Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120202909
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1120202909.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: A.. K. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E. vŕšok XX, XXX XX R., proti žalovaným: 1. FEMINIA Family s.r.o. v
konkurze, so sídlom Račianska 31, 831 02 Bratislava, IČO: 35 864 656, 2. B.. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bydlisko F. XXXXX/XXE, XXX XX R., 3. G.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. 2, XXX
XX R., žalovaný 2. a 3. zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie tohto konania do skončenia konania sp. zn. 4C/222/2008 s a z
a m i e t a.

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovaná 1. a žalovaní 2. a 3. m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou v listinnej podobe doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa
05.02.2020 domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1. ako predávajúcou

a žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi je neplatná. Ďalej sa domáhala, aby jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s A.. A. E., D.., sú bývalými manželmi a v čase podania
žaloby v tejto veci medzi nimi prebiehalo na Okresnom súde Bratislava IV konanie sp. zn. 4C/222/2008
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je aj obchodný podiel u žalovanej 1. Okresný súd Bratislava

IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/222/2008 vydal dňa 15.10.2013 uznesenie v spojení s uznesením
zo dňa 12.12.2013, ktorým pribral do daného konania znaleckú organizáciu z odvetvia oceňovanie a
hodnotenie podnikov, a to za účelom stanovenia hodnoty obchodných podielov, ako aj výšky podielov
na zisku spoločností, okrem iných aj žalovanej 1. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná 1. bola
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. G., obec
R. - mestská časť E. mesto, okres R. I, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom O. úradom R.,
odbor katastrálny, a to nebytového priestoru č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na

ulici L., R., vchod č. XX, súpisné číslo bytového domu XXX, pričom bytový dom je postavený na pozemku
parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X. K nebytovému priestoru patrí aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
741/10000napozemkuparcelaregistra„C“parc.č.XXXX/Xovýmere363m2,druhpozemku:zastavaná
plocha a nádvorie a na priľahlých pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 290 m2,parc. č. XXXX/XX o výmere 123 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Staré mesto, obec R. - E. G., okres R.
I a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor (ďalej

spoločne len „nehnuteľnosť“). Žalobkyňa sa náhodne dostala k informácii, že vlastníctvo k nehnuteľnosti
je predmetom vkladového konania vedeného pod sp. zn. V-49/2020, preto dňa 03.01.2020 podala na
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor žiadosť o zastavenie jej nezákonného prevodu. Žalobkyňa
sa taktiež dostala k informácii, že nehnuteľnosť bola bez jej súhlasu prevedená na žalovaných 2. a 3.,
hoci išlo o majetok, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM. V dôsledku uvedeného má žalobkyňa za

to, že A.. A. E., D.. si mal vyžiadať jej súhlas s prevodom nehnuteľnosti, pretože nejde o bežnú vec.
Dodala, že jej súhlas na prevod nehnuteľnosti nebol daný, preto je podľa nej neplatná kúpna zmluva,
ktorou nadobudli žalovaní 2. a 3. vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

3. Žalovaná 1. sa k žalobe vyjadrila podaním v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného
predpisu, doručeným súdu dňa 13.10.2020 (č.l. 41-43). Názor žalobkyne o neplatnosti prevodu

nehnuteľnosti v ňom označila za nesprávny. Obchodný podiel žalobkyne u žalovanej 1. nie je predmetom
vysporiadania BSM. Dodala, že A.. A. E., D.. tento nadobudol darom od svojej sestry B.. G. D. na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.06.2004. Z dôvodu, že išlo o dar, žalovaná 1. nepatrí
do masy BSM žalobkyne a A.. A. E., ktorý v žalovanej 1. pôsobil ako spoločník a konateľ. Do masy
BSM teda nepatrí ani žiaden obchodný podiel v žalovanej 1. Žalovaná 1. uviedla, že dňa 04.04.2006

kúpila nehnuteľnosť, ktorú od nej odkúpili dňa 17.01.2020 žalovaní 2. a 3. Z faktu, že žalovaná 1. kúpila
nehnuteľnosť vyplýva, že žalovaná 1. túto nadobudla v čase, keď už mala žalobkyňa a A.. A. E., D..
zrušené BSM. Ich BSM bolo totiž zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20C/240/03-44
zo dňa 18.10.2005, právoplatným dňa 03.01.2006, teda tri mesiace pred kúpou nehnuteľnosti. Žalovaná
1. ďalej poukázala na list Okresného úradu R., katastrálny odbor zo dňa 17.01.2020, z ktorého podľa

nej vyplýva, že prevodu nehnuteľnosti z jej vlastníctva nebránila žiadna prekážka. Podľa žalovanej 1.
neexistovala žiadna prekážka na prevod nehnuteľnosti, pretože sa žiadnym spôsobom nenarušili ani
neohrozili akékoľvek práva alebo záujmy žalobkyne. Žalovaná 1. v závere svojho vyjadrenia namietla
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a navrhla podanú žalobu zamietnuť.

