Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 45C/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6626201633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kulichová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6626201633.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., proti odporcovi E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D., prechodne bytom C.
XXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového
domu so súpisným číslom XXX G. D., vrátane spoločných častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú
evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec,
obec D., kat. územie D..

Súd u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako

50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať v právnej veci žalobcu E. B., nar. XX. XX.

XXXX, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku
na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude
trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku.
Ak takáto žaloba vo veci samej bude podaná a súd by jej vyhovel, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 1/3 do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 09. 04. 2026 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že súd uloží odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, na

X. poschodí vo vchode F. XX, bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., vrátane spoločných
častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D.; aby sa úmyselne nepribližoval
k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred
orgánmi verejnej moci; aby nekontaktoval navrhovateľa priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby mu súd priznal

voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.2. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že býva v byte č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX,
bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., ktorého výlučnou vlastníčkou je navrhovateľova matka
H. B.. V nehnuteľnosti sa zdržiaval aj odporca - synovec navrhovateľa a vnuk matky navrhovateľa.

Odporcu prijala bývať do bytu matka navrhovateľa pretože odporcova matka - sestra navrhovateľa ho
odhlásila z trvalého pobytu nakoľko mala problémy s jeho správaním. Odporca sa nesprával slušne
ani v byte matky navrhovateľa, na čo ho odporca niekoľkokrát napomenul. Odporca bol pol roka v I.
v psychiatrickej nemocnici. Odporca mal užívať lieky, ktoré však podľa názoru navrhovateľa neužíval
nakoľko navrhovateľa počas spoločného bývania niekoľkokrát fyzicky napadol a spôsobil mu poranenia,

ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Odporca v minulosti napadol aj matku navrhovateľa, ktorá má
znehorovnakostrach,nakoľkoodporcajejokremslovnýchútokovporozbíjalajvecinabalkóne,poškodil
vchodové dvere na byte, dvere na výťahu a aj vchodové dvere.

3. Situácia eskalovala dňa 20. 03. 2026, kedy sa navrhovateľ zobudil na buchot a na balkóne našiel
rozbitú fľašu, pričom matka navrhovateľa mu povedala, že fľašu rozbil odporca. Vzápätí prišiel odporca

z balkóna a spýtal sa navrhovateľa, že za čo ho udal a na čo zíza. Navrhovateľ mu odpovedal, že sa len
pozerá na to, čo urobil a že za to, čo urobil. Odporca bezprostredne na to navrhovateľa fyzicky napadol
tak, že mu dal hlavičkou a udrel ho hlavou do nosa a následne mu uštedril ešte minimálne jeden úder
zavretou päsťou pravej ruky do oblasti úst. Odporca bol v ten deň vykázaný zo spoločného obydlia,
nakoľko podľa zistených skutočností hliadkou PZ bolo možné z jeho strany očakávať ďalší útok na život,

zdravie slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľa ako ohrozenej osoby, a to
najmä vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti.

4. Ochranu v podobe zákazu vstupu do obydlia navrhovateľ odôvodnil tým, že takýto zákaz vstupu do
jeho obydlia výrazne zníži priestor odporcu opätovne konať voči navrhovateľovi násilne a akokoľvek

zasahovať do jeho duševnej a fyzickej integrity.

5. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia, navrhovateľ dôvodil, že vyššie opísaným konaním odporcu bola
opakovane ohrozená jeho duševná a fyzická integrita, pričom tak vysoká miera stresu, emočného
vypätia a útrap navrhovateľa ohrozuje nielen na psychickom, ale aj fyzickom zdraví. Čo sa týka

vzdialenosti, navrhovateľ poukázal na vzdialenosť, ktorá sa používa na ochranu duševnej integrity
ohrozenej osoby v prípade vykázania podľa § 27a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore, a to vzdialenosť 50 metrov. Je presvedčený o tom, že vzdialenosť 50 metrov je adekvátna na
dosiahnutie potrebnej ochrany jeho duševnej integrity. Na túto vzdialenosť je možné rozoznať osobu a
v dostatočnom časovom predstihu upraviť smer/trasu chôdze. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že túto

