Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284977
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6123284977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX,E.,zastúpenáadvokátom:JUDr.JánSchweitzer,sosídlomŠafárikova1522/43,Galanta,proti
žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518,
o zaplatenie 3.600,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 16C/53/2023-159 zo dňa 9. septembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 3.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 11.03.2023
do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 950,17 eura, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 písm. b) bod 3 a bod 8, § 6 ods. 3 písm. a) a b), §
31 ods. 1 písm. e) bod 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“), § 1 písm. a) a b) vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 236/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny,
distribúcie elektriny a dodávky elektriny (ďalej len „vyhláška č. 236/2016 Z. z.“), § 121 ods. 3, § 415,
§ 420 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania dospel k čiastočnému
právnemu záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď žalobkyňa v konaní vystupuje ako
koncový odberateľ elektrickej energie v zmysle § 3 písm. b) bod 8 Zákona o energetike a žalovaný
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle § 3 písm. b) bod 3 Zákona o energetike. Dodávku
elektrickej energie do odberného miesta žalobkyne zabezpečuje spoločnosť ZSE Energia, a.s. Súd
uviedol, že pre správne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie má rozhodujúcu úlohu skúmanie dôvodu,

prečo došlo v rodinnom dome žalobkyne k prepätiu a nie skúmanie následku v podobe existencie
prepätia. K prepätiu v distribučnej sústave a u koncového odberateľa elektrickej energie môže dôjsť
v dôsledku pochybenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy napríklad aj tým, že zanedbá údržbu
distribučnej elektrickej sústavy, ale aj v dôsledku pochybenia dodávateľa elektrickej energie tým, žev rozpore s príslušnou STN normou pustí do odberného miesta vyššie napätie, ako je maximálne
povolené, a to bez zavinenia a pričinenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Preto musel súd
identifikovať pravú príčinu vzniku prepätia v rodinnom dome žalobkyne a súčasne aj protiprávny úkon

žalovaného, ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že
dňa 21.11.2021 došlo k poruche na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho
ochranného vodiča. Dňa 22.11.2021 bolo identifikované miesto poruchy zo strany žalovaného a zo
strany žalobkyne boli identifikované elektrické spotrebiče, na ktorých nastala škoda a dňa 23.11.2021
žalovanýodstránilporuchunadistribučnejsústave.Poruchaspočívalavspojovacejspojte„T“odpálením

nulovacieho ochranného vodiča a porucha v distribučnej sústave nastala na úseku a na zariadení,
ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného a na pozemku parcely registra „C“ s par. č. 4021/57 v kat.
úz. E. na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2 vo vlastníctve žalovaného.
Na uvedený úsek distribučnej sústavy má žalovaný platné povolenie č. 2007E 0258 na podnikanie
v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prevádzkovanie

svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho
a časti Trenčianskeho kraja. Elektrické zariadenie v podobe spojovacej spojky „T“ bolo vo vlastníctve
žalovaného. Keďže sa ukázalo, že príčinou poruchy na distribučnej sústave bolo odpálenie nulovacieho
ochranného vodiča v spojovacej spojke „T“, ktorá časť distribučnej elektrickej sústavy je v réžii
prevádzkovania žalovaného, spojovacia spojka „T“ ako elektrické zariadenie bolo vo vlastníctve

žalovaného, v rámci ktorého žalovaný bol povinný vykonávať bežnú údržbu a pravou príčinou prepätia
v rodinnom dome žalobkyne bolo pochybenie žalovaného v dôsledku zanedbania riadnej údržby tohto
elektrického zariadenia a nie v dôsledku pochybenia dodávateľa elektrickej energie tým, že v rozpore
s príslušnou STN normou by pustil do odberného miesta vyššie napätie, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Žalobkyňa si neuplatňovala zmluvné

nárokyvyplývajúcezozmluvyozdruženejdodávkeelektrickejenergie,alezákonnýnárokzospôsobenej
škody v dôsledku prepätia elektrického napätia v rodinnom dome, čo spôsobilo pokazenie elektrických
spotrebičov v rodinnom dome žalobkyne.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstatou argumentácie žalovaného bolo, že skutkový

priebeh udalostí vedúcich k poruche bol: porucha > obmedzenie distribúcie elektriny > škoda. Zo
súkromného znaleckého posudku č. 07/2022 vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Streicherom
vyplynul jednoznačný záver, že porucha v distribučnom rozvode na F. D. G. E. spôsobila zvýšené
fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu súvislosť/príčinu na vznik
škody na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v domácnosti rodiny C. na ul. D. H. XX G. E.. Z

predloženého znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver, že škoda vznikla následkom poruchy.
Priebeh udalostí vedúcich ku škode bol teda: porucha > škoda, a nie tak ako sa ho domáha žalovaný:
porucha > obmedzenie distribúcie elektriny > škoda. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym
názorom žalovaného v otázke un block aplikácie pojmov „obmedzenie distribúcie elektriny“, ktoré sú
upravené v § 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 236/2016 Z. z. na zodpovednostné právne vzťahy upravené v §

31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike, pretože vyhláška patrí medzi vykonávací právny predpis
hlavne k zákonu č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a nie k Zákonu o energetike.

5. Podľa súdu ust. § 31 ods. 1 písm. e) bodu 6 Zákona o energetike je potrebné vykladať tak, že
prevádzkovateľ má právo obmedziť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny

alebo prístup do distribučnej sústavy pri vzniku poruchy alebo pri jej odstraňovaní. V prípade, že
sa na distribučnej elektrickej sústave vyskytne porucha a pri jej odstraňovaní je potrebné dočasne
na nevyhnutne potrebný čas a nevyhnutnom rozsahu obmedziť distribúciu elektriny na danom úseku
elektrickej siete, prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak v zmysle § 31 ods. 1 písm. e) bodu 6 Zákona
o energetike môže urobiť bez toho, aby zodpovedal za prípadné škody, ak škoda nevznikla zavinením

prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Ďalšou situáciou je, keď sa jedná o vopred plánované odstávky
distribučnej sústavy pri plánovaných prácach, čo napríklad predstavuje situáciu v § 31 ods. 1 písm. e)
bod 5 Zákona o energetike. V prejednávanom prípade však došlo k poruche, ktorá mala automaticky
za následok vznik prepätia a škody u koncového odberateľa elektriny, t. j. u žalobkyne. Vznik prepätia
ako predpoklad škody na majetku žalobkyne bol z fyzikálneho hľadiska logickým následkom odpálenia

ochranného vodiča PEN v spojke „T“. Medzi takýmto sledom udalostí v žiadnom prípade nemohlo
dôjsť k uplatneniu práva prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť prístup do distribučnej sústavy.
K tomuto právu mohol žalovaný pristúpiť logicky až potom, ako vznikla škoda u žalobkyne, a to v
čase odstraňovania vzniknutej poruchy. Pri odstraňovaní vzniknutej poruchy poverení zamestnancižalovaného mali právo obmedziť prístup žalobkyne do distribučnej sústavy elektriny tým, že ju dočasne
odpoja od tejto sústavy, kým sa porucha neodstráni.

6. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný vznik škody zavinil porušením
svojichzákonnýchpovinností.Zust.§31ods.3písm.a)Zákonaoenergetikevyplývazákonnápovinnosť
preprevádzkovateľadistribučnejsústavyzabezpečovaťpravidelnúúdržbuaobnovudistribučnejsústavy
na udržanie kapacity distribučnej sústavy. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že k
uvedenej poruche v podobe odpálenia ochranného vodiča PEN v spojke „T“ došlo v dôsledku dlhodobej

degradáciitohtovodiča,ktorýbolprerušenýavyhorený.Tentozáverznaleczopakovalajnapojednávaní.
Predložená revízna správa ev. č.: SPIE276/2019 zo dňa 11.12.2019 podľa súdu nevylučuje vyššie
popísanú poruchu v distribučnej sústave. Osvedčuje len to, že elektrické zariadenie je po elektrickej
stránke schopné bezpečnej prevádzky, a to ku dňu vykonania odbornej skúšky a odbornej prehliadky.
V žiadnom prípade sa netýka času po nej. Pravidelné vykonávanie revíznych správ automaticky
neznamená, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy splnil aj zákonom ustanovenú povinnosť v § 31

ods. 3 písm. a) Zákona o energetike. Predmetná revízna správa bola pritom vyhotovená v roku 2019
a k poruche došlo v roku 2021.

7. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy si
nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o energetike, pretože

nezabezpečil riadnu a pravidelnú údržbu predmetného elektrického zariadenia, v dôsledku čoho došlo k
degradácií ochranného voziča PEN v spojke „T“, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobkyne.
Porušenie § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o energetike v tomto prípade znamená, že žalovaný zavinil
vznik škody žalobkyne tým, že porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 31 ods. 3 písm. a) Zákona
o energetike, v dôsledku čoho nemožno v žiadnom prípade aplikovať ustanovenie § 31 ods. 1 písm.

e) bod 6 Zákona o energetike, pretože žalovaný porušením ustanovenia § 31 ods. 3 písm. a) Zákona
o energetike zavinil vznik škody na majetku žalobkyne.

