Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010804
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4321010804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu

Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,
pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
24.02.2025, sp. zn. 4T/117/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom C. D. XXX/XX, B.

podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Levice z 13.08.2021, číslo 1 Pv XXX/XX/XXXX-49 pre skutok v nej právne
kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek

3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona a prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že
dňaXX.XX.XXXXvčasemedziXX.XXh,aXX.XXh.vB.bezvedomiaasúhlasuoprávnenýchužívateľov
rodinného domu na C. D. XXX/XX, C. E. a F. E., G. B. vnikol neuzamknutou kovovou bránou do dvora
tohto rodinného domu, pričom prešiel k uzamknutým vchodovým dverám vedúcim do rodinného domu,
kde boli prítomné maloleté deti H. nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, J.
nar. XX.XX.XXXX, kričal, že všetkých - deti a aj ich rodičov - pozabíja, ak neotvoria dvere, v rukách

palicu a nôž,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený C. E., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom C. L.
XXX, XXX XX M. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinný zo spáchania

zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek
1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v časemedzi XX.XX hod. do XX.XX hod. v B. bez vedomia a súhlasu oprávnených užívateľov rodinného domu
na C. D. XXX/XX, C. E. a F. E., G. B. (zomrela dňa XX.XX.XXXX), vošiel neuzamknutou kovovou bránou
dodvoratohtorodinnéhodomu,pričomprešielkuzamknutýmvchodovýmdverámvedúcimdorodinného

domu, v ktorom sa v tom čase nachádzali mal. deti, a to H. nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, I.,
nar. XX.XX.XXXX, J. nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom B., C. D. XXX/XX, búchal na dvere a okno, kričal,
že všetkých - deti a aj ich rodičov - pozabíja, ak neotvoria dvere, pričom mal v rukách palicu a nôž, čím
vzbudil u mal. detí strach, že im ublíži“.

Za to mu bol podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, podľa §
41 odsek 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 3 roky. Podľa § 288 odsek 1 Trestného zákona bol poškodený C. E. s nárokom na

náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania popísal výpovede jednotlivých
svedkov, z výpovedí ktorých citoval a uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2025 bola prehratá

výpoveď svedkyne H. K., z ktorej je zrejmé, že táto svedkyňa neovláda slovenský jazyk a vyšetrovateľka
jej po celý čas kládla kapciózne otázky. Svedkyňa I. E. vo svojom výsluchu dokonca uviedla, že k nim
prišla i manželka obžalovaného a mala v ruke nôž. Je viac než isté, že v maloletých deťoch zapracovala
fantázia, na základe toho, že H. K. ich chcela vystrašiť, keď povedala, že ide N. s nožom. Znalkyňa
z odvetvia psychológie uviedla, že výpovede detí E. sú z psychologického hľadiska nevierohodné

a výpoveď maloletej H. E. možno považovať za čiastočne vierohodnú, lebo vypovedala, že videla
obžalovaného búchať na okno a mal nôž. H. vo svojej výpovedi z 25.10.2019 uviedla, že ku skutku malo
dôjsť „včera“, napriek tomu, že skutok sa stal pred rokom. Z výsluchov svedkov jednoznačne vyplýva,
že spáchanie skutkov kladených obžalovanému za vinu je značne spochybnené. Dôkazy vykonané
na hlavnom pojednávaní bez dôvodných pochybností nepreukazujú skutočnosti, ktoré sú uvedené

v podanej obžalobe a na uznanie viny je nevyhnutné, aby súd oprel svoje rozhodnutie o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť. Obžalovanému musí byť vina
preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd
postupovať v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo. Navrhol obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na dôvodoch odvolania
obžalovaného, doplnil, že to, ako pracovala fantázia maloletých detí, možno vyvodiť aj z výpovede mal.
I., ktorá vo svojom výsluchu uviedla dokonca aj to, že spolu s obžalovaným mala prísť aj jeho manželka,
ktorá mala v ruke nôž. Zdôraznil, že svedkovia, ktorí potvrdzovali obhajobu obžalovaného v tom, že

