Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, zákonná zástupkyňa maloletej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom D. X, XXX
XX, E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica č. 8, 812
67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/
14540-0010 Km zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa ako zákonná zástupkynˇa mal. D. C. (ďalej len „oprávnená osoba“) požiadala Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov ako vecne príslušný správny orgán prvého stupňa dnˇa 27.03.2024
o poskytnutie náhradného výživného pre oprávnenú osobu z dôvodu, že povinná osoba F. G., štátny
občan Ukrajiny, si neplnil voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

2. Výživné na oprávnenú osobu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/248/2021
zo dňa 06.12.2022 (právoplatnosť nadobudol dnˇa 31.01.2023 a vykonateľnosť dnˇa 16.01.2023) zo
strany otca dieťaťa F. G., štátneho občana Ukrajiny (ďalej len „povinná osoba“) v sume 350,00 Eur
mesačne, ktorú sumu bol zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej osoby v uvedenej sume, počnúc
doručením tohto rozsudku, opakovane do budúcna.

3. Keďže povinná osoba si neplnila vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným

právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa v mene oprávnenej osoby dnˇa
22.04.2024 požiadala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“)
o pomoc pri vymáhaní výživného. Dnˇa 23.05.2024 bol návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania
výživného vedený pod sp. zn. CM 103/24 postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v Českej
republike.

4. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti a doložených dokladov posúdil splnenie

podmienok nároku na náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7 Správneho poriadku, vyznačil v
spisovej dokumentácii (výpočtový list č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SO C/2024/10 4743-10 číslo záznamu
2024/24116 0 zo dňa 30.05.2024) a nakoľko oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou
v tomto konaní vyhovel, podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomnérozhodnutie o priznaní náhradného výživného v sume 350 Eur mesačne počínajúc dňom 01.05.2024,
t. j. vo výške súdom určeného výživného.

5. Centrum za mesiac august dňa 14.08.2024 vymohlo výživné v sume 102,83 Eur a dňa 28.08.2024
výživné v sume 103,50 Eur. Celkovo bolo v mesiaci august 2024 vymožené bežné výživné v sume
206,33 Eur.

6. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 11.09.2024 č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/

SOC/2024/104743-25 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) rozhodol podľa 9 ods.
3 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhradnom výživnom“') o znížení
výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu poskytovanú v sume 250,42 Eur na sumu 143,67 Eur
mesačne od 01.08.2024. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že opätovne prehodnotil nárok oprávnenej

osoby na náhradné výživné a vzhľadom na vymožené bežné výživné v mesiaci august 2024 celkovo
v sume 206,33 Eur, pristúpil k zníženiu náhradného výživného.

7. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala včas odvolanie, v ktorom poukázala na to, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11.09.2024 a jemu predchádzajúce konanie vykazuje procesné

a vecné nedostatky, nakoľko správny orgán prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia ju ako účastníčku
konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej
možnosť sa k nim vyjadriť a vysvetliť, že uvedené platby povinného sa započítavajú najprv na dlžné
výživné. Správny orgán prvého stupňa tiež vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci,
keď platbu od povinného v sume 206,33 Eur započítal na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie

na dlžné výživné.

8. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. UPS/
US1/OPHNNVD/SOC/2024/ 14540-0010 Km zo dňa 11.11.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie
žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil.

9. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že výška náhradného výživného
sa menila na základe zmeny skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky. Naposledy bolo náhradné

výživné poskytované v sume 250,42 Eur mesačne od 01.07.2020. Povinná osoba zaplatila v mesiaci
august 2024 výživné prostredníctvom Centra vo výške 206,33 Eur.

10. Konštatoval, že v prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne splní vyživovaciu
povinnosť, prípadne ak súdny exekútor alebo Centrum od povinnej osoby vymôže bežné výživné v

čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného
právoplatným rozhodnutím súdu (350 Eur) a výškou vymoženého výživného povinnou osobou (206,33
Eur). Oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou preto od 01.08.2024 podľa právneho názoru
žalovaného patrí náhradné výživné v sume 143,67 Eur mesačne.

