Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala

Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu:
C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 9, L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
16820/2023/20 z 2.8.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č.
k. 12Sas/3/2023-116 zo dňa 28.8.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalobca, ktorý je od 1.1.1990 poberateľom invalidného dôchodku, požiadal žiadosťou zo dňa
21.11.2018 o jeho nové vymeranie podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení") v spojení s § 263 ods. 13 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení").
2. Správne orgány o tejto žiadosti rozhodovali opakovane, keď v poradí prvé rozhodnutie žalovaného
bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžk/23/2020 zo dňa 24.3.2021
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne vydané rozhodnutie žalovaného č. 28997/2021/20

zo dňa 11.3.2022 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/6/2022 zo dňa
11.10.2022podľa§191ods.1písm.d),g),c)SSPavovecisaopätovnerozhodovalovadministratívnom
konaní.
3. Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím č. GR ZVJS-
d-10872/14-2023 z 10.05.2023 žalobcovi podľa § 143c ods. 4 a 5 zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 35 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi priznal novo
vymeraný invalidný dôchodok v sume 240,30 eur mesačne od 26.11.2018. Takto priznaný dôchodok mu

bol podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení odňatý z dôvodu, že bol nižší ako vyplácaný invalidný
dôchodok v sume 398,80 eur mesačne. Výška dôchodku bola porovnávaná k 16.11.2018, teda ku dňu
doručenia žiadosti žalobcu.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 16820/2023/20 zo dňa 2.8.2023 podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o sociálnom zabezpečení policajtov") v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a

potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR zo dňa
10.5.2023.
5. Poukázal pritom na to, že bolo prihliadnuté na splnenie požiadavky nepretržitosti zamestnania k
31.12.2003 (§ 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení) v súlade s právnym názorom Najvyššieho súduSlovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/2020. Zhrnul, že výška novovymeraného
invalidného dôchodku bola stanovená v súlade s § 35 zákona o sociálnom zabezpečení k 26.11.2018,
teda ku dňu doručenia žiadosti žalobcu o nové vymeranie invalidného dôchodku. Za rozhodujúce

obdobie bolo v súlade s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení určené obdobie od 01.01.1994 do
31.12.2003. Následne bola jeho suma určená na 240,30 eur mesačne (po zvýšení podľa zákona č.
306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a

podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení).
6. S poukazom na § 55 zákona o sociálnom zabezpečení nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa
porovnala výška poberaného a novovymeraného invalidného dôchodku k 22.02.2001, pretože neboli
splnené podmienky na výplatu oboch dôchodkov. Z dôvodu, že suma invalidného dôchodku vyplácaná
k 26.11.2018 (398,80 eur) je vyššia ako suma novovymeraného invalidného dôchodku (240,30 eur),
žalobcovi patrí naďalej invalidný dôchodok. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu,

žežalobcovinemôžebyťinvalidnýdôchodokpriznanýod22.02.2001vrátanezvýšení(valorizácii),keďže
mu v tomto období takáto novo vymeraná dávka nebola priznaná a ani vyplácaná, a preto mu nie je
možné priznať zvýšenia podľa právnej úpravy v rokoch 2001 až 2017.
II. Konanie na správnom súde
7. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, ktorú správny súd rozsudkom č. k.

12Sas/3/2023-116 zo dňa 28.8.2025 podľa § 191 SSP zamietol; rozhodol aj o trovách konania.
8. Dospel k záveru, že žalovaný rešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/2020. K námietke, že podaním žiadosti o nové
vymeranie invalidného dôchodku vznikol jednak nárok na dávku (k 22.02.2001) a nárok na jej výplatu
(od 26.11.2018), uviedol, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi 20.11.1989 a tento mu

bol priznaný (a vyplácaný) od 01.01.1990, pričom trvá nepretržite, nezanikol mu, nebol mu odňatý
ani zastavená jeho výplata. Termín „posudzuje sa" použitý v § 35 zákona o sociálnom zabezpečení
nemožno vykladať tak, že vzniká nárok na nový invalidný dôchodok. Takýto záver nevyplýva ani z
judikatúry najvyššieho súdu, na ktorú sa žalobca odvolával. Správny súd opakovane poukázal na znenie
ust. § 35 s tým, že z neho jednoznačne vyplýva, že novo vymeraný dôchodok sa prizná najskôr odo dňa

podania žiadosti, v prerokúvanej veci teda od 26.11.2018.
9. Výška novo vymeranej dôchodkovej dávky bola podľa správneho súdu určená v súlade so zákonom,
keď bolo správne určené tak rozhodné obdobie (§ 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení) ako aj
priemernýmesačnýzárobok,ktorýbolupravenývsúlades §12ods.6zákonaosociálnomzabezpečení.
Suma novo vymeraného dôchodku bola potom určená ako 75 % upraveného priemerného zárobku

