Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212689
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125212689.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci manžela: A. B.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., t.č. bytom C. XXX, XXX XX D., a manželky: E. B., A. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., t.č. bytom C. XXXX, XXX XX D., o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania A. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., A. F., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené
dňa XX. XX. XXXX v A., H. I. J. G. G. K. A., I. H. X, A. XXXX, L. M. XXX, C. C. D. XX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý G. B., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matky.

Obaja rodičia budú maloletého G. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. výživným v sume 40 eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletým G. sa neupravuje, je ponechaný na vzájomnú dohodu rodičov.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrh o rozvod manželstva podal manžel. Návrh bol na Okresnom súde Žilina podaný osobne
dňa 19.11.2025. Vo svojom návrhu uviedol, že s manželkou uzavreli manželstvo po niekoľkomesačnej

známosti. Ešte pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra I. B.. nar. XX.X.XXXX, ktorá je už toho
času plnoletá a je schopná sama sa živiť. Manželstvo uzavreli z lásky, spočiatku ho bolo možné označiť
za vcelku harmonické. Počas manželstva sa im ešte narodil syn G. B.. nar. XX.X.XXXX, toho času
maloletý, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti.Za dôvod rozvratu nášho manželstva považuje
časté manželské nezhody, ktoré spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti
názorov na bežné otázky spolužitia v manželstve. Tieto konflikty prerástli do čoraz častejších nezhôd a
hádok, ktoré postupne viedli k tomu, že ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila

láska a dôvera. Najčastejšie nezhody vznikali pre financie a taktiež pri výchove spoločných detí, ako
aj neochota manželky sa zamestnať. Z dôvodu častých nezhôd sa pred tromi rokmi odsťahoval zo
spoločnej domácnosti. Uvedené nezhody sa stali príčinami trvalého rozvratu manželstva. V súčasnosti
sú citové väzby medzi nimi ako manželmi úplne ochladnuté. Nevedú intímny život, nežijú už tri roky vspoločnej domácnosti, nevychovávajú spoločne deti. Manželka rozhoduje o deťoch sama. Vzhľadom
na uvedenú nepriaznivú situáciu, ktorá u nich pretrváva, neverí, že by sa mal ich manželský vzťah
obnoviť. Momentálne je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na UPSVaR Čadca, mal

veľké zdravotné problémy a je poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Jeho príjem je nateraz limitovaný.
Reálne nevidí žiadnu cestu k obnoveniu manželstva, vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo rozvrátené.
Manželstvo je len formálnym zväzkom. Nemá iný partnerský vzťah ale jednoducho už nevie s manželkou
zostať v manželskom zväzku, keďže spolu nežijú už niekoľko rokov. Každý má už svoj vlastný život a
ich manželstvo už je dlhé roky nefunkčné. Preto navrhol, aby súd manželstvo rozviedol, maloletého

G. B., nar. XX.XX. XXXX na čas po rozvode zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ako otec bude povinný prispievať na výživu maloletého G.
mesačne sumou vo výške 40 eur a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. S maloletým
G. sa môže stretávať spontánne. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ako aj trov
právneho zastúpenia.

2. Manželka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Rodičia sa dňa 12. 02. 2026 zúčastnili informatívneho stretnutia, kde uzavreli rodičovskú dohodu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý

svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd pojednával podľa § 31 CMP v
neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manžela a manželky.

6. Manžel na pojednávaní uviedol, že si s manželskou nerozumeli a v súčasnosti má priateľku. Nežijú
spolu v spoločnej domácnosti asi štyri roky. Za uvedené obdobie k obnoveniu manželského spolužitia
nedošlo. Ani nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. S manželkou za uvedené obdobie
bol v kontakte len telefonicky, prípadne pri náhodných stretnutiach. Ani manželka neprejavila záujem o
obnovenie manželského spolužitia. Asi pol roka dozadu sa aj chcel vrátiť, no potom si našiel priateľku,

a tak na svojom rozhodnutí, aby súd manželstvo rozviedol, trvá.

7. Manželka na pojednávaní uviedla, že stotožňuje sa s tým, že manžel podal návrh o rozvod. Vie o tom,
že má priateľku a rovnako viedla, že si spolu nerozumeli. Tiež uvažovala o tom, že by sama podala návrh
o rozvod, avšak neurobila to preto, aby syn tým nejako netrpel. Nežijú spolu v spoločnej domácnosti už

viac ako štyri roky. Zo začiatku aj mala záujem na tom, aby sa ich manželské spolužitie obnovilo, ale
keď si manžel našiel partnerku, už nebola cesta na zmenu. Aktuálne záujem na obnovení manželského
spolužitia nemá a s rozvodom súhlasí.

8. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX I. A., H. N. I. J. G. G. K. A., I. H. X, A. XXXX, L.

M. XXX, C. C. D. XX. Z manželstva pochádzajú plnoletá I. B.. nar. XX.X.XXXX a maloletý G. B., nar.
XX. XX. XXXX

9. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 09. 02. 2026 vyplýva, že šetrením pomerov bolo zistené,
že matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, býva s mal. G. a plnoletou dcérou I. v rodinnom dome na adrese C.