11. K námietke žalobkyne, že prvostupnˇový orgán ju pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods.
2 Správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej možnosť sa k nim vyjadriť a
vysvetliť, žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na
konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60, 61 až 68
Správneho poriadku.

12. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že Centrom poukázané vymožené výživné od povinnej
osoby v auguste 2024 je uhradeným dlžným výživným. Podľa žalobcu Centrum vymáha bežné výživné
a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom
pred bežným výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv
bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas.II.
Správna žaloba

13. Správnou žalobou podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
ako „SSP“) v znení neskorších predpisov, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojitosti s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

14. V žalobe namietala predovšetkým skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o zníženie výšky náhradného

výživného, prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vychádzali z nesprávne zisteného skutkového
stavu, kedy platby od povinného započítali na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie na dlžné
výživné. Ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradné výživné jej je poskytované od mája 2024. Do mája 2024
povinný mal uhradiť dlžné výživné v sume 14.000 Eur (za obdobie 40 mesiacov x 350,00 Eur mesačná
výška výživného). Povinný jej zatiaľ uhradil spolu 614,07 Eur. Dlžné výživné nespadá pod náhradné
výživné. Uviedla, že medzitým už správny orgán prvého stupňa upravoval výšku náhradného výživného

už štyrikrát. Bola toho názoru, že úhrada dlžného výživného v sume 614,07 Eur zo strany povinného
nepredstavuje skutočnosť rozhodujúcu pre zníženie náhradného výživného.

15. Úvaha žalovaného podľa žalobkyne nie je správna, nakoľko pri každom úkone štátneho orgánu sa
musí zohľadniť čo najlepší záujem dieťaťa a v tomto prípade sa prihliada na záujmy povinného, ktorý

nerešpektuje rozhodnutie súdu.

16. Inštitút zrážok zo mzdy v zmysle § 72 ods. 2 Exekučného poriadku podľa jej názoru neprichádza do
úvahy, nakoľko výkon súdneho rozhodnutia ohľadom výživného sa u povinného nerealizuje zrážkami
zo mzdy. Česká strana, ktorá v danom prípade mala zabezpečovať vymáhanie výživného, sa odvoláva

na jeho diplomatické postavenie v Českej republike. Inými slovami, štát ešte nezabezpečil žiaden výkon
súdneho rozhodnutia ohľadom výživného a povinný platí sumu, ktorú si sám určil.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2025 k správnej žalobe zotrval na dôvodoch
obsiahnutých v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný okrem iného uviedol, že
prvostupňový orgán na základe žiadosti a doložených dokladov posúdil splnenie podmienok na

náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7 Správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii
(výpočtový list zo dňa 30.05.2024) a nakoľko oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou
v tomto konaní vyhovel, podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomné
rozhodnutie o priznaní náhradného výživného v sume 350 Eur mesačne počínajúc dňom 01.05.2024,
t. j. vo výške súdom určeného výživného. Výška náhrady výživného sa zmenila na základe zmeny

skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky. Naposledy bolo náhradné výživné poskytované v sume
250,42 Eur mesačne od 01.07.2020. V mesiaci august 2024 povinná osoba zaplatila prostredníctvom
Centra pre oprávnenú osobu dňa 14.08.2024 výživné v čiastočnej výške 102,83 a dňa 28.08.2024
vo výške 103,50 Eur, ktoré celé poukázalo zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby. Na základe
predložených dokladov o vymožení pohľadávky na výživnom od povinnej osoby v mesiaci august

2024, prvostupňový správny orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na náhradné výživné a
napadnutým rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-25 zo dňa 11.09.2024, znížil
výšku poskytovaného náhradného výživného pre oprávnenú osobu v sume 250,42 Eur na sumu 143,67
Eur mesačne od 01.08.2024.

18. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne
splní vyživovaciu povinnosť, resp. ak súdny exekútor resp. Centrum od povinnej osoby vymôže bežné
výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného
určenéhoprávoplatnýmrozhodnutímsúdu(350Eur)avýškouvymoženéhovýživnéhoodpovinnejosoby
(206,33 Eur). Oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou preto od 01.08.2024 patrí náhradné

výživné v sume 143,67 Eur mesačne.

19. K námietke zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby, že prvostupňový orgán ju pred vydaním
rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jejmožnosť sa k nim vyjadriť a vysvetliť uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom
výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a §
60, 61 až 68 Správneho poriadku.

20. Žalovaný ďalej dodal, že nemôže akceptovať námietku zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby,
že Centrom poukázané vymožené výživné od povinnej osoby v auguste 2024 je uhradeným dlžným
výživným. Centrum vymáha bežné výživné a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého
by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods.

2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak
zrazenásumanestačínauspokojenievšetkýchpohľadávokvýživného,uspokojísanajprvbežnévýživné
všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Centrum bude aj naďalej od povinnej osoby
vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia.

21. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný podľa ustanovenia § 199 ods. 3 v spojení s

ustanovením § 190 SSP navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.11.2026, doručenej správnemu súdu dňa 25.11.2026, zotrvala na
obsahu podanej správnej žaloby v celom rozsahu a zopakovala právne argumenty v nej obsiahnuté.

23. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

28. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a podľa písm. d) rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny.

31. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a
doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o náhradnom výživnom“), oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z týchto

podmienok: súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom
z dôvodu, že rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená
povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe, neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a
spôsobom určeným rozhodnutím súdu, lehota na plnenie vyživovacej povinnosti sa na účely tohto
zákona považuje za zachovanú, ak povinná osoba splní vyživovaciu povinnosť v plnej výške po lehote
určenej rozhodnutím súdu najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

34. Podľa § 4 písm. a) bod 2. zákona o náhradnom výživnom, náhradné výživné, na ktoré má nárok
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške rozdielu medzi
výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou, ak
povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

35. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné zanikne,
ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, za plnenie vyživovacej
povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom
určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.

36. Podľa § 8 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom, úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi
náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola
podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny
mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné

sa nevypláca do cudziny.

37. Podľa § 9 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky.

38. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom
výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

39. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, poberateľ náhradného výživného je
povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné
výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa
zmeny týchto skutočností.

40. Podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, ak sa výkon rozhodnutia vo veci
vymáhania výživného uskutočňuje v cudzine časť sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom
najviac v sume výživného určeného rozhodnutím súdu sa považuje za sumu istiny vymoženého bežného
výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.

41. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v
súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

42. Podľa § 72 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na

uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených
a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.VI.
Konanie pred správnym súdom

43. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“)vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach(§199anasl.SSP)preskúmal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia
pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná

a je ju preto potrebné zamietnuť.

44. Predseda senátu v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak,
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

45. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

46. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko

v predmetnej veci ako žalobca (v správnej žalobe), tak aj žalovaný (vo svojom vyjadrení k správnej
žalobe) neuviedli, že žiadajú o nariadenie pojednávania, pričom zároveň neboli tu dané ani iné dôvody
v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd vyhlásil
dňa 28. apríla 2026.

47. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 12. marca 2026.

VII.
Právny názor správneho súdu

48. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý rozhodnutím č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/
14540-0010 Km zo dňa 11.11.2024 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol
a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový správny orgán

potvrdeným rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-25 rozhodol o znížení výšky
náhradného výživného pre oprávnenú osobu poskytovanú v sume 250,42 Eur na sumu 143,67 Eur
mesačne od 01.08.2024, a to vzhľadom na vymožené bežné výživné v mesiaci august 2024 celkovo
v sume 206,33 Eur.

49. Správny súd úvodom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu
(a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či
príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu
rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

50. V zmysle uvedeného preto správny súd preskúmal, či administratívne konanie nevykazuje vady,
ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, či boldostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne posúdený, a či rozhodnutie bolo náležite a
zrozumiteľne odôvodnené.

