Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124448288
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124448288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, C. XXXX/XX, D., o zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/36/2025-119 zo dňa 22. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok).

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 7 ods. 1, 2, 27, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa právny predchodca žalobcu
(spoločnosť Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671) podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie sumy istiny
vo výške 2.000,- eur, úroku vo výške 1.407,04 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000,-
eur od 18. 01. 2022 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. Uplatnený nárok právny
predchodca žalobcu odôvodnil tým, že žalovanému poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 2108011967 úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Právny predchodca žalobcu uviedol, že pred uzavretím
úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver,
výškuúveru,príjemžalovanéhoaúčelúveru,čopreukázalpredloženýmdokumentomsúdajmizistenými
zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na

úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu
žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v
súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru prenezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20. 09. 2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 10. 01. 2022. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu

nezaplatil, voči veriteľovi sa tak od 18. 01. 2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s
príslušenstvom.Právnypredchodcažalobcusipretouplatnilvočižalovanémudlžnúistinuúveruvovýške
2.000,- eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň
si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré
predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu

celkových nákladov. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Na základe údajov poskytnutých žalovaným právny predchodca žalobcu preveroval stav, príjmy a
výdavky žalovaného spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Od čistej mesačnej mzdy žalovaného
vo výške 414,- eur bola odpočítaná suma životného minima platného od 01. 07. 2021 do 30. 06.
2022 vo výške 218,06 eur, splátka iného úveru podľa NRKI vo výške 67,07 eur, zákonná rezerva

vo výške 78,38 eur a tak bola dosiahnutá výška prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol
schopný splácať, a to sumu 50,56 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške
40,56 eur, žalobca mal za to, že jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy
a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 2.000,- eur zaviazal splácať formou 84

pravidelných mesačných anuitných splátok á 40,56 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 3.407,04 eur.
Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok.
Žalovaný na úver nezaplatil žiadnu úhradu, čo vyplýva z prílohy k žalobe - prehľad splátok a úhrad k
zmluve číslo 2108011967.

5. Uznesením č. k. 8Csp/36/2025-97 zo dňa 21. 07. 2025 súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu
na strane žalobcu, kde na miesto právneho predchodcu žalobcu – spoločnosti Ahoj, a.s. vstúpila do
konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. – žalobca.

6. Súd prvej inštancie preskúmaním predložených dôkazov týkajúcich sa splnenia povinnosti veriteľa

v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver,
keďže nepredložil žiadne dôkazy, ako schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver posudzoval
s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným výdavkom. Z dokumentu Údaje žiadosti/zmluvy č.

2108011967 vyplýva položka mesačné finančné výdavky 0,- eur a iné mesačné výdavky 0,- eur. Pritom z
predložených dokladov vyplýva, že žalovaný mal dva existujúce kontrakty, z toho jeden splátkový a jeden
nesplátkový bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Minimálne z týchto skutočností vyplýva, že žalovaný mal
ďalšie mesačné výdavky, ktoré veriteľ pri skúmaní bonity klienta opomenul, resp. vôbec neuviedol, prečo
na ne neprihliadal. Súd nie je povinný dedukovať tieto rozhodné skutočnosti z dôkazov, ktoré predložil

právny predchodca žalobcu v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného, pričom prevažne ide o interné
doklady právneho predchodcu žalobcu, ktoré obsahujú pre súd neznáme pojmy a skratky. Súd prvej
inštancie nepovažoval skúmanie výdavkov žalovaného za dostatočné, a to vzhľadom na už uvedené,
keď podľa údajov veriteľa finančné a iné výdavky žalovaného sú vo výške 0,- eur. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať
ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátkuvpredpokladanejvýške.Pretoveriteľmusíokreminéhoanalyzovaťspotrebiteľovosobný/domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o

úver (t. j. zdroje príjmu, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Bez toho, aby veriteľ zisťoval nejaké iné výdavky žalovaného, veriteľ použil ako jediné ďalšie výdavky
žalovaného paušálne výdavky v sume životného minima. Za každých okolností, ale zvlášť v prípade,
že rozdiel medzi príjmami a výdavkami nie je nejaká vysoká čiastka, je potrebné sa zaoberať celkovou
finančnou situáciou na strane dlžníka. Za rozhodujúce súd prvej inštancie považoval dostatočne sa

zaoberať nielen príjmami spotrebiteľa, ale aj jeho výdavkami. V danom prípade možno konštatovať, že
právny predchodca žalobcu neoveroval, či žalovaný má nejaké konkrétne výdavky a či tieto nepresahujú
sumu životného minima. Paušalizoval ich v sume životného minima bez nejakého významnejšieho
zisťovania. Suma životného minima sa má pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamenáto však, že by dosadenie sumy životného minima predstavovalo zachovanie odbornej starostlivosti
pri posudzovaní bonity a úveruschopnosti spotrebiteľa, ak veriteľ neprejaví snahu zistiť pravidelné
nevyhnutné výdavky na strane dlžníka (napr. výdavky na lieky, telefón, internet, poistenie, dopravné a

pod.).

