Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207683
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124207683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: ASOCIÁCIA VÝROBCOV

NÁBYTKU, so sídlom Kragujevská 398/4, Žilina, IČO: 50 133 934, právne zastúpený JUDr. Juraj Gajdoš,
advokát, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, IČO: 53 533 801, proti žalovanému: AGRODRUŽSTVO
BÁNOVÁ, so sídlom Bánová 647/0, Žilina, IČO: 36 376 353, o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno práva nevyhnutnej cesty spočívajúce v prechode peši a prejazde
motorovými vozidlami cez pozemok KNC parc. č. 288/20 orná pôda o výmere 315 m2 evidovaných
katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre kat. úz. A., obec A., okres Žilina, zapísaný na LV č.
XXXX, a to v rozsahu 177 m2 diel 1 tak, ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. 36442500-277/2021

zo dňa 04.10.2021 vypracovaný SYKO s.r.o., Andreja Kmeťa 320/7, Žilina, IČO: 36 442 500, autorizačne
overený B. C. D. dňa 04.10.2021 a úradne overený dňa 22.10.2021 pod č. G1-2003/2021 Okresným
úradom Žilina, a to v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: poľnohospodárska
budova, popis stavby: výrob. kŕmnych zmesí, postavenej na pozemku KNC parc. č. 268/10 zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 333 m2 evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre kat.
úz. A., obec A., okres Žilina, na LV č. XXXX, a to za jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
v sume 3.494,64 eur.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
v sume 3.494,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.07.2024 domáhal toho, aby súd zriadil vecné bremeno -
právo nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, popis stavby: výrob. kŕmnych
zmesí, postavenej na pozemku KNC parc. č. 268/10 o výmere 333 m2 evidovanej na LV č. XXXX pre

kat. úz. A., obec A., okres Žilina, spočívajúce v prechode peši a prejazde motorovými vozidlami cez
pozemok KNC parc. č. 288/20 orná pôda o výmere 315 m2 evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz.
A., obec A., okres Žilina v rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. 36442500-277/2021 zo dňa
04.10.2021 vyhotovenom autorizovaným kartografom a geodetom B. C. D. a úradne overený Okresným
úradom Žilina pod č. G1-2003/2021 dňa 22.10.2021 a s povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu za
zriadenie vecného bremena. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalobca je vlastníkom stavby výrob.
kŕmnych zmesí bez súpisného čísla, postavenej na pozemku KNC parc. č. 268/10 o výmere 333 m2

(„ďalej len „Pozemok pod stavbou“) evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. A., obec A., okres Žilina
(ďalej len „Stavba“). Stavba je využívaná ako dielňa na výrobu nábytku a ako skladové priestory na
stroje, materiál a nábytkárske výrobky. Žalovaný je vlastníkom Pozemku pod Stavbou a tiež aj pozemku
priľahlého k Stavbe, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A., obec A., okres Žilinaako pozemok KNC parc. č. 288/20 orná pôda o výmere 315 m2 (ďalej len „Priľahlý pozemok“, priľahlý
pozemokspoluapozemokpodstavbouspolulen„Pozemkyžalovaného“). Žalobcastavbunadobudoldo
svojho vlastníctva od žalovaného kúpnou zmluvou s povolením vkladu dňa 2.11.2016 – 355/16. Stavba

je umiestnená v oplotení bývalého poľnohospodárskeho družstva. Žalobca nie je vlastníkom priľahlých
pozemkov vedúcich k verejnej komunikácii a prístup k Stavbe mal od počiatku nerušene zabezpečený
cez prístupovú cestu vedúcu cez priľahlé súkromné pozemky v areáli, zhotovenú
Z betónových panelov, využívanú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam v rámci areálu. Dňa
14.04.2016 bola uzavretá nájomná zmluva, ktorou žalovaný prenajal Pozemky žalovaného žalobcovi;

z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov k pozemku nájomná zmluva bola žalovaným jednostranne
ukončená dňa 7.05.2019. Sporové strany rokovali o prevode pozemku, nájme, či zriadení vecného
bremena, no cenové podmienky žalovaného boli nereálne, násobne prevyšujúce obvyklú hodnotu
daného práva. V súvislosti s rokovaním o prístupe k Stavbe bol vypracovaný Geometrický plán č.
36442500-277/2021 zo dňa 04.10.2021 na zriadenie vecného bremena k pozemku parc. č. 288/20.
Prístup žalobcu k Stavbe bol nerušene zabezpečený aj naďalej a to až do 12.04.2024, kedy žalovaný na

