Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-24C/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215132

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1113215132.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 1 - B1-24C/100/2013

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a. s.,
sídlo: Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros,
advokát s. r. o., Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo: Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO:
00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

- 13 - B1-24C/100/2013

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

- 12 - B1-24C/100/2013

1. Žalobca sa na základe žaloby zo dňa 24.04.2013 doručenej súdu dňa 26.04.2013 domáhal, aby mu
žalovaný zaplatil 11 617,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11 617,87
Eur od 02.06.2012 do zaplatenia a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky A.
A. B. v rámci exekúcie vedenej pod č. Ex 220/2011.

2. Súd v priebehu konania na základe uznesenia č. k. 24C/100/2013-68 zo dňa 30.04.2015 konanie
v časti o zaplatenie sumy vo výške 8 265,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8
265,87 Eur od 02.06.2012 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2015.

3. Súd uznesením č.k. 24C/100/2013-84 zo dňa 28.01.2016 vylúčil žalobný návrh voči žalovanému 2/ C.
D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/XX, G. H. I., na samostatné konanie. Uznesenie
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2016.

4. Súd na základe uznesenia č. k. 24C/100/2013-225 zo dňa 01.12.2017 pripustil zmenu petitu
žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 3 352 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 352 Eur od 02.06.2012 do zaplatenia.5. Žalobca uviedol, že škoda vo výške 3 352 Eur mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom
súdnej exekútorky A. A. B. v exekúcii vedenej pod č. Ex 220/2011. Jej nesprávny úradný postup
spočíval v tom, že vydražila motorové vozidlo zn. I. G., EČV: G. XXX J., VIN: K., červenej farby (ďalej

aj ,,motorové vozidlo“), ktoré patrilo žalobcovi. Súdna exekútora mala vedomosť o tom, že vydražené
motorové vozidlo nepatrí povinnému C. D. E., s ktorým mal žalobca uzatvorenú zmluvu o spotrebnom
úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou previedol na žalobcu vlastnícke
právo k motorovému vozidlu. Žalobca nemal možnosť sa dozvedieť o prebiehajúcej exekúcii a nemohol
sa preto domáhať excindačnou žalobou vylúčenia veci z exekúcie. Tvrdenia súdnej exekútorky o tom,

že nevedela, že motorové vozidlo patrilo žalobcovi, a že exekúciu vykonávala na základe návrhu
oprávneného spoločnosti C-CAR s. r. o. s výslovným určením veci – motorového vozidla, ktoré sa má
predať, považuje za účelové, nezodpovedajúce skutočnosti a pre účely posúdenia škody vzniknutej
v rámci jej výkonu verejnej moci za irelevantné, nakoľko z osvedčenia o evidencii, ktoré mala súdna
exekútorka k dispozícii vyplývala skutočnosť, že vlastníkom vozidla je žalobca. Exekútorka nesprávnym
úradným postupom v exekúcii č. Ex 220/2011 hrubým spôsobom porušila nielen článok 20 Ústavy

Slovenskej republiky, ale konala aj v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1, § 37 ods. 3 prvej vety
Exekučného poriadku účinného v čase zexekvovania hnuteľnej veci. Žalobca nemal možnosť domáhať
sa svojho práva podaním excindačnej žaloby, pretože o vykonaní exekúcie sa dozvedel až niekoľko
mesiacov po uskutočnení dražby a to od vydražiteľa spoločnosti C-CAR s. r. o. (ktorá v čase od 15. 10.
2003 do 09. 08. 2007 podnikala pod obchodným menom DOVE POPRAD, s. r. o.). Žalobca uskutočnil

všetky kroky, ktoré od neho bolo možné spravodlivo požadovať, aby pohľadávku voči svojmu dlžníkovi
vymohol. Meritom tohto sporu je posúdenie, či sa súdna exekútorka D. B. dopustila nesprávneho
úradného postupu. Žalobca má zato, že žiadnym svojím konaním k pochybeniu súdnej exekútorky a k
vzniku škody neprispel. Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 352 Eur sa odvíja odo dňa,
ktorý nasledoval po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému.

