Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-62C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123204614
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Truchlý

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6123204614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Martinom Truchlým, v sporovej veci žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného spoločnosťou:
AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: W. W.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XX, T., zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Almáši
Gabriel, spol. s.r.o. so sídlom Šumavská 3 , Bratislava, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 863,30 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.03.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 863,30 eur spolu s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.04.2021 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny
na adrese T. X/XXX, XXX XX O., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole
spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 20.04.2021 zaslal žalobca žalovanému výzvu na
úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu,
pričommuponúkolmožnosťodpustenia15%dlhuvprípadeúhradydo22.05.2021,resp.možnosťsplatiť
dlh v splátkach. Výška dlhu bola 1.026,32 eur. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca jej
vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý listom zo dňa 14.10.2022 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu
na zaplatenie škody, a to do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu v odbernej lehote prevzal dňa

19.10.2022, avšak škoda nebola do dnešného dňa uhradená.

2. Vo vyjadrení k podanej žalobe (odpor proti platobnému rozkazu) žalovaný poprel žalobcom uplatnený
nárok. Potvrdil, že mu bola žalobcom doručená výzva zo dňa 20.04.2021. Na predmetnú výzvu
reagoval listom zo dňa 05.05.2021, ktorým vysvetlil žalobcovi svoje odmietavé stanovisko k možnosti
dobrovoľného uspokojenia uplatneného domnelého nároku.
Žalovanýzdôraznil,ženaodbernommiesteneodoberalelektrinuvobdobíod01.09.2018do12.04.2021,

t.j. v období uvedenom vo výpočte škody. Žalovaný tvrdil, že od dňa 21.04.2017 neužíva nehnuteľnosť
na adrese T. X/XXX, XXX XX O. (odberné miesto), a to z dôvodu, že mu vlastníci nehnuteľnosti bránili
ako nájomcovi v riadnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Vlastníci mali po dlhšiu dobu pravidelne
odstavovať odber úžitkovej vody do nehnuteľnosti, pričom pri zapnutí prívodu vody žalovaným donehnuteľnosti došlo k vytopeniu podkrovia z nainštalovaného hasiaceho systému, o ktorom žalovaný
nemal vedomosť a ktoré zasiahlo aj izby v ktorých mal žalovaný svoje osobné veci, čím došlo k bráneniu
v nerušenom užívaní bytu a taktiež k poškodeniu majetku. Podľa žalovaného mu vlastníci nehnuteľnosti

dlhodobo sťažovali výkon nájomného práva, čoho následkom bolo a aj je vedenie viacerých súdnych
sporov.
Žalovaný ďalej uviedol, že po faktickom skončení užívania predmetnej nehnuteľnosti dňa 23.07.2018
vypovedal zmluvu o združenej dodávke elektriny a následne mu bola doručená vyúčtovacia faktúra
za elektrinu č. XXXXXXXXXX, ktorej obsahom bolo finančné vyrovnanie za obdobie od 21.03.2018 do

31.08.2018. Žalovaný opätovne tvrdil, že od dňa 21.04.2017 neužíva predmetnú nehnuteľnosť, a teda
nemal žiadny dôvod odoberať elektrinu na danom mieste za predmetné obdobie. Ak v predmetnom
období dochádzalo k odberu elektriny, túto neodoberal žalovaný, ktorý ani nie je pasívne vecne
legitimovanýmvtomtospore.Akdošlokodberuelektrinynapredmetnomodbernommieste,žalovanému
nie je známe, prečo po vypovedaní Zmluvy o združenej dodávke elektriny bolo naďalej fyzicky možné
odoberať elektrinu na danom odbernom mieste, t.j. prečo pokračovali dodávky elektriny na predmetné

odberné miesto. V neposlednom rade žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na
náhraduškody,zdôvoduuplynutiaobjektívnej3-ročnejpremlčacejdobypodľa§106ods.2Občianskeho
zákonníka, keďže nárok na náhradu škody bol uplatnený aj za obdobie, ktoré presahuje dobu troch rokov
od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V reakcii na žalovaným podaný odpor žalobca vo svojej replike (Súhlas s pokračovaním v konaní a
vyjadrenie k odporu) rozporoval, že by žalovanému nebol zrejmý výpočet škody, keď v prílohe k výzve
žalobca uviedol spôsob výpočtu i všetky podklady, ktoré žalobcu k určeniu výšky viedli. Podľa žalobcu

