z. z. banke expressis verbis zakazuje, aby v súvislosti s odkladom splátok a s tým súvisiacou zmenou
spotrebiteľskej zmluvy podmieňovala odklad splátok ďalšími podmienkami. Z komunikácie medzi ním
a žalovanou je celkom zrejmé, že žalovaná nemala a nemá najmenšie pochybnosti o jeho totožnosti
(identite), pričom osobné a kontaktné údaje uvedené v žiadosti o odklad splátok úveru, rovnako ako aj

číslo úveru, sú aj podľa zákonodarcu celkom dostatočné na identifikáciu žiadateľa o dočasný odklad
splátok úveru. Skutočným dôvodom postupu žalovanej teda podľa neho objektívne nebola a nie je
potreba vykonania jeho identifikácie, ale jej zjavne iracionálny záujem v čase vrcholiacej pandémie
aktualizovať si svoje interné záznamy o jeho osobných údajoch prostredníctvom osobnej návštevy na
pobočke žalovanej. Odôvodňovanie svojho postupu žalovanou odkazom na ustanovenie § 30b ods. 9

zákona č. 67/2020 Z. z. v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. vychádza z celkom zjavne
nesprávnej interpretácie a aplikácie tohto ustanovenia zákona. Poukázal na to, že s týmto záverom
sa stotožnil aj súd v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 18C/26/2020 – 61 z 19. augusta 2020
(neodkladné opatrenie), v ktorom v tejto súvislosti uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že tietoúdaje (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.) sa vyžadujú na účely tohto zákona, a teda nie
na účely žiadosti o odloženie splátok. Žalovaná proti uvedenému uzneseniu súdu odvolanie, v ktorom
by namietala skutkové a právne závery súdu, nepodala. Dal do pozornosti, že v prípade možnosti

rôznych výkladov zákona je orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne
konformný výklad. Žalovaná pri mechanickej aplikácii § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z. v spojení s §
11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. vychádzala z doslovného a izolovaného jazykového výkladu týchto
ustanovení zákonov, pričom úplne ignorovala skutočnosť, že tieto zákony majú úplne odlišný predmet
úpravy. Kým zmyslom a účelom zákona č. 297/2008 Z. z. je predchádzanie a odhaľovanie legalizácie

príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, zmyslom a účelom zákona č. 67/2020 Z. z. je
zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným
koronavírusom SARS-CoV-2. Dôkladné overovanie identity klientov banky podľa zákona č. 297/2008
Z. z. má nepochybne význam pri neobvyklých obchodných operáciách. Na púhy odklad splátok úveru
na niekoľko mesiacov podľa zákona č. 67/2020 Z. z., keďže pri tom nedochádza k žiadnym finančným
transakciám, však nemá racionálne opodstatnenie. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu overovať identitu

žiadateľov o odloženie splátok úveru aj prostredníctvom ich dokladu totožnosti, tento identifikačný údaj
(druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky by sa určite expressis verbis nachádzal medzi povinnými
údajmi žiadosti o odklad splátok úveru v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje ustanovenie § 30b ods. 4 písm.
e) zákona č. 67/2020 Z. z. Uviedol, že nesprávnosť postupu žalovanej je zrejmá aj zo skutočnosti, že
iné I. C. pôsobiace v SR, napr. L. C., G. M. D. C., G., vo svojich vzorových žiadostiach o odklad splátok

úveru podľa zákona č. 67/2020 Z. z. doklad totožnosti klienta neuvádzajú. Ak teda žalovaná vo svojom
elektronickom formulári žiadosti o odklad splátok popri obligatórnych údajoch uvedených v prílohe č. 2
k zákonu č. 67/2020 Z. z. automaticky od žiadateľov (svojich klientov) vyžadovala, aby uvádzali aj číslo
dokladu totožnosti, a v prípade, že sa ich aktuálne číslo dokladu totožnosti, ktoré sa pravidelne mení,
napr. na rozdiel od rodného čísla, nezhoduje s údajom nachádzajúcim sa v internej evidencii žalovanej,

podmieňovala schválenie žiadosti o odklad splátok úveru ich osobnou návštevou na pobočke banky, a
tým ich vystavila riziku ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, koná nielen v
zrejmom rozpore so zmyslom a účelom uvedeného zákona, ale tiež v rozpore so zdravým rozumom.
Aj s ohľadom na princíp proporcionality je celkom zrejmé, že nemožno uprednostniť mechanické a
formalistické uplatňovanie práva žalovanou pred ochranou zdravia finančného spotrebiteľa. Vo vzťahu

k nekalým obchodným praktikám poukázal na znenie § 2 písm. p), q), u), r), w) a z), § 7 ods. 2
písm. a) a b), ods. 4, 9 písm. a) až e) a bod 3 prílohy č. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Zopakoval skutkové tvrdenia ohľadom podania predmetnej žiadosti o odklad splátok
a následnej komunikácii so žalovanou (uvedené v ods. 1.2 tohto rozsudku). Doplnil, že žalovaná,
napriek nariadenému nedôkladnému opatreniu č.k. 18C/26/2020-61 zo dňa 19.08.2020, mu počnúc

dňom 26. augusta 2020 začala pravidelne posielať obťažujúce emaily a krátke textové správy (sms)
upozorňujúce ho o nezrealizovaných platbách resp. odmietnutí platieb hypotekárneho úveru. Z obsahu
týchto správ je zrejmé, že mu ich žalovaná zasielala v neskorých večerných hodinách, viaceré po 22.
či dokonca po 23. hodine. Uvedené obťažujúce správy mu žalovaná zasiela aj v súčasnosti, hoci po
uplynutí obdobia deviatich mesiacov, na ktoré požiadal o odklad splátok úveru, počnúc januárom 2021

opäť riadne uhrádza jednotlivé splátky úveru. Hoci teda riadnym spôsobom v súlade so zákonom č.
67/2020 Z. z. požiadal žalovanú o odklad splátok svojho úveru a legitímne očakával, že žalovaná jeho
žiadosti bez zbytočného odkladu vyhovie, žalovaná si doteraz, ani po viac než roku od podania žiadosti,
svoju zákonnú povinnosť nesplnila. Žalovaná ho naďalej núti, aby v čase pandémie, čiže v zrejmom
rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 67/2020 Z. z., osobne navštívil pobočku banky a aktualizoval

svoje číslo dokladu totožnosti v jej internom systéme. V súvislosti s nadbytočnými osobnými návštevami
fyzických osôb na pobočkách I. C. v čase pandémie dal do pozornosti Správu NBS o činnosti útvaru
dohľadu nad finančným trhom v oblasti ochrany spotrebiteľa v roku 2020. V kapitole 2.1 s názvom „Výkon
dohľadu v čase pandémie“ NBS uvádza, že vzhľadom na pandémiu COVID-19 nastavila plán dohľadu
tak, aby jej zamestnanci nemuseli realizovať návštevy predajných miest osobne, resp. dohľady na

mieste znížila na nevyhnutné minimum. Ak teda zamestnanci NBS z dôvodu protipandemických opatrení
nerealizovali svoje zákonné povinnosti bankového dohľadu osobnými návštevami predajných miest v I.
C., naliehanie žalovanej, aby navštívil osobne pobočku banky len preto, aby si žalovaná aktualizovala
číslo jeho dokladu totožnosti vo svojom internom systéme, a tým podmieňovala schválenie predmetnej
žiadosti o odklad splátok hypotekárneho úveru, sa javí ako zjavne nedôvodné, neopodstatnené a

šikanózne. V kapitole 2.2 uvedenej správy NBS s názvom „Odklady splátok úverov pre spotrebiteľov“
sa v súvislosti s odkladom splátok úverov podľa zákona č. 67/2020 Z. z. okrem iného uvádza, že
záujmom zákonodarcu bolo vytvoriť rýchly, flexibilný a administratívne jednoduchý systém žiadostí, ktorý
okamžite pomôže bezprostredne ohrozeným spotrebiteľom, pričom úlohou spotrebiteľského dohľadubolo zabezpečiť podmienky na bezproblémové uplatnenie práva na odklad splátok. V správe sa ďalej
uvádza, že NBS pri výkone svojej dohliadacej činnosti v súvislosti s povoľovaním odkladu splátok zistila
viaceré nedostatky, spočívajúce napríklad aj v tom, že banky akceptovali len žiadosti o odklad splátok

podané na osobitnom bankovom formulári a odmietali neúplne vyplnené žiadosti (strana 7 uvedenej
správy NBS). Aj z uvedenej správy NBS je teda celkom zrejmé, že žiadosť o odklad splátok úveru
podľa zákona č. 67/2020 Z. z. nebola právne viazaná na formulár tej-ktorej I. C. (prostriedkom diaľkovej
komunikácie, prostredníctvom ktorého je v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. možné žiadosť podať, je
aj klasická elektronická pošta (email), telefón či fax), rozhodujúce sú preto obsahové náležitosti žiadosti

uvedené v prílohe č. 2 k zákonu. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu, že údaj (druh
a číslo dokladu totožnosti) uvedený vo formulári žiadosti žalovanej, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je
nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi v internej evidencii banky, je preto v zrejmom rozpore so zákonom č.
67/2020 Z. z. Už z výzvy žalovanej zo 14. mája 2020, ktorú žalovaná mu zaslala z „Odboru Manažmentu
rizikových pohľadávok“, je zrejmé, že žalovaná ho potom, čo riadne podal predmetnú žiadosť o odklad
splátok hypotekárneho úveru, zaradila medzi „rizikových“ klientov. Ustanovenie § 30b ods. 13 zákona

č. 67/2020 Z. z. pritom garantuje, že odklad splátok by nemal mať vplyv na príznak zlyhania a nemal
by zhoršiť kreditnú kvalitu dlžníka. Aj NBS na svojej webovej stránke uisťuje, že odklad splátok sa
nesmie neskôr negatívne prejaviť na histórii splácania úveru klienta. Podľa NBS žiadateľ o odklad
splátok nebude mať v úverovom registri záznam, ktorý by mu v budúcnosti spôsobil problémy. Z dôvodu
nezákonného postupu žalovanej mu bola spôsobená značná majetková aj nemajetková ujma, keďže

bezdôvodne a v zrejmom rozpore so zákonom došlo k zhoršeniu jeho kreditnej kvality, čo sa zrejme už
odzrkadlilo aj v negatívnom zázname o ňom v úverovom registri. Táto skutočnosť mu už v súčasnosti
spôsobuje vážne problémy, okrem iného aj tým, že vytvára prekážku získania lepšej úrokovej sadzby
na predmetný úver a tiež jeho úvery v iných I. C.. Je preto veľmi pravdepodobné, že poškodenie jeho
dobrého mena v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom žalovanej bude mať pre neho dlhodobé

nepriaznivé dôsledky. Výzvou z 19. júla 2020 mu žalovaná priamo pohrozila jednorazovým splatením
celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním
pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva. Žalovaná ho teda pod hrozbou
značnej majetkovej ujmy a zásahu do jeho vlastníckeho práva bez právneho dôvodu núti, aby konal
niečo, čo mu zákon neukladá, a teda vo vzťahu k nemu ako finančnému spotrebiteľovi zneužíva

svoje silnejšie postavenie v zmluvnom úverovom vzťahu. Napriek súdom nariadenému neodkladnému
opatreniu žalovaná od 26. augusta 2020 až do súčasnosti mu mesiac čo mesiac v neskorých nočných
hodinách posiela obťažujúce emaily a krátke textové správy (sms) upozorňujúce ho na nezrealizované
platby resp. odmietnutie platieb hypotekárneho úveru. Tieto opakované a vytrvalé hrozby, dlhodobé
obťažovanie a nátlak žalovanej voči nemu ako finančnému spotrebiteľovi realizované bez právneho

dôvodu sú nielen v zrejmom v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktoré právny poriadok SR
kladienažalovanú,aktorépodstatnenarušujúalebomôžupodstatnenarušiťjehoekonomickésprávanie
ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu (odkladu splátok úveru), ale svojím rozsahom,
intenzitou a dĺžkou trvania majú aj evidentné znaky zakázanej agresívnej obchodnej praktiky v zmysle
zákona č. 250/2007 Z. z. K tomuto vyjadreniu priložil listinné dôkazy: Vzorový formulár žiadosti o odklad

splátok úveru – L. C., G.; Vzorový formulár žiadosti o odklad splátok úveru – D. C., G.; Obťažujúce
emaily a sms zasielané žalovanou od 26. augusta 2020 doteraz; Potvrdenia z internetbankingu o úhrade
splátok úveru za január až apríl 2021; Správa Národnej banky Slovenska o činnosti útvaru dohľadu nad
finančným trhom v oblasti ochrany spotrebiteľa v roku 2020.

5. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 30.06.2021 vzhľadom na tvrdenia žalobcu navyše uviedla, že
povinnosť v § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 je stanovená jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností.
Nie je tu nie je priestor pre žiadne iné interpretácie. Výklad nakoniec nesmie protirečiť tomu, čo je v texte
právneho predpisu jasné a nepochybné. Nemôže si jednoznačné ustanovenie zákona (nepripúšťajúce
iné možné interpretácie) vykladať v úplnom rozpore s jeho textom, a nesplniť tak zákonom uloženú

povinnosť len preto, lebo žalobcovi by to takto vyhovovalo. V takom prípade by riskovala napr. sankciu
uloženú jej orgánom dohľadu. Pokiaľ žalobca predkladá 28 stranovú Správu NBS o činnosti útvaru
dohľadu nad finančným trhom v oblasti ochrany spotrebiteľa za rok 2020, v tej súvislosti zrejme zámerne
neuvádza závery tej istej NBS, ktorá je orgánom dohľadu nad jej činnosťou a podľa ustanovenia § 33h
zákona č. 67/2020 vykonáva práve aj dohľad nad dodržiavaním ustanovení tejto hlavy zákona. NBS po

tom, čo sa sám žalobca na ňu obrátil, aby preskúmala jej postup v tejto konkrétnej veci, jednoznačne
potvrdila, že má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu
ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti
klienta“. Za absurdnú považovala argumentáciu žalobcu, že zákon č. 297/2008 Z. z. v ustanovení§ 7 ods. 1 písm. a) ustanovuje, čo je identifikácia na účely tohto zákona, nie na účely žiadosti o
odloženie splátok.. Zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o
ochrane pred financovaním terorizmu samozrejme neupravuje identifikáciu pre účely odkladu splátok,

ktorá úprava odkladu splátok sa prijala až v roku 2020 (zákon č. 67/2020 Z. z.) ako jedno z viacerých
mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19, avšak práve tá neskoršia úprava z roku 2020 výslovne odkazuje - pokiaľ ide o
identifikáciu dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok - na zákon č. 297/2008. Uviedla, že nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by nerešpektovala neodkladné opatrenie zo dňa 19.09.2020. Žalobca

mal na účte č. E. nastavené splácanie úveru. Jej systém v prípade, ak sa takáto platba/splátka úveru
z nejakého dôvodu nezrealizuje (napr. v dôsledku nedostatku prostriedkov na účte), automaticky o tom
informuje klienta - zaslaním správy klientovi, čím si plní povinnosť uloženú jej zákonom č. 492/2009
Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 5). Z uvedeného dôvodu
boli žalobcovi ako klientovi zo systému automaticky zasielané správy (dôkazy č. 3-24). Správa o
nezrealizovaní platby, ktorá bola jedenkrát mesačne zo systému automaticky odoslaná žalobcovi v znení

„Na účte E. bola dňa... o... odmietnutá platba. Ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte
platbu znova zadať... V prípade otázok sú Vám k dispozícii pracovníci služby Kontakt XXXX XXX XXX
(zo zahraničia...), I. alebo pracovníci ktorejkoľvek pobočky F. C.“. Tou si plní aj zákonom stanovenú
povinnosť. Nemôže byť podľa jej názoru s ohľadom na jej znenie v žiadnom prípade považovaná
za úkon smerujúci k spôsobeniu ujmy žalobcovi, za „vytrvalé hrozby, dlhodobé obťažovanie a nátlak

žalovanej voči žalobcovi“, alebo za „agresívnu obchodnú politiku“, ako sa snaží prezentovať žalobca.
Vo všeobecnosti - informovanie klienta o nezrealizovaní platby je predsa v záujme klienta, aby vedel,
že platba sa napriek príkazu nezrealizovala. Keďže predmetné platobné operácie prebiehajú v noci,
aj správy sa automaticky odosielajú klientom e-mailom v nočných hodinách. Poukázala na to, že na
to, aby žalobca dosiahol to, čo je predmetom žalobného návrhu, nemusel podávať žalobu na súd,

stačilo (ak už si v minulosti nesplnil povinnosť informovať ich o tom, že u neho došlo k zmene dokladu
totožnosti - ustanovenie bodu 17.3 Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty,
podľa ktorého „Musíte nás bezodkladne informovať o výmene, strate alebo odcudzení Vášho dokladu
totožnosti...“), aby si aktualizoval údaj o doklade totožnosti v jej systéme (k čomu ho opakovane
vyzývala a snažila sa mu k tomu vytvoriť podmienky pre Žalobcu vyhovujúce - prispôsobiť čas, miesto,

okolnosti), aby mohla splniť jej zákonom stanovenú povinnosť - vykonať zjednodušenú starostlivosť vo
vzťahu k Žalobcovi ako klientovi. Dala do pozornosti, že ku dňu tohto vyjadrenia jej bolo doručených
vyše 43 tisíc žiadostí o odklad splátok zo strany spotrebiteľov, z toho vyše 10 tisíc žiadosti sa týkalo
hypotekárnych úverov, pričom žalobca je jediný žiadateľ o odklad splátok hypotekárneho úveru, ktorého
žiadosť nebola do dnešného dňa vybavená k jeho spokojnosti (pričom sa tak nestalo len z dôvodu jeho

neochoty), a tak v žiadnom prípade nemožno jej postup posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku
podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktoré sa
žalobca odvoláva pri posudzovaní jej postupu. Navyše, keď jej žalobcom namietaný postup bol zo
strany orgánu vykonávajúceho dohľad nad jej činnosťou (na ktorý sa obrátil sám žalobca so žiadosťou o
prešetrenie jej postupu) jednoznačnej posúdený ako zákonný. Ohľadom tvrdení žalobcu o spôsobenej

ujme, zhoršení kreditnej kvality a negatívnom zázname v úverovom registri či preukážkach získania
lepšej úrokovej sadzby na úvery a poškodení jeho dobrého mena, uviedla, že žalobca tieto vážne
obvinenia voči nej ničím nepreukazuje. Nepravdivosť predmetných tvrdení ňou predkladaný výpis z
úverového registra, z ktorého je zrejmé, že o žalobcovi reportuje do úverového registra (z dôvodu
žiadosti o odklad splátok vo vybavovaní) v súlade so zákonom č. 67/2020 Z. z. údaje v zmysle - že

nejde o omeškané splátky úveru (o odklad ktorých žalobca žiadal). Na strane prvej výpisu z úverového
registra, kde v časti „Zhrnutie“ „Splátkové“ je označená ako finančná inštitúcia B01 „suma splátok po
splatnosti 0“, „maximálny počet mesiacov po splatnosti 0“, „dátum poslednej delikvencie rovnako viď
profil splácania na strane 3 „Hypotekárny úver“, „číslo finančnej inštitúcie B01“, kde k mesiacu XX/XXXX
je „Počet nespl. splátok 0“, „Dni po splatnosti 0“. Z uvedeného je zrejmé, že v žiadnom prípade nemôže

spôsobovať žalobcovi (ako to on tvrdí) vážne problémy, vytvárať prekážku získania lepšej úrokovej
sadzby na predmetný úver a poškodzovať jeho dobré meno. Dala tiež do pozornosti, že od 04/2020
sa epidemiologická situácia (ktorou žalobca odôvodňuje svoju neochotu dostaviť sa na jej pobočku)
radikálne menila a boli aj obdobia, keď bola veľmi dobrá. Žalobca však napriek stanovisku NBS (na
ktorú sa sám obrátil) a jej ochote vyjsť mu maximálne v ústrety a dohodnúť s ním stretnutie napr. v

časoch, keď na ním vybranej pobočke nebýva veľa klientov, v osobitnej zasadačke napr. za účasti len
jedného zamestnanca.., tvrdošijne odmieta nechať si aktualizovať svoj doklad totožnosti v jej systéme.
Opakovane sa snažila žalobcu za tým účelom kontaktovať, aby vec bola vyriešená k jeho spokojnosti (zasúčasného dodržania jej povinnosti), ten však na to nereflektoval. Jej ochota doposiaľ trvá, a tak má za
to, že tento spor je úplne zbytočný. K vyjadreniu priložila Odpoveď na dopyt zo SRBI zo dňa 30.6.2021.

6. Na pojednávaní dňa 03.05.2022 sa žalobca a žalovaná vyjadrili v súlade s obsahom ich písomných
vyjadrení. Žalovaná v rámci prednesu uviedla, že oproti podaniam žalobcu v dnešnom jeho prednese
evidujeme posun, kým v minulosti žalobca uvádzal, že banka nemala právo požadovať od klienta údaj o
druhu a čísla dokladu totožnosti, lebo zákon č. 67/2020 takúto náležitosť žiadosti neuvádzal opomínajúc
povinnosť banky stanovenú § 30b ods. 9 zák. č. 67/2020 v dnešnom prednese už žalobca pripustil, že

banka mala povinnosť postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti a teda vykonať
identifikáciu klienta, čo zn. okrem iného aj zistiť druh a číslo dokladu totožnosti. Výklad žalobcu, že
napriek nezrovnalostiam v údajoch o doklade totožnosti uvedenom v žiadosti a v systémoch banky mala
banka bez ďalšieho žiadosti vyhovieť nemá podľa nášho názoru oporu v zákone.

7. Žalovaná následne predložila do konania Záznam elektronickej žiadosti žalobcu o odklad splátok

zo dňa 20.04.2020; Výpis zo spoločného registra bankových informácii (SRBI) o žalobcu zo dňa
16.05.2022. Predložila tiež Výpis zo systému Rebecca (hlásenie o delikventných a klasifikovaných
úveroch) o žalobcovi. K nemu uviedla, že z daného systému vyplýva, že žalobca je v súvislosti s
predmetným úverom v delikvencii. Uvedené je dôsledkom toho, že predmetný systém spravuje pre ňu
externá spoločnosť. Nemá možnosť do tohto systému zasahovať a ide o systém, ktorý nie je možné na

takýto špecifický prípad nerozhodnutia o odklade splátok po tak dlhý čas osobitne technicky nastaviť.
Jednoducho povedané, v čase keď nedošlo k povoleniu odkladu splátok a splátky nie sú uhrádzané
zo strany žalobcu, by systém vykazoval žalobcu ako neomeškaného len v prípade, ak by splátky
úveru boli uhradené, čo znamená, že by tieto musela uhradiť za neho. Faktom však je, že napriek
uvedenému majú vo vzťahu k žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, a to

tak, že neuskutočňujú žiadne úkony smerujúce k jednorazovému splateniu celého zostatku úveru, k
súdnemu/exekučnému vymáhaniu, k výkonu záložného práva a do externého registra (SRBI). Žalobcu
reportujú ako neomeškaného so splácaním predmetného úveru. V súvislosti s jeho námietkou, že by
ho mala poškodzovať tým, že by o ňom viedla negatívne záznamy, poukázala na predložené výpisy zo
SRBI (ktorý register bol bankami v súlade so zákonom založený práve za účelom preverovania bonity,

dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov), z ktorých je zrejmé, že žalobca je v omeškaní so
splácaním splátok z úverových zmlúv uzavretých s inou bankou (pri dvoch úverových zmluvách viac
ako dva roky - v apríli 2022).

8. Na pojednávaní dňa 25.08.2022 súd vykonal dokazovanie oboznámením údajov v občianskom

preukaze žalobcu, s tým, že uvádza najmä číslo občianskeho preukazu žalobcu N., dátum
vydania 12.06.2017, dátum platnosti 12.06.2017. Žalovaná poukázala na to, že zmysle všeobecných
obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) sú klienti banky povinní bezodkladne o akejkoľvek zmene
týkajúcej sa ich údajov zapísaných v občianskom preukaze o tom informovať banku, tým že k zmene
žalobcu došlo dňa 12.06.2017, tak do podania žiadosti o odklad splátok mal takmer 3 roky na to,

aby informoval banku o zmene údajov, čo však do dnešného dňa neurobil. Uvedenú argumentáciu
žalovaného považoval v tomto konaní za právne bezvýznamnú, nakoľko účelom zákona č. 67 /2020
Z.z. nie je aktualizácia interných údajov banky, ale zmiernenie následkov pandémie. Uviedol, že služby
žalovanej využíval výlučne na splácanie predmetného hypotekárneho úveru a žiadne iné služby od tejto
banky nevyužíva, vrátane internet bankingu. Ak sa žalovaná domnieva, že porušil ich VOP, čiže ich

interný predpis môže prípadne voči mne vyvodiť primeranú sankciu.

8.1 Žalobca na danom pojednávaní vyjadril k žalovanou preloženému internému registru Rebecca.
Uviedol, že z neho vyplýva, že žalovaná ho eviduje v súvislosti s podanou žiadosťou o odklad splátok
úveru, ako rizikového klienta, čiže eviduje negatívny záznam o jeho osobe. Nepriamo ho v tomto

internom registri, ktorý nie je ničím iným ako takzvanou čiernou listinou, označuje za delikventa. Touto
evidenciou, ktorá bola vyhotovená v zjavnom rozpore so zákonom, žalovaná nemala žiadny skutkový
ani právny dôvod, aby ho v súvislosti s podanou žiadosťou o odklad splátok úveru evidovala. Zrejme
ho na tejto listine eviduje do súčasnosti, a to napriek neodkladnému opatreniu vydanému týmto súdom
v auguste v roku 2020, ktorým súd žalovanej prikázal zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by mu

v súvislosti s uvedenou žiadosťou mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. Za absurdnú
považoval obrannú argumentáciu žalovanej, že nemôže do tohto systému zasahovať, že tento register
spravuje pre žalovaného externá spoločnosť. Ak by to bola pravda, táto skutočnosť by
znamenala, že žalovaná ako banka nemá pod svojou kontrolou osobné údaje svojich klientov,čo by bolo v rozpore so zákonom o bankách a určite by zaujímalo aj NBS ako orgán dohľadu nad I. C..
Hoci ide o interný zoznam banky, žalovaná je podľa verejne dostupných informácii druhou najväčšou
bankou pôsobiacou v SR z čoho možno usúdiť, že do tohto interného zoznamu žalovanej má prístup

veľké množstvo ich zamestnancov. Keďže ich systém spravuje externá spoločnosť, tak nemožno vylúčiť,
že do tohto zoznamu majú prístup aj iné osoby. Už len táto skutočnosť mu objektívne spôsobuje značnú
majetkovú a nemajetkovú ujmu, a preto žiada žalovanú, aby všetky jeho osobné údaje z tohto interného
registra bezodkladne odstránil. Ak tak neurobí, navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému prikáže moje osobné údaje z tohto interného zoznamu žalovaného bezodkladne odstrániť.

Poukázal tiež na to, že zamestnanci žalovanej majú prístup do tohto interného registra, pričom je vysoko
pravdepodobné, že tento negatívny záznam o jeho osobe ho objektívne znevýhodňuje v prístupe k
akýmkoľvek službám žalovanej a samozrejme mu bráni aj v zlepšení existujúcich zmluvných podmienok,
napríklad v znížení úrokovej sadzby jeho hypotekárneho úveru u žalovaného. Zákon č. 67/2020 Z. z.
tak vo svojom texte ako aj vo svojej dôvodovej správe výslovne uvádza, že podanie žiadosti o odklad
splátok úveru resp. odloženie splátok úveru nemôže zhoršiť kreditnú situáciu klienta.

