Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125204093
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125204093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený PV Legal, s. r. o., so sídlom Hronská
6585/4A, 900 27 Bernolákovo, IČO: 56 905 688 proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s.,
so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o odstránenie protiprávneho stavu
a premiestnenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanýmávočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýškenáhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne žalobkyňa B. B.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.04.2025
domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
vykonať premiestnenie stavby – skrinky PRIS č. 2 v súlade s projektovou dokumentáciou na pozemku
KNC č. XXX/X a pozemku KNC č. XXX/XX v k.ú. C. tak, aby stavba elektromerovej skrinky nebránila
riadnemu osobnému užívaniu nehnuteľnosti - pozemku, prechodu cez pozemok a vybudovaniu
prístupovej komunikácie.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca (pôvodne B. B., sestra žalobcu) je výlučným vlastníkom
nehnuteľností: pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. C., LV č. XXX: parcela KNC č. XXX/X trvalý trávnatý
porast o výmere 965 m2, parcela KNC č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 965 m2, parcela
KNC č. XXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere 225 m2. Žalovaný na základe stavebného povolenia
na stavbu „XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXXX: Zahustenie TS a rekonštrukcia NNS“ vydaného mestom
Bytča a projektovej dokumentácie vyhotovil na pozemku, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca
stavbu „elektromerovú skriňu“ s predchádzajúcim súhlasom vlastníčky pozemku, pričom nákres na

situačnej mape pre umiestnenie stavby bol v súlade s predstavami pôvodnej žalobkyne. Po ukončení
stavebných prác súvisiacich s umiestnením elektromerovej skrine však pôvodná žalobkyňa zistila,
že toto umiestnenie a realizácia stavby nezodpovedá odsúhlaseným nákresom podľa dohody medzi
žalobcom a žalovaným, je prekážkou na mieste, na ktorom je skutočne postavená. Vzhľadom na
skutočnosť, že uvedená vec sa javila ako jednoduchá, právna zástupkyňa žalobkyne uvítala osobný a
telefonický kontakt s právnym zástupcom žalovaného, riaditeľom sekcie právne, ktorý prostredníctvom
emailovej správy zaslal k veci vyjadrenie a časť projektovej dokumentácie k výstavbe elektromerovej

skrine. Aj napriek dostatočnému odôvodneniu stanoviska žalobkyne s poukazom na fotodokumentáciu,
deklaruje právny zástupca v tomto vyjadrení žalovaného nesúhlas a odmieta zodpovednosť žalovaného
za nesprávne umiestnenie skrine č. 2 a považuje súčasný stav za vyhovujúci, plne korešpondujúci
budúce užívanie prístupovej cesty, záverom ponúka žalobkyni možnosť zmeny umiestnenia tejto stavby- elektromerovej skrine, avšak na vlastné náklady, ktoré majú predstavovať približne sumu 1.000,-
eur. Žalobkyňa zaslala dňa 12.02.2025 žalovanému výzvu k premiestneniu stavby - skrinky. Vo výzve
poukázala, že sa dožaduje premiestnenia stavby, pretože v opačnom prípade by sa sama dostala do

situácie, ktorá ohrozuje realizáciu jej vlastníckych práv, zamedzuje jej v nakladaní so svojím majetkom,
v jeho riadnom užívaní.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu neuznáva, je nedôvodná. Skrinka PRIS č.
2, ktorej premiestnenia sa žalobca domáha, je súčasťou zásadne väčšej stavby označenej ako

„XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXX: Zahustenie TS a rekonštrukcie NNS" (ďalej len „stavba). Jedná sa
o líniovú stavbu pozostávajúcu z viacerých stavebných objektov (trafostanica, VN prípojka o dĺžke
845 m, NN vývody, vrátane rozpojovacích PRIS skríň), účelom ktorej je rozvoj distribučnej sústavy
spoločnosti SSD v k.ú. C., je teda zrejmé, že stavba má verejnoprospešný charakter a slúži na
distribúciuelektrinypreobyvateľovcelejobce,vrátanedistribúcieelektrinydoodbernéhomiestažalobcu.
Zákonné vecné bremeno žalovaného na zriadenie stavby - vzhľadom k tomu, že sa jedná o stavbu

v extraviláne obce, žalovaný má k takýmto pozemkom zákonné vecné bremeno v zmysle § 11 ods.
1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, a teda je na takýchto pozemkoch (vrátane pozemku
žalobcu) oprávnený zriaďovať elektrické vedenia a elektroenergetické zariadenia distribučnej sústavy,
pričom k takémuto zriadeniu nie je potrebný súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. V praxi však
žalovaný v rámci výstavby elektroenergetických zariadení distribučnej sústavy v extraviláne prihliada na

vlastnícke práva vlastníkov dotknutých nehnuteľnosti, pričom výstavbu elektroenergetických zariadení
projektuje a plánuje spôsobom, ktorý obmedzí vlastníkov pozemkov v ich vlastníckych právach v čo
najmenšej miere. Vzhľadom na rozsah takejto líniovej stavby a predovšetkým vzhľadom na rôzne
predstavy a záujmy vlastníkov pozemkov dotknutých výstavbou elektroenergetických zariadení však
nie je reálne v možnostiach žalovaného trasovať stavbu spôsobom, ktorý by zodpovedal požiadavkám

všetkých dotknutých vlastníkov. Stavba bola riadne skolaudovaná, žalovaný je oprávnený túto užívať v
zrealizovanom stave Podotýkajú, že v praxi sa štandardne vyskytujú situácie (a to nielen pri líniových
stavbách značného rozsahu, ale bežne aj pri jednoduchších stavbách), kedy v procese realizácie
samotnej stavby dôjde k odchýleniu od projektovej dokumentácie predkladanej k stavebnému povoleniu.
Obdobná situácia nastala aj pri realizácii stavby, nakoľko zo strany obce bola žalovanému predložená

požiadavka o úpravu trasy stavby z dôvodu, že na parcelách KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/XX, k.ú. C.
má byť vybudovaná prístupová cesta a to aj na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ by žalovaný
danej požiadavke nevyhovel a trasu stavby čiastočne neupravil (a to práve v časti týkajúcej sa dotknutej
PRIS skrine), došlo by k stavu, kedy by sa predmetná PRIS skriňa nachádzala uprostred prístupovej
cesty. Navrhujú výsluch svedka projektového manažéra zodpovedného za predmetnú stavbu: E. F. D.. Z

uvedeného dôvodu bola dotknutá PRIS skriňa umiestnená tak, aby novej prístupovej ceste neprekážala.
Umiestnenie C. skrine bolo navrhnuté a realizované takým spôsobom, aby došlo k čo najmenšiemu
obmedzeniu vlastníkov dotknutých nehnuteľností, vrátane nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Aj z
tohto dôvodu sa spracováva dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby (teda aj legislatíva počíta so
situáciou, kedy sa reálne trasovanie stavby odchýli od projektovej dokumentácie predkladanej v stupni

pre stavebné povolenie.). Takáto dokumentácia bola spracovaná aj v prípade stavby, pričom táto slúžila
ako podklad pre kolaudačné konanie. Žalobca (pôvodná vlastníčka) námietky voči realizácii stavby
mohol uplatniť práve kolaudačnom konaní, no nevykonal tak. Na základe právoplatného kolaudačného
rozhodnutia je preto žalovaný oprávnený stavbu užívať a to v stave, v akom bola stavba zrealizovaná.
Z uvedeného dôvodu majú za jednoznačne preukázané, že daná stavba (vrátanie dotknutej PRIS

skrine) je riadne povolená, nejedná sa teda o protiprávny stav, ako sa snaží vo svojej žalobe preukázať
žalobca. Uvedené potvrdzuje aj kolaudačné rozhodnutie mesta D. č. G./H., v ktorom sa výslovne
uvádza, že: „boli dodržané všetky podmienky určené v stavebnom povolení a užívaním stavby nebude
ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie.“ Žalobca nepreukázal ohrozenie realizácie
svojich majetkových práv, podrobnejšie nešpecifikoval, akým spôsobom má umiestnením PRIS skrine

v blízkosti oplotenia pozemku žalobcu dochádzať k ohrozeniu realizácie jeho majetkových práv a
zamedzeniu v nakladaní s vlastným majetkom. Podľa názoru žalovaného nestačí len konštatovať,
že umiestnením PRIS skrine v blízkosti oplotenia žalobcu má dochádzať k ohrozeniu realizácie jeho
majetkových práv. Majú za to, že žalovanému riadne vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom v
zmysle § 11 ods. 4 a ods. 8 zákona o energetike je žalobca ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti

povinný strpieť umiestnenie PRIS skrine na svojom pozemku (z titulu zákonného vecného bremena),
pričom podľa názoru žalovaného je umiestnenie PRIS skrine realizované práve takým spôsobom,
aby dochádzalo k čo najmenšiemu zásahu do užívania stavbou dotknutých nehnuteľností. Čo sa týka
žalobného návrhu, pokiaľ by PRIS skriňa bola umiestnená na pôvodne navrhovanom mieste v zmysleprojektovej dokumentácie predkladanej k stavebnému povoleniu, došlo by k znemožneniu užívania
prístupovej komunikácie, slúžiacej aj pre účely žalobcu, nachádzajúcej sa aj na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu, ako aj k znemožneniu užívania samotnej PRIS skrine, čo považujú za zásadne

väčší zásah do práv vlastníkov nehnuteľností dotknutých stavbou, ako je umiestnenie PRIS skrine pri
oplotení žalobcu. Žalobca navrhuje premiestnenie PRIS skrine v súlade s projektovou dokumentáciou,
ale zároveň takým spôsobom, aby PRIS skriňa nebránila okrem iného aj vybudovaniu prístupovej
komunikácie. Majú za to, že takýto návrh je nevykonateľný, nakoľko práve umiestnením PRIS skrine
podľa pôvodnej dokumentácie by došlo k znemožneniu vybudovania a následného užívania prístupovej

komunikácie. Navyše z dotknutej PRIS skrine má byť pripojených minimálne 5 odberných miest. Žalobou
navrhované premiestnenie PRIS skrine by znamenalo ukončenie distribúcie do dotknutých odberných
miest, nevyhnutnosť určenia nového bodu pripojenia, prezmluvnenia zákazníkov, no predovšetkým
potrebu fyzicky realizovať rekonštrukciu prívodov pre predmetné odberné miesta - dotknutí odberatelia
by boli nútení opätovne vykopať svoje odberné elektrické zariadenia, tieto presmerovať k novému bodu
pripojenia (k premiestnenej PRIS skrini). Majú za to, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s umiestnením PRIS

skrine v blízkosti svojho oplotenia, mohol využiť procesné prostriedky na svoju obranu v kolaudačnom
konaní (námietky či odvolanie), nie až podaním žaloby na súd a to až 3 roky po riadnom skolaudovaní a
užívaní stavby. Predmetná PRIS skriňa bola v rámci správnych konaní riadne skolaudovaná, žalovaný
má zákonné právo (vecné bremeno) na jej umiestnenie na pozemku žalobcu, navrhované premiestnenie
je nevykonateľné a v neposlednej rade, prostredníctvom PRIS skrine sú pripojené odberné miesta

odberateľov, pre ktorých by premiestnenie PRIS skrine znamenalo zásadný zásah do ich odberných
miest. V žiadnom prípade sa nejedná o protiprávny stav, pričom pokiaľ žalobcovi umiestnenie PRIS
skrine prekáža, v rámci komunikácie bol zo strany žalovaného upozornený na možnosť realizácie
preložky PRIS skrine a to v súlade s ust. § 45 zákona o energetike. Žalobný návrh považujú za
nevykonateľný, nakoľko žalobca sa domáha premiestnenia PRIS skrine takým spôsobom, ktorý by mal

