Uznesenie – Darovacia zmluva ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1615204753.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Reštrukturalizačná a konkurzná, k.s., Dunajská
Lužná, Narcisová 1427/44, IČO: 45 888 396, správca konkurznej podstaty úpadcu G.. Y. M., narodeného
XX. C. XXXX, W. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Bratislava, Klincová 35, proti
žalovaným:1.G..N.N.,narodenáX.U.XXXX,W.XXX,zastúpenáadvokátomJUDr.TomášomPlankom,
Bratislava, Námestie slobody 10, 2. G.. W.. O. F., narodená XX. P. XXXX, Q. W. T. I. XXX/A, I. T. L., S. H.,

o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníctva, vedenom na Okresnom súde Malacky pod
sp. zn. 5C/695/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra
2023 sp. zn. 9Co/145/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júna 2022 sp. zn. 5C/695/2015,
určil, že dohoda o vrátení a spätnom prevode daru uzatvorená dňa 30. 09. 2013 medzi žalovanou v
1. rade a žalovanou v 2. rade je neplatná a úpadca G.. Y. M., narodený XX. XX. XXXX je vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 pozemkov: - parc. č. 708/2, orná pôda o výmere 253 m2 - parc.
č. 708/6, orná pôda o výmere 148 m2 - parc. č. 740/5, orná pôda o výmere 1028 m2 - parc. č. 812/6,
orná pôda o výmere 46 m2 - parc. č. 812/7, záhrady o výmere 128 m2 - parc. č. 112/8, ostatné plochy o
výmere 237 m2 - parc. č. 813/6, záhrady o výmere 513 m2 - parc. č. 513/8, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 139 m2 - parc. č. 814/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 - parc. č. 814/5,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 470 m2 evidované Okresným úradom Malacky, katastrálnym

odborom, obec W., pre kat. úz. W., na LV č. XXXX (I. výrok). Súd priznal úpadcovi G.. Y. M. nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pôvodná žalobkyňa G.. P.. U. F.Í., správca, žiadala
určiť neplatnosť dohody o vrátení a spätnom prevode daru, ktorá bola uzatvorená dňa 30. 09.
2013 medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade - správcom a žiadala určiť, že vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX Okresného úradu
Malacky, katastrálneho odboru v kat. úz. W. je G.. Y. M., narodený XX. XX. XXXX. Žalobkyňa svoju
žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 12. 01. 1999 darovala žalovaná v 1. rade G.. Y..
M. nehnuteľnosti v kat. úz. W. zapísané na LV č. XXX v podiele 1. Súd prvej inštancie mal preukázaný
skutkový stav, podľa ktorého úpadca a žalovaná 1/ uzavreli manželstvo dňa 15. 03. 2003 v Bologni v
Taliansku, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 23. 09. 2011

sp. zn. 7C/103/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 11. 2011. Uznesením súdu zo dňa 10. 06.
2013 č.k. 2K/24/2013-124, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 07. 2013 vyhlásil konkurz na majetokúpadcu a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená G.. W.. O.. Č.. Z rozhodnutia MS SR č.
38730/2014-52 SKP zo dňa 30. 06. 2015 súd zistil, že správkyni bola uložená pokuta vo výške 1.000 eur
z dôvodu, že nevykonala vyporiadanie BSM úpadcu a jeho bývalej manželky, čím porušila povinnosť v

zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“ alebo „ZKR“) nevyhotovila včasný
a úplný súpis majetku, čím porušila § 76 ods. 1, 2, 3 ZKR, správkyňa za úpadcu uzavrela dohodu o
vrátení a spätnom prevode daru, čím porušila povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005
Z.z. o správcoch a speňažila majetok úpadcu, ktorý bol zapísaný v oddelenej podstate zabezpečeného

veriteľa S., Y..X.. bez súhlasu a pokynu tohto oddeleného veriteľa, čím porušila povinnosť v zmysle §
83 ods. 1 písm. b) v spojení s § 82 ods. 2 písm. b) ZKR. Z rozhodnutia MS SR č. 21545/2018-152 SKP
súd zistil, že ministerstvo spravodlivosti zrušilo svoje rozhodnutie č. 38730/2014-52 SKP zo dňa 30. 06.
2015, ktorým bola správkyni uložená pokuta a uvedené konanie zastavila s poukazom na ust. § 30 ods.
1 písm. h) Správneho poriadku. Do funkcie bola potom ustanovená správkyňa G.. P.. U. F., O. XXXX/XC,
W. uznesením zo dňa 24. 03. 2014 a uznesením zo dňa 20. 12. 2019 bol do funkcie správcu ustanovený