4. Žalovaná 1. doručila súdu dňa 14.10.2020 v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného
predpisu, dodatok k vyjadreniu k žalobe (č.l. 57-58). Uviedla, že cieľom podania žaloby v tomto konaní
bolo prerušiť konanie o vyporiadaní BSM vedené pod sp. zn. 4C/222/2008, pričom tento cieľ sa aj
žalobkyni podarilo dosiahnuť. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 4C/222/2008-1354 zo dňa
18.02.2020 konanie o vyporiadanie BSM prerušil, avšak na odvolanie A.. A. E., D.. bolo predmetné

uznesenie o prerušení konania Krajským súdom v Bratislave zrušené.

5. Žalovaní 2. a 3. doručili súdu dňa 05.08.2021 vyjadrenie k žalobe (č.l. 86-91). Uviedli, že dňa
30.12.2019 uzatvorili žalovaná 1. ako predávajúci s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do BSM. K argumentácii

žalobkyne v žalobe uviedli, že v prípade, ak obchodný podiel nadobudne jeden z manželov počas
trvania manželstva s tým, že na jeho nadobudnutie boli použité prostriedky z BSM, súčasťou BSM
sa stáva hodnota obchodného podielu a nie práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu
manžela/manželky - spoločníka spoločnosti, v tomto konkrétnom prípade bývalého manžela žalobkyne,
A.. A. E., D.. Žalobkyňa preto podľa nich nesprávne tvrdí, že na prevod nehnuteľnosti, ktorá patrí

do výlučného vlastníctva žalovanej 1. (do jej majetku), sa vyžadoval súhlas žalobkyne a absencia jej
súhlasu s prevodom nehnuteľnosti spôsobuje relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu v zmysle
§ 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“). Podľa nich
žalobkyňa nesprávne tvrdí, že na prevod nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná 1.,
je potrebný jej súhlas v zmysle § 145 ods. 1 OZ, keďže jej bývalý manžel je výlučným spoločníkom

žalovanej 1. Žalovaní 2. a 3. vo vzťahu k nimi tvrdenej nesprávnosti argumentácie žalobkyne poukázali
nazáveryrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Cdo/196/2018zodňa28.01.2020.
K svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dodali, že vecno-
právne účinky vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ich prospech nastali ku dňu 17.01.2020
(V-49/2020), t.j. žalovaný 2. a žalovaná 3. sa od uvedeného dňa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti. Zároveň v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1. ako predávajúcim a
žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi nebola na žiadnom z listov vlastníctva vzťahujúcim sa k nehnuteľnosti
zapísaná žiadna informatívna alebo obmedzujúca poznámka. Zdôraznili, že nemali a ani nemohli mať
akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, že by nehnuteľnosť bola súčasťou BSM, a že by sa na jej prevodvyžadoval súhlas žalobkyne. Žalovaní 2. a 3. boli podľa svojho vyjadrenia pri nadobúdaní nehnuteľnosti
preukázateľne dobromyseľní, resp. konali v dobrej viere a teda sú jej nespochybniteľnými vlastníkmi.
Poukázali tiež na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pretože

určovacia žaloba nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Na súde prebieha medzi
žalobkyňou a jej manželom pánom RNDr. A. E., D.. konanie o vyporiadanie BSM, podľa nich práve
v tomto konaní je súd oprávnený a povinný predbežne rozhodnúť tiež o otázke, ktorá je predmetom

tohto súdneho konania. V tomto súdnom konaní nedôjde a ani nemôže dôjsť ku konečnému urovnaniu
vzťahov žalobkyne a jej bývalého manžela A.. A. E., D.. Na záver žalovaný 2. a žalovaná 3. navrhli, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobkyňa doručila súdu v listinnej podobe repliku dňa 08.09.2021 (č.l. 127-136). Uviedla v nej,
že konateľ žalovanej 1. sa od 01.04.2003, kedy opustil spoločnú domácnosť, systematicky snaží

nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva celý majetok nadobudnutý v rámci ich spoločného
podnikania. Do roku 2006 došlo podľa nej k prevodu celého obchodného majetku spoločnosti FEMINIA
Bratislava s.r.o. na žalovanú 1., ktorá bola v tom čase bez majetku. Tomuto prevodu mal predchádzať
prevod majetku spoločnosti FEMINIA, spol. s r.o., ktorej bola žalobkyňa od roku 1993 jedinou
spoločníčkou, na spoločnosť FEMINIA Bratislava s.r.o. Ďalej uviedla, že žalovaná 1. jej od roku