žalovaný nijako nepreukázal, že od 21.04.2017 nehnuteľnosť (odberné miesto) neužíval. Mal za to, že
predložená Výpoveď zo zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.07.2018 deklaruje, že v období
od 01.09.2018 do 12.04.2021 dochádzalo k odberu bez zmluvy, teda k neoprávnenému odberu, ktorý je
podkladom pre výpočet škody. V nadväznosti na uvedené navrhol podanej žalobe vyhovieť.

4. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: Výzva na úhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny zo dňa 20.04.2021, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, Príloha č. 1 - Detail
pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z.z. v znení
neskorších predpisov, Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č.

013671, fotodokumentácia, Predžalobná výzva na zaplatenie škody zo dňa 14.10.2022, doručenky.

5. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: Odpoveď na výzvu na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 05.05.2021, Výpoveď zo Zmluvy o združenej
dodávke elektriny zo dňa 23.07.2018, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. XXXXXXXXXX.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania na deň 09.01.2026, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalobca podaním zo dňa 07.01.2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a trval
na podanej žalobe.

Na pojednávaní dňa 09.01.2026 žalovaný uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a
žiada ju zamietnuť. Poukázal na to, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keď v danom období elektrinu
neodoberal a predmetnú nehnuteľnosť ani neužíval. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Naopak žalovaný výpoveďou zo zmluvy k dodávke elektrickej energie preukázal, že nemal záujem
elektrinu naďalej odoberať. Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu bola do odberného miesta aj naďalej

distribuovaná elektrická energia. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 20.04.2021 informoval
žalobca žalovaného, že na odbernom mieste T. X/XXX, XXX XX O. bol dňa 12.04.2021 zistený
neoprávnený odber elektrickej energie, ktorým mal žalovaný spôsobiť škodu v sume 1.026,32 eur.Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z.z. v znení
neskorších predpisov vyplýva, že neoprávneným odberom elektriny bola žalovaným spôsobená škoda
v sume 1.023,32 eur. Neoprávnený odber trval od 01.09.2018 do 12.04.2021, teda celkovo 955 dní.

Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu predstavovala sumu 863,30 eur +
sumu 85,38 eur titulom DPH. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vyčíslil žalobca podľa
vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. v sume 77,64 eur.

Z Prílohy č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona

251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že neopravený odber elektrickej energie bol zistený
dňa 12.04.2021 a trval od 01.09.2018 do 12.04.2021. Trvanie odberu teda trvalo 955 dní, pričom
denná spotreba bola 4.650 kWh a fakturovaná spotreba 4.444,000 kWh. Celkovú spotrebu elektriny
počas trvania neoprávneného odberu žalobca vyčíslil v sume 863,30 eur + sumu 85,38 eur titulom
DPH. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vyčíslil žalobca podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. v sume 77,64 eur.

Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. 013671 vyplýva, že u
odberateľa W. W. (žalovaný) na odbernom mieste T. X, O. vznikol neoprávnený odber elektrickej energie.
Odberné miesto bolo pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy, keď bola elektromerom zaregistrovaná
spotreba. Neoprávnený odber bol zistený dňa 12.04.2021.

Z priloženej fotodokumentácii je zaznamenaný trojfázový elektromer, Typ Q s označením odberného ma
č. XXXXXX, na ktorom je stav číselníka NT XXXX, stav číselníka VT XXXX. Na ďalšej fotografii možno
vidieť, že plomby elektromera boli neporušené.

Predžalobnou výzvou zo dňa 14.10.2022 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom v odbernom mieste T. X/XXX, XXX XX O., zistenej na kontrole
konanej dňa 12.04.2021, v celkovej sume 1.026,32 eur.

