Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423208383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO : 53 255 739, proti žalovanej : Ž. J., A.. XX.
XX. XXXX, W. S. Q. M. XX, W., o zaplatenie 1.572,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. 01. 2025 sp. zn. 62Csp/46/2023 - 200, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v časti lehoty na plnenie
priznanej pohľadávky z m e ň u j e tak, že žalovaná je túto p o v i n n á zaplatiť žalobcovi
v pravidelných splátkach vo výške 50 € mesačne, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho
mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod
následkom straty výhody splátok.
Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
2.300,21 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 100,66 eur, úrokom vo
výške 26,68 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 50,- eur mesačne, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, počnúc

kalendárnym mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Zároveň žalobcovi proti
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 1.572,79 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 26,68 % ročne zo sumy 1.683,43 eur od
26. 8. 2021 do 27. 8. 2021; 26,68 % ročne zo sumy 1.659,03 eur od 28. 8. 2021 do 27. 9. 2021; 26,68 %
ročne zo sumy 1.634,63 eur od 28. 9. 2021 do 4. 11. 2021; 26,68 % ročne zo sumy 1.618,73 eur od 5.
11. 2021 do 24. 11. 2021; 26,68 % ročne zo sumy 1.610,23 eur od 25. 22. 2021 do 16. 12. 2021; 26,68

% ročne zo sumy 1.594,33 eur od 17. 12. 2021 do 13. 1. 2022; 26,68 % ročne zo sumy 1.578,43 eur od
14. 1. 2022 do 10. 2. 2022; 26,68 % ročne zo sumy 1.554,03 eur od11. 2. 2022 do 19. 4. 2022; 26,68
% ročne zo sumy 1.529,63 eur od 20. 4. 2022 do 19. 5. 2022; 26,68 % ročne zo sumy 1.513,73 eur od
20. 5. 2022 do 20. 7. 2022; 26,68 % ročne zo sumy 1.487,23 eur od 20. 9. 2022 do 22. 11. 2022;
26,68 % ročne zo sumy 1.471,33 eur od 23. 11. 2022 do 20. 2. 2023; 26,68 % ročne zo sumy 1.452,73
eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.683,43 eur od

26. 8. 2021 do 27. 8. 2021; 5 % ročne zo sumy 1.659,03 eur od 28. 8. 2021 do 27. 9. 2021; 5 % ročne
zo sumy 1.634,63 eur od 28. 9. 2021 do 4. 11. 2021; 5 % ročne zo sumy 1.618,73 eur od 5. 11. 2021
do 24. 11. 2021; 5 % ročne zo sumy 1.610,23 eur od 25. 11. 2021 do 16. 12. 2021; 5 % ročne zo sumy1.594,33 eur od 17. 12. 2021 do 13. 1. 2022; 5 % ročne zo sumy 1.578,43 eur od 14. 1. 2022 do 10. 2.
2022; 5 % ročne zo sumy 1.554,03 eur od 11. 2. 2022 do 19. 4. 2022; 5 % ročne zo sumy 1.529,63 eur
od 20. 4. 2022 do 19. 5. 2022; 5 % ročne zo sumy 1.513,73 eur od 20. 5. 2022 do 20. 7. 2022; 5 %

ročne zo sumy 1.503,13 eur od 21. 7. 2022 do 19. 9. 2022; 5 % ročne zo sumy 1.487,23 eur od 20.
9. 2022 do 22. 11. 2022; 5 % ročne zo sumy 1.471,33 eur od 23. 11. 2022 do 20. 2. 2023; 5 % ročne
zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca poukazoval
na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 6. 2023 nadobudol pohľadávku proti
žalovanej zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 6. 3.