(2523 Sk). Postupom podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, podľa § 2 zákona č. 306/2002
Z. z. a § 1 zákona č. 222/2003 Z. z. bola potom táto suma zvýšená na 7020 Sk. K uvedenej sume
bola správne podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení prirátaná suma zvýšenia 7,20 eur na sumu
240,30 eur.
10. Správny súd odkázal aj na ustanovenie § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje

ako sa upravuje suma novo vymeraného invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva, že sa zvyšujú
priznané, resp. vyplácané dávky. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru,
že nie je dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a

i) SSP. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci vyslovil názor, že § 35 zákona
o sociálnom zabezpečení nebol vyložený podľa jeho obsahu a účelu, a to najmä v kontexte ust. § 94
zákona o sociálnom zabezpečení.
12. Taktiež záver, že nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia mu vznikol k 26.11.2018, podľa
neho nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti poukázal na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyjadrenývpredchádzajúcomzrušujúcomrozhodnutí,žepodmienkynanovévymeraniedôchodkusplnil
k 22.01.2021. Trval na tom, že k tomuto dátumu mu mal byť priznaný nárok na dávku podľa § 94 ods. 1
zákona o sociálnom zabezpečení a následne od podania žiadosti mu mal byť priznaný nárok na výplatu
dávky podľa § 94 ods. 2 tohto zákona. Zopakoval, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

13. Správnemu súdu ďalej vytkol, že nesprávne posúdil vec jeho návrhu na udelenie pokuty
prvostupňovému správnemu orgánu, keď z jeho podania z 10.08.2023 vyplýva, že nijaký návrh
na udelenie pokuty žalovanému nepodal. Na druhej strane však uviedol, že záväzný právny názor
Najvyššieho súdu nebol rešpektovaný, pretože by mu bol priznaný nárok na dávku (podľa § 94 ods. 1zákona o sociálnom zabezpečení) a nárok na výplatu dávky (podľa § 94 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení).Následnebybolitietodávkyvovalorizovanejvýške porovnanékdátumupodaniažiadosti
a nižšia z nich odobraná. Takto mu však bolo upreté ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie

v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/06-39.
14. Predostrel orientačnú projekciu výpočtu valorizácie jeho dôchodkovej dávky k 22.02.2001 s tým,
že mu mal byť novo vymeraný dôchodok určený v sume 479,39 eur, čo je vyššia suma než invalidný
dôchodok, ktorý sa mu vypláca. Navrhol preto kasačnému súdu, aby rozsudok správneho súdu zmenil,
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Podľa § 143c ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom ku dňu
vydania preskúmavaného rozhodnutia (02.08.2023) dôchodky, ktoré boli priznané a vyplácané útvarom
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení pred účinnosťou tohto zákona, vyplácajú sa aj po tomto
dni v sume, v akej patrili do účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar

sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto
dôchodkov sa uhrádza z osobitných účtov.
Podľa § 143c ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov na zmeny výšky dávok, zánik nároku
na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom,
postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odseku 4

sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného
rozhodnutia (02.08.2023) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o
nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku

zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada"), a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo

podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného
rozhodnutia (02.08.2023) suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové
vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k

31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to vrátane úpravy
dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného
mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného
po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.
Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku

na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok
znova.Dodobypiatichrokovzamestnaniasanezapočítavajúnáhradnédobyaneprihliadasanazárobky
dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný
dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva
dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno

novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri
1975.
18. Žalobcovi bol rozhodnutím Finančného odboru Správy Zboru nápravnej výchovy SSR č. SZNV
10,872/30-90zodňa 22.03.1990podľa§134,§135a§71zákonaosociálnomzabezpečenípriznanýod