žalobca Reštrukturalizačná a konkurzná, k. s., Turnianska 9, 903 01 Senec, IČO: 45 888 396. Z dohody
o vrátení a spätnom prevode daru, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou 1/ (v dohode uvedená ako
„darkyňa“) a G.. Y.. M., zast. podľa § 53 Zák. o ZKR správkyňou konkurznej podstaty G.. W.. O.. Č.
(v dohode uvedený ako „obdarovaný“) zo dňa 30. 09. 2013 súd zistil, že správca konkurznej podstaty
akceptoval dôvody vrátenia daru a súhlasil so spätným prevodom, obnovením vlastníctva darkyne k

celému predmetu daru. V dohode je uvedené, že nevera obdarovaného a následné rozbitie manželstva
hrubo porušilo dobré mravy a takisto zákon, keďže nevera je v rozpore so zákonom. Súd ďalej zistil,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/143/2012 žalovaná v 1. rade ako navrhovateľka podala návrh na
vrátenie daru proti odporcovi G.. Y.. M.. Domáhala sa určenia vlastníctva v celosti k nehnuteľnostiam v
k.ú. W. zapísané na LV č. XXX. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie

vo veci zastavil.
1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná v 2. rade ako bývalý správca konkurznej podstaty
konala nad rámec svojich práv a povinností, keď vrátila dar, ktorý nebola povinná vrátiť. Správkyňa
nepokračovala v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky sp. zn. 5C/143/2012, v ktorom sa malo
rozhodnúť,čisúdôvodyprevráteniedaru.Podľasúdubolozrejmé,žeúpadcasvrátenímdarunesúhlasí.

Bývalá správkyňa konkurznej podstaty poprela iné pohľadávky a mala tak poprieť aj pohľadávku na
vrátenie daru. Žalovaná v 2. rade tak zmenšila majetok podliehajúci konkurzu. Podľa názoru súdu prvej
inštancie právny úkon uzavretý medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 30. 09. 2013,
dohoda o vrátení a spätnom prevode daru je neplatný právny úkon. Žalobca preukázal neplatnosť
dohody o vrátení a spätnom prevode daru. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva úpadcu k

podielu na predmetných nehnuteľnostiach bol v tom, že žalobca má možnosť o zápis vlastníctva úpadcu.
1.3. Súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu a
súvisiacej otázky danosti naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Dospel k záveru, že žaloba
o určenie neplatnosti dohody o vrátení a spätnom prevode daru je žalobou o určenie, že tu nie je právo
založené takýmto právnymúkonom (§ 137 písm. c) CSP). Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k

záveru, že konaním žalovanej v 1. a 2. rade došlo k porušeniu práv úpadcu, ktorého zastupuje zo zákona
žalobca. Jeho vlastnícke právo k majetku, ktorý bol predmetom darovania nie je možné vyriešiť inak ako
cestou súdu, keďže iba súd môže konštatovať či právny úkon na základe, ktorého došlo k vráteniu daru
je platný alebo neplatný. Súd prvej inštancie preto rozhodol o neplatnosti dohody o vrátení a spätnom
prevode daru uzatvorenej dňa 30. 09. 2013 medzi žalovanou v 1. a 2. rade a zároveň určil, že úpadca je

spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody. O trovách konania súd rozhodol v súlade
s § 255 ods. 1 CSP.

