Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1521/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120393130
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120393130.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, o vymoženie 209,97 eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01 Košice,

IČO: 35 520 833, pod sp. zn. 303EX 480/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 25.03.2026, sp. zn. 1Ek/1521/2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
zo dňa 20.10.2025, sp. zn. 303EX 480/20.

2. Uviedol, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený
podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom námietky v zákonom stanovenej
15-dňovej lehote s tým, že nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor

nevykonal osobné zisťovanie hnuteľného majetku na adrese trvalého pobytu povinného a nepožiadal o
súčinnosť osoby žijúce na adrese trvalého pobytu povinného ani tretie osoby, ktoré sú spoluvlastníkmi
povinného. U povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcií.

3. Súdny exekútor k námietkam uviedol, že povinný nevlastní žiaden majetok evidovaný v majetkových
registroch, nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky od Sociálnej poisťovne, nemá zriadený účet
v banke, resp. ak má účet v banke, tento je v debete. K námietke oprávneného, že exekútor nevykonal
súpis hnuteľných vecí, súdny exekútor uviedol, že pre úspešnosť súpisu hnuteľných vecí je dôležité
vedieť adresu, kde sa povinný zdržiava. V prípade marginalizovaných a sociálne slabších skupín
obyvateľstva je v podstate nemožné vykonať súpis, nakoľko na určenej adrese môže byť viacero ľudí

bez trvalého alebo prechodného pobytu, čím je obtiažne vôbec určiť či nájdený majetok patrí povinnému.

4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol, že
účelomzastaveniaexekúciepre„nemajetnosť“povinnéhojezabránenieneprimeranejdĺžkeexekučného
konaniavprípadoch,keďniejemožnéjehoúspešnéskončeniezdôvodunedostatkumajetkupovinného.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak

súdny exekútor nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu
trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie (od doručenia poverenia na vykonanie exekúciesúdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Súdny úradník poukázal
na to, že dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je nezistenie majetku, ktorý je možné
zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu

akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak
môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v exekúcii možno len pri existencii skutočného
majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto
speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci

povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, ktorý je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za
veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Podľa vykonaných
lustrácií povinný nevlastní účet v banke, resp. so žiadnym účtovným zostatkom. Nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, motorového vozidla a nemá založený účet v žiadnej banke. Vzhľadom na uvedené
možno konštatovať relatívnu nemajetnosť oprávneného. K námietkam oprávneného súdny úradník
uviedol, že ide len o predikcie oprávneného - možno očakávať, že povinný sa zamestná bude mať

účet v banke, nadobudne majetok a podobne, pričom oprávnený reálne žiadnu existenciu majetku
povinného nepreukázal. Oprávnený vo svojich námietkach neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by dostatočne preukazovali existenciu exekvovateľného majetku. Súdny úradník tak uzavrel, že
exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa
15.10.2020, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 20.10.2025 k

vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie, nakoľko sa mu nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný
majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že exekútor vykonal iba
lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného

inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho
exekúcii. Súdny exekútor tak nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného. Splnenie
podmienokprezastavenieexekúcieexekútoromprenedostatokmajetkutaknebolosúdnymexekútorom
preukázané. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu
exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený

nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach,
kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster
nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú
trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)

dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu
urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že

nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.

8. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom
správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré
by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie

podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve
súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnoteniemajetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,
patrí do kompetencie súdneho exekútora.

9. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného
resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti
vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie
v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že

v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva
oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba

tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania
v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností.

10. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné
veci, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti vyplýva z tohto, že oprávnený v nej nereaguje na konštatovanie súdneho exekútora, ktorý
výslovne uviedol, že vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného je nemožné. Exekútor

nevie, kde konkrétne sa povinný zdržiava. Oprávnený však napriek tomuto v sťažnosti žiada vykonať
(toto nemožné) fyzické zisťovanie hnuteľného majetku v mieste, kde sa povinný zdržiava. Toto evokuje
skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania, ako
navrhnúť konštruktívny ďalší postup v exekúcii.

11. Pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť
a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie.
V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok,
za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba
nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.

12. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané

upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce
upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).