Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2797/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125420201
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125420201.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: LawService Recovery, k.s., so sídlom
Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO 47 817 003, právne zast: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960
01 Zvolen, IČO 36 861 723, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. E. XXXX/XXX,
XXX XX C. F. o vymoženie 250,- eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák,
Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Kollárova 39, 97401 Banská Bystrica pod sp. zn. 217EX

951/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák,
Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Kollárova 39, 97401 Banská Bystrica pod sp. zn. 217EX
951/25 z a m i e t a.

II. Povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.10.2025 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 250,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2OdK/561/2019 zo dňa 11.02.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mário

Mičák vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/2797/2025 zo dňa 14.11.2025 s európskym spisovým
identifikačným číslom: G.:D.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 217EX
951/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 22.12.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Ako
dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia povinný uviedol, že uvedená exekúcia nie je vedená

na základe vykonateľného výroku rozhodnutia, ktorým by bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 250 eur,
táto vyplýva len zo zákona. Toto uznesenie nie je spôsobilým exekučným titulom. Taktiež je uvedená
exekúcia premlčaná a z toho dôvodu navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Uznesenie, ktoré
označil oprávnený ako exekučný titul nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Zákonná premlčacia
doba je 3 roky. Oprávnený preto svoj nárok neuplatnil v zákonnej lehote, čím došlo k premlčaniu práva
na jeho vymáhanie. Z tohto dôvodu je vedenie exekúcie v rozpore so zákonom. Povinný navrhol, aby

súd exekúciu zastavil v celom rozsahu a rozhodol o náhrade trov v jeho prospech.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že oprávnený absolútne nesúhlasí s tvrdeniami
povinného. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bolo Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
so sp. zn. 2OdK/561/2019 zo dňa 11.02.2022, ktoré vo III. výrokovej vete zaviazalo povinného, aby

poukázal preddavok na úhradu paušálne odmeny a náhradu nevyhnutných nákladov spojených s
výkonom správcovskej činnosti v sume 250,- eur na účet ustanoveného správcu v lehote 15 dní odprávoplatnosti tohto uznesenia (ďalej len „Uznesenie“). V zmysle ust. § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) „Ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa

rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2022 a vykonateľnosť
dňa 29.03.2022. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ sa povinnosť povinného nepremlčí skôr ako za desať rokov
odo dňa, keď sa malo podľa Uznesenia plniť, tzn. že Uznesenie sa nepremlčí skôr ako 29.03.2032.

Keďže Uznesenie nie je premlčané Správca bol a aj naďalej je, oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie v tejto veci. Na základe všetkého vyššie uvedeného oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so
zastavením predmetnej exekúcie.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
22.01.2026. Súdny exekútor v podaní, ktorým predložil návrh súdu uviedol, že dňa 27.11.2025 vydal

súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené v zmysle § 61b
Exekučného poriadku do vlastných rúk dňa 08.12.2025. Dňa 22.12.2025, t.j. v zákonnej 15-dňovej
lehote, podal povinný na pošte návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený
dňa 30.12.2025. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento navrhuje zamietnuť z
dôvodu, že nie je splnená žiadna z podmienok na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

12. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.13. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a

povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok
každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).
Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s
konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

15. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a
vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,

ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že

márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej
stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa

má nútene uskutočniť.

16. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon

ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie
exekúcie.

17. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že exekúcia nie je vedená na
základevykonateľnéhovýrokurozhodnutia,ktorýmbybolauloženápovinnosťzaplatiťsumu250euraže
tátovyplývalenzozákonaexekučnýsúdvsúvislostistýmtotvrdenímupriamujepozornosťpovinnéhona
samotný exekučný titul, ktorým je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2OdK/561/2019
zo dňa 11.02.2022 a ktorý III. výrokom zaviazal odvolaného správcu, aby poukázal preddavok na úhradu

paušálnej odmeny a náhradu nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti v
sume 250 eur na účet ustanoveného správcu, ktorým je oprávnený. Predmetné uznesenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 29.03.2022 a teda týmto dňom sa stala vykonateľnou aj povinnosť na úhradu sumy
250 eur oprávnenému, tak ako bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené je
nepravdivé tvrdenie povinného, že uložená povinnosť by mu vyplývala len zo zákona, keďže bola navyše

potvrdená právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
plniť predmetnú pohľadávku. Ďalej je potrebné poukázať na to, že povinný namietol, že predmetné
uznesenieniejespôsobilýmexekučnýmtitulomavšaksvojetvrdenienijakďalejnespresnil,anineuviedol
žiadny dôvod, ktorý by jeho tvrdenie mal podporovať. V nadväznosti na uvedené je potrebné dodať,
že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,

aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení, bolo v tomto prípade vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam,
ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre nehopriaznivé právne dôsledky. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou
návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich
nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V rámci

rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na povinným
preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie
anespĺňajúpodmienkuspôsobilostibyťpredmetomdokazovania.Exekučnýsúdmávkonanípostavenie
arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia
oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania,

aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod
na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Vzhľadom na
uvedené je bez ďalšieho tvrdenie povinného, že rozhodnutie, ktoré je vykonávané v tejto exekúcie nie
je spôsobilým exekučným titulom irelevantné pre posudzovanie prebiehajúcej exekúcie.

18. Povinný vo svojom podaní vzniesol námietku premlčania, keďže poukázal na to, že premlčacia

doba je 3 ročná a vykonávané rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Premlčanie ako
hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba),
v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane
dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času,
ktorýuplynulbeztoho,abyboloprávovykonané,resp.uplatnenénasúdealeboinompríslušnomorgáne,

následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením
námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej
vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len
oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje
sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch,

keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka
proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania
poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu
práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho
vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až

do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako
dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade
totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie

práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný)
nevzniesol.

19. Ohľadom námietky premlčania súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak
všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv.

Skutočne tak ako povinný poukázal všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo
znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo
premieta do nároku oprávneného. Avšak v predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného
vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať

všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v
desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný
deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v

týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv.
paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na
základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2OdK/561/2019 zo dňa 11.02.2022, ktoré
nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.3.2022. Nakoľko sa v posudzovanej veci exekučné konanie v zmysle
ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 27.10.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdu, nemôže byť sporné, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo, keďže návrh oprávneného bol
podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť.20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v
celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol. Zároveň s ohľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietol a teda povinný nebol v konaní úspešný, exekučný súd povinnému nárok na náhradu
trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.