Priľahlý pozemok žalovaného umiestnil prekážky – betónové platne, ktoré znemožňujú prístup žalobcovi
k Stavbe. Žalobca v snahe riešiť situáciu navrhol žalovanému obligačno-právne riešenie prístupu
k stavbe a žalovaný sa k návrhu nevyjadril a na výzvy nereagoval. Keďže žalobca odo dňa 12.04.2024
nemal zabezpečený prístup k Stavbe sa na súde domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by bol zabezpečený prístup žalobcu k Stavbe. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.05.2024 č.k.

42C 45/2024-61 súd jeho návrhu vyhovel. Žalobca je vlastníkom Stavby, no nie je vlastníkom Priľahlého
pozemku, prístup k Stavbe z najbližšej verejnej komunikácie je od počiatku – dlhodobo nerušene
zabezpečovaný cez Priľahlý pozemok žalovaného; ide o jediný možný prístup k Stavbe, nakoľko
vchod do Stavby ústi priamo na Priľahlý pozemok a samotná stavba je obklopená nehnuteľnosťami,
ktorýchdispozíciaastavebnotechnickériešeniezriadeniainéhoprístupukStavbenedovoľujú. Vzáujme

obmedzenia práv žalovaného v nevyhnutnej miere a v súlade s právom nevyhnutnej cesty podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca navrhuje zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami len vo vzťahu k časti Priľahlého pozemku určenej
Geometrickým plánom, ktorým bol určený rozsah Priľahlého pozemku potrebný na zriadenie prístupu
k Stavbe v nevyhnutnom rozsahu. Za účelom určenia výšky náhrady za ujmu, ktorú žalovaný v dôsledku

zriadenia vecného bremena práva cesty utrpí navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, v konaní pred súdom na pojednávaní s návrhom
žalobcu súhlasil.

3. V konaní bol nesporný vlastnícky vzťah strán sporu a z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. A., obec
A., okres Žilina a to stavby bez súpisného čísla, popis stavby: výrob. kŕmnych zmesí postavenej na
pozemku KNC parc. č. 268/10 je ako vlastník zapísaný žalobca spoluvlastnícky podiel 1/1. Z výpisu
LV č. XXXX a LV č. XXX pre kat. úz. A., obec A., okres Žilina ako pozemok KNC parc. č. 288/20 orná
pôda o výmere 315 m2 a KNC 268/10 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 333 m2 ako vlastník je

zapísaný žalovaný spoluvlastnícky podiel 1/1.

4. Geometrickým plánom č. 36442500-277/2021 zo dňa 04.10.2021 vypracovaný SYKO s.r.o., Andreja
Kmeťa 320/7, Žilina, IČO: 36 442 500, autorizačne overený B. C. D. dňa 04.10.2021 a úradne overený
dňa 22.10.2021 pod č. G1-2003/2021 Okresným úradom Žilina (č.l.14) na zriadenie vecného bremena

k pozemku p.č. 288/20; stav právny totožný s registrom KNC a doterajšiemu stavu LV XXXX - KN parc.
288/20 orná pôda o výmere 315 m2 zodpovedá vyčíslenie rozsahu vecného bremena dielom 1 od KN
parc. 288/20 o výmere 177 m2 zriaďuje sa vecné bremeno práva prechodu pešo a autom cez pozemok
parc. č. 288/20 vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka stavby na pozemku parc. č. 268/10.

5. Znaleckým posudkom č. 311/2025 zo dňa 15.12.2025 (čl. 68) vypracovaným B. E. F., znalcom
v odbore stavebníctvo, bola stanovená jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena práva
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. KNC 288/20 v zmysle GP (diel č. 1
o výmere 177 m2) sumou 3494,64 eur ako všeobecná hodnota závady. V analýze polohy nehnuteľnosti
znalec konštatuje, že pozemok KNC 288/20 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne (diel 1)

je využívaný ako spevnená obslužná komunikácia s povrchovou úpravou z asfaltobetónu, ktorá plní
funkciu vnútro areálovej dopravnej infraštruktúry zabezpečujúcej dopravnú obsluhu medzi objektami
pôvodne patriacimi do areálu hospodárskeho dvora. Podľa územnoplánovacej informácie Obce Hôrky
sú pozemky súčasťou plochy výroby a skladovania, hospodárskeho dvora.6. Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom
veci na nadobúdateľa.

7. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
8. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

9. Citované ustanovenie upravuje zriadenie vecného bremena cesty súdom v prípade, ak prístup
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom priľahlý pozemok má Občiansky zákonníka na
mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať

k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.
Tiež zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“ a z povahy veci tým, že ide o vecné právo
k cudzej veci však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník
stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty
splnilo svoj hlavný účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu.

10. Z vyššie citovaného ustanovenia (§ 151o ods. 3) vyplýva teda skutočnosť, že na návrh vlastníka
stavby môže súd zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez
priľahlý pozemok za splnenia troch podmienok, a to ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahléhopozemku,azároveňprístupvlastníkakustavbenemožnozabezpečiťinak;treťoupodmienkou

je, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka
pozemku a iba v prospech vlastníka stavby a nie v prospech konkrétnej osoby. Z hľadiska súdneho
rozhodnutia nie je dôležité, na aké účely stavba slúži. Účel práva cesty nemožno dodatočne meniť.
Pod pojmom priľahlý pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahký pozemok, ale aj

pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Verejné cesty sú vymedzené v zákone o pozemných
komunikáciách.

11. Prvou podmienkou je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí

na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej
komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez
cudzí pozemok, aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda za podmienky, že
sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej
komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez

priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší.

12. Žalobca v konaní podal žalobu, v ktorej žiadal podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby súd
zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, popis stavby: výrob. kŕmnych
zmesí, postavenej na pozemku KNC parc. č. 268/10 o výmere 333 m2 evidovanej na LV č. XXXX pre

kat. úz. A. spočívajúce v prechode peši a prejazde motorovými vozidlami cez pozemok KNC parc. č.
288/20 orná pôda o výmere 315 m2 evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. A. v rozsahu vyznačenom
Geometrickým plánom č. 36442500-277/2021 zo dňa 04.10.2021.

13. Súd v danom prípade skúmal v súlade s ustálenou judikatúrou, či sú splnené podmienky na

zriadenie vecného bremena, a teda, či žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej žiada zriadiť vecné
bremeno, spočívajúce v uvedených právach a či prístup ku stavbe je možné zabezpečiť inak, napr.
prechodom aj cez iný pozemok a konštatuje, že žalobca ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, len cez pozemok vovlastníctve žalovaného. Súd poukazuje na to, že priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok
bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty potrebné,
teda aj pozemky vzdialenejšie. Cez pozemok vo vlastníctve žalovaného parcela KNC č. 288/20 v časti

diel 1 zriadením vecného bremena práva cesty (diel č. 1 v rozsahu 177 m2) by bol zabezpečený prístup
žalobcovi následne na verejnú komunikáciu. Nebol v konaní preukázaný taký dôkaz, že je možné, aby
bol zabezpečený prístup vlastníka stavby k verejnej komunikácii iným spôsobom.

14. Súd tiež skúmal, či zriadenie vecného bremena nemá za následok také obmedzenie vlastníckych

práv žalovaného, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby.
Súd zdôrazňuje, že podľa citovaného § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvenie oprávnenia
súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý
je vo vlastníctve inej osoby. Súd teda dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky citovaného
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a prístup vlastníka stavby bez súpisného čísla -
výrob. kŕmnych zmesí nemožno zabezpečiť inak, ako cez pozemok KNC 288/20, a to v rozsahu diel 1

– 177 m2 podľa pripojeného geometrického plánu a zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
postavenej na pozemku parcela č. 268/10, kat. úz. A. a zaťažil žalovaného ako vlastníka pozemku KNC
288/20atovrozsahu177m2,stým,žežalobcamáprávovstupu,prístupuaprechodupešiamotorovými
prostriedkami cez tento pozemok.

