Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208529
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8814208529.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, zastúpený: A., B., so sídlom C. XX,
XXX XX D. – C. E. F., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X,
XXX XX I., o vymoženie 1.591,67 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Vranov nad Topľou č. k. 10Er/931/2014-15 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o. so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 a to so spoločnosťou BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie poukázal, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na
vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a. s. zo dňa 11.2.2014 sp. zn. IIC1110100 právoplatným dňa 31.3.2014.

3. Po citácii ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2 písm. a), b) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 os. 1, ods. 4 písm. r),
ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §93b ods. 1 zákona o bankách účinného ku dňu

uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods.
1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-240/98, C-168/05, C-243/08) súd prvej
inštancie ustálil, že ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok neobsahuje návrh banky na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu – rozhodcovskú doložku, bez možnosti
jej ovplyvnenia spotrebiteľom. Ďalej tiež súd prvej inštancie ustálil, že právny predchodca oprávneného

ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy a ktorej súčasťou vo všeobecných obchodných podmienkach je rozhodcovská doložka. Uvedenú
rozhodcovskúdoložkupodľasúduprvejinštancieprávnypredchodcaoprávnenéhopoužívaakoformulár
v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu.

4. Súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda
neplatnú. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky videl súd prvej inštancie v tom, že síce spotrebiteľ podľanej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Spotrebiteľ sa teda v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je
teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej

doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor
o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora vo veci C – 243/08, podľa ktorého vopred stanovená podmienky v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa

nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V tomto prípade na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodca zvolený predchodcom oprávneného. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že hoci rozhodcovský
súd neopomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa, tieto však neaplikoval dôkladne. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/
EHS.

5. Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa súdu prvej
inštancie neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice
93/13/EHS, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré právne odôvodnil ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Oprávnený
namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2) a
pre skúmanie exekučného titulu. Exekučný súd nemá podľa oprávneného zákonné oprávnenie skúmať

a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.

6.1 Tiež oprávnený namietal, že v predmetnej veci je daná prekážka rozsúdenej veci brániaca

opätovnému posúdeniu veci, pretože pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje
rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku
a K. Csacha. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento

vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

6.2 Nesprávnu aplikáciu právnych predpisov oprávnený dôvodil aj z vylúčenia možnosti riešiť spory

podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne aplikuje
ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na to, že právny predchodca oprávneného J.
D., G., postupoval v súlade s ust. § 93 b) Zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To,
že ju klient neodmietol, je podľa oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Oprávnený

tiež dodal, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a
rovno bez akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú nerešpektujúc princíp
zmluvnej slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno podľa oprávneného nájsť ani v slovenskom
právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovskédoložkyperseoznačenézaneplatnébezdôkladnéhoskúmaniaskutkovéhostavu.Zároveňsaexekučný
súd podľa opraveného nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Oprávnený zdôraznil, že ak je rozhodcovská doložka

dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je
dohodnutá riadne a v súlade so zákonom, pričom rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a
bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej
republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

6.3 Ďalej oprávnený videl porušenie ust. § 153 ods. 1 OSP v absencii akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí uvedených, konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a
odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, aplikáciou sekundárneho
práva a judikatúry Súdneho dvora EÚ. Vykonaným dokazovaním dospel podľa oprávneného exekučný
súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní, k čomu sa oprávnený
vyjadriť nemohol. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné podľa oprávneného oprieť o

Smernicu Rady 93/13/EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je
aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je
výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný, k čomu poukázal na rozhodnutia iných okresných
a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Oprávnený tiež uviedol, že do úvahy
nemožno brať ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky

všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda
ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná.

