Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5C/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202507
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6423202507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci
žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. F., G. H. I. XXX/XX zast. JUDr. Ľudmilou
Petrušovou, advokátkou, Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 386/10 proti žalovaným 1) A. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. J. X zast. JUDr. Mgr. Slavomírom Vodnákom, advokátom, Žarnovica, Ulica
Slobody 1478/142 a 2) G. K. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. F., L. XX/XX o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese D., obec C. J., katastrálne územie C. J. zapísaným C. M. D., odbor katastrálny na LV č. XXX ako
parcela reg. "C" č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela reg. "C" č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. X
postavený na parcele reg. "C" č. XXX/X a v y p o r i a d a v a ho tak, že n a r i
a ď u j e predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov,

žalobkyni vo výške ?, žalovanej v rade 1) vo výške ? a žalovanej v rade 2) vo výške ?.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovaným v rade 1) a 2)
v plnom rozsahu, ktoré budú povinné zaplatiť každá po 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese D., obec C. J., katastrálne územie C. J. zapísaným C.
M. D., odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 a parcela reg. "C" č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. X postavený na parcele reg. "C" č. XXX/X
(ďalej len "nehnuteľnosti"). Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanými v rade 1) a 2) sú podielovými
spoluvlastníčkami daných nehnuteľností, ona a žalovaná v rade 2) v spoluvlastníckom podiele ? každá a

žalovaná v rade 1) v spoluvlastníckom podiele ?. Spoluvlastnícky podiel nadobudli žalobkyňa a žalovaná
v rade 2) titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/9/2008, Dnot 65/2008 zo dňa 20. 05. 2008 po svojom
otcovi. Rodinný dom bol postavený jej otcom a jeho bratom, ale jej otcovi nikdy neslúžil na trvalé bývanie,
využíval ho na víkendy. V roku XXXX sa chcel s bratom dohodnúť na vyporiadaní, ale ten nemal záujem,
vyjadril sa, nech si to riešia deti. Po smrti otca nezačali žalobkyňa ani žalovaná v rade 2) nehnuteľnosti
užívať, pretože majú zabezpečené vlastné bývanie. Od smrti ich otca začali vznikať nezhody, žalobkyňa

a žalovaná v rade 2) nemali riadny prístup do rodinného domu, boli vymenené fabky resp. kľúče vo fabke
umiestnené tak, že sa zvonka nedalo odomknúť, prevažnú časť z nehnuteľností užíva žalovaná v rade
1), prvé poschodie, celé prízemie, dvor, záhradu, vedľajšie stavby. Nechceli vec riešiť s ohľadom na starúmamu (otcovu matku), ktorá čiastočne užívala rodinný dom (mala aj vlastný rodinný dom v blízkosti,
ale posledné roky života prespávala u žalovanej v rade 1). V roku XXXX ich oslovila dcéra žalovanej
v rade 1) N. G., či by nemali záujem previesť na ňu podiel. Voči tomu nemali výhrady, ale požadovali

finančné vyrovnanie. Po vzájomnej dohode dali vyhotoviť znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu predmetu sporu vo výške 74 400,-Eur; znalecký posudok osobne odovzdali dcére
žalovanej v rade 1), ktorá zaslala mailom znalcovi námietky, na čo znalec reagoval, že odporúča
uskutočniť rozporové konanie na tvare miesta, kde sa vec môže prejednať. N. G. opakovane listom zo
dňa 13. 05. 2014 aj SMS zo dňa 12. 02. 2015 žalobkyňa vyzvala, aby sa vyjadrila za akých podmienok

má záujem o odkúpenie podielov, ale nereagovala. Listom zo dňa 03. 11. 2015 žalovanej v
rade 1) a v tom čase aj jej manželovi G. navrhli žalobkyňa a žalovaná v rade 2), aby odkúpili ich
spoluvlastnícke podiely spolu za 30 000,-Eur, teda pre každú ustupujúcu spoluvlastníčku 15 000,-Eur.
Žalovaná v rade 1) s manželom listom zo dňa 09. 11. 2015 zaslali vyjadrenie, že majú záujem odkúpiť
spoluvlastnícke podiely, ale nesúhlasili s výškou výplaty, považovali ju za neprimeranú, mali výhrady
voči znaleckému posudku. Žalobkyňa sa snažila vec doriešiť, viackrát kontaktovala rodinu žalovanej v

rade 1), aby sa vyporiadali, ale bezvýsledne, odmietli vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku; stav
im vyhovoval, bez obmedzení užívali takmer celé nehnuteľnosti (stalo sa, že niekedy zapratali aj časť
domu - byt, ktorý pôvodne užíval otec žalobkyne). V C. XXXX jej prišla výzva, kde žalovaná v rade
1) s manželom uviedli, že nehnuteľnosti vyžadujú opravy, na ktorých sa má so žalovanou 2) podieľať
podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Tiež uviedli, že nehnuteľnosti spoločne so žalovanou v rade

2) neužívajú niekoľko rokov, nemajú záujem o užívanie do budúcna a navrhli finančnú náhradu po
5 000,-Eur každej. K listu bol pripojený rozpočet na opravu strechy, výmeny dverí a okien v sume 20
679,56 Eur, z čoho ? predstavovala 10 339,78 Eur, teda viac ako by bola výplata (rozpočet bol urobený
na výmenu okien a dverí pre jedno podlažie, spoločné priestory a opravu strechy). Dňa 22. 10. 2018
zaslali vyjadrenie, že požadujú výplatu 15 000,-Eur za každý podiel, na čo to už žalovaná v rade 1) a jej

manžel nereagovali. Manžel žalovanej v rade 1) zomrel v O. XXXX a na žiadosť jeho mladšieho syna
G. sa dňa 21. 02. 2019 konalo stretnutie, kde im bolo navrhnuté finančné vyporiadanie po 7 000,-Eur
pre každú, čo odmietli. Spoluvlastnícky podiel po úmrtí manžela nadobudla žalovaná v rade 1) (podiel
mala s manželom v BSM) a táto nemala záujem následne vec vyriešiť. Realitná kancelária MB REAL,
realitná a finančná agentúra dňa 08. 08. 2022 určila trhovú hodnotu predmetu sporu na 151 000,-

Eur. Žalovanej v rade 1) zaslali predžalobnú výzvu dňa 24. 08. 2022, na ktorú reagovala jej právna
zástupkyňa dňa 26. 09. 2022, kde neuviedla správne skutkový stav, keď konštatovala, že rodinný dom
bol postavený rodičmi K. E. a ich synom G., čo nebola pravda, pretože starý otec zomrel v O. XXXX a
rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia vydaného dňa XX. XX. XXXX, kde ako
stavebníci sú uvedení G. E., K. E. s manželkou P. - matkou žalobkyne a žalovanej v rade 2). K.

