Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202850
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7918202850.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XX/X, C., zast. A. D. E., advokát, Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti
žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, E. I., zast. E. J. C., advokát, Štúrova 27, Košice, 2.
J. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, v konaní o zaplatenie 3 030,-- Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 21.06.2018 domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 030,-- Eur spolu s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 3 030,-- Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, ako aj trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade ponúkol žalobcovi na predaj osobné motorové
vozidlozn.Mazda6,EČV:E.,rokvýroby2003,VIN:A.,čiernejfarbyzadohodnutúkúpnucenuvovýške3

500,-- Eur. Vlastníkom a držiteľom motorového vozidla bola žalovaná v 2. rade. Žalobkyňa za prítomnosti
svojich synov odovzdala žalovanému v 1. rade v hotovosti sumu 3 500,-- Eur a zároveň podpísala
kúpnu zmluvu dňa 25.06.2015, kde na strane predávajúcej bola žalovaná v 2. rade a predmetom kúpy
bolo osobné motorové vozidlo Mazda 6 (vyššie popísané). Pri podpise kúpnej zmluvy žalovaná v 2.
rade nebola prítomná, žalovaný v 1. rade odovzdal žalobkyni podpísanú kúpnu zmluvu a následne
žalobkyňa podpísala splnomocnenie na prepis vozidla, o ktorom prepise bola informovaná žalovaným
v 1. rade v priebehu 2 dní. Následne žalobkyňa uzatvorila povinné zmluvné poistenie v poisťovni Union

poisťovňa, a. s., Bajkalská 29A, Bratislava a uhradila poistné vo výške 102,-- Eur dňa 25.06.2015 pod
VS: 71885107. V mesiaci október alebo november 2015 za žalobkyňou došli dvaja páni, ktorí žiadali
odovzdať motorové vozidlo s tvrdením, že motorové vozidlo bolo predané na dražbe a v prípade ak
dobrovoľne nevydá motorové vozidlo, ktoré v tom čase už bolo na EČV J., požiadajú o súčinnosť
políciu. Žalobkyňa im motorové vozidlo vydala a vyhľadala žalovaného v 1. rade, ktorému oznámila,
že motorové vozidlo jej bolo odňaté, lebo ho vlastní iná osoba na základe dražby. Žalovaný v 1. rade
žalobkyni uviedol, že zistí, čo sa stalo a upovedomí žalobkyňu o tom čo sa stalo. No aj napriek tomu

žalovaný v 1. rade žalobkyňu v priebehu niekoľkých dní nekontaktoval.
Začiatkom roka 2017, žalobkyňa dostala od Okresného úradu v Trebišove rozkaz o uložení pokuty za
správny delikt č. OU-TV-OCDPK-2017/003206 zo dňa 22.02.2017, ktorým jej bola uložená pokuta vo
výške 150,-- Eur za to, že dňa 09.04.2016 v čase o 15:53 hod. mala jazdiť na motorovom vozidle navymedzenom úseku cesty R1 155,1 km smer BB s vozidlom bez úhrady diaľničnej nálepky. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že v tom čase nedisponovala motorovým vozidlom, preto opätovne vyhľadala žalovaného
v 1. rade a žiadala ho, aby jej vrátil peniaze, lebo nemá auto a prišla jej aj pokuta. Žalovaný v 1.

rade jej sľúbil, že sumu 3 500,-- Eur žalobkyni vráti, ale z uvedenej sumy zaplatil žalobkyni sumu
470,-- Eur, a to tak, že na účet žalobkyne v G. G., D. poukázal dňa 27.09.2017 sumu 120,-- Eur, dňa
30.10.2017 sumu 100,-- Eur a v hotovosti v mesiaci júl a august 2017 zaplatil po 100,-- Eur. Ďalšie
platby zo strany žalovaného vykonané neboli. Žalobkyňa vo veci podala aj trestné oznámenie na polícii
a to na OR PZ v Trebišove, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ktoré začalo trestné

stíhanie, ale uznesením sp. zn. ČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018 zo dňa 20.04.2018, trestné oznámenie
bolo odmietnuté s odôvodnením, že sa nestal trestný čin.
So spisového materiálu vyplývalo, že žalovaný v 1. rade za osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6 z
vlastných prostriedkov mal zaplatiť žalovanej v 2. rade 1 000,-- Eur a zároveň zariadil, že jeho kamarát
D. L. previedol do vlastníctva žalovanej v 2. rade osobné motorové vozidlo zn. H. J., a tak žalovaná v
2. rade sa stala vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Opel J.. Zo spisového materiálu polície

ďalej vyplynulo, že žalovaná v 2. rade nepodpísala kúpnu zmluvu, ktorá bola vyhotovená za účelom
prevodu vlastníctva motorového vozidla zn. Mazda 6 do vlastníctva žalobkyne a osobné motorové
vozidlo žalovaná v 2. rade kúpila za 4 000,-- Eur od E. M. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
120148480 zo dňa 17.12.2014, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s.. V tejto zmluve sa zaviazala predmet financovania vozidla Mazda 6 po dobu 36 mesiacov

splácať mesačne po 146,54 Eur a v zmysle tejto zmluvy žalovaná v 2. rade motorové vozidlo nemohla
akokoľvek scudziť, predať, darovať, poskytnúť ako zábezpeku a ponechať do trvalého užívania inej
osoby. Žalovaná v 2. rade uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. zmluvu o zriadení
záložného práva na horeuvedené motorové vozidlo a dňa 19.12.2014 osobne žiadala notárku A. C. so
sídlom v Michalovciach o zápis záložného práva do Centrálneho registra notárskych záložných práv,

čo bolo aj vykonané úkonom N 402/2014 zo dňa 19.12.2014 a záložné právo bolo zaevidované pod č.
NCRzp 26724/2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 2. rade neplatila úver pre spoločnosť Consumer
Finance Holding, a. s., horeuvedená spoločnosť uplatnila záložné právo a motorové vozidlo zn. Mazda
6 bolo odňaté v zmysle záložnej zmluvy a bolo vydražené na spoločnej dražbe vykonanej spoločnosťou
Aukčné centrum s.r.o., so sídlom Triblavinská 3191, Chorvátsky Grob dňa 19.03.2016 a vozidlo na

dražbe nadobudol E. N. ako vydražiteľ.
V trestnom spise sa nachádzajú výpovede žalovaných v 1. a 2. rade, kde žalovaný v 1. rade tvrdil, že vo
veci vystupoval ako „sprostredkovateľ“ a nemal vedomosti o tom, že na motorové vozidlo zn. Mazda 6
bolo zriadené záložné právo a že žalovaná v 2. rade neplatila splátky úveru. Žalovaný v 1. rade potvrdil,
že vyplatil žalobkyni sumu 450,-- Eur. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že žalovanému v 1. rade povedala, že

motorové vozidlo má na leasing a chce menšie motorové vozidlo. Od júna 2015 splátky nesplácala, lebo
žalovaný v 1. rade jej povedal, že leasingové splátky nemusí platiť, že on to vybaví a tvrdila, že motorové
vozidlo zn. Mazda 6 mohla predávať, lebo to mala na svojom mene. Žalovaná v 2. rade poprela, že by
podpísala akúkoľvek kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť predaj motorového vozidla Mazda 6 a
k predloženej kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2015 prehlásila, že túto kúpnu zmluvu vlastnoručne nikdy

nepodpisovala a nestretla sa ani so žalobkyňou.
Žalovaný v 1. rade prevzal kúpnu cenu formou finančnej hotovosti vo výške 3 500,-- Eur, z ktorej sumy
vrátil 470,-- Eur a uviedol žalobkyňu do omylu, že motorové vozidlo zn. Mazda 6 je v poriadku po
technickej aj po právnej stránke a nepresvedčil sa o tom, či je predmetom záložného práva v Notárskom
centrálnom registri záložných práv, a keď to neučinil, tak porušil svoju povinnosť ako sprostredkovateľ.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v 1. rade jej odovzdal kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2015, o ktorej
tvrdil, že ju vyhotovil on, ale žalovaná v 2. rade poprela, že by podpísala túto kúpnu zmluvu.
Žalobkyňa má za to, že spoločným konaním žalovaných v 1. a 2. rade bolo zapríčinené to, že osobné
motorové vozidlo jej bolo odňaté, lebo záložný veriteľ uplatnil záložné právo a tak jej vznikla škoda vo
výške 3 030,-- Eur, a to spoločným zapríčinením žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí rozporne vypovedali

v tejto veci a každý vinu zvaľuje na druhého. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustanovenie
§ 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na
základe uvedeného si preto žalobkyňa uplatňuje od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenie sumy 3 030,--

Eur spolu s príslušenstvom.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2018, kúpnou zmluvou zo
dňa 25.06.2015 (č. l. 4), poštovým poukazom (č. l. 5), rozkazom o uložení pokuty za správny deliktprevádzkovateľa vozidla zo dňa 22.02.2017 (č. l. 6 - 7), uznesením OR PZ v Trebišove, odbor kriminálnej
polície, 2. oddelenie vyšetrovania Trebišov, ČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018 zo dňa 20.04.2018 (č. l. 8
- 10), výzvou na zaplatenie zo dňa 11.06.2018, výzvou na zaplatenie zo dňa 15.06.2018, výpoveďami

žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi
predloženými stranami konania v priebehu konania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
4. Po vykonaní dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 15.06.2021 pod sp. zn.
2C/42/2018-172, proti ktorému v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade.
O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.02.2022 pod sp. zn.

2Co/186/2021-214,ktorýzrušilrozsudokprvoinštančnéhosúduavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uvedené uznesenie bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 31.03.2022.