za následok výrazne negatívnejší zásah do užívania dotknutých nehnuteľností, vrátane nehnuteľností
žalobcu, čím by rozhodne nebol dosiahnutý návrhom sledovaný cieľ, aby PRIS skriňa nebránila užívania
nehnuteľností a vybudovaniu prístupovej komunikácie. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku,
navrhujú žalobu zamietnuť.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že práva distribútora elektrickej energie sú deklarované
v citovanom zákone, ktorý zároveň upravuje postup a počínanie osôb, ktoré sú oprávnené zriaďovať
tieto elektrické vedenia, ako aj práva a povinnosti osôb, ktoré sa tohto procesu dobrovoľne alebo
nevyhnutné zúčastňujú ako vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa zriaďuje stavba. V tejto súvislosti
dochádza často krát k obmedzeniam týkajúcim sa samotných stavebných prvkov, ale aj obmedzenia

vlastníckych práv, najmä spojené s užívaním týchto nehnuteľností ako celku, ale aj zriadenia vecného
bremena nie dočasného, ale trvalého charakteru. Je samozrejmé, že tieto obmedzenia je nevyhnutné
rešpektovať, pretože predstavujú celospoločenské záujmy. Zákon však na druhej strane rieši aj otázku
prístupu štátu, resp. ním poverených osôb k uvedeným obmedzeniam tretích osôb tak, aby štát po
získaní povolenia k stavbe energetických zariadení, čo najmenej zasahoval do dispozičných práv

vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľností a počínal si obozretne tak, aby nedochádzalo ku škodám na
majetku alebo iných dôležitých práv dotknutých osôb. Tieto povinnosti sú obsiahnuté najmä v ust. § 11
ods. 6 zákona o energetike. Pôvodná vlastníčka bola stotožnená s vydaním stavebného povolenia pre
inštalovanie „elektromerovej skrinky“, jej predstavy však boli totožné s nákresom na situačnej mape,
ktorá tvorila prílohu dokladov k stavebnému povoleniu. Po ukončení všetkých prác však zistila, že

skutočné umiestnenie skrinky nezodpovedá nákresu na pôvodnej situačnej mape, preto sa následne,
aj keď nie bezodkladne, domáhala premiestnenia elektromerovej skrinky na miesto, ktoré považovala
za spoločne dohodnuté. Žalovaný uvádza, že preloženie elektromerovej skrinky by mohlo viesť ku
komplikáciám a nežiaducim následkom pre ostatných pripojených odberateľov a toto premiestnenie je
teda nevykonateľné. Toto tvrdenie považuje za zavádzajúce, pretože sám žalobca takúto skutočnosť pri

písomnej komunikácii nenamietal, rovnako nenamietal premiestnenie elektrickej skrinky na iné miesto
avšak s podmienkou, že žalobca ponesie náklady na toto premiestnenie vo výške 1.000,-eur sám.

5.Následnežalovanýuviedol,ženárokuplatnenýžalobcomneuznáva.Žalovanýsiuvedomuje,ževýkon
oprávnení v zmysle § 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorých je žalovaný oprávnený

v extraviláne zriaďovať elektrické vedenia a elektroenergetické zariadenia distribučnej sústavy, je z
pohľadu vlastníkov nehnuteľností obmedzujúci. Je však potrebné si uvedomiť, že distribúcia elektriny
je službou vo verejnom záujme, ktorá by bez predmetných zariadení bola znemožnená - v konečnom
dôsledku preto zariadenia distribučnej sústavy umiestnené na nehnuteľnostiach iných vlastníkov byťmusia, pričom toto oprávnenie má aj formu zákonného vecného bremena. Žalovaný tieto zariadenia
plánuje a projektuje spôsobom, ktorý obmedzí vlastníkov pozemkov v čo najmenšej miere. Aj v tomto
konkrétnom prípade uviedli, že k odchýleniu od projektovej dokumentácie došlo práve z dôvodu, aby

zásah do vlastníckych práv tretích osôb bol dotknutý výstavbou zariadení sústavy v čo najmenšej
miere - pokiaľ by nedošlo k odchýleniu od projektovej dokumentácie, nachádzala by sa PRIS skriňa
uprostred prístupovej cesty. Toto odchýlenie bolo zahrnuté do dokumentácie skutočného vyhotovenia
stavby, pričom príslušný úrad na základe dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby vydal na stavbu
právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré výslovne potvrdilo, že boli dodržané všetky podmienky

určené v stavebnom povolení a užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné
prostredie. Jedná sa teda o riadne povolenú stavbu, ktorú je žalovaný oprávnený užívať a to v stave,
v akom bola zrealizovaná. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 23.07.2025 uvádza, že nenamieta
premiestnenie PRIS skrine na iné miesto, avšak s podmienkou, že náklady na jej preloženie bude
znášať žalovaný. Poukazujú na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého
nákladynapreložkuelektroenergetickéhozariadeniajepovinnýuhradiťten,ktopotrebupreložkyvyvolal.

Za situácie, kedy je stavba (vrátene PRIS skrine) riadne skolaudovaná a spôsobilá na užívanie v
existujúcom stave, je práve žalobca osobou, ktorá požaduje premiestnenie jej zariadení a teda osobou,
ktorá sa domáha jej preloženia. Z uvedeného dôvodu nie je možné prijať žalobcom navrhovaný záver,
aby náklady na preloženie zariadenia znášal žalovaný, takýmto spôsobom by bol prijatý nebezpečný
precedens, kedy by žalovaný bol nútený realizovať preložky vlastných skolaudovaných stavieb (resp.

ich častí) v zmysle požiadaviek vlastníkov nehnuteľností, a to dokonca na vlastné náklady, čo je v
praxi nemysliteľné a malo by zásadné negatívny vplyv aj pri navýšení cien za distribúciu elektriny pre
odberateľov elektriny. Predmetná PRIS skriňa bola v rámci správnych konaní riadne skolaudovaná,
žalovaný má zákonné právo (vecné bremeno) na jej umiestnenie na pozemku žalobcu, navrhované
premiestnenie je nevykonateľné, prostredníctvom PRIS skrine sú pripojené odberné miesta odberateľov,

pre ktorých by premiestnenie PRIS skrine znamenalo zásadný zásah do ich odberných miest. Majú za
to, že sa v žiadnom prípade nejedná o protiprávny stav, pričom pokiaľ žalobcovi umiestnenie PRIS skrine
prekáža, v rámci komunikácie bol zo strany žalovaného upozornený na možnosť realizácie preložky
PRIS skrine a to v súlade s § 45 zákona o energetike. Zároveň žalobný považujú za nevykonateľný,
nakoľko žalobca sa domáha premiestnenia PRIS skrine takým spôsobom, ktorý by mal za následok

výrazne negatívnejší zásah do užívania dotknutých nehnuteľností, vrátane nehnuteľností žalobcu,
čím by rozhodne nebol dosiahnutý návrhom sledovaný cieľ, aby PRIS skriňa nebránila užívania
nehnuteľností a vybudovaniu prístupovej komunikácie.

6. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 24.11.2025 pôvodná žalobkyňa B. B. navrhla

zmenu strany na strane žalobcu z dôvodu, že dňa 12.08.2025 uzatvorila žalobkyňa s A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zámennú zmluvu, na základe ktorej došlo k zámene pozemkov
vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne a A. B. a to tak, že novým vlastníkom pozemkov sa stal A. B..
Uznesením č.k. 45C/32/2025-89 zo dňa 28.11.2025 súd rozhodol tak, že pripustil zmenu strany sporu
na strane žalobcu a to vstupom do konania žalobcu: A. B. na miesto doterajšieho žalobcu: B. B..

7. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 13.01.2025 uviedol, že stavba PRIS skrine bola realizovaná v
rozpore so stavebným povolením. Takýto postup žalovaného zakladá stav protiprávnosti, ktorý je možné
zhojiť výlučne uvedením do súladu s projektovou dokumentáciou, t.j. premiestnením PRIS skrine na
miesto určené v projektovej dokumentácii. Žalovaný je povinný pri výkone svojich oprávnení šetriť práva

vlastníkov dotknutých nehnuteľností, počínať si tak, aby nevznikla škoda a ak to nie je objektívne možné,
znášať konsekvencie za takto spôsobenú škodu. Zákonodarca ukladá držiteľovi povolenia (žalovanému)
povinnosť počínať si tak, aby nespôsobil vlastníkovi žiadnu ujmu na jeho právach, resp. ak sa jej nedá
objektívne vyhnúť, obmedziť ju na nevyhnutné minimum. Žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. C., LV č. XXX a to pozemkov: KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/X a KNC č. XXX/

XX preukázal, že umiestnenie PRIS skrine do stredu pred parcelu č. XXX/XX predstavuje zásah do
jeho vlastníckeho práva zo strany žalovaného. Vzhľadom na priestorové usporiadanie pozemkov je
parcela s parcelou č. XXX/XX jedinou prirodzenou komunikačnou spojnicou s „vnútornou“ parcelou č.
XXX/X. Žalovaný svojím svojvoľným postupom nemajúcim oporu v zákone, v projektovej dokumentácii,
právoplatnom stavebnom povolení, absolútne znemožnil vybudovanie akejkoľvek prístupovej cesty k

tejto vnútornej parcele žalobcu, čím z dotknutej nehnuteľnosti vytvoril tzv. pozemok bez prístupu, v
dôsledku čoho znemožnil žalobcovi výkon jeho subjektívnych práv, pričom znížil trhovú a užívateľskú
hodnotu daných pozemkov. Predošlý vlastník týchto parciel súhlasil s výstavbou predmetnej PRIS skrine
za predpokladu, že držiteľ povolenia nenaruší výkon jeho vlastníckeho práva, v dôsledku čoho umiestniPRISskriňunaokrajjehopozemku,kdenebudenikomuprekážaťabudemožnévybudovaťajprístupovú
cestu k parcele č. XXX/X I. J. XXX/X. Žalovaný s uvedeným umiestnením súhlasil, v dôsledku čoho
bola vypracovaná projektová dokumentácia. Tvrdenie žalovaného, že k zmene umiestnenia stavby PRIS

skrine došlo na základe požiadavky mesta D., považuje žalobca za nepodložené, irelevantné. Obec
D. nemá subjektivitu jednostranne meniť schválenú projektovú dokumentáciu, modifikovať právoplatné
stavebné povolenia a ani inak vstupovať do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Mesto
D. nie je vlastníkom dotknutých pozemkov a nemá žiadne dispozičné právo k parcele č. XXX/XX.
Akýkoľvek prísľub alebo požiadavka tretej strany (mesta) nemôže suspendovať povinnosť žalovaného

dodržať projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie alebo nerešpektovať práva vlastníka. Parcela
KNCč.XXX/XXjevovýlučnomvlastníctvežalobcu,pričomžalobca(aanipredošlývlastníkpredmetných
pozemkov) nikdy nekomunikoval s mestom Bytča v súvislosti so stavbou akejkoľvek prístupovej cesty,
a teda na tomto pozemku nikdy žiadna prístupová cesta ani vzniknúť nemala. Žalobca nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného ohľadom nevykonateľnosti žalobného návrhu z dôvodu, že výstavbou
PRIS skrine na pôvodnom mieste podľa schválenej projektovej dokumentácie by spôsobil ešte väčšie