1.1.1990 invalidný dôchodok. Následne sa žalobca domáhal nového vymerania invalidného dôchodku
podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení.
19. Kasačný súd uvádza, že zachovanie inštitútu nového vymerania dôchodku aj v systéme sociálneho
poistenia predstavovalo pre poberateľov invalidného dôchodku možnosť získať za podmienokstanovených v § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení dávku invalidného poistenia vo vyššej výmere.
Takto zostala zachovaná možnosť potenciálne dosiahnuť zmenu sumy dávky zohľadnením príjmov
po vzniku nároku na invalidný dôchodok, pričom invalidita poistenca sa už neprehodnocovala. Aj z

uvedeného je zrejmé, že išlo o nárok na nové určenie výšky invalidného dôchodku, a nie v pravom
zmysle o nový nárok na invalidný dôchodok. Využitie tohto inštitútu však automaticky nepredstavovalo
garanciu, že každý poberateľ invalidného dôchodku na základe takéhoto nového prepočtu automaticky
aj získa/dosiahne dávku vo vyššej výmere, než aktuálne poberá.
20. Žalobca mal za to, že žalovaný a správny súd nezohľadnili závery, ktoré vyslovil v jeho právnej veci

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.3.2021. Trval na tom,
že novo vymeraná dávka mu mala byť priznaná od 21.02.2001 so vznikom nároku na výplatu dávky od
26.11.2018, a to aj s valorizáciou od vzniku dávky.
21. Kasačný súd k uvedenému uvádza, že žalobca sa nesprávne domnieva, že v rozsudku sp.
zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.3.2021 bola žalovanému uložená povinnosť nanovo vymerať invalidný
dôchodok k dátumu 21.01.2001. Podstatou záverov tohto rozhodnutia bolo predovšetkým vyhodnotenie

splnenia podmienky nepretržitosti zamestnania žalobcu k 31.12.2003 podľa § 263 ods. 13 zákona
o sociálnom poistení V rozhodnutí je konštatované, že žalobca splnil podmienky nároku na nové
vymeranie invalidného dôchodku ešte k 21.02.2001 (teda pred 01.01.2004, tak ako stanovuje zákon),
nie že mu k tomuto dňu mu vznikol nárok na novo vymeraný invalidný dôchodok. Súčasne najvyšší súd
uviedol, že nové vymeranie dôchodku sa považuje za nový vznik nároku na dôchodok, nie že ide o nový

nárok na dôchodkovú dávku. Pokiaľ sa v rozhodnutí nachádzal odkaz na závery vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu sp. zn. 9Co/124/86 (judikát R 8/1989 obč.), tak je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie
vychádzalo z inej právnej úpravy (zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení) a v kontexte tohto
zákona je potrebné vykladať aj jeho závery.
22. Pri novom vymeraní invalidného dôchodku nejde o nárok poistenca na novú/inú/ďalšiu dávku

invalidného dôchodku, ale o nárok osoby, ktorá už je poberateľom invalidného dôchodku, na novú
výmeru tejto (už poberanej) dávky podľa § 143c ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov v
spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
23. Požiadavka žalobcu, aby nové vymeranie dôchodku žalovaný posúdil ku dňu 21.02.2001, sa pritom
priamo prieči zneniu ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa tohto zákonného

ustanovenia sa nové vymeranie posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva, pričom
týmto dňom je najskôr deň podania žiadosti.
24. Je nesporné, že žalobca splnil podmienku piatich rokov zamestnania po priznaní invalidného
dôchodku ešte dňa 21.02.2001, ale svoju žiadosť podal až 26.11.2018. Ak by žiadosť o nový prepočet
invalidného dôchodku podal hneď po splnení zákonných podmienok podľa § 35 zákona o sociálnom

zabezpečení, mal by správny orgán povinnosť realizovať prepočet k 22.01.2001, tak ako teraz žiada
žalobca. Žalobca však svoju žiadosť podal až v roku 2018, teda až po 17 rokoch od doby, kedy mohol
o nové vymeranie požiadať.
25. Argumentácia žalobcu, že ide v podstate o dva nároky, a to nárok na dávku od 22.01.2001 a nárok na
výplatu dávky od 26.11.2018, neobstojí. Okolnosť, že k 21.01.2001 žalobca splnil zákonné podmienky