E. do domu chodil a podieľal sa na opravách a údržbách aj na pravidelnej príprave palivového dreva
na vykurovanie, finančne prispieval na energie aj na náklady na údržbu. Dom vyžaduje investície a je
funkčne a fakticky rozdeliteľný. Medzi podielovými spoluvlastníkmi pre pretrvávajúce nedorozumenia
nedošlo ku konsenzu. A. Q. G. vyhotovila znalecký posudok č. XXX/XXXX, podľa ktorého je hodnota
nehnuteľností 133 600,-Eur. Pred vyhotovením znaleckého posudku sa konala obhliadka za prítomnosti

strán sporu, znalkyne, advokátky žalobkyne a syna žalovanej v rade 1) G., ktorý sa správal nevhodne.
Žalovaná v rade 1) na obhliadke sama uviedla, že si nevie predstaviť spoločné užívanie nehnuteľností
vzhľadom na nezhody medzi nimi a ona má problém užívať riadne predmet sporu, keď do svojej bytovej
jednotky na prvom poschodí musí prekonávať strmé schodište a čím ďalej tým viac má problém
s prístupom. Aj s poukazom na konfliktné vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie je možné vykonať reálnu

deľbu nehnuteľností, pretože do budúcna by neustále dochádzalo k sporom v súvislosti s užívaním
spoločných priestorov, častí, resp. s potrebnými investíciami nevyhnutnými do opráv a úprav
nehnuteľností. Listom zo dňa 11. 08. 2023 bol žalovanej v rade 1) zaslaný návrh na mimosúdne
vyriešenie veci. Žalovaná v rade 1) má záujem zrušiť spoluvlastníctvo, ale je ochotná vyplatiť maximálne
finančnú čiastku 10 000,-Eur, inak nemá záujem nehnuteľnosti prevziať v celosti a trvá na reálnej deľbe.

Jej návrh je neprijateľný, keďže výška výplaty nezodpovedá ? zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností a
reálna deľba neprichádza do úvahy (konflikty, investície). Znalkyňa konštatovala, že rodinný dom tvoria
dve bytové jednotky, ale je potrebné urobiť viaceré opatrenia, aby bolo možné rodinný dom rozdeliť na
dve bytové jednotky napr. rekonštrukcia vykurovania, elektriky, vody, všetky rozvody inžinierskych sietí,
rozdelenie nebytových priestorov (v súčasnosti všetky nebytové priestory užíva výlučne žalovaná v rade

1). Žalobkyňa má podiel ?, žalovaná v rade 2) má podiel ?, ale žalobkyňa nechce zostať v
podielovom spoluvlastníctve ani so žalovanou 2), hoci je to jej sestra, nechce zostať v podielovom
spoluvlastníctve so žiadnou treťou osobou. Nevedia sa dohodnúť na žiadnych opravách, keď žalovaná
v rade 1) prezentuje potrebu vykonať opravu strechy za 18 000,-Eur, ale znalkyňa zistila, že to nie jepotrebné a postačí vykonať opravu v podstatne v menšom rozsahu. Žalovaná v rade 1) nie je odkázaná
na bývanie v tomto rodinnom dome, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov na
tej istej ulici (ide o starorodičovský rodinný dom, ktorý s pozemkami nadobudla s manželom od starej

matky B. E.). Vzhľadom na to ,že nedošlo k dohode, reálna deľba nie je možná, žiadala, zrušiť podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a vyporiadať ho tak, že nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného
vlastníctva žalovanej v rade 1) a táto bude povinná vyplatiť žalobkyni aj žalovanej v rade 2) náhradu 33
400,-Eur každej a žiadala priznať náhradu trov konania voči žalovaným.

2. Ako dôkazy označila LV č. XXX, XXX, znalecký posudok č. XXX/XXXX, list zo dňa 13. 05. 2014,
SMS zo dňa 12. 02. 2015, znalecký posudok č. XXX/XXXX, e-mail zo dňa 28. 10. 2014 doručený
znalcovi, e-mail zo dňa 29. 10. 2014 - vyjadrenie znalca, list zo dňa 03. 11. 2015, list zo dňa 09. 11.
2015, výzvu zo dňa 04. 10. 2018 s prílohou, list právneho zástupcu zo dňa 22. 10. 2018, predžalobnú
výzvu zo dňa 24. 08. 2022, potvrdenie o trhovej cene nehnuteľností, stanovisko k predžalobnej výzve,
oznámenie žalovanej v rade 1) zo dňa 18. 05. 2023, e-mail právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 19. 05.

2023, cenovú ponuku, list právnej zástupkyne zo dňa 11. 08. 2023, stanovisko zo dňa 30. 08. 2023.

3. Žalovaná v rade 1) uviedla, že spoluvlastnícky podiel nadobudla titulom dedenia po manželovi v
zmysleuzneseniaOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.25D/12/2019,Dnot32/2019,ponadobudnutí
komunikovala so žalobkyňou a žalovanou v rade 2) s tým, že navrhovala reálne rozdelenie domovej

nehnuteľnosti, keď stavebníci aj projektová dokumentácia počítali s výstavbou domu ako dvojbytového.
Pripúšťala možnosť odkúpenia spoluvlastníckych podielov, ale k dohode o cene nedošlo, pretože
suma nebola adekvátna trhovej hodnote, stavu a nezohľadňovala dlhodobé zhodnocovanie z jej strany.
Rodinný dom postavil C. O. G. spolu s jej G., k výstavbe pristúpili v roku XXXX, keď nadobudli pozemok a
zámerom bola výstavba bytového domu - dvojbytovky s identickými samostatnými bytovými jednotkami,

v súčasnosti s vlastnými odbernými miestami elektriny, náklady znášala vždy len ona s manželom. Podľa
pôvodnej dohody mal na 1. nadzemnom podlaží bývať R. E. s manželkou B. a na 2. nadzemnom podlaží
mal bývať G. E.. Po smrti R. E. dostavali dom bratia G. a K., ktorí v stavebnom konaní vystupovali
ako stavebníci. Po dohode mal K. s rodinou k dispozícii horný byt a spodný G. so žalovanou v rade 1),
ich deťmi a B. E., ktorá s nimi od začiatku žila v spoločnej domácnosti až do svojej smrti v roku XXXX.

B. E. nebývala v inom dome, tento síce užívala, ale iba ako hospodársky dom. Dom užívala žalovaná v
rade 1) a jej rodina iba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, spoločné priestory nebolo nutné odčleniť,
pretože žalobkyňa a žalovaná v rade 2) neprejavili o užívanie záujem, ale nič im v tom nebránilo. K. E.
s rodinou užíval horný byt len výnimočne, na následných opravách a údržbe domu sa nepodieľal. Po
jeho smrti žalobkyňa a žalovaná v rade 2) dom neužívali, neboli v kontakte, nemohli byť ani v konflikte,

k nedorozumeniam dochádza iba v dôsledku rozdielnych názorov na spôsob vyporiadania. Žalobkyňa
namietla výšku nákladov na opravu strechy, ale nepredložila doklad, že by ju bolo možné vykonať za
nižšiu sumu. Dom je reálne deliteľný na dve bytové jednotky a reálnym rozdelením by bola naplnená aj
požiadavka spravodlivého usporiadania vlastníctva, nedôjde k poškodeniu práv žalobkyne a žalovanej
v rade 2), konajú v zhode. Ak nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve môžu svoju bytovú

jednotku predať tretej osobe. Navrhla podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať
reálnym rozdelením. V prípade, ak by súd možnosť reálneho rozdelenia vylúčil, žiadala zohľadniť jej
vek, citovú väzbu k nehnuteľnostiam, odkázanosť na bývanie v dome, v ktorom chce dožiť, keď bývanie
v starorodičovskom dome nemôže slúžiť na trvalé bývanie a nedisponuje finančnými prostriedkami na
vyplatenie a nezrušiť podielové spoluvlastníctvo.

4. Ako dôkazy označila výsluch strán sporu, znalecké dokazovanie, rozpočet stavby z roku XXXX,
geometrický plán z roku XXXX, dohodu o odpredaji pozemku zo dňa XX. XX. XXXX, rozhodnutie ONV
zo dňa XX. XX. XXXX, LV z XX. XX. XXXX, faktúry SSE.