obmedzenie na právach vlastníkov nehnuteľností dotknutých stavbou. Predmetná PRIS skriňa bola
posunutá oproti miestu v zmysle schválenej projektovej dokumentácie len v rámci jednej parcely, ktorá je
vo vlastníctve žalobcu, t.j. ak by bola PRIS skriňa postavená podľa schválenej projektovej dokumentácie,
nachádzala by sa výlučne na pozemku žalobcu (parcela KNC č. XXX/XX) a k obmedzeniu práv by
došlo opätovne len v súvislosti s právami žalobcu a nikoho iného. O možnosti bezproblémového

premiestnenia a ľahkej technickej realizovateľnosti premiestnenia PRIS skrine svedčí fakt, že žalovaný
túto možnosť sám písomne navrhol, avšak za poplatok 1.000,-eur. Je zrejmé, že petit žaloby je
vykonateľný, pričom žalovaný zložitosťou realizácie zakrýva skutočnosť, že v takom prípade by bolo
premiestnenie bezodplatné a žalovaný by tak prišiel o potenciálny zárobok vo výške avizovaných 1.000,-
eur. Z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov je neakceptovateľné, aby žalobca znášal finančné

bremeno spojené s nápravou protiprávneho stavu, ktorý zavinil výlučne žalovaný svojím odborným
pochybením, konaním v rozpore so zákonom. Žalovaný zároveň nepredložil žiadny relevantný dôkaz,
napr. technické stanovisko, ktorý by potvrdzoval objektívnu nemožnosť presunu.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.01.2026 uviedol, že predkladajú: 3x zmluvu o pripojení uzatvorenú

pre odberné miesta pripojené do distribučnej sústavy žalovaného z dotknutej PRIS skrine (konkrétne
sa jedná o odberné miesta EIC: XXXXXXXXXXXXXXXX, EIC: XXXXXXXXXXXXXXXX a EIC:
XXXXXXXXXXXXXXXX, pričom v dotknutej PRIS skrini ostáva priestor ešte pre pripojenie ďalších troch
odberných miest), fotografie z dokumentácie pre stavebné povolenie a z dokumentácie skutočného
vyhotovenia stavby, z ktorých je zrejmé navrhované a následne aj reálne umiestnenie dotknutej PRIS

skrine na parcele KNC č. XXX/XX pre k.ú. C.). Podotýkajú, že dve z odberných miest sú evidované
práve na žalobcu, ktorý si teda vedome zriadil svoje odberné elektrické zariadenie (prívod) k danej PRIS
skrini umiestnenej v súlade s kolaudačným rozhodnutím a bez námietok splnil obchodné a technické
podmienky pripojenia.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2026, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného. Obe strany
sporu na pojednávaní upresnili, že sa jedná o PRIS skriňu č. 2 na pozemku žalobcu K. č. XXX/XX,
k.ú. C. (a nie o PRIS skriňu č. 6, že k omylu označenia skrine došlo v žalobe ešte pôvodnou právnou
zástupkyňou žalobcu). Na pojednávaní bol vykonaný aj výsluch svedka E. F. D.. Právny zástupca

žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii v spore, uviedol, že momentálna pozícia
PRIS skrine na parcele obmedzuje žalobcu ako vlastníka v najväčšej možnej miere, keďže sa nachádza
v strede prístupu na túto parcelu, z čoho dôsledku sa žalobca nemôže dostať na túto svoju parcelu,
ako aj k ďalším svojim susedným parcelám. Žalovaný môže bez akýchkoľvek problémov premiestniť
predmetnú skriňu, avšak za poplatok, s čím nesúhlasia, aby žalobca znášal náklady za žalovaného,

ktorý pochybil a postavil PRIS skriňu v rozpore so zákonom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v čase
pripojenia k PRIS skrini nebol vlastníkom daného pozemku. Nemal odkiaľ vedieť, že je to v rozpore s
tým, ako to naprojektovali a ako to uskutočnili. Na parcele KNC č. XXX/XX budujú oporný múr, vtedy si
dali pozemok vymerať a zistili, že je posunutá tá skrinka. Uviedol, že strpí tú stavbu, ako bolo pôvodne
dohodnuté, ale teraz mu to momentálne znemožňuje akýkoľvek predaj do budúcna alebo niečo, čo s tým

do budúcna s tým pozemkom bude chcieť robiť. Ten pozemok KNC č. XXX/XX je ako jediná prístupová
cesta k pozemku KNC č. XXX/X, skrinka je posunutá tri metre, je to vlastne v strede cesty. Žalobca po
nahliadnutí na fotografiu na č.l. 13 spisu (opak) uviedol, že PRIS skriňa je umiestnená pri jeho plote,
tesne pri jeho plote a na tejto fotografii sú znázornené čiary časť obdĺžnika, žalobca upresnil, že pôvodneskriňa mala byť na tej štrkovitej ceste v tom rohu ako je to zaznačené a teraz sa nachádza a je posunutá
cca o 3 metre, nachádza sa pri plote žalobcu. Uviedol, že ten plot je tam asi 20 rokov, dali si pozemok
vymerať a aj časť štrkovitej cesty je na jeho pozemku. Žalobca uviedol, že tá štrkovitá cesta pokračuje

aj ďalej k ďalším domom. Žalobca uviedol, že keď jeho sestra bola vlastníkom tohto pozemku, mala iné
starosti vo svojom živote a nie chodiť pozerať každé dva dni, kto jej čo robí na pozemku, jeho sestra nie
je nejaký stavbyvedúci, aby vedela, že či táto skriňa tu má byť alebo tu nemá byť.

10. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii v spore,

uviedol, že sa nebránia dohode, rokovaniu so žalobcom ohľadom umiestnenia skrinky, vedia sa
baviť kde, za akých podmienok toto je možné premiestniť, ale trvajú na tom, že jeho požiadavka na
premiestnenie skrine na pôvodné miesto výlučne na náklady žalovaného akceptovať nemôžu, nakoľko
bytovytvorilonebezpečnýprecedens,keďžetátostavbajeriadneskolaudovaná.Kdanémuumiestneniu
majú zriadené vecné bremeno, ktoré vychádzalo z geometrického plánu, kde je umiestnenie stavby
zakreslené v aktuálnom stave, čiže je to legálna stavba, ktorá je súčasťou distribučnej sústavy, ktorú

reálne užívajú, ktorá je prepojená aj s ostatnými PRIS skriňami, je prepojená s ostatnými NN rozvodmi
v danej lokalite a sú z nej pripojení aj odberatelia. Stavba nie je postavená v rozpore so zákonom,
nakoľko kolaudačné rozhodnutie je jednoznačné, miestnym šetrením stavebný úrad potvrdil, že stavba
vyhovuje, stavba je v súlade s podmienkami, o čom svedčí aj zákonné vecné bremeno, nakoľko sa
jedná o extravilán obce, je zapísané na liste vlastníctva, je povinnosťou žalobcu podľa § 11 zákona o

energetike strpieť zariadenie na svojej nehnuteľnosti. Aj predložené zmluvy o pripojení preukazujú, že
žalobca sa pripojil k tomuto odbernému miestu k tejto PRIS skrini už v roku 2022, a teda bolo mu zrejmé,
kde je bod pripojenia ich odberného miesta do sústavy. K tejto PRIS skrini si dotiahol svoj elektrický
prívod, odberné elektrické zariadenie, požiadal, aby zrealizovali pripojenie, čím potvrdil tento stav. Nie
je zrejmé, prečo sa dovoláva preloženia tejto stavby až v súčasnosti, resp. koncom roku 2024, čiže viac

ako 2,5 roka potom, ako sa aj sám pripojil do tejto skrine, mohol to namietať skôr v rámci kolaudačného
konania, resp. v správnom súdnictve, čo však nespravil, robí to až teraz, a preto sa im javí toto konanie
ako účelové. Stavba oproti pôvodnému umiestneniu k dokumentácii k stavebnému povoleniu bola
posunutá čiastočne, čo bolo v rámci kolaudačného rozhodnutia a k dokumentácií predložené, avšak
dôvody pre jej preloženie boli z dôvodu, že na vedľajšej parcele mala byť taktiež zriadená príjazdová

prístupová cesta, a teda pôvodné navrhované umiestnenie PRIS skrine by znamenalo ešte väčší zásah,
resp. väčšie obmedzenie do vlastníckych práv a do užívania okolitých nehnuteľností, práve z tohto
dôvodu došlo k posunu. V danom prípade došlo k umiestneniu PRIS skrine práve z dôvodu, aby neboli
ani okolité nehnuteľnosti obmedzené, pričom oni nemali v tom čase odkiaľ vedieť, že žalobca má
zámer stavať plot v danej lokalite, a teda nevedia v čase realizácie stavby predvídať zámery vlastníkov

pozemku aké majú s danou nehnuteľnosťou, čo tam má byť postavené, čo tam nemá byť postavené. K
nehnuteľnosti viazne zákonné vecné bremeno, je v podstate na posúdení prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, kde zariadenia svojej sústavy umiestni. Daná stavba bola legálne zrealizovaná, nejedná sa teda
o protiprávne postavenú, resp. umiestnenú stavbu, nevidia dôvod, aby žalovaný realizoval na vlastné
náklady jej premiestnenie, ako sa domáha žalobca, navrhujú žalobu zamietnuť.

11. Svedok E. F. D. na pojednávaní uviedol, že k tejto stavbe prišla mailová komunikácia v rámci SSD,
že sa dopytuje žalobca k posunutiu skrine, či bola postavená v zmysle stavebného povolenia, overovali
to. Tá skriňa bola navrhnutá projektantom, oni ju v realizácii posunuli, potom bola stavba skolaudovaná.
Je projektový manažér stavby, zabezpečoval prípravu realizácie, nejaké procesy v realizácii, zastupoval

žalovaného v kolaudačnom konaní pri kolaudácii stavby. Táto stavba je v podstate podkapitulované
pripojenia, riešenie na pripojenie nových odberateľov, bola vyhotovená projektová dokumentácia, ten
rozsah stavby je dosť veľký skoro 1000 metrov tam je VN prípojka do navrhovanej v tom čase kioskovej
trafostanice, čiže novo bloková trafostanica, z tej trafostanice vyvádzali výkon pre budúce odberné
miesta, zemné káblové vedenie a umiestňovali sa skrine PRIS popri tých pozemkoch, kde odberatelia