domov sa vrátil v čase asi o 18.00 hod., teda po spáchaní skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, resp.
v rozsudku, vypovedali po riadnom poučení a súd dostatočne neodôvodnil, prečo považoval výpovede
týchtosvedkovzaúčelové.Odôvodneniesúdu,žedanévyvodilztoho,ženapojednávanítýchtosvedkov
priviezol obžalovaný, je nedostatočné, pretože obec, v ktorej sa skutok stal, je v značnej vzdialenosti
od okresného súdu, je obtiažne sa do N. dopraviť a preto využili možnosť, aby ich na pojednávanie

odviezol obžalovaný. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie, alternatívne obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný k dôvodom odvolania na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný a potvrdzuje to tým, že
polícia v K. dostala oznámenie po XX.XX hod., že je na dvore a naháňa deti so sekerou. Každých 5 rokov

ide na psychologický test, pretože bol držiteľom zbrojného preukazu hromadného. Takéhoto niečoho by
sa nikdy nedopustil. Je nevinný a cíti sa veľmi zle, že takúto negatívnu vec chcel niekto na neho nahrať.
Navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol jeho obhajca.

Zástupkyňa krajského prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla,

že považuje rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, má za to, že súd
I. stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil, na
podklade čoho dospel k správnym skutkovým a právnym záverom o vine obžalovaného. Zhodnotením
dôkazov tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa stotožnila, súd sa náležitevysporiadal aj s obranou obžalovaného. Rovnako výrok o treste považuje za zákonný a trest uložený
obžalovanému, aj s použitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia, za správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu zistil,
ževtomtokonaníbolzadováženýdostatokdôkazov,ktorýmiboliobjasnenévšetkyzákladnéskutočnosti,
dôležité pre trestné stíhanie uvedené v § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval pre
svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku.

V prejednávanej veci bolo od začiatku trestného konania potrebné vykonať dokazovanie k objasneniu

základnej skutkovej otázky vyplývajúcej z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku,
teda či sa skutok, popísaný v obžalobe prokurátora a následne v rozsudku súdu I. stupňa, stal a či má
znaky trestného činu. Súčasne hodnotenie dôkazov podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku po zistení
skutkového stavu postupom podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, musí súd vykonávať tak, že uváži
všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, aby mohol jednotlivé dôkazy spoľahlivo zhodnotiť,

musí vziať do úvahy všetky vykonané dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať prečo k nim
dochádza a len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obžalovaného.
Týmto postupom sa však súd I. stupňa dôsledne neriadil.

V skutkovej vete súd I. stupňa konštatoval, že obžalovaný v čase a na mieste popísanom v skutkovej

vete napadnutého rozsudku vošiel neuzamknutou bránou do dvora rodinného domu a v dome, v ktorom
sa nachádzali v tom čase štyri maloleté deti, búchal na dvere a okno a kričal, že tieto maloleté deti, ako aj
ich rodičov pozabíja, ak neotvoria dvere, pričom mal v rukách palicu a nôž, čím vzbudil u maloletých detí
strach, že im ublíži. Týmto konaním sa mal obžalovaný dopustiť zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na §

138 písmeno a/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu
s prečinom násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek 1 Trestného zákona.

Súd I. stupňa pri zistení týchto záverov popísaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktoré majú
odôvodňovať zavinenie obžalovaného na následku, ktorý vznikol v dôsledku jeho konania, vychádzal,

podľa vyhodnotenia vykonaných dôkazov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku, z výpovedí
poškodených C. E. a svedkyne F. E., ktorí síce neboli priamymi svedkami a o skutku sa dozvedeli
priamo od svojich detí, ktoré zhodne zreprodukovali prežitú udalosť. Avšak najmä výpoveďou maloletej
H. E., ktorá popísala, čo sa stalo a čo predchádzalo konaniu obžalovaného uvedeného dňa a táto
za prítomnosti sociálnej kurátorky, psychológa vypovedala o konaní obžalovaného, ktorý prišiel do

ich dvora, búchal na dvere, okno a vyhrážal sa im zabitím, pričom v dome bola so svojimi troma
súrodencami a kamarátkou H.. Súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď tejto maloletej svedkyne ako
výpoveď vierohodnú, odkazujúc práve na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, podľa
ktorého výpovede maloletej H. E. sú vierohodné.