2003 nevyplatila podiely na zisku spoločnosti, na ktoré jej vznikol nárok, pričom ku dňu podania
žaloby predstavuje suma nevyplateného podielu na zisku približne 122000,- eur, a to len vo vzťahu k
priznanému zisku spoločnosti. Zároveň žalobkyňa uviedla, že žalovaná 1. počas uvedeného obdobia
prostredníctvom účtovania neoprávnených nákladov účelovo znižovala svoj hospodársky výsledok, a to
každoročne minimálne o sumu 100000,- eur. Konateľ žalovanej 1. podal na súd návrh na obmedzenie

spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, pričom sa domáhal, aby jej súd zakázal zúčastňovať sa na
konaní o vyporiadaní BSM; tomuto jeho návrhu však súd nevyhovel. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej
1., že obchodný podiel v spoločnosti nie je predmetom vyporiadania BSM, žalobkyňa označila jeho
nadobudnutie darom od sestry za rozporné s právnou úpravou Obchodného zákonníka. Zároveň
poukázala na to, že obchodný podiel bol nadobudnutý dňa 04.07.2004, teda počas trvania manželstva,

čo vyplýva zo spisu, pričom konateľ žalovanej 1. a jeho sestra uzatvorili zmluvu o prevode obchodného
podielu za cenu 0,- Sk. Podľa nej konateľ žalovanej 1. konal s úmyslom vytvoriť si do budúcna priestor
na tvrdenie, že obchodný podiel nadobudol darom, hoci v skutočnosti išlo o prevod obchodného
podielu.Žalobkyňadoplnila,žekonateľžalovanej1.postupnepreviedolmajetokzospoločnostiFEMINIA
Bratislava s.r.o. na žalovanú 1., a to pravdepodobne bezodplatne, pričom následne celý majetok

žalovanej 1. nadobudol darom. Podľa žalobkyne však tento majetok v skutočnosti pochádzal zo
spoločnosti FEMINIA Bratislava s.r.o. a bol postupne prevedený v rokoch 2004 a 2005 na žalovanú
1. Žalovaná 1. pritom podľa nej v roku 2004 nevykonávala takmer žiadnu podnikateľskú činnosť,
napriek tomu však dosahovala zisk. K tvrdeniam žalovanej 1., že táto nadobudla nehnuteľnosť dňa
04.04.2006, kedy už bolo BSM zrušené, žalobkyňa uviedla, že žalovaná 1. patrí do BSM, preto nie je

možné, aby ňou nadobudnutá nehnuteľnosť nebola predmetom vyporiadania BSM. Uviedla, že podaním
žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sledovala zabezpečenie vymožiteľnosti prostriedkov, ktoré
jej má konateľ žalovanej 1. vyplatiť po ukončení konania o vyporiadaní BSM. Podľa jej tvrdení by
rozhodnutie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy umožnilo žalovanej 1. získať späť nehnuteľnosť,
ktorej následným predajom by bolo možné zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu jeho záväzku

vzniknutého v rámci vyporiadania BSM. Žalobkyňa zároveň poukazovala na to, že hoci žalovaní 2. a
3. mohli konať v dobrej viere, nemožno podľa nej akceptovať tvrdenie, že nemohli mať vedomosť o
tom, že nehnuteľnosť môže byť súčasťou BSM. Uviedla, že z údajov katastra nehnuteľností bolo možné
zistiť, že nehnuteľnosť patriaca do BSM bola označená príslušnou poznámkou. Ďalej namietala, že
ani prípadná dobromyseľnosť žalovaných 2. a 3. nemôže založiť nadobudnutie vlastníckeho práva na

základe neplatného právneho úkonu, ako to vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.02.2010. Žalobkyňa napokon navrhla, aby súd toto konanie prerušil
do skončenia konania o vyporiadanie BSM, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
4C/222/2008.

7. Žalovaná 1. v duplike v listinnej podobe, doručenej súdu dňa 25.10.2022 (č.l. 179), zotrvala na svojich
skorších tvrdeniach. Návrh žalobkyne na prerušenie konania označila za neodôvodnený a nelogický.
Argumentovala, že po právoplatnom skončení konania o vyporiadanie BSM budú jeho závery zahŕňať
aj otázky súvisiace s predmetom tohto konania, v dôsledku čoho podľa nej odpadne dôvod na ďalšierozhodovanie v tejto veci. Dodala, že žalobkyňa počas celej existencie žalovanej 1. nikdy nenamietala
platnosť žiadnej zmluvy ani iného právneho úkonu, napriek tomu, že žalovaná 1. uzatvorila množstvo
zmlúv s dodávateľmi a zákazníkmi, a to aj vo vyšších hodnotách, než je predmet tohto sporu. Žalovaná 1.

zároveň uviedla, že predajom nehnuteľnosti, ktorého neplatnosť žalobkyňa namieta, nedošlo k zníženiu
hodnoty žalovanej 1., ale naopak k jej zvýšeniu, keďže týmto právnym úkonom žalovaná 1. dosiahla
zisk. Z uvedeného dôvodu podľa nej prevod nehnuteľnosti nezasiahol do práv ani právom chránených
záujmov žalobkyne. Napokon navrhla, aby súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, a tiež
aj podanú žalobu.