51. Inštitút náhradného výživného predstavuje prostriedok na zabezpečenie ústavou garantovanej
zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 1 (druhá veta) Ústavy Slovenskej republiky sa
zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Zákon o náhradnom výživnom tak vnáša do praxe princíp
zvýšenej ochrany mladistvých a detí, a to konkrétne tých, ktoré sú ohrozené neplnením vyživovacej
povinnosti. Inštitút náhradného výživného je významným preventívnym prvkom, ktorého účelom je

predchádzať stavu hmotnej núdze mladistvých a detí. Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené
dieťa v prípade, že nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby, ktorej bola
vyživovacia povinnosť stanovená na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo na základe dohody
schválenej súdom.

52.Zadministratívnehospisuvyplýva,žeOkresnýsúdPrešovrozhodnutímč.k.30P/248/2021-96zodňa

06.12.2022, zaviazal otca oprávnenej osoby (dcéry žalobkyne) prispievať na jej výživu sumou 350 Eur
mesačne.Keďžepovinnýsisvojuvyživovaciupovinnosťneplnilvplnejvýškesažalobkyňa(akozákonná
zástupkyňa oprávnenej osoby) domáhala vymáhania bežného a dlžného výživného (prostredníctvom
súdneho exekútora a prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) a tiež
požiadala o náhradné výživné.

53. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako prvostupňový orgán posúdil žiadosť žalobkyne zo
dňa 27.03.2024 o náhradné výživné a s poukazom na skutočnosť, že povinný si neplnil vyživovaciu
povinnosť v plnej výške, a túto nebolo možné vymôcť ani prostredníctvom súdneho exekútora, ani
prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré žiadosť žalobkyne zo

dňa 22.04.2024 odstúpilo príslušnému prijímajúcemu orgánu v Českej republike. Z dôvodu, že žalobkyni
ako oprávnenej osobe v tom čase neboli doručené žiadne platby výživného od povinného, správny orgán
prvého stupňa žiadosti žalobkyne vyhovel a poukazoval žalobkyni náhradné výživné vo výške 350,00
Eur od 01.05.2024 (písomné rozhodnutie o priznaní náhradného výživného sa podľa § 11 ods. 8 zákona
o náhradnom výživnom nevyhotovuje). V mesiaci august 2024 povinný zaplatil prostredníctvom Centra

pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 14.08.2024 sumu 102,83 Eur a dňa 28.08.2024
sumu 103,50 Eur, t. j. spolu 206,33 Eur, ktoré boli uhradené žalobkyni, a tak správny orgán prvého
stupňa prehodnotil nárok na náhradné výživné a znížil výšku náhradného výživného poskytovanú v tom
čase v sume 250,42 Eur na sumu 143,67 Eur mesačne od 01.08.2024.

54. Medzi účastníkmi konania zostala sporná skutočnosť, aké dôsledky malo čiastočné plnenie
povinného prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na poskytnutie
náhradného výživného v mesiaci august 2024, resp. od 01.08.2024, pričom žalobkyňa namietala
skutočnosť, že platby od povinného mali byť započítané na dlžné výživné a nie na bežné výživné,
následkom čoho jej mal, podľa jej názoru, prvostupňový orgán vyplácať náhradné výživné v plnej

výške 350 Eur. V tomto prípade bola podstatná otázka, či oprávnenej osobe patrí za mesiac august
2024 náhradné výživné v čiastočnej výške 143,67 Eur, t. j. rozdiel medzi výškou výživného určeného
právoplatným rozhodnutím súdu 350 Eur a výškou vymoženého výživného povinnou osobou v mesiaci
august 2024 - 206,58 Eur.

55. Z § 4 písm. a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom vyplýva, že náhradné výživné, na ktoré má nárok
oprávnená osoba, je podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu zákona o náhradnom
výživnom vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného
výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

56. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,
ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1.
júla 2008). Správny súd konštatuje, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v predmetnej veci
postupoval v intenciách citovanej právnej normy, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových
okolností vyvodil správny právny záver.

57. Náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba je vo výške rozdielu medzi výškou výživného
určeného rozhodnutím súdu (Okresný súd Prešov rozhodnutie č. k. 30P/248/2021-96 zo dňa 06.12.2022
- vo výške 350 Eur mesačne) a výškou zaplateného výživného povinnou osobou (206,58 Eur v mesiaciaugust 2024), ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške s tým, že prvostupňový
orgán zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky,
od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie

jeho výšky.

58. Správny súd v otázke započítania čiastočnej úhrady výživného poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/2/2016 zo dňa 28.03.2018: „Nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že aj keď v tomto smere chýba v zákone o rodine výslovná právna úprava, vo

všeobecnosti je v práve akceptovaná zásada, že čiastočná úhrada má byť určená na splnenie dlhu
najskôr splatného. Uvedená zásada platí v záväzkovo občiansko-právnych veciach, avšak nie je možné
ju uplatňovať pri výživnom v zmysle Zákona o rodine, čomu zodpovedá aj právna úprava ustanovujúca
vymáhanie výživného exekúciou (§ 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)“. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že aj
keď v tomto smere chýba v zákone o náhradnom výživnom výslovná právna úprava, že čiastočná úhrada

má byť určená na splnenie dlhu najskôr splatného (t. j. najskôr na dlžné výživné a potom na bežné
výživné). Podľa § 60 ods. 3 Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na
výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na
bežné výživné.

59. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/126/2025
zo dňa 30.10.2025, v ktorom najvyšší správny súd v totožnom predmete konania aplikoval rovnaký
právny záver: „33. Z obsahu právnej normy § 4a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom vyplýva, že
náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba, je podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo
druhého bodu zákona vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou

zaplateného výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.
35....Podmienky vzniku nároku na náhradné výživné sú upravené v § 2 zákona č. 201/2008 Z. z. Z
§ 4 ods. 1 a 2 cit. zákona vyplýva, že náhradné výživné sa zásadne poskytuje tak, aby oprávnená
osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) mala sumu výživného priznaného rozhodnutím súdu, alebo rozdielu
medzivýškouvýživnéhourčenéhorozhodnutímsúduavýškouzaplatenéhovýživnéhopovinnouosobou,

ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške. To znamená, že pokiaľ povinný neplatí
výživné vôbec, štát vypláca náhradné výživné v celej tejto výške. Pokiaľ povinný platí výživné čiastočne,
dorovnáva štát náhradným výživným nezaplatenú časť výživného. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 201/2008
Z. z. sa náhradné výživné pre oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 písm. a) vypláca „preddavkovo“. Podľa
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad normy podľa potreby doplniť aj

inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie).“

60. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a
mládeže aj súdny exekútor vymáha aj dlžné aj bežné výživné, a skutočnosť, že sa vymožená suma

použije vždy najskôr na bežné výživné neznamená, že sa dlh stáva nevymožiteľným. Podľa § 60
Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v
súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

61. Správny súd mal z predloženého spisového materiálu preukázané, že skutkový stav bol správnym

orgánom náležite zistený a bol aj správne právne posúdený. Podmienky vzniku nároku na náhradné
výživné sú upravené v § 2 zákona o náhradnom výživnom. Náhradné výživné sa zásadne poskytuje tak,
aby oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) mala sumu výživného priznaného rozhodnutím súdu,
alebo rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného
povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške. To znamená, že pokiaľ

povinný neplatí výživné vôbec, štát vypláca náhradné výživné v celej tejto výške. Pokiaľ povinný platí
výživné čiastočne, dorovnáva štát náhradným výživným nezaplatenú časť výživného. Podľa § 8 ods. 1
zákona o náhradnom výživnom sa náhradné výživné poskytuje pre oprávnené osoby preddavkovo.

62. Žalovaný vec správne posúdil, ak pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval podľa §

4 písm. a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom. S poukazom na uvedené, považuje správny súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne
správne, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo

možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu,
c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za
neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).