vzdialenosť vložil do ustanovenia § 27a ods. 2 zákona o policajnom zbore aj samotný zákonodarca.
Relevantnou je aj skutočnosť, že zákaz sa viaže na úmyselné priblíženie sa. A teda v situáciách,
kedy by došlo k neúmyselnému priblíženiu, má odporca možnosť, akonáhle zistí, že sa nachádza
v zakázanom priestore (v ochrannom perimetri navrhovateľa), tento bez zbytočného odkladu a bez
nenáležitých (ne/verbálnych) prejavov opustiť. Nakoľko marenie výkonu úradného rozhodnutia vyžaduje

úmysel, a zároveň úmyselnú opakovanosť alebo závažnosť [viď § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák.], je teda v
možnostiach odporcu dodržiavať aj zákaz priblíženia na 50 metrov. Navrhovateľ poukázal na zákon č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, v zmysle ktorého platí, že navrhovateľ má postavenie obete.
Zároveň platí, že obeť má právo na ochranu pred druhotnou a tiež opakovanou viktimizáciou, ktorá
nachádza vyjadrenie v § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona o obetiach v tom, že súdy a orgány činné v trestnom

konaní sú povinné prijímať opatrenia na zabránenie styku obete a jej rodinných príslušníkov s osobou,
ktorú obeť označila za páchateľa trestného činu.

6. K odôvodneniu ochrany formou zákazu kontaktovania navrhovateľ uviedol, že všetky spory, ktoré
vznikli za posledné obdobie vznikli tak, že ho odporca začal bezdôvodne napádať v spoločnej

domácnosti, nadával jemu aj mame, ničil vybavenie domácnosti, majetok. Keď odporcu aj v minulosti
poslali z bytu preč, vykrikoval na nich v bytovom vchode, dokonca rozbil vo vchode sklo, vykrikoval pred
bytovkou z ulice alebo v obchode. Zamedzenie odporcovi kontaktovať navrhovateľa bude podľa názoru
navrhovateľa najlepším spôsobom, ako sa týchto konfliktov trvale zbaviť a zároveň tým bude ochránená
jeho psychická a telesná integrita, nakoľko navrhovateľ si nevie predstaviť akúkoľvek komunikáciu

s odporcom. Navrhovateľ zároveň utrpel správaním odporcu aj ujmu na svojej povesti, nakoľko ho ľudia
spájajú s konaním odporcu, akoby bol sám navrhovateľ účastným jeho konania keď na neho vykrikuje,
čo navrhovateľ pociťuje ako veľkú osobnú ujmu a poníženie. Na navrhovateľa zle vplývajú slovné výpady
odporcu, ktoré neboli ničím vyprovokované.7. Bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov je daná z povahy veci tým, že navrhovateľ je obeťou
protispoločenskej činnosti odporcu, ktorá sa podpísala na jeho psychickom a fyzickom stave. Tieto

príkoria zo strany odporcu majú stupňujúci charakter, sú dlhodobé a odporca je v štádiu popierania
akejkoľvek závažnosti svojho konania, pričom odmieta riešiť svoj problém s násilím. Ak mu bolo
diagnostikované ochorenie, nelieči si ho, lieky neberie. Týmto je podľa navrhovateľa osvedčená
naliehavosť žiadanej ochrany z dôvodu bezprostrednej a pokračujúcej hrozby. Navrhovateľ v návrhu
vyjadril obrovskú obavu o svoj život a zdravie a žiadal, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana bez

ohľadu na výsledok priestupkového alebo trestného konania, nakoľko sú splnené všetky zákonné
podmienky.Sohľadomnazávažnosťkonaniaodporcuastupňujúcichsaútokovbyponechaniemožnosti
odporcu vstupovať do obydlia navrhovateľa, približovať sa k nemu a kontaktovať ho predstavovalo podľa
názoru navrhovateľa vážne riziko pre jeho duševnú ale aj telesnú integritu.

