Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205534
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1122205534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobkyne: V. G., I.. X. X. XXXX, G.

Z. B. M. XXXXX/XX, Z., zast. AK KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, Trenčín,
IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.391,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.391,08 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.391,08 eur odo dňa 25. 5. 2022 do zaplatenia. Žalobou uplatnený nárok odôvodnila
nasledovne.

2. So žalovaným uzatvorila dňa 3. 1. 2012 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako „zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX“), na základe ktorej

jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur, a tiež Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako „zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX“),
na základe ktorej jej žalovaný poskytol ďalší spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur. Celková čiastka,
ktorú jej žalovaný v poskytol, bola 3.000 eur. Pri podpise oboch jej bola na podpísanie predložená taktiež
rozhodcovská zmluva.

3. S odstupom času nedisponuje inými, ako predkladanými dokumentmi (absentujú tieto zmluvy - pozn.

súdu). Uviedla, že ak súd bude považovať za potrebné vykonanie iných dôkazov, týmto žiada, aby
potrebné dokumenty vyžiadal od žalovaného.

4. Počas splácania oboch spotrebiteľských úverov sa dostala do omeškala s niekoľkými splátkami.
V nadväznosti na to podal žalovaný v oboch veciach návrhy na Stály rozhodcovský súd Victoria,
rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. Následne boli vydané
rozhodcovské rozsudky.

5. Vo veci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol vydaný rozhodcovský rozsudok spis. zn. RK-PC
955/13-LP, ktorým jej určil povinnosť (ako žalovanej v rozhodcovskom konaní) zaplatiť žalovanému (ako
žalobcovi v rozhodcovskom konaní) sumu vo výške 2.525,08 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065%denne a úroky z omeškania tam špecifikované. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
25. 6. 2013 a vykonateľnosť dňa 29. 6. 2013.

6. Vo veci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol vydaný rozhodcovský rozsudok spis. zn. RK-PC 956/13-
LP, ktorým jej určil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.554,86 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% denne a úroky z omeškania tam špecifikované. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 6. 2013 a vykonateľnosť dňa 29. 6. 2013.

7. Na základe oboch rozhodcovských rozsudkov podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie. Boli
začaté exekučné konania na exekútorskom úrade V.. B. Z.. Na základe rozhodcovského rozsudku
spis. zn. RK-PC 955/13-LP bolo vedené exekučné konanie pod spis. zn. EX 623/13. Na základe
rozhodcovského rozsudku spis. zn. RK-PC 956/13-LP bolo vedené exekučné konanie pod spis. zn. EX
624/13.

8. Dňa 12. 6. 2015 v oboch veciach podala návrh na zastavenie exekúcie. Obe konania boli vedené
na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn. 49Er/2952/2013 a spis. zn. 49Er/2954/2013, pričom obe
konania boli skončené vydaním uznesení, ktorými súd vyhlásil exekúcie za neprípustné a tieto exekúcie
zastavil. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 623/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 2.525,08 eur s prísl. bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.10.2018,

sp. zn. 49Er/2952/2013-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 2. 2022. Uvedené
rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 3. 12. 2021, sp. zn. 1CoE/23/2021-108.
Exekučnékonanievedenépodsp.zn.EX624/13,ovymoženiepohľadávkyvovýške2554,86eursprísl.
bolozastavenéuznesenímOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa9.10.2018,sp.zn.49Er/2954/2013-80,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 2. 2022. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský

súd v Bratislave uznesením zo dňa 3. 12. 2021, sp. zn. 1CoE/14/2021-122.

9. Bolo jej doručené oznámenie jej bývalého zamestnávateľa, spoločnosti FORASERVIS, spol. s r.
o., Dorastenecká 37, Bratislava, IČO: 35 790 814, zo dňa 9. 1. 2020, ktorým oznamoval súdnemu
exekútorovi výšku sumy, poukázanej súdnemu exekútorovi, a výšku sumy, uloženej v depozite.

10. Podľa uvedeného oznámenia evidoval bývalý zamestnávateľ v depozite na účel exekúcie, vedenej
pod spis. zn. EX 623/13 sumu vo výške 7.753,20 eur. Na účet súdneho exekútora boli poukázané
finančné prostriedky v celkovej výške 2.773,23 eur, z toho suma vo výške 2.348,20 eur na účet exekúcie
spis. zn. EX 623/13, a suma vo výške 425,03 eur na účet exekúcie spis. zn. EX 624/13.