Žalobca sa domáhal voči C. E. zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou a to na základe návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Z tohto dôvodu Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 22. 01. 2010 vydal
platobný rozkaz č. k. 15Rob/3/2010-38, ktorým zaviazal C. E., aby žalobcovi uhradil sumu 10 418,40 Eur
s príslušenstvom. Tým, že C. D. E. nerešpektoval výzvy žalobcu na dobrovoľné vrátenie motorového
vozidla, nemohol žalobca uskutočniť výkon v zmysle článku V bod 5 zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva. Bez ohľadu na správanie C. E. došlo zo strany súdnej exekútorky k pochybeniu, keď
v rámci dražby speňažila vozidlo, ktoré v skutočnosti nepatrilo C. E., ale žalobcovi. C. E. bol iba držiteľom
motorového vozidla. Súdna exekútorka takýmto postupom spôsobila žalobcovi škodu vo výške hodnoty,
ktorú by za predaj motorového vozidla v zmysle znaleckého posudku č. 29/2011 bol utŕžil. Žalobca si
od povinného C. D. E. riadne vymáhal svoju pohľadávku a to aj cez súdne konanie, ako aj následne

cez exekučné konanie, pričom vzhľadom na nemajetnosť povinného C. D. E. bolo exekučné konanie
zastavené. Žalobca nemohol postupovať v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva a motorové vozidlo speňažiť po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to z dôvodu, že toto
motorové vozidlo nemal vo svojej držbe a nepodarilo sa mu ani zistiť, kde sa toto motorové vozidlo
reálne nachádza. Ak by exekútorka postupovala zákonne a pri zistení, že motorové vozidlo sa nachádza

u povinného alebo u tretieho subjektu, mohla žalobcu o takejto skutočnosti informovať a žalobca mohol
motorové vozidlo speňažiť prostredníctvom výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

6. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalovaný uviedol, že súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie konala v súlade s Exekučným
poriadkom a to na základe poverenia udeleného súdom, pričom k vydraženiu vozidla pristúpila v súlade
s ustanovením § 116 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 151u Občianskeho
zákonníka. Ak na strane žalobcu došlo k vzniku škody, mohlo sa tak stať len konaním, resp. porušením

právnej povinnosti na strane C. D. E., ktorý nielenže úver nesplácal, ale ani nereagoval na písomné
výzvy zo strany žalobcu, ktorý ho vyzýval na uhradenie splátok a neskôr aj na vrátenie vozidla. Po
začatí exekúcie nepodal C. E. námietky, ani nevyužil iné zákonné prostriedky napríklad vo forme
podania návrhu na odklad exekúcie alebo návrhu na zastavenie exekúcie. O výkone exekúcie mal
C. E. vedomosť, avšak aj napriek tomu o tom neinformoval žalobcu a taktiež neinformoval súdnu

exekútorku, či oprávneného, o skutočnosti, kto je skutočným vlastníkom vozidla. Z tohto dôvodu
podľa názoru žalovaného C. E. takýmto konaním spôsobil žalobcovi škodu a to s poukazom na
ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. K tejto škode by pravdepodobne došlo aj v prípade,
že by súdna exekútorka motorové vozidlo nevydražila. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcamohol a mal podniknúť relevantné kroky, smerujúce k získaniu motorového vozidla, či už v rovine
trestnoprávnej alebo občianskoprávnej. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca mal k dispozícii
niekoľko prostriedkov, ako získať či už dlžnú sumu v hodnote vozidla alebo samotné motorové vozidlo.

Štát nemôže byť v majetkovo-právnych vzťahoch medzi fyzickými osobami a právnickými osobami
sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za tieto vzťahy. Rovnako nemôže niesť zodpovednosť za
nečinnosťžalobcu,resp.zanevyužitiejehomožnostízískaniačiužmotorovéhovozidlaalebofinančných
prostriedkov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 29.01.2009. V danom prípade nebolo
preukázané kumulatívne splnenie podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k úroku

z omeškania žalovaný namietal jednak výšku úroku, ako aj obdobie, od ktorého si žalobca uplatnil
predmetný úrok.

8. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 26. apríla 2019, č.k. 24C/100/2013-302 rozhodol tak, že
vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 676 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 676 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia, vo výroku II.

žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. a IV. nepriznal žalobcovi ani žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

9. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.09.2023, č.k. 14Co/52/2020-451, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či

na strane žalobcu (ne)existuje možnosť uplatnenia si svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
a následne posúdiť existenciu konkurencie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu
škody. Ak dospeje k záveru, že na strane žalobcu tento nárok neexistuje, opätovne posúdi, či došlo
k vzniku ním uplatneného nároku na poskytnutie náhrady v podobe škody, a opätovne posúdi, v akej
výške je na mieste priznať žalobcovi náhradu.

10. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

11. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

12. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu 20.07.2011
(ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“).

21. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri

výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

22. Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

23. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

24. Podľa § 37 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41.

25. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.6).

26. Podľa § 116 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného
s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať.

27. Podľa § 117 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí,
b) zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše.

28. Podľa § 118 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí
(ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí
podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.

29. Podľa § 123 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na
vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii
alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

30. Podľa § 123 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému.

Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

34. Podľa § 151u Občianskeho zákonníka, na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone
súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to
aj záložným veriteľom.

35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

36. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

37. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis

42. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

43. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

44. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

45. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

46. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012-45,
„nárok môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal,
a je povinný ho vydať. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu

ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (ďalej aj „zákon č. 58/1969 Zb.“). Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť
iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnulegitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu
vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu
za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody“.

47. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 11.01.1974, sp. zn. Cpjf 79/72,
ECLI:CZ:NS:1974:CPJF.79.1972.1, zverejneného pod R 20/1974, „nepodanie návrhu na vylúčenie
hnuteľných vecí, hotových peňazí a iných vecí, u ktorých nedochádza pri súdnom výkone rozhodnutia
k predaju, z výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 267 ods. 1 O. s. p., nevylučuje možnosť žalovať

veriteľa (oprávneného pri súdnom výkone rozhodnutia) na plnenie z neoprávneného majetkového
prospechu“.

48. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vydania stanoviska R 20/1974 11.01.1974,
kto na úkor občana alebo organizácie neoprávnene získa majetkový prospech, musí ho vydať.

49. Podľa § 452 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vydania stanoviska R 20/1974 11.01.1974,
neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo
plnením z neplatného právneho úkonu, ako aj prospech získaný z nestatočných zdrojov.

50. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-8, zmluva o úvere č.l.10,

zmluva o zabezpečovacom prevode č.l.11-12, technický preukaz č.l.13, určenie predčasnej splatnosti
úveru č.l.14, oznámenie a žiadosť č.l.15, potvrdenie o nadobudnutí vecí č.l.16, poverenie exekútora
č.l.17, predbežné prerokovanie č.l.18-21, oznámenie prerokovania č.l.22, vyjadrenie žalovaného
č.l.30-32, znalecký posudok č.l.61-64, vyjadrenie exekútorky č.l.91, vyjadrenie žalobcu č.l.97-102,
exekučný spis č.l.109-175, žiadosť o lustráciu vozidla č.l.118, lustrácia vozidla č.l.124, vyhlásenie o stave

majetku č.l.126-127, znalecký posudok č.l.139-148, vyjadrenie exekútorky č.l.174-175, vyjadrenie
žalobcu č.l.208-209, podanie žalobcu č.l.250-262, vyjadrenie žalobcu č.l.280-293, pričom ustálil
nasledovný skutkový stav veci.

51. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebnom úvere

zo dňa 29.04.2008 poskytol C. D. E. spotrebný úver vo výške 8 132,51 Eur (245 000 Sk), ktorý
bol viazaný na kúpu motorového vozidla. Súčasne žalobca dňa 29.04.2008 uzatvoril s C. D. E.
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou previedol na žalobcu vlastnícke právo k
motorovému vozidlu, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa pokiaľ ide o splatenie poskytnutého
úveru. Žalobca bol následne ako vlastník vozidla evidovaný v Osvedčení o evidencii vozidla časť II.

s tým, že C. D. E. bol v tzv. veľkom technickom preukaze zapísaný ako držiteľ vozidla. Počas trvania
zmluvného vzťahu, t.j. od septembra 2008 C. E. prestal uhrádzať žalobcovi splátky úveru, v dôsledku
čoho žalobca listom zo dňa 29.01.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, o čom dňa 14.02.2009
informoval C. E.. Súčasne ho vyzval na odovzdanie motorového vozidla, čo však C. E. neurobil. Prvé
signály o platobnej nedisciplinovanosti zo strany C. D. E. žalobca zaznamenal v septembri 2008.