5. Žalovaná v rade 2) uviedla, že je so žalobkyňou a žalovanou v rade 1) podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností, nemá záujem ich nadobudnúť a súhlasí s navrhovaným spôsobom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že zámer pôvodných stavebníkov je nepodstatný, v tom

období bola iná situácia, žalovaná v rade 1) v tom čase ešte nepatrila do rodiny. V čase spisovania
dohody dňa XX. XX. XXXX neexistovala žiadna stavba na parc. č. N. XXX, XXX, nie je zrejmé, prečo
je to v dohode uvedené, stavebné povolenie bolo vydané dňa XX. XX. XXXX. Pôvodný zámer bol, že
rodinný dom si postavia R. E. s manželkou B. a synom G.. Dňa XX. XX. XXXX R. E., ktorýbol niekoľko mesiacov chorý, zomrel, zmenila sa situácia a rodina sa dohodla, že podiel ? z
pozemku parc. č. N. XXX nadobudne syn K., druhý podiel ? patril manželke poručiteľa, ktorej dňa XX.
XX. XXXX zaniklo právo osobného užívania pozemku a došlo k zriadeniu práva osobného užívania

pozemku v prospech K. a manželky P.. Na jeseň XXXX G. a K. pripravovali pozemok na výstavbu,
vykonali svojpomocne len zemné práce; stavebníkmi boli G. a K. s manželkou, výstavba domu sa začala
realizovať v roku XXXX, stavba bola skolaudovaná XX. XX. XXXX, rodinný dom sa začal užívať v roku
XXXX. Pôvodne mali bratia bývať trvale spoločne a každý užívať samostatne bytovú jednotku a suterén,
každý v ?. Po nasťahovaní žalovanej v rade 1) začali vznikať problémy v komunikácii, žalovaná v rade

1) slovne urážala rodinu K., a preto sa s manželkou rozhodli, že dom budú využívať len príležitostne
na rekreačné účely. Od začiatku existovali dve samostatné merania elektriny, na jedno meranie bolo
napojené len prvé poschodie, za ktoré platil G., na druhé bolo napojené druhé poschodie a celý
suterén, čo platil K. s manželkou do roku XXXX. Od roku XXXX žalobkyňa a jej sestra - žalovaná v rade
2)neužívalirodinnýdom,nemalidonehoprístup,pretosaodmietlipodieľaťnanákladoch naelektrinu.
Žalovaná v rade 1) užíva celé prvé poschodie aj celý suterén (tento je zaprataný výlučne jej hnuteľnými

vecami). B. E. (stará mama žalobkyne) mala v C. J. vlastný rodinný dom s. č. XX, v ktorom bývala;
sporadicky prespávala aj u žalovanej v rade 1). Žalobkyňa u starej mamy trávila prázdniny, bývala u nej
aj celý týždeň. Konflikty boli už za života otca žalobkyne, výraznejšie sa prejavili po jeho smrti, k čomu sa
vievyjadriťjehomanželkaP..Samotnážalovanávrade1)sanaobhliadkevyjadrila,žesineviepredstaviť
bývanie v jednom rodinnom dome. Konflikty sa týkali aj umožnenia vstupu do domu, po otcovej smrti mali

len jeden kľúč od prístupových dverí (existujú 4 vchody), kľúč bol opakovane zvnútra umiestnený tak,
že sa nedalo odomknúť. Keď žalobkyňa získala kľúč od garážových dverí, žalovaná v rade 1) vymenila
zámku. Konfliktné vzťahy boli zrejmé aj na obhliadke, došlo k slovným útokom zo strany syna žalovanej v
rade1),ktorýsavočižalobkyniažalovanejvrade2)správahrubo.Zhodnotenienehnuteľnostížalovanou
v rade 1) súviselo s vybudovaním jedných vchodových dverí a vykonania úprav na prvom poschodí

rodinného domu, ktorý užíva, ale znehodnotila suterén domu, ktorý je v dezolátnom stave, na druhom
poschodí domu poškodila omietku na stene, strope v spálni a v detskej izbe, poškodila interiérové dvere
a kľučky. Od roku XXXX sa chce žalobkyňa dohodnúť, ale za XX rokov sa to nepodarilo, so žalovanou v
rade 1) bola ťažká komunikácia a nevedeli sa dohodnúť. Žalovaná v rade 1) vie, že žalobkyňa a žalovaná
v rade 2) nemajú záujem o užívanie a vlastníctvo nehnuteľností, v minulosti sa nebránila tomu,

že nehnuteľnosti prevezme, ale ponúkla neprimeranú náhradu (5 000,-Eur resp. 10 000,-Eur). Žalovaná
v rade 1) nie je odkázaná na bývanie v danom rodinnom dome, je vlastníčkou rodinného domu súp. č.
XX v obci C. J. a rozsiahlych pozemkov v kat. úz. C. J. o výmere XX XXX m2, ktoré nadobudla po B.
E., pričom vlastní aj iné nehnuteľnosti. Má možnosť rozhodnúť sa, či bývať v tomto rodinnom dome a
vyplatiť spoluvlastníčky, pričom finančné prostriedky si vie zabezpečiť predajom nehnuteľností alebo sa

presťahovať do domu č. XX, nevyjadrila z akého dôvodu ho odmieta využívať na trvalé bývanie, ktorý je
pre ňu vhodnejší na bývanie vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, pretože je jednopodlažný. Všeobecná
hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom. V konaní je bezpredmetné zaoberať sa
prípadnou opravou nehnuteľností do budúcna; zo samotného vyjadrenia žalovanej v rade 1) je zrejmé,
že aj v súvislosti s opravou a rekonštrukciou vznikajú nezhody, ktoré by naďalej pretrvávali, ak by došlo k

reálnej deľbe a mali by za následok vzniknutie ďalších sporov. Vo svojom vyjadrení sa žalovaná v
rade 1) nezaoberala otázkou investícii súvisiacich s rozdelením nehnuteľností, či je vedomá finančných
nákladov, na ktorých sa žalobkyňa odmieta podieľať. Rozdelenie rodinného domu navrhnuté žalovanou
v rad 1) by nevyriešilo úplne vyporiadanie spoluvlastníctva, pretože žalobkyňa by mala zostať spoločne
so žalovanou v rade 2) v spoluvlastníctve, čo obe odmietajú, také rozdelenie by k ničomu neviedlo a

nevysporiadali by sa všetky vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi. Poukázala na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo/156/2021, kde sa súd zaoberal otázkou, aby reálna deľba na bytové jednotky nebola
základom pre vznik ďalších nedorozumení a sporov. Je potrebné prihliadať na finančnú nákladnosť
rozdelenia aj na skutočnosť, či sú spoluvlastníci ochotní vynaložiť finančné prostriedky na rozdelenie
stavby. Neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd zamietol žalobu, čím by

bola poškodená, pretože by mala čakať do úmrtia žalovanej v rade 1) a následne sa vysporiadať s jej
právnymi nástupcami, pričom spory by ďalej pokračovali, keďže medzi rodinami nie sú dobré vzťahy a
syn žalovanej v rade 1) sa správa voči žalobkyni a žalovanej v rade 2) už teraz vulgárne.