žiadali nové pripojenie. Čo sa týka konkrétnej PRIS skrine na parcele KNC č. XXX/XX, oni sa nemôžu
ako keby hýbať do druhej parcely, na ktorú nemajú vydané stavebné povolenie, došlo tam k miernemu
posunu, pri odovzdávaní staveniska tam bola vytýčená trasa geodetom a v situácii bol zakreslený
vjazd nižšie tej parcely, z prevádzkového hľadiska mali za to, že je lepšie trošku posunúť tú skriňu
vyššie, pretože dochádza častokrát k poškodeniu ich zariadení, pretože máte nejaký polomer ohybu

pri zákrute a vjazd na pozemok atď., takže tá poloha sa troška zmenila, dôvodom presunutia bol aj
zakreslený vjazd od projektanta, cesta, taký vjazd a to posunuli kvôli tomu, aby nedošlo do budúcna
aj k poškodeniu ich zariadenia. Ku kolaudačnému konaniu bola stavba zameraná s aktuálnou polohou,
taktiež bol vyhotovený geometrický plán. Na otázku, či sa obdobné situácie stávajú v praxi častejšie,že dôjde k odkloneniu oproti pôvodne navrhovanej trase k stavebnému povoleniu, stavby počas fázy jej
realizácie a následného spracovania dokumentácie ku skutočnému vyhotoveniu, svedok uviedol, že áno
k tomu dochádza z objektívnych príčin, pretože viackrát je v ceste veľa inžinierskych sietí, trasujú ich

zariadenia, aby boli prístupné, keď dochádza k stretu s nejakými inými inžinierskymi sieťami, tak musia
dodržať nejakú odstupovú vzdialenosť, v týchto prípadoch sa to stáva, že dochádza k posunu, ako v
tomto prípade, že zhodnotili na mieste s projektantom, že sú tam nejaké objektívne príčiny, v dobrom
vedomí chcú veci pomôcť. Na otázku, či je za daných okolností možné premiestnenie PRIS skrine na
pôvodne navrhované miesto alebo toto v súčasnosti možné nie je, svedok uviedol, že technicky je možné

všetko, lenže aký by to malo zmysel, sú tam pripojení ďalší odberatelia, musia spraviť novú projektovú
dokumentáciu, niekto to musí zaplatiť, v zmysle zákona vyvolávateľ preložky platí preložku, dá sa to len
za nejakých podmienok, nie je to úplne jednoduché, lebo dochádza tam k zmene pripojenia jestvujúcich
odberných miest, k samotnej realizácii, vypnutiu ich zariadenia, čiže je to nejaký proces, ktorý bude
stáť peniaze, trvá nejaký čas. Svedok uviedol, že v ceste sa nachádza plynovod, to by sa muselo dať
vytýčiť. Keď dochádza k nejakým posunom trasy, je to v rámci parcely. Keď je tá zmena nie markantná,

v tom čase nebola tá zmena nejaká rozsiahla, keď riešite inžiniersku stavbu v rozsahu, že tam bolo
1600 metrov, 800 metrov bola len prípojka do trafostanice a ostatné boli rozvody NN, tak keď posúvate
niekde trasu minimálne, tak je veľmi zložité osloviť každého a ísť si to s ním prejsť, čiže z tých dôvodov
časových,keďmáteveľavlastníkov,takniejetovždymožnéreálnezabezpečiť.Naotázku,čioboznámili
žalobcu o tom, že dôjde k presunu miesta vyhotovenia PRIS skrine, svedok uviedol, že nie, v extraviláne

majú právo odňať právo pozemku na základe zákona č. 251/2012 Z.z. V podstate účastníci konania
sú vyzývaní verejnou vyhláškou, aby sa vyjadrili k umiestneniu stavby, nemá pocit, že by k nejakým
námietkam tam došlo aj v rámci kolaudačného konania. V podstate išli štandardným procesom, v 9/2021
sa stavba pustila, 3/2022 sa ukončila, prebrala a 6/2022 do 3 mesiacov bola stavba skolaudovaná. Čiže
bolo tam kolaudačné konanie, miestne zisťovanie, z ich strany boli doplnené stavebnému úradu všetky

podklady, ktoré stanovuje zákon, aj miestne zisťovanie prebehlo, aj s tými zmenami zaznačenými. Ak
zasahujú do inej parcely, tak komunikujú s vlastníkom, ale v prípade nejakých miernych odchýlok v rámci
parcely, tak verte, že na každej parcele bola nejaká odchýlka, nikdy to nie je bez odchýlky, bola to mierna
odchýlka, mal za to, že to je v prospech aj vlastníka, je tam vjazd, bola tam prerábka, nikto nechce, keď
má vjazd na pozemok, tesne mať skriňu, lebo však to bude vždy zavadzať. Svedok po nahliadnutí do

listiny na č.l. 108, č.l. 109 uviedol, že uvedené súhlasí, kde bola pôvodne navrhovaná skriňa a kde došlo
k jej presunu s tým, že po nahliadnutí na listinu na č.l. 13 opak na fotografii, svedok uviedol: áno, tak
ako uvádzal žalobca, že pôvodne mala byť PRIS skriňa tak, ako je tu zakreslené dole v pravom rohu
v ceste a došlo k jej posunutiu smerom ku plotu. Aj v čase realizácie stavby tá štrkovitá cesta sa tam
nachádzala, oni v rámci osadzovania tam dávajú ešte makadam v rámci spätnej úpravy pozemkov.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, vec posúdil podľa nasledovných
zákonných ustanovení:

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

16. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúťtiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

17. Podľa § 151p ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je
treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že
vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne

hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné
bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo
trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné
plnenie.

18. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tento zákon upravuje: a) podmienky na podnikanie

v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, c) opatrenia zamerané
na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou,
vnútorného trhu s plynom a vnútorného trhu s vodíkom, d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a
povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon
štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.

19. Podľa § 2 písm. b) bod 9. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, elektroenergetickým zariadením je
zariadenie, ktoré slúži na výrobu, uskladňovanie, pripojenie, prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny
alebo poskytnutie flexibility.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podnikaním v energetike je: a) výroba,
uskladňovanie, prenos, distribúcia, agregácia a dodávka elektriny, b) činnosť organizátora krátkodobého
trhu s elektrinou, c) výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, d) prevádzkovanie
potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, e) prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových
nádob, f) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, g) preprava

vodíka, h) distribúcia vodíka, i) činnosť organizátora zdieľania.

21. Podľa § 11 ods. 1, 2, 4 až 15 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike: (1) Držiteľ povolenia alebo ním
poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať a vchádzať na cudzie
pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej

činnosti, b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a
iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po
predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3, c) pri
dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty, d) vstupovať a vchádzať
po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení

Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ozbrojených síl
Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
Slovenskej informačnej služby, Železníc Slovenskej republiky a Národného bezpečnostného úradu, e)
vstupovaťavchádzaťnapozemkyalebodoobjektov,vktorýchsúumiestnenéosobitnételekomunikačné
zariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej

činnosti, f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a
elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské
zariadeniaalebovodíkovézariadeniaprepravnejsiete,vodíkovejprepravnejsiete,vodíkovejdistribučnej
siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo
havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku

osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu
uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby
vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach
povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach, na plynárenských zariadeniach alebo na
vodíkových zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy, siete, vodíkovej prepravnej

siete alebo vodíkovej distribučnej siete, ktorých výstavba alebo zmena účelu bola povolená podľa
stavebných predpisov. (2) Činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia alebo ním
poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi, to neplatí, ak ide o a) bezprostredné ohrozenie
života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, b) stav núdze alebo predchádzaniejeho vzniku, c) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich
odstraňovania, d) kontrolu odberného elektrického zariadenia alebo kontrolu zariadenia na výrobu
elektriny pri zisťovaní neoprávneného odberu elektriny alebo neoprávneného dodávania elektriny

do sústavy a vykonávaní činností podľa § 46 ods. 4 a 5 a § 46a ods. 3, e) kontrolu odberného
plynového zariadenia pri zisťovaní neoprávneného odberu plynu. (4) Vlastník nehnuteľnosti je povinný
umožniť držiteľovi povolenia alebo ním poverenej osobe výkon činnosti podľa odseku 1. Vlastníkovi
nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada nákladov,
ktorú uhrádza držiteľ povolenia, ak boli rozsah a spôsob vykonania činností a predpokladaná výška

nákladov na vykonanie týchto činností vopred písomne odsúhlasené držiteľom povolenia; v prípade
prevádzkovateľa sústavy upravujú podrobnosti obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa sústavy. (5) Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv
držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na
konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti
obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12.
Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť
u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do dvoch rokov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel,
najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo
vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak

sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú,
každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do
jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia. (6) Držiteľ povolenia alebo ním poverená
osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak
sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných

prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo,
ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu. (7) Na účely odsekov 1 až
6 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. (8) Povinnosti zodpovedajúce
oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh
na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je povinný podať držiteľ povolenia do troch mesiacov

od oznámenia podľa odseku 2 alebo odo dňa vykonania oprávnenia podľa odseku 1 po prvýkrát;
prílohou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je aj geometrický plán stanovujúci
rozsah vecného bremena. (9) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na
primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri
užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem

výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. (10) Nárok na
primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa
povolenia do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného
bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa uplatnenia zákonného
vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f)

a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú
jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Ak
sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú,
každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do
jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia. (11) Práva zodpovedajúce vecným

bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce
vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. (12) Za nútené obmedzenie vlastníka
pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme
podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku
primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.

Pri preložke elektroenergetického zariadenia a preložke plynárenského zariadenia je primeranú
jednorazovú náhradu podľa tohto odseku povinný vlastníkovi pozemku vyplatiť ten, kto potrebu preložky
vyvolal; držiteľ povolenia je povinný do 30 dní na žiadosť poskytnúť vlastníkovi pozemku identifikačné
údaje toho, kto potrebu preložky vyvolal, v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak
ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. Nárok na vyplatenie primeranej

jednorazovej náhrady si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu
preložky vyvolal, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel,
najneskôr však do troch rokov odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na
primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Ak sa držiteľ povolenia alebo ten, kto potrebu preložky vyvolal,a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať
súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do dvoch rokov odo dňa uplatnenia
si nároku u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu preložky vyvolal. (13) Vlastník nehnuteľnosti je

oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a podľa doterajších
predpisov a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa elektrického vedenia alebo
elektroenergetického zariadenia umiestneného na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia
podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného prevádzkovateľa
distribučnej sústavy k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti. (14) Úrad vydá rozhodnutie podľa odseku

13, ak príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy v stanovisku nepreukáže úradu opodstatnenosť
zachovania elektrického vedenia alebo elektroenergetického zariadenia z pohľadu preukázateľných
súčasných alebo budúcich potrieb prevádzkovateľa distribučnej sústavy, elektrické vedenie alebo
elektroenergetické zariadenie umiestnené na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka nie je najmenej päť
rokov využívané na distribúciu elektriny do odberných miest odberateľov elektriny pripojených k
distribučnejsústaveprostredníctvomtakéhoelektrickéhovedeniaaleboelektroenergetickéhozariadenia

a súčasne dotknutí odberatelia elektriny v lehote určenej vo výzve úradu na vyjadrenie nepreukážu
úradu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest; úrad je povinný vyzvať dotknutých odberateľov
elektriny na vyjadrenie v upovedomení o začatí konania. (15) Oprávnenia podľa odseku 1 a podľa
doterajších predpisov a povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam týkajúce sa elektrického vedenia
alebo elektroenergetického zariadenia umiestneného na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka zanikajú

dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu zanikajú aj existujúce
zmluvy o pripojení alebo iné existujúce práva na pripojenie k distribučnej sústave odberateľov elektriny
pripojených k distribučnej sústave prostredníctvom elektrického vedenia alebo elektroenergetického
zariadenia umiestneného na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka. Návrh na výmaz vecného bremena
predkladá držiteľ osvedčenia do troch mesiacov od ukončenia činností podľa odseku 1.

22. Žalobca (pôvodne žalobkyňa B. B.) sa žalobou domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť
vykonať premiestnenie stavby - skrinky PRIS č. 2 v súlade s projektovou dokumentáciou na pozemku
KNC č. XXX/X a pozemku KNC č. XXX/XX v k.ú. C. tak, aby stavba elektromerovej skrinky nebránila
riadnemu užívaniu nehnuteľnosti - pozemku, prechodu cez pozemok a vybudovaniu prístupovej

komunikácie. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C.,
vedených na LV č. XXX a to pozemkov: parcela KNC č. XXX/X, parcela KNC č. XXX/X, parcela KNC
č. XXX/XX, že žalovaný na základe stavebného povolenia a projektovej dokumentácie vyhotovil na
pozemku KNC č. XXX/XX stavbu - elektromerovú skriňu a to s predchádzajúcim súhlasom vlastníka
pozemkupodľanákresunasituačnejmape,ktorýbolvsúladespredstavamižalobcu,porealizáciístavby

žalobca zistil, že umiestnenie stavby nezodpovedá nákresu, že to ohrozuje realizáciu jeho vlastníckych
práv, zamedzuje v nakladaní s majetkom, domáha sa ochrany vlastníckeho práva, ide o protiprávny stav.
Následne po pripustení zmeny na strane žalobcu uznesením zo dňa 28.11.2025, žalobca vo vyjadrení
zo dňa 13.01.2026 uviedol, že ide o protiprávny stav, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť realizovať
skriňu PRIS v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou, že žalobcovi je znemožnené vybudovať

prístupovú cestu k pozemkom KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/X.

23. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu, považoval žalobu za
nedôvodnú poukazujúc na to, že skrinka PRIS je súčasťou väčšej stavby, ide o líniovú stavbu
pozostávajúcu z viacerých objektov, stavba má verejnoprávny charakter, ide o zákonné vecné bremeno

podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. Žalovaný je oprávnený zriaďovať na pozemkoch mimo
zastavaného územia obce elektroenergetické zariadenia bez súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,
nejedná sa o protiprávny stav. Na stavbu bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, došlo k
odchýleniuodprojektovejdokumentácienazákladepožiadavkyobce,nakoľkonapozemkuKNCč.XXX/
X, KNC č. XXX/XX má byť vybudovaná prístupová cesta, skriňa PRIS by sa nachádzala v strede cesty,

preto došlo k jej posunutiu, bola spracovaná dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, ktorá bola
podkladom pre kolaudačné rozhodnutie. Vlastník pozemku nepodal námietky v kolaudačnom konaní,
nepreukázal ohrozenie realizácie jeho majetkových práv. Vlastník pozemku bol upozornený na možnosť
realizácie preložky PRIS skrine podľa § 45 zákona č. 251/2012 Z.z.

24. Nesporným medzi stranami bolo: že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV
č. XXX a to pozemkov: parcely KNC č. XXX/X, parcely KNC č. XXX/X, parcely KNC č. XXX/XX, k.ú. C., v
časti C listu vlastníctva je zapísaná ťarcha: L./XXXX zriadenie vecného bremena v súlade s ust. § 11 ods.
1 a 8 zákona č. 251/2012 Z.z. na priznanie práva umiestnenia a uloženia inžinierskych sietí (elektrickéhovedenia) a k nim prislúchajúcim ochranným pásmam v zmysle platných právnych predpisov za účelom
prevádzky, údržby a rekonštrukcie so vstupom v ktoromkoľvek čase a ročnom období pozemku KNC č.
XXX/XXvprospechoprávneného,t.j.žalovanéhopodľageometrickéhoplánuč.XXXXXXXX-X-X/XXXX-

XXX/XXXX, vecné bremeno zapísané v roku 2022. Nesporným bolo, že Mesto D., Mestský úrad v D.,
oddelenie výstavby a životného prostredia vydalo dňa 03.03.2021 stavebné povolenie pre stavebníka
- žalovaného na stavbu s názvom „XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXXX: zahustenie TS a rekonštrukcia
NNS“, bola vypracovaná Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby dňa 23.12.2021 spoločnosťou
M. N., O., P. E. G. Q.. Mesto D., Mestský úrad v D., oddelenie výstavby a životného prostredia vydalo

dňa 16.05.2022 kolaudačné rozhodnutie pre stavebníka - žalovaného na uvedenú stavbu. Nesporným
bolo, že pôvodná žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 12.02.2024 žalovaného na premiestnenie stavby -
skrinky PRIS, na čo žalovaný reagoval emailom zo dňa 31.10.2024. V priebehu sporu došlo k zmene
vlastníka nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. C. z pôvodnej vlastníčky (žalobkyne B. B.) na žalobcu
(zámennázmluva,vkladpovolenýdňa01.09.2025),očomsúdrozhodoluznesenímč.k.45C/32/2025-89
zo dňa 28.11.2025. Sporným, vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, bol tak uplatnený nárok

žalobcu. Sporným bolo, či realizované umiestnenie PRIS skrine na pozemku žalobcu KNC č. XXX/XX (s
poukazom na zapísané vecné bremeno), či tým došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu alebo nie, či uplatnený nárok žalobcu na premiestnenie PRIS skrine na miesto podľa pôvodnej
projektovej dokumentácie, či tento nárok je dôvodný alebo nie.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov: parcely KNC č. XXX/X trvalý trávny
porast o výmere 965 m2, parcely K. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 965 m2 a parcely KNC č.

XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 225 m2 (pozemky mimo zastavaného územia obce), k.ú. C., okres
D.,vedenénaLVč.XXX,včastiCLVjezapísanáťarcha:zriadenievecnéhobremenavsúladesust.§11
ods. 1 a 8 zákona č. 251/2012 Z.z. na pozemku KNC č. XXX/XX v prospech oprávneného (žalovaného)
v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-X-X/XXXX-XXX/XXXX (L. XXXX/XXXX). Na LV č.
XXX, k.ú. C. je zapísané zákonné vecné bremeno podľa ust. § 11 ods. 1 a 8 zákona č. 251/2012 Z.z.

27. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami

konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Oprávneným z vecného bremena je ten, komu prislúcha právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v
danom prípade držiteľ povolenia na podnikanie v energetike (žalovaný). Povinným z vecného bremena
je ten, kto je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t.j. vlastník dotknutej
nehnuteľnosti (žalobca). Z pojmového vymedzenia vecných bremien vyplýva, že stoja proti sebe dve

osoby. Prvému prislúcha právo a druhému povinnosť. Vystupuje tu teda subjekt oprávnenia, v prospech
ktorého obmedzenie pôsobí a subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom.

28.Podstatazákonných(legálnych)vecnýchbremienspočívavtom,žeideoverejnoprávneobmedzenie
vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného

práva. Tieto zákonné vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v
nadväznosti na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami
zákona“. Obsahom zákonných vecných bremien je najmä právo zriaďovať na cudzích pozemkoch rôzne
siete, stavby, vstupovať na cudzie pozemky s cieľom údržby týchto sietí a podobne. Vecné bremená
vznikajú aj priamo zo zákona, najčastejšie v záujme uspokojovania určitých špecifických spoločenských

potrieb v prospech štátu, resp. iných subjektov. Zo zákona vznikajú vecné bremená a obmedzujú
vlastníka tak, že inej osobe (inému subjektu) zakladajú právo: na vstup, príp. vjazd na pozemok, na
umiestnenie, zachovanie značiek, označenia, meračských zariadení, zriadiť líniové stavby na cudzom
pozemku, užívať pozemok alebo časti domu...a podobne. Vecné bremená zriadené na základe zákona
majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď

majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno
prehliadať, že majú aj významný súkromnoprávny prvok. Občianske právo definuje vecné bremeno ako
právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ostatné zákony,podľa ktorých vznikajú, ich týmto pojmom označujú. Ich režim však nie je celkom totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú
činnosti,naprevádzkovaniektorýchvznikli.Nejdevšakokomplexnúúpravu,ktorábyvylučovalapoužitie

všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách (§ 151n a nasl. Občianskeho zákonník).
Zákonné vecné bremená sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom (§ 34 Katastrálneho zákona)
v súlade s rozhodnutím stavebného úradu (zápis má deklaratórne účinky), prikladá sa aj geometrický
plán stanovujúci rozsah vecného bremena (§ 11 ods. 8 cit. zákona).

29. Občiansky zákonník nemá výslovnú úpravu nárokov (žalôb) subjektu oprávneného alebo povinného
z vecného bremena voči tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Pri posudzovaní nárokov
na ochranu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno preto primerane vychádzať z úpravy
nárokov na ochranu vlastníckeho práva (tzv. vlastníckych žalôb), ktoré sú svojím účelom a obsahom
týmto nárokom najbližšie (§ 853 OZ). Dotknutý subjekt sa môže domáhať: a) určenia existencie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (určovacia žaloba § 137 písm. c) CSP), b) vydania, resp.

vypratanie veci/nehnuteľnosti (ak vecné bremeno spočíva vo výlučnom užívaní veci), c) uloženia
povinnosti vlastníkovi, prípadne i iným osobám umožniť oprávnenému výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, d) odstránenia prekážky, ktorá neumožňuje vykonávanie vecného práva. Osoba
povinná z vecného bremena, t.j. vlastník zaťaženej nehnuteľnosti môže podať proti osobe, ktorá tvrdí, že
je oprávnená z vecného bremena, žaloby: a) určovaciu žalobu (podľa § 137 písm. c) CSP napr. pokiaľ sa

povinný z vecného bremena domnieva, že vecné bremeno platne nevzniklo), b) negatórnu žalobu podľa
§ 126 Občianskeho zákonníka, ak oprávnený z vecného bremena vykonáva právo v širšom rozsahu, ako
mu umožňuje vecné bremeno, resp. ak toto bremeno svojpomocne rozširuje, môže sa povinný brániť
negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nejde však o zmenu pomerov, ktorá by
mala za následok možnosť zrušenia vecného bremena súdom, c) žalobu o zrušenie alebo obmedzenie

vecného bremena za primeranú náhradu (§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka).

30. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike upravuje: podmienky na podnikanie v energetike, prístup na
trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti
dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, práva a povinnosti osôb,

ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, výkon štátnej správy
v energetike, výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike. Elektroenergetickým
zariadením sa v zmysle cit. zákona rozumie zariadenie, ktoré slúži na výrobu, uskladňovanie, pripojenie,
prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny alebo poskytovanie flexibility. Čo sa rozumie podnikaním v
energetike, upravuje ust. § 4 ods. 1 cit. zákona. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená

vznikajú aj zo zákona. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) cit. zákona - držiteľ povolenia (v tomto prípade žalovaný
ako energetická spoločnosť, ktorá má oprávnenie na podnikanie v energetike) alebo ním poverená
osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo
zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a
distribučnej sústavy. Iba činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) cit. zákona je držiteľ povolenia

alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi (zákon stanovuje, kedy to nie je
potrebné), uvedené však neplatí pre § 11 ods. 1 písm. f ) - teda držiteľ povolenia (žalovaný) nie je
povinný to vopred oznámiť vlastníkovi pozemku, resp. vopred žiadať o jeho súhlas - na zriadenie
elektroenergetického zariadenia na cudzom pozemku mimo zastavaného územia obce. Vlastník
nehnuteľnosti je povinný umožniť držiteľovi povolenia alebo ním poverenej osobe výkon činnosti podľa

odseku 1. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými
s vlastníctvom nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na
primeranú jednorazovú náhradu. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného
vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník
nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však

do troch rokov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných
vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do
katastranehnuteľností,inakprávonaprimeranújednorazovúnáhraduzauplatneniezákonnéhovecného
bremena držiteľom povolenia zaniká (§ 11 ods. 9, 10). Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria
držiteľovi povolenia.