8. Argumenty žalovaného ohľadom nedostatočných záverov a chýb v znaleckom posudku, najmä ako
mohol znalec prísť k svojim záverom, keď na mieste poruchy ani nebol, súd prvej inštancie vyhodnotil

ako právne irelevantné, pretože väčšina znaleckých posudkov pri poruchách vyhodnocuje stav ex post,
t. j. takmer vždy po odstránení poruchy na elektrickom zariadení. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila v rámci svojej
žaloby, že uvedená porucha vznikla v dôsledku dlhodobej degradácie ochranného kábla PEN v spojke
„T“, pričom svoje tvrdenia náležite preukázala predloženým znaleckým posudkom, potom žalovanému
nemohlo v tejto časti postačovať len tvrdiť okolnosti vylučujúce uplatnený nárok žalobkyne, ale žalovaný

bol povinný tieto tvrdené skutočnosti aj náležite preukázať, čo neurobil, ba dokonca nenavrhol ani žiadne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom náležitého preukázania tvrdených skutočností.

9. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa si nesplnila svoju generálnu prevenčnú povinnosť najmä

tým, že nebola pre prípad prepätia v dôsledku poruchy poistená, resp. nemala nainštalované tzv.
prepäťové ochrany, súd prvej inštancie uviedol, že poistenie domácnosti ako súkromný produkt nerieši
poistencovi prevenciu a ochranu pred zhorením spotrebičov v jeho domácnosti v dôsledku zvýšených
hodnôt napätia v elektrickej sústave, ale pokrýva až prípadný vzniknutý následok v podobe vyplatenia
poistného plnenia. Uzatvorenie poistnej zmluvy nemá žiadny právny súvis s generálnou prevenčnou

povinnosťou upravenou v § 415 OZ. Žiadny právny prepis neukladá odberateľovi elektrickej energie
povinnosť, aby mal nainštalované v rámci svojho rodinného domu tzv. prepäťové ochrany. Žalovaný
nijako nešpecifikoval, akú kategóriu prepäťovej ochrany mala mať žalobkyňa v rámci svojho rodinného
domu nainštalovanú. Prepäťová ochrana je ochranou proti blesku a nemá za následok ochranu
spotrebičov pred poruchou a škodou, ktorá je predmetom tohto konania. Navyše rodinný dom žalobkyne

mal nainštalované tzv. prepäťové ochrany a to, že uvedené prepäťové ochrany nemohli zabrániť vzniku
škody, potvrdil aj samotný znalec na pojednávaní ktorý uviedol, že prepäťová ochrana nebráni pred
zvýšeným napätím.

10. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k právnemu záveru, že ide o všeobecnú zodpovednosť

za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, teda nedal za pravdu žalobkyni, že ide o zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) OZ. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho úkonu tým, že si nesplnil zákonom stanovenú
povinnosť v zmysle § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o energetike, pretože nezabezpečil riadnu a pravidelnúúdržbu predmetného elektrického zariadenia, v dôsledku čoho došlo k degradácii ochranného vodiča
PEN v spojke „T“, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobkyne. Uvedené mal súd preukázané
aj z predloženého znaleckého posudku, keď znalec jednoznačne stanovil, že degradácia ochranného

vodiča PEN vznikla v dôsledku dlhodobého zanedbania údržby tohto elektrického zariadenia. Vznik
škody žalobkyňa preukázala odborným posudkom č. 01/2022 vo výške 3.600,- eur, pričom vznik škody a
výška škody neboli v priebehu konania žalovaným spochybnené. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody súd považoval za preukázanú tým, že priebeh udalostí vedúcich ku škode
bol porucha > škoda. V dôsledku zanedbania údržby na elektrickom zariadení zo strany žalovaného

došlo k odpáleniu, resp. prerušeniu ochranného kábla PEN v spojke „T“, čo malo za následok vznik
škody tým, že v elektrických obvodoch v rodinnom dome zvýšilo napätie, ktoré spôsobilo škodu na
majetku žalobkyne. Žalovaný nezabezpečením riadnej údržby svojej časti elektrického zariadenia v
rámci distribučnej sústavy zavinil vznik škody, pretože škoda žalobkyne vznikla ako priamy dôsledok
poruchy na elektrickom zariadení, ktorá spočívala v odpálení, resp. prerušení ochranného vodiča PEN
v spojke „T“, pričom pôvodcom vzniku tejto poruchy bolo porušenie § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o

energetike.

11. Čo sa týka nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ich výška nebola žalovaným spochybnená
a bola spoľahlivo zo strany žalobkyne preukázaná faktúrou č. 01/2022 zo dňa 30.12.2021 a faktúrou č.
07/2022 zo dňa 30.11.2022 od Ing. Ľubomíra Streichera.

12. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobkyňa si v súlade s § 517
ods. 2 OZ uplatnila zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s
platením svojho dlhu, pričom ich výška 7,50 % ročne bola správne určená v súlade s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods.
1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalobkyni v rozsahu 100 % voči žalovanému, pretože žalobkyňa mala
vo veci úspech v plnom rozsahu.

14.Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývcelomjehorozsahuodvolaniezdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces,nevykonal navrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný namietal, že napriek tomu, že znalec uviedol ako príčinu vzniku škody zvýšenie napätia v
distribučnej sústave, súd dospel bez akéhokoľvek zdôvodnenia k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že

príčinou vzniku škody bola porucha elektrického vedenia. Ak platí, že bezprostrednou príčinou vzniku
škody bolo zvýšené napätie v distribučnej sústave, platí taktiež, že bezprostrednou príčinou vzniku
škody, ktorá žalobkyni vznikla, bolo obmedzenie distribúcie elektriny. Obmedzenie distribúcie elektriny
totiž znamená, že distribúcia elektriny bola síce uskutočňovaná, avšak bola uskutočňovaná obmedzene
- v rozpore s príslušnými normami, napr. s vyšším ako prípustným napätím. Pojem „obmedzenie

distribúcie elektriny“ ani pojem „prerušenie distribúcie elektriny“, či pojem „porucha“ Zákon o energetike
nevymedzuje. Vymedzuje ich však vyhláška č. 236/2016 Z. z. Súd nesprávne vyložil pojem obmedzenia
distribúcie elektriny a ignoroval jeho definíciu podľa cit. vyhlášky, čo žalovaný považuje za arbitrárne
rozhodnutie. Právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny
je pritom upravené výlučne v § 31 ods. 1 písm. e) Zákona o energetike. Súd tak na jednej strane

pripúšťa, že na právny vzťah vymedzený v § 31 ods. 1 písm. e) Zákona o energetike je výklad
pojmov v zmysle vyhlášky č. 236/2016 Z. z. možný, na druhej strane v úplnom protiklade tvrdí, že
možný nie je. Takáto argumentácia súdu je zmätočná. Podľa § 1 písm. b) vyhlášky č. 236/2016 Z. z.
obmedzenie distribúcie elektriny je stav, kedy distribúcia elektriny nie je prerušená, ale je uskutočňovaná
v rozpore s príslušnými normami, a teda napr. s vyšším ako prípustným napätím, čo je aj tento prípad.

Z uvedeného je potom zrejmé, že príčinou vzniku škody bolo obmedzenie distribúcie elektriny, čo je
správnou právnou kvalifikáciou skutočnosti, ktorá bola bezprostrednou príčinou škody, ktorá žalobcovi
vznikla. Súd tak v podstate vôbec neinterpretoval pojem „obmedzenie distribúcie elektriny“, v dôsledku
čoho vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ďalej uviedol, že súd si pletie pojem „obmedzeniedistribúcie“ s pojmom „prerušenie distribúcie“. V prípade obmedzenia distribúcie elektriny je distribúcia
uskutočňovaná, ale v rozpore s príslušnými normami, zariadenia distribučnej sústavy sú pod napätím a
odber elektriny je možný, nie je však vylúčený vznik škody na odbernom elektrickom zariadení (najmä,

ak nie je koncovým odberateľom elektriny zabezpečená jeho bezpečná a spoľahlivá prevádzka). Naopak
v prípade prerušenia distribúcie elektriny, distribúcia elektriny nie je vôbec uskutočňovaná, zariadenia
distribučnej sústavy nie sú pod napätím a odber elektriny nie je možný. V posudzovanom prípade teda
išlo o obmedzenie distribúcie elektriny, nie o jej prerušenie.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má podľa § 31 ods. 1 písm. e) bod 6
Zákona o energetike právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny bez nároku na náhradu škody,
ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Pri poruche na zariadení distribučnej sústavy, ak je jej
následkom obmedzenie a/alebo prerušenie distribúcie elektriny, dochádza k nim následkom poruchy
zariadení distribučnej sústavy, pričom žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, má na to právo,
pričom výnimka zo zodpovednosti za škodu sa neuplatní len v prípade zavinenia prevádzkovateľa.