2.KrajskýsúdvBratislave(ďalejajako„odvolacísúd“)naodvolaniažalovanejv1.a2.raderozsudkomz
28. septembra 2023 sp. zn. 9Co/145/2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol,

žalovanej v 1. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej
v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie,aninajehozrušenie(§388CSP).Odvolaniežalovanýchv1.a2.radebolopodľajehonázoru
dôvodné, keďže súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil preukázanie naliehavého právneho

záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP. Odvolací súd poukázal na to, že
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola právna úprava obsiahnutá v § 137 CSP účinná a súd
prvej inštancie tak mal úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienokuvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Je teda potrebné osvedčiť naliehavý
právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v § 80 písm. c) O.s.p.
2.2. Vo vzťahu k určovaciemu petitu I. ktorým žalobca žiadal určiť, že Dohoda o vrátení a spätnom

prevode daru zo dňa 13. 09. 2013 je neplatná odvolací súd uviedol, že za určovací návrh v zmysle §
80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd
konštatoval, že keďže žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu aj určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, určovací petit k neplatnosti právneho úkonu je nadbytočný a
preto na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Dospel

k záveru, že v danom prípade je potrebné sa otázkou neplatnosti právneho úkonu zaoberať, len ako
otázkou predbežnou, ktorá má význam pre rozhodnutie o určení, kto je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu v podiele 1/2 na nehnuteľnosti.
2.3. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ak žalobu podáva správca
konkurznej podstaty úpadcu, v tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 25.
apríla 2018, sp. zn. 4Obdo/21/2017 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky judikát č. R 91/2018). Uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 19. 01.
2021, sp. zn. I. ÚS 9/2021 dospel k záveru, že žaloba správcu o neplatnosť a neúčinnosť právneho
úkonu nemajú opodstatnenie, ak sporný majetok nezapísal do súpisu konkurznej podstaty. Za týchto
podmienok nemôže preukázať naliehavý právny záujem na ich podaní. Správca konkurznej podstaty

mal postupovať v súlade s § 78 ods. 1 až 5 ZKR a sporný majetok zahrnúť do súpisu majetku konkurznej
podstaty. Na základe tohto zápisu sa dotknutá osoba môže domáhať samostatnou žalobou vylúčenia
tohtomajetkuzosúpisu.Vrámcitakéhotoincidenčnéhokonaniabysúdskúmalakoprejudiciálnuotázku,
komu svedčí vlastnícke právo. Odvolací súd aplikujúc uvedené právne závery uzavrel, že predmetné
nehnuteľnosti, ktoré boli v čase vyhlásenia konkurzu vo vlastníctve úpadcu, boli následne prevedené

na žalovanú 1/. Nový správca mal podľa ZKR možnosť a povinnosť zapísať sporný majetok do súpisu
a tento súpis priebežne aktualizovať (§ 76 ods.3 ZKR), čo však neurobil. Keďže žalobca namiesto
toho podal žalobu na určenie vlastníckeho práva, nebol daný naliehavý právny záujem, keďže právny
poriadok mu poskytoval iné prostriedky na zahrnutie nehnuteľností do konkurznej podstaty. O náhrade
trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) z dôvodu
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Po rekapitulácii priebehu prvoinštančného a odvolacieho konania
dovolateľ uviedol, že predpoklady z ktorých odvolací súd vychádzal, považuje za nesprávne, nepresné
a v konaní nepreukázané. Dovolateľ ďalej uviedol, že žalobca podal žalobný návrh sám ako úpadca -

fyzická osoba, nie ako správca úpadcu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť s ktorou sa odvolací
súd nevysporiadal a to že žalovaná v 2. rade (ako správca konkurznej podstaty) zaradila do súpisu
majetku sporný nehnuteľný majetok. Následne tento majetok ako správkyňa previedla dohodou o
spätnom vrátení daru zo dňa 30. 09. 2013, v dôsledku čoho došlo k vyradeniu tohto majetku zo
súpisu oddelenej podstaty. Žalovaná v 2. rade neskôr ukončila svoju činnosť ako správca a požiadala