11. Po zastavení oboch exekučných konaní kontaktovala bývalého zamestnávateľa so žiadosťou o
vydanie finančných prostriedkov vo výške 7.753,20 eur z depozitu. Jej požiadavke bolo vyhovené.
Opakovane kontaktovala súdneho exekútora so žiadosťou o vydanie finančných prostriedkov, ktoré boli
poukázané na jeho účet, a teda v celkovej výške 2.773,23 eur, avšak súdny exekútor zostal pasívny.

12. Má za to, s poukazom na § 29 ods. 8 Exekučného poriadku, že počas vedenia exekúcií boli plnenia
vo výške 2.773,23 eur poukázané na účet súdneho exekútora bývalým zamestnávateľom poskytnuté
na účet žalovaného.

13. Žalovaný jej poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 3.000 eur. S odstupom času nedisponuje
prehľadom úhrad na účet oboch spotrebiteľských úverov, avšak na základe rozhodcovských rozsudkov
má za to, že na spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX E.aplatila
žalovanému 851,50 eur, a na spotrebiteľský úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zaplatila
žalovanému 766,35 eur.

14. Na istinu úveru, poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX tak bola žalobkyňa
povinnázaplatiť648,50eur,anaistinuúveru,poskytnutéhonazákladezmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX
bola povinná zaplatiť 733,65 eur. Spolu tak jej záväzok voči žalovanému predstavoval sumu vo výške
1.382,15 eur.

15. Zastáva názor, že spotrebiteľské úvery, poskytnuté na základe uvedených zmlúv o úvere, sú
bezúročné a bez poplatkov.16. Zmluvy sú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo
skutočnosti, že spísali len žiadosti o poskytnutie úveru v bode 5 a následne boli obe žiadosti podpísané
žalovaným. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy táto časť nebola

vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom úvere. Z toho vyplýva,
že so žalovaným ani v jednom prípade neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po podpísaní žiadostí
jej boli doručené oznámenia o schválení úveru, avšak na tieto už nemohla reagovať. Ide o nekalú
praktiku žalovaného. V čase podpisu zmluvy spotrebiteľ nevie, v akej výške a s akými podmienkami

mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má
byť oznámené následne žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za
ktorých je úver poskytnutý.

17. Zmluvy sú taktiež v rozpore s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neobsahujú náležitosti,
ktoré podľa tohto ustanovenia majú obsahovať. Preto sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov.

18. Istina oboch spotrebiteľských úveroch spolu predstavovala 3.000 eur. Na oba úvery zaplatila
1.617,85 eur. Jej záväzok voči žalovanému predstavoval 1.382,15 eur. Z oboch exekúcii bola na účet
žalovaného vymožená suma vo výške 2.773,23 eur. Preto sa žalovaný na jej úkor obohatil o sumu vo

výške 1.391,08 eur. Túto sumu požaduje vrátiť.

19. Vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia predžalobnou výzvou zo dňa 12. 5. 2022
a upozornila ho, že ak bezdôvodné obohatenie nevydá, uplatní svoj nárok na súde. Žalovaný na jej
výzvu nereagoval.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

21. Poprel tvrdenia žalobkyne, pretože okrem skutkovej nesprávnosti tvrdení je samotné odôvodnenie
žalovaného nároku založené na nedôvodných predpokladoch a záveroch.

22. Napríklad prezentácia domnienky, že suma 2.773,23 eur musela byť poukázaná počas exekúcie
žalovanému, lebo tak by to malo vyplývať z § 29 ods. 8 Exekučného poriadku. Ide o nesprávne tvrdenie,

pretože § 29 ods. 8 Exekučného poriadku nie je možné použiť izolovane a bez väzby na iné ustanovenia
daného zákona, hlavne ak z nich vyplývajú dôležité pravidlá pre postup pri uspokojovaní vymáhaných
nárokov. Na základe toho ani nemohol prijať od súdneho exekútora celú sumu 2773,23 eur, ktorá
podľa listu zo dňa 9. 1. 2020 bola zrazená a poukázaná zamestnávateľom žalobkyne na účet súdneho
exekútora, ale nanajvýš sumu 2.042,09 eur. Všetky sumy boli poukázané k nároku vymáhaného zo

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. To popiera preto tvrdenie žalobkyne o sume 2.773,23 eur ako o sume
pripísanej na jeho účet, a teda aj tvrdený nárok a jeho výšku, ako to uvádza žalobkyňa.