7. Súd prvej inštancie mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že veriteľ pri skúmaní bonity klienta
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto nebol oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 17 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže právny predchodca žalobcu nebol oprávnený
vyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru,vyhlásenieokamžitejsplatnosti
úveru je neplatné. Právny predchodca žalobcu úver nemohol platne zosplatniť a následne predmetný
úver postúpiť platne na žalobcu, teda nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu - spoločnosti Intrum

Slovakia s.r.o., preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný
mal vo veci plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f), písm. h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

10. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Právny predchodca žalobcu
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej
zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovaného. V konaní riadne preukázal skúmanie bonity
žalovaného a splnenie povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Odkázal na
právne závery vyjadrené v uznesení Krajského súdu Košiciach sp. zn. 5CoCsp/101/2022, z ktorého

citoval: „Čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ vysvetľuje citovaný § 11
ods. 2 tohto zákona tak, že ide o posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z
príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver.“ „Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetná zákonná konštrukcia vychádza z alternatívnej
situácie posudzovania bonity spotrebiteľa, a to, buď ide o prípad, kedy veriteľ nedisponuje žiadnymi
údajmi o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo ide o prípad, kedy veriteľ neprihliada
naúdajezpríslušnejdatabázyaleboregistranaúčelyposudzovaniatejtobonity.Zuvedenéhoacontrario
vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa nepovažuje, ak veriteľ disponuje údajmi

o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako jedna možná situácia, alternatívne, ak veriteľ
prihliadol pri skúmaní bonity na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania tejto
bonity ako druhá možná situácia.“ Právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru dostatočne
zisťoval schopnosť a bonitu žalovaného ako dlžníka a predložil tiež doklady, na základe ktorých
vyhodnocoval bonitu žalovaného, špecifikácie úveru, špecifikácie klienta, počet nezaopatrených detí,

zdroj a výšku príjmu a preukázal i z ďalších správ a to správ z registra dlžníkov, správ zo sociálnej
poisťovne,splneniesisvojejpovinnostiprizisťovaníbonityaschopnostisplácaniaúveru,ktorápovinnosť
pre neho vyplýva v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Mal za to, že v konaní preukázal,
že právny predchodca žalobcu preveroval bonitu žalovaného a tým z jeho strany nedošlo k hrubému
porušeniu povinností.

11. Schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver bola v súlade s opatrením NBS č. 10/2017. Po
zohľadnení výšky nákladov na zabezpečenie životných potrieb zvýšených o 40 % v zmysle § 2 ods.
2) opatrenia NBS č. 10/2017, spolu s výškou životného minima a splátok iných úverov podľa NRKI je
zrejmé, že disponibilné zdroje žalovaného postačovali na úhradu výšky splátky poskytnutého úveru. V

samotnom výpočte, ktorý predložil súdu prvej inštancie je uvedená zákonná rezerva vo výške 78,38 eur,
ktorá zodpovedá výške nákladov na zabezpečenie životných potrieb zvýšených o 40 % v zmysle § 2
ods. 2) opatrenia NBS č. 10/2017. Celková výška nákladov sa v zmysle § 2 ods. 5) opatrenia NBS č.
10/2017 rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvejvety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.

12. V danom prípade bola od príjmu vo výške 414,- eur odpočítaná suma splátky iných úverov podľa
NRKI v celkovej výške 67,- eur, celková výška nákladov žalovaného vo výške 78,38 eur a výška
životného mimina 218,06 eur. Na základe uvedeného vyšli disponibilné zdroje žalovaného vo výške

50,56 eur (414,- eur - 78,38 eur - 67,- eur - 218,06 eur), ktoré postačovali na úhradu splátky úveru vo
výške 40,56 eur. Z obsahu spisu je preukázané, že právny predchodca pred poskytnutím úveru preveril
príjmy a výdavky žalovaného, zároveň právny predchodca nahliadol do úverového registra a použil
získané dáta na účely posúdenia schopnosti splácať úver, čím neboli splnené zákonné predpoklady
hrubého porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a neoprávnenosti vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zároveň právny predchodca vo výpočte

zohľadnil výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa v zmysle § 2 ods.
5) opatrenia NBS č. 10/2017.

13. Taktiež poukázal na ustanovenie zákona § 7 ods. 2) zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom je explicitne
uvedená povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje

potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný pred poskytnutím
úveru právnemu predchodcovi sám uviedol informáciu, že mesačné výdavky sú 0. Právny predchodca
tak pracoval s informáciou, ktorú mu uviedol žalovaný a v zmysle § 7 ods. 2 ju považoval za presnú a
pravdivú. V tejto súvislosti odkázal aj na právne závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu Košiciach
sp. zn. 11CoCsp/40/2024. Právny predchodca žalobcu sa tak nedopustil hrubého porušenia svojej

povinnostiapostupovalsodbornoustarostlivosťoupriposudzovaníbonityžalovanéhopreduzatvorením
predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovaného.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy istiny vo výške 2.000,- eur,
úroku vo výške 1.407,04 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 18. 01. 2022 do
zaplatenia ako aj nároku na náhradu trov konania, a to na tom právnom základe, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2108011967 úver vo výške
2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných

splátok. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Nakoľko
žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových
splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre
nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20. 09. 2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote
od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči veriteľovi sa tak od 18.