2014, spolu s jej príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO,
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO : 35 787 783, ktorá následne zanikla zlúčením s obchodnou
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09
Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 ako
veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 6. 3. 2014 Zmluvu, na základe ktorej právny predchodca
žalobcuposkytolžalovanejpeňažnéprostriedky. Podmienkyčerpania,podmienkysplácania,podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve. Žalobca má za to, že
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 - § 507 Obch. zákonníka, zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3/ Žalovaná neplnila pohľadávku riadne a včas; dostala sa do omeškania so splácaním úveru po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu ku dňu 25. 8.
2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. V čase postúpenia
pohľadávky na žalobcu táto predstavovala celkovú sumu 1.803,49 eur, ktorá pozostávala z nesplatenej
istiny vo výške 1.683,43 eur a riadneho úroku vo výške 120,06 eur. Aktuálna výška pohľadávky je

generovaná bankovým systémom. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške
875,61 eur, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 791,29 eur, riadneho úroku vo výške 47,70
eur, úroku z omeškania vo výške 3,62 eur a poplatkov vo výške 33 eur. Žalobca si tiež uplatňuje nárok
na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 791,29 eur, počnúc dňom nasledujúcim po dni
postúpenia pohľadávky na žalobcu, t. j. počnúc dňom 26. 10. 2022.

4/ Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vykonala nasledovné úhrady : dňa 27. 8. 2021 sumu
24,40 eur; dňa 27. 9. 2021 sumu 24,40 eur; dňa 4. 11. 2021 sumu 15,90 eur; dňa 24. 11. 2021 sumu
8,50 eur; dňa 16. 12. 2021 sumu 15,90 eur; dňa 13. 1. 2022 sumu 15,90 eur; dňa 10. 2. 2022 sumu
24,40 eur; dňa 19. 4. 2022 sumu 24,40 eur; dňa 19. 5. 2022 sumu 15,90 eur; dňa 20. 7. 2022 sumu
10,60 eur; dňa 19. 9. 2022 sumu 15,90 eur; dňa 22. 11. 2022 sumu 15,90 eur a dňa 20. 2. 2023 sumu

18,60 eur. Žalobca tieto úhrady započítal na dlžnú istinu; žalovaná suma tak predstavuje 1.572,79 eur,
pričom pozostáva z istiny vo výške 1.452,73 eur a úrokov vo výške 120,06 eur.
5/ Žalovaná namietala, že uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach, ktoré však bližšie nešpecifikovala. Namietla tiež aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, ktorý podľa jej názoru nedodržal podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách; v

písomnom podaní zo dňa 24. 1. 2025 žalovaná navrhla, aby jej súd v prípade, že žalobe vyhovie, povolil
plnenie v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, nakoľko jednorazové plnenie by pre ňu bolo likvidačné;
žalobcovi spláca už z iných dlhov sumu 200,- eur mesačne, pričom jej príjem je cca 700,- eur mesačne,
z čoho ešte živí maloletého syna vo veku 6 rokov.
6/ Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 17. 4. 2024 detailne špecifikoval vymáhanú pohľadávku,

a to tak, že žalovaná celkovo čerpala z úverového rámca sumu istiny vo výške 7.224,86 eur, dlžné riadne
úrokypredstavovalisumu 1.936,72eur,poplatkypredstavovalisumu1.034,-eurazmluvnépokutysumu
262,90 eur. Žalovaná uhradila do dňa zosplatnenia celého úveru sumu 8.654,99 eur, z ktorej 5.541,43
eur bolo započítaných na istinu, 1.816,66 eur bolo započítaných na zmluvný úrok, suma 1.034,- eur bola
započítaná na poplatky a suma 262,90 eur bola započítaná na zmluvné pokuty. Na žalobcu tak bola

postúpená pohľadávka vo výške 1.572,79 eur.
7/ Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 27. 01. 2025, na ktoré sa nedostavila žiadna
zo sporových strán; keď obe strany svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili. Vec po právnej
stránke posúdil na základe § 497 Obch. zák., ďalej § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm.
a/ až l/, písm. s/, písm. z/ a aa/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej §

92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 5, ods. 9, § 54a, § 565, § 524
ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obč. zák., ako aj § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.8/ Vykonaným dokazovaním ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nesporovala, mal súd prvej
inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty, podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver formou predschváleného úverového rámca. Žalobkyňa síce namietala, že zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tieto ale bližšie nekonkretizovala a neuviedla, ktoré zmluvné
podmienky sú podľa nej neprijateľné. Súd prvej inštancie sám pritom po preskúmaní zmluvy nezistil,
že by táto obsahovala podmienky, ktoré by spôsobovali natoľko intenzívnu nerovnováhu v právach a

povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, že by ich bolo možné považovať za neprijateľné. Rovnako tak
súd nezistil absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré táto má obligatórne
obsahovať v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
a teda táto bola riadne a platne uzatvorená.
9/ Pokiaľ žalovaná namietala aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, z dôvodu
nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, mal súd prv

ej inštancie za to, že boli kumulatívne splnené dve zákonom vyžadované podmienky postúpenia
pohľadávky na tretiu osobu, vrátane nebankového subjektu. Týmito podmienkami sú : (a) existencia
omeškania dlžníka po dobu viac ako 90 dní nepretržite a (b) zaslanie písomnej výzvy dlžníkovi na
zaplatenie dlhu. Ustálená súdna prax vychádza zo záveru, že k výzve veriteľa podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankáchnemožnopristupovaťformalistickyavyžadovaťajnaplnenietakýchobsahovýchnáležitostítejto

výzvy, ktoré v zákone nie sú výslovne uvedené. Za výzvu veriteľa podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách tak
treba považovať akýkoľvek písomný prejav vôle veriteľa doručený do dispozičnej sféry dlžníka, ktorým
veriteľ požaduje od dlžníka úhradu dlžnej sumy. Za takýchto okolností je nutné považovať za výzvu
veriteľa v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ak toto
oznámenie obsahuje výzvu na plnenie záväzkov dlžníka. V prejednávanej právnej veci nebolo sporným,

že žalovanej bolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 08. 2021, pričom
z obsahového hľadiska toto oznámenie obsahovalo aj výzvu na splnenie záväzkov žalovanej. Nakoľko
ako vyplynulo aj zo žalobcom predloženého prehľadu obratov na úverovom účte, bola žalobkyňa v tomto
čase v omeškaní po dobu viac ako 90 dní nepretržite, právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo
postúpiť pohľadávku voči žalovanej na tretiu osobu, aj osobu odlišnú od banky, a to aj bez súhlasu

žalovanej. Súd prvej inštancie má za to, že pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená platne
a postúpenie bolo žalovanej riadne oznámené; žalobca je tak v konaní vecne aktívne legitimovaný.
10/ Skutkové tvrdenia žalobcu o výške poskytnutého úveru, splatenej časti istiny a úrokov, ako aj
zostávajúcej dlžnej istiny a úrokov vyplynuli nielen z listinných dôkazov predložených žalobcom, ale
aj zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, a teda ich súd považoval za nesporné v

súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP. Z listinných dôkazov tiež súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre
ktoré by pohľadávka žalobcu mala byť čo i len čiastočne premlčaná. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 1.572,79 eur, riadnych úrokov
v konštantnej výške 612,69 eur ( rozpísaných do viacerých výpočtových vzorcov s tým, že súd tento
nárok vo výroku vyjadril jednou sumou, keďže táto suma sa s plynutím času už nemení ); ďalej úrokov

vo výške 26,68 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia, úrokov z omeškania v
konštantnej výške 114,76 eur ( rozpísaných do viacerých výpočtových vzorcov, s tým, že súd vo výroku
vyjadril tento nárok jednou sumou, keďže táto suma sa plynutím času už nemení ), úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia. Celková konštantná suma,
ktorej sa žalobca domáhal, bola spolu 2.300,21 eur a variabilná ( navyšujúca sa suma predstavovala

úroky vo výške 26,68 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia a úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.452,73 eur od 21. 2. 2023 do zaplatenia ).
11/ Žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, preto vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods.
2 Obč. zák. aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania; súd zaviazal žalovanú vo výrokovej časti
rozsudku aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.452,73 eur od 21.

