Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29C/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1326200623
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1326200623.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: R.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko P. V.
XXX/XX, XXX XX J. Z., proti žalovaným: 1./ YMMOT s.r.o., IČO: 08 834 784, so sídlom Jablonského
640/2, Holešovice 170 00 Praha, Česká republika, 2./ YMMOT SK, s.r.o., IČO: 56 872 992, so sídlom
Račianska 1571/66, 831 02 Bratislava, X./ G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. XXXXX/XXE, XXX
XX Z., 4./ YMMOT AI e-Government & e-Marketplace, s.r.o., IČO: 57 350 663, so sídlom Tomášikova

12573/50E, 831 04 Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenou pôvodne Mestskému
súdu Bratislava III dňa 23.01.2026 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon žalovaného 1.,
spočívajúcivpeňažnomvkladevovýške33000,-eurdozákladnéhoimaniažalovaného4.,vykonanýdňa

16.12.2025, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobca sa taktiež domáhal, aby súd uložil žalovanému
4. povinnosť strpieť, aby sa žalobca mohol uspokojiť zo sumy 33000,- eur, ktorá bola predmetom vyššie
uvedeného právneho úkonu; žiadal priznať náhradu trov konania. Ďalej sa podanou žalobou domáhal,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 4. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
právneho alebo faktického nakladania s peňažným vkladom žalovaného 1. vo výške 33000,- eur, a tiež
uloží žalovanému 1. povinnosť zdržať sa právnych úkonov, ktoré by viedli k ďalšiemu zmenšeniu jeho

majetku nad rámec bežného obchodného styku, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

2. Žalobca žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je veriteľom
žalovaného 1. z viacerých právnych titulov. Žalovaný 1. mu neuhradil faktúry č. FA25006, FA25008,
FA25010, FA25012 a FA25014, ktoré boli riadne vystavené, doručené a splatné, v celkovej výške
7500,- eur. Žalobca zároveň poskytol žalovanému 1. peňažné pôžičky v celkovej výške 16200,- eur, bez

písomnej zmluvy, ktoré boli splatné do 30.9.2025, pričom ich existenciu preukazujú výpisy z bankového
účtu žalobcu a elektronická komunikácia prostredníctvom platformy Messenger. Ďalej žalobca poukázal
na to, že ako bývalý konateľ žalovaného 2., kde pôsobil do 18.11.2025, je znalý vnútorných pomerov
skupiny žalovaných spoločností. Tieto spoločnosti sa podľa neho nachádzali vo finančnej tiesni a nemali
stabilné príjmy. Napriek tejto skutočnosti žalovaný 1. dňa 16.12.2025 vykonal vklad vo výške 33000,-
eur do základného imania žalovaného 4., pričom tento úkon spôsobil zmenšenie majetku žalovaného č.

1.; žalobca sa pritom domnieva, že tento vklad nebol reálne splatený.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe listiny, na ktoré sa odvoláva, a to:
- Faktúry FA25006, FA25008, FA25010, FA25012, FA25014 (č.l. 8-12);
- Detaily transakcií realizovaných z účtu žalobcu (č.l. 13-14);
- Elektronickú komunikáciu (Messenger) (č.l. 15-16);

- Predžalobné výzvy (č.l. 17-22).4. Mestský súd Bratislava III. vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 03.02.2026 ako súdu vecne príslušnému
podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len „C.s.p.“).

5. Súd dňa 04.02.2026 vyzval žalobcu, aby objasnil, či peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovaným,
boliplatenézbankovéhoúčtuvedenéhonažalobcuakofyzickúosobualebozbankovéhoúčtuvedeného
na žalobcu vykonávajúceho podnikateľskú činnosť. Dňa 05.02.2026 žalobca oznámil súdu, že peňažné
prostriedky poskytnuté žalovanému boli zaplatené z bankového účtu vedeného na žalobcu ako fyzickú

osobu, pričom na preukázanie tohto tvrdenia doručil súdu príslušný výpis (č.l. 46-49).

6. Podaním zo dňa 05.02.2026 žalobca oznámil súdu, že po podaní žaloby v tejto veci došlo k založeniu
nového obchodného subjektu, ktorý je personálne a majetkovo prepojený so žalovanými v tomto konaní,
a ktorým je obchodná spoločnosť YMMOT AI e-Procurement, s.r.o., IČO:57349851. Táto skutočnosť
môže mať podľa žalobcu význam z hľadiska posúdenia účelovosti právnych úkonov napadnutých v

podanej žalobe, ako aj z pohľadu možného obchádzania uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca
spolu s predmetným podaním doručil súdu na osvedčenie svojich tvrdení výpis z obchodného registra
YMMOTAIe-Procurement,s.r.o.(č.l.57).Následnežalobcasvojímpodanímzodňa06.02.2026navrhol,
aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania, a to spoločnosti YMMOT AI e-Procurement, s. r.
o. (č.l. 72).