Následne sa žalobca pokúsil skontaktovať s dlžníkom. Ten dňa 31.10.2008 nezdvíhal telefón. Na adrese
dlžníka sa nikto nenachádzal a nový telefonický kontakt sa na dlžníka nepodarilo žalobcovi nájsť.
S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka
žalobca dňa 29.01.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a súčasne vyzval dlžníka na vrátenie
motorového vozidla. Oznámenie bolo doručené do vlastných rúk dlžníka C. D. E. dňa 14.02.2009, ktorý

si nesplnil svoju pohľadávku voči žalobcovi ani po tom, ako si dňa prevzal oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru spolu s výzvou na úhradu sumy 7 302,43 Eur (219 993 Sk). Z oznámenia žalobcu
o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29. 01. 2009 taktiež vyplýva, že veriteľ určil dlžníkovi lehotu piatich
kalendárnych dní na to, aby vrátil predmet financovania zmluvy o spotrebnom úveru (t.j. motorové
vozidlo) do priestorov žalobcu v J., E. L. XX alebo po dohovore s pracovníkom žalobcu na určené miesto

uskladnenia s upozornením, že užívacie právo dlžníka k predmetu financovania končí s tým, že prípadné
ďalšie užívanie predmetu financovania by mohlo zakladať podozrenie z trestného činu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla resp. cudzej veci podľa príslušných ustanovení Trestného
zákona. K vydaniu platobného rozkazu Okresným súdom Spišská Nová Ves č. k. 15Rob/3/2010-38,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 04. 2010 došlo dňa 22. 01. 2010. Žalobca

následne požiadal súdneho exekútora A. C. C. F. o vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní. K
vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 1728/2010-2 zo strany súdneho exekútora A. C. C. F.
došlo dňa 26. 10. 2010 (č. l. 257-258), avšak na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Vessp. zn. 8Er/482/2010-23 zo dňa 17. 05. 2018 došlo k zastaveniu exekúcie voči povinnému C. D. E. a to
z dôvodu návrhu žalobcu ako oprávneného (§ 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku).

52. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla

možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu
posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu
úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,
ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho

činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

53. Žalobca na základe žaloby preukázal všetky tri predpoklady pre priznanie náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky A. A. B. v exekúcii vednej pod č. Ex 220/2011.

54. Prvou podmienkou bolo preukázanie nesprávneho úradného postupu zo strany súdnej exekútorky.
Z dokazovania vyplýva, že súdna exekútorka postupovala v rámci exekúcie v súlade s Exekučným
poriadkom od 04. 03. 2011, kedy podala Okresnému súdu Spišská Nová Ves žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, až do dňa 20.07.2011, kedy došlo k vykonaniu dražby predajom

hnuteľných vecí – motorového vozidla. Súdna exekútorka do rozsahu majetkovej podstaty povinného
C. D. E. zahrnula aj motorové vozidlo, ktoré v skutočnosti nepatrilo povinnému. Súdna exekútorka pri
preverovaní vlastníckeho práva povinného k motorovému vozidlu získala dostatočnú sumu dôkazov,
ktoré jej zreteľne signalizovali, aby do majetkovej podstaty povinného nezahrnula motorové vozidlo, aj
keď povinný bol jeho držiteľom, a to bez ohľadu na to, že oprávnený ako zádržný veriteľ navrhoval

speňaženie zadržaného motorového vozidla.

55. Prvým signálom bolo to, že povinný neodovzdal zádržnému veriteľovi Osvedčenie o evidencii časť
II, tzv. veľký technický preukaz, čo vyplýva aj z potvrdenia pre vydražiteľa o vydražení veci zo dňa
20.07.2011 (č.l. 156), v ktorom súdna exekútorka uviedla, že technický preukaz od motorového vozidla

nebol vydražiteľovi vydaný z dôvodu, že ho povinný C. D. E. nevydal. Exekútorka mala jasný signál
o tom, že k speňažovaniu motorového vozidla mohlo dôjsť bezpečne až potom, ako dôjde k ustáleniu,
kto je vlastníkom a kto držiteľom motorového vozidla. Druhým varovným signálom bolo oznámenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Spišskej Novej Vsi zo dňa 06.04.2011
(č.l. 123-124), z obsahu ktorého výslovne nevyplývalo, že by povinný bol vlastníkom motorového vozidla.

Tretím signálom bola spätná väzba od povinného C. D. E., ktorý dňa 09.05.2011 (č.l. 126-127) doručil
súdnej exekútorke vyplnenú výzvu - vyhlásenie o stave majetku, pričom v kolónke č. 4 s názvom ,,Som
vlastníkom týchto hnuteľných vecí“ výslovne neuviedol, že by bol vlastníkom motorového vozidla I. G..
Štvrtým a najzávažnejším signálom pre súdnu exekútorku, aby upustila od dražby veci, nepatriacej
povinnému bol znalecký posudok č. 29/2011, vypracovaný znalcom C. D. E. dňa 09. 06. 2011 (č.l.