o vyškrtnutie zo zoznamu správcov. Dovolateľ mal za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď určil, že správca konkurznej podstaty ako
žalobca sa mal žalovaného nároku domáhať cestou zaradenia majetku do konkurznej podstaty podľa
§ 80 zákona o konkurze. Zotrval na svojom vyjadrení, že žalobcom je v tomto konaní priamo úpadca,
ktorý sa prostredníctvom žaloby domáha ochrany svojich vlastníckych práv. Podľa dovolateľa sa úpadca

nemohol spoliehať na nového správcu či majetok opätovne zaradí do súpisu podstaty. K rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/21/2017, ktorým argumentoval odvolací súd uviedol, že vychádzal
z iných skutkových okolností ako v prejednávanom prípade. Dovolateľ mal za to, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je arbitrárne, súd nedostatočne zistil všetky skutkové okolnosti, respektíve tieto si
do určitej miery vyfabuloval sám a následne ich aplikoval. Dovolateľ žiadal, aby najvyšší súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, pričom navrhla dovolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

5. Žalovaná v 2. rade sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428
CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné
odmietnuť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Dovolateľ formálne uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom z obsahu
dovolania vyplýva nespokojnosť dovolateľa s právnym posúdením odvolacieho súdu v otázke existencie
naliehavého právneho záujmu.

12. Pokiaľ dovolateľ uplatní dovolací dôvod podľa § 421 CSP, musí tak urobiť v súlade s § 432 ods.

2 CSP, ktorý určuje, akým spôsobom má dovolateľ tento dôvod v dovolaní konkretizovať. Uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať spolu s § 421 ods. 1 CSP, ktorý viaže prípustnosť dovolania na
existenciu nesprávneho právneho posúdenia veci. Z toho vyplýva povinnosť dovolateľa založiť dovolací
dôvod na nesprávnom vyriešení právnej otázky, ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho
súdu, pričom musí ísť o otázku, pri ktorej sa odvolací súd odchýlil od ustálenej judikatúry dovolacieho

súdu, prípadne o otázku, ktorá nebola v jeho rozhodovacej praxi doposiaľ vyriešená alebo je riešená
rozdielne.

13. Aby bol dovolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení vymedzený riadne, je potrebné,
aby dovolateľ identifikoval právne posúdenie odvolacieho súdu, ktorý považuje za nesprávny, a zároveň

vysvetlil, v čom spočíva jeho nesprávnosť v zmysle § 432 ods. 2 CSP. Inými slovami, dovolateľ musí
jednak formulovať právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a zároveň uviesť
správne riešenie tejto otázky, teda spôsob, akým mala byť podľa jeho názoru právne posúdená.

14. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku
procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.

Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým azrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu
posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432

CSP.

15. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v
rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne (II. ÚS
277/2021).

16. V danom prípade z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že dovolateľ z pohľadu požiadaviek
vyplývajúcich z obsahu ním uplatneného dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP uviedol všeobecnú
charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo pri právnom posúdení veci odvolacím
súdom, avšak nekonkretizoval právnu otázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie,
inak povedané žiadnym spôsobom nenastolil, nevymedzil, neformuloval, nepomenoval právnu otázku

zásadného významu, pričom uvedené vymedzenie nebolo možné ani vyabstrahovať z dovolania ako
celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana.

17. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením odvolacieho súdu,
že v danom prípade na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, keď dospel k záveru,

že správca konkurznej podstaty sa ako žalobca mal domáhať žalovaného nároku cestou zaradenia
majetku do konkurznej podstaty podľa § 80 zákona o konkurze. Dovolateľ namietal, že odvolací súd pri
posúdení vychádzal z nesprávnych predpokladov, ktoré v konaní neboli preukázané, poukázal najmä
na tú skutočnosť, že žalobu podal sám úpadca ako fyzická osoba, nie správca úpadcu. Dovolateľ
argumentoval tým, že sa nemohol spoliehať na nového správcu, či majetok opätovne zaradí do súpisu

podstaty. Uvedené námietky však nenapĺňajú kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP. Z
obsahu dovolania je zrejmé, že tieto smerujú proti skutkovým zisteniam súdu a spôsobu hodnotenia
dôkazov. Dovolacie námietky žalobcu by potenciálne mohli napĺňať dovolací dôvod podľa § 420 písm.
f) CSP, ktorý však žalobca vo svojom dovolaní neuplatnil.

18. Dovolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na
revíziu skutkových zistení, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií a na ktorých je založené napadnuté
alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného
dokazovania. Naopak dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov

súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci
významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP
v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno založiť
na spochybňovaní skutkových záverov súdov nižších inštancií na základe tvrdeného nesprávneho

vyhodnotenia dôkazov, čo pritom v posudzovanom prípade tvorilo jadro podaného dovolania.

19. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu zo základného konania, že naliehavý právny záujem
úpadcu je daný tým, že nikto iný ako súd nemôže rozhodnúť o platnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu, ktorým v poradí prvá správkyňa konkurznej podstaty bezodplatne previedla majetok úpadcu

na zástupkyňu veriteľov. S týmto sa vysporiadal odvolací súd v bode 12.1. odôvodnenia rozsudku,
keď uviedol, že otázka (ne)platnosti predmetnej dohody by sa vyriešila práve v incidenčnom konaní.
Rovnako zaujal odvolací súd stanovisko aj k aktívnej legitimácii žalobcu, keď konštatoval že zo žaloby
aj rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobcom je správca konkurznej podstaty aj s vysloveným
uvedením identifikačných údajov úpadcu. Nie je teda pravdou, že žalobcom bol sám úpadca (so

súhlasomsprávcukonkurznejpodstaty),akosatosnažíprezentovaťvdovolaní.Dovolacísúdpoukazuje
na § 47 ods. 4 zákona o konkurze (účinného v čase podania žaloby), v zmysle ktorého súdne a iné
konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Neobstojí preto tvrdenie dovolateľa, že žalobu podal úpadca ako fyzická osoba so súhlasom správcu.

20. Dovolateľ v ďalšom namietal, že v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/21/2017, ktoré odvolací súd použil na
podporu svojich záverov išlo o iný skutkový stav ako v prejednávanom prípade. V uvedenom rozhodnutíbol žalobcom správca, ktorý sa ako správca žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva úpadcu k
nehnuteľnému majetku, ktorý bol katastrálnym úradom evidovaný na tretiu osobu a ktorý správca nikdy
nezaradil do súpisu majetku úpadcu. Ako bolo uvedené vyššie, aj v posudzovanej veci bol žalobcom

správca konkurznej podstaty (v poradí druhý), pričom je zrejmé že dovolateľ predkladá súdu vlastné
hodnotenie skutkového stavu, v dôsledku čoho namieta rozdielnosť skutkových okolností. Ako odvolací
súd správne uviedol, správca konkurznej podstaty mal postupovať v súlade s § 78 ods. 1 až 5 zákona o
konkurze a sporný majetok zahrnúť do súpisu majetku konkurznej podstaty, resp. postupovať v súlade
s § 76 ods. 3 ZKR a súpis pravidelne aktualizovať. Na základe tohto zápisu sa žalovaná v 1. rade mohla

domáhať samostatnou žalobou vylúčenia tohto majetku zo súpisu. V rámci tohto konania by súd skúmal
ako prejudiciálnu otázku, komu svedčí vlastnícke právo. Keďže žalobca takto nepostupoval, a podal
žalobu na určenie či tu je dané vlastnícke právo úpadcu, odvolací súd skonštatoval, že tu nebol daný
naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko existovali na strane žalobcu možnosti prípustné
právnym poriadkom ako zahrnúť predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty.

21. Pokiaľ z kontextu dovolania vyplýva aj nespokojnosť s nedostatočným odôvodnením rozsudku
krajského súdu, ako aj s jeho skutkovými závermi, tieto dovolateľ výslovne nezhmotnil do konkrétnej
námietky vo vzťahu k uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

22. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP z dôvodu

nevymedzenia dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.