Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217422
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125217422.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a sudcov
JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Igora Ragana, v spore navrhovateľa: monstill, s.r.o., so sídlom
Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, proti odporcovi:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. - A. F. G. C., v konaní o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo

4. novembra 2025, č. k.: 30Cb/88/2025 - 55, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice zo 4. novembra 2025, č. k.: 30Cb/88/2025 – 55.

II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného

opatrenia (výrok I.) a odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom, ktorý doručil dňa
9.10.2025 súdu, sa domáhal, aby súd uložil odporkyni zákaz akéhokoľvek nakladania s finančnými
prostriedkami na bankovom účte spoločnosti monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, a to priamo alebo prostredníctvom inej osoby; resp. alternatívne, aby žalovanej sa zakázalo
akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti monstill, s.r.o., so
sídlom Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039, IBAN: H.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v súvislosti s plnením z nájomnej zmluvy označenej ako Nájomná
zmluva 10102025/A uzatvorenej medzi spoločnosťou monstill, s.r.o., so sídlom Strojárenská 3426/11,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 238 039 a spoločnosťou Poliklinika pri Radnici s.r.o.,

so sídlom Lupkovská 2, 040 22 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490.

3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že odporkyňa je konateľom
a spoločníkom navrhovateľa - obchodnej spoločnosti, v ktorej disponuje obchodným podielom o veľkosti
33,33 %. Druhým konateľom a spoločníkom navrhovateľa je A. I. J., ktorý disponuje obchodným
podielom o veľkosti 66,67 %. Obaja konatelia sú oprávnení konať za spoločnosť samostatne. Odporkyňa

je tak pasívne vecne legitimovaná v tejto veci a navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný. Navrhovateľ
je obchodnou spoločnosťou, ktorá má dvoch konateľov, ktorí sú oprávnení konať v mene navrhovateľa
samostatne. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa je prevádzka verejnej lekárne s
názvom Lekáreň pri Radnici, ktorá sa nachádza na adrese: ul. Strojárenská 3426/11, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto.

4. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa ako konateľka spoločnosti konala v rozpore so záujmami firmy a
spôsobovala jej finančnú škodu. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu, uzatvárala bez vedomia druhéhokonateľa nevýhodné nájomné zmluvy so spoločnosťou Poliklinika pri Radnici s.r.o., so sídlom Lupkovská
2, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490 (ďalej len „PPR“), ktorá
bola podľa navrhovateľa personálne prepojená s rodinou odporkyne. Osobitne poukazoval na nájomnú

zmluvu z roku 2023, ktorá mala takmer rovnaký predmet nájmu ako staršia zmluva, no cena nájmu bola
približne o 12.000,- eur vyššia. Túto zmluvu vraj spoločnosť neevidovala v účtovníctve ani vo vnútornej
evidencii a navrhovateľ sa o nej dozvedel až počas iného súdneho konania. Navrhovateľ ďalej tvrdil,
že z firemného účtu boli vykonané platby v prospech manžela odporkyne v celkovej výške 33.500,- eur,
pričom časť z nich bola označená ako vrátenie pôžičky. Podľa navrhovateľa však pohľadávka odporkyne

voči spoločnosti bola nižšia, iba 29.000,- eur, takže malo dôjsť k neoprávnenému prevodu vyššej sumy.
Namietal aj ďalšie platby v prospech rodinných príslušníkov manžela odporkyne, údajne za energie,
ku ktorým však podľa navrhovateľa neexistovali faktúry ani iné doklady. Tvrdil preto, že išlo o účelové
„odlievanie“ peňazí zo spoločnosti v prospech odporkyne a jej rodiny. Na základe toho navrhovateľ
žiadal, aby súd odporkyni dočasne zakázal nakladať s firemným účtom, pretože podľa neho hrozilo, že
bude pokračovať v ďalších prevodoch a spôsobí firme ďalšiu škodu.

5. V návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že aktuálne, podľa jeho vedomosti, je nájomný vzťah medzi
navrhovateľom a PPR vo vzťahu k nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v Poliklinike pri Radnici
upravovaný nájomnou zmluvou č. 10102025/A, na základe ktorej dochádza k prenájmu vonkajších
parkovacích miest v totožnom rozsahu, aký bol uvedený v nájomnej zmluve č. 10102021/E a výhradne

spoločných priestorov polikliniky, a to za 20.703,60 eur. Uvedená zmluva je opatrená iba podpisom
odporkyne, bez súhlasu a vedomia druhého konateľa a spoločníka navrhovateľa.

6. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia
§ 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie

neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Ďalej podľa § 133
ods. 1 až 4 a § 134 Obchodného zákonníka.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom,

ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej
stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že pokiaľ ide o osvedčenie právneho

vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana neodkladným opatrením, navrhovateľ tvrdil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom
a odporkyňou na základe toho, že navrhovateľ je spoločnosťou s ručením obmedzeným a odporkyňa
je jedným z jeho konateľov. Navrhovateľ neosvedčil, že by v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti
bola niekde zakotvená povinnosť odporkyne ako konateľa, konaním v mene a na účet spoločnosti

napríklad od určitej sumy žiadať súhlas, či už druhého konateľa, alebo valného zhromaždenia a
podobne. Z výpisu z obchodného registra predloženého aj samotným navrhovateľom vyplýva, že v mene
spoločnosti koná každý konateľ samostatne, preto tu súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú ani
podmienkuosvedčeniapotrebyneodkladnejúpravypomerovaohrozeniavýkonuexekúcie.Vuvedenom
prípade navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia najmä z dôvodu právnej

istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním konania
odporkyne v neprospech spoločnosti, aby táto navrhovateľa do budúcna nezaťažila neúnosnými
nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie
navrhovateľa.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že samotný spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na
obmedzenie konania jedného z nich. Ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja konatelia
vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to patovej situácie, a nemohol by nikto za ňu konať.
V prípade, ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže si voči
nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad § 135a Obchodného zákonníka). K ďalším

podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poukázal na výrazný nepomer
a tým nesplnenie podmienky proporcionality vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Súd mal za to, že
navrhované neodkladné opatrenie by obmedzilo odporkyňu neprimeraným spôsobom - nenakladať sbankovým účtom spoločnosti, čím nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia.

10. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/96/2002 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 2002, č. 4 podľa ktorého: „Súd nemôže
predbežným opatrením zakázať konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na zápis
zmeny zapisovaných údajov registrovému súdu.“

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému
odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich nepriznal.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

13. Navrhovateľ poukázal, že ak súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/96/2002, tak toto je už vývojom judikatúry prekonané, pričom poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Podstatou uvedeného uznesenia

Ústavného súdu SR je akceptácia argumentácie všeobecného súdu v súvislosti s obmedzením
konateľského oprávnenia, ktoré nemusí nevyhnutne nastať len ako dôsledok rozhodnutia valného
zhromaždenia, ale je možné obmedziť konateľské oprávnenie aj rozhodnutím súdu, v podobe
rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľ v odvolaní citoval
ešte ďalšie súdne rozhodnutia rôznych súdnych inštancií a aj tie, ktoré sú uvedené už v spomínanom

uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Podľa názoru navrhovateľa,
aplikáciou prekonaného právneho názoru došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v dôsledku
čoho došlo k založeniu odvolacieho dôvodu - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným ohľadom podmienky proporcionality
zároveň navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak mal súd ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia za osvedčené (čo podľa jeho názoru v tejto veci mal) a problematickou sa javila len
proporcionalita, mohol nariadiť neodkladné opatrenie aj len na určitý čas alebo do podania žaloby vo
veci samej, a to aj bez osobitného návrhu navrhovateľa.

14. Odporkyňa, ktorej bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu

a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne. Poukázala, že je neudržateľný a nevykonateľný petit samotného podania,
nakoľko jej práva nie je možné upraviť neodkladným opatrením navždy a bez časového obmedzenia,
resp. neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať spoločenskú zmluvu a rovnako zákonné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť vedie k ďalšiemu bodu jej argumentácie a to, že navrhovateľ

sa doposiaľ ani raz nepokúsil o zmenu spôsobu konania v spoločnosti, nezvolal valné zhromaždenie,
nedomáhal sa predmetných skutočností v súlade so zákonnými ustanoveniami.

15. Odporkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľ sa obrátil aj na Okresný súd Banská Bystrica
sp. zn. 19Up/889/2025, kde predmetné platby vymáhal od spoločnosti Poliklinika pri Radnici s.r.o., v

danom prípade predmetná spoločnosť doložila všetky podklady k tomu, že tieto platby boli vykonané v
súlade s dokumentáciou a preto predmetné platby obdŕžala v súlade so zákonom. Následne navrhovateľ
nepodal návrh na pokračovanie v konaní a akceptoval argumentáciu predmetnej spoločnosti. Vzhľadom
na uvedené je to ďalším ukazovateľom, že absentuje v predmetnej veci naliehavý právny záujem. Ďalej
vo vyjadrení uviedla, že v neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že povinnému z neodkladného

opatrenia (odporcovi, žalovanému) môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam,
ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie povinnosti. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah
medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994
a iné). Navrhovateľ neosvedčil žiaden nárok a rovnako žiadne protiprávne konanie odporkyne, ktoré by

nasvedčovalo akýmkoľvek pochybnostiam v otázke iného než zákonného konania.