8. Žalovaní 2. a 3. doručili súdu dňa 04.11.2022 dupliku (č.l. 180-183), v ktorej zopakovali, že
nehnuteľnosť bola vždy vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1. (t.j. v jej majetku) a nikdy nepatrila do
BSM žalobkyne a A.., preto ani nebol potrebný súhlas žalobkyne v zmysle § 145 ods. 1 OZ na jej
prevod do vlastníctva žalovaných 2. a 3. a kúpnu zmluvu treba považovať za platný právny úkon.
Dodali, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti boli nespochybniteľne dobromyseľní, čo

aj bez ohľadu na ostatnú ich argumentáciu vytvára ochranu vlastníckeho práva, a to na základe princípu
dobrej viery chrániaceho účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. K návrhu žalobkyne na prerušenie
tohto súdneho konania uviedli, že v rámci konania o vyporiadanie BSM môže byť riešená len právna
otázka, či obchodný podiel, resp. majetková hodnota obchodného podielu A.. A. E., D.. v žalovanej 1.
patril do BSM a po ustálení tejto otázky môže byť prikázaný len spoločníkovi žalovanej 1., t.j. A.. A. E.,

D., pričom súd zároveň rozhodne o hodnote, ktorá prináleží žalobkyni. V konaní o vyporiadanie BSM
sa nebude riešiť žiadna otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie, preto navrhli príslušný návrh
žalobkyne zamietnuť. Žalovaní 2. a 3. navrhli výsluch konateľa žalovanej 1. a taktiež žalovaného 2.,
ktorý dojednával uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3.

9. Žalovaná 1. dňa 30.01.2023 doručila súdu oznámenie o vyhlásení malého konkurzu na majetok
žalovanej 1., pričom navrhla, aby súd konanie z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovanej 1.
zastavil. Spolu s oznámením žalovaná 1. doručila súdu aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 31K/66/2022 zo dňa 18.01.2023 (č.l. 223-224).

10. Od 01.06.2023 je Mestský súd Bratislava IV miestne príslušný na konanie v občianskoprávnych
veciach v prvej inštancii pre obvod Mestského súdu Bratislava IV, v tejto sporovej veci sa tak stal
nástupníckym súdom Okresného súdu Bratislava I a tiež aj Okresného súdu Bratislava IV.

11. Na výzvu súdu žalovaná 1. v zastúpení konkurzným správcom informovala súd, že podľa jej názoru

sa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZKR“) na toto konanie neuplatní, pretože na majetok žalovanej 1. bol vyhlásený malý konkurz.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, ktorého sa zúčastnila žalovaná 1. a právny
zástupca žalovaných 2. a 3. Žalobkyňa sa uvedeného pojednávania nezúčastnila, hoci naň bola riadne

predvolaná. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie žalobkyni nielen na adresu jej trvalého bydliska
evidovanú v Registri obyvateľov SR, ale taktiež aj na adresu, ktorú žalobkyňa oznámila súdu. Súd
ďalej uvádza, že predvolanie na pojednávanie bolo zaslané žalobkyni aj na súdu známu mailovú
adresu žalobkyne a taktiež sa pokúsil so žalobkyňou skontaktovať telefonicky, avšak neúspešne. Súd
dospel k záveru, že vo vzťahu k oznámeniu termínu pojednávania žalobkyni využil všetky možnosti

kontaktovania žalobkyne, ktoré prichádzali do úvahy, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne,
ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, keď žalovaní na výsluchu konateľa žalovanej 1. a
výsluchu žalovaného 2. nezotrvali a zistil nasledovný skutkový stav.
12.1. Z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č.l. 5-10) súd zistil, že

tento podala žalobkyňa proti A.. A. E., D.. v listinnej podobe na vtedajší Okresný súd Bratislava IV
dňa 30.12.2008. Súčasne z neho súd zistil, že žalobkyňa spolu s A.. A. E., D.. uzatvorila manželstvo
dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 5C/35/2007 zo
dňa 17.10.2007 bolo ich spoločné manželstvo rozvedené. Ďalej z predmetného návrhu súd zistil, že
žalobkyňa za súčasť masy BSM považuje aj obchodné podiely v dvoch obchodných spoločnostiach, z

ktorých jednou je žalovaná 1.
12.2. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/222/2008-896 zo dňa 12.12.2013 (č.l. 11-12)
súd zistil, že do konania sp. zn. 4C/222/2008, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM žalobkyne a A..
A. E., D.., bola na vypracovanie znaleckého posudku ustanovená tam uvedená znalecká organizácia.12.3. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/222/2008-878 zo dňa 15.10.2013 (č.l. 13-15 a
145-147) súd zistil, že ním uvedený súd ustanovil znaleckú organizáciu za účelom určenia všeobecnej
hodnoty a určenie podielu na zisku obchodných spoločností, o.i. žalovanej 1. a na zodpovedanie ďalších

tam uvedených otázok potrebných pre vyporiadanie BSM.
12.4. Z časti znaleckého posudku č. 36/2017, konkrétne str. 4-5 (č.l. 16-18) súd zistil, že bol vypracovaný
pre účely konania o vyporiadanie BSM, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
4C/222/2008, pričom medzi podkladmi poskytnutými znalcovi žalovaným, bol o.i. úplný výpis žalovanej
1. z obchodného registra.