8.2 Žalovaná k tvrdeniam žalobcu týkajúcom sa záznamu z registra Rebecca uviedol, že domnienky
žalobcu nie sú ničím potvrdené, sú to len jeho subjektívne pocity. Každý zamestnanec banky je viazaný
mlčanlivosťou a interný systém banky bol dodávaný externou spoločnosťou, kde bolo ustanovenie o
mlčanlivosti, s tým že objektívne je dôležitý SRBI systém, kde žalobca nie je evidovaný v delikvencii.

9. Žalovaný na pojednávaní podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnil písomným
podaním zo dňa 31.08.2022. Žiadal nariadenie neodkladného opatrenia nasledujúceho znenia: (1)
Žalovaná je povinná do troch dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia odstrániť zo svojho
interného systému (interného registra) REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v

omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti
so žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanou
podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. (2) Žalovaná je povinná zdržať sa vo svojom

internom systéme (internom registri) REBECCA zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako
osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti so žiadosťou
žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa
zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. (3) Žalovaná je povinná zdržať sa zasielania emailov
a krátkych textových správ (sms) žalobcovi, ktorými žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad
splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov upozorňuje na odmietnutia platieb na účte

(IBAN): E. a vyradení z recyklácie. O danom druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhodol uznesením č.k. 18C/26/2020-266 zo dňa 27.09.2022, ktorým návrh zamietol. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/154/2022-299 zo dňa 21.11.2022 napadnuté
uznesenie potvrdil. Žalobca zároveň doložil listinné dôkazy: Obťažujúci email z 25. augusta 2022 a
Obťažujúca sms z 25. augusta 2022; Obťažujúci email z 29. septembra 2022; Obťažujúca sms z 29.

septembra 2022.

10. Na pojednávaní dňa 31.12.2024 žalobca predložil návrh na zmenu žaloby spočívajúci v rozšírení
žalobného návrhu, a to nasledovne:
(1) Žiadosť o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podaná žalobcom

žalovanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov
spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti.
(2) Súd určuje, že odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX sa na základe žiadosti žalobcu z
20. apríla2020 považuje za povolený na obdobie deviatich mesiacov, a to počnúc dňom 20. apríla 2020

vrátane. Alternatívny petit k druhému odseku žalobného návrhu: (2) Žalovaná je povinná odklad splátok
úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe žiadosti žalobcu z 20. apríla 2020 bezodkladne povoliť
na obdobie deviatich mesiacov, a to počnúc dňom 20. apríla 2020 vrátane.(3) Postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok úveru na základe žiadosti žalobcu z 20. apríla
2020 podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa
znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.
(4) Zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou na zaplatenie dlžnej sumy v lehote päť dní od doručenia
výzvy z 19. júla 2020, ktorou žalovaná pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku
úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky

v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a
agresívnej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) a b) a § 9 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.
(5) Zasielanie vytrvalých a nechcených emailov a krátkych textových správ (sms) žalobcovi zo strany
žalovanej počnúc dňom 26. augusta 2020 a končiac dňom 25. augusta 2022 napĺňa znaky nekalej

obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) a b) a § 9 písm. b)
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle bodu 3 časti Agresívne obchodné praktiky
prílohy č. 1 (obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé) k zákonu č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

(6) Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť zo svojho interného
systému (interného registra) REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní (v tzv.
delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti so žiadosťou
žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa zákona
č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
(7) Žalovaná je povinná zdržať sa vo svojom internom systéme (internom registri) REBECCA zápisu
akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním
hypotekárnehoúveruvsúvislostisožiadosťoužalobcuoodkladsplátokúveruč.XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 20. apríla 2020 podanou podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach

vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení
neskorších predpisov.
(8) Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Svoj návrh odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynula objektívna potreba doplniť pôvodný
žalobný návrh, ktorým mu súd môže ako finančnému spotrebiteľovi poskytnúť účinnejšiu súdnu ochranu

proti nezákonnému postupu žalovanej. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu
žaloby spočívajúcu v navrhovanom rozšírení žalobného návrhu.

11. Dňa 30.01.2025 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu (upresnenie a doplnenie) žalobného
návrhu v časti jeho piateho odseku (5). Žalobca tiež doplnil listinné dôkazy: Emaily z 26. augusta 2020,

25. septembra 2020, 27. októbra 2020, 26. novembra 2020, 31. decembra 2020, 29. januára 2021, 2.
marca 2021, 1. apríla 2021, 4. mája 2021, 28. mája 2021, 27. októbra 2021, 25. augusta 2022 a 29.
septembra 2022; SMS správy z 26. augusta 2020, 25. septembra 2020, 27. októbra 2020, 26. novembra
2020, 31. decembra 2020, 29. januára 2021, 2. marca 2021, 1. apríla 2021, 4. mája 2021, 28. mája
2021, 27. októbra 2021, 25. augusta 2022, a 29. septembra 2022.

12. Súd na následnom pojednávaní dňa 31.01.2025 uznesením pripustil navrhovanú zmenu žaloby
spočívajúcu v doplnení a upresnení žalobného návrhu tak, že žalobný návrh v piatom odseku znie
nasledovne:
(5) Zasielanie vytrvalých a nechcených emailov žalobcovi zo strany žalovanej označených ako

„Upozornenie o nezrealizovanej platbe“ s uvedením, že „platba bola odmietnutá“ a „ak potrebujete
previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“, ktoré boli žalovanou odoslané žalobcovi dňa
26. augusta 2020 o 21:50 hod., dňa 25. septembra 2020 o 22:27 hod., dňa 27. októbra 2020 o 21:45
hod., dňa 26. novembra 2020 o 23:41 hod., dňa 31. decembra 2020 o 22:53 hod., dňa 29. januára 2021
o 22:08 hod., dňa 2. marca 2021 o 23:01 hod., dňa 1. apríla 2021 o 22:09 hod., dňa 4. mája 2021

o 0:03 hod., dňa 28. mája 2021 o 22:33 hod., dňa 27. októbra 2021 o 22:10 hod., dňa 25. augusta
2022 o 22:22 hod., dňa 29. septembra 2022 o 22:35 hod., ako aj zasielanie vytrvalých a nechcených
krátkych textových správ (sms) žalobcovi zo strany žalovanej s uvedením, že „platba bola odmietnutá“
a „vyradenie z recyklácie“, ktoré boli žalobcovi zo strany žalovanej doručené dňa 26. augusta 2020 o21:50 hod., dňa 25. septembra 2020 o 22:26 hod., 27. októbra 2020 o 21:44 hod., dňa 26. novembra
2020 o 23:40 hod., dňa 31. decembra 2020 o 22:53 hod., dňa 29. januára 2021 o 22:07 hod., 2. marca
2021 o 23:00 hod., dňa 1. apríla 2021 o 22:09 hod., dňa 4. mája 2021 o 0:02 hod., dňa 28. mája 2021 o

22:32 hod., dňa 27. októbra 2021 o 22:10 hod., dňa 25. augusta 2022 o 22:22 hod. a dňa 29. septembra
2022 o 22:35 hod. napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky v zmysle §
7 ods. 2 písm. a) a b) a § 9 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zmysle bodu
3 časti Agresívne obchodné praktiky prílohy č. 1 (obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností

považujú za nekalé) k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

12.1 Na danom pojednávaní žalovaná vo vzťahu k správam, ktoré chodili žalobcovi uviedla, že má
informáciu, že tomu tak bolo z dôvodu, že mal ako klient mal nastavené inkaso - splácanie úveru. Systém
v prípade, ak sa takáto platba z nejakého dôvodu nezrealizuje, napr. v dôsledku nedostatku prostriedkov
na účte, automaticky o tom informuje klienta. Správy zneli, že na konkrétnom účte Vám bola v konkrétny

deň odmietnutá platba, ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať, v
prípadeotázoksúVámkdispozíciipracovnícislužby,kontaktajetamtelefónnečíslo.Čiženešloožiadne
výhražné správy, ale o oznámenie resp. informáciu. Plní si tým povinností uložené zákonom č. 492/2009
Z. z. o platobných službách. Žalobca mal možnosť zasielanie týchto správ vypnúť v internetbankingu.
Pokiaľ žalobca vo svojom podaní z 29.01.2025 poukazuje na to, že obzvlášť negatívne vnímal zasielanie

elektronických správ o odmietnutí platieb (splátok) úveru v rokoch 2021 – 2022, keďže od januára 2021
pouplynutíodkladusplátokúveru,opäťriadnesplácalpredmetnýúver,niejezrejmé,prečoboližalobcovi
zasielané elektronické správy. Mohlo ísť o iný záväzok, zo žalovaných predložených prílohy vyplýva, že
pri niektorých upozorneniach nezrealizovaní platieb sú iné čísla variabilných symbolov.

12.2 Žalobca na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané, že riadne spláca hypotekárny úver od
januára 2021 po uplynutí odkladu splátok, k čomu predložil príslušné výpisy z účtu. Túto skutočnosť
potvrdila aj žalovaná na pojednávaní. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že obťažujúce správy si
mohol vypnúť v internetbankingu, uviedol, že ja internetbanking nemá. K ďalším tvrdeniam žalovanej
o pravdepodobných iných záväzkoch uviedol, že všetky splátky hypotekárneho úveru platí na účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Inkaso zriadené nemá. Úhrady realizuje na uvedený účet žalovanej a nemá
žiadne iné záväzky voči nej. Bez ohľadu na rozdiely vo variabilných symboloch sa úhrady týkajú len
príslušnéhohypotekárnehoúveru.Konkrétnepoukázalnato,ženapr.19.01.2021uhradilsplátkuúverua
napriek tomu mu následne dňa 29.01.2021 prišiel obťažujúci e-mail. Systém je spravovaný žalovanou a
on zodpovedá za to, aké správy odchádzajú. Za neprípustné a obťažujúce osobitne považuje zasielanie

správ v neskorších nočných hodinách. Aj bez ohľadu na dôvodnosť ich zasielania, je to obťažujúce a
napĺňa to znaky nekalej agresívnej obchodnej praktiky. Systém by tak nastavený nemal byť, robia to s
úmyslom znepríjemniť ľuďom život. Domnieva sa, že banka to zasiela úmyselne v uvedenom čase a ide
o psychický nátlak, ktorý má pôsobiť na klientov, aby platili svoje záväzky.

13. Žalovaná sa následne písomne vyjadrila v podaní zo dňa 14.02.2025. Mala za to, že zasielanie e-
mailových a SMS správ v uvádzanom znení v žiadnom prípade nemôže byť považované za porušenie
nariadeného neodkladného opatrenia, ako to tvrdí žalobca, a to vzhľadom na ich obsah a tiež na to,
že ich zasielaním plní zákonnú povinnosť. Nesúhlasila, že by malo ísť o správy so zjavne obťažujúcim
a šikanóznym charakterom. Zo samotného obsahu predmetných správ (informovanie klienta o

nezrealizovaní platby) je zrejmé, že nemožno hovoriť o ich obťažujúcom a šikanóznom charaktere.
Dala do pozornosti aj závery z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/154/2022-299 zo dňa
21.11.2022, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil uznesenie č.k. 18C/26/2020-266 zo dňa 27.9.2022
o zamietnutí (druhého) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej poukázala na
to, že žalobca mal na svojom účte E. nastavené splácanie splátok úveru poskytnutého na základe

Zmluvy o financovaní bývania reg. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 19.02.2015, a to jednak
hypotekárneho úveru, tak aj spotrebného úveru. O žiadosti žalobcu o odklad splátok nebolo doposiaľ
rozhodnuté, a teda aj počas plynutia lehoty, počas ktorej žiadal o odklad splátok (aj po jej uplynutí s
ohľadom na recykláciu platieb) mu boli zo systému doručované oznámenia o nezrealizovaní platby z
dôvodu, že na jeho účte nebol dostatok finančných prostriedkov. Platba sa neuskutočnila, dostala sa do

recyklácie (opakovanie zúčtovania), kde bola počas stanovenej lehoty (podľa jej obchodných podmienok
90 bankových dní). Po márnom uplynutí stanovenej lehoty je predmetná platba vyradená z recyklácie,
a tým odmietnutá, o čom sa automaticky zasiela oznámenie klientovi (žalobcom namietané správy). Pri
platbách na splátky splatné napr. 20.5.2020 – bolo oznámenie o odmietnutí týchto Žalobcovi zaslané25.9.2020. Pri platbách na splátky splatné 20.6.2020, bolo oznámenie o odmietnutí týchto Žalobcovi
zaslané 27.10.2020. A tak ďalej. Zjednodušene, vždy keď nedošlo k platbe splátky pre nedostatok
prostriedkov na účte, predmetná platba sa dostala do recyklácie na stanovenú lehotu a po jej márnom

uplynutíboloŽalobcoviodoslanéoznámenieoodmietnutíplatby.AtonapriekŽalobcompodanejžiadosti
o odklad splátok. Každé oznámenie o odmietnutí platby nasleduje po nezrealizovaní platby z nejakého
dôvodu a (ako už bolo v predmetnom konaní riešené) predmetné oznámenia sa zasielajú automaticky a
všetkým klientom za splnenia stanovených podmienok, nielen žalobcovi. Vyradenie platieb z recyklácie
prebieha vo večernom spracovaní platieb, a preto aj

k oznámeniam o odmietnutí platieb dochádza vo večerných hodinách. Pokiaľ ide o zasielanie e-
mailových správ a SMS správ žalobcovi, tak nemôže súhlasiť s jeho tvrdením, že „namietané konanie
žalovanej je zjavne protiprávne a napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej
praktiky“. Zasielaním predmetných správ informujúcich žalobcu o tom, že platba bola odmietnutá,
si žalovaná plnila zákonnú povinnosť (§ 5 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nešlo o komunikáciu

„bez akéhokoľvek právneho dôvodu“ (ako tvrdí žalobca) a ako konštatoval Krajský súd v Bratislave
posudzujúc predmetné správy, samotný obsah správ obsahujúci informáciu pre spotrebiteľa vylučuje,
že by tieto správy napĺňali znaky skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky.

14. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval v jeho stanovisku zo dňa 03.03.2025. Zopakoval

argumentáciu o riadnom splnení zákonných náležitostí v žiadosti o odklad splátok, s tým, že
neodpovedanie žalovanej na túto žiadosť zákonom predpokladaným spôsobom má za následok
povolenie odkladu splátok ex lege. Poukázal na to, že vyjadrenie žalovanej z 13. mája 2020, ktorým
reagovala na jeho žiadosť o odklad splátok úveru, odporuje zákonu č. 67/2020 Z. z. Nie je z neho vôbec
zrejmé ako posúdila jeho žiadosť v zmysle uvedeného zákona, keďže podľa § 30b ods. 5 je veriteľ v

lehote 30 dní od podania žiadosti povinný dlžníkovi oznámiť, či odklad splátok povolil, odklad splátok
nepovolil, alebo žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o
veriteľom oznámené skutočnosti. Týmito požadovanými náležitosťami však v zmysle § 30b ods. 4 písm.
e) zákona môžu byť len náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona, medzi ktoré však
nepatrí druh a číslo dokladu totožnosti. Podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z. z., ak veriteľ neinformuje

podľa ods. 5 dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za povolený podľa
ods. 1 a 2. Neinformovaním podľa ods. 5 sa nepochybne rozumie nielen neodpovedanie v zákonom
ustanovenej lehote 30 dní, ale aj neodpovedanie spôsobom predpokladaným zákonom, keďže tieto
spôsoby predpokladaných odpovedí sú súčasťou ods. 5 zákona. Uvedené logicky vedie k záveru,
že jeho žiadosť o povolenie o odkladu splátok úveru v zmysle citovaného ods. 7 možno objektívne

považovať ex lege za povolenú, t. j. aj bez súhlasu žalovanej, a to na obdobie deviatich mesiacov,
počnúc dňom 20. apríla 2020 vrátane. Vo vzťahu k obťažujúcim a šikanóznym emailom a SMS správam
tiež uviedol, že ich nechcené a vytrvalé zasielanie nepochybne súvisí s jeho predmetnou žiadosťou
o odklad splátok úveru a opätovne uvádzal tvrdenia o nimi spôsobenej nemajetkovej ujme - nielen
svojím zjavne obťažujúcim a šikanóznym charakterom, ale aj tým, že ho to dostávalo do stravu značnej

právnej neistoty. Obzvlášť negatívne vnímal zasielanie elektronických správ žalovanou o odmietnutí
platieb (splátok) úveru v rokoch 2021 a 2022, keďže od januára 2021, po uplynutí odkladu splátok úveru,
opäť riadne žalovanej spláca predmetný úver. Žalovaná túto skutočnosť v konaní nepoprela, resp. ju
výslovne potvrdila, a preto je nesporná. Na preukázanie pravidelných mesačných úhrad splátok úveru
uskutočnených žalobcom po uplynutí odkladu splátok úveru v decembri 2020 predkladáme potvrdenia

o týchto úhradách za rok 2021. Do pozornosti dal skutočnosť, že v prvej platbe z 19. januára 2021
výslovne upozornil žalovanú, že obnovuje splácanie hypotekárneho úveru od januára 2021. Nesúhlasil
s tvrdeniami žalovanej, že zasielaním predmetných elektronických správ si len plnila svoju zákonnú
povinnosť v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. Podľa neho súlade s citovaným
ustanovením zákona nepostupovala, keďže objektívne nemala žiadny právny dôvod na zasielanie

takýchto oznámení. Žalovaná mu navyše neuviedla žiadne „dôvody odmietnutia platobného príkazu“,
ako vyžaduje zákon, ale ako „dôvod zamietnutia platby“ uviedla len nezrozumiteľný pojem „vyradenie z
recyklácie“. Nejde pritom o všeobecne známy a zaužívaný pojem a význam tohto pojmu nie je upravený
v zákone č. 492/2009 Z. z. ani v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Žalovanávuvedenýchsprávachzároveňvôbecneuvádzapostup

opravy chýb, ktoré viedli k odmietnutiu platobného príkazu (zamietnutiu platby), len ho zavádzajúco
vyzýva, aby platbu zadal znova, ak potrebuje previesť finančné prostriedky. Pokiaľ žalovaná v ostatnom
vyjadrení uviedla, že dôvodom zasielania týchto oznámení bol nedostatok finančných prostriedkov na
účte žalobcu, uviedol, že ide o osobitný účet zriadený v zmysle úverovej zmluvy z roku 2015 u žalovanejbanky, na ktorý zo svojho účtu zriadeného v inej banke pravidelne poukazuje jednotlivé splátky úveru.
Je však zjavné, že tvrdenie žalovanej je nepravdivé. Keďže nebol povinný v tomto období splátky
úveru uhrádzať, a teda nemusel na predmetný osobitný účet poukazovať finančné prostriedky, žalovaná

objektívne nemala žiadny právny dôvod na zasielanie týchto oznámení. Ak by v období rokov 2020
až 2022 vyhovel všetkým 13 výzvam žalovanej na opätovné zadanie platby a tieto platby „navyše“
žalovanej uhradil, nielenže by odklad splátok úveru pre neho stratil význam (fakticky by došlo k zmareniu
odkladu splátok v jeho neprospech), ale by mu vznikla (skutočná) škoda v rozsahu 11.700 eur. Úkony
žalovanej (zasielanie predmetných elektronických správ) teda v rozpore s neodkladným opatrením súdu

smerovali k vzniku majetkovej ujmy na jeho strane ako finančného spotrebiteľa. Zasielaním oznámení
mu žalovaná navyše spôsobovala značný psychický stres, a to aj s ohľadom na čas (neskoré nočné
hodiny), kedy mu žalovaná tieto oznámenia zasielala. Objektívne pritom neexistuje žiadny legitímny či
právny dôvod, ktorý by žalovanú oprávňoval zasielať mu predmetné oznámenia v neskorých nočných
hodinách. Vyplýva to podľa neho aj zo samotného písomného vyjadrenia žalovanej o tom, že tieto
oznámeniaovyradeníplatbyzrecykláciezasielaklientompouplynutí90dníodneuskutočneniaplatby,t.

j. tieto platobné operácie, resp. oznámenia o nich, nemusia nevyhnutne prebiehať v neskorých nočných
hodinách. Je preto len otázkou nastavenia presného času (automatického) odosielania týchto oznámení
žalovanou, optimálne na štandardný denný pracovný čas od 8:00 do 16:30 hod. Tvrdenie žalovanej
že „vyradenie platieb z recyklácie prebieha vo večernom spracovaní platieb, a preto aj k oznámeniam
o odmietnutí platieb dochádza vo večerných hodinách“, z uvedených dôvodov vyznieva nelogicky a

nehodnoverne. Zasielanie týchto vytrvalých, nechcených a nevyžiadaných obťažujúcich oznámení v
neskorých nočných hodinách nerešpektujúcich nočný kľud nemá legitímne ani právne opodstatnenie,
vo vzťahu k adresátom, vrátane neho, je zo strany žalovanej banky bezohľadné a porušujúce právo
dotknutých osôb na súkromie. Nemožno od neho požadovať, aby si v internet bankingu prijímanie týchto
elektronických správ zasielaných žalovanou vypol, ako to vo svojom vyjadrení naznačuje žalovaná,

keďže danú službu od žalovanej nikdy zriadenú nemal a nemá. Navyše, žalovaná v konaní ani nijakým
spôsobom nepreukázala, že vypnutie prijímania týchto obťažujúcich a nedôvodných oznámení (emailov
a SMS správ) je prostredníctvom služby jej internet bankingu technicky možné. Dokonca aj v prípade,
keby mal u žalovanej zriadenú službu internet bankingu a vypnutie prijímania týchto oznámení by bolo
technicky možné, nemalo by to v tomto konaní žiadny právny význam. Nemožno ho totiž nútiť, aby

konal niečo, čo mu zákon neukladá (článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno preto
od neho spravodlivo požadovať, aby si obťažujúce elektronické správy zasielané žalovanou vypol, a
pre prípad, že tak neurobí, strpel negatívne dôsledky nezákonného postupu žalovanej. K argumentácii
o postupe žalovanej napĺňajúcom znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky
doplnil, že mu žalovaná tieto vytrvalé a nechcené správy zasiela viac než dva roky tomu, že jej z jeho

vyjadrení a postoja, obzvlášť po podaní predmetnej žaloby, muselo byť celkom zrejmé, že jej tieto
platby „navyše“ neuhradí. Dal do pozornosti Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS
č. 2/2022 z 5. decembra 2022, k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre
spotrebiteľov,kdesavčlánku4,bod16,písm.g)uvádza,žeakoagresívnuobchodnúpraktikupoužívanú
v procese vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov môže NBS vyhodnotiť vykonávanie vytrvalých a

nechcených výziev, pričom za nechcené výzvy NBS považuje predovšetkým také, ktoré sú vykonávane
v čase, kedy je zrejmé, že spotrebiteľ dlh na základe týchto výziev neuhradí (napr. spotrebiteľ vyhlásil,
že dlh neuhradí, odkázal veriteľa na súd). Žalobca dal tiež do pozornosti, že argumentácia žalovanej
procesným rozhodnutím súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá v
konaní vo veci samej právny význam, pričom osobitne reagoval na konštatovania a závery z daného

rozhodnutia. Žalobca s vyjadrením doložil ďalšie listinné dôkazy“ Potvrdenia o pravidelných mesačných
úhradách splátok úveru v roku 2021; Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS č.
2/2022 z 5. decembra 2022, k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre
spotrebiteľov.

15. Na pojednávaní dňa 05.03.2025 sa žalovaná v rámci jej prednesu a záverečnej reči vyjadrila v súlade
s jej dovtedajšími vyjadreniami. Doplnila, že k odkladu splátok úveru zo zákona nedošlo. O žiadosti
žalobcu o odklad splátok nebolo rozhodnuté dôvodu na jeho strane, aj počas plynutia lehoty, počas
ktorej žiadal o odklad splátok (aj po jej uplynutí s ohľadom na recykláciu platieb), mu boli zo systému
doručené oznámenie o nezrealizovaní zrealizovaní platby z dôvodu, že na jeho účte nebol dostatok

finančných prostriedkov. Platba sa neuskutočnila, dostala sa do recyklácie (opakovanie zúčtovania),
kde bola počas stanovenej lehoty (podľa bodu 6.1.8. nazvaného Opakované zúčtovanie platobného
príkazu VOP VÚB, a. s. pre depozitné produkty ide o lehotu 90 bankových dní). Pomernú uplynutí
stanovenej lehoty je predmetná platba vyradená z recyklácia, a tým odmietnutá, o čom sa automatickyzasiela oznámení klientovi (žalobcom namietané správy). Z uvedeného dôvodu boli správy doručované
žalobcovi aj v roku 2021, po uplynutí obdobia ním požadovaného odkladu splátok úveru, kedy už
pokračoval v splácaní. Pokiaľ žalobca namietal jej tvrdenie, že dôvodom zasielania oznámení mení bol

nedostatok finančných prostriedkov na jeho účte, poukázala na to, že žalobca sám priznáva, že v období
apríl až december 2020 úver nesplácal, a Tos ohľadom na ním podanú žiadosť o odklad splátok v apríli
2020. Dala do pozornosti, že platby sa spracovávajú viackrát za deň. Ak ani v 90. bankoví deň recyklácie
nedôjde k platbe, vo večernom spracovaní prebehne vyradenie platby z recyklácie. Preto aj k oznámeniu
o odmietnutí platby dochádza vo večerných hodinách. Uviedla, že žalobcom odkazované Stanovisko

Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS č. 2/2022 z 5. decembra 2022 je v prejednávanej veci
neaplikovateľné vzhľadom na to, že ide o absolútne odlišné situácie. V prejednávanej veci nejde o výzvy,
ale o oznámenia v zmysle zákona o platobných službách.

15.1. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní zopakoval svoju argumentáciu vo veci. Poukázal
na uznesenie p nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 19.08.2020. Pokiaľ žalovaná uvádza, že

postupovala podľa § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z. s súlade s pravidlami podľa zákona č.
297/2008 Z. z., mal za to, že mohla vykonať len zistenie identity žiadateľa podľa pravidiel zjednodušenej
starostlivosti. Nebola však oprávnená túto identitu overovať podľa základnej starostlivosti, a to jeho
osobnou prítomnosťou na jej pobočke, čo je celkom pochopiteľné vzhľadom na obdobie pandémie.
Žalovaná ho nabádala, aby žiadosť podal opätovne, v rozpore s § 30b zákona č. 67/2020 Z. z.

