Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202164
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4324202164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, o zaplatenie 13.770,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 17C/10/2024 – 193 zo dňa 12. septembra 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 17C/10/2024 – 193 zo dňa 12. septembra 2025

p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 13.770,15 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 9.401,64 eura od 31.12.2022 do zaplatenia, vo výške 8,50

% ročne zo sumy 3.285,18 eura od 24.03.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.083,33
eura od 14.05.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 415, § 420 ods.
1, § 446, 563, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 4 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 písm. b) a ods.

5, § 24 ods. 7 veta prvá a ods. 9 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“); § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnom poistení“); § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.06.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia 13.770,15 eura
spríslušenstvom,akoajnáhradytrovkonaniatitulomregresnéhonárokužalobcuzplneniaposkytnutého
z garančného fondu. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca je právnická osobazriadená zákonom o PZP a žalovaný je fyzická osoba, vodič motorového vozidla zn. CHRYSLER
s EČV: C., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, a to na motorovom vozidle zn. HYUNDAI
s EČV: D., ktorého držiteľom bola E. F. (ďalej len „poškodený 1/“), ako ujma na zdraví tejto osobe

a osobe B. G. (ďalej len „poškodený 2/“). Pretože k vozidlu, ktorého vodičom bol žalovaný, nebolo k
dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodeným z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol poškodenému 1/ z poistného garančného fondu z titulu škody na motorovom vozidle

dňa 28.11.2022 poistné plnenie vo výške 10.341,80 eura (suma 940,16 eura predstavovala delegačný
poplatok, ktorý si žalobca v konaní neuplatňuje), pričom poskytol poškodeným z poistného garančného
fondu z titulu ujmy na zdraví dňa 21.02.2023 poistné plnenie vo výške 3.613,70 eura (suma 328,52
eura predstavovala delegačný poplatok, ktorý si žalobca konaní neuplatňuje) a z titulu ujmy na zdraví
dňa 11.04.2023 poistné plnenie vo výške 1.191,66 eura (suma 108,33 eura predstavovala delegačný
poplatok, ktorý si žalobca v konaní neuplatňuje). Žalobca si listom zo dňa 30.11.2022 uplatnil u

žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 9.401,64 eura (s lehotou na zaplatenie dlžnej sumy do
30.12.2022); listom zo dňa 23.02.2023 náhradu poistného plnenia vo výške 3.285,18 eura (s lehotou
na zaplatenie dlžnej sumy do 23.03.2023) a listom zo dňa 13.04.2023 náhradu poistného plnenia vo
výške 1.083,33 eura (s lehotou na zaplatenie dlžnej sumy do 13.05.2023). Žalovaný na predmetné výzvy
nereagoval a dlh ani len z časti neuhradil.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne. Poukázal na to, že žalovaný
zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože škodová udalosť
vznikla v dôsledku jeho protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že k motorovému vozidlu, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená, nebolo v čase vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi podľa ust. §
24 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 24 ods. 5 zákona o PZP, povinnosť uhradiť poistné plnenie
za škodu spôsobenú žalovaným z poistného garančného fondu. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca žalobou uplatnené nároky v konaní riadne preukázal, žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu a ním
predložené dôkazy účinne nepoprel, keďže len vo všeobecnosti popieral výšku škody, bez konkrétnych

relevantných tvrdení a dôkazov. Poukázal na to, že celková vecná škoda na motorovom vozidle
predstavovala sumu 9.401,64 eura s tým (keďže žalobca si v konaní neuplatňoval delegačný poplatok
vo výške 940,16 eura), že všeobecná hodnota vozidla v čase škodovej udalosti predstavovala sumu
vo výške 10.371,64 eura. Vzhľadom na to, že kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako
všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovala sa škoda na vozidle ako totálna škoda

s tým, že hodnota použiteľných zvyškov predstavovala sumu 1.050 eur a skutočná škoda predstavovala
sumu vo výške 9.321,64 eura (10.371,64 eura – 1.050 eur). Súčasťou vecnej náhrady škody bola aj
uplatnená a preukázaná náhrada za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla vo výške 80 eur.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že v zmysle „Relácie dopravnej polície PZ
o priebehu dopravnej nehody“ sa uvádzala výška škody na poškodenom vozidle v sume 6.000 eur,

súd prvej inštancie podotkol, že predmetná listina nemôže byť relevantná na posúdenie výšky skutočne
spôsobenej škody, keďže príslušník policajného zboru nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie
rozsahu spôsobenej škody.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 16.02.2023 žalobca z garančného fondu nahradil

poškodeným škodu na zdraví v celkovej výške 3.613,70 eura, pričom suma 328,52 eura predstavovala
delegačný poplatok, ktorý si žalobca v konaní neuplatnil. Uplatnené a preukázané nároky hradené
žalobcom na náhradu škody na zdraví poškodeného 1/ predstavovali celkovo sumu vo výške 2.347,48
eura a pozostávali z nákladov za vypísanie tlačiva pre komerčnú poisťovňu - bodové hodnotenie vo
výške 30 eur, z bolestného vo výške 1.604,17 eura a zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti

vo výške 713,31 eura. Uplatnené a preukázané nároky hradené žalobcom na náhradu škody na
zdraví poškodeného 2/ predstavovali celkovo sumu vo výške 937,70 eura a pozostávali z nákladov
za vypísanie tlačiva pre komerčnú poisťovňu - bodové hodnotenie vo výške 30 eur, z bolestného vo
výške 380,81 eura a zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 526,89 eura. Súd
prvej inštancie k námietke žalovaného spočívajúcej v tom, že nebol upovedomený políciou, že by si

zdravotný stav oboch poškodených vyžadoval vážnejšie ošetrenie alebo práceneschopnosť, uviedol, že
ani v tomto prípade príslušník policajného zboru nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá je schopná
a oprávnená posúdiť zdravotný stav účastníkov dopravnej nehody a údaje o zraneniach účastníkovdopravnejnehodyobsiahnutévlistineoznačenejako„ReláciadopravnejpolíciePZopriebehudopravnej
nehody“ nepovažoval za relevantné údaje.

1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že poistným plnením sa rozumie aj vysporiadanie nárokov Sociálnej
poisťovne s poukazom na § 4 ods. 3 zákona o PZP a na § 238 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení.
Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa preukázateľne uhradila poškodenému 1/ nemocenské dávky
vo výške 969,10 eura a poškodenému 2/ vo výške 234,60 eura. Žalobca tak uhradil z garančného
fondu prostredníctvom povereného člena kancelárie (Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.) Sociálnej

poisťovni nemocenské dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou poškodenému 1/ vo výške 872,19 eura
a poškodenému 2/ vo výške 211,14 eura. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného
o tom, že nároky Sociálnej poisťovne uhradil, keďže žalobca ako aj žalovaný, uhradili len časť
nárokov uplatňovaných Sociálnou poisťovňou, a teda nedošlo titulom nárokov uplatňovaných Sociálnou
poisťovňou k duplicitnému plneniu s poukazom na Oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany
zo dňa 02.06.2025. Keďže žalovaný nepreukázal, že by nahradil žalobcovi jeho uplatňovaný nárok, čo

i len z časti, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady vo výške 13.770,15 eura
vzhľadom na uvedené vyššie (9.401,64 eura + 2.347,48 eura + 937,70 eura + 872,19 eura + 211,14
eura). Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný
sa dostal do omeškania, pretože nereagoval na výzvy žalobcu na zaplatenie predmetných nárokov. Súd
prvej inštancie reagoval na námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že mu nemuseli vzniknúť úroky

z omeškania, keby mu boli doručené relevantné listiny. Konštatoval, že sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že výzvy na zaplatenie náhrady poistných plnení zasielal na adresu žalovaného uvedenú v
„Relácii dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody“, čo je zároveň aj adresou trvalého pobytu
žalovaného, pričom žalobca objektívne nemal možnosť vedieť, kde sa žalovaný aktuálne nachádza.
Zároveň poukázal na to, že zo strany súdu prvej inštancie bola žaloba doručená žalovanému a ten

neuhradil predmetné nároky žalobcu.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu, keď plne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie
domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Žalovaný síce neuviedol na základe akých
odvolacích dôvodov považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, ale z obsahu samotného odvolania
odvolací súd vzhliadol, že sa jedná o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP.

3. V odvolaní uviedol, že ho súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie dňa 12.09.2025 za účelom
jeho vypočutia, ale nezabezpečil eskortu na jeho predvedenie, keďže sa nachádza v ÚVV a ÚVTOS
Ilava. Konštatoval, že mu týmto bolo upreté právo obhajoby a spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný
ďalej namietal výšku škody na predmetnom motorovom vozidle, ktorá podľa neho mala byť vo výške
6.000 eur, ktorú mal uviesť majiteľ poškodeného vozidla a nie policajt, tak ako to konštatoval súd

prvej inštancie. Túto sumu považoval žalovaný za vyčíslenú správne vzhľadom na všetky skutočnosti.
Žalovaný uviedol, že má podozrenie, že vyčíslenie sumy poisťovňou je neprimerane vysoké, pričom
uviedol, že má podozrenie, že ide o poisťovací podvod. Konštatoval, že nebolo preukázané, čo sa stalo
s predmetným vozidlom, malo by sa prešetriť, či bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel, kto je
majiteľom a v akom technickom stave sa nachádza.

4. Podaním zo dňa 30.10.2025 žalobca reagujúc na odvolanie žalovaného uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, považoval ho za vecne správny . Bol
toho názoru, že v konaní nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu, súd prvej inštancie rozhodnutie
v dostatočnej miere odôvodnil. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla prebiehal odborne, čo žalobca

preukázal dokumentom preukazujúcim postup výpočtu odborníkom, a to v súlade s Prílohou č. 6 k
vyhláške č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o postupoch stanovenia
hodnoty cestných vozidiel a vyhláškou č. 626/2007 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 492/2004 Z. z.. Konštatoval, že žalovaný, poškodený a ani príslušníci
OR PZ nie sú odborníci poverení na vyčíslenie vzniknutej škody, a preto ich domnienky o jej výške sú

irelevantné. Žalobca následne vysvetlil, čo sa stalo s poškodeným vozidlom, pričom zotrval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.5. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovaného.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia

zodpovednosti.

10. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených na
vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním si tohto práva. Kancelária má právo

proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a
ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho,
čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

11. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania. Príkladom porušenia práva na spravodlivý proces je relevantná
intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

12. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak

výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
192 až § 194 CSP.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil.

14. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a
za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

16. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal výšku škody na predmetnom motorovom vozidle určenú
súdomprvejinštancie.Vtejtorovineodvolacísúdpoukazujenato,žežalovanýniejeodbornespôsobilou
osobou na posúdenie rozsahu spôsobenej škody a ani poškodení, či príslušník policajného zboru. Teda

je irelevantnou skutočnosť, či odhad škody urobil príslušník policajného zboru alebo sám poškodený.
Samotné domnienky žalovaného o výške škody sú preto nedôvodné. Nestačí len tvrdiť, že výška škody
mala byť iná než uviedol súd prvej inštancie s poukazom na to, že škodu si takto mal určiť poškodený, ale
bolo potrebné predmetnú skutočnosť aj preukázať. Vo všeobecnosti dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010). Zároveň námietku žalovaného
spočívajúcu v tom, že nebolo súdom prvej inštancie vysvetlené, čo sa stalo s poškodeným vozidlom,
považuje odvolací súd za irelevantnú, keďže súd prvej inštancie pri určení výšky tejto škody vychádzal
z dôkazov predložených žalobcom, pričom žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vysvetlil postup,
ktorý smeroval k predmetnému motorovému vozidlu po škodovej udalosti.

17. Žalovaný ďalej namietal, že mu bolo odopreté právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces,
keďže mu nebolo umožnené, aby sa zúčastnil pojednávania vzhľadom na to, že súd prvej inštancie
nezabezpečiljehoeskortu,keďžesanachádzavoväzbe.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancie
mal jednoznačne vedomosť o tom, že žalovaný sa nachádza vo väzbe vzhľadom na to, že mu tam

doručoval písomnosti, a preto mal zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Odvolací súd je však toho
názoru, že v danom prípade nedošlo k takej intenzite pochybenia súdu prvej inštancie, aby bolo
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, keďže toto pochybenie nemalo preukázateľný vplyv na uplatnenie
procesných práv žalovaného a na výsledok konania. Žalovanému bola doručená žaloba, ako aj ďalšie
vyjadrenia žalobcu spolu so všetkými dôkazmi a písomnosťami predloženými žalobcom v konaní, ku

ktorým mal možnosť sa vyjadriť písomne, čo ani žalovaný nerozporoval. Na samotnom pojednávaní,
na ktorom nebol žalovaný prítomný z objektívneho dôvodu, súd prvej inštancie pojednával v jeho
neprítomnosti, avšak na tomto pojednávaní sa žalobca pridržiaval svojich prechádzajúcich vyjadrení,
nepredložil nové dôkazy, pričom súd prvej inštancie vykonal dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise,
s ktorými žalovaný mal možnosť sa oboznámiť a vyjadriť sa k nim, ako je uvedené vyššie. Žalovaný ani

v odvolaní nekonkretizoval, aké konkrétne skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy by na pojednávaní
uplatnil, ktoré by mohli byť relevantné pre rozhodnutie v merite veci, respektíve nepreukázal, že jeho
neprítomnosť mala reálny dopad na možnosť uplatnenia jeho procesnej obrany. Zároveň odvolací
súd podotýka, že žalovaný netvrdil, že by mal v úmysle predložiť nové dôkazy alebo uviesť nové
skutočnosti, ktoré nepredniesol vo svojich písomných vyjadreniach. Nenamietal tak, že by mu bolo

odopreté právo predložiť dôkazy alebo vzniesť nové tvrdenia. Na základe týchto skutočností odvolací
súd dospel k záveru, že napriek tomu, že súd prvej inštancie mal zabezpečiť prítomnosť žalovaného na
pojednávaní,keďhochcelvypočuť,taktotopochybenieodvolacísúdnepovažujezazávažné,respektíve
dosahujúce takú intenzitu, ktorej dôsledkom by bola potreba zrušenia napadnutého rozsudku. Odvolací
súd prihliadol aj na princíp hospodárnosti a rýchlosti konania zakotvený v čl. 17 CSP, avšak len za

situácie, keď uvedené procesné pochybenie nemalo reálny dopad na procesné postavenie žalovaného,
bez toho, aby žalovaný preukázal, že jeho výsluch by mohol priniesť skutočnosti relevantné pre rozdielne
rozhodnutie vo veci.

18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,

I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04,
III.ÚS284/08).Odvolacísúdtedaniejeviazanýprávnymnázoromstránsporuanerozhodujenazáklade
nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať nazreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07)

19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto ho ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387

ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, tak mu
odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.