31. Povinnosti (obmedzenia) vlastníka nehnuteľnosti dotknutej výkonom oprávnení držiteľa povolenia,
ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vyplývajúcim z § 11 ods. 1 cit. zákona, považuje
zákon o energetike za zákonné vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré sa zapisujúdo katastra nehnuteľností na základe návrhu držiteľa povolenia. Vecné bremená vyplývajúce z ust. §
11 ods. 1 písm. f) cit. zákona majú povahu zákonných vecných bremien. Svojou povahou sú zákonné
vecné bremená podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike vecnými bremenami sui generis patriace

držiteľovi povolenia. Ust. § 11 ods. 1 písm. f) cit. zákona teda oprávňuje držiteľa povolenia (žalovaného)
zriadiť na cudzích pozemkoch nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce elektroenergetické
zariadenia (aj skrine PRIS) - a to aj bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti (pozemku), ide o oprávnenie,
ktoré legislatíva priznala držiteľovi povolenia a to od 01.09.2009 (v zákone č. 656/2004 Z.z. o
energetike), následne toto oprávnenie sa stalo súčasťou ust. § 11 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o

energetike. Podmienkou je, že energetické zariadenie sa má zriadiť na pozemku mimo zastavaného
územia obce, čo bolo aj v danom prípade. Hranicu zastavaného územia obce záväzne upravuje územný
plán obce podľa § 11 stavebného zákona (zákona č. 50/1976 Zb. účinného v čase zriadenia vecného
bremena), ktorý nemusí vždy korešpondovať s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Dôležité sú
preto aj aktuálne údaje vyplývajúce z územného plánu obce, je potrebné tak zohľadňovať všetky ostatné
potrebné okolnosti, danosti daného územia, napr. umiestnenie iných druhov inžinierskych sietí, využitie

pozemkov, miestne a účelové cesty, aby bol zabezpečený prístup k zariadeniam zo strany energetickej
spoločnosti a podobne. Povoľovanie výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch mimo
zastavaného územia obce sa realizuje v stavebnom konaní tak, že súhlas vlastníka dotknutého pozemku
sa nevyžaduje a podmienky za akých možno stavbu uskutočniť, prevádzkovať a užívať na cudzom
pozemku určuje stavebný úrad.

32. V danej veci Mesto D., Mestský úrad v D., oddelenie výstavby a životného prostredia vydalo dňa
03.03.2021 (č.l. 7) stavebné povolenie (vo forme verejnej vyhlášky) pre stavebníka - žalovaného, na
stavbu: „XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXXX: zahustenie TS a rekonštrukcia NNS“, vydalo rozhodnutie o
povolení stavby, charakter stavby trvalá, pozemná, druh stavby: inžinierska, líniová, na pozemkoch v

k.ú. C., ku ktorým nemá navrhovateľ vlastnícke právo, navrhovateľ je oprávnený vykonávať na cudzích
nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie
prevádzky sústavy alebo siete podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z., popis stavby: účelom
stavebného povolenia je zlepšenie a rekonštrukcia existujúcej distribúcie elektrickej energie v správe
Stredoslovenská distribučná a.s. N. v meste D., v k.ú. C., stavba je členená na nasledujúce stavebné

objekty: prevádzkový súbor: C. XX - K. R. M. R. P. XXX. XX,XX/K., koncová, O. XX G. C. C. K., R. O. XX
S. G. L. R. O. XX, rekonštrukcia NN siete, Transformačná stanica: nová kiosková s vonkajším ovládaním
typu M. R. P. XXX. XX/X.XXX H. XXX K. O. R. XXX K., VN rozvádzač koncový, NN rozvádzač 7 vývodový
1 ks, VN vedenie: nová VN prípojka pre navrhovanú kioskovú TS zemným káblom typu S.(T.XX XXXXXX
P.uloženýmvzemivdí.trasy845m,NNvývodyznovejTS:novýzemnýkáblovývývodW1znavrhovanej

TS káblom typu (S.I. XXXXX+XXX P. smer nové rozpojovacie skrine PRIS č. 1 až č. 5 v dĺžke trasy 330
m....rekonštrukciadomovýchprípojok.Stavebnépovolenieobsahujevyjadrenia,stanoviská,požiadavky
dotknutých orgánov štátnej správy (bod 2), podmienky určené v zmysle § 66 ods. 3 stavebného zákona:
pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavby (bod
3 písm. c). Dňa 23.12.2021 bola vypracovaná Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby: „XXXXX-

XXXXX-XXXXXXXXXX: zahustenie TS a rekonštrukcia NNS“, spoločnosťou M. N., O. (č.l. 37).

33. Mesto D., Mestský úrad v D., oddelenie výstavby a životného prostredia vydalo dňa 16.05.2022
kolaudačné rozhodnutie (verejnou vyhláškou) pre stavebníka: žalovaného na stavbu: „XXXXX-XXXXX-
XXXXXXXXXX: zahustenie TS a rekonštrukcia NNS“, ako líniovej inžinierskej stavby, na ktorú bolo

vydané stavebné povolenie dňa 03.03.2021. V kolaudačnom rozhodnutí je uvedené: stavebný úrad
povolil užívanie stavby, stavba bude užívaná na: zásobovanie NN sieťou pre nové odberné miesta.
Vlastník stavby je povinný dokumentáciu skutočného realizovania stavby uchovávať po celý čas jej
užívania. Ku kolaudácii boli predložené doklady: právoplatné stavebné povolenie, zápis o odovzdaní
a prevzatí stavby, preberací protokol, revízna správa elektrického zariadenia, porealizačné zameranie,

projekt skutočného vyhotovenia stavby, stavebný denník, dokumentácia skutočného vyhotovenia
stavby. Pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní neboli na stavbe zistené nedostatky, ktoré
by bránili riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel, stavba je riadne dokončená a
užívania schopná. Stavebný úrad vychádzal pri vydaní rozhodnutia zo stanovísk dotknutých orgánov, z
priložených dokladov ku žiadosti o návrh na vydania kolaudačného rozhodnutia a z projektu skutočného

vyhotovenia stavby. Na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním stavebný
úrad konštatoval, že boli dodržané všetky podmienky určené v stavebnom povolení a užívaním stavby
nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie. Navrhovateľ v konaní predložil všetky
potrebné doklady k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie.Súd poukazuje na to, že zo strany pôvodnej vlastníčky parcely (žalobkyne) nebolo podané odvolanie
proti kolaudačnému rozhodnutiu, nenamietala skutočné umiestnenie stavby - PRIS skrine na svojom
pozemku KNC č. XXX/XX. Kolaudačné rozhodnutie vydáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné

povolenie, je to finálna fáza stavebného konania, je neoddeliteľnou súčasťou procesu stavebného
konania, ktorou sa povoľuje užívanie dokončenej stavby.

34. Žalobca sa vyjadroval, že realizácia stavby nezodpovedala predstavám žalobkyne (pôvodnej
vlastníčky pozemku), odsúhlaseným nákresom na situačnej mape podľa dohody medzi žalobcom a

žalovaným, že ide o protiprávny stav, ohrozuje to realizáciu jeho vlastníckych práv, domáha sa ochrany
vlastníckeho práva. Ako už bolo uvedené, ide o zákonné vecné bremeno v zmysle § 11 ods. 1 a 8
zákona č. 251/2012 Z.z. Povoľovanie výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch mimo
zastavaného územia obce sa realizuje v stavebnom konaní, súhlas vlastníka dotknutého pozemku sa
nevyžaduje. Po zmene strany sporu na strane žalobcu sa žalobca až vo vyjadrení doručenom súdu dňa
14.01.2026 vyjadril, že umiestnením skrine PRIS do stredu pred parcelu KNC č. XXX/XX predstavuje

zásah do jeho vlastníckeho práva, že parcela KNC č. XXX/XX vzhľadom na usporiadanie pozemkov
je jedinou komunikačnou spojnicou s „vnútornou“ parcelou KNC č. XXX/X, že žalovaný v rozpore s
projektovou dokumentáciou znemožnil žalobcovi vybudovanie prístupovej cesty k tejto parcele, že
žalobca z dotknutej nehnuteľnosti vytvoril pozemok bez prístupu.

35. Žalovaný uvádzal, že skrinka PRIS č. 2 (ktorej premiestnenia sa žalobca domáhal) je súčasťou
väčšej stavby označenej ako „XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXXX: Zahustenie TS a rekonštrukcie NNS“,
jedná sa o líniovú stavbu pozostávajúcu z viacerých stavebných objektov, vrátane rozpojovacích PRIS
skríň, účelom ktorej je rozvod distribučnej sústavy v k.ú. C., slúži na distribúciu elektriny pre obyvateľov
celej obce, vrátane do odberného miesta žalobcu. Vzhľadom na rozsah takejto líniovej stavby a na rôzne

predstavy vlastníkov/spoluvlastníkov nehnuteľností, nie je reálne v možnostiach žalovaného trasovať
stavbu spôsobom, ktorá by zodpovedala požiadavkám všetkých dotknutých vlastníkov/spoluvlastníkov.
Ide o zákonné vecné bremeno, nie je potrebný súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Vyskytujú sa
situácie, kedy v procese realizácie stavby dôjde k odchýleniu od projektovej dokumentácie, ako aj v
danom prípade, kedy zo strany obce bola daná požiadavka o úpravu trasy stavby z dôvodu, že na

parcelách KNC č. XXX/X, KNC XXX/XX (teda v časti aj na pozemku žalobcu) má byť vybudovaná
prístupová cesta, na fotografiách (na č.l. 13 + opak) je v teréne reálna štrkovitá cesta, ktorá sa aj v
súčasnosti skutočne využíva ako prístupová cesta k viacerým pozemkom, domom, čo na pojednávaní
potvrdil aj samotný žalobca. Aj svedok potvrdil, že aj v čase realizácie stavby sa tá štrkovitá cesta
tam nachádzala (cesta na pozemku KNC č. XXX/X a čiastočne na pozemku žalobcu KNC č. XXX/

XX). Pokiaľ by požiadavke nebolo vyhovené, PRIS skriňa by sa nachádzala v strede prístupovej cesty,
preto bola PRIS skriňa umiestnená tak, aby prístupovej ceste nebránila (nebola v strede cesty), došlo
k jej premiestneniu na pozemku žalobcu (k posunutiu oproti pôvodnej projektovej dokumentácie) ku
plotu žalobcu. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že ten plot je tam cca 20 rokov, potvrdil, že časť
existujúcej štrkovitej cesty je na jeho pozemku. Žalobca po nahliadnutí do listiny fotografií (č.l. 13 + opak)

sa vyjadril, že PRIS skriňa je umiestnená pri jeho plote, že na tejto fotografii sú znázornené čiary, časť
obdĺžnika, žalobca sa vyjadril, že pôvodne PRIS skriňa mala byť na tej štrkovitej ceste v tom rohu, ako
je to zaznačené a teraz sa nachádza, bola posunutá cca o 3 metre, nachádza sa pri plote žalobcu.
Svedok ako projektový manažér stavby na pojednávaní potvrdil, že došlo k miernemu posunutiu PRIS
skrine na pozemku žalobcu KNC č. XXX/XX z dôvodu, že pri odovzdávaní staveniska tam bola vytýčená

trasa geodetom a v situácii bol zakreslený vjazd tej parcely, z prevádzkového hľadiska mali za to, že je
lepšie posunúť tú skriňu vyššie, dôvodom presunutia bol aj zakreslený vjazd od projektanta, cesta (ako
vyplýva aj z fotografie na č.l. 13 opak), inak by mal žalobca skriňu pred vjazdom na pozemok, posunuli
to aj kvôli tomu, aby nedošlo do budúcna k poškodeniu ich zariadenia. Ku kolaudačnému konaniu bola
stavba zameraná s aktuálnou polohou, taktiež bol vyhotovený geometrický plán. Zo svedeckej výpovede

ďalej vyplynulo, že obdobné situácie sa v praxi často stávajú, že dôjde k odkloneniu oproti pôvodne
navrhovanej trase stavby počas fázy jej realizácie, k tomu dochádza z rôznych objektívnych príčin,
viackrát je v ceste veľa inžinierskych sietí, trasujú ich zariadenia, aby boli prístupné, keď dochádza k
stretu s nejakými inými inžinierskymi sieťami, tak musia dodržať nejakú odstupovú vzdialenosť, v týchto
prípadoch sa to stáva, že dochádza k posunu, ako v tomto prípade zhodnotili na mieste s projektantom,