8. Navrhovateľ žiadal o vydanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia. To vytvára

potenciál k tomu, aby žalujúca strana nemusela čeliť konkrétnemu dátumu, kedy neodkladné opatrenie
stratí účinok a príde tak o ochranu. Toto predstavuje prenos ťažiska ďalšej procesnej aktivity na žalovanú
stranu podozrivú z domáceho násilia. Tento koncept umožňuje (hoci ani to nemusí byť absolútne), aby
ohrozená strana nemusela vyvíjať ďalšiu procesnú aktivitu - čím sa len zvyšuje miera jej ochrany. Totiž
každý konflikt (hoc aj ten právny), do ktorého ohrozená strana musí vstupovať s ohrozujúcou stranou,

predstavuje potenciál ďalšej traumatizácie (neustále navracanie sa k prežitému násiliu a pod.). Takýmto
spôsobom sa presunie bremeno žaloby a ťažisko preukazovania na toho účastníka konania, u ktorého
je dôvodné podozrenie z násilia. Prakticky sa tým poskytne spravodlivá a účinná ochrana ohrozenej
strane, ale zároveň sa postupom bez uloženia žalobnej povinnosti ohrozenej osobe, táto ohrozená
osoba nevystavuje nutnosti podať žalobu a prichádzať tak naďalej do (hoci aj nepriameho) kontaktu s

osobou dôvodne podozrivou z násilia. ,,Potenciálne“ práva osoby podozrivej z násilia sú zachované jej
možnosťou podať žalobu vo veci samej, o čom sa žalovaný poučuje v zmysle § 337 ods. 1 CSP.

9. Koncept neodkladného opatrenia bez časového ohraničenia je vhodný osobitne z dôvodu, že v čase
vydania neodkladného opatrenia, obzvlášť v prípadoch domáceho násilia, nie je možné odhadnúť, či

vôbec, a ak áno, za aký čas by bolo vhodné umožniť opäť styk ohrozenej strany s ohrozujúcou stranou
(to závisí aj od takého faktora, akým je možnosť a ochota nápravy nevhodných kognitívnych vzorcov
správania sa ohrozujúcej strany a pod.). Vzhľadom na to, že existuje možnosť zrušenia neodkladného
opatrenia v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané (§ 334 CSP),
navrhovateľ sa domnieva, že vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia je šetrnejšie pre obete

domáceho násilia. Ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, alebo by ho vydal s časovým obmedzením,
nastala by situácia, že neodkladné opatrenie by ohrozenú (žalujúcu) stranu nechránilo vôbec, alebo by
ju prestalo chrániť bez ďalšieho už len samotným uplynutím času. To samo o sebe predstavuje výrazný
stresový faktor pre život navrhovateľa. Navrhovateľ má z odporcu strach. Jeho konanie mu spôsobuje
psychické aj fyzické utrpenie a významný stres z obáv o svoj život. Teda vydaním neodkladného

opatreniabezčasovéhoobmedzeniamožnodosiahnuťtenstav,ženavrhovateľbudevedieť,žezrušenie
neodkladného opatrenia nenastane len „uplynutím času“, ale že mu bude musieť - keď tak - predchádzať
súdne konanie, v ktorom bude mať možnosť poskytnúť súdu relevantné a aktualizované informácie a v
prípade potreby a tomu zodpovedajúcich okolností - presvedčiť súd o pretrvávaní potreby poskytnutej
ochrany. Tento spôsob je tak pre obete šetrnejší a bez pochýb zodpovedá aj zmyslu a účelu pozitívnych

záväzkov štátu chrániť obete domáceho násilia.

10. Navrhovateľ na preukázanie tvrdených skutočností predložil čestné vyhlásenie H. B. zo dňa 25. 03.
2026, lekársku správu z urgentného príjmu zo dňa 20. 03. 2026, lekársku správu z ORL ambulancie zo
dňa 23. 03. 2026, čiastočný výpis z LV č. XXXX.

11. Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D. (č.
l. 15 spisu) vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového
domu so súpisným číslom XXX G. D., je matka navrhovateľa H. B. so spoluvlastníckym podielom 1/1.
Zároveň jej patrí podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve vo

výške 6299/643108.

12. Z ambulantného nálezu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n. o. zo dňa 20. 03. 2026
(č. l. 13 spisu) súd zistil, že navrhovateľ bol ošetrený na urgentnom príjme po fyzickom napadnutísynovcom (odporcom), pri ktorom utrpel úder do oblasti nosa a tváre. Z uvedeného nálezu vyplýva, že
navrhovateľovi bola diagnostikovaná zlomenina nosových kostí a povrchové poranenie v oblasti hlavy.

13. Súd ďalej z následného odborného nálezu ORL ambulancie zo dňa 23. 03. 2026 (č. l. 14 spisu) zistil,
že navrhovateľ bol opakovane vyšetrený v súvislosti s uvedeným incidentom s odporcom zo dňa 20. 03.
2026, pričom aj toto vyšetrenie potvrdzuje diagnózu zlomeniny nosových kostí.

14. H. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, D. v čestnom vyhlásení zo dňa 25. 03. 2026 (č. l. 12 spisu) vyhlásila,

že je starou matkou odporcu a matkou navrhovateľa. Vnuka (odporcu) prijala k sebe na prechodný pobyt
v septembri 2025 po jeho prepustení z liečenia v psychiatrickej liečebni v I.. Odporca neberie lieky, ktoré
má predpísané. V piatok 20. 03. 2026 rozbil pivovú fľašu a na ten zvuk prišiel navrhovateľ do izby aby
ho napomenul, že čo robí. Odporca vtedy dosť drasticky napadol navrhovateľa, strkal ho a dal mu dve
hlavičky,čímmurozbilnos.Navrhovateľkrvácal,šielnapolíciuaodporcatiež.Odvtedynevieoodporcovi
nič. Predtým však porozbíjal všetko čo bolo na balkóne. Tíšila ho, lebo bola noc. Žiaľ, odporca sa pre nich

stáva nebezpečným, je agresívny a vtedy má z neho strach. Už aj ju sotil a rozbili sa jej pritom dioptrické
okuliare. Podobne zaútočil vo februári aj na jeho matku a rozbil jej pritom nos, pričom tiež bola následne
na ošetrení a polícii. Na polícii bol odporca nahlásený viackrát, avšak od posledného incidentu (20. 03.
2026) nevie o ňom nič. Vtedy im rozbil vchodové dvere na byte, vo vchode a aj výťahové dvere. Susedia
asi nevedia na neho nič povedať, lebo k nim sa správa normálne a ohrozuje len svoju rodinu a seba.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.23. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

24. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať,

je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti

a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku

ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

31. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP je ich účelom zdržať sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme

ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život,
telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ich účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia tohto obsahu musí mať súd aspoň osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

32. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) a f) CSP. K tomu je potrebné uviesť, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP sa vo svojej podstate čiastočne prekrýva s neodkladným opatrením
podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nakoľko obe tieto ustanovenia upravujú povinnosti v súvislosti
s ochranou fyzickej osoby pred zásahom do jej telesnej a duševnej integrity. Keďže však pojmovým
znakom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP [na rozdiel od neodkladnéhoopatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP] je dočasná úprava pomerov a navrhovateľ v petite návrhu
nežiadal odporcovi zakázať vstup do bytu dočasne, ale práve naopak bez časového obmedzenia, čo
vodôvodnenísvojhonávrhuosobitnevyzdvihol,jezrejmé,ženímpožadovanéneodkladnéopatreniemá

predstavovať trvalú (konečnú) úpravu pomerov medzi stranami, t. j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci.
Po zohľadnení uvedeného súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti podľa
§ 325 ods. 2 písm. f) [nie písm. e)] CSP. Uvedenú skutočnosť ešte podčiarkuje fakt, že odporca sa podľa
tvrdení samotného navrhovateľa a čestného vyhlásenia jeho matky v súčasnosti v spoločnom obydlí
s navrhovateľom nezdržiava; práve zdržiavanie sa v spoločnom obydlí by odôvodňovalo poskytnutie

osobitnej rýchlej ochrany ohrozenej osoby podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (aby sa ohrozená osoba
v spoločnom obydlí nemusela zdržiavať s osobou podozrivou z násilia a nemusela opúšťať spoločné
bydlisko a hľadať si náhradné bývanie).