6.4 Ďalej oprávnený namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia – spotrebiteľa, kedy

exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Práve súdy by podľa oprávneného mali viesť občanov k
dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním
ocitli na prahu exekúcie. Exekučný súd svojim postupom znemožňuje uplatniť oprávnenému právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

6.5 Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora vyhovuje, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd lustráciou v Obchodnom registri zistil, že oprávnený -
spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola dňa 09.08.2017
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom, z dôvodu zániku

spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá sa zároveň stala jej právnym nástupcom.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V danom prípade ide o univerzálnu sukcesiu, teda taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal
zánikom subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti a jeho prechodom na nástupnícku
spoločnosť. Ak zanikne právnická osoba ako účastník konania, pokračuje súd v konaní s jej právnym
nástupcom. Pri univerzálnej sukcesii súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania, ale na
zmenu účastníka konania prihliada z úradnej povinnosti.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., a to so spoločnosťou BENCONT FINANCE, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno

mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli
zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie
práva na spravodlivý proces vo vzťahu k oprávnenému.

16. Súd prvej inštancie správne právne postupoval, keď na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol

zmluvou o úvere zo dňa 28.5.2008, aplikoval § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
povinný pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Naopak, J. D., G. (teraz XXX.D., G.) spĺňa charakteristiku dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah.

17. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18.NajvyššísúdSRužvoviacerýchrozhodnutiachkonštatovaloprávnenieexekučnéhosúdupreskúmať
existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súduČRsp.zn.II.ÚS2164/10zodňa1.11.2011.Uplatnenánámietkatýkajúcasaprekročeniaprávomoci
exekučného súdu preskúmať exekučný titul preto nie je dôvodná.

19. K uvedenému odvolací súd poukazuje tiež na zásadné stanovisko, ktoré vyslovil Ústavný súd SR
vo svojom uznesení č. k. IV. ÚS 55/11 – 19 zo dňa 24.2.2011, v ktorom poukázal na to, že ak Exekučný
poriadok v ustanovení § 44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako
takým ( t. j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo zákonom procesnoprávneho charakteru ),exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení a nie len z procesného hľadiska. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému
domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho

na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery ÚS SR sú plne akceptovateľné
tiež v prejednávanej veci.

20. Súd prvej inštancie bol oprávnený zaoberať sa ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a v jej
nadväznosti aj ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktorá obsahovala rozhodcovskú

doložku. S prihliadnutím na jej formuláciu, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde,
pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je
zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

21. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu,
ktorým súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je

vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom v danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto
nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie.

22. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací

súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky,
rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú.

23. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie
je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú ochranu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov, tak ako sa oprávnený domnieva. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či
právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené

zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné
rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu, t. j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom
slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa
(silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

24. S oprávneným tiež nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách. Podľa tohto ustanovenia banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo

neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky
sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta
o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z
obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,
že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom
spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície,

ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28,
uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak
má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami ainformácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6MCdo 9/2012, a tiež 2MCdo/1/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Oprávnený si v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú

podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské
konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu
zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a

nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednanej
zmluvnej podmienky je preto správny.

25. V súvislosti s povahou individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách je
potrebné tiež poukázať na závery nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020, resp. sp. zn.
I. ÚS 382/2022 a sp. zn. I. ÚS 382/2022, a sp. zn I. ÚS 510/2023, v zmysle ktorých „za individuálne

dojednané ustanovenie, resp. zmluvu možno považovať vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp.
podpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil spotrebiteľ, a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej
zmluvy. Rovnako podstatné je posúdenie, aký vplyv mala alebo mohla mať sťažovateľka na voľbu
rozhodcovského súdu, resp. či bol rozhodcovský súd určený vopred dodávateľom. Aj zdanlivá možnosť
voľby medzi spotrebiteľským rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže

v konečnom dôsledku znamenať, že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý spravidla býva žalobcom,
a iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické
(keďže spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného
vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do neho, pochopiteľne, nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu

rozhodcom). Ak výber súdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany
podávajúcej žalobný návrh (čo je pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva
dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi
uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej
zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou, či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet

pochybností o existencii dôvodov na vykonanie ex offo súdnej kontroly.“

26. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup
exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených

oprávnenýmresp.jehopredchodcombolvtomtoprípadepostačujúcinaobjasnenievecianadostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím
takvyjadrilsvojenámietkyanesúhlassoskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov.

27. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach

obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

28. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba

základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec
v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu

osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v
znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné
konanie.29. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť

vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

30. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

32. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.