žesútamnejakéobjektívnepríčiny.Svedokuviedol,ževcestesanachádzaajplynovod,akeďdochádza
k nejakým posunom trasy, vždy je to iba v rámci tej parcely, že účastníci konania sú vyzývaní verejnou
vyhláškou, aby sa vyjadrili k umiestneniu stavby, nevie, že by k nejakým námietkam došlo aj v rámci
kolaudačného konania. Svedok uviedol, že bolo tam kolaudačné konanie, miestne zisťovanie, z ichstrany boli doplnené stavebnému úradu všetky podklady, ktoré stanovuje zákon, aj miestne zisťovanie
prebehlo, aj s tými zaznačenými zmenami. Svedok po nahliadnutí do listiny na č.l. 108, č.l. 109 uviedol,
že uvedené súhlasí, že kde bola pôvodne navrhovaná skriňa a kde došlo k jej presunu s tým, že po

nahliadnutí do listiny na č.l. 13 opak na fotografii, svedok uviedol, že áno ako uvádzal žalobca, pôvodne
mala byť PRIS skriňa tak, ako je tu zakreslené dole v pravom rohu v ceste a došlo k jej posunutiu smerom
ku plotu, aj v čase realizácie stavby tá štrkovitá cesta sa tam nachádzala.
36. Preto bola vyhotovená aj Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby dňa 23.12.2021, bola
predložená stavebnému úradu, bola podkladom pre kolaudačné rozhodnutie. Užívanie stavby bolo tak

stavebným úradom povolené v zmysle kolaudačného rozhodnutia a to v stave, v akom bola stavba
zrealizovaná.Pokiaľbymalodôjsťkpremiestneniuskrinepodľapôvodnejprojektovejdokumentácie(ako
navrhoval žalobca) PRIS skriňa by sa nachádzala v strede existujúcej štrkovitej cesty (ktorá je čiastočne
na pozemku KNC č. XXX/X, ako aj na pozemku žalobcu KNC č. XXX/XX, ako potvrdil aj samotný
žalobca) bolo by znemožnené užívanie samotnej skrine, bolo by znemožnené aj užívanie samotnej cesty
(cesta vedie cez parcelu KNC č. XXX/X, čiastočne aj cez parcelu KNC č. XXX/XX parcela žalobcu),

podľa pôvodne navrhovanej projektovej dokumentácie by bola PRIS skriňa v ceste (viď fotografia č.l.
13 opak), skriňa sa posunula k existujúcemu plotu žalobcu na jeho pozemku. Zároveň sa sám žalobca
na pojednávaní vyjadril, že tá štrkovitá cesta pokračuje aj ďalej k ďalším nehnuteľnostiam - domom.
Umiestnenie PRIS skrine bolo teda realizované tak, aby došlo čo k najmenšiemu obmedzeniu vlastníkov,
aj vlastníka dotknutej nehnuteľnosti pri zohľadnení ostatných rozhodujúcich okolností, faktorov. Zároveň

z predmetnej PRIS skrine sú už v súčasnosti pripojené viaceré odberné miesta: na základe zmluvy
o pripojení zariadenia užívateľa sústavy do distribučnej sústavy uzatvorenej medzi žalovaným a F. B.
- k rodinnému domu parcela č. XXX/XX, J. XXX/X, k.ú. C., na základe zmluvy o pripojení zariadenia
užívateľa sústavy do distribučnej sústavy uzatvorenej medzi žalovaným a A. B. (žalobca) k rodinnému
domu č. 1 parcela č. XXX/X, k.ú. C., na základe zmluvy o pripojení zariadenia užívateľa sústavy do

distribučnej sústavy uzatvorenej medzi žalovaným a A. B. (žalobca) k rodinnému domu č. 2 parcela č.
XXX/X, k.ú. C., v PRIS skrine je priestor pre napojenie ďalších 3 odberných miest.

37. Ako je zrejmé aj z fotografií, dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, PRIS skriňa č. 2 sa
v súčasnosti nachádza, je postavená na pozemku žalobcu KNC č. XXX/XX, bezprostredne pri plote

žalobcu na uvedenom pozemku. Stavba s názvom „XXXXX-XXXXX-XXXXXXXXXX: Zahustenie TS a
rekonštrukcie NNS“ (ktorej súčasťou sú aj PRIS skrine) bola žalovaným zrealizovaná, postavená na
základe stavebného povolenia, vyhotovenej dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a povolená
kolaudačným rozhodnutím zo dňa 16.05.2022, ide o zákonné vecné bremeno podľa § 11 ods. 1 písm.
f) a 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktoré bolo zapísané na LV v roku 2022 v rozsahu podľa

geometrického plánu.

38. Stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie dňa 16.05.2022 (pôvodná žalobkyňa ako vlastníčka
dotknutého pozemku nepodala odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu), vecné bremeno bolo
zapísané do katastra nehnuteľností v roku 2022, o čom vlastník/pôvodná vlastníčka mala/musela

mať vedomosť, nielen z listu vlastníctva, ale aj priamo zo skutočného fyzického stavu na dotknutej
nehnuteľnosti, kde bola postavená PRIS skriňa od roku 2021 (skutočné zameranie stavby bolo
vyhotovené dňa 23.12.2021). Uvedené pôvodná vlastníčka od zrealizovania stavby - PRIS skrine na
jej pozemku nenamietala, bola s tým uzrozumená, po zrealizovaní stavby, po dlhšiu dobu bez výhrad
akceptovala daný stav. Až 3 - 4 roky po zrealizovaní stavby, postavení PRIS skrine na jej pozemku

KNC č. XXX/XX, začala u žalovaného požadovať jej premiestnenie (listom zo dňa 12.02.2024 č.l. 15,
že umiestnenie stavby nezodpovedá pôvodnému projektu, že nebude mať prístup na vlastný pozemok,
žiadala o premiestnenie skrine smerom k parcele KNC č. XXX/X) a následne dňa 15.04.2025 podala
žalobu na súde, v ktorej žiadala o premiestnenie skrine podľa pôvodnej projektovej dokumentácie
(kde pôvodne mala byť skriňa na pozemku žalobkyne K. XXX/XX umiestnená bližšie k parcele KNC

č XXX/X, teda už požadovala inak ako vo výzve zo dňa 12.02.2024), pričom v žalobe, vo vyjadrení k
žalobe iba všeobecne uvádzala, že to ohrozuje realizáciu jej vlastníckych práv, nie je to v súlade s jej
predchádzajúcim súhlasom, ide o protiprávny stav. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval, že keď jeho sestra
bola vlastníkom pozemku, mala iné starosti a nie chodiť sa pozerať, čo sa robí na pozemku, že ona
nie je stavbyvedúci, aby vedela, že či táto skriňa tu má byť alebo tu nemá byť - ide o irelevantné,

účelové vyjadrenia bez opodstatnenosti k meritu veci, vlastníci nehnuteľností majú mať záujem o
svoje vlastníctvo, zároveň ako už bolo uvedené, na zriadenie zákonného vecného bremena sa súhlas
dotknutého vlastníka nevyžaduje.39. Vecné bremeno vzniklo zo zákona, na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na parcele KNC č.
XXX/XX viazne zákonné vecné bremeno. O povolení stavby rozhodoval stavebný úrad (vydal stavebné
povolenie na stavbu, došlo k zmene oproti pôvodnej projektovej dokumentácii, umiestnenie PRIS skrine

na pozemku K. č. XXX/XX bolo čiastočne posunuté, pôvodne mala byť PRIS skriňa umiestnená na
pozemku KNC č. XXX/XX bližšie k parcele XXX/X (pôvodný návrh umiestnenia č.l. 108, fotografia č.l. 13
opak), na základe požiadavky obce, keďže cez parcelu KNC č. XXX/X, čiastočne aj cez parcelu žalobcu
KNC č. XXX/XX viedla v čase realizácie stavby (ako vyplýva z fotografie), aj v súčasnosti vedie štrkovitá
cesta, má byť vybudovaná prístupová cesta (aj samotný žalobca potvrdil, že štrkovitá cesta pokračuje aj

k ďalším nehnuteľnostiam, rodinným domom), PRIS skriňa by tak bola v strede využívanej cesty, ak by
bola podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, bránila by tak aj vstupu na pozemok žalobcu - brána na
pozemok, mohlo by tak dôjsť k poškodeniu skrine (č.l. 109 skutočné zrealizovanie, zameranie, fotografia
nač.l.13opak),pretodošlokjejposunutiunapozemkužalobcu,bližšiekplotužalobcunapozemkuKNC
č. XXX/XX, aby skriňa nebola v strede cesty, z tohto dôvodu bola aj následne vyhotovená dokumentácia
skutočného vyhotovenia stavby dňa 23.12.2021, ktorá bola aj podkladom pre kolaudačné konanie

(kolaudačné rozhodnutie). Stavebný úrad vydal dňa 16.05.2022 kolaudačné rozhodnutie - na podklade
predložených listín (aj projektu a dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, geometrického plánu),
pokolaudačnomrozhodnutíbolvykonanýzápisvecnéhobremenadokatastranehnuteľnostízáznamom.
Vecné bremeno vzniklo so zákona s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. f) a ods. 8 zákona č. 251/2012
Z.z. Súdu v tomto sporovom konaní neprináleží oprávnenie preskúmavať stavebné konanie - stavebné

povolenie, kolaudačné rozhodnutie. Stavebný úrad vydal stavebné povolenie a následne na základe
predložených dokladov, vrátane projektu a dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, vydal aj
kolaudačné rozhodnutie, kolaudačným rozhodnutím povolil užívanie uskutočnenej stavby na určený
účel (na základe predložených dokladov, aj na základe dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby
- umiestnenia PRIS skrine na pozemku žalobcu). Nejde o protiprávny stav. Stavba nie je postavená

v rozpore so zákonom. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. K tomuto došlo v súlade
so zákonom. Nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, žalobca nepreukázal,
že umiestnením PRIS skrine na pozemku (stavba bola realizovaná cca 4 roky predtým, ako sa stal
vlastníkom pozemku) došlo k ohrozeniu realizácie jeho vlastníckych práv. Neprichádza tak do úvahy

žaloba v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, nejde o vykonávania práva z vecného bremena
oprávneným (žalovaným) v širšom rozsahu, nejde o vykonávania práva z vecného bremena v rozpore so
zapísaným vecným bremenom na liste vlastníctva. Zásah do vlastníckeho práva žalobcu, resp. pôvodnej
vlastníčky (zákonné vecné bremeno) nastal zo zákona. Žalovaný ako oprávnený z vecného bremena
vykonáva práva z vecného bremena tak, ako vecné bremeno vzniklo, je zapísané od roku 2022. To, že

vecnébremenoniejepodľapôvodnejprojektovejdokumentácie,podľapredstávžalobcu(resp.pôvodnej
vlastníčky), neznamená, že ide o protiprávny stav, rozpor so zákonom. PRIS skriňa je umiestnená, aj
mala byť umiestnená na pozemku žalobcu KNC č. XXX/XX (viď zakreslenie č.l. 108, 109). Žalobca
nie je vlastníkom/spoluvlastníkom pozemku KNC č. XXX/X (skriňa PRIS nie je, ani nemala byť na
pozemku KNC č. XXX/X, LV č. XXXX, k.ú. C.), preto nárok žalobcu požadovaný žalobou, aby žalovaný

vykonal premiestnenie skrinky PRIS aj na pozemku KNC č. XXX/X, nie je z uvedeného dôvodu, ako aj
s poukazom na uvedené skutočnosti, cit. zákonné ustanovenia, dôvodný.