23. Vymožená suma, z ktorej sa uhrádzajú trovy exekútora, nepredstavuje jeho bezdôvodné obohatenie,
ale samostatný nárok voči exekútorovi. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 2. 2013,

sp. zn. II. ÚS 165/2012, podľa ktorého pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora, súdny exekútor koná
vo vlastnom mene, na vlastný účet, a preto môže byť v tomto postavení subjektom zodpovedným z
bezdôvodného obohatenia.

24. Ďalšou nesprávnosťou v žalobe je, koľko mu žalobkyňa uhradila. V prípade zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX bolo do podania žaloby v rozhodcovskom konaní zaplatených 540,32 eur. Súčet tejto
sumy a žalovanej sumy v rozhodcovskom konaní 2.525,08 eur činí 3.065,40 eur, čo sa rovná sume, ktorá
mala byť uhradená podľa zmluvy. V prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bolo do podania žaloby
v rozhodcovskom konaní zaplatených 510,54 eur. Súčet tejto sumy a žalovanej sumy v rozhodcovskom
konaní 2554,86 eur činí 3.065,40 eur, čo sa rovná sume, ktorá mala byť uhradená podľa zmluvy.

25. Ak žalobkyňa tvrdí, že v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX uhradila do času začatia rozhodcovského
konania sumu 851,50 eur a v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 766,35 eur, ide o nedôvodné a
zavádzajúce tvrdenie.26.Žalobkyňadozačatiarozhodcovskéhokonaniauhradila540,32eur+510,54eur,tedaspolu1.050,86
eur. Na doplatenie istiny (spolu 3.000 eur) jej ostávalo 1.949,14 eur.

27. Skutková koncepcia žaloby a odôvodnenie žalovaného nároku sú teda zjavne založené na
nesprávnych údajoch a nie je možné dospieť k tomu, že by vzniklo obohatenie v sume 1.391,08 eur.

28. Na základe uvedených údajov a pri zachovaní tvrdení žalobkyne by totiž muselo platiť, že suma

3.000 eur (ako prijatá suma) mínus 1.050,86 eur (suma uhradená do začiatku rozhodcovského konania)
mínus 2.042,09 eur (suma prijatá od súdneho exekútora) dáva výsledok v podobe preplatku 92,95 eur.
Teda bezdôvodné obohatenie by mohlo byť najviac v sume 92,95 eur. Už len táto skutočnosť dokazuje
zjavnú nedôvodnosť nároku v sume prevyšujúcej čiastku 92,95 eur.

29. Vznik bezdôvodného obohatenia v sume 92,95 eur by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by

žalobkyňa riadne a včas uhrádzala jednotlivé platby, ktorými by riadne a včas uhrádzala aspoň splátky
istiny úveru. Avšak riadne neplnila svoje záväzky, v dôsledku čoho - aj pri predpoklade bezúročnosti
úveru - uhrádzala jednotlivé splátky (pozostávajúce iba z istiny) s omeškaním a v dôsledku čoho mu
vznikol nárok na úrok z omeškania.

30. Ak by sa brali do úvahy všetky platby len na úhradu istiny, potom by k úplnému splateniu istín došlo
dňa 23. 12. 2016. V prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX prepočítal s ohľadom na postup splácania
a vzniknuté omeškanie vyčíslenie úroku z omeškania vychádzajúce len zo sumy splátky pozostávajúcej
z čiastky určenej na úhradu úveru, výšku roku z omeškania 8,75 % ročne (§ 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení ku dňu vzniku omeškania, v roku 2012) a na základe toho tvrdí, že len v prípade zmluvy

o úvere mu vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania spolu 156,26 eur. Tento nárok si uplatňuje
voči žalobkyni ako prostriedok obrany.

31. Preto je žaloba nedôvodná v celom rozsahu.

32. Ďalej namietal, že zmluvy o úvere nie sú bezúročné a bez poplatkov. Podrobne uvedené ozrejmil.

III. Replika žalobcu a duplika žalovaného

33. Žalobkyňa sa v replike s vyjadrením žalovaného nestotožnila s tým, že sa pridržala skôr vedenej

argumentačnej línie.

34. Žalovaný právo dupliky nevyužil.

IV. Skutkový stav veci

35. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom.

36. Sporné nebolo, že žalovaný v pozícií veriteľ a žalobkyňa v pozícií dlžníčky uzatvorili dve úverové
zmluvy, obe dňa 10. 1. 2012. Prvá zmluva s č. XXXXXXXXX a druhá zmluva s č. XXXXXXXXXX. Na

základe každej zo zmlúv poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.500 eur. Vrátiť mala žalobkyňa
žalovanému na každý úver 3.065,40 eur.