2. 2023 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané podľa § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. a tiež v konštantnej výške 114,76 eur za obdobie od 26. 8. 2021 do 20. 2. 2023.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na splnenie jej záväzkov, pričom písomná
predžalobná výzva predstavuje účelný úkon priamo smerujúci k vymáhaniu pohľadávky. Tieto náklady

si žalobca uplatnil vo výške tarifnej odmeny v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.
12/ Naostatok sa súd prvej inštancie zaoberal aj návrhom žalobkyne na povolenie plnenia v splátkach
a hoci žalobkyňa dôkazy o svojej finančnej situácii nepredložila, súdu prvej inštancie sa jej tvrdenia
javili ako dôveryhodné, pričom žalovaná prejavila ochotu splniť si svoje záväzky. Súd prihliadal na to,že jednorazové plnenie by mohlo existenčne ohroziť výživu maloletého dieťaťa žalovanej; súd prvej
inštancie preto povolil žalovanej plnenie dlhu v splátkach podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP.
13/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2

CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
14/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý svoje odvolanie formuloval
alternatívne aj ako návrh na opravu výroku rozsudku. Podľa žalobcu v predmetnom výroku rozsudku
došlo k zrejmej nesprávnosti, a to v tej jeho časti, v ktorej súd povolil plnenie dlhu v splátkach, a to

tak, že do tejto časti výroku súd nezahrnul následok straty výhody splátok v prípade neplnenia splátok
žalovanou riadne a včas. Keďže súd v rozsudku nikde neuvádza, že by z akéhokoľvek dôvodu nemienil
zahrnúť do rozhodnutia stratu výhody splátok, žalobca sa domnieva, že sa tak stalo v dôsledku, že súd
„opomenul“ zahrnúť uvedené do výroku. Žalobca preto navrhol, aby súd prvej inštancie podľa § 224
CSP vydal opravné uznesenie, ktorým vyššie označenú zrejmú nesprávnosť rozsudku zo dňa 27. 01.
2025 odstráni.

15/ Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s právnym posúdením žalobcu, že ide o zrejmú nesprávnosť,
žalobca podal zároveň proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré smeruje proti tej časti
výroku rozsudku, ktorou súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach po 50,- eur mesačne.
Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
16/ Žalobca uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaná splácala žalobcovi priznaný nárok v mesačných
splátkach po 50,- eur, avšak nesúhlasí s takou formuláciou výroku I rozsudku, podľa ktorej súd pri
povolení plnenia dlhu v splátkach nezahrnul aj následok straty výhody splátok pri neplnení splátok

žalovanou riadne a včas. Žalobca zdôraznil, že je ochotný pristúpiť na postupné splácanie dlhu v 50,-
eurových mesačných splátkach výlučne vtedy, keď táto možnosť žalovanej bude v prípade nesplácania
dlhu v splátkach sankcionovaná zročnosťou celého dlhu a žalobca bude môcť od žalovanej vyžadovať
jednorazové splatenie dlhu. len pri takejto formulácii možno predpokladať, že súdom priznaný nárok
bude žalovanou splnený riadne a včas. V tomto zmysle navrhoval žalobca odvolaciemu súdu, aby zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17/ Na odvolanie sa žalovaná nevyjadrila.
18/ Z obsahu spisu vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie ( vyjadrenie zákonného sudcu na č.l. 221
spisu ) neboli v danom prípade splnené podmienky na vydanie opravného uznesenia, nakoľko nejde o

zrejmú chybu v písaní, počítaní, ani inú zrejmú nesprávnosť ( napr. zjavný rozpor výroku s odôvodnením,
prektorýbybolozrejmé,žesúdmalvúmysleformulovaťvýrok inýmspôsobom).Prikomparáciicelkovej
dlžnej sumy 2.300, 21 eur s príslušenstvom a výšky mesačnej splátky po 50,- eur nie je reálna hrozba,
že by žalobca bol nútený pre blížiace sa premlčanie ( 10-ročná premlčacia doba ) vymáhať pohľadávku
v exekučnom konaní skôr, ako bude dlh splatný v celom rozsahu, pričom ak nebude žalovaná plniť

riadne a včas, bude jej narastať príslušenstvo, t. j. žalobca bude mať prípadné omeškanie žalovanej
kompenzované. Následne súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalobcu.
19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania žalobcu v zmysle § 379
a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. vo vyhovujúcom výroku v jeho časti, týkajúcej sa lehoty splatnosti priznanej