Žalovaná vo svojom formulári v súvislosti so žiadosťou o odklad splátok vyžadovala údaj navyše
o čísle občianskeho preukazu. Tým podmieňovala schválenie žiadosti k úveru, čím postupoval v
rozpore so zákonom. Navyše postup žalovanej má znaky šikanovania, keďže od samého začiatku
nemala najmenšie pochybnosti o jeho identite v súvislosti s podanou žiadosťou a to aj s ohľadom na
identifikačné údaje, ktoré boli v žiadosti uvedené a s ohľadom na to, že ho samotná žalovaná označuje

v jej odpovedi za klienta. Ide o pseudodôvod nevyhovenia žiadosti, čo je zrejmé aj zo skutočnosti
že už pred viac ako dvomi rokmi súd na pojednávaní v tomto konaní oboznámil s číslo občianskeho
preukazu žalobcu, pričom toto číslo je zhodné s číslom, ktoré je uvedené v samotnej žiadosti o odklad
splátok úveru. Pokiaľ ide o konštatovanie o údajných omeškaných platbách splácania úveru ktoré boli v
minulosti zapísané v registri SRBI, výpis predložila žalovaná, uvedený záznam bol zapísaný nedôvodne

a nezákonne. To vyplýva aj z rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV v obdobnom konaní ako je
toto, sp. zn. 4C/43/2020, kde žalovaným subjektom je Prima banka Slovensko a ktoré už bolo PPL
rozhodnuté v jeho prospech. Takže odvolávanie sa žalovanej na uvedený negatívny záznam, ktorý bol
vyhotovený nezákonne, je zo strany žalovanej nedôvodné a zavádzajúce, čím sa snaží spochybniť
jeho dôveryhodnosť, bez toho aby si overila skutočnosť. Doplnil taktiež, že toto konanie a meritórne

rozhodnutie súdu sleduje aj verejný záujem a môže mať významný preventívny právny účinok aj pre iné
I. C., aby obzvlášť v krízových situáciách, ako bola nedávna pandémia, nezneužívali svoje finančne
mimoriadne silné postavenie v spoločnosti na úkor spotrebiteľov a nesprávali sa voči nim šikanózne
v rozpore s dobrými mravmi.

16. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadokďalejlen„C.s.p.“)vkonanípredloženýmilistinnýmidôkazmi,ktorébolistranámsporudoručené.
Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil dňa 04.04.2025. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo
skutkového stavu zisteného na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania:

17. Žalobca je klientom žalovanej banky, keď v roku 2015 uzatvorili úverovú zmluvu na hypotekárny úver
v sume 200.000 eur (Zmluva o financovaní bývania reg. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 19.02.2015,
hypotekárny a spotrebný úver). Dňa 20.04.2020 žalobca požiadal o odklad splátok uvedeného úveru na
dobu 9 mesiacov podľa zákona č. 67/2020 Z. z., a to online prostredníctvom elektronického formulára
nachádzajúceho sa na webovej stránke žalovanej. V elektronickom formulári okrem údajov (meno

a priezvisko, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, e-mailová adresa, typ produktu, číslo
zmluvy, doba odkladu, dátum splatnosti, rodné číslo, dátum narodenia) vyplnil tiež vyžadovanú kolónku/
riadok„Číslodokladutotožnosti“suvedením„N.“.Zoboznámeniaúdajovvobčianskompreukazesúdom
na pojednávaní dňa 25.08.2022 vyplýva, že žalobca mal platný občiansky preukaz s totožným číslom
N., ktorý bol vydaný dňa 12.06.2017.

17.1. Žalovaná mu prostredníctvom krátkej textovej správy obratom oznámila, že žiadosť o odklad
splátok úveru prijala a o výsledku ho bude informovať do 30 dní. Dňa 13. mája 2020 mu bola
prostredníctvom emailu na uvedenú žiadosť o odklad splátok doručená odmietavá odpoveď žalovanejs nasledujúcim odôvodnením: „Žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne
údaje. Nebolo možné overiť Vašu identitu. Údaje v žiadosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky:
Doklad totožnosti.“. Následná komunikácia strán sporu plne zodpovedá jednak nesporným skutkovým

tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (uvedené v bode 1.2 odôvodnenia tohto rozsudku), ako
aj nesporným skutkovým tvrdeniam žalovanej o obsahu jej vyjadrení adresovaných žalobcovi, ktoré
uvádzala v jej písomnom vyjadrení k žalobe (bod 3.1 odôvodnenia tohto rozsudku). Nesporným boli aj
žalobcomuvedenýobsahkomunikáciesNBSuvádzajúcijejodpoveďnapodnetžalobcuajehonásledné
stanovisko (taktiež v bode 1.2 odôvodnenia).

17.2 Úver žalobca riadne splácal do času podania žiadosti o odklad splátok a reakcie žalovanej. Od
januára 2021, po uplynutí obdobia žiadaného odkladu splátok úveru, žalobca opäť riadne žalovanej
spláca predmetný úver.

17.3 Žalobcovi boli zo strany žalovanej doručené emaily označené ako „Upozornenie o nezrealizovanej

platbe“ s uvedením, že „platba bola odmietnutá“ a „ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte
platbu znova zadať“. Tieto e-maily boli žalovanou odoslané žalobcovi (1) dňa 26. augusta 2020 o 21:50
hod., (2) dňa 25. septembra 2020 o 22:27 hod., (3) dňa 27. októbra 2020 o 21:45 hod., (4) dňa 26.
novembra 2020 o 23:41 hod., (5) dňa 31. decembra 2020 o 22:53 hod., (6) dňa 29. januára 2021 o
22:08 hod., (7) dňa 2. marca 2021 o 23:01 hod., (8) dňa 1. apríla 2021 o 22:09 hod., (9) dňa 4. mája

2021 o 0:03 hod., (10) dňa 28. mája 2021 o 22:33 hod., (11) dňa 27. októbra 2021 o 22:10 hod., (12)
dňa 25. augusta 2022 o 22:22 hod., (13) dňa 29. septembra 2022 o 22:35 hod. Emaily obsahujú popri
individualizácii splátky a platobných údajov spoločný text: „Na účte E. bola dňa... o... odmietnutá platba.
Ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať... V prípade otázok sú Vám
k dispozícii pracovníci služby Kontakt 0850 123 000 (zo zahraničia...), I. alebo pracovníci ktorejkoľvek

pobočky F. C.“.

17.4 Žalobcovi boli zo strany žalovanej doručené emaily krátke textové správy (sms) s uvedením, že
„platba bola odmietnutá“ a „vyradenie z recyklácie“. Tieto sms správy boli žalobcovi doručené (1) dňa 26.
augusta 2020 o 21:50 hod., (2) dňa 25. septembra 2020 o 22:26 hod., (3) 27. októbra 2020 o 21:44 hod.,

(4) dňa 26. novembra 2020 o 23:40 hod., (5) dňa 31. decembra 2020 o 22:53 hod., (6) dňa 29. januára
2021 o 22:07 hod., (7) 2. marca 2021 o 23:00 hod., (8) dňa 1. apríla 2021 o 22:09 hod., (9) dňa 4. mája
2021 o 0:02 hod., (10) dňa 28. mája 2021 o 22:32 hod., (11) dňa 27. októbra 2021 o 22:10 hod., (12)
dňa 25. augusta 2022 o 22:22 hod. a (13) dňa 29. septembra 2022 o 22:35 hod. Sms správy obsahujú
popri individualizácii výšky platby spoločný text: „Platba ... na uste E...XXXXXXXXXX bola odmietnuta.

Vyradenie z recyklacie“.

17.5 Z výpisu zo systému REBECCA (hlásenie o delikventných a klasifikovaných úveroch) o žalobcovi
vyplýva, že žalobca je evidovaný v súvislosti s predmetným úverom v delikvencii, resp. omeškaní.

18. Podľa § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v znení účinnom ku
dňu 20.04.2020 (deň podania žiadosti o odklad splátok) (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“), veriteľ,
ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, povolí na základe žiadosti dlžníka odklad splátok na
obdobie uvedené v žiadosti o odklad splátok, ktoré nie je dlhšie ako deväť mesiacov odo dňa splatnosti

najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti o odklad splátok.
Dlžník môže požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát.

18.1 Podľa § 30b ods. 4 zákona č. 67/2020 Z. z., veriteľ nie je povinný povoliť odklad splátok, ak
a) je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splátok, dlhšie ako 30 dní pred

podaním žiadosti o odklad splátok,
b) bol dlžník k 29. februáru 2020 v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 30 dní aspoň vo výške 100
eur pri inom úvere poskytnutom tým istým veriteľom,
c) bol dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v stave zlyhania podľa osobitného predpisu,
d) žiadosť o odklad splátok nie je riadne vyplnená alebo

e) žiadosť o odklad splátok neobsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.18.2 V prílohe č. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. (Vzor Žiadosť o odklad splátok z dôvodu zmiernenia
negatívnych následkov pandémie podľa § 30b zákona č. 67/2020 Z. z.), v Časti II. Informácie o dlžníkovi,
sú uvedené náležitosti žiadosti o odklad splátok:

1. Meno a priezvisko dlžníka:
2. Rodné číslo (alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené):
3. Adresa trvalého pobytu:
4. Adresa, na ktorej dlžník preberá listové zásielky:
5. Telefónne číslo:

6. Emailová adresa:
7. Označenie úveru, ktorého sa žiadosť o odklad splátok týka (napríklad číslo zmluvy):
8.Žiadamodložiťsplácanieúverunadobu...mesiacov(niedlhšieakonadeväťmesiacov,akjeveriteľom
banka alebo pobočka zahraničnej banky, nie dlhšie ako na tri mesiace, ak je veriteľom iná osoba).

18.3 Podľa § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z. z., veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti

o odklad splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad
splátok, najmä o tom, že
a) odklad splátok povolil,
b) odklad splátok nepovolil,
c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom

oznámené skutočnosti.

18.4 Podľa § 30b ods. 6 zákona č. 67/2020 Z. z., ak veriteľ nepovolil odklad splátok, je povinný to v
informácii podľa odseku 5 odôvodniť.

18.5 Podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z. z., ak veriteľ neinformuje podľa odseku 5 dlžníka, ktorý
podal žiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za povolený podľa odsekov 1 a 2. Lehota
podľa odseku 5 neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi,
ktorý podal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto
informácii veriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku

5 neplynie.

18.6 Podľa § 30b ods. 8 zákona č. 67/2020 Z. z., dlžník môže požiadať o odklad splátok počas obdobia
pandémie.

18.7 Podľa § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z. z., žiadosť o odklad splátok možno podať v listinnej
podobe alebo prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie (pozn. 51h) odkazujúca na § 2 písm.
e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.). Pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a
jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného

predpisu (pozn. 51i) odkazujúca na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvznenízákonač.52/2018Z.z.);akjeveriteľombanka,ustanoveniaosobitnéhopredpisu(pozn.
51j) odkazujúca na § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa nepoužijú.

18.8Podľa§2písm.e)zákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 20.04.2020 (deň podania žiadosti
o odklad splátok) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického
kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä
elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

18.9 Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 52/2018 Z. z., v znení účinnom ku dňu 20.04.2020 (deň podania žiadosti o odklad splátok) (ďalej
len „zákon č. 297/2008 Z. z.“), povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku

klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode,
ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú
obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. Ak je podozrenie, že klient pripravuje alebovykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a pri pochybnostiach, či ide o zjednodušenú starostlivosť,
povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť.

18.10Podľa§7ods.1písm.a)zákonač.297/2008Z.z.,saidentifikáciounaúčelytohtozákonarozumie,
pri fyzickej osobe zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo
nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla
dokladu totožnosti; u fyzickej osoby-podnikateľa aj zistenie adresy miesta podnikania, identifikačného
čísla, ak bolo pridelené, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento

podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie.

18.11 Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., sa overením identifikácie na účely
tohto zákona rozumie, pri fyzickej osobe overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade
totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za
jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po

zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí,
že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z
hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti; u fyzickej osoby-
podnikateľa aj overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) na základe dokumentov, údajov alebo informácií
získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, alebo z

iného dôveryhodného a nezávislého zdroja.

18.12 Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., základná starostlivosť povinnej osoby vo
vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie.

18.13 Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vzneníúčinnomkudňu20.04.2020(deňpodaniažiadostioodkladsplátok)(ďalejlen„zákonč.483/2001
Z. z.“), banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie
totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 5; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť
každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním

anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.

18.14 Podľa § 30b ods. 11 zákona č. 67/2020 Z. z., ak sa žiadosť o odklad splátok podáva
prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, veriteľ alebo finančný agent sú povinní zabezpečiť,
aby bol dlžník pred podaním žiadosti o odklad splátok upozornený na skutočnosti podľa časti I vzoru

žiadosti o odklad splátok podľa prílohy č. 2.

18.15 Podľa § 30b ods. 12 zákona č. 67/2020 Z. z., povolenie odkladu splátok sa považuje za zmenu
spotrebiteľskej zmluvy bez potreby uzatvoriť dodatok k nej. Povolením odkladu splátok nenastávajú
v rozsahu odloženého plnenia účinky omeškania dlžníka. Práva a povinnosti osôb poskytujúcich

zabezpečenie na pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy alebo v súvislosti s ňou alebo iných
osôb, ktorým vyplývajú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú dotknuté. Súhlas osôb
poskytujúcich zabezpečenie úveru so zmenou spotrebiteľskej zmluvy sa v súvislosti s odkladom splátok
nevyžaduje.

18.16 Podľa § 30b ods. 13 zákona č. 67/2020 Z. z., odklad splátok nemá vplyv na príznak zlyhania a
nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka.

18.17 Podľa § 30b ods. 14 zákona č. 67/2020 Z. z., povolený odklad splátok nesmie dlžníkovi brániť v
možnosti úver alebo jeho časť začať splácať alebo predčasne splatiť aj počas obdobia odkladu splátok.

Dlžník, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, oznámi veriteľovi svoj záujem začať splácať úver alebo
jeho časť, čím sa ukončí odklad splátok; toto oznámenie obsahuje okrem záujmu začať splácať úver
alebo jeho časť počas obdobia odkladu splátok aj číslo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý sa odklad splátok
vzťahoval.

18.18 Podľa § 30d (Ďalšie povinnosti veriteľa) zákona č. 67/2020 Z. z., veriteľ v súvislosti s odkladom
splátok a s tým súvisiacou zmenou spotrebiteľskej zmluvy nesmie
a) vyžadovať dodatočné zabezpečenie úveru,b) požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu, okrem zaplatenia úroku za obdobie
odkladu splátok,
c) podmieniť odklad splátok ďalšími podmienkami.