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

16. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“),

veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

17. Podľa § 42a ods. 4 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

18. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

19.Podľa§105ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavplatnomznení(ďalejlen„ObZ“),
spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady
spoločníkov.

20. Podľa § 109 ods. 1 ObZ, hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.

21. Podľa § 109 ods. 2 ObZ, na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným
vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená
kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s

hodnotou základného imania spoločnosti.

22. Podľa § 109 ods. 3 ObZ, ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí
spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej
sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

23. Podľa § 117a ods. 1 ObZ, na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo. Ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia osobitného zákona.

24. Podľa § 117a ods. 2 ObZ, zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná

a podpisy na nej musia byť osvedčené.
25.Podľa§117aods.3ObZ,obchodnýpodielnemôžebyťpredmetomzáložnéhopráva,akspoločenská
zmluvanepripúšťaprevodobchodnéhopodielu.Aksaobchodnýpodielmôžeprevádzaťibasosúhlasom
valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva
na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného obchodného podielu pri

výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Ak sa podľa spoločenskej zmluvy
vyžaduje na prevod obchodného podielu splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky
aj na vznik záložného práva.

26. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou

pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo
ohrozené právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, príp. že
by bola ohrozená exekúcia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené
použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude

ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či
je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu;
potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu.27. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

28. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt

neprimeraným spôsobom, alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a

trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu
aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho
subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma

mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť
neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Zo žalobcom predložených listinných dokladov súd má za osvedčené nasledovné.
30.1. Z faktúr FA25006, FA25008, FA25010, FA25012, FA25014 (č.l. 8-12), súd má za osvedčené,

že žalobca vystavil organizačnej zložke žalovaného 1., a to YMMOT s.r.o., organizačná zložka, sídlo
Lamačská cesta 3/B, Bratislava, IČO: 55 636 846, päť faktúr. Každá z nich bola vystavená ku koncu
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom marec 2025 až po mesiac júl 2025, výška fakturovanej sumy
bola na každej faktúre 1500,- eur a splatnosť bola uvedená v posledný deň mesiaca nasledujúceho
po vystavení príslušnej faktúry. Ako predmet vystavených faktúr bolo uvedené poskytovanie služieb v

oblasti podnikateľského, organizačného a ekonomického poradenstva na základe pridelených zákaziek
pre konečného odberateľa. Súd má za osvedčené, že celková fakturovaná suma za služby poskytnuté
žalobcom v období od 31.03.2025 do 31.07.2025 predstavuje sumu 7500,- eur.
30.2. Z detailov transakcií realizovaných z účtu žalobcu (č.l. 13-14) a tiež aj z výpisov z účtu (č.l. 46-48),
súd má za osvedčené, že žalobca zaplatil na účet IBAN M. dňa 26.06.2025 sumu 15000,- eur a dňa

21.07.2025 sumu 1200,- eur, čo celkom predstavuje 16200,- eur. Z detailu transakcie zrealizovanej
dňa 26.06.2025 súd má tiež za osvedčené, že v opise transakcie je za číslom účtu príjemcu uvedená
informácia, že ide o organizačnú zložku žalovaného 1. Súd má ďalej za osvedčené, že z predmetného
detailu transakcie nevyplýva dôvod odoslania príslušnej platby, tento je uvedený pri odoslaní platby
1200,- eur, keď ako informácia pre príjemcu je uvedené „bezúročná pôžička“.

30.3.Zelektronickejkomunikácie(Messenger)(č.l.15-16),súdmázaosvedčené,žežalobcavsúvislosti
s prevodom finančných prostriedkov v sume 16200,- eur komunikoval s osobou v tejto komunikácií
označenou ako „.“ v období od 26.06.2025 do 24.07.2025. Súd má taktiež za osvedčené, že osoba
zastupujúca v komunikácii žalovaného 1. žiadala od žalobcu požičať 20000,- eur, avšak súhlasila aj s
požičaním nižšej sumy, podľa možností žalobcu.