Z cit. ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť žalovaného za škodu je vylúčená, ak k jej vzniku došlo
v súvislosti s obmedzením distribúcie elektriny pri poruche na zariadení distribučnej sústavy alebo
počas jej odstraňovania, ak bolo obmedzenie uskutočnené v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú
dobu a ak žalovaný vznik škody nezavinil. Zákon pritom rozlišuje právo obmedziť distribúciu elektriny
nielen počas odstraňovania poruchy, ale aj už pri samotnej poruche na zariadení. Ak teda pri poruche

dôjde k obmedzeniu distribúcie elektriny, ide o zákonom predvídaný a oprávnený stav, nie o protiprávne
konanie. Podľa žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky vylučujúce jeho zodpovednosť
ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu, vyplývajúce z § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona
o energetike. K vzniku škody došlo z dôvodu, že distribúcia elektriny bola obmedzená pri poruche
na zariadení distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a trvalo iba nevyhnutný čas. Žalovaný ako

prevádzkovateľ distribučnej sústavy vznik škody nezavinil, a to ani úmyselne a ani z nedbanlivosti.

16. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu, že vznik škody zavinil porušením povinnosti zabezpečovať
pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy podľa § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o energetike, keďže
takýtozávernevyplývazvykonanéhodokazovania.Žalovanýnamietalajporušenieprávanaspravodlivý

proces, keďže súd založil svoje rozhodnutie na tvrdení o porušení povinností, ktoré netvrdil ani žalobca
a ani súd v rámci svojho predbežného právneho posúdenia veci a ku ktorému sa žalovaný nemal
možnosť vyjadriť. Zároveň žalovaný odmietol tvrdenie, že by údržbu elektrického vedenia zanedbal.
Revíznu činnosť a odborné prehliadky vykonáva v stanovených intervaloch, pričom naposledy (pred
vznikom poruchy) bola vykonaná odborná prehliadka elektrického vedenia dňa 25.11.2019 so záverom,

že je spôsobilé bezpečnej prevádzky. Z revíznej správy neboli zistené žiadne vady ani nedostatky,
ktoré by bolo potrebné v rámci údržby elektrického vedenia odstrániť. V čase poruchy (21.11.2021)
tak žalovaný nebol v omeškaní s plnením povinnosti vykonať odbornú prehliadku. Nie je zrejmé,
akú konkrétnu povinnosť a ako pri vykonávaní údržby porušil, preto je rozsudok nepreskúmateľný.
Nemožno vyvodiť záver o zanedbaní údržby len na základe samotného vzniku poruchy, keďže poruchy

technických zariadení môžu nastať aj pri riadnej údržbe. Zákon o energetike s touto možnosťou počíta
a výslovne ju rieši režimom obmedzenia distribúcie elektriny bez vzniku zodpovednosti za škodu.
Žalovaný namietal aj nesprávne hodnotenie dôkazov, najmä znaleckého posudku, ktorý podľa jeho
názoru neobsahuje dostatočné odborné odôvodnenie záverov o príčine poruchy, keďže tieto závery
nie sú podložené analýzou ani priamym skúmaním elektrického vedenia. Uviedol, že úlohou znalca

nebolo stanoviť a analyzovať príčinu poruchy elektrického vedenia, ale iba odborne vysvetliť vplyv
poruchy v distribučnej sústave na škodovú udalosť, a preto jeho závery o údajnej degradácii či chybnej
montáži sú nepreskúmateľné a nepreukázané. Žalovaný poukázal na to, že predložil viacero dôkazov
preukazujúcich riadny stav zariadenia, najmä kolaudačné rozhodnutie a revíznu správu, z ktorých
vyplýva, že elektrické vedenie bolo spôsobilé bezpečnej prevádzky a neobsahovalo zistené vady, čím

si svoju dôkaznú povinnosť splnil dostatočne, Súd však v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci na tieto dôkazy neprihliadal, resp. ich považoval za nedostatočné.

17. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, čo
odôvodňoval tým, že predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody vzniknutej v dôsledku

obmedzenia distribúcie elektriny, pričom záväzok zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného
miesta žalobkyne vznikol zo zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalobkyňou a
dodávateľom elektriny ZSE Energia, a.s. Zo zákona o energetike vyplýva, že dodávateľ elektriny sa
touto zmluvou zaväzuje nielen dodávať elektrinu, ale aj zabezpečiť jej distribúciu do odberného miestavrátane súvisiacich služieb. Z toho vyplýva, že všetky nároky súvisiace s distribúciou elektriny (a teda
aj jej obmedzenia) si má žalobkyňa uplatňovať voči dodávateľovi elektriny, a nie voči prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy. Žalovaný vystupuje v tomto vzťahu ako subdodávateľ, ktorý poskytuje službu

distribúcie elektriny dodávateľovi elektriny na základe rámcovej distribučnej zmluvy. Dodávateľ elektriny
si tak zabezpečuje plnenie svojich záväzkov voči odberateľovi prostredníctvom žalovaného, avšak
zodpovednosť voči odberateľovi nesie naďalej dodávateľ.

18. Podľa žalovaného za škodu vzniknutú na odberných elektrických zariadeniach zodpovedá výlučne

žalobkyňa, a to s poukazom na jej všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, podľa ktorej
je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a zároveň aj podľa § 39
ods. 9 Zákona o energetike, podľa ktorého zodpovedá za zriadenie, prevádzku, údržbu a bezpečnú a
spoľahlivú prevádzku odberného elektrického zariadenia osoba, ktorá má s prevádzkovateľom sústavy
uzatvorenúzmluvuopripojení.Zuvedenéhovyplýva,žezabezpečnúaspoľahlivúprevádzkuodberného
elektrického zariadenia (elektrickej inštalácie a elektrických spotrebičov) zodpovedá žalobkyňa, keďže

má so žalovaným uzatvorenú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Žalovaný pritom nemá
žiadnu povinnosť špecifikovať, ako si má žalobca zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie
svojich odberných elektrických zariadení a už vôbec nie v tomto konaní, ako nesprávne uvádza súd
prvej inštancie. Keďže následkom obmedzenia distribúcie elektriny žalobkyni vznikla na odberných
elektrických zariadeniach škoda, je zrejmé, že si svoju povinnosť zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé

prevádzkovanie svojich odberných elektrických zariadení, ako aj svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť,
splnila nedostatočne. Úvaha súdu o tom, či práve prepäťová ochrana mohla vzniku škody zabrániť, je
bez významu.

19. K odvolaniu žalovaného podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobkyňa písomné

vyjadrenie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že zistenie súdu,
podľa ktorého príčinou vzniku škody bola porucha na elektrickom vedení, predstavuje správne skutkové
zistenie. Súd správne vyložil pojmy obmedzenie a prerušenie distribúcie elektriny. Zároveň namietla
aplikovateľnosť ust. § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike v prejednávanom prípade. Uviedla,
že toto ustanovenie upravuje právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť

distribúciu elektriny rozhodnutím a konaním, pričom zároveň upravuje aj liberáciu zo zodpovednosti za
škodu v prípade, že žalovaný škodu nezavinil. V prejednávanom prípade však podľa žalobkyne došlo k
poruche na elektrickej sústave, ktorá ihneď spôsobila prepätie v rodinnom dome žalobkyne, v dôsledku
čohodošlokzhoreniuelektrickýchzariadení.Pretoniejemožnéhovoriťanioobmedzení,anioprerušení
distribúcie elektriny. Podľa žalobkyne súd správne aplikoval objektívnu zodpovednosť podľa § 420a OZ,

teda osobitný typ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pri ktorej sa zavinenie
žalovaného predpokladá. Súd zároveň správne vyhodnotil, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne
legitimovaný.Zaškodunezodpovedážalobkyňa,aležalovaný,atopodľa§420aOZ.Nazáveržalobkyňa
poukázala na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/150/2013 zo dňa 03.07.2018, v ktorom súd
riešil skutkovo podobný prípad, pričom tiež aplikoval § 420a OZ.

20. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalobkyňa len všeobecne konštatuje správnosť rozsudku a postupu súdu, pričom nereaguje na
konkrétne argumenty žalovaného týkajúce sa príčiny škody, výkladu pojmov obmedzenie a prerušenie
distribúcie elektriny ani otázky pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že práve prepätie (zvýšené napätie

v distribučnej sústave) predstavuje obmedzenie distribúcie elektriny, v dôsledku ktorého došlo ku škode
na odberných elektrických zariadeniach žalobkyne. Žalobkyňa taktiež nesprávne tvrdí aplikáciu § 420a
OZ. Súd totiž ust. § 420a OZ vôbec neaplikoval. Naopak, podľa žalovaného súd aplikoval ust. § 420
ods. 1 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, a preto
nie je zrejmé ako žalobkyňa dospela k opačnému záveru. Žalovaný odmieta aj odkaz žalobkyne na

rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/150/2013 zo dňa 03.07.2018, pretože ide o skutkovo
odlišný prípad, v ktorom došlo k poruche transformátora v dôsledku jeho preťaženia spôsobeného
predimenzovanímhlavnéhoističa,čozavinilprevádzkovateľinštaláciounevhodnéhoističa.Naprotitomu
vtomtoprípadedošlokporucheelektrickéhovedenia,pričomjejvznikžalovanýnijakonezavinil,keďžesi
svoje povinnosti riadne plnil. Súd sa nezaoberal právnymi otázkami, ktorých zodpovedanie je relevantné

pre rozhodnutie v tomto konaní, a preto jeho závery nie sú na daný prípad aplikovateľné. Na záver
žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom odvolacom návrhu.21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciuargumentáciužalovanéhoboloposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolnazákladevykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyne
o náhradu škody vo výške 3.600,- eur s príslušenstvom vyhovel dôvodiac, že dňa 21.11.2021 došlo k