7. Ako dôkaz navrhla výsluch svedka P. E..

8. Žalovaná v rade 1) vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že na svojich tvrdeniach trvá.
V čase výstavby domu nebolo výnimočné, že výstavba domu sa najprv zrealizovala a následne sa riešili
úradné záležitosti, vrátane stavebného povolenia. Existenciu stavby ešte pred vydaním stavebnéhopovolenia a počas života R. E. potvrdzuje dohoda o odpredaji poľnohospodárskej pôdy zo dňa XX. XX.
XXXX aj geometrický plán. Žalobkyňa potvrdila pôvodný zámer G. a K. E., že budú bývať trvale spoločne
v rodinnom dome a každý bude užívať samostatne bytovú jednotku. Nie je pravda, že K. s manželkou

v ňom nebývali pre problémy v komunikácii, mali byt v D. E. F., kde mali svoju prácu. Ak by boli
problémy v komunikácii, určite by nechodili na víkendy do rodinného domu. Ako rodiny spolu vychádzali,
žalobkyni boli na svadbe. Na preukázanie nekonfliktných vzťahov navrhla vypočuť svedka K. P..
K. s rodinou chodil do rodinného domu len príležitostne, všetky náklady súvisiace s údržbou, odberom
elektrickej energie a vykurovaním znášala ona s manželom. Nebránila žalobkyni ani žalovanej v rade

2) v užívaní domu, suterén ani druhé poschodie domu nepoškodzovala. Menované o užívanie domu
nejavili záujem do času vykonania obhliadky v S. XXXX. Od tohto obdobia, kedy im odovzdala
kľúče, majú bytovú jednotku na hornom poschodí uzamknutú. Ona s jej rodinou ich bytovú jednotku
nikdy neužívala a nepoškodzovala, je v pôvodnom stave, bez vykonávania akejkoľvek údržby. So
žalobkyňou a žalovanou v rade 2) nie je dlhodobo v žiadnom kontakte, teda nie sú ani v konflikte.
Ak sa jej syn na obhliadke vyjadril nevhodne, bolo to zrejme vplyvom toho, že o termínoch

obhliadky len jednali, ale žalobkyňa s advokátkou, žalovaná v rade 2) a znalkyňa sa bez ich vedomia
dostavili, keď nebola doma, išli za ňou do práce a rázne sa dožadovali, aby im dom hneď sprístupnila. Po
dohode právnych zástupkýň sa obhliadka konala nasledujúci deň. Reálnym rozdelením nehnuteľnosti
bude naplnená požiadavka spravodlivého usporiadania spoluvlastníctva, spoločnú nehnuteľnosť, najmä
bytovú jednotku v jej užívaní, dlhodobo spolu s rodinou zhodnocovala bez účasti žalobkyne a žalovanej

v rade 2) resp. ich právneho predchodcu. Ak sa žalobkyňa odmieta podieľať na investícii spojenej
s rozdelením nehnuteľností na dva byty, je uzrozumená s tým, že tieto náklady bude platiť len ona.
Rozdelenie nehnuteľnosti považuje za najspravodlivejší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ak by súd prikázal nehnuteľnosti žalobkyni resp. žalovanej v rade 2) alebo nariadil
predajrodinnéhodomu,došlobykujmenajejstrane,keďakovýlučnývlastníkprislúchajúcichpozemkov

by k nim stratila prístup. Dom č. XX T. postavený krátko po druhej svetovej vojne, cca v roku XXXX,
vyžaduje rekonštrukciu, nie je uspôsobený a v stave na trvalé bývanie. V rodinnom dome, v ktorom žije
cez XX rokov, má silné citové väzby, žila tam v manželstve s nebohým manželom a vychovala tri deti.
Dom je jej domovom a nevie si predstaviť, že ako starobná dôchodkyňa by sa mala sťahovať do inej
nehnuteľnosti, ktorú by musela zrekonštruovať.

9. Ako dôkazy označila výsluch svedka K. P., platobné doklady SIPO, kópiu katastrálnej mapy.

10. Po predbežnom prejednaní sporu bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že sa
na predbežnom prejednaní sporu vyjadrila, že nemá záujem o reálnu deľbu a navrhla, aby žalovaná v

rade 1) prevzala nehnuteľnosti v celosti, keď ich dlhodobo užíva v rozsahu najmenej 2/3. Reálna deľba
v podieloch zapísaných v katastri nehnuteľností nie je možná, jej podiel ? sa nedá reálne vyčleniť a ona
nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve ani so žalovanou v rade 2) a rovnaký postoj zaujala aj žalovaná
v rade 2). Na predbežnom prejednaní strany požiadali súd, aby im umožnil sa mimosúdne dohodnúť.
Žalobkyňa mala za to, že si žalovaná v rade 1) dá vypracovať znalecký posudok pre stanovenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ale tá požiadala o vyhotovenie statického posúdenia strechy domu,
ktorý následne doložila súdu s tým, že vzhľadom na jeho závery je znalecký posudok A. G.
vecne nesprávny a žiada vykonať dokazovanie za účelom reálnej deľby na dve bytové jednotky.
Žalovaná v rade 1) mala možnosť si dať vyhotoviť vlastný znalecký posudok, čo neurobila. Znalecký
posudok A. G. nebol kvalifikovane spochybnený, pri jeho vyhotovovaní vychádzala zo stavu v čase

obhliadky, ktorý odráža aj výslednú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Žalobkyňa oboznámila znalkyňu
so statickým posudkom a tá sa vyjadrila k všeobecnej cene nehnuteľností, poškodeniu stropných
konštrukcií a ku skutočnosti, že konštatovanie žalovanej v rade 1) nekorešponduje so statickým
posudkom.Akžalovanávrade1)uvádza,žestatickýposudokkonštatujenieopravu,alenutnosťvýmeny
celého stropného plášťa a nosnej konštrukcie stropu, to nie je pravda, tento uvádza poškodenie vrstiev

strešného plášťa, nie samotnej konštrukcie stropu, poškodená je len stropná konštrukcia nad loggiou,
nepravidelná údržba strešných vrstiev sa odráža na súčasnom stave strechy. Ak by vyhotovovala
znalecký posudok k 11. 09. 2024, tak by všeobecná hodnota bola ešte vyššia. Vyriešenie vyporiadania
sa tiahne veľa rokov a stav je nezmenený. Žalovaná v rade 1) dlhodobo užíva nehnuteľnosti, na jednej
strane uvádza, že nemá záujem ich nadobudnúť v celosti, na druhej strane bola ochotná ich prevziať, ale

iba zaňounavrhovanúvýškuvýplaty(vroku2018-5000,-Eur,vroku2019-7000,-Eur,keďvšeobecná
hodnota nehnuteľností bola v roku 2014 stanovená znaleckým posudkom na 74 000,-Eur, v
roku 2023 - 10 000,-Eur, keď všeobecná hodnota bola 133 600,-Eur). Z toho vyplýva, že žalobkyňa v
rade 1) má záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, ale za neprimerane nízku cenu,ktorá nepredstavuje ani 1/3 hodnoty. Nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, bolo by potrebné vytvoriť tri
bytové jednotky a je potrebné prihliadnuť nielen na možnosť reálnej deliteľnosti zo stavebnotechnického
hľadiska, ale aj na náklady na rozdelenie, ochotu spoluvlastníkov ich vynaložiť a vzájomné vzťahy. Preto

by súd mal prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej v rade 1).

11. Ako dôkaz označila vyjadrenie znalkyne.

12. Žalovaná v rade 1) vo vyjadrení po predbežnom prejednaní sporu uviedla, že dňa 15. 07. 2024

sa konala obhliadka nehnuteľnosti statikom za účelom zhodnotenia stavu strechy a nosných konštrukcií
rodinného domu. Podľa statického posudku je poškodená hydroizolácia strechy, čo spôsobuje zatekanie
do strešných vrstiev, a to spôsobilo poškodenie nosnej konštrukcie stropu v loggii, prináležiacej bytu,
ktorý od výstavby domu užívala rodina žalobkyne a žalovanej v rade 2). Statik konštatoval, že pre
významné zatekanie sa predpokladá poškodenie vrstiev tepelnej izolácie aj hydroizolácie, pôvodné
vrstvy strešného plášťa je potrebné odstrániť až po nosnú konštrukciu stropu, u ktorého je riziko, že

bude musieť byť urobený nanovo. Statický posudok jednoznačne konštatuje nie opravu, ale nutnosť
výmeny celého strešného plášťa a zrejme bude potrebné vymeniť aj nosnú konštrukciu stropu. Navrhla
znalecké dokazovanie znalcom na možnosť reálnej deľby domu na 2 bytové jednotky, nie na 3, žiadna
zo strán sporu nemá záujem na takomto spôsobe rozdelenia a nie je ani možné. Rozdelenie rodinného
domu na dve bytové jednotky, z ktorých jedna na druhom nadzemnom podlaží bude v jej výlučnom

vlastníctve a druhá v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej sestry - žalovanej v rade 2) je
spravodlivým usporiadaním vlastníckych vzťahov, je možné, aby zrušením podielového spoluvlastníctva
a jeho rozdelením došlo, vo vzťahu k bytovej jednotke nachádzajúcej sa na treťom nadzemnom podlaží,
ktorá bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej v rade 2), každej v
spoluvlastníckom podiele ? k celku, k nariadeniu jej predaja, ak nemajú záujem v spoluvlastníckom

podiele zotrvať.