5. V bode 25 predmetného uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol: „Z vyššie uvedených dôvodov
bolo preto potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v
ďalšom konaní súd svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby toto odôvodnenie bolo v súlade s § 220

ods. 2 CSP.
Bude úlohou súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie naznačené, v prvom rade jednoznačne vyhodnotiť,
vychádzajúc zo zistených skutkových okolností, či je nárok uplatnený žalobkyňou nárokom na náhradu
škody (tak ako to žalobkyňa tvrdila v žalobe) vzniknutej jej ako dôsledok porušenia právnej povinnosti
žalovanými 1/ a 2/ a kedy a ako žalovaní 1/ a 2/ svoju právnu povinnosť porušili, alebo ide o

nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a kedy a za kých okolností k bezdôvodnému
obohateniu došlo a kto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Až po ustálení právneho charakteru
žalovaného nároku bude môcť súd pristúpiť k posúdeniu žalovaným 1/ vznesenej námietky premlčania,
a to jednoznačným určením začiatku plynutia tak subjektívnej ako i objektívnej premlčacej doby a ich
skončenia, pri ktorom posúdení zohľadní aj, či nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, tak ako to tvrdila

žalobkyňa. Vyhodnotí vykonané dokazovanie postupom podľa § 191 CSP.“

6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Konajúci prvoinštančný súd pri vykonávaní dokazovania ďalej postupoval v intenciách uznesenia
Krajského súdu v Košiciach a okrem dokazovania, ktoré vykonal žalobou doručenou tunajšiemu súdu
21.06.2018, kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.2015 (č. l. 4), poštovým poukazom (č. l. 5), rozkazom
o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 22.02.2017 (č. l. 6-7), uznesením OR
PZ v Trebišove, odbor kriminálnej polície, II. oddelenie vyšetrovania Trebišov, ČVS: ORP-183/2-VYS-

TV-2018 zo dňa 20.04.2018 (č. l. 8-10), výzvou na zaplatenie zo dňa 11.06.2018, výzvou na zaplatenie
zo dňa 15.06.2018, výpoveďami žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, výpoveďami
svedkov a listinnými dôkazmi predloženými stranami konania v priebehu konania, doplnil konajúci súd
dokazovanie, a to opakovaným výsluchom žalovaného v 1. a 2. rade a písomnými podaniami strán
konania a zistil tento skutkový stav veci:

8. Po doručení žaloby zo strany žalobkyne konajúcemu súdu (odôvodnenie žaloby uvedené v bode 2
tohto rozsudku) bol vo veci dňa 11.07.2018 pod sp. zn. 2C/42/2018-20 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol
zrušený uznesením sp. zn. 2C/42/2018-29 zo dňa 09.08.2018 z dôvodu, že proti platobnému rozkazu
v zákonnej lehote podal žalovaný v 1. rade odpor.

9. Odpor žalovaný v 1. rade doručil konajúcemu súdu dňa 07.08.2018, v ktorom uviedol, že predmetnú
žalobu neuznáva čo do základu, ani do výšky nároku, t. j. v celom rozsahu. Žalovaný v 1. rade poukázal,
že ako vyplýva z uznesenia OR PZ, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania v Trebišove
pod ČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018 zo dňa 20.04.2018, žalovaný v 1. rade sprostredkoval predaj OMV

zn. Mazda 6, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 medzi predávajúcou J. K. (žalovaná v 2.
rade) a kupujúcou A. B. (žalobkyňa).
Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie § 774 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, kde sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak

bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej
sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana
(záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Záväzok zosprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti
takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí
sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách, ako i o ďalších

okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu
uzavrie a s kým. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 žalovaný v 1. rade sprostredkoval predaj OMV medzi žalovanou
v 2. rade (predávajúcou) a žalobkyňou (kupujúcou).

Žalovaný v 1. rade si svoje zákonné povinnosti splnil, čo potvrdzuje aj uznesenie OR PZ, odbor
kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania v Trebišove, ČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018 zo dňa
20.04.2018, t. j. „Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nebolo preukázané, aby došlo zo strany
F. G. k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 TZ a ani iného
trestného činu.“
Sprostredkovateľ neporušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo sprostredkovania predaja

predmetného OMV.
Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný v 1. rade tvrdenie žalobcu za nepravdivé,
zavádzajúce, nepodložené dôkazmi a vyvrátiteľné a z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd žalobu voči
žalovanému v 1. rade zastavil ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

10. Dňa 16.08.2018 žalobkyňa doručila konajúcemu súdu svoje vyjadrenie k odporu žalovaného v 1.
rade, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v odpore žalovaného v 1. rade a
je toho názoru, že podaný odpor nemá oporu v skutkovom stave a argumentácia žalovaného v 1.
rade v tom smere, že v trestnom konaní bolo zistené, že nie je zodpovedný za vzniknutú škodu je
tvrdením zavádzajúcim, nakoľko v trestnom konaní na OR PZ Trebišov je uznesenie zo dňa 20.04.2018

o odmietaní trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, z ktorého vyplýva len to, že žalovaný v 1. rade sa nedopustil prečinu - trestného
činu, avšak tento záver nemá žiaden vplyv na zodpovednosť žalovaného v 1. rade na vzniku škody.
Žalovaný sa v odpore ďalej odvoláva na sprostredkovateľskú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá podľa
ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, avšak takúto zmluvu nepredložil a z doteraz dostupných

dôkazov nie je jednoznačné to, že v skutočnosti k uzavretiu akej zmluvy došlo.
Žalovaný v 1. rade predložil pre žalovanú v 2. rade na podpísanie kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2015,
predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6, rok výroby 2003, za dohodnutú kúpnu
cenu 3 500,-- Eur, avšak na strane predávajúceho je sfalšovaný podpis žalovanej v 2. rade J. K., ktorá
poprela podpísanie tejto kúpnej zmluvy a rozdielnosť originálneho podpisu žalovanej v 2. rade a podpisu,

ktorý sa nachádza na kúpnej zmluve je evidentná, z čoho vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť o
tom, že vlastníčka motorového vozidla - žalovaná v 2. rade nepodpísala kúpnu zmluvu, avšak žalobkyni
ako kupujúcej predložil kúpnu zmluvu, kde na strane predávajúcej je sfalšovaný podpis žalovanej v 2.
rade.
Žalovaný v 1. rade sa odvoláva na to, že on vystupoval vo veci ako sprostredkovateľ a preto je v právnom

vzťahu len s vlastníčkou motorového vozidla so žalovanou v 2. rade a s treťou osobou, t. j. so žalobkyňou
nemá žiaden právny vzťah. Uvedené tvrdenie podľa žalobkyne nezodpovedá pravde, zodpovednosť
sprostredkovateľa za škodu sa posudzuje podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa §
420 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnejpovinnostiavzmysleustanovenia§420ods.3Občianskehozákonníka,zodpovednostisazbaví

ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Žalobkyňa ako poškodená preukázala, že spoločným konaním žalovaných v 1. a 2. rade, jej vznikla
majetková škoda a táto vznikla konaním a opomenutím žalovaných v 1. a 2. rade. Je tu príčinná súvislosť
medzi konaním, opomenutím žalovaných v 1. a 2. rade, preto v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, žalovaní v 1. a 2. rade môžu škodu vylúčiť, ak preukážu že škodu nezavinili. Žalobkyňa

zaplatila kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo, ktoré jej bolo odňaté z toho dôvodu, že napriek
vedomosti žalovaných v 1. a 2. rade o zriadení záložného práva k predmetnému motorovému vozidlu,
túto skutočnosť žalobkyni neoznámili a neplatením úveru zo strany žalovanej v 2. rade došlo k stavu,
že motorové vozidlo bolo odpredané na dražbe. Žalovaná v 2. rade vo svojom výsluchu na polícii dňa
13.04.2018tvrdila,žežalovanýv1.radeovšetkomvedelajejpovedal,žeonaužúvernemusíplatiť,lebo

on to zariadi, že nebude treba zaplatiť úver. Žalovaný v 1. rade, ak v skutočnosti bol sprostredkovateľom,
uviedol do omylu žalobkyňu predložením kúpnej zmluvy, ktorú nepodpísala predávajúca - majiteľka
motorového vozidla a hrubo porušil svoje povinnosti ako sprostredkovateľ, keď sa nepresvedčil oexistencii záložného práva k predmetnému motorovému vozidlu v Centrálnom registri záložných práv
Notárskej komory v Bratislave.
Žalovaní v 1. a 2. rade zamlčali existenciu tohto záložného práva, žalobkyňu uviedli do omylu a

žalovaná v 2. rade neplatením úveru zapríčinila uplatnenie záložného práva zo strany záložného
veriteľa. Žalobkyňa, ak by mala vedomosti o existencii záložnej zmluvy k motorovému vozidlu, nikdy by
neuzavrela túto kúpnu zmluvu, a pri zisťovaní záložného práva by bolo zistené, že žalovaná v 2. rade
nie je oprávnená predať motorové vozidlo, a tak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a k vzniku škody
pre žalobkyňu.

11. Zo žaloby doručenej dňa 21.06.2018 konajúci súd zistil, že žalovaný v 1. rade ponúkol žalobkyni
na predaj osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6, EČV E., rok výroby 2003, VIN: A., čiernej farby za
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 3 500,-- Eur, ktorého vlastníčkou a držiteľkou bola žalovaná v 2. rade.
Za prítomnosti synov žalobkyne, odovzdala žalobkyňa žalovanému v 1. rade v hotovosti sumu 3 500,--

Eur a zároveň podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2015, kde na strane predávajúcej bola uvedená
žalovaná v 2. rade a predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6 (vyššie popísané).
K podpisu zmluvy dňa 25.06.2015 došlo bez prítomnosti žalovanej v 2. rade, kde žalovaný v 1. rade
odovzdal žalobkyni podpísanú kúpnu zmluvu a následne žalobkyňa podpísala splnomocnenie na prepis
motorového vozidla a uzatvorila povinné zmluvné poistenie v poisťovni Union poisťovňa, a. s., Bajkalská

29A, Bratislava a uhradila poistné vo výške 102,-- Eur dňa 25.06.2015 pod VS: 71885107.
V mesiaci október, resp. november 2015 za žalobkyňou došli dvaja páni, ktorí žiadali odovzdať motorové
vozidlo zn. Mazda 6 s tvrdením, že motorové vozidlo bolo predané na dražbe a v prípade ak dobrovoľne
nevydá motorové vozidlo, ktoré v tom čase už bolo na EČV J., tak požiadajú o súčinnosť políciu.
Žalobkyňa uvedené motorové vozidlo odovzdala a vyhľadala žalovaného v 1. rade, ktorému oznámila,

že motorové vozidlo jej bolo odňaté, lebo ho vlastní iná osoba na základe dražby. Žalovaný v 1. rade
uisťoval žalobkyňu, že ju upovedomí o tom čo sa vlastne stalo, no žalobkyňu nekontaktoval. Začiatkom
roka 2017, žalobkyňa dostala od Okresného úradu v Trebišove rozkaz o uložení pokuty za správny delikt
č. OU-TV-OCDPK-2017/003206 zo dňa 22.02.2017, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške 150,--
Eur za to, že dňa 09.04.2016 v čase o 15:53 hod. mala jazdiť na motorovom vozidle zn. Mazda 6 na

vymedzenom úseku cesty R1 155,1 km smer BB s vozidlom bez úhrady diaľničnej nálepky.
V tom čase žalobkyňa nedisponovala motorovým vozidlo, preto opätovne vyhľadala žalovaného v 1.
rade a žiadala ho, aby jej vrátil finančné prostriedky v sume 3 500,-- Eur, lebo nemá auto, o ktoré prišla
tým, že ho musela odovzdať, kde žalovaný v 1. rade jej sľúbil, že sumu 3 500,-- Eur jej vráti, ale zaplatil
jej len sumu 470,-- Eur, a to tak, že na jej účet vedený v G. G., D. poukázal dňa 27.09.2017 sumu 120,--

Eur, dňa 30.10.2017 sumu 100,-- Eur a v hotovosti v mesiaci júl a august 2017 zaplatil po 100,-- Eur.
Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa žalobkyni vyhýbal, žalobkyňa podala trestné oznámenie na polícii a to
na OR PZ v Trebišove, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ktoré začalo vo veci trestné
stíhanie, ale uznesením sp. zn. ČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018 zo dňa 20.04.2018, trestné oznámenie
bolo odmietnuté s odôvodnením, že sa nestal trestný čin.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 konajúci súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim J. K.
(žalovaná v 2. rade) a kupujúcim A. B. (žalobkyňa), kde predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo
zn. Mazda 6, rok výroby 2003, EČV E., farby čiernej za kúpnu cenu 3 500,-- Eur.

13. Z poštového poukazu - podacieho lístka konajúci súd zistil, že žalobkyňa dňa 25.06.2015 uhradila
v prospech Union poisťovne, a. s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, sumu vo výške 102,-- Eur pod
VS: 71885107 (č. l. 5).

14. Z rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 22.02.2017

vydaného Okresným úradom Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-
TV-OCDPK-2017/003206, konajúci súd zistil, že žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 150,-- Eur,
z dôvodu, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 Zákona č.
488/2013 Z. z. tým, že dňa 09.04.2016 v čase o 15:53:17 hod. užívala vymedzený úsek cesty R1 na
155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.

15. Zo spisového materiálu OR PZ v Trebišove, Odboru kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania
Trebišov,vedenéhopodČVS:ORP-183/2-VYS-TV-2018azpredmetnéhouzneseniazodňa20.04.2018,
konajúci súd zistil, že žalovaný v 1. rade za osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6 z vlastnýchprostriedkov mal zaplatiť žalovanej v 2. rade 1 000,-- Eur a zároveň zariadil, že jeho kamarát D. L.
previedoldovlastníctvažalovanejv2.radeosobnémotorovévozidlozn.H.J.,atakžalovanáv2.radesa
stalavlastníčkouosobnéhomotorovéhovozidlazn.OpelJ..Zospisovéhomateriálupolícieďalejvyplýva,

že žalovaná v 2. rade nepodpísala kúpnu zmluvu, ktorá bola vyhotovená za účelom prevodu vlastníctva
motorového vozidla zn. Mazda 6 do vlastníctva žalobkyne a osobné motorové vozidlo žalovaná v 2.
rade kúpila za 4 000,-- Eur od E. M. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120148480 zo
dňa 17.12.2014, ktorú uzatvorila žalovaná v 2. rade so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.
s.. V tejto zmluve sa zaviazala predmet financovania vozidla Mazda 6 po dobu 36 mesiacov splácať

mesačne po 146,54 Eur a v zmysle tejto zmluvy žalovaná v 2. rade motorové vozidlo nemohla akokoľvek
scudziť,predať,darovať,poskytnúťakozábezpekuaponechaťdotrvaléhoužívaniainejosoby.Žalovaná
v 2. rade uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. zmluvu o zriadení záložného
práva na motorové vozidlo zn. Mazda 6 dňa 19.12.2014 a osobne žiadala notárku A. C. so sídlom v
Michalovciach o zápis záložného práva do Centrálneho registra notárskych záložných práv, čo bolo aj
vykonané úkonom N 402/2014 zo dňa 19.12.2014 a záložné právo bolo zaevidované pod č. NCRzp

26724/2014.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 2. rade neplatila úver pre spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s., horeuvedená spoločnosť uplatnila záložné právo a motorové vozidlo zn. Mazda 6 bolo odňaté
žalobkyni v zmysle záložnej zmluvy a bolo vydražené na spoločnej dražbe vykonanej spoločnosťou
Aukčné centrum s.r.o., so sídlom Triblavinská 3191, Chorvátsky Grob dňa 19.03.2016 a vozidlo na

dražbe nadobudol E. N. ako vydražiteľ.
V trestnom spise sa nachádzajú aj výpovede žalovaného v 1. a 2. rade, kde žalovaný v 1. rade tvrdil,
že vo veci vystupoval ako „sprostredkovateľ“ a nemal vedomosti o tom, že na motorové vozidlo zn.
Mazda 6 bolo zriadené záložné právo a že žalovaná v 2. rade neplatila splátky úveru. Žalovaný v 1.
rade potvrdil, že vyplatil žalobkyni sumu 470,-- Eur. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že žalovanému v 1. rade

povedala, že motorové vozidlo má na leasing a chce menšie motorové vozidlo. Od júna 2015 splátky
nesplácala, lebo žalovaný v 1. rade jej povedal, že leasingové splátky nemusí platiť, že on to vybaví a
tvrdila, že motorové vozidlo zn. Mazda 6 mohla predávať, lebo to mala na svojom mene. Žalovaná v 2.
rade poprela, že by podpísala akúkoľvek kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť predaj motorového
vozidla Mazda 6 a k predloženej kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2015 prehlásila, že túto kúpnu zmluvu

vlastnoručne nikdy nepodpisovala a nestretla sa ani so žalobkyňou.
Uvedené skutočnosti, vyššie popísané potvrdili žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade aj vo svojich
výpovediach na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 (č. l. 55).

16. Žalovaný v 1. rade F. G. aj v odpore doručenom súdu dňa 07.08.2018 uvádzal, že len sprostredkoval

predaj OMV zn. Mazda 6, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 medzi predávajúcou J. K. a
kupujúcou A. B. a zároveň poukázal
na to, že sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá
vedie k tomu, aby druhá strana mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca
sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu

zmluvy. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v
obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. Žalovaný, ale konajúcemu súdu v priebehu konania žiadnu
sprostredkovateľskú zmluvu nepredložil.

17. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na žalobe v

celom rozsahu, ktorá je odôvodnená tým, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločným konaním
uviedli do omylu žalobkyňu a to tým, že bolo jej odpredané osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6 za
sumu 3 500,-- Eur, ktorú sumu v hotovosti žalobkyňa zaplatila žalovanému v 1. rade, ktorý jej predložil
kúpnu zmluvu. Potom ako žalobkyňa vyplatila kúpnu cenu, motorové vozidlo v evidencii na dopravnom
inšpektoráte bolo prevedené na jej meno. Motorové vozidlo používala asi pol roka a potom jej motorové

vozidlo bolo odňaté s odôvodnením, že k motorovému vozidlu bolo zriadené záložné právo v prospech
subjektu,ktorýpožičalpeniazeprežalovanúv2.rade.Tátoskutočnosťnebolažalobkyniznáma,nakoľko
so žalovanou v 2. rade nebola vôbec v kontakte a žalovaný v 1. rade, keď jej predkladal na podpis kúpnu
zmluvu o tom vôbec nič žalobkyni nepovedal.

18. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného v 1. rade,
ktorý uviedol, že žalovaný v 1. rade v celom rozsahu neuznáva žalovaný nárok, čo do základu, ani čo
do výšky nároku. Ďalej uviedol, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že na predmete prevodu, teda
na osobnom motorovom vozidle je zriadené záložné právo. Žalovaný v 1. rade konal v dobrej viere,teda nevedel o žiadnej prekážke tohto prevodu. V tejto súvislosti právny zástupca ďalej uviedol, že ak
na určitej veci viazne nejaké záložné právo, toto samo o sebe nie je prekážkou prevodu predmetnej
veci a v súvislosti s uplatnenou žalobou, kde si žalobca uplatňuje náhradu škody vzniesol námietku

premlčania, nakoľko uplynula subjektívna 24 mesačná lehota na žalovanie náhrady škody, keďže podľa
údajov uvedených v žalobe sa žalobkyňa o skutočnosti, že jej vznikla nejaká škoda dozvedela v októbri
alebo v novembri 2015 a predmetný nárok bol uplatnený 21.06.2018. Ďalej uviedol, že alternatívne, ak
by súd dospel k záveru, že by sa mohlo, resp. že sa nejedná o uplatnenie náhrady škody, ale mohlo
by sa jednať na strane žalovaného v 1. rade o bezdôvodné obohatenie, taktiež voči tomuto vznášajú

námietku premlčania, kde je premlčacia doba subjektívna 24 mesiacov.

19. Na vznesenú námietku premlčania právnym zástupcom žalovaného v 1. rade na pojednávaní
dňa 29.03.2019 reagoval právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že je toho názoru, že premlčanie
neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaný v 1. rade konkludentne uznal dlh tým, že začal platiť v splátkach
a sľúbil žalobkyni, že dlh zaplatí. Ďalej uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že kúpna zmluva je

neplatná, prichádza do úvahy bezdôvodné obohatenie a tu poukázal na ust. § 107 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, kde ods. 2 hovorí, že najskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo
a ods. 3 hovorí, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať. Z čoho vyplýva, že ak ide o neplatnú zmluvu, tak všetko čo dostali, musia si vydať
a na námietku súd prihliadne len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

20. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 bola vypočutá žalobkyňa A. B., ktorá presne popísala
skutočnosti, uvádzané v žalobe (č. l. 58-59).

21. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 bol vypočutý žalovaný v 1. rade F. G., ktorý uviedol, že
žalovanú v 2. rade pozná už dlhšiu dobu, ktorá od neho kúpila už 3 autá a prišla za ním s prosbou,
že má Mazdu 6 na predaj, či ho to zaujíma a že namiesto Mazdy 6, by chcela nejaké lacnejšie auto a
peniaze. Žalovaný v 1. rade sa dohodol so svojim kamarátom L. D., ktorý mal H. J. a dohodli sa tak,

že pani K. doniesla Mazdu 6 do bazáru, pán L. D. jej odovzdal H. J. a on jej doplatil 1 000,-- Eur.
Z uvedeným obchodom žalovaná v 2. rade, pani K. súhlasila a tým obchod uzavreli. Spísali kúpno-
predajnú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že od žalovanej v 2. rade kúpili Mazdu 6 a dali jej za ňu finančnú
hotovosť 1 000,-- Eur a Opel Tigru. Následne ho kontaktovala žalobkyňa, ktorá sa s ním dohodla, že
príde do jeho autobazáru, aby si vybrala nejaké motorové vozidlo. Žalobkyňa sa dostavila, obzerala si

motorové vozidlá, ktoré boli pristavené u žalovaného v 1. rade v autobazári a zapáčilo sa jej motorové
vozidlo Mazda 6. Boli vykonať skúšobnú jazdu a následne sa dohodli na kúpnej cene 3 500,-- Eur, ktorú
kúpnu cenu žalobkyňa vyplatila na mieste. Uvedenú kúpnu cenu, nakoľko motorové vozidlo Mazda 6,
žalovaný v 1. rade kúpil so svojim kamarátom L. D. na polovicu, si rozdelili na polovicu. Žalovaný v
1. rade ďalej uviedol, že pani B. dal vypísané splnomocnenie, kde ona dala overiť podpis, aby mohli

prepísať motorové vozidlo. Následne s pánom L. D. zavolali pani K. a išli motorové vozidlo odhlásiť
z Michaloviec a prihlásiť na pani B. do Trebišova. Pani B. - žalobkyňa motorové vozidlo užívala a cca
po 6 mesiacoch oznámila žalovanému v 1. rade, že jej motorové vozidlo bolo odobraté. Žalovaný v 1.
rade ostal zaskočený, neveril tomu, že ako sa to mohlo stať. Telefonicky kontaktoval pani K. a kričal na
ňu do telefónu, že ako sa opovážila urobiť niečo také, že mu nepovedala, že motorové vozidlo Mazda

6 je zaťažené úverom. Pani K. sa dostavila do autobazáru žalovaného v 1. rade so svojim priateľom
alebo druhom, kde žalovaný v 1. rade opätovne na ňu kričal, že ako sa mu opovážila predať takéto
motorové vozidlo, ktoré je zaťažené úverom a že keby o tom vedel, uvedené motorové vozidlo by do
bazáru nezobral.

22. Po výpovedi žalovaného v 1. rade boli žalovanému v 1. rade kladené otázky zo strany právneho
zástupcu žalobcu a to otázka: „Vy ste sa podpísali za predávajúcu na tej kúpnej zmluve?“ Odpoveď:
„Áno.“ Ďalšia otázka: „Či ste podpísali podpis za Šerfözöovú ako predávajúceho v tejto zmluve?“
Odpoveď: „Ja som to podpísal, je to môj podpis, dvakrát. Jedno ako predávajúci a toto je podpis
sprostredkovateľaavpodstatetaktosomtorobil,nakoľkosanachádzaumňavbazáreajahopredávam

a majitelia, ktorí prinesú ku mne svoje autá, oni v podstate nie sú so mnou stále, takže ja podpisujem
kúpnu zmluvu, pretože sa auto nachádza u mňa v bazáre.“ Ďalšia otázka: „V kúpnej zmluve nie je
uvedený žiadny sprostredkovateľ. Mali ste nejakú osobitnú písomnú plnú moc od K., že môžete to
podpísať?“ Odpoveď: „Nie, nemal som.“ Ďalšia otázka: „Keď ste sa považovali za sprostredkovateľa,ako tvrdíte, že sa podpisujete ako sprostredkovateľ, napriek tomu, že to nie je uvedené pri podpise,
prečo ste neboli zapísaní ako sprostredkovateľ do tej zmluvy?“ Odpoveď: „Kvôli tomu, urobil som chybu,
že som tam nedal pečiatku ako sprostredkovateľ. Zabudol som na to.“ Ďalšia otázka: „Hovorili ste pani

B., že ten podpis je Váš a nie pani K.?“ Odpoveď: „Nebola o tom reč.“ Ďalšia otázka: „Akú máte prax
v autobazáre, keď sprostredkujete predaj vozidla? Či kontrolujete exekúcie z prístupných zdrojov a v
notárskom centrálnom záložnom registri, či nie je tam záložné právo?“ Odpoveď: „O tom som nevedel,
tak to bolo. V E., keď bola aj K., nevyhlásili by auto policajti, keby policajti vtedy nevyhlásili auto, tak by
sme hneď odstúpili od zmluvy so K. a žiadali by sme naspäť J. a peniaze a vrátili by sme jej naspäť E..

V podstate by sme odstúpili od zmluvy a od toho výmenného obchodu. Keby sme sa vtedy dozvedeli
v E. na polícii, že je nejaká ťarcha na tom aute, o ktorej sme absolútne nevedeli, lebo auto vyhlásili v
Michalovciach.“

23. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 bola vypočutá aj žalovaná v 2. rade J. K., ktorá uviedla,
že išla za žalovaným v 1. rade, nakoľko ho poznala, lebo od neho kupovala už 3 autá a bola spokojný

klient. Prišla za žalovaným v 1. rade a povedala mu, že má Mazdu 6, ale nevie ju splácať a on jej navrhol,
že jej dá 1 000,-- Eur a Opel Tigru. H. J. prepísali na meno žalovanej v 2. rade a Mazdu prepísali na
meno žalovaného v 1. rade. Následne boli v E., kde prepísali Mazdu 6 na pána L. a H. J. na žalovanú
v 2. rade. Po vykonaní prepisu, žalovaná v 2. rade odišla domov a žalovaný v 1. rade ju uisťoval, že
všetko je v poriadku, že sa netreba báť, že všetko bude v poriadku. Následne po výpovedi žalovanej v 2.

rade, boli zo strany právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej kladené otázky. Otázka právnej zástupkyne
žalobkyne: „Pani K., keď ste dávali tú E. pánovi G., či ste mu povedali, že máte úver v spoločnosti
Consumer Finance Holding a že je zriadené záložné právo na to motorové vozidlo?“ Odpoveď: „Áno,
ja som mu povedala, lebo keď ho nepoznám, tak nejdem za ním, lebo som myslela, že taký je ako v
E., že zoberú aj splátky na auto, že všetko vybavia, že lízingové dávajú dole ako treba.“ Ďalšia otázka:

Vy ste podpísali s ním nejakú zmluvu, že on bude ako sprostredkovateľ na tom predaji?“ Odpoveď:
„Nie.“ Ďalšia otázka: „Mali ste dohodnutú nejakú odmenu za to, že pán G. predá Vaše auto?“ Odpoveď:
„Nie.“ Ďalšia otázka: „Vtedy, keď ste dostali moju písomnú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, ste ma
zavolali telefonicky a povedali ste, že ste ochotná uhradiť tú škodu, je to pravda?“ Odpoveď: „Áno, ja
som povedala to áno. Keď budem mať prácu, ja by som bola ochotná vyplatiť tých 1 500,-- Eur polovicu,

keby som mala prácu. Hneď by som vyplatila.“ Ďalšia otázka: „Podľa Vás druhú polovicu by mal platiť
pán G.?“ Odpoveď: „Áno, lebo tak mi prišiel papier od zástupcu žalobkyne.“ Ďalšia otázka: „Volal Vám
niekedy pán G. potom, čo ste mu predali svoje auto?“ Odpoveď: „Jedenkrát volal, aby som zaplatila 1
000,-- Eur jemu a ja som povedala, že ja peniaze nemám.“ Ďalšia otázka: „Z akého dôvodu žiadal pán
G., aby ste mu uhradili tých 1 000,-- Eur?“ Odpoveď: „Že má dajaký problém a treba mu peniaze. Ja

som povedala, že ja nemám 1 000,-- Eur - ja som ti predala auto. Ty si mi len dával 1 000,-- Eur a jeden
H. J., tak sme sa dohodli a prečo ja ti mám dávať ešte 1 000,-- Eur? Za E. pýtal, že za Mazdu, že ešte 1
000,-- Eur mi treba, lebo bude z toho problém jeho.“ Ďalšia otázka: „Povedali ste pánovi G., že na auto
je zriadené záložné právo?“ Odpoveď: „Áno, preto som mu to dávala, lebo ja som už nevedela platiť,
lebo som bola nezamestnaná. Dovtedy som vedela platiť, kým som bola zamestnaná. Toľko. Lebo ja

som, lebo ja platím Mazdu 6 pre Intrum Justicia 10,-- Eur mesačne.“

24. Zo strany žalobkyne bolo konajúcemu súdu dňa 15.05.2019 doručené podanie, v ktorom sa vyjadrila
k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného v 1. rade, kde uviedla, že má za to, že jej
nárok nie je premlčaný a námietka žalovaného v 1. rade je právne neúčinná. Z dokazovania vyplýva, že

žalovaný v 1. rade predložil žalobkyni kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj a kúpa osobného
motorového vozidla zn. Mazda 6, ktorá kúpna zmluva bola podpísaná a ako predávajúca bola uvedená
žalovaná v 2. rade. Na pojednávaní dňa 29.03.2019 žalovaný v 1. rade uviedol, že v skutočnosti
horeuvedené motorové vozidlo odkúpil on a jeho známy D. L. a to tak, že on dal 1 000,-- Eur. D. L. dal K.
motorové vozidlo Opel Tigra a tak za výmenu získali osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6, ktorú predali

žalobkynistým,ženedošlokzmenevevidenciimotorovýchvozidielnaDIORPZMichalovceamotorové
vozidlo bolo odhlásené z vlastníctva žalovanej v 2. rade K. a bolo prihlásené na meno žalobkyne tak,
že kúpnu cenu 3 500,-- Eur žalovaný v 1. rade si rozdelil s D. L.. Táto výpoveď žalovaného preukazuje,
že kúpna zmluva, ktorú predložil na podpis žalobkyni žalovaný v 1. rade je absolútne neplatnou kúpnou
zmluvou a žalobkyňa po krátkom čase prišla o motorové vozidlo, lebo žalovaná v 2. rade, ktorá bola

vlastníčkou motorového vozidla, neplatila úver a vozidlo bolo predané na dobrovoľnej dražbe, popritom
žalovaná v 2. rade nebola oprávnená previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu bez súhlasu
záložného veriteľa a mala zákaz nakladať s týmto motorovým vozidlom. Žalobkyni bolo motorové vozidlo
odňaté fyzicky, lebo bolo vydražené na dražbe, avšak žalovaní v 1. a 2. rade jej nevrátili celú kúpnucenu, len žalovaný v 1. rade uhradil v splátkach sumu 470,-- Eur a žalobkyňa prišla o 3 030,-- Eur.
Z uvedených dôvodov došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných v 1. a 2. rade z tejto
neplatnej kúpnej zmluvy a v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej

alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. V danom prípade motorové
vozidlo zn. Mazda 6 nemôže byť vrátené žalobkyni, lebo je vo vlastníctve inej osoby, preto žalovaní v 1 a
2. rade nie sú oprávnení namietať premlčanie z titulu bezdôvodného obohatenia. Taktiež neprichádza do
úvahy premlčanie poukazujúc na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo došlo k úmyselnému

bezdôvodnému obohateniu žalovaných tým, že žalobkyňu uviedli do omylu.

25. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 predstúpil právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že
je toho názoru, že žalovaný nemôže právne relevantným spôsobom vznášať námietku premlčania, lebo
bráni tomu ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie vylučuje, aby bol oprávnený
vznášaťnámietkupremlčania.Jednásatuosynalagmatickýzáväzok,toznamená,žezneplatnejzmluvy

je každý povinný vydať to, čo získal tou zmluvou a v prípade, ak jeden z účastníkov nemôže vznášať
námietku premlčania, tak druhá strana, by bola nedôvodne zvýhodnená možnosťou vzniesť námietku
premlčania. Z uvedeného dôvodu Občiansky zákonník týmto ustanovením ods. 3 § 107 túto možnosť
vylučuje, preto právny zástupca navrhol, aby súd neprihliadol na túto argumentáciu žalovaného v 1.
rade, lebo je v rozpore s Občianskym zákonníkom.

26. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 bol vypočutý svedok B. B., ktorý uviedol, že približne
po 3 mesiacoch, keď užívali motorové vozidlo Mazda 6 sa dostavil exekútor vo večerných hodinách k
nim domov a uviedol im, že im musí odobrať motorové vozidlo, nakoľko bolo predané na dobrovoľnej
dražbe. Oni s mamou ostali zľaknutí, nevedeli, čo to má znamenať. Z motorového vozidla vybrali všetky

svoje osobné veci a exekútor s motorovým vozidlom Mazda 6 odišiel preč. Následne boli svedkovi
kladené otázky zo strany právneho zástupcu žalobkyne: „Či bol prítomný vtedy, keď matka kupovala
od F. G. motorové vozidlo Mazda 6?“ Odpoveď: „No bol som prítomný, aj môj druhý brat bol prítomný.“
Ďalšia otázka: „Koľkokrát ste boli spolu s matkou u F. G.? Ohľadne tohto motorového vozidla a jeho
kúpy?“ Odpoveď: „Jedenkrát.“ Ďalšia otázka: „A druhýkrát ste boli u F. G., keď sa kupovalo a vyplácalo?“

Odpoveď: „Áno, to bolo druhýkrát, keď už prebehla kúpa a odovzdanie.“ Ďalšia otázka: „Hovoril pán G.
o nejakých vadách motorového vozidla?“ Odpoveď: „Hovoril, že boli menené tlmiče, že bol prerábaný
predok, že menšie škrabance má auto a asi toľko.“ Ďalšia otázka: „Či hovoril Vám o tom, že auto je
predmetom záložného práva, alebo či je exekúcia na to, alebo nejaké iné záväzky na tomto motorovom
vozidle?“ Odpoveď: „Nie, nehovoril o tom nič.“ Ďalšia otázka: „Hovoril o tom, že motorové vozidlo

po právnej stránke je v poriadku, je bezvadné.?“ Odpoveď: „Nie, nehovoril, že by auto bolo nejakým
spôsobom zaťažené.“ Ďalšia otázka: „Podpisovala matka nejakú písomnú kúpnu zmluvu?“ Odpoveď:
„Keďsmeprebraliauto,vtedypodpisovalakúpno-predajnúzmluvu.“Ďalšiaotázka:„PánG.podpisovaltú
kúpnu zmluvu?“ Odpoveď: „Áno.“ Ďalšia otázka: „Komu dala matka peniaze?“ Odpoveď: „B. G. do rúk.“

27. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 bol vypočutý D. L., ktorý uviedol, že so žalovaným v 1.
rade F. G. sa pozná už dávnejšie a to približne 13 rokov, odkedy existuje jeho autobazár. Podľa svedka
je žalovaný v 1. rade seriózny človek, s ktorým nikdy nebol žiadny problém. Nikdy by neurobil žiadne zlé
veci a nikdy sa nič také v bazáre nestalo. V uvedenom čase bol vlastníkom motorového vozidla Opel
Tigra a žalovaný v 1. rade mu navrhol, nakoľko má kupcu, že by mu dal Mazdu 6 a on by odpredal H. J. a

plus by ešte dostal 1 000,-- Eur. Súhlasil s týmto obchodom, následne žalovaný v 1. rade zavolal pani K.
s E. do bazáru. Mazdu si prezreli a opýtali sa jej, prečo ju predáva. Auto vyskúšali, išlo bez problémov.
Ona si pozrela H. J. a urobili výmenu, plus doplatok 1 000,-- Eur. Následne bola nejaké 2 - 3 dni predaná
aj Mazda 6, na ktorej kupca jazdil pol roka, rok a auto mu zobrali. Na to mu volal žalovaný v 1. rade, aby
rýchlo prišiel do bazáru, že zobrali Mazdu 6. Svedok došiel do bazáru, kde bola prítomná aj žalobkyňa

so svojim synom a ukázali im papier, na základe ktorého im určití ľudia zobrali Mazdu 6. Začali sme
telefonovať na mobilné telefónne čísla, ktoré tam boli uvedené, z akého dôvodu bolo odobraté motorové
vozidlo. Prišlo sa na to, že na aute bol úver a záložné právo. Následne volal pani K., kričal na ňu a
povedal jej, aby sa dostavila do bazáru. Pani K. prišla do bazáru, kde žalovaný v 1. rade, pán G. na
ňu kričal, že prečo mu predala takéto auto a ona mu odpovedala, že potrebovala peniaze. Následne

po výpovedi svedka, boli svedkovi kladené otázky: „Otázka právneho zástupcu žalobkyne: „Keď Vy ste
vymenili, že Vy ste dali J., G. dal 1 000,-- Eur, kto bol vlastníkom motorového vozidla Mazda 6 po tej
zámene?“ Odpoveď: „My spoločne sme to akože vymenili, spoločne sme auto vymenili, spoločne sme
to robili. On dal 1 000,-- Eur, ja som dal H. J., ale auto nebolo prepísané.“ Ďalšia otázka: „Bol dohodnutýnejaký podiel medzi Vami?“ Odpoveď: „ Keďže predáme auto, tak bude to napoly.“ Ďalšia otázka: „Po
tej výmene, keď Vy ste dali J., on dal 1 000,-- Eur, mali ste byť dvaja spoluvlastníkmi napoly ako tvrdíte.
Kto potom predával motorové vozidlo Mazda 6 pani B.?“ Odpoveď: „Auto sa predalo v autobazári v

Kráľovskom Chlmci.“ Ďalšia otázka: “Bola vyhotovená nejaká písomná kúpna zmluva?“ Odpoveď: „ O
predaji bola, bola nejaká písomná zmluva ja som tam nebol, ale viem, že bola.“ Ďalšia otázka: „Vy ste
videli tú zmluvu?“ Odpoveď: „Toto, čo ste ukazovali? Nie, nevidel som ju.“ Ďalšia otázka: „Kto podpisoval
túto kúpnu zmluvu?“ Odpoveď: „ Neviem, kto to podpisoval.“ Ďalšia otázka: „Vy ste vyhotovili nejaké
písomné splnomocnenie pre pána G. ohľadne predaja Mazdy 6?“ Odpoveď: „Nie, nedal som.“ Ďalšia

otázka: „Vtedy, keď bola pani K. so svojim druhom u pána G., Vy ste tam boli prítomní?“ Odpoveď: „Áno,
F.kričalnanich,onbolveľminervózny,onbolveľminervózny,ažsatriasol.“Ďalšiaotázka:„Hovorilapani
K. o tom, že auto je na lízing, že neplatí splátky?“ Odpoveď: „Nie.“ Ďalej nasledovali otázky právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade: „Viete o tom, že pán G. dal nejaké peniaze pani B. po tom, keď jej zobrali
auto?“ Odpoveď: „Hovoril mi Daniel, že keď mal z čoho dať, tak on dal nejaké peniaze preto, lebo on
ľutoval pani B., že ani auto ani peniaze nemá, keď mohol tak, dal peniaze. Neviem presne, že koľko,

viem, že nejaké stále niečo, čo mal, stovku, päťdesiat alebo tak, nejak. Hovoril mi, že ľutuje tú pani, že sa
to stalo, ale nechce mať problémy kvôli tomu. A nechce, aby mal ten autobazár zlú povesť, tak skúsil to
nejakým spôsobom vyriešiť ten problém, čo sa stalo.“ Ďalšia otázka: „Mal podľa Vás pán G. akúkoľvek
vedomosť o tom, že auto nie je po právnej stránke v poriadku?“ Odpoveď: „Nie, nevedeli sme o tom.“

28. Následne predstúpila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že išla do autobazáru, pretože poznala F.
G. a vedela, že on vybaví všetky veci, čo treba a povedala mu, že momentálne je nezamestnaná a
má motorové vozidlo Mazda, na ktoré je leasing. Ona leasing nevie platiť, pretože je nezamestnaná a
leasingová splátka je mesačne 145,-- Eur. Pán G. jej mal povedať, že v poriadku, vyplatí všetko, dá
jej H. J. a 1 000,-- Eur a ona mu odpovedala, že v poriadku, čo má robiť, že jej stačí H. J. a 1 000,--

Eur. Následne jej bola položená otázka: „Kto bol prítomný pri tom, keď ste to, čo ste teraz vypovedala,
povedala pánovi G.?“ Žalovaná v 2. rade odpovedala: „Bol tam prítomný A. D., ja a pán G., svedok pán
D. L. prítomný pri tom nebol. On bol prítomný len vtedy, keď kričali na mňa, že treba 1 000,-- Eur im
dať, lebo chceli odo mňa 1 000,-- Eur, aby som im ja dala. Pýtala som sa, že prečo, že som im všetko
povedala, že auto je leasingované, že neviem splácať splátky a že pán F. G. povedal, že on všetko

vybaví, že všetko bude v poriadku. Následne sme išli do Michaloviec auto prepísať. Auto sa prepísalo,
zobrala som si H. J. a oni si zobrali Mazdu 6. Len vtedy som bola spolu so svedkom D. L..

29. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 bol vypočutý svedok D. A., ktorý uviedol, že motorové
vozidlo Mazda 6 predávali preto, že nevedeli splácať splátky a preto sa dohodli so žalovaným v 1. rade

F. G., že od nich motorové vozidlo odkúpi a oni mu uviedli, že motorové vozidlo je leasingové. On ich
uistil, že sa nemusia báť, že všetko bude bude v poriadku, že všetko vybaví. Následne boli zo strany
právneho zástupcu žalobkyne kladené otázky svedkovi: „ Či hovorila Vaša družka, pani K. za Vašej
prítomnosti pánovi G. o tom, že na aute viaznú záväzky, treba platiť mesačné splátky a pani K. nemá
na to finančné prostriedky?“ Odpoveď: „ Áno, hovorila mu.“ Ďalšia otázka: „Boli ste osobne prítomní pri

tomto rozhovore?“ Odpoveď: „Áno, bol som.“ Ďalšia otázka: „Či ste sa stretli u pána G. s pánom L. D.,
ktorý vychádzal z tejto miestnosti?“ Odpoveď: „ Nie, nebol tam.“ Ďalej bola položená otázka svedkovi
zo strany právneho zástupcu žalovaného v 1. rade: „Povedala pani K. B. G., že na vozidle Mazda 6
je leasing, alebo že je na vozidle záloh?“ Odpoveď: „Že na aute je leasing a bol som tam vtedy, keď
to hovorila G..“ Ďalšia otázka: „Iné mu nič nespomínala?“ Odpoveď: „Nič viacej.“ Ďalšia otázka: „Že je

vozidlo založené nespomínala?“ Odpoveď: „Hovorila iba toľko, že je ňom leasing a nerozumiem tomu,
čo je záložné právo. Toľko viem iba povedať a neviem, čo je to záložné právo.“

30. Z lustrácie vozidiel vykonaného OR PZ v Trebišove, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa
26.09.2019, konajúci súd zistil, že osobný automobil Mazda 6, rok výroby 2003, VIN: A., vyplýva, že od

19.12.2014 do 29.06.2015 bol držiteľom a vlastníkom motorového vozidla J. K. s EČV E., od 29.06.2015
do 20.04.2016 A. B. pod EČV J., od 20.04.2016 do 30.11.2016 E. N., od 30.11.2016 do 30.12.2016 E.
E. F. a od 30.12.2016 M. O. pod EČV J..

31. Z výpisu zo živnostenského registra vedeného pod obchodným menom Daniel Szálka - DANIELS

pod IČOM: 47 782 773, s miestom podnikania: 076 52 E. I., H. XXX/XX, konajúci súd zistil, že
žalovaný v 1. rade, F. G. má ako predmet podnikania uvedené: kúpu tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti zo vznikom oprávnenia od 05.05.2014,
s miestom prevádzky Kapušanská 55, 077 01 N. O., ďalej má ako predmet podnikania uvedenúsprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu so vznikom oprávnenia od 05.05.2014, s miestom
prevádzky N. XX, XXX XX N. O. a ďalej predmet podnikania, ako prevádzkovanie zariadení slúžiacich
na regeneráciu a rekondíciu s dňom vzniku oprávnenia 05.05.2014.

32. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2023 bol opakovane vypočutý žalovaný v 1. rade F. G., ktorý
uviedol, že pani K. poznal už dávnejšie, nakoľko od neho kúpila už viackrát auto. Naposledy ho vyhľadala
s tým, že má na predaj motorové vozidlo Mazda 6, že by ho chcela predať, nakoľko potrebuje peniaze,
aby si mohla kúpiť menšie a lacnejšie auto, aby jej ostali aj nejaké finančné prostriedky. On jej uviedol,

že má menšie auto a že jej môže dať aj finančné prostriedky. Kontaktoval svojho známeho D. L., ktorý za
ním prišiel do bazáru, kde on čakal s pani K. a dohodli sa tak, že jej dajú to menšie auto D. L. s tým, že
jej doplatia 1 000,-- Eur a ona im odpredá Mazdu 6. Ešte pred samotnou výmenou motorových vozidiel
sa pani K. opýtali, či je auto na jej mene a opýtal sa jej, či je s autom všetko v poriadku, či na ňom nie
sú nejaké podlžnosti alebo exekúcia. Žalovaná v 2. rade pani K. odpovedala, že auto nič nezaťažuje, že
auto je v poriadku a že je možné ho prepísať. Následne pani K. urobila splnomocnenie, ktoré dala overiť

a tak jej bolo odovzdané motorové vozidlo Opel Tigra a peniaze vo výške 1 000,-- Eur.
NanasledujúcideňodišielsosvojimznámymD.L.naMazde6doNitry,čímvlastnetouvedenémotorové
vozidlo aj vyskúšali, či je v dobrom stave. O 3 dni neskôr ho kontaktoval syn žalobkyne, že by chceli
kúpiť nejaké motorové vozidlo, kde sa na ďalší deň následne stretli v autobazáre, kde im hneď do oka
padlo motorové vozidlo Mazda 6, ktoré si vyskúšali a následne ho kúpili. Auto bol prepísať pán D. L.

v E. a prepísal ho na meno žalobkyne pani B..
Následne o niekoľko mesiacov, približne o 5 mesiacov alebo pol roka pani B. sa dostavila do autobazáru,
že nie je niečo v poriadku, nakoľko jej motorové vozidlo Mazda 6 bolo odobraté. Pani B. mu predložila
listinu, na základe ktorej jej bolo odobraté motorové vozidlo, na základe čoho kontaktoval svojho
kamarátaD.L.,ktorýovládalslovenskýjazykatenkontaktovaltých,ktoríboliodobraťuvedenémotorové

vozidlo, z akého dôvodu bolo odobraté pani B..
Následne kontaktoval pani K., kričal na ňu, vynadal jej, že prečo mu nepovedala, čo je s autom a ona
mu na to odpovedala, že keby mu to bola povedala, že je na motorovom vozidle ťarcha, tak by ho určite
nekúpil.
Následne niekoľkokrát kontaktoval pani K., aby dala uvedené skutočnosti do poriadku, avšak

bezvýsledne.
Následne boli žalovanému v 1. rade kladené otázky, kde na otázku právneho zástupcu žalobkyne:
„Uzavreli ste s ňou sprostredkovateľskú zmluvu, že predáte jej motorové vozidlo inej osobe alebo kúpnu
zmluvu, že Vy to kúpite?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „My sme uzavreli kúpnu zmluvu. Do kúpnej
zmluvy sme uviedli, že auto Mazda 6, Tigra a peniaze.“

Na ďalšiu otázku: „Či tá zmluva bola písomná alebo ústna?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Zmluva bola
písomná.“ Na ďalšiu otázku: „Kto má tú zmluvu?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Teda jednu zmluvu
som dal K., ja som si jednu ponechal a túto nemôžem nájsť, pretože nebudem dávať auto aj peniaze bez
toho, aby som urobil zmluvu. Čiže medzi Šerfözöovou a mnou bola urobená kúpno-predajná zmluva.
V tej kúpnej zmluve bolo uvedené, že za Mazdu 6 dávam auto J. a peniaze. Dátum si nepamätám, kedy

sme to uzavreli.“ Na ďalšiu otázku: „Kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2015 kto vyhotovil?“ Žalovaný v 1. rade
odpovedal: „Ja.“ Na ďalšiu otázku: „Keď ste tvrdili, že motorové vozidlo patrilo Vám a L., prečo na kúpnej
zmluve ako predávajúcej je uvedená pani K.?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Auto bolo stále na mene
K.. My sme medzi sebou - medzi mnou a K. spísali kúpnu zmluvu. Prakticky ešte sme nemali čas na to,
aby sme dali prepísať auto, pretože na to o 2-3 dni B. kúpila to auto.“ Na ďalšiu otázku: „Kúpnu zmluvu

ste podpísali Vy ako predávajúci?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Myslím, že áno.“ Na ďalšiu otázku:
„V zmluve ako predávajúca je uvedená K., prečo ste Vy podpisovali túto kúpnu zmluvu?“ Žalovaný
v 1. rade odpovedal: „Ja tak predávam autá, že ja som predávajúci, ako aj sprostredkovateľ.“ Na ďalšiu
otázku: „Mali ste uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu s pani K.?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Nie,
pretože my sme kúpili od nej to auto. Mali sme iba kúpnu zmluvu s ňou uzavretú.“ Na ďalšiu otázku:

„Vtedy, keď ste predkladali pani B. E. 6, tieto okolnosti ohľadne predaja s pani K. ste jej ozrejmili, mala
o tom vedomosti?“ Žalovaný v 1. rade odpovedal: „Nie, ja som o tom nehovoril pani B., pretože to je náš
biznis, naša šikovnosť a náš obchod.“

33. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2023 bola vypočutá žalovaná v 2. rade J. K., ktorá uviedla, že

už nemá k danej veci, čo viac uviesť, nakoľko už uviedla všetko na predchádzajúcich pojednávaniach,
ale aj tak uviedla, že Mazdu 6 doniesla k žalovanému v 1. rade F. G. a povedala mu, že ho má na
predaj, že je na ňom leasing a nevie ho splácať. On uviedol, že dobre, v poriadku, že aj keď je na ňom
leasing, tak ho vezme a dá jej za neho H. J. a peniaze. Následne vykonali výmenný obchod. Ona imnechala Mazdu 6 a zobrala si H. J. a 1 000,-- Eur, ktoré jej dali a išla domov. Následne boli žalovanej
v 2. rade kladené otázky zo strany právneho zástupcu žalobkyne, kde na otázku: „Aby žalovaná v 2.
rade ozrejmila, či predala žalovanému v 1. rade motorové vozidlo Mazda alebo bola medzi nimi nejaká

iná dohoda?“ Žalovaná v 2. rade uviedla: „Nie, ja som predala auto Mazdu. Ja som predala auto F. G.
a on mi dal 1 000,-- Eur a auto Opel Tigru.“ Na ďalšiu otázku: „Vy ste podpísali písomnú kúpnu zmluvu
na automobil Mazda?“ Žalovaná v 2. rade uviedla: „Nie.“ Na ďalšiu otázku: „Kedy ste sa Vy dozvedeli,
že to motorové vozidlo Mazda bolo odňaté a predané na dražbe?“ Žalovaná v 2. rade uviedla: „Dostala
som papiere Intrum Justitia a tam bolo napísané, že predali auto za 2 000,-- Eur.“ Na ďalšiu otázku:

„Keď ste predávali motorové vozidlo Mazda pánovi G., hovorili ste o tom, že je tam zriadené záložné
právo na to motorové vozidlo?“ Žalovaná v 2. rade uviedla: „Áno.“ Na ďalšiu otázku: „Čo Vám povedal
na to?“ Žalovaná v 2. rade uviedla: „Dobre, v poriadku, všetko vybavím, že dá mi auto a hotovo, že sa
nemám báť. Ja som vážne mu hovorila, že neviem platiť auto, lebo stálo 145,-- Eur každý mesiac a on
povedal, že dobre OK.“

34. Po opakovanom vypočutí žalovaného v 1. rade a 2. rade žalobkyňa doručila konajúcemu súdu
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani žalovaný v 1. rade, ani
žalovaná v 2. rade žalobkyňu neinformovali o tom, že k motorovému vozidlu Mazda 6, ktoré kupovala
žalobkyňa malo byť zriadené záložné právo a žalobkyňa nemala o tom žiadne informácie.
Jednala so žalovaným v 1. rade, ktorý ani v priebehu konania netvrdil, že informoval žalobkyňu ako

kupujúcu o zriadenom záložnom práve na motorovom vozidle, nakoľko na pojednávaní tvrdil, že sám
nemal o tom žiadnu vedomosť.
Žalobkyňa má za to, že z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade a ostatných
svedkov je preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade neinformovali žalobkyňu o zriadenom záložnom práve
na motorovom vozidle. Ďalej žalobkyňa nebola informovaná zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ani zo

strany svedka D. L. o tom, že za motorové vozidlo mal zaplatiť žalovaný v 1. rade 1 000,-- Eur a svedok
D. L. mal poskytnúť svoje motorové vozidlo zn. Opel J..
Žalovaný v 1. rade predložil žalobkyni kúpnu zmluvu, ktorú žalobkyňa podpísala a v tej kúpnej zmluve,
ako predávajúca bola uvedená žalovaná v 2. rade, ktorá bola zapísaná v technickom preukaze ako
vlastníčka a prevádzkovateľka motorového vozidla zn. Mazda, preto nie je možné vychádzať z fikcie, že

došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade alebo so svedkom L.,
nakoľko žalobkyňa podpísala písomnú kúpnu zmluvu, ktorú predložil žalovaný v 1. rade a tak uviedol
žalobkyňu do omylu, ak malo dôjsť ku kúpe motorového vozidla žalovaným v 1. rade a svedkom
L.. Žalobkyni o tom neboli poskytnuté žiadne informácie. Žalobkyni žalovaný v 1. rade predložil na
podpísanie neplatnú kúpnu zmluvu, ktorú žalovaná v 2. rade nepodpísala, o čom žalovaný v 1. rade mal

vedomosť a žalovaný v 1. rade uviedol žalobkyňu do omylu, keď jej predložil túto neplatnú kúpnu zmluvu.
V priebehu konania bolo podľa žalobkyne ďalej preukázané, že žalovaný v 1. rade predložil žalobkyni
kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2015, kde žalobkyňa bola uvedená ako kupujúca a predmetom tejto kúpnej
zmluvy bol predaj motorového vozidla zn. Mazda 6, za ktoré motorové vozidlo bola dohodnutá kúpna
cena 3 500,-- Eur.

V tejto kúpnej zmluve ako predávajúca bola uvedená žalovaná v 2. rade a zmluva bola podpísaná
nečitateľným podpisom. Na základe tejto kúpnej zmluvy žalobkyňa v hotovosti odovzdala žalovanému
v 1. rade kúpnu cenu vo výške 3 500,-- Eur a žalovaný v 1. rade sa zaviazal riešiť úkony súvisiace
s vykonaním zmien v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ Michalove a to tak, že žalobkyňa sa
stane vlastníčkou motorového vozidla a odovzdá jej o tom príslušné doklady, čo sa aj v skutočnosti stalo.

Žalobkyňa mala ďalej preukázanú skutočnosť, že žalovaná v 2. rade predala motorové vozidlo
žalovanému ústnou dohodou a odplata bola za motorové vozidlo suma 1 000,-- Eur a prevod osobného
motorového vozidla značka H. J. do vlastníctva žalovanej v 2. rade.
Žalobkyňa má v konaní ďalej za preukázané, že osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6 bolo
odňaté žalobkyni, lebo žalovaná v 2. rade neplatila pôžičku a záložný veriteľ Consumer Finance

Holding, a. s. uplatnil záložné právo, ktoré bolo zriadené žalovanou v 2. rade na základe notárskej
zápisnice N402/2014 zo dňa 19.12.2014 na Notárskom úrade JUDr. Černákovej – notárky so sídlom
v Michalovciach a následne motorové vozidlo bolo vydražené na dražbe dňa 19.03.2016, ktorú
organizovala spoločnosť Aukčné centrum, s.r.o., so sídlom Triblavinská 3191, Chorvátsky Grob.
Vydražiteľom sa stal E. N. a následne motorové vozidlo bolo odňaté žalobkyni.

Žalobkyňamáďalejzapreukázané,žejejvýpoveďouažalovanéhov1.radedošlo kodňatiumotorového
vozidla, ktoré odňatie žalobkyňa bezodkladne oznámila žalovanému v 1. rade, ktorý jej sľúbil, že vyrieši
problém, avšak sa tak nestalo. Žalovaný v 1. rade jej v splátkach zaplatil 470,-- Eur, avšak ďalšiu časť
kúpnej ceny vo výške 3 030,-- Eur už žalobkyni nevrátil.Žalobkyňa má preto za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných v 1. a 2. rade
z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, nakoľko neplatnosť zmluvy bola
zapríčinená žalovanými, lebo kúpnu zmluvu, kde bola uvedená žalovaná v 2. rade predložil žalobkyni

žalovaný v 1. rade a zároveň aj podpísal kúpnu zmluvu na strane predávajúcej bez toho, aby žalovaná
v 2. rade ho k tomu splnomocnila. Žalovaná v 2. rade mala vedomosť o zriadenom záložnom práve, úver
neplatila, a tak zapríčinila dražbu a následné odňatie motorového vozidla. Na základe uvedeného preto
žalovaní v 1. a 2. rade podľa žalobkyne zapríčinili vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne,
lebo žalovaný v 1. rade podpísal a predložil žalobkyni neplatnú zmluvu a žalovaná v 2. rade neplatila

pôžičku a zapríčinila odňatie motorového vozidla a následne dražbu.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že je názoru, že jej nárok nie je premlčaný, nakoľko od 15.03.2018 do
08.05.2018 spočívala lehota z dôvodu prebiehajúceho trestného konania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
je toho názoru, že svoj nárok na súde žalobou zo dňa 20.06.2018 doručenou súdu 21.06.2018 riadne
uplatnila včas a jej nárok je zákonný a nepremlčaný, lebo kúpnu cenu 3 500,-- Eur zaplatila, motorové
vozidlo jej bolo odňaté a nedošlo k vráteniu kúpnej ceny, ktorú zaplatila v hotovosti do rúk žalovaného

v 1. rade, ktorý jej vrátil časť kúpnej ceny vo výške 470,-- Eur.

35. Zo strany žalovaného v 1. rade bolo ako reakcia na výsluch žalovaného v 1. a 2. rade doručené
podanie, v ktorom žalovaný v 1. rade uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojich doterajších
prednesoch a vyjadreniach a v tejto veci považuje za nepreukázanú skutočnosť, že mal akýmkoľvek

spôsobom uviesť žalobkyňu do omylu ohľadom predaja osobného motorového vozidla Mazda 6.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že nemohol žalobkyňu uviesť do omylu, keďže nemal vedomosť,
že motorové vozidlo trpí akoukoľvek vadou – zriadením záložného práva na vozidle, ktorá skutočnosť
v konaní nebola preukázaná.
Žalovanýv1.radeďalejuviedol,žepovažujezapreukázané,žežalobkyňasaotom,žejejvzniklaškoda,

dozvedela v októbri alebo novembri 2015 (vyplýva to priamo zo žalobného návrhu a taktiež z trestného
konania vedeného na OR PZ Trebišov) a predmetný nárok na náhradu škody si uplatnila na súde až
dňa 21.06.2018.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že zotrváva na námietke premlčania v súlade s ust. § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa o škode dozvedela v októbri
alebo novembri 2015, čo sama tvrdila v žalobnom návrhu, že prišli za ňou dvaja páni, ktorým vozidlo
odovzdala a následne na druhý deň vyhľadala žalovaného v 1. rade a oznámila mu, že jej bolo motorové
vozidlo odňaté.

Podľa názoru žalovaného v 1. rade je preto nárok žalobkyne na náhradu škody premlčaný v októbri alebo
novembri 2017 (subjektívna premlčacia doba 2 roky), námietka žalobkyne o spočívaní premlčacej doby
po podaní trestného oznámenia dňa 15.03.2018 je preto pre účely posúdenia premlčania nepodstatná
a právne irelevantná.
Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že ak by súd ustálil, že nárok žalobkyne je potrebné posudzovať

ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, tak podľa jeho názoru rovnako vyplýva,
že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela v októbri alebo novembri 2015, kde k
premlčaniu jej nároku došlo v októbri alebo novembri 2017. Námietka žalobkyne o spočívaní premlčacej
doby po podaní trestného oznámenia dňa 15.03.2018 je opätovne pre účely posúdenia premlčania
nepodstatná a právne irelevantná.

Z uvedeného dôvodu, preto žalovaný v 1. rade navrhol súdu žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

36. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

37. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.40. Konajúcemu súdu bola doručená zo strany žalobkyne žaloba, ktorou sa domáha zaplatenia sumy
3 030,-- Eur spolu s príslušenstvom od žalovaných v 1. a 2. rade, a to spoločne a nerozdielne, ktorú
žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný v 1. rade jej ponúkol na na predaj osobné motorové vozidlo zn.

Mazda 6 za dohodnutú kúpnu cenu 3 500,-- Eur, ktorého vlastníkom a držiteľom motorového vozidla
bola žalovaná v 2. rade, čo bolo súdu v priebehu konania preukázané.
Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 25.06.2015 došlo k uzavretiu kúpno-
predajnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, ktorá bola vlastníkom a držiteľom motorového
vozidla, ktorú kúpnu zmluvu žalobkyňa podpísala za prítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorému

odovzdala v hotovosti sumu 3 500,-- Eur.
Vykonaným dokazovaním má súd ďalej za preukázané, že uvedenú kúpnu zmluvu, aj keď na nej bola
ako predávajúca uvedená žalovaná v 2. rade, podpísal žalovaný v 1. rade.
Žalobkyňa následne podpísala splnomocnenie na prepis motorového vozidla, o ktorom prepise bola
informovaná žalovaným v 1. rade v priebehu dvoch dní. Tak žalobkyňa uzatvorila povinné zmluvné
poistenie v poisťovni Union.

Ďalej má súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ani žalovaný v 1. rade, ani žalovaná v 2.
rade žalobkyňu neinformovali o tom, že k motorovému vozidlu Mazda 6, ktoré kupovala žalobkyňa bolo
zriadené záložné právo, o čom žalobkyňa nemala žiadne informácie.
Konajúci súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný v 1. rade predložil
žalobkyni kúpnu zmluvu, ktorú žalobkyňa podpísala, v ktorej kúpnej zmluve ako predávajúca

bola uvedená žalovaná v 2. rade, ktorá bola zapísaná aj v technickom preukaze ako vlastníčka
a prevádzkovateľka motorového vozidla zn. Mazda 6, a to z dôvodu, že jej bol poskytnutý úver a nie
leasing. Tu súd uvádza, že pri prepise motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte sa žalovaný
v 1. rade nemusel dozvedieť, že na aute je zriadené záložné právo, pretože motorové vozidlo bolo
úverované a nie leasingované. Pri úverovaní v technickom preukaze je zapísaný vlastník motorového

vozidla – žalovaná v 2 . rade, kde naopak pri leasingovaní je v technickom preukaze zapísaný vlastník
ako leasingová spoločnosť a v takom prípade by žalovaná motorové vozidlo len užívala do momentu
zaplatenia celej leasingovej čiastky, až potom by bol vykonaný záznam zmeny vlastníka vozidla.

41. Ako už súd vyššie uviedol má za preukázané, že dňa 25.06.2015 žalovaný v 1. rade predložil

žalobkyni kúpnu zmluvu, ktorej predmetom predaja bolo motorové vozidlo zn. Mazda 6 za dohodnutú
kúpnu cenu 3 500,-- Eur, ktoré finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané v hotovosti a ktoré
žalovaný od žalobkyne prijal.
Ďalej má súd za preukázané, že uvedené finančné prostriedky si následne žalovaný v 1. rade rozdelil
so svojim kamarátom D. L..

42. Súd má ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že v mesiaci október alebo november
2015 navštívili žalobkyňu, ako to uviedla dvaja páni, ktorí ju žiadali o odovzdanie motorového vozidla
s tvrdením, že motorové vozidlo bolo predané na dražbe a v prípade, ak dobrovoľne nevydá motorové
vozidlo Mazda 6, uvedené jej bude odňaté za prítomnosti polície.

Uvedenú skutočnosť žalobkyňa uviedla ako v žalobe, tak aj v priebehu konania vo svojej výpovedi
a o tejto skutočnosti žalobkyňa informovala následne na druhý deň žalovaného v 1. rade.
Ďalej z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že motorové vozidlo zn. Mazda 6 bolo
žalobkyni odňaté z dôvodu, že žalovaná v 2. rade neplatila pôžičku a záložný veriteľ Consumer
Finance Holding, a. s. si uplatnil svoje záložné právo, ktoré bolo zriadené žalovaným v 2. rade na

základe notárskej zápisnice N402/2014 zo dňa 19.12.2014 na Notárskom úrade A. C., notárky so
sídlom v Michalovciach a následne bolo motorové vozidlo vydražené na dražbe dňa 19.03.2016, ktorú
organizovala spoločnosť Aukčné centrum, s.r.o., so sídlom Triblanická 3191, Chorvátsky Grob.

43. Súd pri vykonávaní dokazovania, ako aj pri hodnotení dôkazov postupoval v intenciách uznesenia

Krajského súdu v Košiciach, kde bolo potrebné ustáliť v zmysle bodu 25, či ide o náhradu škody alebo
o bezdôvodné obohatenie.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaných v 1. a 2. rade z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2
OZ, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.44. Vzhľadom k tomu, čo už bolo vyššie súdom uvedené, že došlo k podpisu kúpno-predajnej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade za prítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý zmluvu podpísal
za žalovanú v 2. rade, súd ustálil, že v tomto prípade ide o nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, a to z dôvodu, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, kde žalobkyni zo strany
žalovaného bola predložená kúpna zmluva, ktorú žalobkyňa podpísala, v ktorej kúpnej zmluve ako
predávajúca bola uvedená žalovaná v 2. rade, ktorá bola zapísaná aj v technickom preukaze ako
vlastníčka motorového vozidla, ktorú zmluvu podpísal žalovaný v 1. rade, ktorú skutočnosť sám potvrdil
vo svojej výpovedi na pojednávaní a taktiež mal súd za preukázané, že žalovanému v 1. rade žalobkyňa

odovzdala finančné prostriedky vo výške 3 500,-- Eur do vlastných rúk, ktoré si následne žalovaný v 1.
rade rozdelil so svojim známym kamarátom D. L..

45. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019
súd pristúpil ku skúmaniu, či je táto námietka dôvodná. Súd premlčanie posúdil v zmysle ustanovení

Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

47. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky,
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

48. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

sa 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

49. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach bolo potrebné sa vysporiadať po ustálení právneho
charakteru žalovaného nároku aj so vznesenou námietkou premlčania, ktorá bola vznesená zo strany
žalovaného v 1. rade.

50. Dôvodné vznesenie námietky premlčania má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 100 ods. 1 OZ: „Právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ V tejto

súvislosti konajúci súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2 ročnú subjektívnu,
resp. 3 alebo 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie
jednejznichadôjdekvzneseniunámietkypremlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.

51. V uvedenej prejednávanej veci objektívna premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď
k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený - žalobkyňa
o ňom vedela alebo nie.
V prejednávanej veci k uvedenej udalosti došlo podpisom kúpnej zmluvy dňa 25.06.2015, ktorú žalovaný
v 1. rade predložil žalobkyni na podpis pri predaji motorového vozidla zn. Mazda 6. To znamená, že

3. ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť od 25.06.2015. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený – žalobkyňa v tomto prípade sa
obezdôvodnomobohatenínemôžedozvedieťskôrakovzniklo,anisubjektívnapremlčaciadobanemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto

sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach nemohol dozvedieť aj skôr.52. Z vykonaného dokazovania má konajúci súd za preukázané, že žalobkyňa sa o tejto skutočnosti
dozvedela v mesiaci október alebo november 2015, tak ako to sama uviedla v žalobe a ako to

sama prezentovala počas celého konania vo svojich vyjadreniach. To znamená, od tejto doby od
mesiaca október alebo november 2015, kde súd ustálil deň 30.11.2015 začala žalobkyni plynúť 2 ročná
subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 30.11.2017. Žaloba zo strany žalobkyne bola podaná na
súd až dňa 21.06.2018 a tým, že uplynula táto 2 ročná subjektívna premlčacia lehota, nárok sa stal
premlčaným, aj keď 3 ročná objektívna lehota ďalej plynula, nakoľko tá začala plynúť od 25.06.2015,

kedy bola podpísaná kúpna zmluva. Tým, že uplynula 2 ročná subjektívna lehota, nárok sa stal
premlčaným, a to k 30.11.2017.

53. Pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorú poukazovala žalobkyňa vo svojom ostatnom podaní doručenom
súdu, že lehota spočívala, a to od 15.03.2018 do 08.05.2018, k tomuto súd uvádza, že uvedená lehota
počas plynutia 3 ročnej objektívnej lehoty, spočívala od 15.03.2018 do 08.05.2018, ale tým, že došlo

k uplynutiu 2 ročnej subjektívnej lehoty, právo sa stalo premlčaným vzhľadom na to, že zo strany
žalovaného v 1. rade bola vznesená námietka premlčania, preto konajúci súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a preto námietka žalobkyne o spočívaní premlčacej lehoty po podaní trestného oznámenia dňa
15.03.2018 je pre účely posúdenia premlčania nepodstatná.

54. Súd sa nezaoberal všetkými argumentmi strán sporu, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach,
posudzoval len tie, ktoré sa týkali predmetu sporu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu, preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

55. Súd na základe vyššie uvedeného dokazovania žalobu žalobcu zamietol.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

59. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP
a žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania

v plnom rozsahu, nakoľko si tieto uplatnil. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, tejto konajúci súd trovy konania
nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnila a ako vyplýva zo spisu ani jej preukázateľné trovy konania
nevznikli.

60. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote v zmysle § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.