Odpoveďou na výzvu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa

05.05.2021 žalovaný reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 20.04.2021, ktorou si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody titulom neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste T. X/XXX,
O.. V odpovedi žalovaný rozporoval konkretizáciu, v čom mal spočívať neoprávnený odber elektriny a
rovnako tak spôsob výpočtu škody. Uviedol, že od dňa 21.04.2017 nehnuteľnosť na adrese T. X/XXX, O.
neužíva,atozdôvodu,ževlastnícinehnuteľnostimubránilivjejriadnomužívaníadodal,žepofaktickom

skončení užívania nehnuteľnosti dňa 23.07.2018 vypovedal zmluvu o združenej dodávke elektriny.

Z výpovede zo zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.07.2018 vyplýva, že žalovaný so
zákazníckym číslom XXXXXXXXXX vypovedal predmetnú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzavretú dňa
24.05.2012 pre odberné miesto T. X, O..

Vyúčtovacou faktúrou za elektrinu č. XXXXXXXXXX žalobca žalovanému vyúčtoval sumu 54,84 eur
titulom finančného vyrovnania za obdobie od 21.03.2018 do 31.08.2018 pre odberné miesto T. X.
Uvedená suma bola ponížená o sumu 48 eur, ktorá bola uhradená preddavkovou platbou.

8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon č. 251/2012 Z.z.), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej
zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore

s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí
zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 12.04.2021 žalobca vykonal kontrolu na odbernom
mieste T. X/XXX, O., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny, o čom spísal protokol. Rovnako

nebolosporné,žežalovanývýpoveďouzoZmluvyozdruženejdodávkeelektrinyz23.07.2018vypovedal
predmetnú zmluvu.
Sporná medzi stranami zostala otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, teda skutočnosť, či
práve žalovaný odoberal elektrickú energiu na danom odbernom mieste v období od 01.09.2018 do
12.04.2021.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na odbernom mieste T. X/XXX,
O., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, bol žalobcom dňa 12.04.2021 zistený neoprávnený odber
elektriny, t.j. odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, v dôsledku
čoho vznikla žalobcovi škoda. Výška škody bola žalobcom vyčíslená za obdobie od 01.09.2018 do
12.04.2021 v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, na základe údajov o spotrebe zistených

zo stavu elektromera a zároveň bola zvýšená o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu
elektriny, a DPH, celkovo vo výške 1.026,32 eur. Žalobca si náhradu škody uplatnil od žalovaného pred
podanímžalobypísomnouvýzvou,ktorábolažalovanémudoručenádňa28.04.2021naadresuC.XX,T..

11. Súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimácia žalobcu, lebo tento je distribútorom elektriny,

prevádzkovateľom distribučnej siete a táto skutočnosť nebola ani medzi stranami sporná.

12. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 05.05.2021 na žalobcovu predžalobnú výzvu uviedol, že s
nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasí. Žalovaný sa ďalej v podanom odpore bránil tým, že v období
od01.09.2018do12.04.2021nadanomodbernommiesteneodoberalelektrinu.Tvrdil,žeod21.04.2017

ako nájomca neužíval nehnuteľnosť na adrese T. X/XXX, O., a to z dôvodu nemožnosti jej riadneho
užívania spôsobenú vlastníkmi. Taktiež tvrdil, že po faktickom opustení nehnuteľnosti dňa 23.07.2018 aj
vypovedal Zmluvu o združenej dodávke elektriny, na čo mu následne žalobca zaslal vyúčtovaciu faktúru.
Vzhľadom na uvedenú procesnú obranu žalovaného bola vo veci sporná pasívna vecná legitimácia
žalovaného, teda skutočnosť, či žalovaný odoberal elektrickú energiu na danom odbernom mieste.

13. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania

(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)
a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný).

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom

rozsahu, a preto je potrebné ju zamietnuť.

