Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Cpr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125217314
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125217314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu TECHNOGYM

E.E., s.r.o., IČO: 35 930 209, so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne
zast. A. B. C., advokátom, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej D. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. G. H., o zaplatenie 1.028,01,-EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.028,01,-EUR, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,4% ročne zo sumy 1.028,01,-EUR od 1.12.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa ako zamestnávateľ, návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní,
doručeným súdu dňa 27.1.2025, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú uhradiť mu sumu 1.028,10,-EUR spolu s úrokom z omeškania 8,4% ročne zo sumy 1.028,10,-
EUR od 1.12.2024 do zaplatenia a to titulom neuhradených nárokov súvisiacich s ukončením jej
pracovného pomeru. Domáhal sa aj náhrady trov konania.

2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2023
zamestnávateľom žalovanej, ktorá vykonávala prácu na pozícii "Všeobecný operátor". V čl. I. ods. 1.5
pracovnej zmluvy, sa na základe ust. § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z.z. dohodli, že ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú
náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a
dĺžky výpovednej doby. Peňažná náhrada je splatná po uplynutí výpovednej doby vo forme zrážok zo
mzdy, ktoré sa uskutočnia v najbližšom výplatnom termíne. Žalovaná dňa 30.7.2024 doručila žalobcovi

ako zamestnávateľovi výpoveď z pracovného pomeru a dňa 31.7.2024 osobne prevzala potvrdenie
zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce. Výpovedná
lehota plynula od 1.8.2024 do 31.8.2024. Žalovaná nezotrvala vo výpovednej dobe v pracovnom pomere
so žalobcom, nedostavovala sa na pracovisko a nevykonávala pre žalobcu ako zamestnávateľa žiadnu
prácu. Na základe uvedeného ju žalobca vyzval, listom zo dňa 12.11.2024, na zaplatenie peňažnej
náhrady vo výške 1.028,01,-EUR v zmysle čl. I. ods. 1.5 pracovnej zmluvy, v dohodnutej lehote, t.j. do
30.11.2024. Žalovaná z uplatňovanej náhrady neuhradila ani časť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil pracovnú zmluvu zo dňa 27.10.2023, popis
pracovnej pozície zo dňa 27.10.2023, mzdový výmer zo dňa 27.10.2023, dohodu o zmene pracovných
podmienok zo dňa 15.4.2024, skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 31.7.2024, žiadosťo skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.7.2024, výzvu na zaplatenie peňažnej náhrady
zo dňa 12.11.2024 spolu s fotokópiou obálky o vrátení poštovej zásielky z dôvodu neprevzatia zásielky
v odbernej lehote, mesačný protokol dochádzky za mesiac august 2024, splnomocnenie pre právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 27.1.2025 a osvedčenie o registrácii pre DPH.

4. Po zrušení platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, pod sp. zn. 34Up/104/2025 zo dňa
13.2.2025, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk (§ 10 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z.),
súd na návrh žalobcu (§ 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na

prejednanie sporu.

5. Žalovaná bola v konaní nečinná. Žaloba jej bola doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, po uplynutí
15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. K žalobe sa nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti

žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila ani nepožiadala ani o jeho odročenie.

7. Právny zástupca žalobcu v konaní trval na podanej žalobe a poukázal na všetky skutočnosti, ktoré
už v konaní v písomných podaniach uviedol. Trvá na dôvodnosti uplatneného nároku a poukázal na
článok I. odsek 1.5 pracovnej zmluvy. K výške uplatňovaného nároku dodal, že pri jeho výpočte žalobca

vychádzal z priemerného hodinového zárobku žalovanej, ktorý bol v rozhodujúcom období vypočítaný
podľa § 134 ods. 4 a 6 Zákonníka práce ako súčet podielu hrubej mzdy žalovanej vo výške 2.541,91,-
EUR a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, čo bolo 433 hodín. Ďalej vychádzal z podielu
1-tina z ročnej odmeny vo výške 20,99,-EUR a celkového fondu pracovného času žalovanej v štvrťroku,
v trvaní 520 hodín. Z uvedených skutočností, matematickým výpočtom odmena žalovanej predstavovala

5,91,-EUR za hodinu, pričom v rozhodnom mesiaci vychádzal žalobca z toho, že žalovaná odpracovala
173,92 hodín, vychádzajúc zo 40 hodinového týždenného pracovného času. Uvedenú náhradu teda
vypočítal na sumu 1 028,01,-EUR. Výpočet vie preukázať aj listinnými dôkazmi a to mzdovými listami,
v prípade jeho spornosti.

8. Právny zástupca žalobcu, aj v rámci záverečnej reči považoval uplatnený nárok za dôvodný a žalobe
žiadal vyhovieť.

9. Po právnej stránke posúdil súd spornú vec v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase
uzatvorenie pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej bol dohodnutý nárok žalobcu

uplatňovaný v konaní, t.j. ku dňu 27.10.2023.