18.19 Podľa § 30e (Účinky odkladu splátok na údaje v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských
úveroch)zákonač.67/2020Z.z.,splátkaúveruodloženápodľa§30bsanaúčelyelektronickéhoregistra
údajov o spotrebiteľských úveroch (pozn. 51m) odkazujúca na
§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a § 8 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie) nepovažuje za omeškanú.

18.20 Podľa § 30g ods. 2 (Spoločné ustanovenia k odkladu splátok) zákona č. 67/2020 Z. z., veriteľ
nesmie žiadať zaplatenie celého úveru počas odkladu splátok; tým nie sú dotknuté ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nesúvisia s odkladom splátok.

18.21 Podľa § 30g ods. 7 (Spoločné ustanovenia k odkladu splátok) zákona č. 67/2020 Z. z., odklad
splátok povolený počas obdobia pandémie platí až do uplynutia obdobia odkladu splátok podľa § 30b
ods. 1 a 2.

18.22 Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnom do 30.06.2024

(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

18.23 Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou
praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia

vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a
dodaním výrobku spotrebiteľovi.

18.24 Podľa § 2 písm. q) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie agresívnou
obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo

neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

18.25 Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie odbornou

starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,

18.26 Podľa § 7 (Nekalé obchodné praktiky) ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., nekalé obchodné praktiky

sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

18.27 Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

18.28 Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

18.29 Podľa § 8 (Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie) zákona č. 250/2007 Z. z., (1) obchodná
praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto

nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného
spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe
produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo,serviszákazníkovipopredajiproduktuavybavovaniereklamácie,výrobnýpostupadátumvýroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte, c) rozsahu záväzkov predávajúceho,

motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol
týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe
servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo
jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v

organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo
duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva
na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým
môže byť vystavený. (2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
azahŕňaa)marketingproduktuvrátaneporovnávacejreklamy,ktorýspôsobujenebezpečenstvozámeny

s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim
znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k
dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil

rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež
považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný

spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. (5) Ak prostriedok použitý
na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o
tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia
prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami. (6) Pri výzve na
kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o a) hlavných

vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu, b) údajoch o
predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi, c) cene, alebo ak
vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta,
ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno
určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady, d) dohode o spôsobe

platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek
odbornej starostlivosti, e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy
alebo vypovedanie zmluvy. (7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii
vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.

18.30 Podľa Prílohy č. 1 k zákonu 250/2007 Z. z. (OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH
OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ)
Klamlivé obchodné praktiky
1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného

povolenia.
3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu
tak nie je.
4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený
alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto

tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
5. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné
dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné
produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré
sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).

6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj iného produktu
výzvou na kúpu produktov za stanovenú cenu a následné: a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy
spotrebiteľom, b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase,
alebo c) predvedenie jeho chybnej vzorky.7. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za
špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť
spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.

8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej
transakcie v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má predávajúci sídlo alebo
miesto podnikania31), že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji produktu, a následné poskytnutie
tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené predtým, ako
sa zaviazal k obchodnej transakcii.

9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu
tak nie je.
10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej
črty ponuky predávajúceho.
11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď predávajúci zaplatil za
podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne

identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama).
12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho
rodiny, ak si spotrebiteľ produkt nekúpi.
13. Propagovanie podobného produktu, ako je produkt vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom,
ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že produkt vyrobil rovnaký výrobca, pričom

tomu tak nie je.
14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne
plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do
tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.
15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň,

pričom tomu tak nie je.
16. Tvrdenie, že produkt je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
17. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť produkt
s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal produkt za menej výhodných podmienok, ako sú normálne

podmienky na trhu.
19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by
opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
20. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ
musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a

vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie
sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak
nie je.
22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho

obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.
23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom
ako ten, v ktorom sa produkt predáva.
Agresívne obchodné praktiky
1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.

2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa
nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými
diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného
záväzku.

4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty,
ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky
neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných
práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov

alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim
alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento produkt
je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo
živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu

alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti
a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech,
b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že
spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.

18.31 Podľa § 9 (Agresívna obchodná praktika) zákona č. 250/2007 Z. z., pri určení, či sa v agresívnej
obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv,
berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a

ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so
zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ
želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo
predávajúceho,

e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

19. V prejednávanej veci sa žalobca ako spotrebiteľ (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) domáhal
voči žalovanej ako obchodníkovi (banke) nárokov vo vzťahu k jej tvrdenému nesprávnemu postupom pri
vybavení jeho žiadosti o odklad splátok úveru podľa zákona č. 67/2020 Z. z. vykonanej v čase pandémie,

ako aj nárokov v súvislosti s následkami takéhoto jej postupu.

20. Žalobca dňa 20. apríla 2020 požiadal žalovanú o odklad splátok úveru na dobu 9 mesiacov,
prostredníctvom elektronického formulára na webovej stránke žalovanej. Žalovaná dňa 13. mája 2020
žalobcovi oznámila, že žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne údaje, keď

nebolo možné overiť identitu žalobcu, údaje žiadateľa sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky: doklad
totožnosti. Žalobca nevyhovenie jeho žiadosti z dôvodu potreby doplnenia (aktualizácie) nadbytočného
zákonomnevyžadovanéhoúdaja,pretožesanezhodujesúdajomvevidenciibanky,považovalzapostup
rozpornýs§30bods.4anasl.zákonač.67/2020Z.z.atiežšikanózny,majúciznakyzákonomzakázanej
nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.

21. Konkrétne sa žalobca žalobou po pripustení jej zmien (rozšírení) v spore domáhal: Určenia, že jeho
žiadosť spĺňa všetky ustanovené náležitosti (1. výrok petitu). Určenia, že odklad splátok sa považuje
za povolený na obdobie 9 mesiacov, počnúc 20.04.2020 vrátane (2. výrok petitu); alternatívne uloženia
povinnosti žalovanej povoliť odklad splátok na základe predmetnej žiadosti (eventuálny 2. výrok petitu).

Určenia, že postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok podmieňovala overením dokladu totožnosti
na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky (3. výrok petitu). Určenia, že zaslanie výzvy
žalovanej zo dňa 19.07.2020, ktorou pohrozila jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane
príslušenstva a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného
práva, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky (4. výrok petitu). Určenia, že zasielanie

mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho upozorňovala na nerealizovanie
a odmietnutie platieb úveru, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky (5. výrok petitu).
Uloženia povinnosti žalovanej odstrániť zo svojho interného systému (registra) REBECCA všetky údaje
označujúce ho ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do
nehozapísanévsúvislostispredmetnoužiadosťouoodkladsplátok(6.výrokpetitu).Uloženiapovinnosti

žalovanej zdržať sa v danom internom systéme zápisu akýchkoľvek takýchto (vyššie špecifikovaných)
údajov v súvislosti s predmetnou žiadosťou (7. výrok petitu).

22. Čo sa týka navrhovaných určovacích výrokov, súd osobitne uvádza, že tieto (popri výrokom na
plnenie v zmysle § 137 písm. a) C.s.p.) taktiež považoval za procesne prípustné v zmysle § 137 písm.

d) C.s.p. Možnosť domáhať sa určenia takýchto skutočností žalobcovi ako spotrebiteľovi v danom
spotrebiteľskom úverovom vzťahu všeobecne vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý
spotrebiteľovi umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv na súde proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Za také možno považovať príslušné právo využiťstanovenú zákonnú možnosť odkladu splátok úveru v zmysle § 30b zákona 67/2020 Z. z. ako osobitného
opatrenia prijatého na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia
COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“), a nepochybne tiež určenie

nekalých a agresívnych obchodných praktík v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.

23.Priposúdenísplanianáležitostížiadostižalobcuoodkladsplátoksúdvychádzalzustanovenízákona
č. 67/2020 Z. z., ktorý v § 30b a nasl. obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa príslušného dočasného
odkladu splátok úveru z dôvodu pandémie najdlhšie na obdobie 9 mesiacov. Veriteľ (banka) je povinný

odklad splátok na žiadané obdobie maximálne v trvaní 9 mesiacov povoliť, a to odo dňa splatnosti
najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti (§ 30b ods. 1).
Odklad v zmysle § 30b ods. 4 písm. e) nie je povinný povoliť, ak žiadosť o odklad splátok neobsahuje
náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. Samotné náležitosti sú teda uvedené v osobitnej
prílohe a medzi nimi nie je žalovanou vyžadovaný údaj „číslo dokladu totožnosti“, ktorý obsahoval jej
elektronický online formulár pre podanie takejto žiadosti.

24. Žalovaná v konaní argumentovala svojou povinnosťou v zmysle § 30b ods. 9 tohto zákona pri
identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s
pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 297/2008 Z. z. a jeho § 11
ods. 3, ktorý uvádza, že povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má
povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú
operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. Súd má za to, že žalovaná teda bola oprávnená na účely
identifikácie žalobcu ako jej klienta vykonať jeho identifikáciu, avšak nie na tzv. „overenie identifikácie“
podľa § 8 ods. 1 tohto osobitného zákona. V zmysle jeho § 7 ods. 1 sa „identifikáciou“ v prípade

fyzickej osoby rozumie zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné
číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu
a čísla dokladu totožnosti. Z vykonaného dokazovania ako aj nesporných skutočností je zrejmé, že
žalobca na účel svojej identifikácie žalovanej poskytol údaje o mene a priezvisku, adrese trvalého
pobytu, korešpondenčnej adrese, rodnom čísle, dátume narodenia ako aj aktuálnom čísle jeho dokladu

totožnosti. Ako bolo naznačené vyššie, od „vykonania identifikácie“ je však potrebné odlíšiť „overenie
identifikácie“, ktorým sa podľa § 8 ods. 1 tohto zákona pri fyzickej osobe rozumie overenie údajov
podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s
podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov
a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík

používanej technológie vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie
identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za
fyzickej prítomnosti. Predmetné „overenie identifikácie“ ako zjavne komplexnejší (nadstavbový) proces
sa na účely daného zákona vykonáva v zmysle jeho § 10 ods. 1 písm. a) pri tzv. základnej starostlivosti
(Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho

identifikácie). Overenie identifikácie v postupe základnej starostlivosti teda predstavuje ďalší úkony nad
rámec samotnej identifikácie. Pokiaľ zákon 67/2020 Z. z. (§ 30b ods. 9) v prípade žiadosti o odklad
splátok úveru z dôvodu pandémie odkazoval špecificky na vykonanie jednoduchšieho postupu v rámci
tzv. zjednodušenej starostlivosti - na „vykonanie identifikácie“, nestanovoval tým potrebu ďalšieho úkonu
„overenia identifikácie“ vyžadovaného až v rámci základnej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008

Z. z. Na postup zjednodušenej starostlivosti poukazovala aj žalovaná. Je však zrejmé, že doň však
nesprávne a nepríslušne samotným ustanoveniam 297/2008 Z. z. zahŕňala aj osobitný proces overenia
identifikácie, ktorý ustanovenie § 30v ods. 9 (s odkazom na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.)
pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie nevyžadovalo.
Možno vnímať aj samotný žalobcom poukazovaný účel predmetného ustanovenia prijatého z dôvodu

pandémie na zmiernenie jej následkov, čomu zodpovedala jednak forma žiadosti „na diaľku“ (listinne
alebo prostriedkom diaľkovej komunikácie bez fyzického kontaktu; § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.
z.) a samozrejme aj zjednodušený postup pri identifikácii žiadateľa bez nutnosti vykonania osobitných
úkonov overovania identifikácie s potrebou fyzickej návštevy pobočky banky. Rovnako dáva súd do
pozornosti, že § 30b ods. 9 zároveň (s odkazom na § 89 ods. 2 zákona 483/2001 Z. z.) v prípade

predmetnej žiadosti o odklad splátok vylučuje povinnosť požadovať preukázanie totožnosti klienta.