15. Žalobca sa domáhal náhrady škody titulom neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorú mal
na dotknutom odbernom mieste odoberať žalovaný. Podľa názoru súdu žalobca v žalobe neuviedol
úplné, podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ustanovenie

§ 150 ods. 1 CSP a ani vierohodne nepreukázal, akým spôsobom a na základe akých dôkazov dospel
k záveru, že za neoprávnený odber elektrickej energie zodpovedá práve žalovaný. V podanej žalobe
žalobca ani len netvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke elektriny. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného žalobca odvodzoval zo skutočností uvedených v Protokole o zistení neoprávneného odberu,
kde bol žalovaný označený ako odberateľ. Skutočnosť, že žalovaný skutočne na odbernom mieste T., O.

v období od 01.09.2018 do 12.04.2021 elektrinu odoberal však žalobca nepodporil žiadnym konkrétnym
dôkazom, resp. návrhom na vykonanie dôkazu, z ktorého by bolo preukázané, že pravé žalovaný
bol ten, kto elektrinu fakticky odoberal. Dôkazné bremeno preukázania, že práve žalovaný odoberal
neoprávnene elektrickú energiu bolo na žalobcovi, teda nie žalovaný bol povinný preukázať, že to on
nebol.

Naopak žalovaný už v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcu a rovnako tak v podanom odpore účinne
poprel, že by v období od 01.09.2018 do 12.04.2021 na danom odbernom mieste odoberal elektrinu.
Žalovaný súdu zároveň preukázal, že po odsťahovaní sa z miesta odberu nemal záujem o odber
elektriny, a to predložením Výpovede zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.07.2018.Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný súdu preukázať, že žalovaný aj po vypovedaní zmluvy o dodávke
elektriny na odbernom mieste elektrinu odoberal, keď zákon jednoznačne označuje za subjekt povinný
uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom toho „kto elektrinu odoberal“. Žalobca však neoznačil

a nenavrhol vykonať v tejto súvislosti žiadne iné dôkazy o užívaní a odoberaní elektriny žalovaným.

16. V tejto súvislosti súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje
aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá

strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Podľa názoru súdu žalobca
hodnovernými dôkazmi v konaní nepreukázal, že práve žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú
energiu na odbernom mieste.

17. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., za
škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom, zodpovedá ten, kto ju odoberal. V prípade neoprávneného

odberu elektrickej energie sa vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa za prípadnú škodu. V
konaní bolo medzi stranami sporné, či žalovaný skutočne v stanovenom období elektrickú energiu z
odberného miesta T. X, O. odoberal. Po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že nebolo preukázané,
že žalovaný v rozhodnom období od 01.09.2018 do 12.04.2021 v danom odbernom mieste odoberal
elektrinu. Naopak žalovaný súdu predložením Výpovede zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo

dňa 23.07.2018 preukázal, že po odsťahovaní sa z budovy nemal záujem o ďalšie trvanie Zmluvy o
dodávke elektriny.
Žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal, žeby žalovaný v rozhodnom období odberné miesto
užíval a či spotrebovával pri tom aj elektrickú energiu. Podľa názor súdu nepredstavuje Protokol o
zisteníneoprávnenéhoodberu,podpísanýlenzamestnancamižalobcu,dôkazotom,žezaneoprávnený

odber zodpovedá práve žalovaný. Hoci nie je povinnosťou žalobcu prizvať k zistenému neoprávnenému
odberu políciu, malo byť v jeho záujme prizvať na miesto zistenia neoprávneného odberu príslušníkov
policajného zboru, ktorí by v rámci šetrenia zistili, kto za tento neoprávnený odber zodpovedá. Keďže
tak žalobca nekonal, sám sa dostal do dôkaznej núdze.
Na záver súd okrajovo dodáva, že aj predžalobná výzva žalobcu na úhradu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny zo dňa 20.04.2021 bola žalovanému doručená už dňa 28.04.2021 na
adresu jeho trvalého pobytu C. XX, T. a nie na adresu odberného miesta, ktoré ako tvrdil od 21.04.2017
neužíval.

18. S poukazom na uvedené súd ustálil, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že elektrickú

energiu na danom odbernom mieste v rozhodnom období vzniku neoprávneného odberu odoberal práve
žalovaný, a teda žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. Súd preto žalobný návrh žalobcu proti
žalovanému v celom rozsahu zamietol.

19. Na záver súd taktiež dodáva, že samotný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane

žalovaného predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, a preto sa so vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní

plný úspech, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).