poruche na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho ochranného vodiča na
úseku a na zariadení, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného a na pozemku parcely registra „C“ s par.
č. 4021/57 v kat. úz. E. na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2 vo vlastníctve
žalovaného, pričom na uvedený úsek distribučnej sústavy má žalovaný platné povolenie č. 2007E 0258
na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví a v rozsahu ktorého zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy
prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy. Príčinou prepätia v rodinnom dome žalobkyne
podľa súdu bolo pochybenie žalovaného v dôsledku zanedbania riadnej údržby tohto elektrického
zariadenia (nesplnením zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 31 ods. 3 písm. a/ Zákona
o energetike), pričom v dôsledku prepätia elektrického napätia v rodinnom dome žalobkyne, došlo k

poškodeniu elektrických spotrebičov, preto je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Zo
súkromného znaleckého posudku č. 07/2022 vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Streicherom mal
súd jednoznačne preukázané, že porucha v distribučnom rozvode na ul. D. G. E. spôsobila zvýšené
fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu súvislosť/príčinu na vznik škody
na elektrických spotrebičoch a zariadeniach v domácnosti rodiny C. na ul. D. H. XX G. E., t. j. škoda

vznikla následkom poruchy. Ust. § 31 ods. 1 písm. e) bodu 6 Zákona o energetike súd vykladal tak, že
v prípade, že sa na distribučnej elektrickej sústave vyskytne porucha a pri jej odstraňovaní je potrebné
dočasne na nevyhnutne potrebný čas a nevyhnutnom rozsahu obmedziť distribúciu elektriny na danom
úseku elektrickej siete, prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak v zmysle § 31 ods. 1 písm. e) bodu 6
Zákona o energetike môže urobiť bez toho, aby zodpovedal za prípadné škody, ak škoda nevznikla

zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V danom prípade však došlo k poruche, ktorá mala
automaticky za následok vznik prepätia a škody u koncového odberateľa elektriny, t. j. u žalobkyne.
Pri odstraňovaní vzniknutej poruchy poverení zamestnanci žalovaného mali potom právo obmedziť
prístup žalobkyne do distribučnej sústavy elektriny tým, že ju dočasne odpojili od tejto sústavy, kým
sa porucha neodstránila. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike nemožno

aplikovať ani pre to, že žalovaný porušením ustanovenia § 31 ods. 3 písm. a) Zákona o energetike
zavinil vznik škody na majetku žalobcu. Tvrdenia žalovaného o nesprávnosti predloženého znaleckého
posudku súd neakceptoval, pretože žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že
ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ (nie o zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) OZ ako uplatňovala žalobkyňa).
Obranu žalovaného, že žalobkyňa si nesplnila svoju generálnu prevenčnú povinnosť najmä tým, že
nebola pre prípad prepätia v dôsledku poruchy poistená, resp. nemala nainštalované tzv. prepäťové
ochrany,súdprvejinštancievyhodnotilakonedôvodnú,pretožepoisteniedomácnostineriešipoistencovi
prevenciuaochranupredzhorenímspotrebičovvjehodomácnostivdôsledkuzvýšenýchhodnôtnapätia

velektrickejsústaveazároveňžiadnyprávnyprepisneukladáodberateľovielektrickejenergiepovinnosť,
aby mal nainštalované v rámci svojho rodinného domu tzv. prepäťové ochrany, keď žalovaný ani
nešpecifikoval, akú kategóriu prepäťovej ochrany mala mať žalobkyňa nainštalovanú, pričom samotný
znalec na pojednávaní uviedol, že prepäťová ochrana nebráni pred zvýšeným napätím. Vznik škody avýška škody neboli v priebehu konania žalovaným spochybnené. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody bola daná tým, že v dôsledku zanedbania údržby na elektrickom zariadení
zo strany žalovaného, došlo k odpáleniu, resp. prerušeniu ochranného kábla PEN v spojke „T“, čo

malo za následok vznik škody tým, že sa v elektrických obvodoch v rodinnom dome zvýšilo napätie,
ktoré spôsobilo škodu na majetku žalobkyne. Škoda žalobkyne vznikla ako priamy dôsledok poruchy na
elektrickom zariadení žalovaného. Výška nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rovnako nebola
žalovaným spochybnená, pričom žalobkyni vznikol tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

23. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu, že bezprostrednou príčinou vzniku
škody bola porucha na elektrickom vedení, pretože podľa žalovaného touto príčinou bolo zvýšené
napätie v distribučnej sústave, čo znamená, že distribúcia elektriny bola žalovaným uskutočňovaná
síce v rozpore s príslušnými normami vyšším ako prípustným napätím, avšak došlo k tzv. obmedzeniu
distribúcie elektriny, pričom ust. § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike, upravuje právo
prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach

distribučnej sústavy a počas ich odstraňovania, kedy je zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa
distribučnej sústavy vylúčená, za splnenia zákonom stanovených podmienok – nevyhnutný rozsah,
na nevyhnutne potrebnú dobu a ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy vznik škody nezavinil. Podľa
žalovaného má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo obmedziť distribúciu elektriny už aj pri
samotnej poruche na zariadení distribučnej sústavy, pričom nejde o stav protiprávny, ale v zmysle

§ 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike ide o stav oprávnený, na ktorý má žalovaný ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa citovaného ustanovenia právo, a to bez nároku poškodeného
voči nemu na náhradu škody. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyložil pojem obmedzenie distribúcie
elektriny, pričom bezprostrednou príčinou vzniku škody nebola porucha na distribučnej sústave
žalovaného, ale zvýšené napätie v distribučnej sústave, čo v zmysle § 1 písm. b) vyhlášky č. 236/2016

Z. z. predstavuje obmedzenie distribúcie elektriny, na ktoré má žalovaný podľa § 31 ods. 1 písm. e) bod
6 Zákona o energetike právo, bez nároku poškodeného voči nemu na náhradu škody. Žalovaný pritom
vznik škody nezavinil, pričom súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o porušení ust. § 31 ods.
3 písm. a) zákona o energetike, t. j. povinnosti zabezpečovať pravidelnú údržbu distribučnej sústavy,
pričom tento záver súdu považoval žalovaný za prekvapivý a nepreskúmateľný, pričom žalovaný

dôkaznými prostriedkami preukázal zabezpečenie spôsobilej bezpečnej prevádzky elektrického vedenia
a závery znalca v znaleckom posudku o tom, že príčinou poruchy na elektrickom vedení bola dlhodobá
degradácia vodiča, sú nesprávne a nepodložené. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie z dôvodu, že škoda mala žalobkyni vzniknúť z dôvodu obmedzenia distribúcie elektriny,
pričom záväzok zabezpečiť žalobkyni distribúciu elektriny do jej odberného miesta vznikol na základe

zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej so spoločnosťou ZSE Energia, a.s., ako dodávateľom
elektriny žalobkyne, preto si predmetný nárok mala žalobkyňa uplatňovať voči nemu a nie voči
žalovanému, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Navyše za škodu si žalobkyňa zodpovedá
výlučne sama, pretože porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, teda podľa § 39 ods. 9
Zákona o energetike zabezpečiť si bezpečnú a spoľahlivú prevádzku svojich odberných elektrických

zariadení.

24. V predmetnej právnej veci bolo predovšetkým rozhodujúce správne právne posúdenie otázky
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore, ktorá súvisela so správnym právnym posúdením
druhu zodpovednosti za škodu, predstavujúcu v danom prípade poškodenie elektrických spotrebičov

v rodinnom dome žalobkyne v dôsledku prepätia elektrického napätia na tomto odbernom mieste, ktoré
vzniklo poruchou na distribučnej sústave v spojovacej spojke „T“ odpálením nulovacieho ochranného
vodiča na úseku medzi elektrickými skriňami SR 2193/3 a SR 2193/2, na pozemku parcely registra „C“
s par. č. 4021/57 v kat. úz. E., pričom v konaní nebolo sporné, že predmetný úsek distribučnej sústavy
na ktorej došlo dňa 21.11.2021 k poruche, prevádzkoval práve žalovaný. Nakoľko žalovaný v podanom

odvolanívznikškodynaelektrickýchspotrebičochazariadeniachvdomežalobkynevdôsledkuprepätia,
ani výšku škody nenamietal, nie sú tieto skutočnosti medzi sporovými stranami viac sporné, navyše
boli v konaní preukázané znaleckým posudkom a odborným vyjadrením predloženými žalobkyňou, ako
aj výsluchmi svedkov I. C. C., J. K., ako aj znalca Ing. Ľubomíra Štreichera. Medzi stranami teda nie
je sporné, ako - t. j. že v dôsledku prepätia, došlo k poškodeniu elektrických spotrebičov a zariadení

v domácnosti žalobkyne. Sporná nie je ani skutočnosť, že zvýšené elektrické napätie v domácnosti
spôsobila porucha na distribučnej sústave, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný (konkrétne išlo o
odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“).25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si v spore náhradu škody uplatňovala titulom zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ, keď
mala za to, že preukázateľne k zvýšenému elektrickému napätiu v jej rodinnom dome, prekračujúcemu

