Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126201702
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126201702.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, deti matky: F.. G.. H. G. C., I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX-
XX, L., štátna občianka Estónskej republiky a otca: M. D. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX,
L., v konaní o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.02.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka F.. G.. H. G. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „navrhovateľka, prípadne matka“)
sa návrhom doručeným dňa 02.02.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
znížil jej judikovanú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E. C., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloleté, maloleté deti“) zo sumy vo výške 250,00 Eur na sumu 0,00 Eur,

alternatívne 38,92 Eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že jej príjmy sa znížili 15.12.2025 a jej finančná situácia jej neumožňuje
uhrádzať súdom stanovené výživné. Výška výživného nezodpovedá jej reálnym možnostiam, a vedie ju
k finančným ťažkostiam. Ďalej uviedla, že je povinná hradiť úver, ktorý načerpala na kúpu motorového
vozidla a k 30.01.2026 je zostatok vo výške 18.522,00 Eur. Uviedla, že tento úver je v súčasnosti

už 3mesiace v omeškaní a ak neuhradí splátku do 10.02.2026, tak bude postúpený na exekučné
oddelenie. Zároveň hradí nájomné vo výške 1.000,00 Eur, parkovné vo výške 300,00 Eur a pôžičku
svojmu otcovi vo výške 7.000,00 Eur. Podľa nej je ustanovenie vyživovacej povinnosti mimoriadne
nedbanlivé alebo úmyselne poškodzujúce a z tohto dôvodu žiada, aby súd bezodkladne rozhodol pred
termínom nasledujúcej splátky dňa 15.01.2025, pretože na jej bankovom účte sa nenachádzajú peňažné
prostriedky na úhradu platby.

3. K návrhu pripojila fotokópiu dodatku č. 1 k pracovnej zmluve a ako prílohu č. 2 uviedla listiny v spise
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 18P/109/2024.

4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilného
mimosporového poriadku“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi

predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.6. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilného
sporového poriadku“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľaust.§326ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

11. Podľa ust. § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné
opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej aj len „zákona o rodine“),

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.20. Podľa ust. § 62 ods. 6 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

rodičov výživné neurčuje.

21. Podľa ust. § 62 ods. 7 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

22. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie
upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného
procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré
ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len
niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a

účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej
veciaplikujepríslušnéustanoveniaobochprocesnýchkódexov.Pretožekonanievoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

23. Nevyhnutným predpokladom neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy

pomerov, pričom vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloletých je prioritný záujem dieťaťa.

24. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese,
nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená
to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv
dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je
inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Súd

pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade prihliada na záujem maloletého
dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového
poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov
účastníkovkonania,ktoránemusívyplývaťlenznaliehavostisituácie,alevprípadekonaniastarostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Teda, ak je nariadenie neodkladného

opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka
naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa.

25. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie

vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne
poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri
nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či
sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého
dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a záujmami jeho rodičmi,

resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať
prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

26. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby zo strany navrhovateľky – matky bola
osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy.
Vychádzajúc z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru,
že nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a preto jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

27. Rozhodnutím tunajšieho súdu jej bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 250,00 Eur na každé
dieťa osobitne. Matka sa voči určenej vyživovacej povinnosti, okrem iného odvolala. Odvolací súdpreskúmal určené vyživovaciu povinnosť a rozhodol tak, že potvrdil judikovanú vyživovaciu povinnosť
určenú súdom prvého stupňa.

28. Matka sa podaným návrhom, ktorý je datovaný k 15.12.2026 a súdu bol podaný 02.02.2026
domáhalazníženiavyživovacejpovinnostiazároveňzobsahujejpodaniavyplývaajnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd znížil jej určené vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
K návrhu pripojila dodatok k pracovnej zmluve, ktorý je súdu známy už aj z predchádzajúcich konaní, v
ktorých sa rozhodovalo o výške vyživovacej povinnosti. Z tohto dodatku vyplýva, že ročná mzda matky

je vo výške 32.200,00 Eur, t.j. mesačne priemerne vo výške 2.683,33 Eur, teda súd má za to, že pomery
matky sa nezmenili, nakoľko opätovne súd pripomína, že z tohto príjmu vychádzal súd pri určovaní
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom aj súd na 1. stupni, rovnako aj súd na 2.stupni.

29. Okrajovo súd dodáva, že vníma matkine zvýšené osobné výdavky v tomto období, ktoré vznikli
z dôvodu rozvodu jej manželstva, sťahovania do prenajatého bytu, kúpy vlastného motorového vozidla,

avšak na tomto mieste súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (parkovné 300,00
Eur mesačne a pod.). Ďalej súd pripomína matke, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť
každého jedného rodiča a súdy pri určení vyživovacej povinnosti vychádzali z rovnakého príjmu, aký
aktuálne matka dosahuje. Matka k svojmu návrhu nepripojila žiaden iný dôkaz, ktorým by osvedčila

nárok na zníženie judikovanej vyživovacej povinnosti, teda súd má za to, že nedošlo k zmene pomerov
a z tohto dôvodu zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť súd uvádza,
že listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 18P/109/2024, na ktorý matka
poukazuje, sa týkajú len obdobia od podania návrhu teda od 25.07.2024 do 30.07.2025, nakoľko plnenie
vyživovacej povinnosť na čas po rozvode manželstva sa vzťahuje na právoplatnosť výroku o rozvode

manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2025, kedy sa výroky o vyživovacej povinnosti
stali vykonateľnými. Navyše zo spisu 18P/68/2024 vyplýva, že odvolací súd potvrdil výroky o výške
vyživovacej povinnosti v znení ako rozhodol súd 1. inštancie.

30. Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/68/2024 zo dňa 26.05.2025 bolo manželstvo

rodičov rozvedené a pomery k maloletým deťom upravené tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti otca, obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk
matky s maloletými deťmi ponechal neupravený a zaviazal matku povinnosťou platiť výživné na maloletú
A. B. vo výške 250,-Eur mesačne a na maloletého D. E. vo výške 250,-Eur mesačne. Ďalej konajúci súd
nariadil výchovné opatrenie a to povinnosť rodičom a obom maloletým deťom podrobiť sa odbornému

poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice v trvaní 5 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín počnúc dňom právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia. Voči rozhodnutiu sa matka, navrhovateľka odvolala.

31. Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 20.01.2026 pod sp. zn. 15CoP/84/2025, nasledovne: „I.

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., V. a VI.(*pozn. súdu: V., VI. výrok sa týka vyživovacej povinnosti
matky k maloletým deťom). II. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s
maloletými deťmi: - každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka nasledujúceho
kalendárneho týždňa do 8:00 hod., s tým, že matka maloleté deti prevezme a odovzdá v školskom
zariadení, ktoré deti navštevujú. III.V prípade, že prevzatie a odovzdanie maloletých detí v školskom

zariadení v určenom čase nebude možné, matka prevezme a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska
otca. IV. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi: - počas Vianočných sviatkov každý
nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, každý párny kalendárny rok od
31.12. od 18:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 18:00 hod., - počas jarných prázdnin každý párny
kalendárny rok od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., - počas Veľkonočných sviatkov

každý párny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtka od 18:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18:00
hod. a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 18:00 hod. do utorka po Veľkej noci do
18:00 hod., - počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v čase od 1.7. od 10:00 hod. do
15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod. s tým, že Otec je povinný maloleté
deti v určený čas odovzdať a prevziať v mieste bydliska otca. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.“ Tento rozsudok nie je ešte právoplatný.

32. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkaznýchprostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného

opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní

nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.