Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101521
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101521.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., IČO: 34 122 419, so sídlom:
Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, právne zastúpeného: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD.,
advokátka so sídlom: Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103027098/2025 zo dňa 25.07.2025, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
02.10.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“)
dňa 02.10.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

103027098/2025 zo dňa 25.07.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 101185816/2025 zo dňa 27.03.2025 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňovýporiadok“)potvrdilprvostupňovérozhodnutie,ktorýmsprávcadanepodľa§68ods.6Daňového
poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) v sume

378 131,84 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2012 tým, že znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy
378 647,74 Eur na sumu 3 757, 93 Eur s tým, že splatnosť určeného rozdielu v sume nadmerného
odpočtu DPH bola určená do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.

2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
mu hrozí závažná ujma a finančná škoda, výkon právnej povinnosti ohrozuje jeho existenciu ako
podnikateľského subjektu, keďže voči žalobcovi je vedených viacero daňových kontrol, ktoré doposiaľ
nie sú ukončené a ktoré negatívne až likvidačne ovplyvnili jeho podnikateľskú činnosť. Zdôraznil, že
obchodnou činnosťou sa zaoberá od roku 1995, zadržiavané finančné prostriedky (nárok na vrátenie
odpočtu DPH) negatívne ovplyvnili chod firmy, žalobca musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov,

znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum, čo deklarujú podľa neho aj
daňové priznania za posledné zdaňovacie obdobia (daňové priznania neboli k návrhu priložené – pozn.
správneho súdu). Žalobca konštatoval, že akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje existenciu
spoločnosti.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril (v rámci vyjadrenia k správnej

žalobe) podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.02.2026. Navrhol, aby správny súd návrh žalobcu
zamietol, nakoľko žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 17.02.2026.

5.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné

bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému
zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a
dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážnynenapraviteľnýnásledok).Hrozbamusíbyťpriama,reálna,anesmieísťlenohypotetickúmožnosť

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto
rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal
žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až
do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého

rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do
princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť
rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne,

pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie
prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov
uvedenýchv§185písm.a)SSP.V tejto časti správny súd poukazujena závery uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie

odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP
by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s
ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a
rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd po preskúmaní uvedených procesných predpokladov v danej veci dospel k záveru,
že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dôvody, na ktorých
je návrh žalobcu založený, najmä ohrozenie existencie spoločnosti ako podnikateľského subjektu,
či likvidačné následky daňových konaní, sú všeobecné, nekonkrétne až vágne, a neboli podložené
žiadnymi relevantnými skutočnosťami ani dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných

tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm.
a) SSP.11. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu
napadnutého rozhodnutia a nepreukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, ktorá by takúto hrozbu
odôvodňovala. Na preukázanie svojich majetkových pomerov nepredložil ani daňové priznania, na

ktoré v rámci svojej argumentácie poukazoval, pričom správny súd na okraj dodáva, že predloženie
daňových priznaní samo osebe nie je dôvodom na postup podľa § 185 písm. a) SSP. Dôkazné
bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením
§ 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť
vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo

jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje
postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou
intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky,
vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu.

12. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP neslúži

na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu
právoplatne uložených povinností či sankcií z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným
rozhodnutím nesúhlasí. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami
výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej
veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie

odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje
výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP v konkrétnej veci.

13. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že žalobca v konaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nezdôvodnil, a teda ani neosvedčil, absenciu rozporu navrhovaného

odkladného účinku s verejným záujmom. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy,
ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o

prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupinyobyvateľov.Osobnýzáujemreprezentujefinančnéinefinančnézáujmyjednotlivca,zameranéna
zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia
uložených povinností a výkonu právoplatných rozhodnutí správcu dane, pričom žalobca vo svojom
návrhu neuviedol žiadne argumenty, pre ktoré považuje absenciu rozporu s takto vymedzeným verejným

záujmom, ako jednu z podmienok pre postup podľa § 185 písm. a) SSP, v danej veci za splnenú.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani
absenciurozporupriznaniaodkladnéhoúčinkusverejnýmzáujmom,nebolinaplnenézákladnézákonom

vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu
zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].