normami stanovené hodnoty napätia, došlo v dôsledku poruchy dňa 21.11.2021 na distribučnom
rozvode žalovaného, konkrétne na káblovom súbore v zemi, odpálením ochranného vodiča PEN
v káblovej spojke „T“, kde vyhorel ochranný nulovací vodič a fázové ostali v prevádzke, ktorá porucha
bola lokalizovaná žalovaným dňa 22.11.2021 a odstránená dňa 23.11.2021. Poukazovala na znalecký
posudok č. 07/2022 znalca Ing. Ľubomíra Streichera, ktorý dospel k záveru, že porucha v distribučnom

rozvode na ul. D. G. E. mala priamu súvislosť so vznikom škody na elektrických spotrebičoch
a zariadeniach v domácnosti žalobkyne. Výšku škody žalobkyňa preukazovala odborným posudkom
č. 1/2022. Zo znaleckého posudku č. 7/2022 tiež vyplýva záver znalca, že škoda na el. spotrebičoch
v domácnosti žalobkyne bola spôsobená zvýšeným prevádzkovým napätím v distribučnej sústave NN na
ul. D. G. E.. Príčinou zvýšeného napätia dňa 21.11.2021 podľa znalca bola degradácia spoja stredného
pracovného vodiča v káblovej spojke typu „T“ s následným prerušením spoja vodiča PEN v káblovom

rozvode na D. ulici. Škoda na el. spotrebičoch bola spôsobená zvýšeným napätím, ktoré bolo dňa
22.11.2021 vyššie ako maximálne prevádzkové napätie určené pre jednotlivé spotrebiče, z dôvodu
prerušenia vodiča PEN v spojke typu „T“. Znalec teda uviedol záver, že porucha v distribučnom rozvode
na ul. D. G. E., spôsobila zvýšené fázové napätie v distribučnej sieti (za miestom poruchy) a mala priamu
súvislosťsovznikomškodynaelektrickýchspotrebičochazariadeniachnachádzajúcichsavdomácnosti

žalobkyne, do ktorej tým bola dodávaná el. energia vo výške nad normou stanovenú hodnotu. Žalovaný
sám vo svojom stanovisku zaslanom žalobkyni zo dňa 07.12.2021 potvrdil, že dňa 22.11.2021 došlo
na káblovom súbore v zemi k poruche - odpáleniu ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ –
čím bolo spôsobené prepätie, ktorú poruchu dňa 23.11.2021 žalovaný odstránil. Žalovaný tiež uvádzal
(v odpore proti platobnému rozkazu z 10.05.2023), že na Základe zmluvy o pripojení, sú odberné

elektrické zariadenia rodinného domu žalobkyne pripojené (od 13.02.2009) do distribučnej sústavy
- na pozemné elektrické vedenie nízkeho napätia distribučnej sústavy vyvedeného z transformačnej
stanice TS 0084-183 prevádzkovateľa, pričom predmetom zmluvy o pripojení nie je zabezpečenie
dodávky elektriny, ktorú pre žalobkyňu zabezpečuje dodávateľ elektriny ZSE Energia, a.s. na základe
Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Zmluvný záväzkový vzťah, predmetom ktorého je zabezpečenie

distribúcie elektriny a ostatných distribučných služieb do odberného miesta existuje na základe
Rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a dodávateľom elektriny. Žalovaný preto
dôvodil, že nároky týkajúce sa distribúcie elektriny, by si mala žalobkyňa uplatňovať voči dodávateľovi
elektriny a nie voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, a to napriek tomu, že
žalovaný distribúciu elektriny do daného odberného miesta a ostatné distribučné služby zabezpečuje.

Žalovaný uvádzal, že porucha elektrického vedenia žalovaného mala za následok obmedzenie
distribúcie elektriny, čo mohlo spôsobiť vznik škody na odberných elektrických zariadeniach, ak dotknutí
koncoví odberatelia elektriny nemali dostatočne chránené svoje odberné el. zariadenia pripojené do
distribučnej sústavy. Príčinu poruchy sa žalovanému nepodarilo identifikovať, nedošlo k nej však
zavinením žalovaného. Podľa žalovaného je tvrdenie znalca, že k poruche zariadenia došlo následkom

dlhodobej degradácie, nepravdivé. Obrana žalovaného v spore spočívala v tom, že podľa § 31 ods.
1 písm. e) bod 6 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31.03.2022, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak
škodavzniklazavinenímprevádzkovateľadistribučnejsústavy,vnevyhnutnomrozsahuananevyhnutnú
dobu distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania; pričom

predmetné ustanovenie predstavuje podľa žalovaného lex specialis k úprave zodpovednosti za škodu
podľa OZ, ako aj k právnej úprave osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou
činnosťou. Pojem porucha pritom upravuje § 1 písm. a) vyhlášky č. 236/2016 Z. z., ako neplánované
prerušenie alebo obmedzenie prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny do odberného miesta na
čas dlhší ako tri minúty, ktoré vzniklo následkom narušenia alebo poškodenia zariadenia prenosovej

sústavy alebo distribučnej sústavy, okrem prerušenia prenosu alebo distribúcie elektriny istiacim
prvkom koncového odberateľa elektriny. V danom prípade obmedzenie distribúcie elektriny nastalo iba
v rozsahu, ktorý vyvolala porucha, t. j. v nevyhnutnom rozsahu a trvalo iba nevyhnutný čas. Žalovaný
mal za to, že nakoľko je v danom prípade úplne vylúčené zavinenie žalovaného, sú naplnené všetky
znaky vylučujúce zavinenie žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu, ktorá

žalobkyni vznikla. Poukazoval tiež na účel ustanovenia § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike,
ktorým je ochrana majetku a investícií prevádzkovateľov distribučných sústav, ktorí nie sú objektívne
schopní poruchy svojich distribučných sústav vylúčiť. Žalovaný argumentoval, že žalobkyni vznikla
škoda v dôsledku obmedzenia distribúcie elektriny, ku ktorému došlo v dôsledku poruchy, nie všaksamotnou poruchou. Žalobkyňa si za škodu zodpovedá sama, pretože zanedbala všeobecnú prevenčnú
povinnosť podľa § 415 OZ, inštalovať zariadenia, ktoré by chránili jej odberné el. zariadenia pred náhlym
a nečakaným obmedzením distribúcie elektriny (zvýšením napätia v sústave), napr. z dôvodu poruchy

na zariadeniach distribučnej sústavy. Z predloženej Zmluvy o pripojení odberného miesta žalobkyne do
distribučnej sústavy žalovaného zo dňa 23.01.2008 (č. l. 65) vyplýva, že žalovaný sa zaviazal umožniť
pripojenie odberného miesta žalobkyne do distribučnej sústavy prevádzkovateľa a dodržať technické
podmienky pripojenia v zmysle zmluvy. Zmluva upravovala aj povinnosti žalobkyne, o. i. aj povinnosť
predelektromeromosadiťhlavnýističavykonaťtiežodbornúprehliadkuaodbornúskúškuel.zariadenia,

na základe čoho bola následne žalobkyňa oprávnená uzavrieť zmluvu o dodávke el. energie. Kópie
dokladov – správ o odbornej skúške a odbornej prehliadke sú súčasťou znaleckého posudku. Žalobkyňa
trvala na tom (vyjadrenie z 25.08.2023), že príčinou škody bola porucha, ktorá nastala na distribučnej
sústave, ktorej vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný, pričom dodávateľ elektriny ZSE Energia,
a.s. nemal žiadny vplyv na poruchu ani škodu. Poukazovala na to, že podľa ust. § 31 ods. 1 písm.
e) bod 6 Zákona o energetike, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo obmedziť alebo prerušiť

distribúciu elektriny, upravuje teda právo prevádzkovateľa obmedziť distribúciu elektriny. Žalovaným
tvrdené obmedzenie distribúcie elektriny nevzniklo tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie, t. j.
s využitím práva obmedziť distribúciu elektriny, čiže konaním žalovaného. Žalobkyni nevznikla škoda
vdôsledkuobmedzeniadistribúcieelektriny,alevdôsledkuporuchynakáblovomvedení,ktoráspôsobila
zvýšené napätie v distribučnej sústave, v dôsledku čoho sa odpálili spotrebiče v jej rodinnom dome.

Škoda teda bola vyvolaná poruchou v distribučnej sústave, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 420a
OZ. Škoda bola spôsobená poruchou, pričom škoda vznikla ešte pred tým, ako došlo k údajnému
obmedzeniudistribúcieelektriny.Žalobkyňatedamalazato,ževčaseškodovejudalostivjejdomácnosti
nešlo o obmedzenie distribúcie elektriny v zmysle § 31, pretože žalovaný nevykonal žiaden úkon
smerujúci k obmedzeniu distribúcie elektriny, ale v danom prípade išlo o poruchu v distribučnej sústave,

ktorého následkom bol stav zvýšeného napätia, ktoré spôsobilo škodu. Žalovaný s takýmto názorom
nesúhlasil (vyjadrenie z 01.12.2023), pretože mal za to, že právo žalovaného v zmysle § 31 ods. 1
písm. e) bod 6 Zákona o energetike existuje tak pri poruchách na zariadeniach distribučnej sústavy,
ako aj počas ich odstraňovania. Podľa žalovaného ust. § 31 ods. 1 písm. e) Zákona o energetike
upravuje osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú obmedzením distribúcie elektriny.

