Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125213260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125213260.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, o návrhu oprávneného: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného
splnomocnencom: JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 63/34, Nitra, proti povinnej: E.

F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. X/XX, D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária
CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, o nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní povinnej
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 54Em/5/2025-19 zo dňa 17.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej nariadil výkon výroku I. uznesenia Okresného súdu Nitra č. k.
54P/163/2025-30 zo dňa 15.12.2025, ktorým bol maloletý do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedeného na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 54P/163/2025 zverený do starostlivosti otca.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 370 ods. 1, § 372, § 376 ods. 1 až 3,
§ 377 ods. 2 až 4, § 378, § 380 a § 381 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej
len „vyhláška upravujúca podrobnosti výkonu rozhodnutia“). Vecne dôvodil, že účelom konania o

výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nie je to, aby súd automaticky siahal k
donucovacím prostriedkom za nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom
súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú
vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť. Účelom konania o výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých nie je sankcionovanie povinnej osoby za nedodržiavanie súdneho
rozhodnutia v minulosti, keďže súd vychádza zo skutkového stavu rozhodujúceho v čase vydania

rozhodnutia. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 54P/163/2025-30 zo dňa 15.12.2025,
ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 15.12.2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou
54P/163/2025 zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti otca (I. výrok). Mal za preukázané, že
nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti zo strany matky maloletého dieťaťa, a preto v súlade
s čl. 12 základných princípov Civilného mimosporového poriadku a § 30 Civilného mimosporového

poriadku, návrh otca maloletého dieťaťa vyhodnotil ako dôvodný a nariadil výkon rozhodnutia.3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala povinná odvolanie v celom rozsahu v zákonom
stanovenej lehote z dôvodov podľa ustanovenia § 377 ods. 3 a § 365 ods. 1 písm. a), b), d), a f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že návrh na výkon rozhodnutia zamietne, eventuálne aby ho v celom rozsahu
zrušil alebo aby konanie zastavil s poukazom na § 390 ods. 1 písm. d) a e) CMP. Mala za to, že
nariadený výkon rozhodnutia nie je potrebný a nebol potrebný ani v čase jeho nariadenia. Maloletý A. je
v starostlivosti otca od 17.12.2025, teda v čase, kedy súd o nariadení výkonu rozhodnutia rozhodoval.
Povinná preto zastáva názor, že nastali po vzniku exekučného titulu také okolnosti, ktoré spôsobili

zánik uloženej povinnosti, keďže maloletý A. je v starostlivosti otca od 17.12.2025 doposiaľ. Takýmito
okolnosťami je aj splnenie uloženej povinnosti. Súd podľa povinnej nepostupoval v zmysle § 3 ods. 1
vyhlášky upravujúcej podrobnosti výkonu rozhodnutia, nakoľko pred vydaním uznesenia o nariadení
výkonu rozhodnutia nezisťoval, či sa povinná podrobuje súdnemu rozhodnutiu alebo nie, čím podľa
povinnej založil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP. Súd rozhodol len na podklade tvrdení
oprávneného, čím bolo porušené právo povinnej na spravodlivý súdny proces zásadným spôsobom a

teda je podľa nej daný dovolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Povinná v čase rozhodovania
súdu o nariadení výkonu rozhodnutia nemala vedomosť o existencii exekučného titulu, nakoľko ten
jej bol zo strany súdu doručený až dňa 05.01.2026. Povinná teda z objektívnych dôvodov nemohla
vedieť o existencii predmetného exekučného titulu a nemohla sa ním ani riadiť. Uviedla, že oprávnený
sa dňa 15.12.2025 domáhal na adrese matky za asistencie polície výkonu predmetného rozhodnutia,

no v danom čase sa oprávnený týmto písomným rozhodnutím súdu opatreným pečiatkou a podpisom
sudcu povinnej nepreukázal a ani privolaná policajná hliadka nekonštatovala oprávnenie otca vziať do
svojej starostlivosti maloletého A.. Výkon súdneho rozhodnutia označila za extrémne formalistický a
nespĺňajúci základnú ideu výkonu súdnych rozhodnutí, ktorou je vynútenie plnenia povinnosti povinného
subjektu, ktorý má nesporne vedomosť o exekučnom titule a vedome uloženú povinnosť neplní.

4.Kodvolaniupovinnejsavyjadriloprávnený,ktorýuvádzal,žepovinnúužvečer15.12.2025,tedavdeň,
kedy uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 54P/163/2025-30 nadobudlo vykonateľnosť, vyzval, aby mu
maloletého odovzdala, čo povinná výslovne odmietla, hoci jej predložil samotný exekučný titul. Povinná
na jeho výzvu nereagovala ani nasledujúci deň, preto sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia.
Oprávnený zároveň potvrdil, že povinná začala rešpektovať vykonateľný exekučný titul ešte predtým,

ako jej bolo doručený, teda pred dňom 05.01.2025 a maloletý je v jeho starostlivosti. Z uvedeného
dôvodu navrhoval konanie o výkon rozhodnutia z dôvodu podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP zastaviť,
nakoľko došlo k splneniu povinnosti.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu

uviedol, že nariadenie výkonu rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa maloletých detí slúži na to, aby
sa súdne rozhodnutia v praxi reálne vykonávali a aby sa predišlo pretrvávaniu nejasností v usporiadaní
pomerov maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že skutočnosť, že povinnosť vyplývajúca zo súdneho
rozhodnutia bola splnená až následne, sama o sebe neznižuje význam nariadenia výkonu rozhodnutia,
pokiaľ jeho nariadenie prispelo k zabezpečeniu realizácie rozhodnutia v čase, keď nebolo dobrovoľne

napĺňané. Z pohľadu maloletého dieťaťa nemožno takýto postup považovať za samoúčelný, ak jeho
cieľom bolo nastolenie jasného a predvídateľného usporiadania jeho pomerov. Stotožnil sa so záverom
uvedeným v odvolaní povinnej, podľa ktorého má byť výkon rozhodnutia využívaný primerane jeho účelu
a nemá slúžiť ako sankčný prostriedok. Zároveň však poukázal na to, že v konaniach týkajúcich sa
maloletých detí je potrebné účel výkonu rozhodnutia vnímať predovšetkým ako zabezpečenie reálneho

plnenia súdnych rozhodnutí v situáciách, keď k ich dobrovoľnému plneniu nedochádza, a to s ohľadom
na potrebu stability a právnej istoty maloletého dieťaťa.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou, povinnou (§ 359 CSP v spojení

s § 372 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je

dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods.
1 CSP) a zároveň k záveru, že na ďalšie vedenie konania o výkon rozhodnutia nie sú dôvody, nakoľko
medzičasom došlo k splneniu povinnosti.7. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

8. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

9.Podľa§377ods.2CMPprotiuzneseniuonariadenívýkonurozhodnutiaaprotiuzneseniuozamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

11. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky upravujúcej podrobnosti výkonu rozhodnutia súd po podaní návrhu na

nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez
návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa
povinný podrobuje rozhodnutiu.

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby

s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do

svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

16. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.17. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti CMP a vyhláške upravujúcej podrobnosti výkonu rozhodnutia. Napriek tomu, že výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného

vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou
je práve predmet personálnej exekúcie, ktorým je úprava nepeňažných práv a povinností vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania.

18. Pokiaľ ide o uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu

je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 377 ods. 3 CMP teda tým,
že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
spôsobili zánik uloženej povinnosti. Pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia
účastníkov, lehoty na plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej
vykonateľnosti pôjde o to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne
doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod. Okolnosťou, ktorá nastala po

vzniku exekučného titulu môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo
povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným
titulom. Vymedzenie len týchto špecifických odvolacích dôvodov vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt
a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Odvolacie dôvody
sa budú týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia.

Nepôjde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní. (pozri Smyčková,
R., Števček M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1131 a 1156)

19.Odvolacísúdsapretovrámciprieskumunapadnutéhorozhodnutiazameralvýlučnelennaexistenciu

uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania, a teda či sú tu skutočnosti, ktoré spôsobujú, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

20. V predmetnej veci bolo nesporné, že exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Nitra č.

k. 54P/163/2025-30 zo dňa 15.12.2025, ktorým bol maloletý do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedeného na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 54P/163/2025 zverený do starostlivosti
oprávneného. Argumentácia matky, že samotný exekučný titul jej bol doručený až 05.01.2026 neobstojí,
nakoľko tento sa stal vykonateľným už 15.12.2025. Samotná povinná nepopiera, že prvotným výzvam
oprávneného na vydanie maloletého do jeho starostlivosti nevyhovela, čo viedlo k tomu, že oprávnený

dňa 16.12.2025 doručil Okresnému súdu Nitra návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

21. Ak rozhodnutie v základnom konaní zveruje maloleté dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, je
s ním spojená povinnosť druhého rodiča, v ktorého starostlivosti sa maloleté dieťa nachádza, odovzdať
maloletého dieťa do starostlivosti rodiča, v ktorého starostlivosti má podľa vykonateľného rozhodnutia

byť. Ak tak povinný rodič neurobí, znamená to, že povinný rodič sa takémuto rozhodnutiu nepodrobil,
teda ho neplnil.

22. V konkrétnom prípade nemožno vyvodiť znaky odvolacieho dôvodu, že po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Samotná skutočnosť, že matka následne

(podľa jej tvrdenia už odo dňa 17.12.2025) odovzdala maloletého otcovi je dôvodom, aby bolo konanie
v zmysle ustanovenia § 390 ods. 1 písm. e) CMP zastavené (ako to napokon zhodne žiadajú tak
povinná, ako aj oprávnený), nie však dôvodom na to, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým nariadil výkon rozhodnutia, ani dôvodom na to, aby zamietol návrh oprávneného na
výkon rozhodnutia.

23. Preto odvolací súd dospel k záveru, že povinná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti
nasvedčujúce niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle § 377 ods. 3 CMP a takéto skutočnosti ani
nevyplynuli z obsahu spisu, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne. Nakoľko však medzičasom došlo k splneniu uloženej povinnosti, odvolací súd konanie

podľa ustanovenia § 390 ods. 1 písm. e) CMP konanie o výkon rozhodnutia zastavil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, totokonanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne
dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

25. Senát odvolacieho súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktoréhohrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné
poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).