V danom prípade vznikla dôkazná situácia, kde sú tak na strane obžalovaného i na strane poškodených
produkované dôkazy v totožnom rozsahu, a to priame dôkazy- výpovede obžalovaného a v podstate
výpoveď maloletej H. E., pretože aj keď súd prvého stupňa poukazuje vo svojich úvahách týkajúcich sa
vyhodnotenia vykonaného dokazovania na výpovede poškodených C. E. a svedkyne F. E., krajský súd
zdôrazňuje, že títo priebeh skutku reprodukovali výlučne z výpovedí maloletých svedkov, pričom súd

I. stupňa zdôraznil, že maloleté deti týmto svedkom ako svojim rodičom zhodne reprodukovali prežitú
udalosť. K danému je treba uviesť, že tak ako bola hodnotená výpoveď maloletej H. E., boli hodnotené
v rámci hodnotenia osobnosti aj výpovede ďalších troch maloletých svedkov, ktorí mali byť svedkom
týchto udalostí a to konkrétne súrodencov maloletej H. E. K daným výpovediam znalkyňa z odborupsychológie uviedla, že u všetkých troch týchto svedkov sú oslabené znaky všeobecnej vierohodnosti,
u maloletej I. E. s poukazom na bohatú fantazijnú činnosť sú oslabené pozitívne znaky všeobecnej
psychologickej vierohodnosti a jej výpovede nemožno považovať za vierohodné a maloletá J. E. bola

schopná vypovedať o prežitom, no jej výpovede mohli byť skreslené v dôsledku bohatej fantazijnej
činnosti typickej pre jej vek. K danému je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výpovede týchto troch
maloletých svedkov, t.j. I. E., J. E. a C. E., že obsah ich výpovedí neposkytuje ani elementárne údaje
o priebehu skutku, je zjavné že títo svedkovia mali problémy sa vyjadrovať, navyše mali problémy
vyjadriť sa v jazyku slovenskom, pri ich výsluchu prítomný tlmočník z jazyka maďarského nebol a navyše

napriek tomu, že niektorí z týchto svedkov hovorili vo svojich výpovediach, že obžalovaný mal „nože
a palicu“, avšak je zjavné a to aj z výpovede svedkyne maloletej H. E., že tieto udalosti nevnímali
svojimi zmyslami, pretože mali byť skrytí v detskej izbe. Dokonca výpoveď maloletej J. E., na základe
niektorých jej odpovedí na otázky, možno hodnotiť ako výpoveď zmätočnú. Preto záver súdu prvého
stupňa, že zavinenie obžalovaného je preukázané výpoveďou svedkov C. E. a F. E. - rodičov maloletých
detí, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože maloletí svedkovia I. E., J. E. a C. E. vo svojich

výpovediach nevedeli zreprodukovať priebeh skutku a ani udalosti mu predchádzajúce.
Pokiaľ ide o výpoveď maloletej H. E., súd prvého stupňa vo svojich úvahách o vyhodnotení tohto dôkazu
uviedol,žetátosvedkyňapopísalapriebehskutkuapoukazujúcnazáverznaleckéhoposudkuzodvetvia
psychológie o ohodnotení osobnosti maloletej, je výpoveď tejto svedkyne vierohodná.