Znalec na pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že na rodinnom dome
boli nainštalované prepäťové ochrany, avšak prepäťová ochrana nechráni pred zvýšeným napätím, iba
pred krátkodobým napätím ktoré môže byť spôsobené atmosferickým prepätím, alebo spínacím javom
veľkých elektrospotrebičov, pričom trvanie takéhoto prepäťového javu je rádovo v milisekundách.

26. So zreteľom na skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že dňa
21.11.2021 bola nahlásená porucha na distribučnej sústave žalovaného – výpadok dodávok el. energie
v rodinnom dome žalobkyne ale aj v susedných domoch na ul. D. G. E., pričom žalovaný ešte dňa
21.11.2021 po nahlásení tejto poruchy a zistení zvýšeného napätia v distribučnej sústave, najskôr
vykonal dočasné opatrenie, ktoré malo za následok, že porucha elektrického vedenia distribučnej

sústavyzvýšenénapätievdistribučnejsústaveviacnespôsobovala,dňa22.11.2021žalovanýlokalizoval
poruchu (odpálenie ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia
distribučnej sústavy) a až dňa 23.11.2021 žalovaný poruchu elektrického vedenia distribučnej sústavy
odstránil (viď. záverečná reč žalovaného zo dňa 07.08.2024). Žalobkyňa v dňoch 22.-23.11.2021 zistila
poškodenie viacerých el. spotrebičov a el. zariadení vo svojej domácnosti.

27. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu v danom prípade, bolo potrebné vykonať relevantné právne
posúdenie a výklad príslušných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípade ide o všeobecnú zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 420 OZ, pričom ust. § 31 ods.
1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike na danú vec aplikovať nemožno. Žalovaný naopak dôvodil, že

na zodpovednosť žalovaného ustanovania § 420 OZ, ani § 420a OZ ako tvrdila žalobkyňa, aplikovať
nemožno, pretože na žalovaného sa vzťahuje špeciálne ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) bod 6
Zákona o energetike, osobitne upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzením distribúcie
elektriny, ktoré vylučuje jeho zodpovednosť za škodu v tomto prípade pri poruchách na zariadeniach
sústavy,lebododávkaelektrinynadnormoustanovenúhodnotu–prepätie,predstavujevzmyslevýkladu

pojmov podľa vyhlášky č. 236/2016 Z. z. obmedzenie distribúcie elektriny, za ktorú škodu v tej súvislosti
spôsobenú žalovaný podľa § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike nezodpovedá.28. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31.03.2022, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy má právo
a) zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy

a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným
predpisom,
b) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným
spôsobom a na základe trhových postupov,
c) nakupovať elektrinu pre vlastnú spotrebu transparentným a nediskriminačným spôsobom,

d) odmietnuť prístup do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy,
e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu
elektriny pri
1. bezprostrednom ohrození života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
2. stavoch núdze alebo pri predchádzaní stavu núdze,

3. neoprávnenom odbere elektriny, a to až do nahradenia škody spôsobenej neoprávneným odberom a
splnenia podmienok podľa § 46 ods. 5, ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny
a odberateľ elektriny nedohodnú inak,
4. zabránení alebo opakovanom neumožnení prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom elektriny
alebo výrobcom elektriny,

5. prácach na zariadeniach sústavy alebo v ochrannom pásme, ak sú plánované,
6. poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania,
7. dodávke alebo odbere elektriny zariadeniami, ktoré ohrozujú život, zdravie alebo majetok osôb,
8.odbereelektrinyzariadeniami,ktoréovplyvňujúkvalituaspoľahlivosťdodávkyelektriny,aakodberateľ
elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,

9.dodávkeelektrinyzariadeniami,ktoréovplyvňujúkvalituaspoľahlivosťdodávkyelektriny,aakvýrobca
elektriny nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
10. neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu elektriny po predchádzajúcej
výzve alebo neplnení povinností podľa § 35 ods. 2 písm. g) a § 36 ods. 2 písm. d),
11. žiadosti dodávateľa elektriny podľa § 34 ods. 1 písm. f),

f) vybaviť odberné miesto technickým zariadením regulujúcim veľkosť odberu,
g) vyžadovať od účastníkov trhu s elektrinou údaje potrebné na prípravu a riadenie prevádzky sústavy
vo všetkých jej etapách, a to ročnej, mesačnej, týždennej a dennej, na plánovanie kapacity sústavy a na
finančné vysporiadanie v rozsahu podľa obchodných podmienok prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
h) preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu s elektrinou na iného účastníka trhu s

elektrinou na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku,
i) zúčastňovať sa organizovaného krátkodobého cezhraničného trhu s elektrinou, ak je subjektom
zúčtovania a uzatvoril s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o prístupe a podmienkach
účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou.

29. Ust. § 31 Zákona o energetike podrobne definuje jednotlivé oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej
sústavy. Uvedené ustanovenie je upravené v tretej časti Zákona o energetike – Elektroenergetika, ktorá
upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny, prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa
distribučnej sústavy, dodávateľa elektriny, odberateľa elektriny, odberateľa elektriny v domácnosti
a organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Ust. § 31 Zákona o energetike uvádza v písm. e)

právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny bez nároku na
náhradu škody v prípade splnenia zákonom špecifikovaných podmienok, pričom sú to predovšetkým
povinnosť dodržať nevyhnutný rozsah a nevyhnutnú dobu obmedzenia alebo prerušenia distribúcie
elektriny, ale aj vznik zákonom definovaných okolností vylučujúcich zodpovednosť (body 1 až 11).
Užívateľ sústavy si nemôže voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatňovať právo na náhradu

škody (zahŕňajúcej skutočnú škodu a ušlý zisk), ak také obmedzenie a prerušenie distribúcie
elektriny nebolo spôsobené zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri zákonom stanovených
situáciách, medzi ktoré podľa bodu 6 patria poruchy na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania.
Typicky v praxi ide o prípady, kedy z dôvodu nepredvídateľných okolností spôsobených extrémnym
počasím, dochádza k poruchám na zariadeniach, pričom spravidla vplyvom automatického vypnutia

týchto zariadení sa preruší prenos elektriny dovtedy, kým nedôjde k odstráneniu vzniknutej poruchy.
Ust. § 31 ods. 2 Zákona o energetike potom upravuje jednotlivé povinnosti prevádzkovateľa distribučnej
sústavy, pričom sú to aj technicko – prevádzkové povinnosti, ktoré spočívajú v povinnosti zabezpečiť
spoľahlivú a bezpečnú prevádzku distribučnej sústavy.30. Podľa § 1 písm. a) vyhlášky č. 236/2016 Z. z., sa rozumie poruchou, neplánované prerušenie alebo
obmedzenieprenosuelektrinyalebodistribúcieelektrinydoodbernéhomiestanačasdlhšíakotriminúty,

ktoré vzniklo následkom narušenia alebo poškodenia zariadenia prenosovej sústavy alebo distribučnej
sústavy, okrem prerušenia prenosu alebo distribúcie elektriny istiacim prvkom koncového odberateľa
elektriny.

31. Podľa § 1 písm. b) vyhlášky č. 236/2016 Z. z. sa rozumie obmedzením prenosu elektriny alebo

distribúcie elektriny stav, keď prenos elektriny alebo distribúcia elektriny nie sú uskutočňované podľa
technických podmienok prístupu a pripojenia do sústavy prevádzkovateľa sústavy.

32. Odvolací súd má za to, že žalovaný nesprávne právne vykladá ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) bod
6 Zákona o energetike tak, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa neho nezodpovedá za škodu
v prípade poruchy na jeho distribučnej sústave spôsobujúcej zvýšené napätie nad ustanovenú normu,

predstavujúcej obmedzenie distribúcie elektriny, na ktoré má prevádzkovateľ podľa § 31 ods. 1 písm.
e) bod 6 Zákona o energetike právo.

33. Je potrebné uviesť, že ust. § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike, nepredstavuje celkovú
špeciálnu úpravu zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy vo vzťahu

k úprave zodpovednosti za škodu upravenú Občianskym zákonníkom, ale ide iba o úpravu jeho liberácie
zo zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, za podmienok predpokladaných
týmto ustanovením. Vyplýva to jednak zo systematického zaradenia tohto ustanovenia v Zákone
o energetike, pričom škoda sa uvádza iba v písm. e) ustanovenia § 31 ods. 1, ktoré inak upravuje
práva prevádzkovateľa distribučnej sústavy v písmenách a) až i). Predmetné ustanovenie nevylučuje

zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za škodu spôsobenú priamo v dôsledku poruchy
na jeho distribučnej sústave, ale upravuje liberačný dôvod pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
za podmienok predpokladaných týmto ustanovením, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy
nezodpovedá za škodu spôsobenú obmedzením alebo prerušením distribúcie elektriny (okrem prípadov
škody vzniknutej zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy), v prípade porúch na zariadeniach

sústavy a pri ich odstraňovaní, kedy je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutnú dobu obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny alebo prístup do distribučnej
sústavy.