139-148), z obsahu ktorého vyplýva, že držiteľom vozidla je C. D. E. a vlastníkom vozidla žalobca (str.
2 posudku). Súčasťou znaleckého posudku (ako Príloha č. 4) bola aj Evidenčná karta vozidla, z obsahu
ktorej vyplývalo, že vlastníkom vozidla je žalobca a držiteľom C. D. E. (č. l. 146).

56. Ak si súdna exekútorka náležite neprečítala znalecký posudok č. 29/2011, postupovala v rozpore

s odbornou starostlivosťou, ktorú je povinná vynaložiť pri výkone exekučnej činnosti (§ 3 Exekučného
poriadku). Ak pristúpila k dražbe veci, ktorá nepatrila povinnému a o ktorej na základe znaleckého
posudku č. 29/2011 mala mať vedomosť, že nepatrí povinnému, dopustila sa porušenia ustanovenia §
123 Občianskeho zákonníka, nakoľko vydražením veci nepatriacej povinnému zasiahla do vlastníckeho
práva žalobcu k motorovému vozidlu. Správny úradný postup súdnej exekútorky mal spočívať v tom,

že po doručení znaleckého posudku č. 29/2011 a po jeho naštudovaní mala vylúčiť z majetkovej
podstaty povinného motorové vozidlo a ďalej naňho neprihliadať. Bolo vecou súdnej exekútorky, či
o tejto skutočnosti upovedomí žalobcu s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku,
avšak takáto povinnosť súdnej exekútorke priamo z Exekučného poriadku nevyplývala. Nepriamo všakvyplývala z ustanovenia § 3 Exekučného poriadku, a najmä z ustanovenia § 126 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy bolo povinnosťou súdnej exekútorky ako
verejného činiteľa a ochrancu práv upozorniť skutočného vlastníka na to, aby postupoval v súlade

s ustanovením § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.

57. Žalobca tak preukázal, že ak súdna exekútorka A. A. B. dňa 20.07.2011 v exekúcii č. Ex 220/2001
vydražila vec, ktorá nepatrila povinnému, dopustila sa nesprávneho úradného postupu, pre jeho rozpor
sustanovením§3Exekučnéhoporiadku,čímbolazaloženázodpovednosťSlovenskejrepubliky,vmene

ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. a/ bod 3. zák. č. 514/2003
Z. z.) za škodu spôsobenú žalobcovi pri výkone verejnej moci (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v spojení
s ustanovením § 5 ods. 2 Ex. por.).

58. Druhou podmienkou bolo preukázanie výšky škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo
strany súdnej exekútorky. Z dokazovania vyplýva, že v rámci exekúcie č. Ex 220/2011 došlo k vydraženiu

veci, nepatriacej povinnému, ktorej hodnota bola určená na základe znaleckého posudku č. 29/2011
v sume 3 352 Eur. Ak teda súdna exekútorka vydražila vec, ktorá nepatrila povinnému za sumu 3 352
Eur, spôsobila žalobcovi vznik škody v tejto sume.

59. Treťou podmienkou bolo preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

zo strany súdnej exekútorky a výškou škody. Z dokazovania vyplýva, že ak by súdna exekútorka
postupovala v súlade s ustanovením § 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka nedošlo by k vydraženiu veci, nepatriacej povinnému a teda k vzniku škody na
strane žalobcu v sume 3 352 Eur.

60. Pokiaľ ide o obranu súdnej exekútorky, spočívajúcej v tvrdení, podľa ktorého k výkonu exekúcie
došlo v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 151u
Občianskeho zákonníka, t.j. na základe výslovnej žiadosti oprávneného – zádržného veriteľa, ktorý mal
predmetné vozidlo zadržané, súd túto argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, nakoľko súdna exekútorka
bola povinná po zistení skutočností, vyplývajúcich zo znaleckého posudku oznámiť oprávnenému, že

vozidlo nepatrí povinnému spolu s výzvou, či trvá na zexekvovaní oprávneným navrhnutej veci, resp.
supovedomenímskutočnéhovlastníkaopráve,ktorémuvyplývazustanovením§55ods.1Exekučného
poriadku (§ 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, § 126 Občianskeho zákonníka).
Ak oprávnený zadržal vozidlo neoprávnene, bolo jeho povinnosťou ho vrátiť skutočnému vlastníkovi.
Je pravdou, že súdna exekútorka nemôže niesť zodpovednosť za postup zádržného veriteľa pokiaľ ide