16. Listom vo forme repliky sa vyjadril navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne. Uviedol, že súd je
povinný skúmať aj materiálnu stránku výkonu konateľských oprávnení, t. j. či žalovaný konal privýkone svojich práv a povinností v súlade so zákonom, so záujmami spoločnosti a s povinnosťou
konať s odbornou starostlivosťou výkon konateľských oprávnení, hoci formálne zodpovedajúci zápisu
v obchodnom registri, nemôže požívať právnu ochranu v prípade, ak je vykonávaný v rozpore

so zákonom alebo so záujmami spoločnosti, prípadne, ak vedie k bezprostrednému ohrozeniu jej
majetku. Navrhovateľ vo vyjadrení opäť poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.
ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020, že neodkladné opatrenie môže smerovať aj k obmedzeniu výkonu
určitých konateľských oprávnení konateľa spoločnosti. Taktiež poukázal (popísal chronológiu a okolnosti
uzatvárania nájomných zmlúv) na správanie odporkyne, ktoré potvrdzuje jej účelové a neseriózne

konanie, čo podľa názoru navrhovateľa odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

17. V súvislosti s konaním na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 19Up/889/2025 navrhovateľ
v replike uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením odporkyne, že späťvzatie žaloby v uvedenom konaní, by
malo akýmkoľvek spôsobom ospravedlňovať alebo legitimizovať konanie navrhovateľa. Práve naopak,
k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo bola v uvedenom konaní zo strany odporkyne, resp. subjektu s

ním personálne a majetkovo prepojeného, po prvýkrát spolu s odporom predložená tzv. „novoobjavená“
nájomná zmluva č. 10102023/E, o existencii ktorej druhý konateľ navrhovateľa ani navrhovateľ nemali
do tohto momentu žiadnu vedomosť. Ohľadom princípu subsidiarity navrhovateľ uviedol, že konateľ
spoločnosti navrhovateľa A. I. J., K. sa v roku 2025 riadne a v súlade so zákonom pokúsil o zvolanie
valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 21.1.2025 a na ktoré sa odporkyňa bez

akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila, čím znemožnila prijatie akýchkoľvek rozhodnutí, smerujúcich
k náprave vzniknutého stavu.

18. Listom zo dňa 23.2.2026 sa vyjadrila odporkyňa vo forme dupliky, pričom zotrvala v doterajšej
argumentácii, ktorú preložila súdu skoršími podaniami.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

20. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť navrhovateľa na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu

viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu, slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo
posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia.

23. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa
§ 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie
končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala
žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany, vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši
s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou
samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných

po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C.s.p.) a v prípade návrhov
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované
žalobou podľa § 336 ods. 1 C.s.p. (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o
procesnom nároku, uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia).

25. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie
primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o neosvedčení splnenia podmienok

pre dočasnú úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. Odôvodnenie
rozhodnutí v prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto
prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia
sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú
dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné

skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.

26. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení, ako aj prijatých právnych záverov uvedených
súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v

navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol
žiadnenovérelevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobiléprivodiťzmenunapadnutéhouzneseniasúdu
prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a
správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací

súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k
podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

28. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

29. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené

aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnychvzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.

30. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že navrhovateľ žiada vydať
neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán, a to tým spôsobom,
aby súd nariadil odporkyni zákaz akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom
účte spoločnosti, resp. v súvislosti s plnením z nájomnej zmluvy označenej ako Nájomná zmluva
č. 10102025/A. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate

tým, že odporkyňa konala v rozpore so záujmami firmy a spôsobovala jej finančnú škodu. Podľa
tvrdenia navrhovateľa uzatvárala bez vedomia druhého konateľa nevýhodné nájomné zmluvy so
spoločnosťou a uskutočňovala účelové platby, ktoré poškodzovali spoločnosť. Neodkladné opatrenie
navrhoval najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti
spôsobené pokračovaním konania odporkyne v neprospech spoločnosti, aby táto navrhovateľa do
budúcna nezaťažila neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných zmlúv.