12.5. Z výpisu z obchodného registra žalovanej 1. získaného z internetu (č.l. 19-21) súd zistil, že ku
dňu 03.02.2020 bol A.. A. E., D.. jedným z jej dvoch spoločníkov, na základnom imaní žalovanej 1. sa
podieľal peňažným vkladom vo výške 85000,- eur, ktorý bol v celom rozsahu splatený; súčasne je táto
osoba aj jedným z dvoch konateľov žalovanej 1.
12.6. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. G., obec R. - E. G., okres R. I zo
dňa 03.01.2020, získaného z internetu (č.l. 22-23) súd zistil, že ku dňu 01.01.2020 bola žalovaná 1.

pod por. č. 19 zapísaná ako výlučný vlastník nebytového priestoru č. U na prízemí bytového domu súp.
č. XXX, vchod L. XX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 363 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 741/10000. Súčasne je ako
titul nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosti žalovanou 1. uvedená kúpna zmluva V-3941/2006

zo dňa 04.04.2006 a vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti je zapísaná plomba na základe V-49/2020.
12.7. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. G., obec R. - E. G., okres R. I zo dňa
03.01.2020, získaného z internetu (č.l. 24) súd zistil, že ku dňu 02.01.2020 bola žalovaná 1. pod por.
č. 19 zapísaná ako vlastník pozemkov parc č. XXXX/X o výmere 290 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere
123 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s veľkosťou

spoluvlastníckeho podielu 741/10000. Súčasne je ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva pozemkov
žalovanou 1. uvedená kúpna zmluva V-3941 /2006 zo dňa 04.04.2006 a vo vzťahu k týmto pozemkom
je zapísaná plomba na základe V- 49/2020.
12.8. Zo žiadosti o zastavenie nezákonného prevodu nehnuteľností (č.l. 25) súd zistil, že ju žalobkyňa
adresovalaOkresnémuúraduBratislava,katastrálnemuodboru,dňa03.01.2020adomáhalasaochrany

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a XXXX pred nezákonným prevodom ich vlastníctva v konaní
vedenom pod V-49/2020 zo dňa 02.01.2020. Ako dôvod svojej žiadosti žalobkyňa uviedla, že na ich
prevod potrebuje žalovaná 1. jej súhlas, pretože sú predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM,
ktoré ešte nebolo skončené.
12.9. Z čiastočných výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX zo dňa 27.01.2020 pre k.ú. E. G., obec

R. - E. G., okres R. I, získaných z internetu (č.l. 26, 27) súd zistil, že pod por. č. 19 sú žalovaní 2. a 3.
zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti, špecifikovanej v ods. 12.6. a 12.7., pričom túto nadobudli kúpnou
zmluvou V-49/2020 zo dňa 17.01.2020 do BSM. Táto okolnosť vyplýva aj z výpisov z listu vlastníctva č.
XXXX a XXXX zo dňa 04.08.2021 (č.l. 93-98, 105-170)
12.10. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu na inú osobu zo dňa 04.06.2004 (č.l. 44) súd zistil,

že nadobúdateľ, A.. A. E., D.. na jej základe nadobudol celý obchodný podiel prevodcu v žalovanej 1.,
a to bezplatne.
12.11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20C/240/03-44 zo dňa 18.10.2005 (č.l. 49-51)
súd zistil, že ním na návrh žalobkyne zrušil BSM; uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
03.01.2006.

12.12. Z listu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 17.01.2020 (č.l. 52) súd zistil, že ním
predmetný úrad reagoval na žiadosť žalobkyne zo dňa 03.01.2020 (č.l. 25), ktorej oznámil, že vykonal
šetrenie písomnej časti katastrálneho operátu ako aj došlých listín a dospel k záveru, že v písomnej časti
katastrálneho operátu nie je evidovaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou označenou žalobkyňou a
predmetnému úradu ku dňu odoslania jeho odpovede neboli doručené žiadne relevantné listiny, ktoré

by obsahovali zákaz nakladania s uvedenou nehnuteľnosťou.
12.13. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/222/2008-1354 zo 18.02.2020 (č.l. 59-60) súd
zistil, že uvedený súd prerušil konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a jej bývalého manžela A.. A. E.,
D.. do právoplatného skončenia tohto konania.
12.14. Z odvolania žalovaného A.. A. E. D.. zo dňa 04.03.2020 proti uzneseniu č.k. 4C/222/2008-1354

zo 18.02.2020 (č.l. 61-63) súd zistil, že ním odvolateľ namietal, že prerušenie konania o vyporiadanie
BSM je zbytočné, nenáležité a v rozpore s § 164 C.s.p., preto navrhol, aby odvolací súd predmetné
uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na prerušenie uvedeného konania zamietne.12.15. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/65/2020-1413 zo dňa 29.05.2020 (č.l. 64-69)
súd zistil, že ním odvolací súd na základe odvolania podaného žalovaným A.. A. E. D.. uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/222/2008-1354 zo dňa 18.02.2020 o prerušení konania o

vyporiadanie BSM zrušil a vec vrátil uvedenému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepreukázal dôvodnosť prerušenia konania o vyporiadanie BSM
a jeho úlohou bude ustáliť si rozsah masy BSM v danom konaní ako predbežnú otázku.
12.16. Z návrhu na čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (č.l. 137-141) súd zistil, že
ho na vtedajší Okresný súd Bratislava IV podal A.. A. E., D.., ktorý sa domáhal, aby uvedený súd