40. Súd poukazuje aj na to, že žalobca je vlastníkom nielen pozemku KNC č. XXX/XX, na ktorom viazne
vecné bremeno, ale je výlučným vlastníkom aj ďalších nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. C.

a to parcely KNC č. XXX/X, parcely KNC č. XXX/X, zároveň je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov
vedených na LV č. XXX, k.ú. C. (bezprostredne susediace s pozemkami žalobcu vedených na LV č. XXX,
viď aj kópia katastrálnej mapy) a to pozemkov: parcely KNC č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 283
m2, parcely KNC č. XXX/X ostatná plocha o výmere 654 m2, parcely K. č. XXX/X trvalý trávny porast
o výmere 965 m2, parcely KNC č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, parcely K.

č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 663 m2. Žalobca je teda vlastníkom viacerých nehnuteľností
(vedených na LV č. XXX, na LV č. XXX, k.ú. C.), má zabezpečený prístup na svoje pozemky. Pokiaľ
argumentoval, že mu to znemožňuje vybudovanie prístupovej cesty k parcele KNC č. XXX/X, KNC č.
XXX/X - súd opätovne poukazuje na to, že žalobca je vlastníkom aj ďalších susedných nehnuteľností
s parcelou KNC č. XXX/X, parcelou KNC XXX/XX - I. to pozemkov zapísaných na LV č. XXX, teda aj

cez parcelu KNC č. XXX/XX (ako doteraz) má prístup k parcele KNC č. XXX/X (reálne po existujúcej
štrkovitej ceste v teréne), k parcele KNC č. XXX/X má zabezpečený prístup aj cez svoju parcelu KNC
č. XXX/X, cez túto parcelu KNC č. XXX/X má zabezpečený prístup aj k ďalším svojim nehnuteľnostiam
- k parcele KNC XXX/X, parcele KNC č. XXX/X (ktorá sa nachádza hneď vedľa parcely KNC č. XXX/X). Žalobca má prístup ku svojim nehnuteľnostiam z miestnej komunikácie (cesty) vedenej na parcele
KNC č. XXX vo vlastníctve mesta (viď katastrálna mapa, vľavo), z tejto cesty má priamo prístup na svoje
pozemky KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/XX, KNC č. XXX/XX. K parcele KNC č. XXX/X

má žalobca prístup cez jeho pozemky K. č. XXX/X, resp. cez pozemky KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/
X, KNC č. XXX/XX. Žalobca má prístup ku svojim nehnuteľnostiam aj z miestnej komunikácie (cesty)
vedenej na parcele KNC č. XXX vo vlastníctve mesta (ako vyplýva z katastrálnej mapy, vpravo), z tejto
cesty má priamo prístup na svoje pozemky KNC č. XXX/XX, KNC č. XXX/X, k parcele KNC č. XXX/X
má žalobca prístup cez jeho pozemky KNC č. XXX/XX, resp. cez pozemok KNC č. XXX/X. Nejde teda o

pozemok - parcelu KNC č. XXX/X „bez prístupu“ ako tvrdil žalobca. Parcela KNC č. XXX/XX nie je, ako
tvrdil žalobca, „jedinou prirodzenou spojnicou s parcelou KNC č. XXX/X.

41. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal ani svoje tvrdenia, že by nemal zabezpečený prístup (tým, že na parcele KNC XXX/XX je
postavená PRIS skriňa) aj k pozemkom KNC č. XXX/X, KNC XXX/X (dokonca k ďalším jeho pozemkom

vedeným na LV č. XXX). Pokiaľ argumentoval tým, že do budúcna mu je znemožnené vybudovať
prístupovú cestu k parcele KNC č. XXX/X - ide o účelové, všeobecné a nepodložené tvrdenia (keďže
je vlastníkom nehnuteľností vedených nielen na LV č. XXX, ale aj vlastníkom nehnuteľností vedených
na LV č. XXX a k týmto pozemkom, na ktorom pozemku KNC č. XXX/XX je aj postavený rodinný dom
žalobcu) má zabezpečený prístup tak, ako aj doteraz.

42. To, že v budúcnosti plánuje vybudovať prístupovú cestu, cez parcelu KNC č. XXX/XX, jednak
žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. projektom cesty, presne kadiaľ konkrétne, v akej šírke....), a ani
to, že prístup k pozemku KNC č. XXX/X nie je možné zabezpečiť inak. Pokiaľ sa žalobca na pojednávaní
vyjadroval, že strpí tú stavbu, ako bolo pôvodne dohodnuté (čo však nie je možné, ani dôvodné, ako

už bolo súdom uvedené), že teraz mu to momentálne znemožňuje akýkoľvek predaj do budúcna alebo
niečo, čo s tým pozemkom do budúcna chce robiť - súd poukazuje na to, že predstavy žalobcu do
budúcna, jeho plány s pozemkami, nie sú dôvodom na vyhovenie žaloby. Žalobca sa stal vlastníkom
pozemkov na LV č. XXX na základe rozhodnutia o vklade až dňom 01.09.2025, vecné bremeno vzniklo
zo zákona, bolo zapísané na list vlastníctva už v roku 2022. Žalobca, keď nadobudol pozemky vedené

na LV č. XXX, k.ú. C., stal sa ich vlastníkom, si musel byť vedomý existencie zákonného vecného
bremena vyplývajúceho z listu vlastníctva (časť C LV), mal o tom vedomosť aj z reálneho umiestnenia
PRIS skrine na pozemku KNC č. XXX/XX. To, že mu zriadené zákonné vecné bremeno viaznuce na
nehnuteľnosti bráni v jeho plánoch do budúcna (ktoré tam bolo už predtým, ako sa stal vlastníkom), nie je
zákonným dôvodov na vyhovenie žaloby. Súd poukazuje aj na fotografiu predloženú zo strany pôvodnej

vlastníčky, cez pozemok KNC č. XXX/X a čiastočne aj cez pozemok žalobcu KNC č. XXX/XX viedla aj
v čase realizácie stavby, vedie aj v súčasnosti cesta, čo potvrdil svedok, ale aj samotný žalobca, ktorý
sa vyjadril, že táto cesta (štrkovitá cesta, aj keď nie je zaznamenaná v katastri nehnuteľností ako cesta)
vedie aj k ďalším rodinným domom. Skriňa PRIS č. 2 je umiestnená pri plote žalobcu (uvedené žalobca
nerozporoval, že je skriňa bezprostredne v tesnej blízkosti jeho plotu), pokiaľ by skriňa bola umiestnená

podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, bola by v strede už existujúcej využívanej cesty.

43. Súd nezistil zákonné dôvody, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobe žalobcu a uložiť
žalovanému povinnosť - premiestniť PRIS skriňu podľa pôvodnej projektovej dokumentácie (pričom táto
dokumentácia sa zmenila, bola vyhotovená dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, ktorá bola

aj podkladom pre kolaudačné rozhodnutie, bola podkladom pre zápis vecného bremena do katastra
nehnuteľností), nejde teda o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, nejde o protiprávny
stav. Vecné bremeno nevzniklo v rozpore so zákonom. Tento zásah do vlastníckeho práva vlastníka
pozemku KNC č. XXX/XX - vecné bremeno vzniklo zo zákona.

44. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Vecné bremeno v danej veci vzniklo zo zákona s poukazom na ust. § 11 ods. 1
písm. f) a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. Citovaný zákon v ust. § 11 ods. 13 až 15 upravuje, že vlastník
nehnuteľnosti je oprávnený požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa
odseku 1, k žiadosti o vydanie rozhodnutia je povinný pripojiť stanovisko príslušného prevádzkovateľa

distribučnej sústavy, stavebný úrad vydá rozhodnutie, ak príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy
nepreukáže opodstatnenosť zachovania elektrického vedenia, elektroenergetického zariadenia z
pohľadu preukázateľných súčasných alebo budúcich potrieb prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
elektrické vedenie, elektroenergetické zariadenie umiestnené na nehnuteľnosti dotknutého vlastníkanie je najmenej päť rokov využívané na distribúciu elektriny do odberných miest odberateľov elektriny
pripojených k distribučnej sústave prostredníctvom takého elektrického vedenia, elektroenergetického
zariadenia. Oprávnenia podľa ods. 1 potom zanikajú dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu, návrh

na výmaz vecného bremena predkladá držiteľ osvedčenia do troch mesiacov od ukončenia činností
- o takýto prípad v danej veci nešlo. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno
zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo
prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno
nezaniká - ani o takýto prípad v danej veci nešlo. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak

zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže
súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu
pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného
plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Uvedené ustanovenie rieši zmenený stav vecných bremien
vyvolaný zmenou pomerov (zmenou pomerov nie je zmena vlastníka nehnuteľnosti). Ak sú splnené
predpoklady uvedené v hypotéze § 151p ods. 3 OZ, môže súd rozhodnúť, že: a) rozsah vecného

bremena za primeranú náhradu iba obmedzí, b) vecné bremeno za primeranú náhradu zruší, c) iba
zmení obsah vecného bremena spôsobom uvedeným v druhej vete § 151p ods. 3 OZ (namiesto vecného
plnenia sa bude poskytovať peňažné plnenie). Zmena pomerov po vzniku vecného bremena nebola
žalobcom tvrdená, ani preukázaná, nebol preukázaný hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. Nárok v zmysle cit. ustanovenia žalobca taktiež neuplatnil, o takýto prípad v

danej veci nešlo. Iba na okraj súd poznamenáva, že v danej veci neprichádza do úvahy ani odstránenie
stavby v zmysle § 135c OZ, nakoľko nejde o stavbu, ktorá by mala charakter nehnuteľnosti.

45. Súd poukazuje na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (preložka
elektroenergetického rozvodného zariadenia): (1) Preložkou elektroenergetického rozvodného

zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného
zariadenia, zmena jeho trasy alebo zmena niektorých prvkov elektroenergetického zariadenia. (2)
Náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu
preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu
preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia vykonáva

prevádzkovateľ sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo
elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou nemení.

46. S poukazom na uvedené, žalobca ako vlastník pozemku má možnosť v zmysle cit. zákona, ak má na
to vážny dôvod, požiadať žalovaného o premiestnenie elektroenergetického zariadenia (PRIS skrine) na

náklady žalobcu, ak sa nedohodnú inak. Pokiaľ teda žalobca požaduje premiestnenie skrine na svojom
pozemku (jej posunutie) - má možnosť požiadať o to žalovaného, zdôvodniť a uviesť konkrétne, na ktorú
konkrétnu časť svojho pozemku navrhuje skriňu premiestniť (presne uviesť). To, že žalobca odmieta
uhradiť náklady na premiestnenie elektroenergetického zariadenia, hoci on žiada o premiestnenie,
nedôjde tak k premiestneniu zariadenia (PRIS skrine) a uvedené nezakladá dôvod, aby o premiestnení

rozhodoval súd. V danej veci nejde o žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka, podľa tohto
ustanovenia žaloba nie je dôvodná (nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu),
nejde ani o žalobu podľa § 151p Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáha premiestnenia PRIS
skrine na svojom pozemku podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, čo nie je dôvodné, ani možné,
takúto „zmenu“ vecného bremena Občiansky zákonník neupravuje. Ak žalobca žiada premiestnenie

PRIS skrine a má na to vážny dôvod, môže požiadať o premiestnenie žalovaného s poukazom na ust.
§ 45 zákona č. 251/2012 Z.z.

47. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (ÚS

SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty.

48. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žalobcavdanomsporenepreukázalskutkovúaprávnudôvodnosťuplatnenéhonároku,pretosúdžalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
(I. výrok).49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol tak,
že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).