34. Je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú priamo v dôsledku poruchy na distribučnej sústave

a škodu, spôsobenú obmedzením alebo prerušením distribúcie elektriny pri poruche a jej odstraňovaní.
Porucha na distribučnej sústave totiž môže priamo spôsobiť určitú škodu, ako to bolo aj v danom
konkrétnom prípade, keď v dôsledku odpálenia ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti
elektrického vedenia distribučnej sústavy žalovaného vzniklo v sústave zvýšené napätie, ktoré poškodilo
spotrebiče v domácnosti žalobkyne. Žalovaný bol potom podľa § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona

o energetike oprávnený obmedziť až prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta žalobkyne
pri poruche – trvajúcom normu prekračujúcom napätí v distribučnej sústave, s ktorým obmedzením
a prerušením dodávky elektriny počas trvania poruchy a jej odstraňovaní, môže dôsledku obmedzenia
alebo prerušenia dodávky elektriny do odberného miesta vznikať na odbernom mieste ďalšia škoda –
napr. by žalobkyňa v dôsledku prerušenia elektriny nemohla prevádzkovať svoj podnik na odbernom

mieste a vznikal by jej tým ušlý zisk; alebo by napr. nemohla prevádzkovať skleník napojený na el.
ventiláciu a zničila by sa jej úroda a pod.; čiže ide o škodu ktorá nevznikla priamo v dôsledku poruchy
na distribučnej sústave, ale vzniká v dôsledku obmedzenia a prerušenia dodávky elektriny ku ktorej
prevádzkovateľ sústavy prikročí pre poruchu a pri jej odstraňovaní.

35. Aj v predmetnej veci v dôsledku poruchy na distribučnej sústave došlo k prepätiu, ktoré poškodilo
el. spotrebiče a zariadenia v domácnosti žalobkyne, porucha sústavy bola žalovanému nahlásená dňa
21.11.2021, ktorého dňa žalovaný uviedol, že vykonal dočasné opatrenie, ktoré malo za následok,
že porucha elektrického vedenia distribučnej sústavy zvýšené napätie v distribučnej sústave viac
nespôsobovala–t.j.využilpodľa§31ods.1písm.e)Zákonaoenergetikeprávoobmedziťaleboprerušiť

– tu už bez nároku žalovanej na náhradu škody s takýmto opatrením žalovaného spojenou – dodávku
elektriny do domácnosti žalovanej; následne dňa 22.11.2021 žalovaný lokalizoval poruchu a až dňa
23.11.2021 žalovaný poruchu elektrického vedenia distribučnej sústavy odstránil – dovtedy teda trvaloobmedzenie a prerušenie dodávky elektriny do domácnosti žalobkyne, za ktoré obmedzenie jej však už
náhrada škody s tým prípadne spôsobená (ak ju prevádzkovateľ nezavinil) nepatrí.

36. Žalovaný však nesprávne uvedené ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) Zákona o energetike vykladá
tak, že vylučuje jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú poruchou distribučnej sústavy, keď dôvodí,
že už samotná porucha (tu zvýšené napätie) napĺňa pojem „obmedzenie distribúcie elektriny“ v zmysle
vyhlášky č. 236/2016 Z. z., na ktorú má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo a za ktorú škodu
v súvislosti s ňou spôsobenú žalovaný nezodpovedá. V predmetnej právnej veci ku škode na majetku

žalobkyne došlo priamo v príčinnej súvislosti s prepätím vyvolaným odpálením ochranného vodiča PEN
v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy žalovaného, teda v súvislosti
s poruchou na distribučnej sústave žalovaného. Nejde o škodu, ktorá by vznikla v dôsledku toho, že
žalovaný prijal opatrenie obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny pre poruchu na zariadení sústavy
a pri jej odstraňovaní. Ust. § 31 ods. 1 písm. e) zákona o energetike, upravuje právo prevádzkovateľa
distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny v tam vymenovaných špecifických

prípadoch (ohrozenie života, stav núdze, pri neoprávnenom odbere elektriny), nejde o vylúčenie jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou, ale upravuje liberáciu žalovaného
zo škody spôsobenej v dôsledku toho, že žalovaný pri poruche a jej odstraňovaní musí obmedziť alebo
prerušiť distribúciu elektriny. V danom prípade došlo k poruche na elektrickej sústave žalovaného, ktorá
ihneď spôsobila prepätie v rodinnom dome žalobkyne, ktoré poškodilo elektrické zariadenia v dome, zo

zodpovednosti za ktorú škodu ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike žalovaného
neoslobodzuje, ale na ktorú zodpovednosť žalovaného, je - na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie,
ktorý ju nesprávne posudzoval ako všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ - potrebné
správne aplikovať ust. § 420a OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.

37. Podľa § 420a ods. 1, 2 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou (ods. 1). Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou,
ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,
ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie

nehnuteľnosti (ods. 2). Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného (ods. 3).

38. Citované ustanovenie § 420a OZ upravuje osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa

nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu; ide teda o zodpovednosť
za výsledok. V zmysle uvedeného ustanovenia, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu § 420 OZ. Účelom
ustanovenia je ochrana pred nepriaznivým vplyvom a zásahom rôznych druhov prevádzkovej činnosti
a vyjadruje zásadu, že ten, kto prevádzkuje činnosť, musí niesť riziká s tým spojené. Pre vznik

zodpovednostných následkov postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho,
a to bez ohľadu na to, či prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú
povinnosť.

39. Konkrétnymi prípadmi škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou sú: podľa ods. 2 písm. a) cit.

ust. je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú
povahu, alebo vecou použitou pri činnosti; podľa písm. b) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie a podľa
písm. c) škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonávaním
alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne

sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Vo všetkých uvedených prípadoch má škoda spôsobená
prevádzkovou činnosťou vplyv na okolie.

40. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 7/2005 vymedzil prevádzkovú činnosť nasledovne:
„Prevádzková činnosť... je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej,

obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva.“ Vyvolávajúcim činiteľom
vzniku škody môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý
následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými či charakteristickými vlastnosťami,
ktorýmisaprejavujenavonok.Vyvolávajúcimčiniteľommôžebyťajvecpoužitápriprevádzkovejčinnosti.Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť prebiehala bezvadne, podstatné je, či práve samotná
činnosť, či pri nej použitá vec, svojou povahou zapríčinili vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou
činnosťou je totiž dôsledkom špecifického charakteru prevádzky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 25 Cdo 2429/2007).

41. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a OZ je buď samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú
povahu a tiež vec, pri tejto činnosti použitá, keď vyvolávajúcimi činiteľmi vzniku škody môžu byť
fyzikálne, chemické či biologické vplyvy prevádzky na okolie. Hľadisko zodpovednosti podľa § 420a OZ

je naplnené nielen škodlivým pôsobením prevádzky pri jej činnosti, ale aj pôsobením prevádzkového
zariadenia, ktorého samotná existencia má na danom mieste škodlivý vplyv (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 484/2013). Zo súdnej praxe napr. vyplýva, že ak zásah elektrickým
prúdom poškodeného počas inštalácie hudobnej aparatúry, spôsobila elektrinou napájaná aparatúra,
bol nepriaznivý účinok na zdraví žalobcu vyvolaný vecou, ktorú žalovaná organizujúca danú kultúrnu
akciu spojenú s hudobnou produkciou, použila pre svoju prevádzkovú činnosť (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 776/2012). Súdy napr. určili zodpovednosť podľa § 420a
OZ aj u prevádzkovateľa termálneho kúpaliska a krytej plavárne za škodu spôsobenú žalobcovi
skokom tretej osoby do bazéna; resp. u stavebnej spoločnosti za poškodenie zdravia osoby pádom
do otvorenej jamy v objekte rozostavanej garáže; tiež ťažobnej spoločnosti za škodu poškodenému
v dôsledku nezabezpečenia priestoru ukončenej ťažby piesku; tiež banky za škodu spôsobenú

užívateľovi bezpečnostnej schránky v banke jej poruchou.

42. Odvolací súd má za to, že činnosť žalovaného, ktorý prevádzkuje distribučnú sústavu na prenos
elektrickej energie, je držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia
elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na základe a v rozsahu ktorého

zabezpečuje ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej
sústavy na vymedzenom území, spĺňa pojem prevádzkovej činnosti v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) OZ,
nakoľko žalovaný zriaďuje, prevádzkuje a riadi distribučnú sústavu na prevádzku el. energie a distribúciu
elektriny v nej zabezpečuje.

43. Ustanovenie § 420a ods. 3 OZ potom formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa
takýto prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným z dôvodov
je dôkaz o tom, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke,
čo nie je daný prípad. Ak teda príčinou vzniku škody bola tzv. vnútorná škodná udalosť – tu odpálenie
ochranného vodiča PEN v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy -

neprichádza do úvahy liberácia prevádzkovateľa, a to bez ohľadu na to, či sa dalo alebo nedalo škode
zabrániť. Neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, je mienená živelná pohroma,
či iná obdobná udalosť, resp. okolnosť, ktorá objektívne nemá pôvod vo vnútri prevádzky a ktorá
nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky, ktorej prevádzkovateľ nemohol zabrániť
ani pri vynaložení úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť. Ide v podstate o kvalifikovanú náhodu, alebo

o vyššiu moc. V predmetnej veci sa o takúto neodvrátiteľnú udalosť nejedná. Druhým dôvodom liberácie
prevádzkovateľa je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného, čo rovnako nie
je predmetný prípad, pretože nebolo tvrdené ani preukazované, že by žalobkyňa nejako do distribučnej
sústavy žalovaného zasahovala.