V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Týmto kritériám
však výpoveď tejto maloletej svedkyne nezodpovedá. Z obsahu jej výpovede, ktorá bola vykonaná
dňa 25.10.2018 (a nie 25.10.2019, išlo zjavne o pisársku chybu) vyplýva, že keď išla zo školy, uviedla

„zahodili sme sliepku“, konkrétne ona a H. (ide o svedkyňu maloletú H. K.) a uvidel ich obžalovaný,
kričal na ne a utekali domov. Následne išla ešte pre svoju sestru o tretej hodine a H. do obchodu a H.
„bežala, že aby ju pustila rýchlo dovnútra, pretože ide obžalovaný s nožíkom a palicou. Následne sa
skryli a obžalovaný búchal na dvere a kričal, že keď nevyjdú, tak tak ich zabije. Súd prvého stupňa však
súčasne o účasti maloletej svedkyne H. K. mal pochybnosti, keď uviedol, že túto nezahrnul do skutkovej

vety, pretože jej prítomnosť v dome sa vykonaným dokazovaním nepodarilo jednoznačne potvrdiť. O
účasti tejto svedkyne v dome však vypovedala práve svedkyňa maloletá H. E., ktorej výpoveď súd
prvého stupňa hodnotil ako vierohodnú, na základe ktorej zistil zavinenie obžalovaného na spáchaní
skutku a napriek tomu súd I. stupňa v tejto časti výpovedi svedkyne maloletej H. E. neuveril. K
hodnovernosti výpovede tejto svedkyne krajský súd udáva, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého

stupňa o vierohodnosti tejto výpovede, práve vzhľadom na popis skutku uvedený v jej výpovedi. Maloletá
svedkyňa, tvrdila, že sliepku spolu s maloletou H. K. zahodili „dovnútra“ a vtedy ich zbadal obžalovaný
a kričal na nich a utekali domov. Následne však uviedla, že išla ešte pre svoju sestru a svedkyňa H.
K. išla ešte do obchodu. Následne sa so sestrou vrátila domov a svedkyňa H. K. bežala, že ju má
rýchle pustiť, pretože ide obžalovaný. Medzi týmito dvoma udalosťami, podľa otázok orgánov činných

v trestnom konaní na svedkyňu, malo uplynúť časové obdobie jednej až dvoch hodín, pričom táto
skutočnosť však nebola žiadnym spôsobom ďalej dokazovaná. Tvrdila, že obžalovaný svedkyňu H. K.
naháňal. Dané však nezodpovedá výpovedi svedkyne maloletej H. K., ktorá vo svojej výpovedi tvrdila, že
potom ako svedkyňa maloletá H. E. zobrala obžalovanému sliepku, išla domov s maloletou svedkyňou
a jej súrodencami, obžalovaný žiadal naspäť sliepku, inak zavolá políciu a išiel za nimi k E., nepamätá

si, či mal obžalovaný niečo v ruke, nepamätá si, že by niečo kričal. Okrem toho z výpovede maloletej
svedkyne H. K. je zjavné, že táto neovláda dostatočne slovenský jazyk tak, aby sa mohla v slovenskom
jazyku relevantne vyjadrovať, a navyše zo strany orgánu činného v trestnom konaní boli v rozsahu celej
jej výpovede, kladené otázky v rozpore s ustanovením § 132 odsek 2 Trestného poriadku, pretože boli
kladené tzv. sugestívne otázky, t,j. otázky, v ktorých bolo obsiahnuté, ako má na otázku odpovedať. Tak

tomu bolo aj v prípade ostatných maloletých svedkov. Z vyššie uvedeného preto možno rezultovať záver,
že práve tieto dve maloleté svedkyne popisujú udalosti, ktoré mali predchádzať spáchaniu skutku úplne
odlišne, hoci to boli jediné priame svedkyne konania obžalovaného. Bolo pochybením orgánov činných
v trestnom konaní, že vzhľadom na danú dôkaznú situáciu nevykonali ani elementárne úkony smerujúce
k zisteniu skutkového stavu veci a to napr. keď pri obhliadke miesta činu opomenuli vykonať obhliadku

vnútorných priestorov domu, v ktorom sa maloleté deti počas konania obžalovaného nachádzali a
takto aspoň sčasti preveriť predovšetkým výpoveď maloletej svedkyne H. E. a maloletej svedkyne H.
K., pričom orgány činné v trestnom konaní v rámci obhliadky miesta činu nadbytočne popisujú stav
vonkajších častí domu vrátane popisu vecí, ktoré sa nachádzajú na dvore rodinného domu. Navyše,pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní venovali náležitú pozornosť schopnosti maloletých svedkov
vypovedať v jazyku slovenskom, pričom neušlo pozornosti krajského súdu, že aj maloletá svedkyňa H.
E. sa v časti svojej výpovede vyjadrovala v jazyku maďarskom, nehovoriac o tom, že otázky o priebehu

skutkutejtosvedkynikládolajprítomnýpsychológ,možnodôvodnepredpokladať,žemaloletísvedkovia,
by sa vo svojich výpovediach k priebehu skutku a opisu udalostí vyjadrovali jasnejšie a zrozumiteľnejšie.