13. Ako dôkaz označila statické posúdenie strechy.

14. Súd vo veci žiadal A. G. U. o vypracovanie odborného vyjadrenia ohľadom možnosti reálnej deľby

nehnuteľností a nákladov na túto deľbu. Toto bolo následne zaslané stranám sporu a žalovaná v rade 1)
bola vyzvaná, aby v stanovenej lehote preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
náhrady za spoluvlastnícke podiely. Pôvodná právna zástupkyňa žalovanej v rade 1) požiadala o
predĺženie lehoty vzhľadom na krátkosť času a preverenie finančných možností žalovanej v rade
1). Dňa 19. 05. 2025 požiadala o ďalšie predĺženie lehoty do dňa 18. 06. 2025, keď jej žalovaná v rade

1) neposkytla predmetnú informáciu.

15. Súd nariadil pojednávanie na deň 15. 07. 2025. Predvolanie bolo zasielané právnej zástupkyni
žalovanej v rade 1) dňa 27. 05. 2025 a v ten istý deň bolo súdu oznámené, že na základe dohody
zo dňa 23. 05. 2025 došlo k ukončeniu zastupovania žalovanej v rade 1). Súd preto aj žalovanej zaslal

predvolanie na pojednávanie spolu s oznámením, že nebude rozhodovať o predĺžení lehoty a výzvou,
aby najneskôr do začatia pojednávania preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
náhrady, ktoré prevzala dňa 06. 06. 2025. Dňa 14. 07. 2025 v poobedňajších hodinách
(deň pred pojednávaním) bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú zaslal O. G. L.
U.. Uviedol, že na základe plnomocenstva zo dňa 14. 07. 2025 prevzal zastupovanie žalovanej v

rade 1) a žiada odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie termínov, keď v rovnaký deň má v čase od 09.00
hod. v H. v trestnej veci viacero procesných úkonov, kde bol ustanovený ako obhajca obvineného a
tiež z dôvodu naštudovania veci a prípravy na pojednávanie. K žiadosti bolo priložené
plnomocenstvo zo dňa 14. 07. 2025, podľa ktorého prevzal zastupovanie žalovanej v rade 1) s tým,
že táto súhlasila, aby v prípade potreby poveril substitučným zastupovaním iného advokáta. Súd

oznámil právnemu zástupcovi, že jeho žiadosť o odročenie pojednávanie neakceptuje a bude vo veci
pojednávať. K dohode o ukončení právneho zastupovania medzi žalovanou v rade 1) a pôvodnou
právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Fabriciusovou došlo dňa 23. 05. 2025 (súdu bola táto skutočnosť
oznámená dňa 27. 05. 2025), predvolanie na pojednávanie bolo priamo žalovanej v rade 1) doručené
dňa 06. 06. 2025 a termín pojednávania bol určený na deň 15. 07. 2025. Žalovaná v rade 1)

mala dostatočný časový priestor na zvolenie si nového právneho zástupcu a nie si ho zvoliť iba jeden
deň pred pojednávaním. Odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, ak sa
strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Ak účastník konanianepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v
primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie
plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Predvolanie na termín pojednávania bolo žalovanej v rade
1) doručené s časovým predstihom výrazne presahujúcim zákonnú 5-dňovú lehotu, čím bol vytvorený
dostatočný priestor na zvolenie si nového právneho zástupcu. Zvolenie si právneho zastúpenia a
nedostatok času na oboznámenie sa so spisom nie je dôležitým dôvodom na
vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania Ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je

iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za
to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom
pojednávaní, pričom v tomto prípade advokát už v čase prevzatia zastupovania vedel, že sa ho nebude
môcť zúčastniť. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie strany sporu na
požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na
ujmu strany sporu alebo advokáta, nie súdu, keď súd musí prihliadať aj na hospodárnosť a rýchlosť

konania. (viď napr. uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo 75/2012, sp.zn. 1Obdo 19/2014). Žalovanej v rade
1) bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 06. 06. 2025 a mala dostatočný časový priestor na
zvolenie si nového právneho zástupcu, pričom na pojednávanie sa ona sama dostavila a mohla sa na
ňom vyjadrovať. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ktorú ospravedlnila jej právna
zástupkyňa. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej v rade

1), vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaných a listinnými dokladmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä oboznámením s LV č. XXX, XXX, znaleckým posudkom č.
XXX/XXXX, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, s listom adresovaným dcére žalovanej v rade 1), s
návrhomnavyporiadaniezodňa03.11.20215,slistomzodňa09.11.2015,slistomzodňa04.10.2018,
s ocenením realitnej kancelárie, s predžalobnou výzvou zo dňa 24. 08. 2022, so stanoviskom k výzve

zo dňa 26. 09. 2022, s návrhom zo dňa 18. 05. 2023, s návrhom zo dňa 11. 08. 2023, so stanoviskom
k návrhu zo dňa 30. 08. 2023, so statickým posudkom, komentárom znalkyne k vyjadreniu a posudku,
s odborným vyjadrením.

16. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe trvá. Situácia sa rieši

viac ako XX rokov a v zásade nedošlo k dohode na finančnej výplate. Boli vypracované aj znalecké
posudky, posledný v roku XXXX, ktorý ocenil nehnuteľnosti na sumu 133 600,-Eur a žiadala, aby súd z
neho vychádzal. Na základe predbežného prejednania sporu bola poskytnutá lehota na dohodu, strany
sporu vzájomne komunikovali, mali za to, že si žalovaná v rade 1) zabezpečí vyhotovenie znaleckého
posudku, čo sa nestalo, dala si vyhotoviť iba statický posudok, ktorý nemá žiadny súvis so súdnym

konaním. Odborne spôsobilá osoba uviedla v posudku uviedla, že je možné dom rozdeliť na tri bytové
jednotky, ale náklady si privysoké, preto nie je možná reálna deľba. Ak bude mať žalovaná v rade 1)
záujem, nech prevezme nehnuteľnosti a vyplatí žalobkyňu a žalovanú v rade 2). Žalovaná v rade 1)
malačas,abypreukázala,čimáfinančnéprostriedkynavyplatenie,žiadnymspôsobomsanevyjadrila.V
záverečnej reči žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho predajom, čo vyplynulo

z vykonaného dokazovania, keď žiadna zo strán sporu nemá záujem prevziať nehnuteľnosti resp. nemá
finančné prostriedky na ich vyplatenie. Žalobkyňa vyvinula maximálne úsilie na to, aby sa vec skončila
mimosúdnou cestou, dospieť k dohode o odpredaji bolo možné aj predtým, ale nikdy nebol takýto
konkrétny záver urobený, preto žiadala priznať aj trovy konania.