44. Podľa § 420a OZ za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou poškodenému zodpovedá
prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda
v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Ide o objektívnu zodpovednosť, teda poškodený
pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane
prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti. Prevádzkovateľ sa

súčasne nemôže zbaviť zodpovednosti tak, že by dokázal, že škodu nezavinil, lebo ust. § 420a OZ za
povinnéhonahradiťškoduoznačujekaždého,ktosvojouprevádzkovoučinnosťouspôsobilinémuškodu.

45. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k nesprávnemu posúdeniu zodpovednosti žalovaného
ako všeobecnej zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho sa nadbytočne zaoberal aj otázkou existencie

protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý mal za to, že spočíval v porušení povinnosti podľa § 31 ods. 3
písm.a)Zákonaoenergetike,zabezpečiťriadnuapravidelnúúdržbuelektrickéhozariadenia,kuktorému
záveru dospel napriek nedostatočne zistenému a vyhodnotenému skutkovému stavu a jeho záver je
v tomto smere nepreskúmateľný, a treba prisvedčiť aj námietke žalovaného, že je prekvapivý, avšakvzhľadom na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť podľa § 420a ods. 2 písm. a) OZ,
postačuje, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti žalovaného, nie je rozhodujúce či
vdôsledkuprotiprávnehoúkonužalovaného,ktorýnebolopotrebnépreukazovať,akoanijehozavinenie,

keďže ide o druh objektívnej zodpovednosti za škodu.

46. Vznik škody na majetku žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou
žalovaného bol pritom v danom prípade preukázaný (znaleckým posudkom, odborným vyjadrením,
listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov a znalca), keď v dôsledku prevádzky žalovaného, v priamej

príčinnej súvislosti s prepätím v jeho distribučnej sústave spôsobeným poruchou jeho zariadenia, došlo
k poškodeniu spotrebičov v domácnosti žalobkyne, čím sú splnené všetky predpoklady objektívnej
zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) OZ, pričom vzhľadom na
to, že príčinou vzniku škody bola tzv. vnútorná škodná udalosť (odpálenie ochranného vodiča PEN
v káblovej spojke „T“ v časti elektrického vedenia distribučnej sústavy) neprichádza do úvahy ani
liberácia prevádzkovateľa, pretože škoda nebola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou

pôvod v prevádzke a ku škode nedošlo ani vlastným konaním poškodeného. V danom prípade došlo
k priamemu pôsobeniu príčiny (porucha na sústave spôsobujúca zvýšené napätie) na následok
(poškodenie el. zariadení), ktorá príčina priamo (bezprostredne) predchádzala danému následku
a vyvolala ho, ktorý vzťah príčiny a následku je priamy, bezprostredný a neprerušený. A ako už bolo
uvedené vyššie, nejde ani o prípad vylúčenia zodpovednosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy za

škodu, ktorá by nastala v dôsledku toho, že by prevádzkovateľ pristúpil k obmedzeniu alebo prerušeniu
distribúcie elektriny pre túto poruchu a pri jej odstraňovaní, pretože škoda na majetku žalobkyne
nevznikla v dôsledku opatrenia, ktoré poškodený prijal na základe uvedenej poruchy, na druhý deň po
jej zistení, kedy podľa vlastného vyjadrenia dňa 22.11.2021 vykonal dočasné opatrenie, aby porucha
elektrického vedenia distribučnej sústavy zvýšené napätie v distribučnej sústave viac nespôsobovala,

t. j. využil právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny podľa § 31 ods. 1 písm. e) Zákona
o energetike, pričom škodu, v dôsledku takéhoto obmedzenia distribúcie elektriny do domácnosti
žalobkyne, si žalobkyňa v tomto konaní ani neuplatňuje. Výška škody bola preukázaná odborným
vyjadrením a žalovaný ju v odvolaní ani nerozporoval.

47.Nebolatedarelevantnáobranažalovanéhovkonaníavpodanomodvolaní,žeprepätievdistribučnej
sústave predstavuje v zmysle § 1 písm. b) vyhlášky č. 236/2016 Z. z. obmedzenie distribúcie elektriny, na
ktoré má žalovaný podľa § 31 ods. 1 písm. e) zákona o energetike právo, preto za škodu nezodpovedá.
Technicky obmedzením distribúcie elektriny môže byť v zmysle výkladu žalovaného aj zvýšené napätie
v distribučnej sústave, predstavujúce poruchu v distribučnej sústave, avšak právo prevádzkovateľa

distribučnej sústavy obmedziť distribúciu elektriny bez zodpovednosti za škodu tým spôsobenú podľa
§ 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike neznamená, že žalovaný nezodpovedá za škodu
spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s poruchou na distribučnej sústave, ale upravuje iba jeho
liberáciu v prípade, keď pri poruche na zariadeniach sústavy alebo ich odstraňovaní, oprávnene vykoná
na ich základe opatrenie, ktorým obmedzí alebo preruší distribúciu elektriny v nevyhnutnom rozsahu

a na nevyhnutnú dobu. Teda v tomto prípade účelom obmedzenia distribúcie elektriny je obmedzenie
a odstránenie poruchy na distribučnej sústave. Ust. § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 Zákona o energetike
by totiž v zmysle výkladu žalovaného (že obmedzením distribúcie elektriny je aj zvýšené napätie
v distribučnej sústave) znamenalo, že zákon by oprávňoval prevádzkovateľa na poruchy v distribučnej
sústave (napr. zvýšiť napätie v distribučnej sústave nad prípustnú normu), pričom za škody tým

spôsobené by prevádzkovateľ nezodpovedal, čo nie je logickým, ani prijateľným záverom.

48. V zmysle vyššie uvedeného, keďže žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420a ods. 2
písm. a) OZ, je v predmetnom spore tiež pasívne vecne legitimovaný, pričom jeho obrana spočívajúca
v tvrdení, že za škodu žalobkyni zodpovedá jej dodávateľ elektriny, neobstojí, pretože tento neporušil vo

vzťahu k žalobkyni žiadnu zo svojich zmluvných povinností, ani sa nedopustil konkrétneho protiprávneho
úkonu, v súvislosti s ktorým by žalobkyni vznikla predmetná škoda na majetku (za dodanie zvýšeného
napätia do domácnosti žalobkyne nezodpovedá on ale, ale žalovaný).

49. Žalovaný sa svojej zodpovednosti snažil zbaviť poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti

žalobkyňou, keď v odvolaní dôvodil, že žalobkyňa porušila povinnosť podľa § 39 ods. 9 Zákona
o energetike, zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku svojich odberných elektrických zariadení.
Toto všeobecné tvrdenie však žalovaný bližšie nekonkretizoval. V konaní pred súdom prvej inštancie
argumentoval tým, že žalovaná nemala prepäťovú ochranu, avšak neuviedol konkrétne, z čoho bytakáto povinnosť žalobkyne vyplývala, pričom z výpovede znalca na pojednávaní napokon vyplynulo, že
rodinný dom žalobkyne mal nainštalované prepäťové ochrany, pričom však takáto prepäťová ochrana
pred zvýšeným napätím ako v danom prípade ani nechráni. Žalovaný v odvolaní dôvodil, že nemá

povinnosť špecifikovať, ako si má žalobkyňa zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie svojich
odberných elektrických zariadení, avšak nakoľko došlo k ich poškodeniu, podľa žalovaného si žalobkyňa
takúto ochranu nezabezpečila. Tvrdenia žalovaného o porušení prevenčnej povinnosti žalobkyne
sú tak len všeobecné, bez konkretizácie porušenia akej preventívnej povinnosti sa žalobkyňa mala
dopustiť. Prevenčná povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie

k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Ide o subjektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie prezumuje.
Na vznik tejto zodpovednosti sa vyžaduje protiprávnosť konania, alebo výnimočne aj iný dôvod vzniku
zodpovednosti. Dôkazné bremeno o splnení predpokladov zodpovednosti za škodu, aj pri tvrdenom
porušení prevenčnej povinnosti zaťažuje toho, kto vznik škody v dôsledku porušenia prevenčnej
povinnosti tvrdí, t. j. tu žalovaného, ktorého teda zaťažovalo bremeno tvrdenia o tom, akú konkrétnu
prevenčnú povinnosť žalobkyňa zanedbala, t. j. akého protiprávneho úkonu sa dopustila, ako aj dôkazné

bremeno na preukázanie takejto skutočnosti. Až v prípade unesenia takéhoto dôkazného bremena zo
strany žalovaného, by potom žalobkyňu zaťažovalo obrátené dôkazné bremeno o vynaložení potrebnej
starostlivosti. Pretože však žalovaný dôkazné bremeno o porušení prevenčnej povinnosti žalobkyňou
neuniesol, nemohla byť táto jeho obrana úspešná.

50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, hoci na základe iného právneho posúdenia veci, a to vrátane vecne
správneho závislého výroku II. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán
osobitne nenapadnutého.

51. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonania,spoužitím§262ods.1CSPvzmysle§396CSP,rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni

priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).