10. Podľa čl. 2, posledná veta, zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákonník práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

12. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.

14. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutímvýpovednejdoby.(2)Výpovednádobajenajmenejjedenmesiac,aktentozákonneustanovuje
inak.

15. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinompriemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20.Podľa§151ods.1,ods.2CSP,(1)Skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a
to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2-4), pracovnou zmluvou zo dňa 27.10.2023 (č.l.5-8),

popisom pracovnej pozície zo dňa 27.10.2023 (č.l. 9), mzdovým výmerom zo dňa 27.10.2023 (č.l. 9
rub), dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.4.2024 (č.l. 10), skončením pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 31.7.2024 (č.l. 11), žiadosťou o skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 30.7.2024 (č.l. 11 rub), výzvou na zaplatenie peňažnej náhrady zo dňa 12.11.2024 spolu
s fotokópiou obálky o vrátení poštovej zásielky z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote

(č.l. 12-13), mesačným protokolom dochádzky za mesiac august 2024 (č.l. 14), splnomocnením pre
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.1.2025 (č.l. 15), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 17), ako
aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

24. Z uvedených listinných dôkazov, z prednesov na pojednávaní, z výpovedí strán sporu a svedkyne,

ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

25. V konaní nebolo sporné, že žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobcom výpoveďou zo dňa
30.7.2024, ktorú žalobca prevzal dňa 30.7.2024. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú žiadosťou
žalovanej o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.7.2024.

26. Nebolo sporné, že výpovedná doba plynula žalovanej odo dňa 1.8.2024 do 31.8.2024.

27. Nebolo sporné, že žalovaná počas celého plynutia výpovednej doby do práce nechodila a mala
neospravedlnené absencie v práci. Uvedenú skutočnosť súd zistil z predloženého mesačného protokolu

dochádzky.

28. Nebolo sporné ani to, že žalobca a žalovaná sa v čl. I. bod 1.5 Pracovnej zmluvy zo dňa
27.10.2023 dohodli, že ak žalovaná nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu, má žalobcaprávo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovanej a dĺžky
výpovednej doby. Ďalej sa dohodli, že peňažná náhrada bude splatná v lehote 60 dní od uplynutia
výpovednej doby. Uvedené skutočnosti súd zistil z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2023.

29. Nebolo sporné a bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na uhradenie sumy 1.028,01,-EUR
a to písomnou výzvou zo dňa 12.11.2024, najneskôr do 30.11.2024. Výzvu si žalovaná neprevzala
v odbernej lehote a peňažnú náhradu žalobcovi neuhradila.

30. Súd sa zaoberal aj výškou žalobcom uplatneného nároku, pričom z dôvodu, že žalovaná
nerozporovala jeho výpočet a žalobca pri jeho výpočte postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákonníka práce a dohody sporových strán v pracovnej zmluve, dospel k záveru, že žalobca si nárok
uplatnil v správnej výške.

31. Žalovaná vyššie uvedené skutočnosti nerozporovala a preto ich súd považoval za nesporné. Súd s

poukazomnaustanovenie§151ods.1CSP,vktoromjezakotvenáprávnadomnienka,podľaktorejplatí,
že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela, konštatuje,
že sporné skutočnosti neboli dané žiadne.

32. Súd preto priznal žalobcovi nárok v uplatnenej výške 1.028,01,-EUR, ktorý považoval za dôvodný

a preukázaný.

33. Z dôvodu, že žalovaná sa s plnením voči žalobcovi dostala do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania
z dlžnej sumy od 1.12.2024 do zaplatenia, t.j. od dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie, hoci splatnosť

dlžnej sumy podľa pracovnej zmluvy nastala skôr a to 60 dní po uplynutí výpovednej doby. Súd, viazaný
návrhom žalobcu a vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si ho sám uplatnil, vo výške 8,4%
ročne zo sumy 1.028,01,-EUR od 1.12.2024 do zaplatenia.

34. Súd vo vzťahu k svojmu záveru poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Cdo/154/2018 zo dňa 25.9.2028, publikované aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R
27/2019, v zmysle ktorého platí: „Ak sa zamestnanec, ktorý so zamestnávateľom uzavrel dohodu podľa §
62 ods. 8 Zákonníka práce, počas plynutia výpovednej doby rozhodne, že nezotrvá v plnení pracovných
povinností u zamestnávateľa a nezaplatí mu náhradu v zmysle tohto ustanovenia, je zamestnávateľ

oprávnený uplatniť svoj nárok na peňažnú náhradu na súde, ktorý pri určovaní výšky tejto náhrady
zohľadnítiežindividuálneokolnostisporu,najmädôvodvýpovede,akoajdôvodadĺžkudobynezotrvania
zamestnanca u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby.“

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca úspech v

celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100%. V súlade
s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.