Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101751
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101751.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného:
Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO:
53 929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad
Trnava, so sídlom Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-

OOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
20.09.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 20.09.2025

spolu s jej doplnením doručeným dňa 24.02.2026 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2025/063516-002 zo dňa 19.09.2025, ktorým žalovaný ako
príslušný odvolací orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 29 ods. 18 zákona č. 24/2006 Z. z. o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) v konaní o odvolaní žalobcu proti záväznému
stanovisku vydanému v zisťovacom konaní Okresného úradu Hlohovec, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-HC-OSZP-2025/000799 zo dňa 05.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie (záväzné stanovisko) potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“).

2. Súčasťou správnej žaloby (bod 8.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového
rozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu ďalej odvodzoval z § 13 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Vo

vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, a to
najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany
nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia §
184 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) (prípadne i odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 446 a 447 SSP),
resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle

ustanovenia § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom
prostredí. Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa vprípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho
rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre
nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné

prostredie. Aj keď ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí neobsahuje pojem princíp predbežnej
opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté či
sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti odstavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že
môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek
dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto

nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Aj
keď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú
k zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v
zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy,
vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia.
Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej

vedeckej neistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a škodlivého následku nie je úplne preukázaný,
vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie zvedeného potom vypláva, že princíp
predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia
či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.

3. Ďalej žalobca v návrhu poukázal na to, že aj keď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi
blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno
si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy.
Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom
obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať

za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej neistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a
škodlivého následku nie je úplne preukázaný, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z
vyššie zvedeného potom vypláva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje
určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.

4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní
doručenom správnemu súdu dňa 26.03.2026 v tom zmysle, že navrhovanou činnosťou nehrozí závažná
ujma na životnom prostredí. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania neoprávňuje navrhovateľa vykonávať
činnosť, ale oprávňuje ho len podať návrh na začatie povoľovacieho konania.

5. Administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 26.03.2026.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS
326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné
a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako
rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,
II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanieodkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu
reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej
žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom

pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené
zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta
verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za
kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.“

11.Zákonnýmpredpokladomrozhodnutiasprávnehosúduopriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné

dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z
týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už

reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú
intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).

12. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na
priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr

so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia
správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu
podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)

dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.
H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“

13. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy
na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením s
poukazom na zákon o životnom prostredí a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny
súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú
sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného

prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp.
vymedzenia ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo
svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať závažná ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo
napadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým
dôkazom.

14. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov vyžaduje preukázanie iba
hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu.
Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť riziko,
nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho

dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná. Žalobca však potrebu prevencie
pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický
potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely
rozhodovaniaopriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevšakniejeprípustný.Návrhžalobcujepretotreba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca neuniesol tak povinnosť
tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu
podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto

povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie.
Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje
postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou
predmetného ustanovenia, riadne osvedčil. V opačnom prípade sám nesie procesné následky v podobe
zamietnutia jeho návrhu.

15. Na základe vyššie uvedeného správny súd sumárne uzatvára, že žalobca dostatočne nevymedzil
a následne ani neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej
škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje
tvrdenia neprecizoval a ani ničím nepodložil. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP
prislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne

adostatočnepreukázať,pričomvtomtoprípadenedošloanikriadnejartikuláciičivymedzeniudôsledkov
napadnutého rozhodnutia na žalobcu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov
rozhodnutia.

16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým

je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 479/2017 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by
bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je

vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho
individuálneho prínosu.“ Správny súd uvádza, že žalobca sa k tomuto splneniu predpokladu žiadnym
spôsobom nevyjadril.

17. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia.

18. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP]