Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207749
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425207749.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.
Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: 1/ U. F., O.. XX.XX.XXXX, Ľ. Š.E. XX,
Y. M., 2/ C.. U. F., O.. XX.XX.XXXX, F. XX, Y. M., 3/ U.. U. X., O.. XX.X.XXXX, V. X, V., 4/ L. U., O..
X.XX.XXXX, S. XX, V., všetci žalobcovia zastúpení Seman & Partners advokátska kancelária s. r. o.,
Majakovského 9, Bratislava, IČO: 56 028 873, proti žalovaným: 1/ U.. E. T., O.. X.XX.XXXX, P. G. XXX/

XX, U., 2/ U. V., O.. X.XX.XXXX, M. XXXX/XX T., V., 3/ Ľ.E. O., P.., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, V., na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV č. k. 67C/23/2025-166 zo dňa 2.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ - 3/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ - 4/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia podali
20.8.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali (i) žalobca 1/, aby súd uložil
žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu činností prislúchajúcich funkcii prezidenta Slovenskej
kanoistiky, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a Stanov Slovenskej kanoistiky,

na ktoré bol zmocnený na základe volieb do orgánov Slovenskej kanoistiky uskutočnených dňa
30.6.2025; (ii) žalobcovia 2/ a 3/, aby súd uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zdržať sa výkonu činností
prislúchajúcich funkcii člena prezídia Slovenskej kanoistiky, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a Stanov Slovenskej kanoistiky, na ktoré boli zmocnení na základe volieb do
orgánov Slovenskej kanoistiky uskutočnených na konferencii dňa 30.6.2025; (iii) žalobca 4/, aby súd
uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu činností prislúchajúcich funkcii predsedu disciplinárnej

komisie Slovenskej kanoistiky, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a Stanov
Slovenskej kanoistiky, na ktoré bol zmocnený na základe volieb do orgánov Slovenskej kanoistiky
uskutočnených na konferencii dňa 30.6.2025.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery

alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný inštitút,
ktorým možno okamžite regulovať pomery strán sporu. Najvyšší súd v uznesení zo dňa 8.7.2010, sp.
zn. 5 Cdo 65/2010, (ešte vo vzťahu k predbežnému opatreniu upravenému v O. s. p., no obsahovo
zhodnému s neodkladným opatrením podľa C. s. p.) akcentoval, že jeho účelom je „rýchle a pružné
riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu“. Neodkladné opatrenie tak vyžaduje naliehavú
a nutnú potrebu úpravy pomerov. Tá je daná vtedy, ak žalobca osvedčí, že konkrétnymi krokmi

žalovaného, voči ktorému smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bezprostredne má
dôjsť, prípadne už dochádza k rušeniu, resp. zásahu do jeho práv. Preto i Krajský súd v Bratislavejudikuje, že „neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom
súdnej ochrany smerujúcim najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán a k ovplyvneniu správania
účastníkov, predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo

trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu“ (uznesenie zo 14.7.2023, sp. zn.
2 Cob 87/2023).

3. Existenciu takýchto krokov žalovaného musí žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
jednak tvrdiť, a jednak osvedčiť, a teda presvedčiť súd o potrebe bezodkladne upraviť pomery

sporových strán. Táto povinnosť plynie pre žalobcu z § 326 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca uviesť okrem iného opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie rozhodujúcich skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Z uvedeného je zrejmé, že neodkladné
opatrenie nie je možné nariadiť vtedy, ak nejestvuje bezodkladná potreba úpravy pomerov sporových
strán. Tak je tomu napríklad vtedy, ak žalobca neosvedčí, že žalovaný konkrétnymi krokmi zasahuje,

resp. v blízkej dobe hodlá zasiahnuť do jeho práv. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom osvedčiť. Z kvalitatívneho hľadiska osvedčenie
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania podľa § 185 a nasl. C. s. p.. Najvyšší súd v uznesení
z 25.4.2012, sp. zn. 1 Cdo 147/2011 spresnil, že osvedčenie znamená, že „súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná“.

4. Pokiaľ ide o osvedčenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie poukázal na dôkazy
pripojenéknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaazostanovobčianskehozdruženiaSlovenská

kanoistika (č. l. 48-62) považoval za osvedčené, že Slovenská kanoistika je občianske združenie
založené podľa zákona o združovaní občanov, združujúce fyzické a právnické osoby zastúpené
športovými klubmi a oddielmi, ktorých hlavnou činnosťou je vykonávanie a podpora kanoistiky, vodnej
turistiky a ďalších kanoistických aktivít a sú zriadené ako samostatné právnické osoby so sídlom
v Slovenskej republike. Je tvorená dvoma sekciami. Sekciou hladkých vôd a Sekciou divokých

vôd. Tie samé nemajú právnu subjektivitu. Jej orgánmi sú: Konferencia, Prezídium, Prezident,
Valné zhromaždenie sekcií, Kontrolná komisia, Disciplinárna komisia. Najvyšším orgánom Slovenskej
kanoistiky je Konferencia. Hlasovacie právo na Konferencii majú len delegáti každej z menovaných
sekcií, ktorí boli delegovaní Valným zhromaždením sekcie. Zvolanie Konferencie je upravené v
Stanovách. Vyžaduje sa zaslanie písomnej informácie o dátume, mieste, čase, začiatku konania,

programe Konferencie a zaslanie podkladov jej účastníkom a zverejnenie týchto informácií na webovom
sídle Slovenskej kanoistiky najmenej 7 dní pred konaním Konferencie. Zvoláva ju Prezident, a to
najmenej 30 dní pred termínom jej konania, resp. 7 dní pred termínom konania mimoriadnej Konferencie;
ak to prezident nesplní, Konferencia sa zíde po dohode sekcií. Konferencia je uznášaniaschopná, ak
je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých Delegátov s právom hlasovať. Medzi jej právomoci patrí

najmä voliť a odvolávať Prezidenta, členov prezídia, členov kontrolnej komisie, predsedu a členov
disciplinárnej komisie a iné. Prezídium riadi činnosť Slovenskej kanoistiky v čase medzi Konferenciami v
súlade s uzneseniami Konferencie. Členmi sú okrem Prezidenta aj po troch volených zástupcov z každej
sekcie. Prezídium hospodári s majetkom Slovenskej kanoistiky. Štatutárnym orgánom oprávneným
zastupovať Slovenskú kanoistiku navonok je Prezident, ktorý zvoláva Konferenciu, riadi jej rokovanie

a zvoláva a riadi zasadnutie Prezídia. Z dôvodu mimoriadnej situácie môže byť funkčné obdobie
Prezidenta predĺžené, a to maximálne o 12 mesiacov, pričom o túto dobu bude skrátené nasledujúce
volebné obdobie. O predĺžení rozhoduje Konferencia nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov.
Disciplinárna komisia Slovenskej kanoistiky rieši a rozhoduje o disciplinárnych priestupkov v zmysle
schváleného disciplinárneho poriadku Slovenskej kanoistiky.

5. Z uznesenia Konferencie Slovenskej kanoistiky zo dňa 15.10.2020 (č. l. 78) súd mal za osvedčené,
že dňa 15.10.2020 Konferencia predĺžila mandát vtedajšieho prezidenta o 12 mesiacov. Z uznesenia
Konferencie Slovenskej kanoistiky zo dňa 14.12.2021 (č. l. 79) súd prvej inštancie mal za osvedčené, že
dňa 14.12.2021 Konferencia za prezidenta zvolila U. B.. Funkčné obdobie bolo skrátené o 12 mesiacov

a uplynulo 14.12.2024. Rovnako boli za členov Prezídia zvolení Ľ. O., E. P., U. D., K. B., U. F. F.., U. F. U..
Z pozvánok na Konferenciu z dní 12.12.2024 a 17.1.2024 (č. l. 81 a 82) súd považoval za osvedčené,
že Konferencia bola zvolaná na 13.1.2025 a 17.2.2025. Z pozvánky na Konferenciu zo dňa 28.3.2025
(č. l. 83) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na 5.5.2025 bola zvolaná ďalšia Konferencia. Zlistinného dôkazu označeného ako Zvolenie mimoriadneho zasadnutia najvyššieho orgánu Slovenskej
kanoistiky - Mimoriadna konferencia Slovenskej kanoistiky (č. l. 84) mal za osvedčené, že dňa 7.5.2025
zvolal mimoriadnu Konferenciu kontrolór Slovenskej kanoistiky C.. X. T. na 15.5.2025. Žalobca osvedčil

Zápisnicou zo zasadnutia orgánu č. K/4/2025 zo dňa 15.5.2025 (č. l. 34-47 spisu), že v občianskom
združení Slovenská kanoistika boli dňa 15.5.2025 zvolení Konferenciou Slovenskej kanoistiky členovia
orgánov: žalobca 1/ za prezidenta, žalobca 2/ a 3/ za členov prezídia a žalobca 4/ za predsedu
disciplinárnej komisie. Zo správy o kontrolnej činnosti sp. zn. HKŠ-2024/132 (č. l. 86) mal súd prvej
inštancie za osvedčené, že dňa 26.5.2025 spracoval hlavný kontrolór športu L.. L. U. správu o kontrolnej

činnosti; kontrolu vykonal od 21.11.2024 do 4.6.2025 na podnet niektorých členov Slovenskej kanoistiky,
a to na dodržiavanie právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie v súvislosti
so športovou činnosťou pre spochybňované kroky Sekcie divokých vôd. Žiadne nedostatky v správe
neidentifikoval. Z písomnej správy nezávislého pozorovateľa Ministerstva športu L.. U. G. (č. l. 104) mal
za osvedčené, že dňa 17.6.2025 vydal nezávislý pozorovateľ Ministerstva športu, L.. U. G., ktorý sa
zúčastnil konferencie dňa 15.5.2025, správu nezávislého pozorovateľa, v ktorej skonštatoval, že „na

voľbách do orgánov Slovenskej kanoistiky podľa bodu 1 až 3 neboli zistené nedostatky.“ Súd prvej
inštancie mal za osvedčené z výpisu z registra mimovládnych organizácií (č. l. 105), že na základe
volieb uskutočnených dňa 15.5.2025 bol žalobca 1/ zapísaný v registri mimovládnych neziskových
organizácií ako prezident. Z pozvánky na Konferenciu zo dňa 15.5.2025 (č. l. 107) súd prvej inštancie
považoval za osvedčené, že dňa 16.6.2025 U. B., podpísaný ako prezident Slovenskej kanoistiky,

pozval na konferenciu na 30.6.2025. Programom mala byť okrem iného aj voľba prezidenta, členov
prezídia, kontrolóra, disciplinárnej komisie. Z tohto dôkazu nepovažoval za osvedčené, že sa uvedená
konferencia uskutočnila a že na nej boli zvolení žalovaný 1/ za prezidenta, žalovaní 2/ a 3/ za členov
prezídia, žalovaný 3/ tiež za predsedu disciplinárnej komisie, ako to žalobcovia tvrdili. Z čestného
prehlásenia žalobcu 1/ zo dňa 29.7.2025 (č. l. 108) mal za osvedčené, že žalobca 1/ čestne prehlásil, že

dňa 30.6.2025 sa konala Konferencia. Mala prebehnúť voľba do orgánov zväzu Slovenskej kanoistiky.
Čestne prehlásil, že na začiatku zasadnutia bol fyzicky napadnutý, a preto bol nútený zasadnutie
predčasne opustiť. Ani z tohto listinného dôkazu tak nemal za osvedčené, že dňa 30.6.2025 sa
konalakonferenciaSlovenskejkanoistiky,nakoľkoprehláseniežalobcueštenepredstavujepriamydôkaz
osvedčujúci konanie uvedenej Konferencie.

6. Z pozvánky na prezídiu Slovenskej kanoistiky zo dňa 30.6.2025 a z e-mailu C.. V. V. (č. l. 109 a 110)
mal za osvedčené, že žalovaný 1/, označený ako „prezident“ pozýva pozvánkou zo dňa 30.6.2025 na
zasadnutie Prezídia Slovenskej kanoistiky, majúceho sa konať dňa 7.7.2025. V e-maili zo dňa 4.7.2025
C.. V. V., označený ako zamestnanec a generálny manažér SHV Slovenskej kanoistiky, píše žalobcovi

1/, že riadne Prezídium sa bude konať dňa 7.7.2025. Z listinného dôkazu označeného ako Oznámenie a
zmena údajov o štatutárnom orgáne občianskeho združenia - upozornenie (č. l. 111) mal za osvedčené,
že Ministerstvo vnútra, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie registrácií
dňa 29.7.2025 oznámilo Slovenskej kanoistike, že mu bolo doručené podanie ohľadom zmeny údajov o
štatutárnomorgáneSlovenskejkanoistiky.Upozornilo,žeoznámenieozmeneštatutárnehoorgánumusí

byť podpísané predchádzajúcim štatutárnym orgánom (zapísaným v registri mimovládnych neziskových
organizácií) a novozvoleným štatutárnym orgánom. Pritom v podaní chýba úradne osvedčený podpis
predchádzajúce štatutárneho orgánu - prezidenta U. F. (žalobcu 1/). Zároveň upozornilo na povinnosť
úrad e-kolku. Z tohto listinného dôkazu nemal za osvedčené, že uvedené podanie na Ministerstvo vnútra
adresoval žalovaný 1/, ako to tvrdia žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Z článku z internetového portálu Denníka Šport označeného ako „Rozkol v Slovenskej kanoistike
pokračuje.Mádvochprezidentov“(č.l.113)malsúdprvejinštanciezaosvedčené,žedňa2.7.2025vyšiel
v Denníku šport článok s názvom „Rozkol v Slovenskej kanoistike pokračuje. Má dvoch prezidentov“,
v rámci ktorého žalovaný 1/ komunikuje, že bol zvolený prezidentom Slovenskej kanoistiky 30.6.2025

Konferenciou. Z tohto listinného dôkazu už súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že dňa
30.6.2025 sa konala Konferencia, pri ktorej boli žalovaní zvolení do orgánov Slovenskej kanoistiky. Z e-
mailovej komunikácie z dní 19.6.2025 - 26.6.2025 medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR a
Slovenskou kanoistikou (č. l. 121-126) považoval za osvedčené, že Ministerstvo cestného ruchu a športu
SR e-mailom zaslalo Slovenskej kanoistike „Dodatok k zmluve o poskytnutí príspevku uznanému športu

v roku 2025“, ktorý žiadalo vyplniť a podpísať; Slovenská kanoistika uviedla, že zmluvy je oprávnený
podpisovať W. X.. Ministerstvo v ďalšej komunikácii uviedlo, že vychádza z aktuálneho stavu a verejne
dostupných informácií, podľa ktorých je prezidentom Slovenskej kanoistiky P.. F.. Stanovy Slovenskej
kanoistiky uvádzajú, že prezident je štatutárnym orgánom a zastupuje Slovenskú kanoistiku navonok.Z tohto dôvodu je ako podpisujúci uvedený P.. F.. Z článku z internetového portálu sport24.pluska.sk
označeného ako „Slovensko vybuduje Národné centrum rýchlostnej kanoistiky: Investícia dosiahne 19
miliónov eur“ (č. l. 136-143) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že štátny podnik Vodohospodárska

výstavba vybuduje Národné centrum rýchlostnej kanoistiky a veslovania v bratislavskej mestskej časti
Jarovce.

8. K posúdeniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručoval žalovaným, pričom súčasne rozhodol bez

pojednávania [§ 329 ods. 1 prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; „C. s. p.“)].
Najskôr vymedzuje právny rámec rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia (časť
II. A.). Následne preto súd skúma, ktoré rozhodujúce skutočnosti žalobcovia návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčili (časť II. B.). Na osvedčený skutkový stav veci súd aplikuje právne
predpisy a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa neodkladných opatrení a posúdi splnenie podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia (časť II. C.). Napokon v závere súd ozrejmuje výrok rozhodnutia,

vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania (časť III.).

9. K podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia
osvedčili, že dňa 15.5.2025 boli zvolení do orgánov Slovenskej kanoistiky. Žalobca 1/ za prezidenta,
žalobcovia 2/ a 3/ za členov prezídia a žalobca 4/ za predsedu disciplinárnej komisie. Súčasne osvedčili,

že dňa 30.6.2025 boli zvolení do orgánov Slovenskej kanoistiky aj žalovaní. Žalobcovia tiež osvedčili, že
podľa výpisu registra mimovládnych organizácií je žalobca 1/ štatutárnym orgánom - prezidentom. Súd
prvej inštancie tak skonštatoval, že aktuálne je situácia v Slovenskej kanoistike taká, že žalobcovia sú
zvolenými členmi orgánov. Žalobca 1/ je aktuálne prezidentom. Súčasne, žalovaní sa tiež považujú za
členov orgánov, na základe neskoršej voľby. Žalobcovia sa domáhajú, aby súd neodkladným opatrením

uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu činností z uvedených funkcií v orgánoch Slovenskej
kanoistiky.

10. Predovšetkým súd prvej inštancie uviedol, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia neslúži
na vyriešenie toho, kto v Slovenskej kanoistike je členom jej orgánov, resp. ktorá voľba členov orgánov

je platná. Uvedené môže byť vyriešené v konaní vo veci samej, kde sa vykonáva plnohodnotné
dokazovanie, nielen osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ako v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia.

11. Za osvedčené však považoval, že žalobcovia boli zvolení za členov orgánov Slovenskej kanoistiky.

Tvrdia, že žalovaní im bránia vo výkone ich funkcií, pričom duplicita členstva v orgánoch vyvoláva právnu
neistotu. Preto bolo nevyhnuté, aby žalobcovia osvedčili, ako konkrétne a čím im žalovaní bránia vo
výkone ich funkcií v orgánoch Slovenskej kanoistiky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
žalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatreniadôvodnýnieje.Žalobcoviatotižneosvedčili,žežalovaní
im bránia vo výkone ich funkcií, resp. že je tu prítomný stav právnej neistoty.

12. Čo sa týka žalobcu 1/, Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR ho považuje za prezidenta
Slovenskej kanoistiky, keď v e-mailovej komunikácií z dní 19.6.2025 - 26.6.2025, týkajúcej sa Dodatku
k zmluve o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2025, túto skutočnosť jasne uviedlo, a
preto spomenutý dodatok podpisoval žalobca 1/, nie žalovaný 1/, ktorý sa podľa žalobcov považuje za

prezidenta Slovenskej kanoistiky. Žalobca 1/ je súčasne aj zapísaný ako štatutárny orgán - prezident
v registri mimovládnych organizácií. Štatutárny orgán, konkrétne prezident, je oprávnený zastupovať
Slovenskú kanoistiku navonok, čo plynie zo Stanov Slovenskej kanoistiky. Právne preto spochybnená
činnosť žalobcu 1/ ako prezidenta Slovenskej kanoistiky nie je. I pre tretie osoby je zjavné, že
prezidentom je osoba zapísaná v registri mimovládnych organizácií. Mediálna komunikácia žalovaných

pritomneohrozuježalobcu1/,aniostatnýchžalobcov,vovýkoneichfunkcií.Pretretieosobyjerelevantný
údaj o štatutárnom orgáne údaj zapísaný v registri mimovládnych organizácií, nie jeden mediálny článok,
ktorý žalobcovia predložili.

13. Naviac, súdu prvej inštancie neuniklo pozornosti, že uvedený článok z internetového portálu Denníka

Šport, v ktorom sa žalovaní prezentujú tak, že boli zvolení do orgánov Slovenskej kanoistiky, pochádza
zo dňa 2.7.2025. Žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 19.8.2025, teda
približne za mesiac a pol. Pritom neuviedli, a teda ani neosvedčili, aké konkrétne kroky žalovaní vykonali
po tom, čo sa prezentujú za členov orgánov Slovenskej kanoistiky, ktoré by sa dali vnímať za bránenie vovýkone funkcií žalobcom, resp. za spôsobovanie právnej neistoty. Teda žalobcovia neuviedli, či žalovaní
podpísali konkrétne zmluvy v mene Slovenskej kanoistiky, s kým konali v mene orgánov Slovenskej
kanoistiky,prípadneakúkonkrétnučinnosťmalivjednotlivýchorgánochvykonať,predkýmsaprezentujú

ako členovia orgánov, kto ich za členov orgánov považuje, a pod..

14. Nemožno vnímať za bránenie vo výkone funkcií žalobcom (predovšetkým žalobcovi 1/) skutočnosť,
že Ministerstvu vnútra bolo doručené podanie ohľadom zmeny údajov o štatutárnom orgáne Slovenskej
kanoistiky. Uvedenému podaniu Ministerstvo vnútra nevyhovelo upozornením zo dňa 29.7.2025, keď

upozornilo podávateľa podnetu na absenciu úradne osvedčeného podpisu štatutárneho orgánu -
súčasného prezidenta - žalobcu 1/. Ani do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(19.8.2025) sa nezmenil zápis štatutárneho orgánu - prezidenta Slovenskej kanoistiky. Stále figuruje
ako prezident žalobca 1/. Zároveň súd prvej inštancie, ako to už skonštatoval, nemal za osvedčené,
že uvedený podnet adresoval Ministerstvu vnútra SR žalovaný 1/, ako to žalobcovia vo svojom návrhu
tvrdili. Žalobca 1/ preto neosvedčil, že by mu konkrétnymi krokmi žalovaný 1/ bránil vo funkcii. Podstatné

v tejto súvislosti je, že na zmenu zápisu štatutárneho orgánu je potrebné dodržať § 11 zákona o
združovaní občanov s tým, že sami žalobcovia v návrhu tvrdia, že uznesenie ani zápisnica z Konferencie
zo dňa 30.6.2025 neboli dodnes zverejnené, ani ňou žalobcovia nedisponujú.

15. Žalobcovia 2/ a 3/ tiež nijako neosvedčili, že by im žalovaní 2/ a 3/ bránili vo výkone ich funkcií v

rámciprezídiaSlovenskejkanoistiky.Žalobcovia2/a3/takneosvedčili,žejestvujepotrebabezodkladnej
úpravy pomerov medzi nimi a žalovanými 2/ a 3/.

16.Rovnakásituáciaplatíprižalobcovi4/vovzťahukžalovanému3/.Žalobca4/neosvedčil,žežalovaný
3/ mu akokoľvek bráni vo výkone funkcie predsedu disciplinárnej komisie. Žalobca 4/ netvrdil, a teda ani

neosvedčil, že by zasadala disciplinárna komisia, v rámci ktorej by mu vo výkone funkcie žalovaný 3/
akokoľvek bránil. Ani mimo zasadnutia disciplinárnej komisie žalobca 4/ netvrdil, že by mu žalovaný 3/
akokoľvek zasahoval do výkonu funkcie.

17. Žalobcovia preto neosvedčili, že existuje bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi nimi a

žalovanými, ktorú by súd musel vyriešiť vydaním neodkladného opatrenia. Stav ohrozenia Slovenskej
kanoistiky, teda hypotetický stav, nie je postačujúci na vydanie neodkladného opatrenia.

18. Súd prvej inštancie napokon podotkol, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako fyzické osoby tvrdiac, že Slovenskej kanoistike hrozí vážna ujma (pozri napr. b.

64 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Avšak Slovenská kanoistika ako občianske
združenie (právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou) sa nedomáha týmto návrhom nariadenia
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené by súd ani nemohol skúmať, či Slovenskej kanoistike
hrozí činnosťou žalovaných vážna ujma, pokiaľ sa týchto práv nedomáhala samotná Slovenská
kanoistika.

19. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak podľa súdu prvej inštancie splnené nie sú,
preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a
328 ods. 1 C. s. p. výrokom I. zamietol.

20. Keďže ide o konanie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania (§ 262
ods. 1 C. s. p.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol, v dôsledku
čoho by nárok na náhradu trov konania patril žalovaným, nakoľko boli úspešní (§ 255 ods. 1 C. s. p.).
Žalovaným žiadne trovy konania nevznikli (súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaných), a preto výrokom
II. nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

21. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm.
h) C. s. p. a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietali
záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že „návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
dôvodný nie je“, pretože nebolo osvedčené, že žalovaní bránia žalobcom vo výkone ich funkcií, resp. že

jetuprítomnýstavprávnejneistoty.Napadnutéuzneseniepovažovalizavecnenesprávne,nedostatočne
odôvodnené a nespravodlivé, neodpovedajúce požiadavke zákonnosti a spravodlivosti. Vo vzťahu k
žalobcovi 1/ súd prvej inštancie konštatoval, že nie je právne spochybnená jeho činnosť ako prezidenta
Slovenskej kanoistiky, pretože on podpisoval dodatky s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SRa je to on, kto je ako prezident zapísaný v registri mimovládnych organizácií. Preto podľa názoru súdu
„I pre tretie osoby je zjavné, že prezidentom je osoba zapísaná v registri mimovládnych organizácií.
Mediálna komunikácia žalovaných pritom neohrozuje žalobcu 1/, ani ostatných žalobcov vo výkone ich

funkcií. Pre tretie osoby je relevantný údaj o štatutárnom orgáne údaj zapísaný v registri mimovládnych
organizácií, nie jeden mediálny článok“ (odsek 83 uznesenia). Súd prvej inštancie tiež tvrdil, že
žalobcami preukázaný podnet na zmenu zápisu štatutárneho orgánu v predmetnom registri nemožno
považovať v bránení vo výkone funkcie žalobcu 1/ (odsek 85 uznesenia), keďže k zmene nedošlo a nie
je zrejmé, kto tento podnet podal. A že z osvedčovaných skutočností nie je zrejmé, v čom má spočívať

údajná právna neistota, alebo bránenie vo výkone funkcií žalobcov, keďže medializované články nie sú
schopné zasiahnuť do ich práv (odsek 84 uznesenia). Považovali za potrebné poukázať na niekoľko
nepresností, ktoré viedli k nesprávnym záverom. V čase rozhodovania súdu, už bol zapísaný ako
prezident žalovaný 1/ (viď uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 69C/97/2025-79 z 21.8.2025).
Je preto zrejmé, že argumentácia súdu prvej inštancie ako kľúčový dôvod, prečo nevydať požadované
neodkladné opatrenie neobstojí. Bol názoru, že obava žalobcu 1/ nie je dôvodná, pretože jeho zápis

v registri mimovládnych organizácií mu dáva dostatočnú „ochranu“ v tom, že do výkonu jeho funkcie
nemôže byť zasahované, a že táto ochrana skrz zápis má ďaleko silnejšie postavenie ako mediálne
vyjadrenia žalovaného 1/. Avšak, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uvedené neplatilo, lebo
zapísaným za prezidenta bol žalovaný 1/. Považoval za potrebné dodať, že k zápisu došlo po tom, čo bol
podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň je zrejmé, že neplatí ani predpoklad súdu

prvej inštancie, že ide len o mediálne vystúpenie, ktoré nie je spôsobilé ohroziť výkon funkcie žalobcu
1/, keďže ako sa ukázalo, výkon tejto funkcie bol žalobcovi 1/ zápisom znemožnený, resp. dochádza k
zásahu do jeho práva vykonávať túto funkciu.

22. V súčasne vedenom konaní pred Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. 69C/97/2025 v

súvisiacej veci, kde návrh na vydanie obdobného neodkladného opatrenia, z rovnakých dôvodov ako v
tomto konaní, podávala priamo Slovenská kanoistika, súd prvej inštancie odmietol vydať požadované
neodkladné opatrenie s presne opačným tvrdením, že návrh je nedôvodný, pretože už došlo k zápisu
do registra mimovládnych organizácií žalovaného 1/ ako prezidenta, a podľa názoru súdu, potreba
bezodkladne upraviť pomery trvá len do času vykonania tohto zápisu. Paradoxne, v jednom prípade súd

posudzoval situáciu pred zápisom žalovaného 1/ do registra mimovládnych organizácií, a v druhom už
po tom čo k zápisu došlo. V oboch prípadoch ten istý súd rozhodol, že návrh na vydanie neodkladného
opatrenia je nedôvodný, no s opačným argumentom, že predmetná skutočnosť = zápis do registra,
nastal/nenastal. Takýto prístup sa javí ako denegatio iustitiae/odmietnutie spravodlivosti, pretože súd
zakaždým dospeje k rovnakému záveru s opačnou argumentáciou.

23. Podľa názoru žalobcov, aj vzniknutá situácia ukazuje na opodstatnenosť podaného návrhu. Práve
vydanímneodkladnéhoopatreniabolomožné(astáleje)zabrániťexistenciiparalelnýchštruktúrorgánov
Slovenskej kanoistiky. Je neprijateľné a neudržateľné, aby sa žalovaný 1/ ako nelegitímne a nezákonne
zvolený kandidát stal prezidentom so širokou pôsobnosťou oprávnení v riadení Slovenskej kanoistiky

navonok. O to viac, že takýmto spôsobom, keď súdy odmietajú vykonať „mocenský“ zásah do vzniknutej
situácie, je daný návod, aby sa ktokoľvek mohol znovu formálne nechať zvoliť za prezidenta a zapísať
v registri mimovládnych organizácii. Ako už bolo v návrhu uvedené, vzniká nekonečný bludný kruh,
ktorý bude znamenať len nestabilitu, právnu neistotu a najmä, vážne negatívne dopady na fungovanie
Slovenskej kanoistiky. Rovnako tak dochádza k zásadnému a závažnému zásahu do práv žalobcu 1/,

keďže týmto je priamo obmedzený vo výkone svojej funkcie.

24. Negatívne dopady spôsobené vzniknutou situáciou sa už začali prejavovať. Zo strany ICF -
Medzinárodnej kanoistickej federácie došlo ku kontaktovaniu Ministerstva cestovného ruchu a športu
Slovenskej republiky, ako aj Slovenského olympijského a športového výboru, a to práve z dôvodu

vzniknutej situácie: „Recently, we have received two letters, both declaring new leadership within Slovak
Canoeing. This situation has raised concerns about potential misalignment in the governance of the
federation. (...) In light of this, we kindly seek your clarification on the current governance situation
of Slovak Canoeing, with the aim of ensuring a unified and transparent leadership structure for the
benefit of the sport and its athletes. We also hope the new leadership will represent the transparent

majority of Slovak canoeing.“ Teda: „Nedávno sme dostali dva listy, v ktorých sa deklaruje nové vedenie
v rámci Slovenskej kanoistiky. Táto situácia vyvolala obavy z možného nesúladu v riadení federácie.
(...) Vzhľadom na to by sme vás chceli požiadať o objasnenie súčasnej situácie v oblasti riadenia
Slovenskej kanoistiky s cieľom zabezpečiť jednotnú a transparentnú štruktúru vedenia v prospech tohtošportu a jeho športovcov. Dúfame tiež, že nové vedenie bude reprezentovať transparentnú väčšinu
slovenského kanoistického športu.“ Teda, aj medzinárodné organizácie už začínajú negatívne vzniknutú
situáciu. Je otázkou času, kedy sa k tomu pridajú aj ďalšie organizácie, partneri, dodávatelia, členovia

a ďalší. A je zrejmé, že nebude to len otázkou negatívneho vnímania Slovenskej kanoistiky, ale aj
reálnychnegatívnychdopadovtaknaSlovenskúkanoistiku,akoajnažalobcov,akoosobyvykonávajúce
jednotlivé funkcie. To sa môže prejaviť tak v podobe obmedzenia financovania, straty sponzorov, alebo
neuznaniu krokov Slovenskej kanoistiky, keďže nebude zrejmé, či konala na to oprávnená osoba, alebo
vo vzťahu k žalobcovi vo vylúčení z výkonu ich funkcií v Slovenskej kanoistike, čo sa už začalo diať,

keďže žalobca 1/ bol vymazaný z príslušného registra ako prezident a preto nemôže plnohodnotne
vykonávať svoju funkciu.

25. Vzniknutá nestabilita prehlbuje krízu v Slovenskej kanoistike a ohrozuje jej ďalší chod. Je nanajvýš
dôležité, aby vydaním neodkladného opatrenia, ako ho navrhujú žalobcovia, došlo k súdnomocenskému
zásahu do vzťahov medzi žalobcami a žalovanými a tak aspoň dočasne k stabilizovaniu pomerov,

ktoré tu teraz nastali. Len tak je možné zabezpečiť riadne fungovanie Slovenskej kanoistiky a ochranu
legitímnych očakávaní žalobcov, ktorí boli riadne zvolení do svojich funkcií. Boli názoru, že ak by súd
vydal požadované neodkladné opatrenie, tieto negatívne dôsledky, napr. že medzinárodné inštitúcie
nevedia, s kým majú oficiálne komunikovať, by nenastali. Práve vydaním neodkladného opatrenia bude
zrejmá legitimita orgánov oprávnených konať v mene Slovenskej kanoistiky. A bude tak zabezpečené

právo žalobcov vykonávať svoje funkcie tak, ako do nich boli zvolení. V opačnom prípade, bez ohľadu
na formálny zápis prezidenta v registri, budú naďalej pretrvávať pochybnosti o tom, kto je členom
ktorých orgánov, čo má zjavne negatívne dopady navonok. Tieto negatívne dopady sa už síce začali
prejavovať, avšak môžu byť zhojené - práve vydanie požadovaného neodkladného opatrenia je možné
zamedziť pretrvávaniu negatívnych dôsledkov, a ich ďalšiemu prehlbovaniu a zväčšovaniu. Totiž,

takýto stav môže do budúcna mať aj ďalšie negatívne dôsledky, či už v podobe sankcionovania zo
strany medzinárodnej federácie, resp. prípadných iných postihov na medzinárodnej scéne, ako aj v
prípadnom obmedzení finančných prostriedkov zo strany olympijského výboru a zo strany štátu, alebo
odmietaním zo strany existujúcich alebo potenciálnych partnerov. Ale rovnako aj v podobe pretrvávania
obmedzenia výkonu práv žalobcov pri činnosti orgánov Slovenskej kanoistiky, do ktorých boli zvolení.

Teda, vydaním požadovaného neodkladného opatrenia je možné zabrániť ďalšej eskalácii a množeniu
ďalších negatívnych dopadov vzniknutej situácie. Naviac, práve neodkladné opatrenie môže slúžiť ako
podklad na opravu údajov zapísaných v registri mimovládnych organizácií.

26. Nie je tiež pravda, že žalobcovia nepreukázali iné skutočnosti ako mediálny článok, ktorým by

žalovaný 1/ vystupoval z pozície prezidenta Slovenskej kanoistiky a takto zasahoval do výkonu funkcie
žalobcu 1/. Prílohou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je aj pozvánka na prezídium z
30.6.2025, podpísaná žalovaným 1/ ako prezidentom, čo bolo v samotnom obsahu predmetného návrhu
náležitezdôvodnené.Jenepochybné,žeuž30.6.2025začalžalovaný1/aktívnevyvíjaťčinnosťzpozície
domnelého prezidenta Slovenskej kanoistiky a takto zasahovať do výkonu tejto funkcie žalobcu 1/.

Teda, medzičasom (po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) došlo k zápisu žalovaného
1/ do registra mimovládnych organizácii namiesto žalobcu 1/. Žalobcovi 1/ je tak bránené vo výkone
jeho funkcie ako prezidenta. Relevantné medzinárodné federácie sa obracajú na orgány Slovenskej
republiky s nepochopením a obavami, čo sa stalo. Pretrváva a prehlbuje sa právne neistota u partneroch
Slovenskej kanoistiky a u jej členoch. Došlo k zásahu do legitímnych očakávaní žalobcov (osobitne

žalobcu 1/) a je im bránené vo výkone právomocí vyplývajúcich zo zvolenej funkcie (osobitne vo vzťahu
k žalobcovi 1/).

27. Vo vzťahu k žalobcom 2/ až 4/ považovali za potrebné poukázať na preventívny charakter
neodkladného opatrenia. Tá bezprostredná hrozba tu je reálna a nepochybná, a to už zo samotnej

podstaty spornej konferencie, ktorá sa mala konať 30.6.2025. Napokon, o tom svedčia aj kroky
žalovaného 1/, keďže aj pri ňom sa ukázalo, že žalovaní vykonávajú činnosti vyplývajúce z volieb
uskutočnených 30.6.2025. Okrem iného, aj vo vzťahu k tam zvolenému prezídiu. Ak tieto osoby ignorujú
všetky predchádzajúce závery dotknutých orgánov, vrátane súdu, a ignorujú predchádzajúce voľby,
aktívne sa podieľajú na tom aby boli zvolení, je zrejmé, že tak robia s úmyslom vykonávať činnosť

prislúchajúcu daným funkciám. Preto je plne na mieste, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako
bolo navrhované a zabránil im vopred vo výkone týchto činností. Je v rozpore so zmyslom právnej
úpravy, aby súd pri neodkladnom opatrení čakal až na to, keď sa negatívne dôsledky naplno prejavia.
Trvali na tom, že vydaním neodkladného opatrenia je možné vyriešiť vzniknutý stav, obnoviť právnuistotu, minimalizovať vzniknuté škody na právach dotknutých osôb a eliminovať prípadné ďalšie škody.
Vzniknutá situácia prináša značnú ujmu v právach žalobcov vykonávať funkcie, do ktorých boli riadne,
legálne a legitímne zvolení. Osobitne to platí pre žalobcu 1/, ktorému činnosťou žalovaného 1/ je

zásadným spôsobom bránené, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a riadne prejavenou vôľou
členov Slovenskej kanoistiky, vykonávať funkciu prezidenta. Teda, existuje tu bezodkladná potreba
úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými, ktorú môže vyriešiť iba súd vydaním neodkladného
opatrenia.

28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

29. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

32. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

33. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

34. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v prípade neodkladného opatrenia

zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu
bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie
predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

35. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami alebo obava z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

36.Pojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jenutnéinterpretovaťtak,žebez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma.
Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí
prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada,

ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné
opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami
sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba voveci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.

37. Odvolací súd ďalej uvádza, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje aj preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú
byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať

z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí
deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, a že z jeho strany nejde zrejme o bezúspešné
uplatňovanie práva, resp. musí tvrdiť a preukázať skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o existencii
nároku, ktorý nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti (opodstatnenie neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami) a nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti

preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť
tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. Pred nariadením
neodkladného opatrenia súd musí tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov.

38. Koncepcia Civilného sporového poriadku upustila od koncepcie predbežnosti neodkladných
opatrení, z dôvodu ktorého nie je nevyhnutné, aby v predmetnej veci vždy nasledovalo aj konanie vo veci
samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak sa konanie

končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala
žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši
s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou
samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných

po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C. s. p.) a v prípade návrhov
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované
žalobou podľa § 336 ods. 1 C. s. p. (t. j. pri tých, kde absentuje bezprostredná väzba na konanie o
procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia). Samotné neodkladné opatrenie potom poskytuje stranám trvalú

úpravu ich pomerov rovnako, ako by mohla byť dosiahnutá v konaní vo veci samej. Vzhľadom na
skutočnosť, že neodkladné opatrenie predstavuje zrýchlené konanie, v ktorom sa nevykonáva riadne
dokazovanie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec
samu, je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
takého neodkladného opatrenia; súd je totižto povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania

neodkladného opatrenia domáha, ale rešpektovať aj práva toho, proti komu takýto návrh smeruje.
Je preto vylúčené, aby sa neodkladným opatrením usporiadavali vzťahy medzi stranami tam, kde je
potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej; osvedčenie bezodkladnej
potreby upraviť pomery strán nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo
veci samej. Neodkladné opatrenie tak ani po zmene koncepcie Civilného sporového poriadku nie je

prostriedkom, ktorým si strany môžu a majú riešiť spornosť vzťahov v zrýchlenom konaní bez toho,
aby sa ochrany svojich práv domáhali aj v riadnom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
konzumuje vec samu, preto neobstojí tam, kde z povahy veci vyplýva, že trvalá úprava pomerov medzi
stranami môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej.