33. Súd mal z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres Lučenec, obec D., kat. územie
D. osvedčené, že výlučnou vlastníčkou bytu, vo vzťahu ku ktorému smeruje toto neodkladné opatrenie

v časti zákazu vstupu, je matka navrhovateľa H. B. so spoluvlastníckym podielom 1/1. Zároveň jej patrí
podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 6299/643108.
Z predložených lekárskych správ zo dňa 20. 03. 2026 a 23. 03. 2026 mal súd ďalej osvedčené, že
navrhovateľ bol bezprostredne po incidente s odporcom ošetrený pre zranenia spôsobené fyzickým
útokom. Z uvedených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľ utrpel zlomeninu nosových kostí,

ako aj ďalšie poranenia hlavy a tváre, pričom tieto zranenia si vyžiadali nielen prvotné ošetrenie
na urgentnom príjme, ale aj následné odborné vyšetrenie. Súd prihliadol aj na čestné vyhlásenie
H. B., z ktorého vyplýva, že medzi stranami dochádza k opakovaným konfliktom a že správanie
odporcu voči navrhovateľovi (aj iným členom rodiny) je dlhodobo problematické a má znaky agresivity.
Uvedené čestné vyhlásenie korešponduje s tvrdeniami navrhovateľa a je v súlade s lekárskymi správami

o zraneniach navrhovateľa.

34. Z uvedeného súhrnu dôkazov mal súd za osvedčenú nielen samotnú existenciu fyzického útoku,
ale aj to, že tento útok nebol izolovaným excesom, ale prejavom dlhodobého konfliktného vzťahu
medzi stranami, ktorý má stupňujúci sa charakter. Takto osvedčené skutočnosti podľa názoru súdu

zakladajú dôvodnú obavu z opakovania násilného konania odporcu voči navrhovateľovi. Preto súd
návrhu navrhovateľa podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyhovel a uložil odporcovi nevstupovať do bytu č.
58, na 4. poschodí vo vchode F. 10, bytového domu so súpisným číslom XXX vo D., vrátane spoločných
častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D..

35. Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko navrhovateľ a matka navrhovateľa (výlučná vlastníčka bytu)
zhodne uviedli, že odporca svojím agresívnym konaním poškodil aj vchodové dvere do bytového domu
a dvere výťahu, vzhľadom na intenzitu útoku a deštruktívne správanie odporcu v spoločných priestoroch
domu súd dospel k záveru, že samotný zákaz vstupu do bytu (obydlia) by bol nepostačujúci a neúčinný.

Súd preto uložil odporcovi zákaz vstupu aj do spoločných častí predmetného bytového domu. Hoci k
poškodeniu majetku neboli predložené listinné dôkazy, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností.

36. Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že navrhovateľ k návrhu nepriložil úradný záznam

o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, sama o sebe nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia.
Úradný záznam o vykázaní predstavuje len jeden z možných dôkazných prostriedkov, pričom jeho
absencia nemôže viesť k odopretiu súdnej ochrany, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené inými
dôkazmi. V danom prípade navrhovateľ osvedčil skutkový stav najmä lekárskymi správami a čestným
vyhlásením tretej osoby, ktoré na seba vecne nadväzujú a vytvárajú ucelený obraz o charaktere

správania odporcu.

37. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby, je
ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa

mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že navrhovateľ
osvedčil, že odporca svojím doterajším konaním ohrozuje jeho telesnú a duševnú integritu, pričom
v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude
ďalej pokračovať, a teda je namieste odporcovi uložiť aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľovi navzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej
moci.