čiastočne obmedzil spôsobilosť žalobkyne pri vykonávaní právnych úkonov týkajúcich sa BSM, ktoré
obaja spoluvlastníci vykonávajú voči tretím osobám, ďalej právnych úkonov, týkajúcich sa vyporiadania
ich BSM a aj príslušné konania pred súdom v uvedenej veci. Uvedený navrhovateľ sa taktiež domáhal,
aby súd čiastočne obmedzil spôsobilosť žalobkyne pri právnych úkonoch týkajúcich sa údržby a obnovy
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako priestor č. X na A. ulici XX v R..
12.17. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovanej 1. (č.l. 142-144) súd zistil, že žalovaná 1.

vznikla dňa 25.08.2003, bývalý manžel žalobkyne bol konateľom v uvedenej spoločnosti od 25.08.2003,
pričom jediným spoločníkom sa stal po svojej predchodkyni, G. D., dňa XX.XX.XXXX, kedy veľkosť jeho
vkladu, ktorým sa podieľal na základnom imaní žalovanej 1. predstavoval sumu 200000,- Sk.

13. Žalovaná 1. na pojednávaní konanom dňa 25.02.2026 zotrvala na všetkých skorších vyjadreniach.

Podľa nej žalobkyňa podala žalobu v tejto veci za účelom oddialenia rozhodnutia o vyporiadaní BSM.
Právny zástupca žalovaných 2. a 3. uviedol, že kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanou
1. a žalovanými 2. a 3. ohľadne nehnuteľnosti, bola podpísaná až potom, ako došlo k zániku BSM
žalobkyneaA..A.E.,D..Spornánehnuteľnosťvždypatrilalenžalovanej1.anikdynepatrila,aninemohla
patriť do BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, preto na jej predaj žalovaným 2. a 3. nebol potrebný

súhlas žalobkyne podľa § 145 OZ. Zopakoval, že uzatvorená kúpna zmluva predstavuje platný právny
úkon a žalovaní 2. a 3. boli pri nadobudnutí nehnuteľnosti dobromyseľní.

14. Podľa § 137 písm. c) a d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 18 ods. 1 OZ, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

16. Podľa § 19a ods. 2 OZ, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

18. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

19. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

20. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.21. Podľa § 148a ods. 2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že
jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý

nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh
podať ktorýkoľvek z nich.

22. Podľa § 106 ods. 1 ZKR v znení účinnom v čase vyhlásenia malého konkurzu na majetok žalovanej
1. (18.01.2023), malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.

23. Podľa § 106a ZKR, po začatí konkurzného konania funkcia štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu dlžníka nezanikne skôr ako ukončením tohto konkurzného konania, iba ak jediný
štatutárny orgán alebo aj posledný člen štatutárneho orgánu dlžníka zomrie alebo zanikne; to platí
primerane aj na funkciu likvidátora.

24. Podľa § 106e ZKR, malému konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia
malého konkurzu a majetok, ktorý úpadca nadobudol počas malého konkurzu.

25. Podľa § 106f ods. 1 písm. a), b) ZKR, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu počas
malého konkurzu

a) zabezpečuje vedenie účtovníctva úpadcu vrátane zostavenia účtovnej závierky úpadcu a uloženia
účtovnej závierky úpadcu v registri účtovných závierok,
b) koná za úpadcu voči orgánom finančnej správy, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným
orgánom verejnej moci.

26. Podľa § 106h s názvom Použitie ustanovení z oddlženia v malom konkurze ZKR, ustanovenia §
167b až 167g, § 167j až 167n, § 167p, § 167q, § 167s až 167v sa použijú primerane.

27. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje

za nevymáhateľnú (§ 166b).

28. Podľa § 166a s názvom Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom ZKR,
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom
môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

(2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

29. Podľa § 166b s názvom Pohľadávky vylúčené z uspokojenia ZKR,

(1) Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí

pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred

rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.(2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

30. Súd sa v prvom rade zaoberal v zmysle § 161 C.s.p. okolnosťou, či vyhlásenie malého konkurzu na

majetok žalovanej 1. nebráni prejednaniu tejto veci a vydaniu rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaná 1. predala kúpnou zmluvou nehnuteľnosť žalovaným 2. a 3., pričom príslušný
vklad bol povolený pod V-49/2020 dňa 17.01.2020 (č.l. 26, 27). K vyhláseniu malého konkurzu na
majetok žalovanej 1. došlo uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/66/2022 zo dňa
18.01.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 17/2023 dňa 25.01.2023 pod K004779 (č.l. 224).