01. 2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Právny predchodca
žalobcu si preto uplatnil voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 2.000,- eur spolu s príslušenstvom,
ktorú žalovaný nezaplatil. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

16. Uznesením č. k. 8Csp/36/2025-97 zo dňa 21. 07. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.

08. 2025, súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, kde na miesto právneho
predchodcu žalobcu – spoločnosti Ahoj, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. –
žalobca.

17. Súd prvej inštancie vo veci následne rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je to uvedené v ods.

1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu odvolania podaného žalobcom je vec predmetom prieskumu odvolacím
súdom.18. Odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v prejednávanom
spore o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v tomto smere dostatočne odôvodnené, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich

sa na tento prípad, na ktoré odvolací súd odkazuje. Je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo v danom prípade nosné konštatovanie o tom, že konanie právneho predchodcu
žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného nebolo konaním s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie
nekonštatoval hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., k čomu smerovala
podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu.

19. Pokiaľ ide o samotný záver súdu prvej inštancie o tom, že konanie právneho predchodcu žalobcu pri
skúmaní bonity žalovaného nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, tento záver považuje odvolací
súd za správny. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
spotrebiteľa by mal byť kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení jeho bežných mesačných výdavkov taká čiastka, z ktorej bude

schopný úver splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o
tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver a údajmi z príslušných databáz. V prípade nesplácania úveru a uplatnenia svojho nároku na
súde, je preukázanie skúmania bonity pred poskytnutím úveru, ako jednej z najdôležitejších povinností
veriteľa, podrobené prieskumu týkajúcemu sa hlavne tej skutočnosti, akým spôsobom veriteľ zisťoval a

hlavne preveroval údaje poskytnuté samotným klientom, resp. aké ďalšie údaje o klientovi získal, aby
relevantnepreukázalsvojzáverotom,žeposkytnutieúveruklientovi,minimálnevčasejehoposkytnutia,
predstavovalo pre neho minimálne riziko nesplácania, čo znamená, že klient v prípade, pokiaľ nedôjde
na jeho strane k významnej zmene pomerov v jeho neprospech ohľadom jeho bonity, bude, v podstate
bez problémov, splácať splátky úveru.

20. Právny predchodca žalobcu v predmetnej veci nezisťoval dôsledne výdavky žalovaného, pričom je
úplne logické, že u dospelého človeka sa veriteľ nemôže uspokojiť s vyjadrením, že jeho výdavky sú
nulové a takúto skutočnosť len nekriticky prijať, nakoľko takýto postup nie je vôbec obozretný či odborne
starostlivý, kde takýto subjekt musí mať samozrejme výdavky minimálne na zabezpečenie základných

životných potrieb (výdavky na bývanie, stravu, lieky, energie a pod.). Veriteľ sa tejto zákonnej povinnosti
(povinnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pred posúdením bonity), podľa názoru odvolacieho súdu,
nemôže zbaviť odkazom na životné minimum, či rezervu (ktorej spôsob výpočtu uviedol žalobca až
v podanom odvolaní) vypočítanú aj s použitím sumy životného minima ako ukazovateľov schopnosti
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, nakoľko to nie je ratio zákona a takéto použitie automatizovaných

výdavkov nemôže postačovať na reálne posúdenie tej skutočnosti, či spotrebiteľ bude schopný úver
splácať, keďže bez ďalšieho nezohľadňuje individuálnosť a reálnosť životnej situácie toho ktorého
spotrebiteľa. Bez toho, aby boli skúmané aj reálne výdavky dlžníka, nemohol byť vytvorený reálny
obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti ním splácať dlh zo zmluvy.
Nemožno teda konštatovať, že sa zo strany právneho predchodcu žalobcu jednalo o konanie s odbornou

starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť,
či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva
uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skutočnosti, že právny predchodca žalobcu nepostupoval
s odbornou starostlivosťou napokon nasvedčuje aj fakt, že žalovaný aj podľa vyjadrenia samotného
žalobcu neuhradil ani jednu splátku úveru napriek tomu, že žalobca konštatoval, že vzhľadom na ním

uvedené výpočty mal byť schopný splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

21. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu nekonal v tomto prípade s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho právny predchodca
žalobcu nemohol pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a následne nemohol ani pristúpiť

k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo správne odôvodnil aj súd prvej inštancie s poukazom na
konkrétne ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací sa preto stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

22. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní

žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd preto,
pokiaľideoodvolaciedôvodyuplatnenéžalobcom,uvádza,ženedošlokichnaplneniu.Ztýchtodôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože tento si

trovy odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu žiadne ani nevyplývajú, keďže nebol v odvolacom konaní
aktívny.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).