o vrátenie neoprávnene zadržiavanej veci skutočnému vlastníkovi, na druhej strane súdna exekútorka
bola pri dražbe veci limitovaná ustanovením § 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením
§ 126 Občianskeho zákonníka, za čo nesie zodpovednosť v plnom rozsahu a to bez ohľadu na
správanie oprávneného podľa § 151u Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide nečinnosť povinného C. D.
E., ktorý preberal korešpondenciu od všetkých zúčastnených strán, vedel o úkonoch oprávneného,

aj o úkonoch súdneho exekútora, no napriek tejto skutočnosti neoznámil žiadne skutočnosti či už
žalobcovi, oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi, týkajúceho sa vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu, uvedené je predmetom dokazovania v konaní, vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod
sp. zn. 17C/17/2016, ktoré bolo prerušené do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vydanom
v tomto konaní (§ 164 CSP). K tomu súd uvádza, že ani prípadná aktivita, či pasivita povinného C.

E. nezbavuje súdnu exekútorku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonnou dražbou veci, ktorá
nepatrila povinnému a to s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku č. 29/2011 mala
mať objektívnu vedomosť o skutočnom vlastníkovi draženej veci.

61. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 352 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 02.06.2012 do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky Zummerovej,
žalobcovi sa podarilo preukázať existenciu pochybenia na strane exekútorky, keď v rámci príslušnej
exekúcie zanedbala svoju povinnosť rešpektovať, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, čo
nepochybne vyplývalo zo znaleckého posudku, ktorého prílohou bola aj evidenčná karta vozidla. Ak
exekútorkapokračovalavexekúciipredajomhnuteľnejveciatobeztoho,abytátovecpatrilapovinnému,

zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu a teda takýto nesprávny úradný postup bol spôsobilý spôsobiť
žalobcovi škodu. Ak by teda súdna exekútorka dôsledne postupovala pri exekúcii a všimla si v rámci
znaleckého posudku, že vozidlo nepatrí povinnému, nedošlo by k vydraženiu tejto veci a teda k
nesprávnemu úradnému postupu súdnej exekútorky.62. Súd na základe právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v uznesení, ktorým zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie, nariadil na prejednanie veci pojednávanie za účelom ustálenia, či na strane žalobcu

došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia voči tretej osobe a kto za takéto bezdôvodné obohatenie
zodpovedá. Zo subjektov, ktorí v exekučnom konaní vystupovali, prichádzalo do úvahy skúmanie
bezdôvodného obohatenia u oprávneného spoločnosti C-CAR s. r. o. (pôvodný názov DOVE POPRAD,
s. r. o.) (ďalej len „oprávnený“) a pôvodného žalovaného 2/ C. D. E. ako dlžníka žalobcu a povinného
v exekučnom konaní.

63. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatil C. E., od ktorého
by si žalobca mal uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nárok na náhradu
škody, ktorú si už uplatňuje v samostatnom konaní, ktoré je momentálne prerušené. Voči tomuto žalobca
namietal s tvrdením, že C. E. sa nemohol obohatiť, keďže plnenie v exekúcii bolo získané z výťažku
a právnym titulom bol príklep na dražbe, čo vylučuje, že by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

Plnenie zároveň neposkytoval žalobca a teda nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie v zmysle §
454 Občianskeho zákonníka, kedy podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/9/2016 záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká medzi skutočným dlžníkom a tým,
kto za neho plnil.

64.PodľanázorusúdutakétoúvahystránsporuniesúsohľadomnastanoviskoNajvyššiehosúduČSSR
zo dňa 11.01.1974, sp. zn. Cpjf 79/72, zverejneného pod R 20/1974, správne. Z odôvodnenia uvedeného
stanoviska vyplýva jednoznačný záver, že pokiaľ sa oprávnený uspokojí pri výkone súdneho rozhodnutia
z majetku inej osoby, ako povinného, vzniká tejto tretej osobe nárok na plnenie z neoprávneného
majetkového prospechu. Uvedený nárok vzniká aj vtedy, ak tretia osoba nepoužila svoje oprávnenie