17. Žalovaná v rade 1) uviedla, že trvá na písomných podaniach. Boli chudobní, dom sa staval počas
výchovy 3 detí. Peniaze zarobili poctivo a všetky išli do domu, Vždy ich brali ako rodinu a teraz sa im
obrátili chrbtom. Syn povedal, že to predajú, tak to predajú. Nemá peniaze na vyplatenie.

18. Žalovaná v rade 2) uviedla, že žiada, aby ju žalovaná v rade 1) vyplatila. Ak k tomu nedôjde, súhlasí s

predajom nehnuteľností a vyplatením finančných prostriedkov po predaji. Jej rodičia sa tiež podieľali na
danej stavbe. Dlhodobo sa pokúšali dohodnúť, ale zo strany žalovanej v rade 1) nebola snaha o dohodu.

19. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Zdôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

20. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

21. Pri zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd svojím rozhodnutím. Spôsoby tohto
vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v

§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa a žalované sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D., obec C. J., katastrálne územie C. J.
zapísaným C. M. D., odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcela reg. "C" č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela reg. "C" č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. X postavený na parcele reg. "C" č. XXX/X (ďalej

len "nehnuteľnosti"), žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele ?, žalovaná v rade 1) v spoluvlastníckom
podiele ? a žalovaná v rade 2) v spoluvlastníckom podiele ?. Žalobkyňa a žalovaná v rade 2) nadobudli
spoluvlastnícke podiely na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 8D 9/2008, Dnot 65/2008 a žalovaná
v rade 1) na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 25D 12/2019.

23. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval A. G. F. bola všeobecná hodnota
nehnuteľností v roku XXXX vo výške 74 400,-Eur.

24. Z ocenenia MB REAL realitná a finančná agentúra zo dňa 08. 08. 2022 vyplýva, že hodnota
nehnuteľností bola v tom čase 151 000,-Eur.

25. Znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný A. Q. G. ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 133 600,-
Eur.

26. Výzvou z roku XXXX žiadali žalobkyňa a žalovaná v rade 2), aby sa N. G. (dcéra žalovanej v rade

1) vyjadrila, či má stále o nehnuteľnosť záujem a za akých podmienok. Dňa 12. 02. 2015 jej žalobkyňa
zaslala aj SMS, aby sa do konca mesiaca vyjadrila, či má záujem o byt, na čo nereagovala.
27. Dňa 03. 11. 2015 zaslali žalobkyňa a žalovaná v rade 2) žalovanej v rade 1) a jej manželovi návrh
na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, keď ich chcú predať a vzhľadom na predkupné právo im
ich ponúkajú. Listom zo dňa 09. 11. 2015 im žalovaná v rade 1) s manželom oznámili, že majú záujem

o odkúpenie spoluvlastníckych podielov, ale nimi uvedenú cenu 30 000,-Eur považujú za neoprávnene
nadhodnotenú, keď vychádza zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vykazuje nedostatky.

28. Výzvou zo dňa 04. 10. 2018 žalovaná v rade 1) a jej manžel vyzvali žalobkyňu a žalovanú v rade 2)
na mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníckych podielov, kde uviedli, že bude potrebné vykonať údržbu

strechy, okná a dvere prekročili hranicu životnosti, preto nechali vypracovať cenovú kalkuláciu na opravu
strechy, výmenu okien a dverí. Keďže však žalobkyňa a žalovaná v rade 2) nehnuteľnosť dlhodobo
neužívajú a nechcú ju užívať ani do budúcnosti, je predpoklad, že sa nebudú chcieť podieľať ani
na nákladoch, tak im navrhli, že odkúpia ich spoluvlastnícke podiely za náhradu spolu 10 000,-Eur (po
5 000,-Eur každej).

29. V predžalobnej výzve zo dňa 24. 08. 2022 adresovanej žalovanej v rade 1) je uvedené, že v
predchádzajúcej dobe prejavila záujem prevziať nehnuteľnosti do vlastníctva, s čím ony súhlasili. V roku
XXXX požadovali vyplatenie po 15 000,-Eur, ale na túto ponuku žalovaná v rade 1) nereagovala.Dňa 21. 04. 2021 jej bol zaslaný ďalší návrh na mimosúdne vyporiadanie, kde opäť vychádzali zo
znaleckého posudku z roku XXXX, ale požadovali už vyplatenie sumy 18 600,-Eur každej zvlášť (podľa
všeobecnej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku) a navrhli jej, pre prípad, že nebude súhlasiť

so sumou, vypracovanie nového znaleckého posudku znalcom, na ktorom by sa spoločne dohodli,
na čo nereagovala. Vzhľadom na to, že znalecký posudok je neaktuálny, oslovili realitnú kanceláriu,
ktorá nehnuteľnosti ocenila na 151 000,-Eur. Uviedli, že trvajú na vyporiadaní takým spôsobom, že
nehnuteľnosti nadobudne ona a vyplatí ich sumou po 32 500,-Eur každú zvlášť s tým, že sa mala vyjadriť
v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

30. Žalovaná v rade 1) listom za dňa 26. 09. 2022 reagovala tak, že dom bol od počiatku využívaný len v
rozsahu jeho prízemia, na hornom poschodí nikto nikdy trvale nebýval, žalovaná v rade 1) dom dlhodobo
zhodnocovala, otec žalobkyne a žalovanej v rade 2) ani ony sa nikdy nepodieľali na obhospodarovaní,
opravách, údržbe. Žalovaná nemá finančné prostriedky na ich vyplatenie, dom je funkčne a fakticky
rozdeliteľný na dve bytové jednotky, teda má záujem na reálnom rozdelení. V ďalšom liste zo dňa 18.

05. 2023 im oznámila, že v záujme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou s
prihliadnutím na havarijný stav je schopná s pomocou rodiny vyplatiť každej z nich po 10 000,-
Eur ako náhradu za podiely.
31. V liste zo dňa 11. 08. 2023 žalobkyňa uviedla, že rozdelenie na dve bytové jednotky s určením
spoločných častí a zariadení neprichádza do úvahy, keď medzi pretrvávajú nezhody a neustále by boli

spory, nevedeli by sa dohodnúť na žiadnych investíciách. Navrhla vyporiadanie v zmysle troch alternatív
- a) žalovaná prevezme nehnuteľnosti v celku a vyplatí spoluvlastníčky, b) odpredajú nehnuteľnosti tretej
osobe a kúpnu cenu si rozdelia a c) žalobkyňa a žalovaná v rade 2) prevezmú nehnuteľnosti a vyplatia
žalovanú v rade 1). Žalovaná v rade 1) na to reagovala dňa 30. 08. 2023 s tým, že znalecký posudok
potvrdil možnosť reálnej deľby, preto žiada rozdeliť dom na samostatné bytové jednotky resp. bola by

schopná vyplatiť podielové spoluvlastníčky po 10 000,-Eur každú. Konflikty medzi nimi nie sú, dlhodobo
neboli v kontakte, nedorozumenia vznikli iba v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva.

32. Podľa záveru statického posudku strechy objektu (domu) vypracovaného A. Q. V. je na dome

poškodená hydroizolácia strechy, čo spôsobuje zatekanie do strešných vrstiev a toto spôsobilo
poškodenie nosnej konštrukcie stropu v loggii. Odporučil konštrukciu obnažiť a overiť stav.