D. XXXX, D.. Rodinný dom je vo vlastníctve manželovej matky. Matka je zamestnaná vo firme Seoyon
so sídlom v Čadci, kde pracuje na pozícii operátorky výroby. Od 16.01. 2026 je práceneschopná, svoj
príjem a výdavky doloží na pojednávaní. Matka sa ďalej vyjadrila, že s manželom nežijú v spoločnej
domácnosti približne štyri roky. Počas jedného roka od jeho odchodu na mal. Mária prispieval, následne
však začal mať zdravotné problémy a prispievať prestal. Matka uviedla, že súhlasí so zverením mal.

G. do jej starostlivosti. Stretávanie sa otca so synom ponechá na syna. K výživnému sa vyjadrí na
informatívnom stretnutí.
Mal. G. ukončil povinnú školskú dochádzku, pracuje na dohodu - 10 hodín týždenne u p. M. na J.. Mal.
G. uviedol, že s otcom sa stretáva minimálne, otec mu zavolá iba ak niečo potrebuje. Neposiela mu
žiadne výživné, ani si nepamätá, žeby mu otec niečo kúpil. Súhlasí so zverením do starostlivosti matky.

Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, býva v rodičovskom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky a brata.
Uviedol, že je od 4/2025 evidovaný na ÚP, t.č. je práceneschopný (problémy so srdcom, pečeňou, máva
depresie). Chce si podať žiadosť o invalidný dôchodok. Momentálne nemá žiaden príjem, živý ho matkaa priateľka. Predtým pracoval ako SZČO, v oblasti stavebníctva. Otec uviedol, že sa so synom stretáva
pravidelne, asi dva krát do týždňa. Sú spolu aj v telefonickom kontakte.

10. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

11. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov

medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

12. Z vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené, v
manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Manžel uviedol
dlhodobo narušené spolužitie, časté nedorozumenia, hádky, ktoré sa zhoršovali, týkali sa najmä financií

v rodine ale aj výchovy spoločných detí. Konflikty medzi manželmi viedli k citovému odcudzeniu. Medzi
manželmi je trvalý a nenapraviteľný rozvrat vzťahu, vytratila sa vzájomná dôvera a láska. Nakoniec
sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Manželka sa vyjadrila, že návrhom a dôvodmi, ktoré
uviedol manžel súhlasí, v manželstve si prestali rozumieť a ďalšie trvanie manželstva vylúčila. Manžel
na pojednávaní na podanom návrhu zotrval a manželka s rozvodom manželstva súhlasil.

Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani spoločne nezabezpečujú potreby
jednotlivých členov domácnosti, nemajú spoločné záujmy. Podľa vyjadrenia manželov nemožno
obnovenie manželstva ani predpokladať, nakoľko ani jeden z manželov o to nemá záujem.
Manželstvo nie je len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má
vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať

zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
Na základe vyššie uvedeného manželstvo účastníkov možno považovať len za formálny zväzok.

Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi
účastníkmi, obaja ďalšie spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o
rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Súd má za to, že manželstvo
účastníkov už nie je schopné tvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo na vyššie uvedenýchzákladoch, kde by boli zároveň vytvorené zdravé podmienky pre výchovu dieťaťa. Podľa názoru súdu
rozvod manželstva tak nie je ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

13. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý
G. B., nar. XX. XX. XXXX.

14. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností a schvaľovaní predloženej rodičovskej

dohody vychádzal z vyjadrení rodičov, kedy zhodne navrhli v prípade rozvodu manželstva schváliť
uzavretú rodičovskú dohodu. Súd tak v zmysle predloženej rodičovskej dohody maloletého G. zveril na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obom rodičom zostalo zachované právo maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého G. v sume 40
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým G. súd na žiadosť rodičov neupravoval, bol ponechaný

na dohodu medzi rodičmi.
V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého, na ktorú skutočnosť je súd
povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Výživné bolo
dohodnuté vzhľadom k súčasným príjmovým pomerom rodičov a oprávneným výdavkom maloletého.

15. Maloletý G. ukončil povinnú školskú dochádzku a pracuje na dohodu – 10 hodín týždenne. Medzi
jeho výdavky patrí: 60 Eur ošatenie, obuv, hygiena, 12 Eur mobil.
Matka pracuje u zamestnávateľa APIS Plastic Slovakia s. r. o., na pozícii operátor výroby, s priemerným
čistým mesačným príjmom 797,29 Eur. Aktuálne je od 16.01.2026 PN, s predpokladaným ukončením

PN 24.02.2026.Matka ako mesačné výdavky uviedla:70 Eur elektrina, 20 Eur internet, 35 Eur lieky, 350
Eur strava celá domácnosť, 6 Eur mobil, 105 Eur zdravotná poisťovňa – dlh. Celý príjem matka minie
na chod domácnosti a výdavky, prispieva aj plnoletá dcéra a zamestnaný syn
Otec je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a od 06/2025 je PN. Podal si žiadosť o invalidný
dôchodok, ktorá je v riešení. Nemá žiaden príjem.

Otec ako mesačné výdavky uviedol: 200 Eur strava, 40 Eur mobil, 50 Eur lieky, ktoré mu hradí jeho
matka a priateľka. Býva v rodinnom dome u svojej matky.

16. Súd mal za to, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, preto ju schválil.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu
ustanovení § 53 a § 55 CMP, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. Po vyhlásení rozhodnutia a danom poučení o opravnom prostriedku sa manželka a manžel vzdali

práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.