Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1138/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123305335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123305335.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45
407 657, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, právne zastúpený Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín proti
povinnému: MALCOM, spol. s.r.o., IČO: 36 360 244, so sídlom Pri potoku XX/XX, XXX XX A., právne
zastúpený advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o., IČO: 50 735 764, so sídlom Suché mýto

1, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto o vymoženie 50.000,- EUR s prísl. a trov exekúcie
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Kostkom, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 30
847 303, pod sp. zn. 268EX 230/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Kostkom,
so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 30 847 303, pod sp. zn. 268EX 230/23 z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekúcie z a m i e t a.

III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 330,70 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdudňa19.04.2023,vedenýmpodsp.zn.

55Ek/1138/2023, domáhal od povinného vymoženia 50.000,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu
– rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M. vydaného pod sp. zn. R 204/2022
dňa 11.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2023 a vykonateľnosť dňa 17.04.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jána
Kostku vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1138/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom:

B.:C.:D.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 268EX 230/23.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.06.2023, ktoré
bolo dňa 02.07.2023 doručené povinnému do elektronickej schránky.

4. Povinný podaním zo dňa 17.07.2023 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.07.2023 podal návrh

na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
08.08.2023 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu podľa § 61k písm. d) Exekučného poriadku, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu. „Povinný popiera oprávnenosť a zákonnosť začatia exekučného

konania voči nemu, nakoľko má zato, že nie sú splnené podmienky pre vedenie exekučného konania.
Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný
zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v
zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé,
že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány
nie sú viazané účinkami rozhodnutia, nakoľko akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, resp. uznesenie,
nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Zákon o rozhodcovskom konaní ako základný
predpoklad vzniku právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu prejednávať spor medzi stranami

sporu vyžaduje splnenie podmienky platného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto však medzi
Povinným a Oprávneným nebola nikdy platne dojednaná, respektíve rozhodcovská zmluva, ktorá by
zakladala právomoc Rozhodcu rozhodovať akýkoľvek spor medzi Povinným a Oprávneným nebola
medzi nimi nikdy uzatvorená, a teda reálne ani neexistuje. Absencia písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať

ex offo. Povinný v podanej žalobe uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať predmetný
spor v rozhodcovskom konaní bola založená rozhodcovskou doložkou podľa ustanovenia § 4 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, uvedenou v článku III. Dohody o zaplatení dlhu v
splátkach č. 01722017 zo dňa 18.07.2017. Oprávnený považuje tento postup za zjavné ohýbanie práva
a účelovú snahu Povinného založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozpore so zákonom. Z

podanej žaloby Oprávneného vyplýva, že Oprávnený svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 50.000,-
EUR odvodzuje od údajného porušenia povinností Povinného vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa
26.08.2021 v spojení s Dohodou o urovnaní zo dňa 26.08.2021. Ani jeden dokument predložený
Oprávneným spolu so žalobou, t. j. ani Dohoda o urovnaní zo dňa 26.08.2021 ani Kúpna zmluva zo
dňa 26.08.2021, z ktorých Oprávnený odvodzuje svoj nárok neobsahujú žiadnu rozhodcovskú doložku.

Oprávnený nepredložil ani osobitnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi Povinným a Oprávneným.
Práve dohoda o urovnaní zo dňa 26.08.2021 nahradila sporné nároky vyplývajúce z Dohody o zaplatení
dlhu v splátkach č. 01722017 zo dňa 18.07.2017 a nahradila ich novými záväzkami zmluvných strán
dohodnutých v Dohode o urovnaní zo dňa 26.08.2021. Samotný Oprávnený v Dohode o urovnaní zo
dňa 26.08.2021 prehlásil, že podpisom tejto Dohody, zanikajú v celom rozsahu všetky jeho pohľadávky

vrátane pohľadávok vyplývajúcich z Dohody o splnení dlhu v splátkach, pohľadávky 1 a pohľadávky 2
voči MALCOMU a E. E., a preto PATRIOT GROUP považuje všetky jeho pohľadávky za uspokojené
a vysporiadané a nebude si v budúcnosti voči MALCOMU a/alebo E. E. uplatňovať žiadne nároky
na zaplatenie akejkoľvek pohľadávky spočívajúce v porušení akejkoľvek zmluvnej alebo zákonnej
povinnosti, nároku, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania, penále, nároku na náhradu škody alebo

akékoľvek iné plnenie z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach, rozhodcovského konania 1 (vrátane
nárokov z Rozhodcovského rozsudku 1 a Opravného rozhodcovského rozsudku), rozhodcovského
konania 2 (vrátane nárokov z Rozhodcovského rozsudku 2), Exekučného konania 1 a Exekučného
konania 2, súdnych konaní vedených na Okresnom súde Banská Bystrica alebo zo zákona. Dohoda o
urovnaní zo dňa 26.08.2021 v plnom rozsahu nahradila pôvodnú Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č.