25. Pokiaľ teda žalovaná, v súvislosti so žiadosťou žalobu o odklad splátok, vyhovenie žiadosti
podmieňovala potrebou fyzickej prítomnosti žalobcu (dostaviť sa na pobočku) za účelom doplneniači aktualizácie čísla dokladu totožnosti, jej postup nebol správny, keď daný údaj jednak nebol priamo
zákonom určenou náležitosťou žiadosti a jednak takýto postup identifikácie nezodpovedal zákonom
stanovenému postupu. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že žalobca žalovanej poskytol potrebné

údaje na „vykonanie jeho identifikácie“. Nemožno opomenúť, že šlo pritom o jej dlhodobého klienta
využívajúceho bankový produkt - úver, ktorý riadne splácal, takže žalovaná ani nemohla mať o jeho
totožnosti žiadne odôvodnené pochybnosti. Sama žalovaná poukazovala, že ide len o aktualizáciu
čísla dokladu. Zároveň sa jednalo o zjednodušený diaľkový postup odkladu splátok, ktorý žalovaná
povinne schvaľovala na základe zákona pre tisícky jej klientov, ako sama poukazovala. Nešlo teda

o nový finančný produkt s možným rizikom vyplývajúcim z nedostatočného overenia totožnosti subjektu.
Naopak, zákon v tomto ohľade pre postup bez zbytočných obmedzení počas pandémie stanovoval
prístup v podobe zjednodušenej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z., čo súd vysvetlil vyššie.
Žalobca uviedol spolu s údajmi v žiadosti aj jeho aktuálne číslo občianskeho preukazu, ako to vyžadoval
formulár žalovanej. Pokiaľ tento nezodpovedal údajom v jej evidencii, mala možnosť si túto okolnosť
prípadne poznamenať resp. žalobcu na to upozorniť či vyzvať na doplnenie údajov v súvislosti s (ďalším)

využívaním jeho produktu, a to prípadne aj s príslušnými ustanoveniami VOP, na ktoré odkazovala.
Samotné neaktualiovanie údaja žalobcu o čísle občianskeho preukazu nemá význam pre povolenie
odkladu splátok a takáto preukážka nevyplýva ani zo zákona. Postup žalovanej preto možno považovať
za formalistický a nezodpovedajúci právnej úprave nastavenej na primárnu povinnosť schválenia
takýchto žiadosti, ak neexistujú zákonné preukážky pre ich neschválenie. Veriteľ pri ich vybavovaní

nemá priestor pre voľnú úvahu ani kladenie si osobitných doplňujúcich požiadaviek. Pokiaľ žalovaná aj
postupovala v záujme splnenia si všetkých podmienok pre vykonanie identifikácie žiadateľa nad určený
rozsah, mala osobitne venovať zvýšenú pozornosť posúdeniu neschválených žiadostí a dôsledne potom
zohľadňovať zákonné náležitosti, individuálne, aby zabránila nechváleniu či nedôvodnému spočívaniu
riadnej žiadosti o odklad spĺňajúcej zákonom vyžadované náležitosti. Právnu relevanciu pri posúdení,

či žiadosť o doklad splátok už v čase jej podania obsahovala povinné náležitosti a žalovaná bola
povinná ju schváliť, nemá skutočnosť, že obdobie pandémie pominulo a žalobca ani následne nevykonal
overenie identifikácie, resp. že žalovaná sa mu v čase pandémie snažila prispôsobiť podmienky na
ňou vyžadovaný nadbytočný úkon overenia identifikácie. Možno pritom v súlade s vyjadreniami žalobu
poukázať na to, že takáto identifikácia žalobcu pred žalovanou bola uskutočnená aj na pojednávaní

súdu s oboznámením čísla občianskeho preukazu zodpovedajúceho žiadosti. Možno tiež doplniť, že
obe strany sporu poukazovali na odpoveď NBS zo dňa 09.06.2020 (v súvislosti s podnetom žalobu
týkajúceho sa skúmaného postupu žalovanej), ktorú každá použila v prospech vlastnej argumentácie.
Súd v prvom rade uvádza, že pri svojom posúdení nie je viazaný príslušnými závermi NBS. Na záväzný
výklad zákona je v danom prípade oprávnený súd. Odpoveď NBS, ako vyplýva zo samotného textu

odpovede a jej záveru, mala povahu odporúčania. Možno poukázať na to, že v súlade so závermi súdu
aj podľa NBS banka nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj - číslo dokladu totožnosti
klienta, alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom evidencie banky, odklad splátok nepovoliť,
resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti. Súd súhlasí s tým, že žalovaná nebola oprávnená vyzývať
žalobcunapodanienovejžiadosti,atoajsohľadomnazákonnúmožnosťpožiadaťoodkladsplátoktoho

istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát (§ 30b ods. 1 posledná veta). Nemožno preto
posúdiť či vnímať v neprospech žalobcu skutočnosť, že nepodal novú žiadosť o odklad splátok (čím by
zrejme došlo k povoleniu odkladu splátok), ako ho o tom nenáležite poučovala samotná žalovaná.

26. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená podmieňovať schválenie

predmetnej žiadosti zo dňa 20.04.2020 vykonaním „overenia identifikácie“ či „požadovaním preukázania
totožnosti“ jeho osobnou prítomnosťou, keďže jej to nevyplývalo zo zákona. Žalovaná tak bola povinná
túto žiadosť žalobcu o odklad splátok schváliť na žiadané obdobie deviatich mesiacov. Dôvodným je
preto nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že jeho žiadosť zo dňa 20.04.2020 spĺňa všetky
zákonom ustanovené náležitosti a súd mu vyhovel (I. výrok).

27. Bolo nesporné, že žiadosť žalobcu o odklad splátok doposiaľ nebola schválená a nebola ani
odmietnutá (nepovolená), žalobca jednotlivé splátky úveru, o ktorých odklad žiadal, nevykonával
a žalovaná nepristúpila k ich vymáhaniu či inej negatívnej finančnej operácii v podobe započítania iných
úhrad alebo podobne. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žiadosť sa považuje zo zákona za povolenú,

súd sa ním nestotožnil. V zmysle § 30b ods. 5 a 7 platí, že odklad splátok sa považuje za povolený,
ak veriteľ neinformuje žiadateľa do 30 dní odo dňa podania žiadosti o posúdení žiadosti o odklad
splátok, najmä o tom, že a) odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil, c) žiadosť o odklad
splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti.Táto lehota neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi,
ktorý podal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto
informácii veriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5

neplynie. Žalovaná včas (v lehote 30 dní odo dňa podania žiadosti 20.04.2020) dňa 13.05.2020 žalobcu
informovala o posúdení jeho žiadosti pre absenciu náležitostí resp. nesprávnosť údajov a zároveň mu
oznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti do doručenia novej žiadosti neplynie
lehota 30 dní na vyjadrenie k jeho žiadosti. Z vymedzenia daných zákonných ustanovení je zrejmé,
že rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či došlo k odkladu splátok zo zákona (fikcii odkladu) je, či

došlo k informovaniu žiadateľa o posúdení jeho žiadosti v lehote 30 dní. K obsahu informácie o posúdení
zákon uvádza o aké posúdenie má „najmä“ ísť. To bolo v danom prípade tiež splnené. Nešlo o povolenie
odkladu splátok ani nepovolanie odkladu splátok (ktoré by bolo nutné v zmysle § 30b ods. 6 odôvodniť),
ale z informácie žalovanej jednoznačne vyplýva jej posúdenie o tom, že žiadosť neobsahuje požadované
náležitosti.Niejevtomtoohľadepodstatnásamotnásprávnosťposúdeniabanky,aleobjektívnaokolnosť
informovania žiadateľa o posúdení žiadosti o odklad splátok predpokladaným všeobecným spôsobom.

Vo vzťahu k danej situácii teda nebolo dôvodné určiť, že odklad splátok sa považuje za povolený, ako to
žiadal žalobca a takýto navrhovaný výrok bolo potrebné zamietnuť (súčasť V. výroku rozsudku). Avšak,
súladne s alternatívne navrhovaným výrokom (tzv. eventuálny petit - pre prípad zamietnutia primárneho
2.petitu)bolonamieste,vzhľadomnavyššiekonštatovanýzáversúduosplnenípodmienoknapovolenie
odkladu splátok, uloženie povinnosti žalovanej odklad splátok úveru na základe žiadosti žalobcu zo

dňa 20.04.2020 povoliť na obdobie deviatich mesiacov, počnúc dňom 20.04.2020 vrátane (II. výrok
rozsudku).

28. Účinkom povolenia odkladu splátok v zmysle § 30b ods. 13 zákona č. 67/2020 Z. z. je, že dotknuté
splátky úveru sa v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských úveroch nepovažujú za omeškané.

Rovnako § 30b ods. 13 tohto zákona priamo určuje, že odklad splátok nemá vplyv na príznak zlyhania a
nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka. Vzhľadom na prijaté určenie, že žiadosť žalobcu zo dňa 20.04.2020
spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a tiež žalovanej priamo uloženú povinnosť povoliť odklad splátok
úveru žalobcu v zmysle predmetnej žiadosti, sú dôvodnými aj nároky žalobcu týkajúce sa evidencie
údajovvinternomsystémežalovanejREBECCA.Ideoregisterhláseníodelikventnýchaklasifikovaných

úveroch. Bolo preukázané, že žalobca je v súvislosti s predmetným úverom evidovaný v delikvencii
(v omeškaní). Ide o dôsledok situácie predmetnej žiadosti žalobcu o odklad splátok, ktorá doposiaľ
nebola systémom žalovanej schválená. Systém preto, v čase neuhrádzania jeho platieb za žiadané
obdobie odkladu splátok, žalobcu vykázal ako v omeškaní vo vzťahu k týmto platbám. Spolu s povolením
odkladu splátok bude teda žalovaná povinná odstrániť takýto záznam o žalobcovi a zdržať sa zápisu

takýchto údajov o žalobcovi. Ide o zákonný následok povolenia odkladu splátok úveru v zmysle zákona
č. 67/2020 Z. z. Keďže bol žalobca úspešný v uvedených nárokoch týkajúcich sa odkladu splátok
(výroky I. a II. rozsudku), bolo dôvodné tiež uloženie navrhovaných povinností žalovanej (6) odstrániť
z jej uvedeného interného systému všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní (tzv.
delikvencii) so plácaním, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok

z 20.04.2020, ako aj (7) zdržať sa v tomto systéme zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako
osobu v omeškaní (v tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti s touto žiadosťou
(výroky III. a IV. rozsudku).

29. Čo sa týka uloženia povinností súdom žalovanej konať, v súvislosti s II. výrokom rozsudku povoliť

odklad splátok a III. výrokom rozsudku odstrániť údaje z inertného systému, súd aj vzhľadom na
konštatovanú previazanosť týchto zákonných povinností, určil rovnakú lehotu na plnenie (tzv. paričnú
lehota) v zmysle 232 ods. 3 C.s.p. Tú považoval súd za dôvodné o oboch prípadoch určiť nad rámec
žalobcom navrhovaného „bezodkladne“ pri povolení odkladu splátok, ako aj základnej 3-dňovej lehoty
(žalobcom žiadanej pri povinnosti odstránenia údajov z registra), a to na 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Tento čas považoval súd za primeraný povahe ukladaných povinností (vykonanie úkonov
v bankových systémoch), subjektu žalovaného (právnickej osoby s oddeleniami zodpovedajúcimi za
správu bankových údajov) ako aj skutočnosti o tom, že poukazovaný interný systém pre žalovanú
spravuje externá spoločnosť.

30. Žalobca sa v spore zároveň domáhal určenia nekalých a agresívnych obchodných praktík žalovanej
v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.31. Na to, aby určitá praktika mohla byť považovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch
zákonných požiadaviek. Praktika musí byť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí
podstatne narušovať alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

32. Musí ísť o takú praktiku, ktorá klame, zavádza, či vyvíja neprimeraný psychický, či dokonca fyzický
nátlak na spotrebiteľa, ktorý pod vplyvom tohto nátlaku urobí transakciu, kúpi tovar a podobne, hoci

by takto bez danej praktiky nikdy nekonal. Môže ísť aj o praktiku, ktorá cieli a zneužije napríklad
zlý zdravotný stav spotrebiteľa, o ktorom mal predávajúci vedomosť. Praktiku za agresívnu a nekalú
môžeme označiť takú, ktorá obťažovaním, nátlakom alebo neprimeraným vplyvom významne zhoršuje
slobodu výberu priemerného spotrebiteľa a spôsobuje, že prijme rozhodnutie, ktoré by inak neprijal.

33. Žalobca požadoval určiť, že už skúmaný postup žalovanej v súvislosti s nepovolením odkladu

splátok zo dňa 20.04.2020, keď povolenie odkladu splátok úveru podmieňovala predchádzajúcim
overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky. Súd
uvádza, že aj keď bol postup žalovanej vyhodnotený ako nesprávny, automaticky to neznamená, že
by išlo z jej strany o nekalú obchodnú praktiku alebo šikanózny výkon práva, ako to tvrdil žalobca.
Nemožno súhlasiť so žalobcom, ktorý za dôvod postupu žalovanej tiež označoval jej zjavne iracionálny

záujem v čase vrcholiacej pandémie aktualizovať si svoje interné záznamy prostredníctvom osobnej
návštevy. Žalovaná nadbytočnú požiadavku na identifikáciu žalobcu dokladom totožnosti vykonávala
za účelom ňou predpokladaných širších zákonných požiadaviek. Na tomto mieste možno poukázať
aj na už odkazované odporúčanie NBS ako orgánu dohľadu v jej odpovedi zo dňa 09.06.2020 na
podnet žalobcu. NBS podobne ako žalovaná odkazuje v predmetnom postupe žalovanej v súvislosti

s doložením požadovaných údajov na vykonanie zjednodušenej starostlivosti a žalobcovi odporučila
opätovne žalovanú kontaktovať za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti. Žalovaná
zjavne konala v presvedčení o správnosti jej postupu za účelom naplnenia prezumovaných zákonných
podmienok. Jej konanie za účelom identifikácie žalobcu, aj keď nenáležité zákonným požiadavkám,
možno považovať za z jej pohľadu za ústretové vytvoreniu vhodných možností na doplnenie

predmetného údaja. Z doloženej komunikácie ani iných predložených dôkazov nevyplýva zlá motivácia
v podobe úmyselného kladenia zvýšených požiadaviek pre nevyhovenie žiadosti o odklad splátok či iný
zlý úmysel žalovanej. Pokiaľ teda žalovaná, z dôvodu zisteného rozporu údajov o doklade totožnosti
pred schválením žiadosti o odklad splátok, žiadala od žalobcu vykonanie príslušnej aktualizácie, tento
postup nezodpovedá nejakej nečestnej praxi žalovanej alebo svojvôli zodpovedajúcej nekalej obchodnej

praktike.

