Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8726201092
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: Mgr. Katarína Rusnáková, advokát so
sídlom Velické nám. 5, 058 01 Poprad, korešpondenčná adresa: G. XX, XXX XX F., IČO: 56910657,
proti odporcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Tibor Bašista,

advokát so sídlom Štefánikova 8 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o nariadenie neodkladného opatrenia
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 17.03.2026, č.k.
21C/18/2026-14 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Súd poučuje odporcu H. B., nar. X.X.XXXX, že môže na súd podať proti navrhovateľke A. B., C. D.,

nar. XX.X.XXXX, žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia
v zmysle § 340 CSP.

III. Navrhovateľke voči odporcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol

tak, že cit.:

„I. U k l a d á odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu na adrese E. XXX/X, F.,
do jeho bytových aj nebytových priestorov, nádvoria, garáže, hospodárskej budovy, altánku, drevárne a
všetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F..

II. U k l a d á odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX nepribližovať sa k navrhovateľke A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej
moci.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a odporcovi
náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. P o u č u j e procesné strany, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade,
že dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadnú.“

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e) a h), § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).3.Vosvojom odôvodneníuviedol,ženavrhovateľkasadomáhalaochranysvojejintegritytak,žežiadala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie uložením zákazu odporcovi dočasne vstupovať do rodinného
domunaadreseE.XXX/X,F.,dojehobytovýchajnebytovýchpriestorov,nádvoria,garáže,hospodárskej

budovy, altánku, drevárne a všetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F., priblíženia sa k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej
moci.

4. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 30.11.1996 v Poprade. Z

manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve dcéry sú dospelé a jeden maloletý syn H. B. a spoločne bývajú
v rodinnom dome na adrese E. XXX/X D. F.. Najstaršia dcéra J. B., má diagnózu Downow syndróm a trpí
epilepsiou, jej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a je ustanovená ako jej opatrovníčka. Dom
nie je v spoločnom bezpodielovom vlastníctve manželov, nakoľko dom vlastnia ich tri deti a s odporcom
v ňom majú doživotné právo užívania. Manželstvo bolo zo začiatku v poriadku. Problémy začali približne
v roku 2003, kedy sa voči nej odporca, ale aj ich spoločným deťom začal správať agresívne. Keď je

voči nej manžel násilný, tak sa jedná o fyzické útoky - sotenie, kopance, psychické násilie v podobe
nadávok, osočovania, ponižovania, znemožňovanie spánku v noci, zastrašovanie. Nevie si aktuálne
predstaviť ďalšie spolužitie. Zo správania odporcu má neustály strach o svoj život, ale aj o život svojich
trochdetí,ktorésnimibývajúvspoločnejdomácnosti.Odporcajegamblerajehoagresívnesprávaniesa
prejavuje aj voči ich spoločným deťom. Jeho správanie je nevyspytateľné a nekontrolovateľné a vlastní

strelnú zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe, ktorá bola zaistená dňa 04.03.2026 príslušníkmi Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Poprade. Bojí sa, že by si mohol v budúcnosti zadovážiť aj ďalšie zbrane.
Útoky voči jej osobe sa vyhrotili po tom, ako podala žiadosť na rozvod, ktorý podala z dôvodu, že sa ho
bojí a nevie si predstaviť ďalšie ich spolužitie. K poslednému útoku voči jej osobe došlo 10.03.2026, kedy
ju fyzicky napadol a na základe privolania hliadky bol príslušníkmi policajného zboru dňa 10.03.2026

vykázaný zo spoločnej domácnosti. Má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je
tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, alebo živote ich spoločných
detí. Na základe uvedeného má za to, že odporca bude aj naďalej pokračovať vo svojom násilnom
správaní, tak ako tomu bolo doteraz, a preto žiada súd o nevyhnutnú ochranu vylúčenia odporcu zo
spoločnej domácnosti ako aj nariadenie psychiatrického vyšetrenia, nakoľko má za to, že odporca trpí

psychiatrickou diagnózou, počuje hlasy, v noci ich budí s tým, že si myslí, že sú v dome zlodeji, že sa
ku nim niekto vlámal. V noci sa s deťmi zamykajú v izbách, lebo sa odporcu boja. Odporca takisto tvrdí,
že má po dome ukryté kamery a diktafóny a nahráva si celé ich fungovanie v dome.

5. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka neodkladného opatrenia pripojila k návrhu listinné

dôkazy, sobášny list z ktorého vyplýva, že dňa 30.11.1996 uzavreli manželstvo, Potvrdenie OR PZ v PP
o oznámení priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
pre hrubé správanie odporcu, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo dňa 10.03.2026, potvrdenie
ORPZ o prítomnosti navrhovateľky na procesných úkonoch zo dňa 10.03.2026, potvrdenie o zaistení
veci zo dňa 04.03.2026 K.:XXX/XXXX, keď dňa 04.0.3.2026 bola zaistená signalizačná zbraň u odporcu,

potvrdenie ORPZ v Poprade, odbor poriadkovej polície zo dňa 10.03.2026 o osobnej prítomnosti A. B.
na procesných úkonoch týkajúcich sa trestného konania vedeného na Obvodnom oddelení Policajného
zboru Poprad pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa
§203 ods. 1 Trestného zákona, Rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa
17.02.2026 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony dcéry J. B..

6. Navrhovateľka predložila súdu listinný dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia a jeho
okolia prislúchajúcemu domu č. k. K. L.:XXXXXXX zo dňa 10.03.2026, v zmysle ktorého bol odporca
vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby po dobu 14 dní s tým, že odporca kľúče odovzdal
navrhovateľke.

7. V danom prípade navrhovateľka žiadala o poskytnutie ochrany nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov a povinnosť zdržať sa vstupu do obydlia.

8. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, ako aj predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru,
že je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami, pričom zo strany navrhovateľky bolo
preukázané dôvodné podozrenie z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. Obava navrhovateľky o
svoje zdravie a život je osvedčená z priložených Potvrdení ORPZ v Poprade, odboru poriadkovej políciezo dňa 10.03.2026 a Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 04.03.2026. Súd preto dospel k záveru, že v
danom prípade možno považovať za osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g) CSP, nakoľko z predložených listinných dôkazov možno

nadobudnúť presvedčenie, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke podozrivý z ohrozenia jej duševnej
a telesnej integrity, pričom potreba nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na zistený skutkový
stav je naliehavá a vyžaduje si bezodkladný zásah súdu. Súd má zato, že nariadeným neodkladným
opatrením sa poskytne navrhovateľke dostatočná ochrana pred možným budúcim negatívnym konaním
zo strany odporcu, avšak odporcovi zároveň za predpokladu rešpektovania zákazu nariadeného

týmto neodkladným opatrením nijaká vážnejšia ujma nevzniká. Uloženie zákazu priblíženia sa k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, je podľa názoru súdu dostačujúci na prevenciu
ďalších prípadných útokov zo strany odporcu a zároveň odporcovi neprimerane neobmedzuje slobodu
jeho pohybu. Vzdialenosť menšiu ako 50 metrov súd považuje za dostatočnú a primeranú na to, aby sa
možnosť ataku zo strany odporcu zamedzila, resp. znemožnila a súčasne dáva možnosť stranám, aby
sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť.

9. V danom prípade na strane navrhovateľky vystupuje fyzická osoba, ktorá tvrdí, že odporca je dlhodobo
agresívny, osočuje ju, nadáva, ponižuje, znemožňuje spánok v noci, zastrašuje ju a je gambler. Jeho
správanie sa vyhrotilo do takej neúnosnej miery, že zavolala dňa 10.03.2026 políciu. Zo strany odporcu
ide o také konanie, ktoré je jednoznačne spôsobilé narušiť minimálne psychickú integritu navrhovateľky,

u ktorej zjavne muselo dôjsť k narušeniu bežného života pre neustále ataky zo strany odporcu, ktoré sa
podaním návrhu na rozvod zintenzívnili. Súd preto vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný.

10. Za nevyhnutný však súd považoval výrok, v prípade ďalších možných krokov procesných strán o
výnimku zo zákazu, vzhľadom na možné vykonávanie jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy

súdu alebo vykonávanie akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom
konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré strany sporu môžu
byť predvolané.

11. Súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za

to, že samotné neodkladné opatrenie je postačujúce na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a
na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň v súlade s § 330 ods. 1CSP,
súd trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzil a procesné strany podľa § 334 CSP poučil o
tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, ak
odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené.