01722017zodňa18.07.2017.AktedaOprávnenýodvodzujesvojnárokodtejtonovejDohodyourovnaní
zo dňa 26.08.2021, nemôže použiť ustanovenia Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 01722017
zo dňa 18.07.2017 o rozhodcovskom konaní a založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak by bolo
úmyslom zmluvných strán zotrvať na rozhodcovskej doložke, upravili by si ju aj v novej Dohode. To
sa však nestalo. Oprávnený v priebehu rozhodcovského konania poukazoval na princíp separatibility

rozhodcovskej zmluvy / doložky od zmluvy / dohody v ktorej je obsiahnutá a tvrdil, že rozhodcovská
doložka je teda naďalej platná a účinná, a v súčasnosti existuje ako samostatný právny úkon, a to aj
napriek tomu, že hlavná zmluva/dohoda v ktorej bola obsiahnutá bola nahradená zmluvou/dohodou
novou.UvedenétvrdeniepovažujePovinnýzaabsurdné.Oprávnenýneuviedolakýmlogickýmvýkladom
dospel k tomu, že Dohoda o splátkach bola síce nahradená novou Dohodou o urovnaní a Kúpnou

zmluvou, avšak rozhodcovská doložka ostala platná ako samostatný právny úkon. Ak by chceli zmluvné
strany predmetnú doložku zachovať, premietli by ju do Dohody o urovnaní a Kúpnej zmluvy. O tom, že
Oprávnený si musí byť vedomý tejto skutočnosti svedčí prvé znenie Kúpnej zmluvy, ktoré Oprávnený
zaslal Povinnému, a ktoré v článku IX. Záverečné ustanovenia obsahovalo rozhodcovskú doložkupodľa ktorej „Zmluvné strany ako aj všetci účastníci tejto zmluvy, vrátane konateľa predávajúceho
sa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom
konaní (ďalej len ZoRK) výslovne vylučuje, budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v súvislosti s touto zmluvou v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZoRK a hmotného
práva Slovenskej republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin, Slovenská republika ... „ Je zrejmé, že v podpísanej konečnej verzii Kúpnej zmluvy,
ktorá prešla procesom pripomienkovania na oboch stranách toto ustanovenie, navrhované Oprávneným
chýba, nakoľko Povinný nesúhlasil s tým aby boli ďalšie spory medzi zmluvnými stranami riešené

pred Rozhodcom. Uvedené potvrdzuje fakt, že Povinný nemal záujem uzavrieť rozhodcovskú doložku /
zmluvu s Oprávneným a preto táto absentuje v nových dokumentoch (Dohoda o urovnaní a Kúpna
zmluva), čoho si musel byť Oprávnený vedomý, keďže ju sám navrhol avšak tento návrh u Povinného
neprešiel. Rovnako oddeliteľnosť rozhodcovskej doložky nemožno vykladať tak, ako k tomu pristupuje
Oprávnený. Neexistuje totiž možnosť založiť generálnu rozhodcovskú doložku, ktorá by sa vzťahovala
na akékoľvek a všetky spory medzi zmluvnými stranami a ktorá by sa dala použiť univerzálne. Ust.

§ 3 ZoRK jasne uvádza, že „rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“ Rozhodcovská doložka je vždy viazaná
na konkrétny, vopred určený právny vzťah, v tomto prípade by to bola Dohoda o zaplatení dlhu v
splátkach. To znamená, že ak z dohody strán nevyplýva niečo iné, je potrebné vychádzať z toho,

že rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti aj po ukončení hlavnej zmluvy avšak len pre prípadné
spory z hlavnej zmluvy alebo jej ukončenia. Dohoda o urovnaní úplne nahradila Dohodu o zaplatení
dlhu v splátkach, pričom obsahuje úplne nové práva a povinnosti, teda došlo k novácii, na ktorú sa
žiadnym výkladom nedá aplikovať rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o zaplatení dlhu v
splátkach. Kúpna zmluva je potom dokument nadväzujúci na Dohodu o urovnaní a nie na Dohodu o

zaplatení dlhu v splátkach. A ako už bolo uvedené vyššie, Oprávnený sa snažil dostať rozhodcovskú
doložku do Kúpnej zmluvy avšak tento návrh nebol zo strany Povinného prijatý a preto nemožno
hovoriť o uzavretí rozhodcovskej zmluvy / doložky. Povinný považuje výklad Oprávneného za ohýbanie
práva s cieľom majetkovo sa obohatiť na úkor Povinného. Je zarážajúce ako postupoval Oprávnený,
ale aj to, že Rozhodca tento postup „schválil“, keď na základe Rozhodcovského uznesenia zo dňa

27.01.2023, sp. zn. R 204/2022, námietku Povinného o nedostatku právomoci zamietol. Rozhodca
je podľa titulu právne vzdelaný človek, preto mu musí byť jasné, čo znamená nahradenie záväzku
na základe dohody o urovnaní. Rozhodca v uznesení o zamietnutí námietky nedostatku právomoci
uviedol, že vo vzťahu ku vznesenej námietke absencie právomoci Rozhodcu stoja proti sebe dve právne
doktríny zakladajúce argumentačné východiská protistrán, v prípade žalobcu je to uplatnenie doktríny

separability (oddeliteľnosti) rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky od hlavnej zmluvy v
ktorej je včlenená, vyplývajúca z ustanovenia § 5 ods. 2 a 3 ZoRK a na strane žalovaného je to
novatívna doktrína, teda uplatnenie podmienky privatívnej novácie vymedzenej v § 585 ods. 3 OZ v
prípade uzatvorenia Dohody o urovnaní. Zo strany Rozhodcu však došlo k nesprávnemu výkladu pojmu
separabilita rozhodcovskej zmluvy od hlavnej zmluvy. Povinný nepopiera, že rozhodcovská doložka je

oddeliteľná od hlavnej zmluvy. Hlavnou zmluvou však v tomto prípade bola Dohoda o splátkach. Ak
by teda z akéhokoľvek dôvodu bola táto Dohoda o splátkach neplatná, mohla by riadne dohodnutá
rozhodcovská doložka ostať zachovaná aj naďalej, a akékoľvek budúce spory z hlavnej zmluvy (Dohody
o splátkach) alebo jej ukončenia (napr. neplatnosť odstúpenia od Dohody o splátkach ak by existovalo)
by bolo možné riešiť v rozhodcovskom konaní. V tomto prípade, však Dohoda o urovnaní zo dňa

26.08.2021vplnomrozsahunahradilapôvodnúDohoduozaplatenídlhuvsplátkachč.01722017zodňa
18.07.2017, čo v spore nie je spochybnené ani sporné. V danom prípade rozhodcovská doložka vôbec
neexistuje, nemožno preto hovoriť o jej neplatnosti. Nemôže byť preto aplikovaný ani inštitút „preferencie
platnosti“ ako tvrdí Rozhodca, nakoľko v danom prípade nie je podstatou či rozhodcovská doložka je
platná alebo nie a je preto potrebné aplikovať výklad, ktorý by nezakladal jej neplatnosť. V danom

prípade je podstatou, že rozhodcovská doložka, ktorá by sa vzťahovala na žalovaný právny vzťah, t.j. na
porušenie povinnosti z Dohody o urovnaní, neexistuje, nakoľko nebola dohodnutá. Podľa ust. § 3 ods.
1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“ a ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu

osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“ V tejto súvislosti Povinný odkazuje na
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004, sp. zn. Obdo V 73/2003, v zmysle
ktorého: „V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok
jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovskádoložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania
vzíde." Povinnému preto nie je zrejmé, na základe čoho vlastne začal Rozhodca konať, z čoho odvodil
svojuprávomocanazákladečohovydalRozhodcovskéuznesenie.Uvedenýpostupjevhrubomrozpore

so ZoRK, a to hneď s niekoľkými jeho ustanoveniami, ktoré výslovne hovoria o práve oboch zmluvných
strán vzájomne si dohodnúť osobu rozhodcu, ktorá bude prípadne prejednávať ich vec, a to napr. s
ust. § 6 ods. 1 ZoRK, v zmysle ktorého: „Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa
zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná a
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.“ či s ust. § 8 ods. 1 ZoRK: „Zmluvné strany sa

môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.“ V
danej veci takáto dohoda ohľadne rozhodcu úplne absentuje. Povinný si týmto ďalej dovoľuje odkázať
aj na ust. § 4 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.“ Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy teda zákon sankcionuje jej neplatnosťou.
Oprávnený k návrhu na začatie rozhodcovského konania nepriložil žiadne listiny, z ktorých by čo i len
náznakom vyplývalo, že Povinný súhlasí s prejednávaním sporu pred Rozhodcom a vyjadruje svoju

vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tým svojho práva aby o jeho veci rozhodoval
nestranný a nezávislý súd. V konaní tak absentuje existencia rozhodcovskej zmluvy, pričom Oprávnený
nepreukázal uzatvorenie takejto zmluvy s Povinným alebo akýkoľvek iný úkon Povinného, z ktorého
by aspoň vzdialene mohla byť vyložená vôľa Povinného podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V
konaní tak nebola preukázaná existencia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je nepochybne

právnym úkonom, pre platnosť ktorého sa vyžaduje splnenie povinných náležitostí určených zákonom.
Z dôvodu absencie platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy neboli splnené podmienky v zmysle ZoRK
na začatie predmetného rozhodcovského konania. Z toho dôvodu o predmete sporu nebol oprávnený
rozhodovať rozhodcovský súd, resp. Rozhodca v rozhodcovskom konaní. Aj Najvyšší súd k otázke
preskúmania rozhodcovského konania exekučným súdom, či rozhodcovské rozhodnutie vydal orgán na

to oprávnený, teda na podklade platnej rozhodcovskej zmluvy, zaujal nasledovné právne stanovisko:
“Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná”. S ohľadom na uvedené skutočnosti má Povinný zato, že v danom prípade existujú iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V prípade ak exekučný súd vyhodnotí, že
nie je oprávnený skúmať platnosť resp. existenciu rozhodcovskej doložky či rozhodcovskej zmluvy,

Povinnýpoukazujenaskutočnosť,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdeBanskáBystrica,podsp.zn.
68Cr/1/2023 sa domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.04.2023, sp. zn. R 204/2022 na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 68Cr/1/2023. V predmetnom spore sa rieši zásadná otázka,
týkajúca sa jedného zo základných predpokladov pre vedenie exekučného konania a samotného výkonu
exekúcie, a to či mal rozhodcovský súd dostatok právomoci prejednávať vec v rámci rozhodcovského

konania bez existencie rozhodcovskej zmluvy medzi Povinným a Oprávneným. Ak by súdny exekútor
naďalej vymáhal pohľadávku Oprávneného a Okresný súd Banská Bystrica by následne dospel k
záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednávať vec v rámci rozhodcovského konania, takto
vymoženú pohľadávku by si musel Povinný od Oprávneného vymáhať v súdnom konaní, čo by spôsobilo
nepomerné sťaženie situácie. Súčasná právna úprava nevylučuje v exekučnom konaní využiť inštitút

prerušenia konania. Takáto možnosť bola neprípustná v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku
v znení platnom do 31.03.2017, v dôsledku čoho sú závery súdov o nemožnosti takéhoto postupu
spred 01.04.2017 nepoužiteľné (napr. rozh. ÚS SR I. ÚS 218/2013 zo dňa 10.07.2013). Z tohto dôvodu
podľa názoru Povinného aj v exekučnom konaní možno s poukazom na § 200 Exekučného poriadku
popri odklade exekúcie, o ktorom rozhoduje súdny exekútor (§ 61h Exekučného poriadku), rozhodnúť o

prerušení konania subsidiárne v zmysle Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé,
že predložená exekučná vec úzko súvisí s konaním, vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica,
ktorého rozhodnutie môže výrazne ovplyvniť priebeh aj konečný výsledok samotného exekučného
konania.SohľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostimáPovinnýzato,ženiejemožnépokračovať
v začatej exekúcii voči Povinnému na vymoženie Pohľadávky, nakoľko ďalšie pokračovanie by bolo

v rozpore so zásadou právnej istoty v exekučnom konaní. Povinný preto žiada Okresný súd Banská
Bystrica, aby vydal nasledovné Uznesenie, s tým, že súd exekučné konanie zastavuje alternatívne ak by
súd aj po zvážení všetkých rozhodných skutočností týkajúcich sa vedenia súdneho konania o zrušenie
Rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.04.2023. sp. zn. R 204/2022 dospel k záveru, že nie je dôvodna zastavenie exekúcie, tak vydal nasledovné uznesenie, a to že súd exekučné konanie prerušuje do
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhoOkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.68Cr/1/2023.