30.4. Z predžalobných výziev na úhradu neuhradených faktúr (č.l. 17-19), súd má za osvedčené, že
žalobca poslal dňa 21.10.2025 žalovanému 3. výzvu na vrátenie finančných prostriedkov v celkovej
výške 7500,- eur, súd však s ohľadom na informáciu poskytnutú serverom adresáta nemá za osvedčené,
že adresátovi, t.j. žalovanému 3., bola správa doručená.30.5. Z predžalobných výziev, resp. výziev na vrátenie predmetu pôžičky (č.l. 20-23) súd má za
osvedčené, že žalobca ich adresoval organizačnej zložke žalovaného 1., ktorého vyzval na zaplatenie
celkovej dlžnej sumy 16200,- eur. Súd však konštatuje, že nemá osvedčené, či a kedy boli predmetné

výzvy žalovanému 1. (resp. jeho organizačnej zložke) doručené.
30.6. Z výpisov z obchodného registra, ktoré si zadovážil súd z verejne dostupných zdrojov (č.l. 30-35),
súd má za osvedčené, že žalovaní sú riadne zapísaní v obchodnom registri, majú pridelené identifikačné
číslo, zapísané sídlo a štatutárny orgán, a teda disponujú formálnou právnou subjektivitou. Z výpisu
žalovaného 4. (č.l. 34) má súd za osvedčené, že žalovaný 4. bol do obchodného registra zapísaný dňa

16.12.2025 a jeho spoločníkmi sú žalovaní 1., 2. a 3., výška vkladu každého z nich do základného imania
žalovaného 4. je 33000,- eur a ich vklady boli v celom rozsahu splatené.

31. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa jeho
vydaním domáha dočasnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými 1. a 4. Súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia subsumoval pod § 325 ods. 2 písm. d.) C.s.p., pretože žalobca ním požaduje

uložiť žalovanému 4. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho alebo faktického nakladania s
peňažným vkladom žalovaného 1. vo výške 33000,- eur, a tiež uložiť žalovanému 1. povinnosť zdržať sa
právnych úkonov, ktoré by viedli k ďalšiemu zmenšeniu jeho majetku nad rámec bežného obchodného
styku, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

32. V posudzovanom prípade súd má za osvedčené, že žalobca poskytol žalovanému 1., ktorý na území
Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, pôžičku v celkovej sume 16200,-
eur, pričom tento žalovaný súčasne dlhuje žalobcovi odmenu za poradenskú činnosť, ktorá je v zmysle
vystavených faktúr v celkovej sume 7500,- eur. Žalobca, napriek existujúcemu dlhu žalovaného 1.,
poskytol jeho organizačnej zložke pôžičku v sume 16200,- eur, keď v čase poskytnutia pôžičky v sume

1200,- eur dňa 21.07.2025 vedel, že dlh žalovaného 1. podľa faktúr vystavených žalobcom je v sume
6000,- eur (č.l. 8-11). Navyše, z komunikácie predloženej žalobcom súd má za osvedčené, že žalovaný
1. žalobcu dňa 26.06.2025 o 19:24 hod. žiadal o poskytnutie hotovosti, keď žalobcovi súčasne oznamuje
že si je vedomý svojho dlhu v sume 6000,- eur + vystavených faktúr (č.l. 15), na čo žalobca reaguje
pozitívneainformujehoomožnostiposkytnúťmusumu15000,-eur.Zuvedenéhomásúdzaosvedčené,

že napriek okolnosti, že žalovaný 1. v rozhodnom čase dlhoval žalobcovi sumu 12000,- eur (pretože v
časepredloženejkomunikáciemunezaplatilsumyfakturovanépiatimifaktúrami,pozn.),žalobcasúhlasil
s poskytnutím pôžičky, a to podľa svojich možností v sume 15000,- eur; žalovaný 1. pritom od neho
žiadal poskytnúť sumu 20000,- eur. Súd tak uvádza, že žalobca osvedčil existenciu hmotnoprávneho
vzťahu medzi ním a žalovaným 1., súd preto pristúpil k posudzovaniu, či je dôvodný nárok žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Súd má in concreto za osvedčené, že žalobca je veriteľom žalovaného 1. a žalovaný 1. sa stal
jedným zo spoločníkov v žalovanom 4., keď sa na základnom imaní žalovaného 4. podieľa svojím
obchodným podielom vo forme peňažného vkladu 33000,- eur, ktorý je v celom rozsahu splatený.

Obchodný podiel predstavuje majetkovú hodnotu, na ktorú v zmysle § 117a ObZ môže byť zriadené
záložné právo. S ohľadom na tieto okolnosti súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sledovaný účel
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého vydanie žalobca nenavrhol. Súd s ohľadom na
túto okolnosť konštatuje, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto
podaný návrh zamietol. Súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 117a ods. 3 ObZ môže byť zriadenie

záložného práva obmedzené, avšak žalobca môže získať príslušné informácie z verejne dostupných
registrov,príp.zbierkylistíntak,abyprípadnýnávrhnazabezpečovacieopatrenieosvedčovaldôvodnosť
jeho nariadenia.