37. Sporné nebolo, že žalovaná úvery žalobcovi nesplácala. Preto žalobca podal dva návrhy na
rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd následne rozhodol dvomi rozhodcovskými rozsudkami. Vo veci

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol vydaný rozhodcovský rozsudok spis. zn. RK-PC 955/13-LP,
ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.525,08 eur, zmluvnú pokutu
vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania tam špecifikované. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosťdňa25.6.2013avykonateľnosťdňa29.6.2013.Vovecizmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX
bolvydanýrozhodcovskýrozsudokspis.zn.RK-PC956/13-LP,ktorýmžalobkyniuložilpovinnosťzaplatiť

žalovanému sumu vo výške 2.554,86 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania
tam špecifikované. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. 6. 2013 a vykonateľnosť
dňa 29. 6. 2013.38. Sporné nebolo, že na základe oboch rozhodcovských rozsudkov podal žalovaný návrh na
vykonanie exekúcie. Boli začaté exekučné konania na exekútorskom úrade V.. B. Baďura. Na základe
rozhodcovského rozsudku spis. zn. L.-B. XXX/XX-Y. bolo vedené exekučné konanie pod spis. zn. EX

623/13. Na základe rozhodcovského rozsudku spis. zn. L.-B. XXX/XX-Y. bolo vedené exekučné konanie
pod spis. zn. EX 624/13. Dňa 12. 6. 2015 v oboch veciach podala návrh na zastavenie exekúcie.
Obe konania boli vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 49Er/2952/2013 a sp. zn.
49Er/2954/2013, pričom obe konania boli skončené vydaním uznesení, ktorými súd vyhlásil exekúcie
za neprípustné a tieto exekúcie zastavil. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 623/13, o vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 2.525,08 eur s prísl. bolo zastavené uznesením Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 9.10.2018, sp. zn. 49Er/2952/2013-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 15. 2. 2022. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
3. 12. 2021, sp. zn. 1CoE/23/2021-108. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 624/13, o vymoženie
pohľadávky vo výške 2 554,86 eur s prísl. bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 9. 10. 2018, sp. zn. 49Er/2954/2013-80, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.

2. 2022. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 3. 12. 2021, sp. zn.
1CoE/14/2021-122.

39. Sporné bolo, koľko žalobkyňa žalovanému zaplatila titulom úverových zmlúv.

40. Žalobkyňa tvrdila, že do vydania rozhodcovského rozsudku zaplatila na zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX sumu 851,10 eur a na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX E.aplatila 766,35 eur.
Žalobkyňa k týmto úhradám uviedla, že s odstupom času nedisponuje prehľadom úhrad na účet
oboch spotrebiteľských úverov, ale vychádza z rozhodcovských rozsudkov. Žalovaný výšku týchto úhrad
spochybňoval.

41. Vzhľadom na to, že žalobkyňa tvrdila konkrétne úhrady do vydania rozhodcovských rozsudkov
v tejto veci, ležalo podľa súdu na nej dôkazné bremeno, aby tvrdené úhrady preukázala aj
konkrétnymi dôkazmi. Samotná uplatnená suma v rozhodcovských konaniach iniciovaných žalovaným
ešte nepreukazuje, aké úhrady žalobkyňa na úvery vykonala. Súd neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že

s odstupom času nedisponuje prehľadom splátok, teda dostatočným dôkazným materiálom. Žiaduce je
upozorniť na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria bdelým, ostražitým; zanedbaním
uchovania prípadného budúceho dôkazného materiálu môže dôjsť k strate práv, resp. k neposkytnutiu
ochrany súdom. Preto súd nepovažoval za preukázané skutkové tvrdenie žalobkyne, že do vydania
rozhodcovských rozsudkov uhradila na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX sumu 851,10 eur a na zmluvu

o úvere č. XXXXXXXXXX sumu 766,35 eur.

42. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že jej zamestnávateľ Floraservis spol. s.r.o. poslal súdnemu exekútorovi
sumu 2.773,23 eur. Z tejto sumy žalobkyňa odvodzovala aj konštrukciu žaloby: teda uhradila do vydania
rozhodcovských rozsudkov spolu 1.382,15 eur, exekučne vymožených bolo 2.773,23 eur, pričom úvery

sú podľa žalobkyne bezúročné a bez poplatkov, preto má uhradiť len 3.000 eur istinu; vo výsledku tak
preplatila úvery o 1.391,08 eur, čo predstavuje žalovanú sumu. Žalovaný pritom spochybňoval, že by
sa mu od súdneho exekútora dostala suma 2.773,23 eur. Súd však konštatuje, že ustálenie sumy, ktorá
sa mala dostať od súdneho exekútora žalovanému, bolo podľa súdu bez právneho významu, vzhľadom
na konštrukciu žaloby.