7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo
nasledovné. Ako prvé podotýkal, že pokiaľ dôvod pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená
povinný považuje skutočnosť, že medzi ním a oprávneným nebola platne uzatvorená rozhodcovská
zmluva/doložka, resp. že táto vôbec neexistuje, tak tento považuje oprávnený v celom rozsahu za
neopodstatnený. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na priebeh rozhodcovského konania (ktorý

je medzi oprávneným a povinným nesporný), kedy v rámci rozhodcovského konania rozhodca vydal
uznesenie zo dňa 27.01.2023, ktorým námietku predpojatosti a námietku právomoci vznesenú zo strany
povinného zamietol. V tejto súvislosti si oprávnený v prvom rade dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na
dikciuustanovenia§21ods.4ZoRKvzmyslektorého:„Akrozhodcovskýsúdrozhodne,žemáprávomoc
rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci
nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením,

že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do
30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti
rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže
počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.“
Oprávnený poukazuje na to, (tak ako aj uvádza povinný) že konajúci rozhodca vydal uznesenie zo dňa

27.01.2023, ktorým vyslovil svoju právomoc, pričom však zároveň povinný v zákonnej lehote nevyužil
svoje právo podať návrh na súd, aby o tejto námietke rozhodol a zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu absencie právomoci rozhodcu sa domáhal až v samotnej žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, resp. z tohto dôvodu sa domáha aj zastavenia tohto exekučného konania. V súvislosti
s uvedeným postupom v rozhodcovskom konaní si dovoľujeme poukázať na komentované znenie

vyššie citovaného ustanovenia (Gyárfáš/Števček a kolektív, Zákon o rozhodcovskom konaní, Komentár,
C.H.BECK, 1. vydanie 2016, ISBN 978-80-7400-636-4, str. 214 a nasl.), kde sa uvádza: „Doktrinálne aj
prakticky dôležitou otázkou je riešenie situácie, keď rozhodcovský súd pozitívnym uznesením potvrdil
svoju právomoc a namietajúci účastník (typicky žalovaný) v 30-dňovej lehote nevyužil možnosť podať
návrh na súd. Prikláňame sa k názoru, že právo namietajúceho účastníka domáhať sa neskôr zrušenia

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 z dôvodu nedostatku právomoci zaniká. Vychádzame pritom z
nasledovného. Po prvé, zákon o rozhodcovskom konaní systematicky vychádza z toho, že námietky je
potrebné vzniesť čo najskôr (§17a, § 40 ods. 4). Účelom týchto ustanovení je v záujme hospodárnosti
konania zabezpečiť čo najskoršie ustálenie sporných otázok a zároveň zamedziť oportunistickému
správaniu účastníkov, ktorí by si prípadné námietky „nechali v zálohe“ a využili ich v závislosti od

vývoja rozhodcovského konania, resp. od rozhodnutia vo veci samej. Tento dôraz na včasné vznesenie
námietok je osobitne zjavný vo vzťahu k jurisdikčným námietkam, keď nevznesenie námietky vedie
nielen k jej preklúzii, ale dokonca k (tacitnému) vzniku rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 7). Ak by teda
namietajúci účastník mohol nevyužiť možnosť podania návrhu podľa § 21 ods. 4 a zároveň si námietku
zachovať pre účely neskoršieho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, išlo by o procesne

nehospodárny postup, ktorý by podporoval oportunistické správanie účastníkov. Po druhé pozitívne
uznesenie o právomoci má podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 účinky res iudicata. Otázka existencie
právomoci rozhodcovského súdu je teda rozsúdenou otázkou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o
tejto otázke je s výnimkou osobitného konania podľa § 21 ods. 4 záväzné aj pre všeobecné súdy.
V neposlednom rade možno uviesť, že k rovnakému názoru sa prikláňa aj zahraničná literatúra. Je