na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia alebo ho prípadne ani použiť nemohla, pretože napríklad
nemala vedomosť o súdnom výkone rozhodnutia. Pokiaľ pri súdnom výkone rozhodnutia bol oprávnený
uspokojený z majetku (prostriedkov) na veci nezúčastnenej osoby, a to tak, že došlo k predaju jej
hnuteľných vecí alebo k vydaniu jej hotových peňazí a iných vecí, u ktorých nedochádza k predaju,
nemožno hovoriť o riadnom splnení povinnosti z rozhodnutia bez ďalších právnych dôsledkov. Tým

súčasne dochádza ku vzniku ďalšieho právneho vzťahu medzi veriteľom dlžníka, ktorý získal prospech
z plnenia bez právneho dôvodu (§ 452 Občianskeho zákonníka), a inou osobou. Preto tu treba
pripustiť uplatnenie žaloby o vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Aj keď ustanovenie §
267 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznáva tretej osobe možnosť podať žalobu o vylúčenie
veci zo súdneho výkonu rozhodnutia, nevylučuje sa tým dosah úpravy Občianskeho zákonníka o

zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka a teda aj podanie žaloby o vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Do pojmu
neoprávneného majetkového prospechu patria aj prípady plnenia bez právneho dôvodu a najmä prípad,
keď ten, kto plnenia prijíma, je síce veriteľom, ale plnenie poskytuje ten, kto nie je k nemu povinný, kto
nie je dlžníkom. Zodpovednosť za neoprávnene získaný majetkový prospech podľa ustanovení § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka by preto mohla byť vylúčená len v prípade, ak by to stanovil zákonný
predpis. Takého predpisu ale niet a nie je ním ani ustanovenie § 267 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Nepodanie návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí, hotových peňazí a iných vecí, u ktorých
nedochádza k predaju z výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 267 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku nevylučuje možnosť úspešne žalovať veriteľa (oprávneného pri súdnom výkone rozhodnutia)

o vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

65.UvedenéstanoviskoNajvyššiehosúduČSSRjeaplikovateľnéajnadnešnýstavaexekučnékonanie,
ktoré nahradilo nútený výkon súdneho rozhodnutia. Rovnako tak došlo k nahradeniu neoprávneného
majetkového prospechu v § 451 a nasl. v tom čase platného Občianskeho zákonníka bezdôvodným

obohatením. Podstatné pre posúdenie ale je, že uvedené stanovisko prijatie plnenia oprávneným
v súdnom výkone rozhodnutia považovalo za plnenie bez právneho dôvodu podľa § 452 Občianskeho
zákonníka platného v čase vydania stanoviska. Znenie § 452 Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou
od 01.01.1992 v rovnakom znení premietnuté do ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného je teda zrejmé, že toto stanovisko je plne aplikovateľné aj za súčasnej právnej úpravy a súd

preto pri posúdení bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného z tohto stanoviska vychádzal.
Rovnaký prístup zaujala aj odborná literatúra, podľa ktorej „ak exekúcia postihne majetok tretej osoby
(napr. poňatím veci tretej osoby do súpisu majetku povinného), je táto tretia osoba aktívne legitimovaná
na podanie tzv. excindačnej žaloby... Ak tretia osoba takúto žalobu nepodá, nevylučuje to možnosťv budúcnosti kondikovať oprávneného, ako správne dovodila súdna prax (s. 1730, Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451-880. 2.
vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 1578 s.).

66. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči spoločnosti C-CAR s. r. o. (pôvodný názov DOVE POPRAD, s. r. o.) ako oprávnenému
v exekučnom konaní Ex 220/2011. Žalobca bol oprávnený a z pohľadu záverov nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012-45, aj povinný, pred uplatnením

si nároku na náhradu škody voči štátu v tomto konaní uplatniť si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči oprávnenému. Nakoľko tak žalobca nespravil, o čom nepredložil súdu žiadne dôkazy,
súd žalobu žalobcu s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. februára
2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012-45, stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 11.01.1974, sp. zn. Cpjf
79/72, zverejneného pod R 20/1974, ako aj jednoznačné pokyny nadriadeného odvolacieho súdu v jeho
uznesení zo dňa 26.09.2023 zamietol.

67. Vzhľadom k tomu, že žalobca si neuplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
oprávnenému, súd už nepovažoval za potrebné bližšie skúmať existenciu bezdôvodného obohatenia
žalobcu aj voči C. E., keďže samotným neuplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
oprávnenému nebola splnená podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu.