12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 CSP, keďže navrhovateľka bola v konaní
úspešná preto jej priznal plnú náhradu trov konania a neúspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

13. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta, alebo alternatívne, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného
opatrenia primárne na osvedčení vysokej miery pravdepodobnosti tvrdeného ohrozenia integrity
navrhovateľky, pričom kľúčovým argumentom navrhovateľky bola údajná existencia strelnej zbrane v
nelegálnej držbe odporcu, ktorá mala byť zaistená dňa 04.03.2026. Z listinného dôkazu predloženého
navrhovateľkou označeného ako Potvrdenie o zaistení veci pod č. k. K.:XXX/XXXX zo dňa 04.03.2026

(ďalej len „Potvrdenie o zaistení veci“), ktorý do konania predložila samotná navrhovateľka, jednoznačne
vyplýva, že osobou, ktorej bola vec zaistená a ktorá ju dobrovoľne vydala, je navrhovateľka, nie
odporca. Odporca v predmetnom Potvrdení o zaistení veci nefiguruje v žiadnom procesnom postavení.
Súd prvej inštancie sa dopustil závažného pochybenia, ak z listiny potvrdzujúcej odovzdanie zbrane
navrhovateľkou vyvodil záver o nebezpečnosti odporcu a jeho nelegálnej držbe zbrane. Z hľadiska

právnej kvalifikácie predmetnej veci (signalizačná zbraň Röhm RG 8, kal. 8mm) je nevyhnutné zdôrazniť,
že ide o expanznú zbraň kategórie D v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Z. z.
o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSZaS“).
Držba takejto zbrane plnoletou a na právne úkony spôsobilou osobou nepodlieha režimu zbrojnéhopreukazu a pojmovo pri nej nemôže ísť o „nelegálnu držbu“, ako to subjektívne a v snahe o
diskreditáciu odporcu uvádza navrhovateľka. Tvrdenie o tom, že ide o „strelnú zbraň“, ako aj o
samotnej nelegálnosti jej držby je teda právne irelevantné a skutkovo nepravdivé, čo súd prvej inštancie

nekriticky prebral do svojho rozhodovania. V zmysle ustálenej judikatúry a doktrinálneho výkladu
Civilného sporového poriadku je pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h)
CSP nevyhnutné skúmať nielen intenzitu údajného ohrozenia, ale aj integritu procesného postoja
navrhovateľky. Súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia konštatuje existenciu trestného konania
vedeného pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203

ods. 1 Trestného zákona. Odporca v tejto súvislosti uvádza, že práve on je oznamovateľom uvedeného
trestného činu, nakoľko nadobudol dôvodné a veľmi závažné podozrenie z deviantného správania sa
navrhovateľkyvovzťahukichspoločnémudieťaťu–neplnoletémusynoviH.B..Totopodozrenieodporca
v predmetnom trestnom konaní podložil zvukovým záznamom, ktorý zachytáva prejavy sexuálneho
styku v čase, kedy sa navrhovateľka so synom izolovala v spálni, z ktorej bol odporca vytesnený.
Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.03.2026 v bezprostrednej časovej

nadväznosti na konfrontáciu navrhovateľky s týmito skutočnosťami a po zaistení dôkazov orgánmi
činnými v trestnom konaní, vykazuje všetky znaky zneužitia práva, resp. šikanózneho výkonu práva,
ktorý by v demokratickom právnom štáte nemal požívať akúkoľvek súdnu ochranu. Účelom návrhu nie
je ochrana navrhovateľky pred údajným násilným správaním sa odporcu, ale právna eliminácia odporcu
ako oznamovateľa závažnej trestnej činnosti zo spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nesprávne

interpretoval prítomnosť navrhovateľky na procesných úkonoch v trestnom konaní, ktorú preukazovala
ňou predloženým Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 10.03.2026,
kde sa týchto úkonov navrhovateľka zúčastňovala ako osoba, ktorá sa mala v zmysle podaného
trestného oznámenia dopustiť trestného činu súlože medzi príbuznými, pričom súd na uvedené
žiadnym spôsobom neprihliadol. Nariadené neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadne závažný

zásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Odporca má
k predmetnému rodinnému domu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania
a bývania. Vylúčenie odporcu z obydlia na neurčitý čas bez relevantného osvedčenia fyzického násilia
(potvrdenie o podaní oznámenia vo veci spáchania priestupku zo dňa 10.03.2026 uvádza len „hrubé
správanie“) je v hrubom nepomere k zásahu do jeho základných práv. Navrhovateľka v návrhu tvrdí,