pravdou, že v zahraničných právnych poriadkoch je táto otázka konceptualizovaná odlišne, nakoľko
rozhodnutie o právomoci je zväčša vydávané vo forme rozhodcovského rozsudku. V slovenskom
kontextevšaktentorozdielpreklenujeprávecitovaný§38ods.2vspojenís§35,ktoréajrozhodcovským
uzneseniam priznávajú účinky res iduicata. Možno teda uzavrieť, že ak namietajúci účastník proti
rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku

právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 má
teda podobné prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2.“ Vzhľadom
na vyššie uvedené má oprávnený za to, že v prípade, ak povinný nevyužil možnosť podania návrhu
podľa § 21 ods. 4 má táto skutočnosť za následok to, že jednak nemôže s úspechom namietať
právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a vo

vzťahu k exekučnému konaniu túto skutočnosť nemôže opätovne preskúmavať exekučný súd nakoľko
sa jedná o res iudicata, a zároveň to má za následok tacitné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (ak by
nebola platne uzavretá čo však oprávnený popiera). Nemôže potom obstáť argumentácia povinného
o tom, že právomoc rozhodcu nebola daná. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, žepovinný nemôže v exekučnom konaní s úspechom namietať neexistenciu právomoci rozhodcu, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok ako podklad pre toto exekučné konanie. K tvrdeniu povinného o tom, že
neexistuje žiadna rozhodcovská zmluva/doložka na poklade ktorej by bol rozhodca oprávnený vydať

rozhodcovský rozsudok oprávnený ďalej poukazuje (tak ako aj poukazoval v priebehu rozhodcovského
konania) na princíp separability rozhodcovskej zmluvy/doložky od zmluvy/dohody v ktorej je obsiahnutá.
V tejto súvislosti má oprávnený za to, že dohodou o urovnaní došlo medzi jej účastníkmi k vyporiadaniu
záväzkov vyplývajúcich z dohody o zaplatení dlhu v splátkach, čo aj priamo vyplýva z článku II
bod 2.2 dohody o urovnaní v zmysle ktorého: „Účastníci dohody vyhlasujú, že postupom podľa tejto

dohody a najmä splnením všetkých povinností podľa tejto dohody sú medzi nimi všetky ich záväzky
a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov týkajúcich sa pohľadávky 1 a pohľadávky 2, dohody o
zaplatení dlhu v splátkach urovnané a uspokojené, čo potvrdzujú svojím podpisom na tejto dohode.“ Z
obsahu citovaného ustanovenia, ako aj z obsahu celej dohody o urovnaní je zrejmé, že jej účelom bolo
vysporiadať záväzky účastníkov tejto dohody (a to konkrétne pohľadávku 1 a pohľadávku 2) vyplývajúce
z dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje,

a ani nemôže predstavovať záväzok, ktorý by uzatvorením dohody o urovnaní mal zaniknúť. Samotná
rozhodcovská doložka sa nevzťahuje len na záväzky vyporiadané dohodou o urovnaní a vyplývajúce z
dohody o zaplatení dlhu v splátkach (toto je zrejmé zo samotného textu rozhodcovskej doložky) ale aj
na všetky prípadné spory, ktoré môžu medzi jej zmluvnými stranami vzniknúť aj v budúcnosti. Taktiež je
potrebné poukázať na to, že dohoda o urovnaní a s ňou spojená kúpna zmluva predstavujú nadväzujúce

právne úkony na dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. Tieto spolu úzko súvisia, keďže uzatvorenie
dohody o urovnaní a kúpnej zmluvy bolo podmienené existenciou dohody o zaplatení dlhu v splátkach.
Podľa názoru oprávneného je štandardné, keď rozhodcovská zmluva/doložka pokrýva nároky medzi
jej zmluvnými stranami vyplývajúce zo súvisiacich právnych vzťahov. Rozhodcovská doložka je teda
naďalej platná a účinná, a v súčasnosti existuje ako samostatný právny úkon, a to aj napriek tomu,

že hlavná zmluva/dohoda v ktorej bola obsiahnutá bola nahradená zmluvou/dohodou novou. Pokiaľ
povinný tvrdí, že nemal vôľu podriadiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu, o čom má svedčiť tá
skutočnosť, že v procese uzatvárania dohody o urovnaní a kúpnej zmluvy nesúhlasil s ustanovením
rozhodcovskej doložky v týchto dokumentoch, toto tvrdenie oprávnený popiera. Oprávnený súhlasil
s tým, že rozhodcovská doložka nemusí byť uvedená v predmetných dokumentoch práve z dôvodu,