43. Tieto skutkové tvrdenia boli dostatočné na prijatie rozhodnutie. Žalobkyňa navrhla zabezpečenie
rozhodcovských rozsudkov súdov, avšak súd tejto požiadavke nevyhovel, nakoľko žalobkyňa mohla
preukázať platby na úvery dôkazmi, ktoré by priamo preukazovali jej platby, čo neučinila (pozri bod 41.
tohto rozsudku).

V. Hodnotenie veci súdom

44. Žalobkyňa žalobou tvrdí, že preplatila istinu dvoch úverov, ktoré jej žalovaný poskytol, majúc za to,
že úvery sa považujú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez

poplatkov.

45. Súd aplikoval na zistený skutkový stav tieto ustanovenia právnych predpisov.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Žalobkyňa tvrdí existenciu bezdôvodného obohatenia. Prvou podmienkou vzniku bezdôvodného

obohatenia je presun majetkových hodnôt v prospech obohateného. Najvyšší súd SR judikuje, že
„základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je na jednej strane vznik objektívne
merateľného majetkového prospechu u obohateného (povinného), pričom k zväčšeniu jeho majetku
došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi a na druhej strane vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch u postihnutého (oprávneného). Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na
strane obohateného musí poskytnúť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného

obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu“ (uznesenie zo dňa 27. 1. 2022, sp. zn. 2 Cdo 262/2018).

47. Konštrukcia žaloby spočíva v tom, že žalobkyňa preplatila istinu dvoch úverov, ktoré považuje za
bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa sama tvrdí, že istina každého úveru predstavovala 1.500 eur.
Spolu mala preto žalobkyňa titulom istiny úveru zaplatiť žalovanému 3.000 eur.

48. Výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali tvrdenia žalobkyne, že do vydania rozhodcovských
rozsudkov uhradila žalovanému titulom jedného úveru 851,50 eur a titulom druhého úveru 766,35
eur. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu platbu, hoci preukázať konkrétne platby mohla (predložením
výpisu z účtu, poštových poukážok a pod., prípadne ozrejmiť, na základe akej skutočnosti nedisponuje

dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi jej platby, v dôsledku čoho by požiadala o súčinnosť súd). Súd
neakceptoval zástupný dôkaz v podobe rozhodcovských rozsudkov, pretože tie nepredstavujú dôkazný
prostriedok, ktorý by preukazoval konkrétnu úhradu dlžných súm titulom úveru, a to zvlášť vtedy, ak
sama žalobkyňa tento úver splácala.

49.Pretosasúdvdokazovanínezaoberalaniustaľovanímsumy,ktorásamaladostaťdorúkžalovaného
od súdneho exekútora. Žalobkyňa tvrdila, že to bola suma vo výške 2.773,23 eur (žalovaný tvrdil nižšiu
sumu; avšak žalovaný tak činil tiež len s poukazom na uplatnené sumy v rozhodcovskom rozsudku, a
teda nemožno tvrdiť zhodnosť skutkových tvrdení ani v určitej žalovaným tvrdenej sume). Akceptovaním
faktu,žetátovžalobetvrdenásumasadostaladodispozíciežalovaného,bysamoholprijaťjedinýzáver,

a to ten, že žalobkyňa ani týmto plnením neuhradila celú dlžnú istinu úverov, ktorá bola vo výške 3.000
eur. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané, že na strane žalovaného nastalo bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobkyne, teda akékoľvek plnenie nad rámec istiny úveru.

50. Súd tak neposudzoval osobitne ani otázku, či sa úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené posudzovanie by iný výsledok, vzhľadom na už
skonštatované, neprinieslo.

51. Súd tak uzatvára, že kľúčové v tomto spore bolo, že žalobkyňa nepreukázala konkrétne platby, ktoré
žalovanému zaplatila titulom úverových zmlúv.

VI. Záver a náhrada trov konania

52. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Preto žalobu výrokom I.
zamietol.

53. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobu súd zamietol, v dôsledku čoho
bol v konaní plne úspešný žalovaný. Preto súd výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.