pre vznik nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku, predstavovala pre žalobcu len vznik právnej
možnosti uplatniť si svoje právo.
26. Požiadať o novú výmeru invalidného dôchodku je právom (nie povinnosťou) poistenca. Zároveň
nie je povinnosťou žalovaného bez žiadosti poistenca novo vymerať invalidný dôchodok poistencom
spĺňajúcim podmienky tohto nároku. Nebolo sporné, že žalobca si svoje právo/nárok na nové vymeranie

invalidného dôchodku uplatnil až žiadosťou z 26.11.2018. Od tohto dňa bolo možné mu predmetný nárok
najskôr priznať a rovnako až od tohto dňa mu mohol najskôr vzniknúť aj nárok na výplatu dávky.
27. Subjektívne právo žalobcu na nové vymeranie invalidného dôchodku vzniklo ešte 22.01.2001
(akonáhle žalobca splnil zákonom predpokladané podmienky pre nové vymeranie invalidného
dôchodku). Znenie § 35 zákona o sociálnom zabezpečení neumožňovalo, aby bola dávka posúdená/

novo vymeraná k tomuto dňu. Naopak, z dikcie zákona vyplýva, že je podstatný deň podania žiadosti
poistenca, ktorou bol subjektívny nárok na jej priznanie uplatnený.
28. V období rokov 2001 až 2017 žalobcovi novo vymeraný invalidný dôchodok ako dávka jednoznačne
nepatril, hoci jeho právo na nové vymeranie už existovalo. Za časové obdobie, počas ktorého žalobcovi
nepatrila (novo vymeraná) dávka, mu nemožno priznať ani zvýšenia podľa tých právnych predpisov,

ktoré sa vzťahovali na dávky už priznané, resp. vyplácané, ako správne dôvodil žalovaný aj správny
súd. Na povinnú úpravu dávky podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom zabezpečení prislúchajúcu k
dôchodku podľa osobitného predpisu (zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.) žalovaný
prihliadol, čo nebolo ani sporné. Rovnako v roku 2018 (po vzniku nároku na novo vymeraný invalidnýdôchodok) žalovaný zohľadnil zvýšenie dávky podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení. Iné zvýšenia
novo vymeranej dávky platná právna úprava v danom prípade neumožňuje (neuplatňuje sa ani § 82
zákona o sociálnom poistení). Orientačnú projekciu výpočtu - novej výmery invalidného dôchodku,

ktorú žalobca v kasačnej sťažnosti predostrel, preto nemožno považovať za súladnú s platnou právnou
úpravou.
29. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval tým, že s poukazom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/06 sa má valorizovať aj samotný nárok na dávku, ktorá sa
nepremlčuje plynutím času, nie len dávka, ktorá sa vypláca, kasačný súd poznamenáva, že takýto záver

z predmetného nálezu ústavného súdu nevyplýva.
30.Ktvrdeniužalobcu,žesprávnysúdnesprávneprávneposúdiljehonávrhnaudeleniepokuty,kasačný
súd uvádza: ako vyplýva z podania žalobcu z 10.08.2023, návrh nesmeroval voči žalovanému, ale
voči orgánu verejnej správy prvého stupňa. V bode 38 odôvodnenia rozsudku správneho súdu však
správny súd skonštatoval, že nezistil zo strany žalovaného (čo skúmal z úradnej moci) a prvostupňového
správneho orgánu (na návrh) nerešpektovanie právneho názoru najvyššieho súdu v rozhodnutí sp.

zn. 9Sžsk/23/2020. Z toho vyplýva, že sa návrhom žalobcu zaoberal, napriek tomu, že vo výrokovej
časti rozhodnutia uviedol, že zamieta návrh žalobcu na uloženie pokuty (len) žalovanému. Uvedená
nezrovnalosť podľa názoru kasačného súdu nemá dopad na zákonnosť rozsudku správneho súdu.
V. Záver a trovy kasačného konania
31. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je

dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
32. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
nemal úspech a u žalovaného, ktorý bol síce úspešný, kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré
by mu nárok na náhradu trov priznal.
33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.