Žalovaná 1. teda kúpnu zmluvu so žalovanými 2. a 3. uzatvorila viac ako tri roky pred vyhlásením
malého konkurzu; celkom zjavne tak tento majetok, scudzený viac ako tri roky pred vyhlásením malého
konkurzu, tomuto konkurzu v zmysle § 106e ZKR nepodlieha. Súd ďalej uvádza, že s ohľadom na
formulovanie podanej žaloby žalobkyňou jej predmetom je posúdenie právnej skutočnosti, nejde teda o
rozhodovanie o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR), alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b ZKR). Preto nie sú splnené ani podmienky pre zastavenie tohto konania

podľa § 167e ods. 1 ZKR. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že vyhlásenie malého konkurzu na
majetok žalovanej 1. nepredstavovalo žiadnu prekážku prejednania tohto sporu a rozhodnutia o ňom.
Súd sa ďalej v dôsledku vyhláseného malého konkurzu zaoberal otázkou, či za žalovanú 1. v tomto
konaní koná jej štatutárny orgán, t.j. konateľ, alebo správca. S ohľadom na § 106a ZKR súd uvádza,
že funkcia konateľov žalovanej 1. po začatí konkurzného konania nezanikla, pričom v zmysle § 106f

ods. 1 písm. b) ZKR štatutárny orgán koná za úpadcu o.i. voči orgánom verejnej moci, t.j. aj voči súdu
v tomto konaní. Súd preto dospel k záveru, že za žalovanú 1. v tomto konaní koná jej štatutárny orgán,
t.j. ktorýkoľvek z konateľov, a nie správca.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a A.. A. E., D.., sú bývalí manželia. Dňa

03.01.2006 nadobudol právoplatnosť príslušný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (č.l. 49), ktorým
bolo zrušené BSM žalobkyne a A.. A. E., D.. za trvania manželstva. Ďalej z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že RNDr. A. E., D.. vykonáva od 25.08.2003 funkciu konateľa v žalovanej 1. a súčasne
je od 15.06.2004 jej spoločník (č.l. 143). Žalovaná 1. bola vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudla
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-3946/2006 dňa 04.04.2006 (č.l. 22, 24). Žalovaní 2.

a 3. nadobudli do BSM nehnuteľnosť od žalovanej 1. kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod
V-49/2020 dňa 17.01.2020 (č.l. 26, 27). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. ohľadne nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorou
bol povolený vklad pod V-49/2020 dňa 17.01.2020, je neplatná. Súd s ohľadom na takto vymedzený petit
žalobyskúmal,čijetaktoformulovanážalobavzmysle§137C.s.p.procesneprípustná.Žalobaourčenie

neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy je podľa § 137 písm. d) C.s.p. tzv. iná súkromnoprávna
žaloba, ktorá je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Zvolený
prostriedok právnej ochrany žalobkyne je teda aktuálne ako procesne neprípustný, pretože nejde o
určovaciu žalobu zodpovedajúcu § 137 písm. c) C.s.p., keďže existencia, platnosť či neplatnosť alebo
účinnosť zmlúv (a iných právnych úkonov) sú právnymi skutočnosťami. Pri inej súkromnoprávnej žalobe

podľa § 137 písm. d) C.s.p. však musí z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplývať logický dôvod,
prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť; dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je
osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Takýto postup súdu by prichádzal
do úvahy v prípade, ak by sa žalobkyňa v súvislosti s nakladaním s vecou patriacou do BSM domáhala
podľa § 40a OZ určenia neplatnosti príslušnej zmluvy pre absenciu jej súhlasu s takouto dispozíciou

v zmysle § 145 ods. 1 OZ. Celkom zjavne však nejde o posudzovaný prípad. Žalobkyňa v podanej
žalobe uvádza, že sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 145 ods. 1 OZ, pretože nedala
súhlas s jej uzatvorením. Súd ale uvádza, že sporná nehnuteľnosť, ktorá bola scudzená namietanou
kúpnou zmluvou v prospech žalovaných 2. a 3., bola vo vlastníctve žalovanej 1., t.j. právnickej osoby,
v ktorej je bývalý manžel žalobkyne jedným zo spoločníkov (väčšinovým), a tiež aj konateľom. Pretože

vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola právnická osoba ako samostatný, spôsobilý subjekt právnych
vzťahov (§ 18 ods. 1 OZ), a nie bývalý manžel žalobkyne, vychádzajúc z § 136 ods. 2 veta druhá OZ súd
uvádza, že na nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou súhlas žalobkyne nebol potrebný. Z cit. ust.
celkom zjavne vyplýva, že BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi; v posudzovanom prípade však bola
vlastníkom spornej nehnuteľnosti právnická osoba - žalovaná 1. Bývalý manžel žalobkyne v rozhodnom