Je potrebné preto vytknúť súdu prvého stupňa, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
vyhodnocoval výlučne v neprospech obžalovaného, dôsledne sa nevysporiadal s rozpormi vo

výpovediach priamych svedkov, navyše je nelogické, aby obžalovaný po tom, ako zistil, že maloletá
H. E. odcudzila jeho sliepku, bez ohľadu na to, čo s touto urobila, či si ju zobrala domov alebo mu
ju „zahodila“, až po uplynutí niekoľkých hodín, pretože maloletá H. E. tvrdila, že ešte išla pre sestru
do škôlky, medzičasom svedkyňa H. K. išla do obchodu a až následne mal naháňať svedkyňu H. K.
a vyhrážať sa im v priestoroch domu, ktorý obývali a kde sa schovávali. Nie je možné opomenúť ani
tú skutočnosť, že výsluch tejto svedkyne, t.j. maloletej H. E. nebol vykonaný v prípravnom konaní

kontradiktórnymspôsobomajejediným,resp.rozhodujúcimdôkazomprotiobžalovanémuanevyhnutne
ho bolo potrebné zopakovať aj v konaní pred súdom tak, aby bolo obhajobe umožnené vykonať
výsluchu v súlade s článkom 6 odsek 3 písmeno d/ Dohovoru. V takomto prípade spravidla nemôže
opätovnému výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov brániť ani odporúčanie psychológa výsluch
neopakovať. Vyjadrenie psychológa má len odporúčací charakter, nie je záväzný pre orgány činné

v trestnom konaní a berúc do úvahy osobitnú zraniteľnosť detských obetí trestných činov, mali by
príslušnéOČTKzabezpečiťavykonaťužvprípravnomkonanívýsluchtak,abyjehoopakovanievkonaní
predsúdomnebolopotrebné.Vkonkrétnejveci,aksúdnemienilvykonaťaaninevykonalosobnývýsluch
maloletej svedkyne – poškodenej, mal jej výpoveď z prípravného konania podrobiť preskúmaniu, t.j. či
existoval dôležitý dôvod pre jej neprítomnosť na hlavnom pojednávaní, či sporná výpoveď svedkyne

predstavujejedinýaleborozhodujúcidôkazačiobmedzenieprávaobhajobynakontradiktórnosťkonania
bolo vyvážené ďalšími faktormi, ktoré kondenzovali sťažené podmienky, v ktorých pracovala obhajoba
(rozsudok NSSR z 19.02.2025, sp. zn. 1Tdo/70/2024). Bez splnenia týchto kritérií nebolo možné
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní oboznámiť postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného
poriadku.

Krajský súd teda konštatuje, že za takéhoto dôkazného stavu nemožno bez dôvodných pochybností
dospieť ku skutkovým záverom uvedeným v obžalobe a následne v rozsudku súdu prvého stupňa v
tých skutkových okolnostiach, ktoré sú významné pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného
v zmysle zásady hodnotenia dôkazov in dubio pro reo, vyplývajúcej zo zásady prezumpcie neviny za

uvedeného dôkazného stavu, keď samotný priebeh žalovaného skutku možno ustáliť len na podklade
výpovede maloletej svedkyne Viktórie B., vierohodnosť ktorej spochybňujú vyššie uvedené skutočnosti.
Za takejto dôkaznej situácie preto nie je možné konštatovať, že bolo dokázané, že sa skutok tak, ako je
popísaný v obžalobe, a preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného
postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod

obžaloby prokurátora oslobodil.

Za splnenia kritérií uvedených v § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.