že odporca trpí psychickou poruchou a má halucinácie. Toto tvrdenie je však v logickom rozpore s
faktom, že orgány činné v trestnom konaní na základe jeho podnetov začali a vedú trestné stíhanie. Súd
prvej inštancie prijal tézu o psychickej nespôsobilosti odporcu bez akéhokoľvek odborného podkladu,
či lekárskej správy, čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a požiadavku na objektivitu
rozhodovania. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych

skutkových zistení ohľadom držby a zaistenia signalizačnej zbrane, náležite nevyhodnotil kolíziu práv
a motiváciu strán v kontexte prebiehajúceho trestného stíhania, nariadil opatrenie, ktoré je zjavne
neproporcionálne vzhľadom na intenzitu doposiaľ osvedčených skutočností a existujúce užívacie práva
odporcu. Odporca s apelom na odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
úplne opomenul ústavnoprávny imperatív najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa). Ak je vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu súlože medzi príbuznými (§
203 Trestného zákona), kde podozrivou je navrhovateľka a obeťou neplnoletý syn strán konania, je
rozhodnutie o vylúčení otca (odporcu) z obydlia rozhodnutím, ktoré fakticky izoluje obeť trestnej činnosti
s jej potenciálnym páchateľom. Súd prvej inštancie týmto mechanickým prístupom nielenže neposkytol
ochranu maloletému dieťaťu, ale priamo ohrozil jeho integritu, nakoľko z domácnosti odstránil jediný

ochranný prvok – otca, ktorý na trestnú činnosť poukázal a rozhodol sa predmetnú záležitosť nahlásiť
orgánom činným v trestnom konaní. V konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
súd uprednostnil subjektívne a neosvedčené tvrdenia navrhovateľky pred objektívnymi skutočnosťami
vyplývajúcimi z listinných dôkazov.

14. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zo skutkových tvrdení a
predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že konanie odporcu vykazuje znaky dlhodobého
agresívneho, psychicky vyčerpávajúceho a eskalujúceho správania, ktoré objektívne odôvodňuje
potrebu okamžitej ochrany navrhovateľky. Navrhovateľka preto považuje napadnuté uznesenie za
vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Odvolanie odporcu je založené prevažne na

snahe spochybniť jednotlivé skutkové okolnosti izolovane, pričom opomína celkový kontext veci a
povahu konania o neodkladnom opatrení. V tomto type konania súd nevykonáva úplné dokazovanie
ako vo veci samej, ale skúma, či boli rozhodujúce skutočnosti hodnoverne osvedčené a či je daná
potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Odporca vo svojom odvolaní žiadnym relevantným spôsobnepoprel skutkové okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odporca teda nepoprel, že by sa mal voči navrhovateľke opakovane dopúšťať agresívneho
správania, ktoré v nej vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Odporca sa vo svojom odvolaní

zameral na dve skutočnosti, a to zhabaniu zbrane, údajnej trestnej činnosti navrhovateľky, preto sa
navrhovateľka bude bližšie venovať hlavne týmto dvom namietaným okolnostiam. Odporca v odvolaní
kladie dôraz na tvrdenie, že nešlo o „ilegálnu strelnú zbraň“, ale o signálnu, resp. expanznú zbraň,
a že zbraň mala polícii odovzdať samotná navrhovateľka. Táto argumentácia však nie je spôsobilá
zvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na širšom

súbore okolností, najmä na dlhodobom agresívnom správaní odporcu, psychickom nátlaku, nočnom
obťažovaní, osočovaní, ponižovaní navrhovateľky, vyvolávaní strachu v spoločnej domácnosti a na
policajnej intervencii vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Ani prípadná nepresnosť v
terminologickom označení predmetnej veci sama osebe neznamená, že absentovala reálna obava
navrhovateľky o jej bezpečnosť. Pre rozhodnutie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP nie je
rozhodujúce, či predmet spĺňa definíciu zbrane podľa osobitného predpisu v tom-ktorom režime, ale

či celkové konanie odporcu objektívne odôvodňuje obavu o telesnú alebo duševnú integritu chránenej
osoby. Navrhovateľka nespochybňuje, že na Potvrdení o zaistení veci je uvedené jej meno. Táto
skutočnosť je plne v súlade so skutkovým dejom, keďže navrhovateľka v rámci svojho výsluchu na
otázku vyšetrovateľa uviedla, že odporca má v domácnosti zbraň. Na základe tejto informácie bola
vyšetrovateľom vyslaná policajná hliadka, ktorá išla s navrhovateľkou do spoločného obydlia, predmetnú