že si bol vedomý platnosti a účinnosti rozhodcovskej doložky inkorporovanej v dohode o zaplatení
dlhu v splátkach, a preto nepotreboval mať existenciu rozhodcovskej doložky potvrdenú duplicitne.
Oprávnený ďalej uvádza, že pokiaľ povinný tvrdí, že uzatvorením dohody o urovnaní a kúpnej zmluvy
malo dôjsť k ukončeniu platnosti a účinnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o zaplatení
dlhu v splátkach, pretože „dohoda o urovnaní a kúpna zmluva nahradila sporné nároky vyplývajúce

z dohody o zaplatení dlhu v splátkach“ s takýmto výkladom sa nemožno stotožniť. Oprávnený má za
to, že predmetné dokumenty riešia medzi sporovými stranami len nároky špecifikované v dohode o
zaplatení dlhu v splátkach, nie prípadnú právomoc subjektu oprávneného o týchto nárokoch rozhodovať
v prípade sporu. V tejto súvislosti má oprávnený za to, že treba aplikovať na daný právny vzťah a s tým
súvisiacu právomoc rozhodcu opačný výklad ako uvádza povinný, a to taký, že v prípade ak by chceli

zmluvné strany dohody o zaplatení dlhu v splátkach uzatvorením dohody o urovnaní a kúpnej zmluvy
determinovať účinky rozhodcovskej doložky, túto skutočnosť by v dohode o urovnaní a kúpnej zmluve
výslovne uviedli, čo však nespravili. Oprávnený má ďalej za to, že v prípade ak by aj súd považoval
otázku existencie, resp. platnosti rozhodcovskej doložky a s tým previazanej právomoci rozhodcovu
vo veci konať a rozhodovať za spornú, je potrebné aplikovať taký výklad, ktorý preferuje zachovanie

platnosti, ktorá je vyjadrená aj v náleze Ústavného súdu I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 podľa
ktorého ... „Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s
výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov
hlavne skutočnosť, že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Ako v prípade výkladu
právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné

priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu,
zmyslu a účelu“.... „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s
ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou,

a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim
z čl. 1 Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu
výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim...“. S citovaným
odôvodnením sa stotožňuje aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 9/2019 z 27.5.2020. V zmysleuvedeného teda v rámci otázky platnosti / neplatnosti rozhodcovskej doložky Rozhodca konštatuje, že
túto považuje za platnú a riadne uzavretú. Oprávnený ďalej k (alternatívnemu) návrhu povinného na
prerušenie exekučného konania až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského

rozsudku uvádza, že takýto postup považuje za nehospodárny. V prvom rade je potrebné poukázať na
skutočnosť,žepovinnýmápretietoúčelyiný–vhodnejšíprostriedokochranysvojichprávatojepodanie
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v rámci konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Prerušenie exekučného konania (i keď takýto postup nie je vylúčený) považuje oprávnený
za neštandardný, nevhodný a nehospodárny, nakoľko, tak ako je uvedené vyššie sú tu iné vhodnejšie

prostriedky ochrany práv povinného, ktoré by mal využiť prioritne. Vzhľadom na uvedené oprávnený
navrhuje aby súd vydal Uznesenie v nasledovnom znení: Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa
zamieta. Návrh povinného na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 68Cr/1/2023 sa zamieta. Oprávnený má nárok na
náhradu trov konania za tento úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie) vo
výške 330,70 eur (á= 263,06 eur + 12,52 eur režijný paušál + 55,12 eur DPH).

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj

vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej
exekúciu zákon pripúšťa..

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobujeneprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania

návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného

na zastavenie exekúcie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to

z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola nikdy platne dojednaná, respektíve rozhodcovská zmluva,
ktorá by zakladala právomoc Rozhodcu rozhodovať akýkoľvek spor medzi Povinným a Oprávneným
nebola medzi nimi nikdy uzatvorená, a teda reálne ani neexistuje, v dôsledku čoho aj rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o veci a ďalej z dôvodu, že podal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní,

pričom konanie vedené pred Okresnom súde Banská Bystrica, pod spisovou značkou: 68Cr/1/2023
nebolo ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie právoplatne skončené.

19. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa

rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
V tomto exekučnom konaní je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M. vydaného pod sp. zn. R 204/2022 dňa 11.04.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2023 a vykonateľnosť dňa 17.04.2023 (vydaný v nespotrebiteľskom
spore), priebeh konania ktorého upravuje zákon. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej

len zákon č. „244/2002 Z. z.“), a teda exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej spore, na ktorý by sa podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahovala
osobitná ochrana. Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.04.2017 pri posudzovaní návrhu na vykonanie
exekúcie ustanovuje postup súdu v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskom spore (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku), kde okrem iného stanovuje

povinnosť súdu preskúmať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska splnenia podmienok podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Exekučný poriadok takúto zákonnú povinnosť výslovne nestanovuje v prípade, ak sa má exekúcia
vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom spore. V danom prípadesa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah. V prípade
takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať založenie právomoci
rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej

podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., ani iné nedostatky takejto rozhodcovskej zmluvy.
Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012
podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť
resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Zároveň zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi podať na príslušný súd žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. V zmysle uvedeného ak sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného
než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako tomu bolo v tomto prípade), tak ustanovenia Zákona o
rozhodcovskom konaní a súčasne ustanovenia Exekučného poriadku vylučujú v exekučnom konaní
skúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul v nespotrebiteľskom spore
vydal. V takýchto prípadoch (v sporoch z iného než zo spotrebiteľského vzťahu) sa premieta klasická
rímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“alebo„nechsikaždý

stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“).

20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo
7/2013 zo dňa 26.06.2013, podľa ktorého: „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú

účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach
sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria

bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať
a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní,
pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné.“

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v
rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je jednotná v názore,
že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,

v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

22. Súd zároveň v tomto bode zdôrazňuje, že otázka problematiky nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť nespotrebiteľský spor na základe rozhodcovskej zmluvy
predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavuje okolnosť, ktorú
buď skúmal alebo mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, v spojení
so skutočnosťou, že povinný má zákonnú možnosť podľa zákona č. 244/2002 Z. z. podať žalobuo zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciuje osobitné konanie pred na to príslušným
všeobecným súdom oprávneným prejednať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre
neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore, v čoho dôsledku

problematikanámietkynedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúduvnespotrebiteľskomsporenespadá
do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe
výsledku základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom
povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali
za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného
titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je v danom štádiu
viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné
rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by
preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa
jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného

konania o rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska
formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov
v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecnéhosúdu.Nazákladeuvedenéhoexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovaťvecnúsprávnosť

(skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského súdu,
a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom konaní.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, teda
exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

23. K samotnému podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciovalo konanie
pred Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp. zn. 68Cr/1/2023, súd dodáva, že samotné podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku. Samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá
dôvod straty právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Takéto účinky môže mať iba právoplatné

rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku, prípadne právoplatné rozhodnutie súdu o
odklade vykonateľnosti exekučného titulu do času rozhodnutia vo veci samej. To znamená, že v
čase od vydania exekučného titulu cez vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a začatie exekúcie
nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili, resp. zrušili exekučný titul. Súd je viazaný len
právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, ktorým by bol zrušený exekučný titul, čo v danom prípade

nebolo predložené. Uvedené teda znamená, že aj napriek tomu, že povinný podal na príslušnom súde
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak napadnutý rozsudok zostáva aj naďalej právoplatný,
a to až do času, kým súd právoplatne nerozhodne o jeho zrušení. Súd z vlastnej činnosti zabezpečil
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica , sp. zn. 68Cr/1/2023 zo dňa 18.12.2023, ktorým bola
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnutá. Na základe vyššie uvedeného súd považoval

námietku povinného o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore za
nedôvodnú, a nezakladajúcu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Zároveň súd ako nedôvodný vyhodnotil aj návrh na prerušenie exekučného konania do právoplatného
skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 68Cr/1/2023, nakoľko
v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie už bolo v predmetnom konaní rozhodnuté a preto

súd aj tento návrh na prerušenie exekučného konania zamietol.

24. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod nazastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške

jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

33.Oprávnenýsivsúvislostisnávrhompovinnéhonazastavenieexekúcieuplatnilnáhradutrovvovýške

330,70 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z jedného polovičného právneho úkonu právnej služby
vo výške 263,06 EUR, jedného režijného paušálu vo výške 12,52 Eur (za úkon vykonaný v roku 2023)
vrátane 20 % DPH (t. j. 263,06 EUR + 12,52 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške.

34. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v III. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.