39. Z vyššie uvedeného rezonuje, že pokiaľ sa žalobcovia podaným návrhom domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu činnosti
prislúchajúcich funkcii prezidenta Slovenskej kanoistiky, funkcii člena prezídia Slovenskej kanoistiky
a funkcii predsedu disciplinárnej komisie Slovenskej kanoistiky, z povahy a charakteru navrhovaného
neodkladného opatrenia vyplýva, že nemôže ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

konzumuje vec samu, pretože neodkladné opatrenie v danom prípade nemôže poskytnúť stranám
trvalú úpravu ich pomerov; táto môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej, v ktorom má byť
preskúmaná spornosť nárokov, ktorých ochrany sa žalobcovia domáhajú navrhovaným neodkladným
opatrením.Vtejtosúvislostipretoajsúdprvejinštanciecelkomsprávnezdôraznil,žekonanieonariadeníneodkladného opatrenia neslúži (ani nemôže slúžiť) na vyriešenie toho, kto v Slovenskej kanoistike je
členom jej orgánov, resp. ktorá voľba členov orgánov je platná.

40. Žalobcovia preto boli povinní už v podanom návrhu uviesť, čoho sa mienia domáhať žalobu vo veci
samej, čo neurobili. Naopak z obsahu podaného návrhu vyplýva, že žalobcovia sa podaným návrhom
domáhajú trvalej úpravy vzťahov medzi stranami, keď uvádzajú, že v danom prípade je neodkladné
opatrenie spôsobilé dosiahnuť požadovaný účel a trvalo vyriešiť vzniknutý problém paralelných štruktúr.
Nie je úlohou súdu nahrádzať v tomto smere aktivitu žalobcov a určovať za žalobcov, akú žalobu

vo veci samej majú podať. Tomuto účelu neslúži ani ustanovenie § 336 C. s. p., nakoľko súčasťou
úvahy súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skúmanie toho, či
žalobcovia hodnoverne osvedčili hmotnoprávny nárok, ktorého sa mienia domáhať žalobou vo veci
samej; nie skúmanie toho, či osvedčili hmotnoprávny nárok, ktorého by mali a mohli domáhať žalobou
vo veci samej podľa súdu. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej, pritom musí viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v konaní o žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť

jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Iba vtedy, ak je pravdepodobnosť úspechu vo veci
samej vyššia ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je splnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a
trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobcovia domáhajú navrhovaným neodkladným opatrením (k tomu
porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 113/2017, z 25.4.2019 a sp. zn. 8 Cdo

147/2017, z 29.1.2019).

41. Ak si teda žalobcovia ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolili inštitút
neodkladného opatrenia bez nadväznosti na žalobu vo veci samej, je nutné konštatovať, že
argumentácia žalobcov v prospech vyhovenia navrhovaného neodkladného opatrenia postráda dôležitú

skutočnosť a síce, že v celom rozsahu ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia, pretože
nariadením neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci, by žalobcovia dosiahli trvalé
usporiadanie ich vzťahov, hoci sa nejedná o taký nárok, kde neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov, čo samo-osebe je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

42. Odvolací súd tiež uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie
návrh na nariadenia neodkladného opatrenia (okrem iného) zamietol aj z dôvodu, že žalobcovia podali
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako fyzické osoby tvrdiac, že Slovenskej kanoistike hrozí
vážna ujma, avšak Slovenská kanoistika ako občianske združenie (právnická osoba s vlastnou právnou

subjektivitou),sanedomáhatýmtonávrhomnariadenianeodkladnéhoopatrenia.Vzhľadomnauvedené,
by súd ani nemohol skúmať, či Slovenskej kanoistke hrozí činnosťou žalovaných vážna ujma, pokiaľ sa
týchto práv nedomáha samotná Slovenská kanoistika. Žalobcovia v podanom odvolaní vecne ani právne
neargumentujú proti týmto záverom súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho je potrebné považovať ich
za správne.

43. K námietke žalobcov, že v čase rozhodovania napadnutého uznesenia bol ako prezident
Slovenskej kanoistiky zapísaný žalovaný 1/, čo vyplýva z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV,
č. k. 69C/97/2025-79, zo dňa 21.8.2025 a teda argumentácia súdu prvej inštancie ako kľúčový
dôvod neobstojí, odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, kto bol alebo je zapísaný v registri

mimovládnychorganizácií,navrhovanýmneodkladnýmopatrenímniejemožnédosiahnuťzmenuzápisu
štatutárneho orgánu v registri mimovládnych organizácii, ani zabrániť existencii paralelných štruktúr
orgánov Slovenskej kanoistiky, ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia. To je možné dosiahnuť
iba žalobou vo veci samej. Posudzovanie týchto skutočností presahuje rámec konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným

postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v rozsahu meritórneho posúdenia. Odvolací
súd pritom opätovne zdôrazňuje, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia neslúži (a nemôže
slúžiť) na vyriešenie toho, kto v Slovenskej kanoistike je členom jej orgánov, resp. ktorá voľba členov
orgánov je platná. Neobstojí preto ani argument žalobcov, že práve vydaním neodkladného opatrenia
bude zrejmá legitimácia orgánov oprávnených konať v mene Slovenskej republiky.

44. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd preto uzatvára, že
žalobcovianávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,dožadujúcsajehonariadenímtrvalejúpravy
vzťahov medzi stranami, neprípustne obchádzajú inštitút konečnej súdnej ochrany v podobe žaloby voveci samej, čo rezultuje v záver o neosvedčení potreby neodkladnej úpravy. Neosvedčenie splnenia
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p., vyúsťuje
do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného

opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným

1/ až 3/ priznal proti žalobcom 1/ až 4/ plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).