31. Odvolací súd považuje za potrebné sa najskôr vyjadriť k citovanému uzneseniu Ústavného
súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020. Uvedené uznesenie síce potvrdilo správnosť
argumentácie krajského súdu o použiteľnosti inštitútu neodkladného opatrenia aj na čiastočné
obmedzenie žalovanej, ktorá bola jednou z dvoch konateľov spoločnosti, avšak procesná situácia

bola odlišná od posudzovaného prípadu. Z pohľadu procesnej stránky sa jednalo o prípad, kedy
bolo nariadené neodkladné opatrenie počas konania o nároku na náhradu škody a taktiež bolo
časovo ohraničené do skončenia tohto konania. Táto skutočnosť v posudzovanom prípade absentuje.
Z uvedeného dôvodu potom možno uviesť, že aplikáciu navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto
súdnom konaní nemožno porovnávať s aplikáciou popísanou v spomínanom uznesení Ústavného súdu

SR, čím však nie je povedané, že nie je možné použiť inštitút neodkladného opatrenia aj na čiastočné
obmedzenie odporkyne.

32. Vo vyššie zmienenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie explicitne nevyjadril
právny názor o nemožnosti súdnym rozhodnutím obmedziť konateľské oprávnenia v konaní

o neodkladnom opatrení, avšak citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002,
ktoré k takémuto právnemu záveru smeruje. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie imanentne vyplýva,
že neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu absencie bezprostrednej väzby na konanie o
procesnom nároku uplatnenom na základe prípadnej žaloby. Ako bolo vyššie spomínané (bod 17.
tohto uznesenia), v súvislosti s konaním na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 19Up/889/2025,

navrhovateľ v replike uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo bola v uvedenom konaní
zo strany odporkyne, resp. subjektu s ňou personálne a majetkovo prepojeného, po prvýkrát spolu s
odporom predložená tzv. „novoobjavená“ nájomná zmluva. Túto nájomnú zmluvu zrejme navrhovateľ
nepovažoval za neplatnú, nakoľko bola podpísaná jedným zo štatutárov spoločnosti, čo je v súlade so
zápisom v obchodnom registri a spoločenskou zmluvou. Práve tento argument prevážil a tak súd prvej

inštancie argumentáciou, že nešlo o rozporné konanie so zápisom v obchodnom registri a spoločenskou
zmluvou, nevidel na nariadenie neodkladného opatrenia splnené podmienky. S týmto právnym názorom
súvisí aj citované známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (viď. bod 15. uznesenia), ktoré
poukazujenato,ževrozhodnutiachvšeobecnýchsúdovmusíexistovaťrozumnýproporčnývzťahmedzi
použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Keďže navrhovateľ neosvedčil žiaden nárok a rovnako

žiadne protiprávne konanie odporkyne vo vzťahu k bezprostrednej väzbe na konanie o procesnom
nároku, ktoré by nasvedčovalo akýmkoľvek pochybnostiam v otázke iného než zákonného konania.

33. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/35/2021 zo dňa 31.03.2022 uviedol, že „Navrhovaným
neodkladným opatrením nemožno trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu, t. j. nemožno

prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia trvalo obmedziť oprávnenie konateľa konať za
spoločnosť, prípadne upraviť spôsob konania menom spoločnosti.“ Odvolací súd zastáva názor,
že navrhované neodkladné opatrenie by bez väzby o tvrdenom nezákonnom konaní odporkyne,
neprimeraným spôsobom obmedzilo jej konateľské oprávnenie v podstate natrvalo. Táto premisa platí
aj vo vzťahu k § 135a Obchodného zákonníka, nakoľko nemožno bez ďalších známych (preukázaných

- osvedčených) okolností tvrdiť, že došlo k takému konaniu odporkyne, ktoré by naplnilo skutkovú
podstatu nároku na náhradu škody. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa uzatvárala bez vedomia
druhého konateľa nevýhodné nájomné zmluvy a pod. sú tvrdenia, ktoré nemajú oporu v zákone, nakoľkoexistencia takejto povinnosti nebola v konaní tvrdená stranami sporu a taktiež nezakladá bez ďalších
zistených okolností prípadný nárok na náhradu škody.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal navrhovateľ, neboli splnené, a to z dôvodu, že
navrhovateľneosvedčildôvodnosťnárokuanebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy.Navrhovateľ
má samozrejme možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným

neodkladným opatrením nie je za danej situácie však opodstatnený.

35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o trovách konania.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
navrhovateľ. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie, samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 C.s.p.).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).