34. Súd rovnako ani zaslanie výzvy žalovanej z 19.07.2020 žalobcovi nevyhodnotil ako nekalú alebo
agresívnu obchodnú praktiku. Uvedená správa obsahovala jednoduchú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy
neuhradených splátok úveru v lehote 5 dní s upozornením na právo zosplatnenia úveru a následného

vymáhaniapohľadávkyvexekučnomkonaní.resp.realizáciouzáložnéhopráva.Súddávadopozornosti,
že z § 30g ods. 2 (Spoločné ustanovenia k odkladu splátok) zákona č. 67/2020 Z. z., vyplýva zákaz
veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru počas odkladu splátok, avšak o odklade na základe žiadosti
žalobcu rozhodnuté nebolo. Je potrebné poukázať na to, že žalobca sa právnej ochrany v podobe
zabráneniu žalovanej vykonať úkony spôsobilé mu spôsobiť ujmu (najmä povinnosť zdržať sa úkonov

vedúcich k jednorazovému splateniu celkového zostatku úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti
a vymáhať pohľadávku voči nemu) osobitne domohol formou neodkladného opatrenia nariadeného
v tomto konaní (až) dňa 19.08.2020 (č.k. 18C/26/2020-61). V danom posúdení predmetnej výzvy je
potrebné tiež vnímať celkový kontext ich vzájomnej komunikácie a postupu žalovanej. Ako vyplýva
zo žalobcom uvedenej chronológie jeho komunikácie so žalovanou, ktorá nebola v konaní spornou,

uvedená výzva bola žalobcovi doručená popri ďalších odpovediach/reakciách žalovanej v súvislosti
s posúdením predmetnej žiadosti o odklad splátok. Predmetná výzva bola jedna z troch žalobcovi
doručených doporučených zásielok dňa 27.07.2020 od žalovanej. Popri nej výzva zo dňa 03.07.2020
na návštevu pobočky žalovanej za účelom aktualizácie údajov potrebných na vykonanie zjednodušenej
starostlivosti podľa osobitného predpisu a následné posúdenie žiadosti o odklad splátok úveru. Ďalšou

bol list, v ktorom ho žalovaná informuje o svojom stanovisku, že bez aktualizácie údajov vo vzťahu
k nového dokladu totožnosti nie je možné sa jeho žiadosťou o doklad splátok v zmysle zákona č.
67/2020Z.z.zaoberaťanáslednejuposúdiť,nakoľko„žiadosťoodkladsplátokneobsahujepožadované
náležitosti.. Žalovaná ďalej uvádza, že hoci v uvedenom zákone „nie je exaktne uvedená povinnosť vžiadosti o odklad splátok uvádzať číslo občianskeho preukazu, povinnosť jeho kontrolu vykonať Banke
vyplýva z platnej legislatívy.“. Žalovaná ho na záver listu žiada, aby ju kontaktoval za účelom vyriešenia
situácie. Je zrejmé, že predmetná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 19.07.2020 s možnosťou zosplatenia,

neobsahujúca zmienku ani reakciu žalovanej na podnety žalobcu a ich predmetnú komunikáciu, bola
automaticky generovanou správou v súvislosti s nesplácaním splátok úveru, ku ktorému žalobca pristúpil
po podaní jeho žiadosti o odklad splátok. Uvedené vyplýva z označenia rozdielneho odporu a oddelenia
žalovanej.Danásprávatedazjavnenenadväzovalanaprebiehajúciprocesspočívajúcejžiadosti,oktorej
zatiaľ nebolo rozhodnuté. Preto v evidencii žalovanej v súvislosti so samotnými platbami došlo k akémusi

duplicitnému evidovaniu – kedy nesplácanie úveru žalobcom za obdobie ešte nepovoleného odkladu
nebolo premietnuté do automatizovaného systému kontroly platieb v systéme žalovanej. Uvedené
vyplýva aj poukazovaného interného registra žalovanej o omeškaných platbách, ako aj zo samotného
automatizovaného zasielania emailov a sms správ o nerealizovaných a odmietnutých platbách, čo
bude riešené tiež nižšie. Pokiaľ žalovaný viedol osobitnú komunikáciu ohľadom podanej žiadosti
o odklad splátok, je dôvodné predpokladať, že obsah správy o neuhradených splátkach vyhodnotil

týmto spôsobom. Z kontextu ako aj časovej následnosti, či samotného obsahu ďalších dvoch zásielok
(naraz doručených žalobcovi), totiž vyplýva, že tieto reagujú priamo na podnet a argumentáciu žalobcu.
V nich žalovaná konajúca oddelením Metodiky riadenia podnetov klientov obsiahlo a ústretovo informuje
žalobcu o jej stanovisku v súvislosti s potrebou aktualizácie údajov, s návrhmi na riešenie situácie
a so záverom v podobe žiadosti o ďalšiu vzájomnú komunikáciu za účelom vyriešenia situácie. Preto

nemožno dospieť k záveru, že by žalobcom označená výzva bola nejakým cieleným nátlakom na
žalobcu, vyvolávaním tiesne či neistoty alebo obťažovaním, ako úmyselnou nedovolenou praktikou
žalovanej. Jej konanie v tomto prípade treba vnímať s ohľadom na celkovú komunikáciu a uvedené
časové súvislosti. Nemožno dospieť k záveru, že daná výzva žalovanej bola nekalou alebo agresívnou
obchodnou praktikou žalovanej vo vzťahu k žalobcovi.

35. Ani zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho žalovaná
upozorňovala na nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, súd neposúdil ako nekalé alebo agresívne
obchodné praktiky. Tieto správy rovnako súvisia s tým, že žalobca po podaní žiadosti o odklad splátok
neuskutočnilsplátkyúveruzaobdobienímžiadanéhoodkladu.Uvedenémalozanásledokvyhodnotenie

jeho platieb ako nerealizovaných resp. odmietnutých. V prípade neuhradenia splátky a nevykonania
nastavenej platby systém žalovanej o týchto skutočnostiach informuje žalobcu ako klienta bankovej
služby. Tieto informácie majú slúžiť na účel kontroly a prevencia úhrad, zjavne preventívne k ďalším
dôsledkom nesplácania. Z okolností prípadu je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o tom, že
dané zasielané informácie sa týkajú splácania v dotknutom období žiadneho odkladu splátok, ktorý

bol v procese riešenia veci, pričom samotné zasielanie správ nemalo vplyv na posúdenie jeho žiadosti
o odklad. Podľa názoru súdu tak dané správy neboli spôsobilé žalobcu dostať do stavu právnej
neistoty (ako tvrdí) či narušiť jeho ekonomické správanie. Pokiaľ žalobca namietal doručovanie správ
v neskorých večerných či nočných hodinách, žalovaná vysvetľovala, že dané automatické oznámenia
všetkým klientom z dôsledku nerealizovania platieb prebieha v rámci večerného spracovania platieb,

kedy dochádza k vyradeniu z opakovaného zúčtovania (tzv. recyklácie). Súd má za ti, že zasielanie
správnemožnovyhodnotiťakonátlak,nedovolenéobťažovanie,šikanóznečisvojvoľnékonaniescieľom
pôsobiť na žalobcu. Žalovaná náležite poukazovala na to, že takýmto informovaním – príslušných správ
klientom si plní povinnosť uloženú jej zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (§ 5). Súd
sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobcom odkazované Stanovisko Odboru ochrany finančných

spotrebiteľov NBS č. 2/2022 z 5. decembra 2022 nie je aplikovateľné v danom posúdení. Toto sa týka
odlišnej situácie – rozdielneho zasielania výziev v procese vymáhania pohľadávok.

36. Súd tiež podporne poukazuje na závery v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Co/65/2023-619 zo dňa 13.03.2024 (rozhodujúci ako odvolací súd v žalobcom odkazovanej veci

tunajšieho súdu sp. zn. 4C/43/2020). Ten posudzoval obdobnú situáciu zasielania výziev banky na
úhradu dlžných splátok po posúdení žiadosti žalobcu o odklad splátok podľa zákona č. 47/2020
Z. z. ako nespĺňajúcu náležitosti, rovnako z pohľadu nekalých a agresívnych obchodných praktík.
Uviedol: „Vyhodnotenie namietaného konania žalovaného ako nekalej praktiky, je potrebné posúdiť v
celkovom kontexte prípadu. Oznámenie dlžníkovi, že je v omeškaní s platením dlhu a upozornenie

na následky jeho omeškania, nie je nekalou obchodnou praktikou a to ani v prípade ak bolo neskôr
súdnym rozhodnutím určené, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žiadosť o odklad splátok, respektíve,
že nevyrozumel riadne žalobcu v lehote 30 dní od podania žiadosti o nevyhovení jeho žiadosti. Zaslanie
výziev v danom prípade nemožno hodnotiť ako obťažovanie, nátlak, použitie hrozby, ani konaním,ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť slobodné rozhodnutie žalobcu. V danej veci ako je vyššie vysvetlené,
odvolací súd nevidí v konaní žalovaného nekalú obchodnú praktiku a ani agresívnu obchodnú praktiku
tak ako to má na mysli zákon z.č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd poukazuje aj na prílohu č. 1 k tomuto

zákonu, kde sú uvedené obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Odvolací
súd má za to, že aj iné konanie tam neuvedené, je potrebné hodnotiť a vykladať s ohľadom na charakter
v prílohe uvedených praktík, teda aj praktika v zozname neuvedená by mala mať obdobný účinok a
následok, obdobnú intenzitu a vplyv na slobodné rozhodovanie spotrebiteľa ako v prílohe uvedené
praktiky. Odvolací súd v namietanom konaní žalovaného nevidí naplnenie zákonných charakteristík

nekalých obchodných praktík. Žalovaný zaslal výzvy na úhradu dlžných splátok ako dôsledok toho, že
žiadosť o odklad splátok vyhodnotil ako nespĺňajúcu potrebné náležitosti a mal za to, že informoval
riadne o tom žalovaného. Vyhodnotenie žiadosti o odklad splátok a postup pri doručovaní, hoci neskôr
súdom určený ako vadný, nie je nekalým konaním, a ani následné kroky z toho plynúce. Rovnako nie je
nekalým konaním napríklad ak predávajúci vyzve na úhradu zmluvnej pokuty, a následne je rozhodnutím
súdu určené, že na zmluvnú pokutu nemá nárok. Čiže zaslanie výzvy na úhradu a oznámenie dôsledkov,

ktoré môžu nastať neuhradením dlhu, aj keď je neskôr súdom rozhodnuté, že na úhradu dlhu, na ktorú
veriteľ vyzval spotrebiteľa, nemal nárok, nie je samo o sebe nekalou obchodnou praktikou. Odvolací
súd v danom prípade nevidí, že by žalovaný zneužil zdravotný stav žalobcu, ako to uviedol súd prvej
inštancie,alebožezámernezaslalvýzvuvčasepandémie.Výzvybolizaslanéakodôsledok,žežalovaný
vyhodnotil žiadosti o odklad splátok ako nespĺňajúce náležitosti, na čo potom nadväzovali štandardné

kroky v styku medzi veriteľom a dlžníkom, ako je upozornenie dlžníka na omeškanie, výzva na úhradu
a oznámenie právnych dôsledkov plynúcich z omeškania s úhradou dlhu.“ Súd sa aj v prejednávanom
prípade obdobného konania žalovanej stotožňuje s daným posúdením a podporne odkazuje na jeho na
prijaté závery aplikovateľné aj v predmetnej veci.

38.Súdvovzťahukvyššieuvedenémuposúdeniunekalýchaagresívnychobchodnýchpraktíkvovzťahu
k (3) postupu žalovanej v súvislosti s nepovolením odkladu splátok, (4) výzve zo dňa 19.07.2020, ako
aj naposledy riešeným (5) opakovaným emailom a sms správam, zároveň spoločne uvádza, že tieto
nenapĺňali znaky uvedených obchodných praktík v Prílohe č. 1 (obchodné praktiky, ktoré sa považujú
za každých okolností za nekalé), nešlo o obdobných praktík podobného účinku či intenzity.

39.Vzhľadomkvyššieuvedenýmzáverom(ods.33-38tohtorozsudku)otom,ževymedzenénamietané
konania a úkony žalovanej nemožno vyhodnotiť ako napĺňajúce znaky nekalej alebo agresívnej
obchodnej praktiky a nejde v ich prípade o takéto praktiky, tieto určovacie nároky žalobcu (3., 4. a 5.
výrok petitu) ako nedôvodné zamietol (súčasť V. výroku rozsudku).

40. Súd pre úplnosť uvádza, že v konaní nariadené neodkladné opatrenie nebolo potrebné osobitne
rušiť. Ide o neodkladné opatrenie na základe prvého návrhu žalobcu, ktoré bolo nariadené uznesením
č.k. 18C/26/2020-61 zo dňa 19.08.2020. Súd uložil žalovanej zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by
žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad

splátok úveru, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Možno konštatovať, že
žalobca bol v príslušnej časti žaloby týkajúcej sa povolenia odkladu splátok úspešný. Neaplikuje sa
teda § 335 ods. 1 C.s.p. (zrušenie neodkladného opatrenia popri zamietnutí či odmietnutí žaloby alebo
zastavení konania). Rovnako sa nejedná o prípad, že by nariadené neodkladné opatrenie trvalo aj po
skončeníkonaniavovecisamej(kedybysúdvyhodnocovalpredpokladyvzmysle§338C.s.p.).Naopak,

toto bolo nariadené priamo s určením časovej platnosti „do právoplatného skončenia konania vo veci
samej“. Po jej právoplatnom skočení teda dané neodkladné opatrenie zanikne v zmysle § 333 C.s.p.
uplynutím času, na ktorý bolo nariadené.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (§ 262 ods. 1 C.s.p.) podľa zásady úspechu v zmysle

§ 255 ods. 1 C.s.p. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla
neprizná žiadnej zo strán sporu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.). Súd
konštatuje, že žalobca bol v spore úspešný v jeho nárokoch týkajúcich sa určenia, že (1) žiadosť o odklad
splátok spĺňala zákonom ustanovené podmienky; (2 in eventum) uloženia povinnosti žalovanej povoliť

odklad splátok, ako aj v nadväzujúcich výrokoch o (6) povinnosti žalovanej odstrániť údaje označujúce
ho ako osobu v omeškaní a (7) zdržať sa uvádzania takýchto údajov (spolu 4 nároky). Neúspešný bol
v zamietajúcej časti týkajúcej sa nárokov na určenie nekalých a agresívnych obchodných praktík vo
vzťahu k (3) postupu žalovanej pri nepovolení odkladu splátok, (4) výzve žalovanej zo dňa 19. júla2020 a (5) označeným emailom a s sms správam žalovanej, ako aj (2) určovaciemu nároku, že odklad
splátok sa považuje za povolený (spolu 4 nároky). Pokiaľ teda úspech žalobcu a jeho neúspech (úspech
žalovanej) predstavovali zhodne po 50 %, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal

žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.