68. V súvislosti s nárokmi voči C. E. však súd poznamenáva, že žalobca si riadne voči nemu
uplatnil nároky, na ktoré bol oprávnený a prípadné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pokiaľ by voči nemu existovalo, by bolo duplicitné popri nárokoch, ktoré už boli žalobcovi
právoplatným platobným rozkazom zo dňa 22.01.2010 priznané a ktorých samostatné žalovanie len

z titulu bezdôvodného obohatenia by bolo nedôvodné práve s ohľadom na nárok priznaný platobným
rozkazom. C. E. bol úverovým dlžníkom žalobcu, ktorému zodpovedal za splatenie jeho úveru
motorovým vozidlom, ktoré bolo napokon speňažené v exekúcii. Povinnosťou C. E. bolo splatiť žalobcovi
úver vrátane príslušenstva, a pokiaľ by sa tak stalo, tak motorové vozidlo by si mohol ponechať
a nepripadlo by žalobcovi. Význam motorového vozidla v tomto prípade spočíval v tom, že C. E. ním

zabezpečoval poskytnutý úver. Teda žalobcovi popri splatení úveru nevznikol nárok aj na ponechanie si
vozidla, ale jeho vlastníkom by sa v prípade úplnej úhrady záväzku, stal C. E.. Pokiaľ C. E. toto motorové
vozidlo neodovzdal žalobcovi, tak z tohto titulu sa neobohatil na úkor žalobcu, pretože odovzdaním
motorového vozidla žalobcovi by sa len znížila hodnota jeho dlhu voči žalobcovi o hodnotu motorového
vozidla. A na druhej strane, ak by sumu úveru celú splatil a motorové vozidlo si ponechal, nedošlo

by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Ak teda sumu úveru vôbec nesplatil
a motorové vozidlo si ponechal, nedošlo tým k zvýšeniu záväzku C. E. voči žalobcovi. Jeho povinnosťou
bolo totiž len splatiť sumu úveru vrátane jeho príslušenstva žalobcovi a nevrátením motorového vozidla
nevytvoril dodatočný finančný nárok, ktorý by voči nemu mal žalobca, keďže význam motorového vozidla
pozosplatneníúveruspočívalvmožnostižalobcutotomotorovévozidlopredaťatentovýťažokpoužiťna

zníženie jeho pohľadávky voči C. E.. Žalobca sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť
mu sumu úveru v celkovej výške 10 418,40 Eur s príslušenstvom. Súd následne dňa 22.01.2010 vydal
platobný rozkaz na uvedenú sumu, ktorý nadobudol dňa 20.04.2010 právoplatnosť. Následne na jeho
podklade začal žalobca voči žalovanému dňa 13.07.2010 exekučné konanie, ktoré bolo uznesením
súdu zo dňa 17.05.2018 zastavené na návrh žalobcu z dôvodu, že sa v konaní podarilo vymôcť len

529,73Eur.Pokiaľbyajžalobcanávrhnazastavenieexekúciesámnepodal,uvedenéexekučnékonanie
by bolo ukončené ex offo na základe zákona č. 233/2019 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2020, teda
približne o 1,5 roka. Z pohľadu súdu je však podstatné, že žalobca si riadne uplatnil svoj nárok voči
C. E. na zaplatenie dlžnej sumy. Akékoľvek ďalšie súdne konanie, predmetom ktorého by bol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, by podľa súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výlučne

zabezpečovací charakter motorového vozidla, bolo duplicitné a prakticky nepotrebné, keďže hodnota
bezdôvodného obohatenia, ktorú si samostatne uplatňuje žalobca, je v podstate už zahrnutá v sume
priznanej právoplatným platobným rozkazom. Tým, že žalobca podal žalobu na zaplatenie voči C. E.,
splnil podmienku stanovenú v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2013, sp. zn.
II. ÚS 165/2012-45 vymáhať plnenie voči C. E. pred tým, ako sa obrátil na štát s uplatneným nárokom

na náhradu škody.

69. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdubolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

70. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).
Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu
o žalobe boli právne irelevantné. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia
rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko

ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto
rozsudku aj nepodstatné. Úlohou súdu je uviesť v odôvodnení rozsudku len tie tvrdenia a dôkazné
prostriedky, ktoré boli pre posúdenie sporu najpodstatnejšie a z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní
o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné.

71. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej

judikatúry nevyjadruje.

72. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 257 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tá si ich náhradu výslovne

neuplatnila.

Poučenie:

- 2 - B1-24C/100/2013
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).