zbraň zaistila a následne ju odniesla. Navrhovateľka sa pritom v otázkach držby a kategorizácie
zbraní nevyzná, a preto nevie odborne posúdiť jej právny režim, podstatné však je, že predmetnú
vec vnímala ako potenciálne nebezpečný prostriedok, ktorý mohol byť v rukách odporcu použitý voči
nej alebo voči deťom. Jej postup preto smeroval výlučne k eliminácii možného prostriedku útoku a
k zamedzeniu ďalšej eskalácie konfliktu. Fyzický útok odporcu zo dňa 10.03.2026 sa stal tak, že

odporca prišiel do spálne, kľakol si ku spodnému šuflíku a manipuloval s vecami nachádzajúcimi sa
pri posteli. Následne sa podľa navrhovateľky pokúsil ukryť pod posteľ čierny diktafón spolu s kľúčmi.
Keď sa ho navrhovateľka opýtala, čo robí, odporca sa postavil, otočil sa k nej, silno ju chytil za ruky
a sotil do nej, po čom zbehol dole do obývačky. Bezprostredne po tomto incidente navrhovateľka
privolala políciu a vo veci podala oznámenie o priestupku. Na jeho podklade bol odporca zo spoločného

obydlia vykázaný, pričom následne došlo aj k zaisteniu veci, ktorú odporca držal v domácnosti, a
preto je viac ako logické, že vydanie tejto veci zabezpečila navrhovateľka, nie odporca, hoci bol jej
vlastníkom. Takýto skutkový dej je plne konzistentný s listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie pri posudzovaní potreby bezodkladnej ochrany navrhovateľky. Odvolanie odporcu obsahuje
mimoriadne závažné a difamačné tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka mala mať pohlavný styk so

svojím synom. Navrhovateľka tieto tvrdenia v plnom rozsahu popiera ako nepravdivé, vykonštruované
a účelové. Tvrdenie odporcu, že bol zo spálne „vytlačený“ alebo „vytesnený“, navrhovateľka výslovne
odmieta ako nepravdivé a účelové. Skutočný stav bol práve opačný. Odporca sám zariadil, aby maloletý
syn nespával vo svojej detskej izbe, ale v izbe, kde spávala navrhovateľka spolu s dcérou J. B., a
to pod zámienkou, že navrhovateľka v noci chrápe. Odporca si pritom privlastnil synovu izbu a jemu

nezabezpečil inú vhodnú izbu v dome. Takýto postup odporcu podľa navrhovateľky nesledoval záujem
maloletého dieťaťa, ale záujem odporcu mať vlastnú izbu len pre seba, najmä po nočných návratoch
z kasína a s ohľadom na jeho ďalšie správanie v súkromí (pozeranie pornografických videí). Zároveň
navrhovateľka poukazuje na časovú chronológiu tohto tvrdenia, keďže odporca uvedené tvrdenie začal
šíriť až po tom ako sa dozvedel o úmysle navrhovateľky podať návrh na rozvod manželstva. Ako už

navrhovateľka uvádzala v podanom návrhu, odporca vyvíja voči navrhovateľke a ich spoločným deťom
dlhodobo nátlak, ktorým sa pokúša o ich manipuláciu a zastrašovanie. Aj tvrdenia odporcu o tom, že
mal disponovať záznamami nasvedčujúcimi intímnemu správaniu medzi navrhovateľkou a ich synom,
považuje navrhovateľka za účelovo vykonštruované, nepravdivé a za súčasť psychického nátlaku a
diskreditácie. Tieto tvrdenia nemožno vyhodnocovať izolovane v prospech odporcu, ale v kontexte

celého jeho dlhodobého manipulatívneho a zastrašujúceho správania. Samotná existencia takýchto
obvinení, ktoré smerujú proti matke a spoločnému dieťaťu, osvedčuje mimoriadnu mieru konfliktnosti a
nátlakového konania odporcu, čo len podporuje potrebu poskytnúť navrhovateľke bezodkladnú súdnu
ochranu.Odporcavosvojomodvolaníďalejuvádza,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamal
byťibareakciounaníminiciovanétrestnékonanie.Takétotvrdenievšaknezodpovedáskutkovémustavu

veci. Navrhovateľka sa dlhodobo domáha ochrany svojej osoby, ako aj ochrany svojich detí, čo vyplýva
nielen z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z návrhu na rozvod manželstva
a z ďalších okolností, vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Je preto zrejmé, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavoval účelovú reakciu na trestné konanie iniciovanéodporcom, ale bol logickým a nevyhnutným procesným krokom smerujúcim k bezodkladnej ochrane
navrhovateľky a jej detí. Vo vzťahu k existencií užívacieho práva odporcu k nehnuteľnosti, navrhovateľka
uvádza, že dočasné obmedzenie vstupu do obydlia predstavuje zákonom predpokladaný prostriedok

ochrany v situáciách, keď je osoba bývajúca v obydlí dôvodne podozrivá z násilia alebo keď jej konanie
ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu druhej osoby. Ochrana života, zdravia, telesnej a duševnej
integrity má v takejto situácii prednosť pred nerušeným výkonom užívacieho práva odporcu. Zároveň
ide o opatrenie dočasné, preskúmateľné a zrušiteľné, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Aj o tejto možnosti bol odporca v napadnutom uznesení riadne poučený. Navrhovateľka uvádza aj