čase, t.j. od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanou 1. až po jej predaj žalovaným 2. a 3. túto nevlastnil.
Žalobkyňa preto vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou nedisponovala oprávnením vyplývajúcim
z § 145 ods. 1 OZ a ani sa následne nemohla podľa § 40a OZ domáhať určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. Súd sa s ohľadom na vyššie uvedené nestotožnil sargumentáciou žalobkyne, ale dospel k záveru, že podaná žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti označenej kúpnej zmluvy, nie je procesne prípustná, preto ju zamietol. Súd v tejto súvislosti
dopĺňa, že s ohľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby nepovažoval za účelné vykonať

žalobkyňou navrhnuté dokazovanie vyžiadaním kópie spisu sp. zn. V-49/2020, vrátane uzatvorenej
kúpnej zmluvy z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, pretože akékoľvek prípadné zistenia
súdu po oboznámení sa s ich obsahom by nemali za následok iné rozhodnutie, ako zamietnutie podanej
žaloby z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.

32.Súdpreúčelyzvýšeniapresvedčivostisvojhorozhodnutiaskúmalobsahpodanejžalobyajzhľadiska
hmotného práva, pričom konštatuje, že aj pokiaľ by žalobkyňou formulovaná žaloba bola procesne
prípustná (čo nie je, pozn.) a žalobkyňa by sa domáhala napr. určenia práva podľa § 137 písm. c)
C.s.p., nebolo by jej možné priznať úspech. Žalobkyňa v podanej žalobe totiž vychádza z predpokladu,
že pokiaľ do BSM patrí obchodný podiel jej bývalého manžela v žalovanej 1., tak je predmetom BSM
aj majetok vlastnený žalovanou 1., do ktorého v minulosti patrila nehnuteľnosť predaná namietanou

kúpnou zmluvou žalovaným 2. a 3. Tento predpoklad žalobkyne ale nie je správny, pretože nemá oporu v
právnych predpisoch. Žalovaná 1. je ako osobitný subjekt práv a povinností oprávnená vlastniť majetok
a disponovať s ním. Pokiaľ nadobudla do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou V-3941/2006 zo dňa
04.04.2006nehnuteľnosť,ktorúpopribližneštrnástichrokochpredalažalovaným2.a3.kúpnouzmluvou
V-49/2020 dňa 17.01.2020, vychádzajúc zo skutkových zistení v tejto veci a aplikáciou príslušných

právnych predpisov nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyňa mohla v tomto konaní spochybniť
uzatvorenie spornej kúpnej zmluvy a docieliť, že nehnuteľnosť bude patriť do majetku žalovanej 1. Zo
skutkového stavu zisteného súdom v tejto veci vyplýva, že konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a
jej bývalého manžela, ktoré je v súčasnosti vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/222/2008, nie
je stále právoplatne skončené. Súd poukazuje na obsah zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k.

5Co/65/2020-1413 zo dňa 29.05.2020 (č.l. 64) v danom konaní, z ktorého vyplýva, že výlučne súd,
ktorý rozhoduje o vyporiadaní BSM, si musí ako predbežnú otázku ustáliť rozsah masy BSM. Pokiaľ
teda žalobkyňa v tomto konaní namietala, že jej bývalý manžel sa snaží všetok za trvania manželstva
spoločne nadobudnutý majetok získať do svojho vlastníctva, tieto skutkové tvrdenia žalobkyne sú
pre posúdenie dôvodnosti žaloby podanej v tejto veci bezpredmetné. Súd preto vo vzťahu k predaju

nehnuteľnosti žalovanou 1. v prospech žalovaných 2. a 3. uvádza, že žalobkyňa v tomto konaní nemohla
uspieť so svojím, aj prípadne inak voči žalovaným uplatneným nárokom v tom, že by sa žalovaná 1. v
dôsledku žalobkyňou podanej žaloby stala vlastníkom nehnuteľnosti.

33. Žalobkyňa v replike zo dňa 08.09.2021 navrhla, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného

skončenia konania vedeného pod sp. zn. 4C/222/2008. Predmetom tohto konania bolo posúdenie
platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1. ako predávajúcim a
žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 4C/222/2008 je ale
vyporiadanie BSM žalobkyne a jej bývalého manžela. V konaní o vyporiadaní BSM si súd ako predbežnú
otázku vyrieši rozsah masy BSM, t.j. to, čo do nej patrí, pritom právna otázka, ktorú súd mal vyriešiť

v tomto konaní, s vyporiadaním BSM medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, A.., nesúvisí. Súd s
ohľadom na takto vymedzený predmet obidvoch konaní dospel k záveru, že mu nič nebráni v prejednaní
a rozhodnutí tejto veci, a to bez ohľadu na výsledok konania sp. zn. 4C/222/2008. Súd preto na
základe § 162 ods. 3 C.s.p. rozhodol o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie tohto konania spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli
v tomto konaní úspešní v celom rozsahu, preto im patrí plný nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.