15. Dispozičné právo vlastnícke je možné výnimočne obmedzovať zákonom. Tiež zákon výslovne
nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“ a z povahy veci tým, že ide o vecné právo k cudzej veci však
vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť
vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj
hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej

obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia a súčasne aby splnila svoj hlavný
účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Preto súd v rámci
spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami a to vlastníkom stavby ( v prospech ktorého
sa zriaďuje vecné bremeno) a vlastníkom pozemku (cez ktorý je zriadené právo cesty) pri zriaďovaní
vecného bremena práva nevyhnutnej cesty prihliadal i na tieto skutočnosti a dospel k záveru, že

nedochádza k porušeniu vyváženosti práv oboch strán sporu a nie je neprimeraným obmedzením
vlastníckeho práva žalovaného v prospech žalobcu ako vlastníka stavby, nakoľko predmetný pozemok
v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne (diel 1) je využívaný ako spevnená obslužná komunikácia
s povrchovou úpravou z asfaltobetónu a iný účel jej užívania žalovaným ako vlastníkom pozemku nebol
preukázaný.

16. Súd pri zriadení vecného bremena vychádzal z geometrického plánu autorizačne a úradne
overeného Okresným úradom Žilina dňa 22.10.2021 pod č. G1-2003/2021, ktorý je špecifikovaný
určite a ktorému v časti vymedzenia rozsahu vecného bremena aj súd vyhovel, že zriadil právo cesty
vstupu a prechodu preši a dopravnými prostriedkami tak, ako bol na oddelenie vecného bremena

zriadený a spĺňa zákonné náležitosti, aby podľa neho ako súčasti rozsudku bolo zriadené vecné
bremeno v zmysle citovaného ustanovenia. V danom prípade rozhodnutie súdu o zriadení vecného
bremena je konštitutívnym rozhodnutím, nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do
hmotnoprávnej sféry strán sporu tak, že zakladá nové subjektívne práva a povinnosti. Ustanovenie §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka z podnetu vlastníka stavby umožňuje súdu výnimočný zásah do

súkromných práv a povinností vlastníka priľahlého pozemku a poskytuje súdu nástroj riešenia určitej
časti špecifických vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku aj s využitím ústavných
limitov (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd).

17. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem bez

toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí
byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Zákon predpokladá
zriadenie vecného bremena práva prechodu za odplatu, a to za primeranú cenu, ktorou je cena obvyklá,
trhová. Zákon neupravuje, čo treba považovať za primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena.
Žalobca zároveň žiadal, aby bolo rozhodnuté o jeho povinnosti zaplatiť náhradu za zriadenie vecného

bremena, a to podľa znaleckého posudku, ktorý v priebehu konania predložil a ktorým znaleckým
posudkom č. 311/2025 bola stanovená jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena práva
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. KNC 288/20 v zmysle GP (diel č.
1 o výmere 177 m2) sumou 3.494,64 eur. Súd považuje znalcom stanovenú jednorazovú odplatu zaprimeranú ujme, ktorú žalovaný ako vlastník pozemku utrpí tým, že v dôsledku tzv. právnej vady (teda
práva cesty) svedčiaceho vlastníkovi stavby bude výkonom tohto práva obmedzení. Žalovaný v konaní
účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ani o výške tejto náhrady tak, ako to vyplýva z § 151 ods. 2

CSP a tak súd vychádzal z toho, že ani tieto skutkové tvrdenia o výške náhrady za zriadenie vecného
bremena neboli medzi stranami sporné.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a pri aplikácii ustanovení § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka súd zriadil vecné bremeno práva nevyhnutnej cesty spočívajúce v prechode

peši a prejazde motorovými vozidlami cez pozemok KNC parc. č. 288/20 orná pôda o výmere 315
m2 evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina, pre kat. úz. A., obec A., okres Žilina,
zapísaný na LV č. XXXX, a to v rozsahu 177 m2 diel 1 tak, ako je vyznačený v Geometrickom pláne
č. 36442500-277/2021 zo dňa 04.10.2021 vypracovaný SYKO s.r.o., Andreja Kmeťa 320/7, Žilina, IČO:
36 442 500, autorizačne overený B. C. D. dňa 04.10.2021 a úradne overený dňa 22.10.2021 pod č.
G1-2003/2021 Okresným úradom Žilina, a to v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh

stavby: poľnohospodárska budova, popis stavby: výrob. kŕmnych zmesí, postavenej na pozemku KNC
parc. č. 268/10 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 333 m2 evidovanej katastrálnym odborom
OkresnéhoúraduŽilina,prekat.úz.A.,obecA.,okresŽilina,naLVč.XXXX,atozajednorazovúnáhradu
za zriadenie vecného bremena v sume 3.494,64 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd s poukazom na plný úspech
žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).