širší kontext, pre ktorý došlo v minulosti k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
detí sporových strán a pre ktoré bolo v minulosti právo doživotného bývania a užívania zriadené.
Odporca dlhodobo hrá hazardné hry a prehráva vysoké finančné čiastky, čím ohrozoval finančnú stabilitu
rodiny. Uvedené okolnosti síce samy osebe neboli priamym predmetom rozhodovania o neodkladnom
opatrení, ale dokresľujú dlhodobú mieru rizikového, nevyspytateľného a rodinu ohrozujúceho správania
odporcu. Odporca mal užívať lieky ako Xanax, Neurol, Lexaurin, Helex a Mirzaten, a to podľa tvrdenia

navrhovateľky nekontrolovane, sporadicky a bez riadneho dodržiavania dávkovania. Navrhovateľka
súčasne našla doma aj staršie lekárske správy, z ktorých malo vyplývať, že odporca bol anxiózne ladený
a mal anxiózny syndróm. Taktiež navrhovateľka poukazuje na to, že v oznámení Sociálnej poisťovne
o invalidnom dôchodku zo dňa 29.03.2021 sa malo nachádzať odporúčanie ústavnej starostlivosti pre
odporcu. Tieto okolnosti sami o sebe svedčia o zlom psychickom stave odporcu, čo sa prejavilo aj na

správaní odporcu voči navrhovateľke a jej deťom. Uvedené okolnosti však navrhovateľka neuvádzala
preto, aby v tomto konaní dosiahla definitívny záver o psychiatrickej diagnóze odporcu, ale preto, že
spolu s jeho agresívnym, impulzívnym a nevyspytateľným správaním objektívne posilňujú jej obavu o
vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť detí. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že ponechanie odporcu v
spoločnej domácnosti by bolo v najlepšom záujme maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,

vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,
bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,
prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

18. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie

je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje
predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň
osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne
upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa
vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh

smeruje (IV.ÚS/257/2010).

19. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená
(§ 132 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie jemožné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako
už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne,

spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

21. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo
psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i
naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).

22. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a
pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Konanie odporcu a jeho správanie vplýva aj na psychické zdravie
navrhovateľky, pričom zakladajú skutočnú dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.
Z potvrdenia zo dňa 10.03.2026 vydaného OR PZ v Poprade vyplýva, že navrhovateľka urobila ústne

oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch – hrubé
správanie, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo strany muža H. B., pričom zároveň odporca mal
byť vykázaný zo spoločného obydlia. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že potvrdenie
o procesných úkonoch týkajúcich sa podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými
predložila samotná navrhovateľka s poukazom na správanie sa odporcu. Vo vzťahu k zaistenej zbrani

nepovažuje odvolací súd za relevantné, o akú zbraň ide, ale v spojitosti s tvrdeniami a predloženými
listinami v kontexte celého navrhovateľka opätovne poukazovala na nepredvídateľné správanie odporcu
a obavu z neho.

23. K odvolacej argumentácii odporcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza predovšetkým z tvrdení

navrhovateľky, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú
zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah
legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných
skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu odporcu reálne mohlo dôjsť, čo podporuje

možnosť rizika ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky v budúcnosti. Naproti tomu
odvolacia argumentácia odporcu nepodopretá relevantnými dôkazmi, nebola spôsobilá priviesť odvolací
súd k záveru o potrebe modifikácie nariadeného neodkladného opatrenia v súdenej veci.

24. Odporcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia

súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech
odvolateľa.

25. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností

uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrenímukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

27. Zároveň, keďže súd prvej inštancie odporcu nepoučil v zmysle ust. § 337 CSP, odvolací súd doplnil
tento výrok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti vo výroku II.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, jej náhradu priznal voči v konaní neúspešnému odporcovi.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).