pohľadávky ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je nutné
priznať úspech.
20/ Úvodom odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že návrh
žalobcu na vydanie opravného uznesenia ( ktorým by súd prvej inštancie povolil splácanie priznanej

pohľadávkyvmesačnýchsplátkachpodhrozboustratyvýhodysplátok),niejenávrhomnaopravuchyby
v zmysle ust. § 224 CSP. Právny pojem „zrejmá nesprávnosť“ je nutné chápať ako napr. chybu v písaní
či počítaní, ktorá sa prejaví ako rozpor medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením, alebo znením
vyhláseného výroku rozsudku a jeho znením v písomnom vyhotovení rozsudku, či v iných viditeľných
chybách spôsobených mechanickou činnosťou napr. preklepom. Tento inštitút však neslúži na takú

opravu, ktorou by súd menil už vyhlásený rozsudok - súd je totiž limitovaný ust. § 219 ods. 4 CSP, podľa
ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom. V posudzovanej právnej veci teda súd prvej inštancie
správne uzavrel, že sa v prípade návrhu žalobcu nejedná o opravu chýb v rozsudku a podanie žalobcu
vyhodnotil ako odvolanie proti rozsudku ( v časti týkajúcej sa lehoty splatnosti priznanej pohľadávky ).21/ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22/ Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
23/ Ako vyplýva z odvolania žalobcu, tento nenamieta proti tomu, aby mohla žalovaná súdom uloženú
povinnosť zaplatiť peňažný dlh splniť postupne, v splátkach po 50,- eur mesačne, t.j. žalobca súhlasí s

tým, že jemu priznaná peňažná pohľadávka nebude uhradená jednorazovo. Tým, že súd prvej inštancie
povolil žalovanej splniť si jej uloženú peňažnú povinnosť v sume 2.300,21 eur s príslušenstvom v
opakujúcich sa mesačných splátkach vo výške po 50,- eur, určil vlastne žalovanej dlhšiu lehotu na
splnenie peňažného záväzku, než ako keby rozhodol o jej povinnosti uhradiť peňažné plnenie celé
naraz. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o otázke lehoty na plnenie vychádzal z tvrdení žalovanej
o jej zhoršenej platobnej schopnosti a jej vyživovacej povinnosti voči 6-ročnému maloletému dieťaťu;

prihliadol zároveň na snahu žalovanej splniť si záväzok voči žalobcovi. Povolením plnenia v splátkach
súdprvejinštancieposkytolžalovanejakodlžníkoviurčitúvýhodu,naúkoržalobcu,akoveriteľa,ktorému
sa tým predĺžila lehota, do ktorej je žalovaná povinná splniť si svoj záväzok voči nemu. Podľa názoru
odvolacieho súdu je žiadúce, aby bola výhoda dlžníka ( žalovanej ) spočívajúca v možnosti poskytnutia
dlhšej lehoty na plnenie, vybalansovaná vo vzťahu k veriteľovi ( žalobcovi ) uplatnením sankcie v podobe

straty poskytnutej výhody plnenia v splátkach v prípade, ak žalovaná ako dlžník nebude dlh splácať
pravidelne. Hrozba straty poskytnutej výhody plnenia v splátkach predstavuje pre žalovanú ako dlžníka
motiváciu, aby sa s úhradou čo i len jednej splátky nedostala do omeškania a zároveň pre žalobcu
ako veriteľa vyššiu mieru istoty, že dlžník bude splácať svoj peňažný záväzok načas. Pokiaľ súd prvej
inštancie síce poskytol žalovanej výhodu plnenia v splátkach avšak bez hrozby straty tejto výhody v

prípade omeškania so splácaním pohľadávky, vec nesprávne právne posúdil ( § 365 písm. h/ CSP ).
24/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti ( t.
j. výlučne čo do lehoty splatnosti priznanej pohľadávky ) tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia
odvolacieho súdu, na základe ust. § 388 CSP. Zároveň podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania ( ako tzv. závislý výrok ).

25/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto
mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).