Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125203378.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. A.
XXXX/X, F., zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös, s.r.o., so sídlom
Radvanská 1, Bratislava, IČO: 52522211, proti žalovanému: G. C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H.
XX, I., A. J. C., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.5.2025, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 6.5.2025, sa domáhala žalobkyňa
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa
25.3.2023 podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný je spoločníkom a

konateľom obchodnej spoločnosti, a jeho neúspešné podnikanie môže mať (podľa názoru žalobkyne)
vplyv na rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“).

2. V súlade s ust. § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“), vyzval súd žalobkyňu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, nakoľko činnosť
konateľa obchodnej spoločnosti, ani skutočnosť, že žalovaný je spoločníkom obchodnej spoločnosti,

nemožno považovať za podnikanie podľa slovenského právneho poriadku, a tým ani za zákonný dôvod
zrušenia BSM za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Podaním zo dňa 29.12.2025, doručeným súdu dňa 29.12.2025, oznámila žalobkyňa súdu, že
v súvislosti s výzvou súdu zo dňa 26.11.2025 na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby zo dňa 6.5.2025
berie žalobu v celom rozsahu späť, ďalej navrhla súdu konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť

tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.8. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým
pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, súd nevyzýval
žalovaného na vyjadrenie k tomuto späťvzatiu.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd
podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, (1) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

15. Situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby procesne zaviní žalovaný, je spravidla také
správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného
návrhu (petitu), inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)
žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Medzi správaním žalovaného a žalobným
návrhom musí byť pritom vecná spojitosť. Vtedy má žalobca podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu

trov konania proti žalovanému.

16. Povaha konania o zrušenie BSM vylučuje, aby sa žalovaný mohol zachovať v intenciách žalobného
petitu, keďže zrušiť BSM za trvania manželstva môže iba súd autoritatívnym rozhodnutím, teda
rozsudkom. Žalovaný by však mohol dať príčinu na späťvzatie žaloby, pokiaľ by v priebehu konania

ukončil podnikanie, čím by zanikol právny dôvod žaloby podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čo však nie je daný prípad, keďže žalobkyňa v tomto spore vôbec neosvedčila súdu, že by žalovaný
získal oprávnenie na podnikanie. Príčinou na späťvzatie žaloby by mohla byť napríklad aj existencia
právoplatného rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, keďže BSM by zaniklo zo zákona dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

17. Nakoľko súd vyhodnotil predmetnú žalobu ako nedôvodnú, na výzvu súdu vzala žalobkyňa svoju
žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinila zastavenie tohto konania, a preto podľa § 256 ods.
1 CSP by mal súd priznať protistrane, teda žalovanému, nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému zo spisu preukázateľne žiadne trovy konania nevyplývajú,

a iné si neuplatnil, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP
(hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti
žalobkyni nepriznal (II. výrok).

18. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto

uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods. 4
zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca
rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti.Preto o vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd až po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnej podobe.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).