33. Znalkyňa A. Q. G. v komentári zo dňa 11. 09. 2024 uviedla, že znalecký posudok vypracovala podľa
Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. a uvádza v ňom aj deformity strechy. Porucha atiky vznikla zatekaním,

stav nosnej stropnej konštrukcie nad celým III. NP nie je možné bez odkrytia všetkých vrstiev strešného
plášťa určiť, ale je možné predpokladať, že nie je natoľko znehodnotená, aby došlo k výraznej deformite
a zosunu stropu, tento stav nie je v statickom posudku uvedený. Statik uvádza, že ide o deformitu
stropu nad časťou loggie, nie celej strechy, tiež konštatuje poškodenie vrstiev strešného plášťa, nie
samotnej konštrukcie stropu ako uviedla žalovaná v rade 1) vo vyjadrení. Ďalej uviedla, že rodinný

dom má XX rokov a počas užívania neboli vykonávané udržiavacie práce, prekrytie deformít novou
hydroizoláciou nebolo urobené odborne a správne a v čase vyhovenia komentára by nehnuteľnosti
ocenilavyššousumou(?naXXXXX,-Eur).Privyhotoveníposudkuprihliadlanastanovenédožitiestavby
XXX rokov, koeficient predajnosti 0,45 je v norme pre obce v blízkosti okresných miest a ide o priemernú
nehnuteľnosť, teda nie ideálnu, má svoje problémové miesta, pre veľkosť je ťažšie predateľná a pod. a

trhová hodnota stavby je nižšia ako tá, za ktorú sa dá nehnuteľnosť v danom čase a mieste postaviť s
vybavením akým nehnuteľnosť disponuje.

34. Podľa odborného vyjadrenia, ktoré vypracoval Ing. arch. G. U. je možné predmetný dom rozdeliť
na tri bytové jednotky za predpokladu rozsiahlych stavebných úprav a vysokých finančných nárokov

vzhľadom na veľkosť vytvorenej bytovej jednotky a z finančného hľadiska sa to javí ako neekonomické,
keď odhadovaná výška nákladov by bola 54 500,-Eur.

35. Súd posudzoval možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností a dospel k záveru, toto nie je dobre
možné. Žalovaná v rade 1) žiadala rodinný dom reálne rozdeliť na dva samostatné byty s tým, aby

jeden bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva a druhý do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovanej v rade 2), kde uviedla, že je to možné a vo vzťahu k bytu, ktorý by bol prikázaný do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej v rade 2) by mohlo dôjsť k nariadeniu predaja, ak nemajú záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Rozdelenie na dve samostatné bytové jednotky by bolo možnélen v tom prípade, ak by žalobkyňa a žalovaná v rade 2) prejavili záujem nadobudnúť byt, ale o takéto
riešenie ani jedna nemala záujem, žiadna z nich nechcela zostať v podielovom spoluvlastníctve resp.
ani nadobudnúť byt. Pri reálnej deľbe by mal spravidla každý spoluvlastník nadobudnúť veci vzniknuté

reálnou deľbou do svojho výlučného vlastníctva, ak medzi nimi neexistuje žiadna iná dohoda. Podľa
doloženého odborného vyjadrenia by bolo možné rodinný dom reálne rozdeliť na tri samostatné bytové
jednotky, ale rozdelenie by nezodpovedalo veľkosti pôvodných spoluvlastníckych podielov a náklady,
ktoré by na to boli potrebné, by boli neprimerané k hodnote domu, pričom spoluvlastníčky nemali záujem
na takomto rozdelení a ani jedna nebola ochotná podieľať sa na nákladoch na takéto reálne rozdelenie

(žalovaná v rade 1) uviedla, že je ochotná znášať náklady iba pri rozdelení na dve bytové jednotky).
Ani týmto spôsobom by sa však situácia nevyriešila. Žalobkyňa a žalovaná v rade 2) neužívajú dané
nehnuteľnosti, nemajú záujem ich reálne užívať ani do budúcnosti, nechcú ani prispievať na náklady
na jej udržiavanie, preto sa už dlhodobo (predtým aj ich otec) snažia situáciu riešiť prevodom svojich
spoluvlastníckych podielov, pôvodne na dcéru žalovanej v rade 1), ktorá mala záujem o odkúpenie (v
roku XXXX), potom aj na manžela žalovanej v rade 1) a na žalovanú v rade 1) a následne na žalovanú

v rade 1), ktorí prejavili záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov, ale nie za cenu požadovanú
žalobkyňou a žalovanou v rade 2). Strany sporu nie sú schopné dohodnúť sa na základnej údržbe
nehnuteľnosti a neboli by schopné sa dohodnúť ani na zásadných opravách, ktoré by bolo potrebné
uskutočniť (minimálne v súčasnosti je potrebné riešiť situáciu so strechou, ale ani tu sa nevedia už
niekoľko rokov dohodnúť) a pozemok by musel naďalej zostať v ich podielovom spoluvlastníctve (v jeho

prípade by nebola možná reálna deľba). Nie je pritom pravdepodobné, že by sa situácia zmenila po
rozdelení domu na samostatné bytové jednotky, pretože by stále existovali spoločné časti, ktoré by bolo
potrebné udržiavať a znášať spoločné náklady a ako vyplýva aj zo súčasného stavu, k dohode by medzi
spoluvlastníčkami nedošlo, takže by to bol predpoklad na vznik ďalších sporov medzi nimi. Z týchto
dôvodov súd nepovažuje nehnuteľnosti za reálne deliteľné.

36. Druhým spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému resp. viacerým zo
spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Žalobkyňa a žalovaná v rade 2) nemajú záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti. Čo sa týka žalovanej v rade 1), tá síce aj pred začatím konania bola (pôvodne aj s
manželom, neskôr sama) ochotná odkúpiť spoluvlastnícke podiely, ale k dohode nedošlo, keď bola

ochotná vyplatiť iba sumu podstatne nižšiu ako bola uvedená v znaleckých posudkoch, ktoré dali
vypracovať žalobkyňa a žalovaná v rade 2), pričom ona sama nedala vypracovať žiadny znalecký
posudok resp. ocenenie. Na predbežnom prejednaní sporu medzi sebou strany komunikovali o možnosti
odkúpenia spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovanej v rade 2), či už samotnou žalovanou v
rade 1) resp. jej synom, ale následne bol súdu zo strany žalovanej v rade 1) doložený statický posudok

týkajúci sa strechy, ale nie napr. znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností. Žalovaná v rade 1) má
záujem nehnuteľnosti ďalej užívať, ale nemá prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníčok a tieto
ani nemôže v súčasnosti získať, keď v písomných podaniach aj na pojednávaní uviedla, že
nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníčok. Vzhľadom na tieto skutočnosti, kedy jedna
zo spoluvlastníčok nie je schopná zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu ostatných

spoluvlastníčok a tieto predmetné nehnuteľnosti nechcú, neprichádza do úvahy ani tento spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd musí prihliadnuť aj objektívnu schopnosť poskytnúť
primeranú náhradu z hľadiska dispozície s voľnými finančnými prostriedkami resp. s možnosťou ich
bezprostredne obstarať, pričom žalovaná v rade 1) uviedla, že nemá finančné prostriedky na
vyplatenie a syn povedal, že sa to predá, tak nech sa to predá.

37. Do úvahy preto prichádza iba tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda
nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi strany sporu podľa veľkosti ich podielov
na nehnuteľnostiach. Tento spôsob vyporiadania zaisťuje každej zo spoluvlastníčok, že dostane
majetkovú hodnotu vo výške, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti nie je v tomto konaní podľa názoru súdu možný
iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami. Takýto spôsob vyporiadania je
najmenej využívaným spôsobom a prichádza do úvahy vtedy, keď vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov,
ale je potrebné vychádzať pri posudzovaní splnenia tejto podmienky zo širšieho výkladu zákonného

ustanovenia. Podmienka, že žiaden spoluvlastník nehnuteľnosť nechce sa považuje za splnenú aj v
prípade, ak síce spoluvlastník prejavil záujem o to, aby mu vec bola prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva, ale pre tento postup nie sú dané objektívne podmienky, pretože nemá dostatok finančných
prostriedkov. Vzhľadom na to, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prikázanie veci dovlastníctva ani jednej zo spoluvlastníčok súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadil
predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa výšky spoluvlastníckych podielov.

39. Podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu nezaniká
vždy dňom, kedy súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak došlo k vyporiadaniu
predajom nehnuteľností a rozdelením podľa výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom.
Nehnuteľnosť naďalej zostáva v spoluvlastníctve až do jej predaja, rozhodnutím súdu o zrušení
podielového spoluvlastníctva a nariadení predaja nehnuteľností vzniká len exekučný titul, ktorý

oprávňuje ktorúkoľvek zo spoluvlastníčok, aby sa domáhala jeho výkonu. Vzhľadom na to, že podielové
spoluvlastníctvo zrušené rozhodnutím súdu nariadením predaja a rozdelením výťažku zaniká až dňom,
kedy dôjde k predaju nehnuteľností, môžu spoluvlastníčky aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia
až do zániku podielového spoluvlastníctva nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi bez toho,
aby pri tom boli obmedzované vo svojej zmluvnej voľnosti. V prípade nariadenia predaja spoločných
nehnuteľností zostávajú tieto nehnuteľnosti až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva,

spoluvlastníčky môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a toto spoluvlastníctvo zrušiť
aj iným spôsobom (napr. dohodou).

40. Súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý by podielové spoluvlastníctvo strán
sporu nezrušil a nevyporiadal. Žalovaná v rade 1) žiadala, aby súd zohľadnil jej vek, citové väzby a

odkázanosť na bývanie v predmetnom dome, keď bývanie v starorodičovskom dome jej nemôže slúžiť
na trvalé bývanie, vyžaduje rekonštrukciu. Z doložených dokladov a vyjadrení mal súd za preukázané,
že situáciu sa žalobkyňa a žalovaná v rade 2) pokúšajú riešiť už viac ako XX H. (situáciu chcel riešiť
pred svojím úmrtím aj ich otec). Žalovaná v rade 1) mala možnosť už pred rokmi (ešte aj so svojím
manželom) nadobudnúť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam za oveľa nižšiu sumu ako je ich

hodnota v súčasnosti, keď žalobkyňa a žalovaná v rade 2) dokonca pôvodne žiadali nižšiu výplatu ako by
vychádzala podľa znaleckého posudku z roku 2014 a aj v priebehu tohto súdneho konania boli ochotné
pristúpiť na vyplatenie nižšej sumy, ak by bolo došlo k vzájomnej dohode. V tom čase bývala žalovaná v
rade 1) spolu so svojím manželom, pravdepodobne boli obaja aj zamestnaní, výplata za spoluvlastnícke
podiely by bola v oveľa nižšej výške a aj ich finančné možnosti boli iné (už len z hľadiska prípadnej

možnosti poskytnutia napr. pôžičky alebo úveru). Súd nepopiera, že žalovaná v rade 1) má citové väzby
k domu, ale situácia dospela do tohto štádia aj jej pričinením. Zároveň nepreukázala svoju odkázanosť
na bývanie v predmetnom dome, keď je vlastníčkou aj ďalšieho rodinného domu v tej istej obci na tej
istej ulici, neuviedla, prečo tento nemôže slúžiť na trvalé bývanie, iba že vyžaduje rekonštrukciu, ale
aj samotný dom, v ktorom teraz býva si vyžaduje minimálne opravu strechy. Žalovaná v rade 1) by sa

nemusela presťahovať do inej obce resp. mesta, stále by bývala aj na tej istej ulici, iba o pár domov
ďalej. Keďže súd nepovažoval reálne rozdelenie nehnuteľností za dobre možné, žalobkyňa a žalovaná
v rade 2) nehnuteľnosti neužívajú a ani užívať nechcú a žalovaná v rade 1) nemá finančné prostriedky
na vyplatenie, tak nezrušením a nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva by sa situácia nijako
nezmenila.Jezrejmé,žeanineskôrbynedošloknejakejdohode,keďdcéražalovanejvrade1)pôvodne

mala záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovanej v rade 2), ale následne už
nereagovala a jeden syn žalovanej už teraz neprejavil snahu o rozumnú komunikáciu. Je preto viac ako
isté, že aj do budúcnosti by bolo potrebné riešiť situáciu opätovne súdnou cestou.

41. Súd nevykonal dokazovanie ďalšími listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise ani

navrhovanými výsluchmi, keď to nepovažoval za daného stavu za dôvodné, potrebné ani hospodárne
vzhľadom na to, akým spôsobom bolo vo veci rozhodnuté.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, čl. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej
len "CSP") a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď ide o špecifický prípad

postavenia strán sporu. Žalobkyňa a žalovaná v rade 2) oslovili manžela žalovanej v rade 1) spolu so
žalovanou v rade 1) a následne po úmrtí manžela aj samotnú žalovanú v rade 1) viackrát pred podaním
žaloby s tým, že ponúkli odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Títo ich síce boli ochotní odkúpiť, ale nie
za náhradu podľa prvého znaleckého posudku, s ktorým nesúhlasili, lenže oni sami nedali vypracovať
žiadny znalecký posudok resp. odborné vyjadrenie, aby nejako zdôvodnili a preukázali svoj návrh na

vyplatenie náhrady v nimi uvedenej výške. Žalobkyňa aj žalovaná v rade 2) žiadali zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 1) a
právna zástupkyňa žalobkyne až v záverečnej reči žiadala nariadiť ich predaj, žalovaná v rade 1)
žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbu na dve bytové jednotky (o pozemku sa vôbecnezmienila). Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj nehnuteľností, preto nie je možné
povedať, že mala niektorá strana úspech vo veci tak, aby jej bolo možné priznať náhradu trov konania.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci je konaním, v ktorom

ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami v prospech všetkých strán
sporu. Nejde o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán musela vyhrať
a druhá prehrať spor a podstatný význam má skutočnosť, že sa jedná o tzv. konanie iudicium duplex.
Za spravodlivé je potrebné považovať, aby každá zo strán sporu znášala svoje trovy konania a nebola
povinná hradiť trovy konania protistrane. Postup pri vyporiadaní vzájomných vzťahov strán je upravený

zákonom, pričom každá zo strán je v konaní súčasne žalobcom aj žalovaným. Každé rozhodnutie
v takomto type konania je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu, keď každá z nich dostane podiel
vo forme vlastníctva k veci alebo finančnej náhrady.

43. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a analogicky § 259 CSP. V konaní bolo
vypracované odborné vyjadrenie, za ktoré si Ing arch. G. U. vyúčtoval sumu 490,-Eur. Uznesením č.k.

5C/66/2023-209 zo dňa 28. 03. 2025 mu bola priznaná odmena vo výške 490,-Eur s tým, že suma 450,-
Eur bola zaplatená z preddavkov na trovy dôkazu zaplatených žalobkyňou, žalovanými v rade 1) a 2)
a suma 50,-Eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov. Vzhľadom na to, že zložené preddavky na
trovy dôkazu nepokryli celú odmenu za odborné vyjadrenie a toto bolo potrebné vypracovať za účelom
zistenia možnosti reálnej deľby nehnuteľností súd rozhodol o náhrade trov tohto dôkazu, ktoré hradil štát

z rozpočtových prostriedkov a zaviazal strany sporu na náhradu trov štátu, ktoré budú povinné zaplatiť
každá vo výške 1/3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233)1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).