38. Pre úplnosť súd uvádza, že hoci navrhovateľ v odôvodnení návrhu uvádzal, že žiada uloženie zákazu
priblíženia bez jeho limitovania okolnosťami, ako je súbežná účasť navrhovateľa a odporcu na úkonoch
pred orgánmi verejnej moci, v samotnom petite návrhu výslovne formuloval požiadavku na uloženie
zákazu priblíženia s výnimkou účasti na procesných úkonoch. Súd je pri rozhodovaní viazaný návrhom
navrhovateľa v jeho petite, ktorý určuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a preto vychádzal z jeho

konečného návrhového znenia. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj keby navrhovateľ navrhol
uloženie zákazu priblíženia bez akejkoľvek výnimky, takto formulované opatrenie by bolo potrebné
posudzovať z hľadiska jeho primeranosti, keďže by mohlo neprimerane zasiahnuť do procesných práv
odporcu, najmä do jeho práva zúčastňovať sa úkonov pred orgánmi verejnej moci. Súd pritom prihliadol
aj na skutočnosť, že navrhovateľ sám v návrhu uviedol, že v súvislosti s predmetným incidentom podal
trestné oznámenie, z čoho vyplýva reálna možnosť vykonávania procesných úkonov, pri ktorých môže

dôjsť k stretu strán sporu. Za týchto okolností súd považuje výnimku pre účasť na procesných úkonoch
za primeranú, nevyhnutnú a súladnú s požiadavkou proporcionality zásahu do práv odporcu, pričom táto
výnimka nenarúša ochranný účel nariadeného neodkladného opatrenia.

39. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcovi kontaktovať ho priamo alebo

nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami [§ 325 ods.
2 písm. g) CSP], súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože navrhovateľ
neosvedčil dôvodnosť takéhoto návrhu (výrok II). Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti a ani
nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že odporca navrhovateľa kontaktuje alebo sa pokúša
kontaktovať spôsobom, ktorý by zakladal dôvodnú obavu z ďalšieho nátlaku, najmä nepredložil žiadnu

písomnú, telefonickú ani elektronickú komunikáciu. Ak by aj odporcu v budúcnosti obťažovali početné
telefonáty, e-maily, SMS či iné správy od odporcu, môže využiť (aj dočasne) funkciu blokovania takýchto
hovorov, e-mailov a správ. Súd navyše konštatuje, že navrhovateľom navrhovaný zákaz „priameho
alebo nepriameho“ kontaktovania je pre svoju neurčitosť nevykonateľný. Neodkladné opatrenie musí
byť formulované tak, aby adresát presne vedel, akého konkrétneho konania sa má zdržať, a aby

prípadné porušenie bolo objektívne preskúmateľné. Formulácia „priamo alebo nepriamo“ je v súdnej
praxi považovaná za vágny a neurčitý pojem, ktorý spôsobuje problémy pri vykonateľnosti a následnom
postihu za porušenie (napr. v trestnom konaní pre marenie výkonu úradného rozhodnutia).

40. Čo sa týka trvania nariadeného neodkladného opatrenia (výrok I.), súd predmetné povinnosti

odporcovi uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu,
po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu
neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez
vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).

41. Súd je názoru, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi stranami, preto navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
V zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP potom poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu
vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
prípadným výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného

opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplýva z § 334 CSP, a táto mu
ostáva rovnako zachovaná.

42. Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že nedodržanie obmedzení uložených odporcovi týmto
neodkladným opatrením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, je spôsobilé naplniť

skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľ
si v konaní uplatnil tri nároky, keď žiadal, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu, približovať

sa k nemu a kontaktovať ho. Súd navrhovateľovi vyhovel čo do prvého a druhého nároku a tretí
nárok zamietol ako nedôvodný. V pomernom vyjadrení úspech navrhovateľa predstavuje 2/3 k úspechu
odporcu, ktorý je 1/3. Čistý úspech navrhovateľa činí 1/3 (t. j. 2/3 – 1/3), preto súd navrhovateľovi
priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), m) CSP]
do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie sa podáva na Okresnom súde Lučenec.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).