34. Súd pre zvýšenie presvedčivosti svojho rozhodnutia poukazuje na ďalšie okolnosti, ktoré majú v

posudzovanom prípade význam. S ohľadom na tvrdenia žalobcu súd má za osvedčené, že žalobca
pôsobil v štruktúrach žalovaných a sú mu známe ich vnútorné pomery. Pokiaľ však žalobca uvádzal, že
žalovaní majú finančné problémy, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčil. Pritom súd opakuje,
že aj keď bol žalobca osobne zúčastnený na podnikaní žalovaných a žalovaný 1. mu dlhoval značnú
sumu, žalobca mu následne poskytol bezúročnú pôžičku v sume predstavujúcej viac ako dvojnásobok

dlhu žalovaného 1. Pritom žalobca súdu neosvedčil, či podnikol voči žalovaným konkrétne právne kroky
smerujúce k uspokojeniu svojich pohľadávok - tieto okolnosti žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, a ani
ohľadne nich nepredložil žiadne dôkazy. Súd taktiež nemá za osvedčené, či výzvy na vrátenie dlžných
súm, ktoré žalobca adresoval žalovanému 1., tomuto boli skutočne doručené. Súd považuje za potrebnézdôrazniť, že žalovaný 1. sa stal spoločníkom v žalovanom 4. až dňa 16.12.2025 (viď č.l. 34rub); pritom
žalobca mu mal poskytnúť bezúročnú pôžičku v dňoch 26.06.2025 a 21.07.2025, teda päť mesiacov
pred týmto obchodným rozhodnutím žalovaného 1. Súd tak nemá za osvedčené ani to, že by medzi

nezaplatením dlžnej sumy žalobcovi žalovaným 1. a majetkovým vkladom žalovaného 1. na základom
imaní žalovaného 4. existoval vecný, alebo časový súvis. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje,
že žalobca v tomto prípade neosvedčil ani existenciu naliehavej potreby na nariadenie neodkladného
opatrenia.

35. Súd má ďalej za osvedčené, že napriek existujúcemu dlhu žalovaného 1. voči žalobcovi sa žalovaný
1. podieľal v zmysle § 109 ods. 2 ObZ na založení žalovaného 4. peňažným vkladom vo výške
33000,- eur, ktorý je splatený v celom rozsahu, nemožno s ohľadom na takéto obchodné rozhodnutie
žalovaného 1. dospieť k záveru, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Súd konštatuje, že žalobca toto
svoje tvrdenie nijako neosvedčil; pritom podieľanie sa žalovaného 1. na založení ďalšej právnickej osoby
a jeho následná majetková účasť v podobe obchodného podielu na základnom imaní žalovaného 4.

nepredstavuje zmenšenie majetku žalovaného 1. Súd konštatuje, že pre tento záver žalobca nepredložil
žiadne dôkazné prostriedky ani relevantné tvrdenia. Súd má s ohľadom na predložené dôkazy za
osvedčené, že žalovaný 1. transformoval časť svojho majetku v hodnote 33000,- eur, keď sa vďaka
nemu, namiesto disponibilných peňažných prostriedkov v sume 33000,- eur, resp. zodpovedajúceho
majetkového ekvivalentu, žalovaný 1. stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti - žalovanom 4.

36. Žalobca navrhol po podaní žaloby a pred rozhodnutím súdu o jeho návrhu na nariadenie
neodkladného oparenia, aby súd pripustil vstup ďalšieho subjektu, obchodnej spoločnosti YMMOT
AI e-Procurement, s.r.o. do tohto konania na strane žalovaných (č.l. 63). Súd po posúdení obsahu
predmetného návrhu konštatuje, že tento nijakým spôsobom nemení petit a ani povinné subjekty

navrhovaného neodkladného opatrenia. Z dôvodu, že súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný, toto rozhodnutie bude podľa § 331 ods. 1 C.s.p., časť druhej
vety pred bodkočiarkou, doručené len žalobcovi. Súd preto dospel k záveru, že o návrhu žalobcu na
pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaných, rozhodne samostatným uznesením vydaným podľa
§ 79 C.s.p., po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd pre úplnosť uvádza, že ak by týmto rozhodnutím

rozhodoval aj o pristúpení ďalšieho subjektu na strane žalovaných do konania, musel by toto rozhodnutie
doručiť aj tomuto ďalšiemu subjektu, čo súd nepovažoval za hospodárne.

37.Zdôvodu,žesúdrozhodovalonávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniavrámcižaloby,
ktorú žalobca podal proti žalovaným, o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd

nerozhodoval; o tomto nároku súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní
odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).