Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203004.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6C/61/2024

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, právne
zastúpení: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490 proti
žalovaným: 1/ D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H. - I., právne zastúpený: Mgr.

JanaRojčeková,advokátkasosídlomkancelárieLevočská4,08001Prešov,IČO:41066359,2/D.F.J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpená: Advokátska kancelária PEMPEK,
s.r.o., Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 390 480, 3/
E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát
so sídlom kancelárie Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, 4/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX L. XXX, o nahradenie vyhlásenia prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 4. rade oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a proti žalobcom v 1.
a 2. rade zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

6C/61/2024

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 30.10.2024 domáhali, aby súd
nahradil vyhlásenie vôle žalovaných tak, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu so žalobcami
ako kupujúcimi alebo subjektom financujúcim kúpu týchto nehnuteľností o prevode vlastníckeho práva,
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX,
ktoré tvorí rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra C parcelné číslo XXX; parcela
registra C, parcelné číslo XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie; parcela

registra C, parcelné číslo XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, za kúpnu cenu 86.000 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvorili žalobcovia a žalovaní Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, ktorej predmetom bol záväzok vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na

parcele registra C parcelné číslo XXX; parcela registra C, parcelné číslo XXX, o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra C, parcelné číslo XXX, o výmere XXX m2,
druh pozemku záhrada, uskutočniť prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na žalobcov do
XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 86.000 Eur. Žalovaní však túto povinnosť nesplnili a k uzatvoreniu zmluvy
nedošlo, čím porušili ich zmluvnú povinnosť. V zmysle tretieho odseku čl. IV predmetnej zmluvy: „Ak

do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.“ Tento záväzok zodpovedá zneniu zákonného
ustanovenia§50aods.2OZ. Žalovaníprehlásili,žezáväzokzmluvnýchstránbudesplnenýajvprípade,
že žalobcovia zabezpečia uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy medzi žalovanými, žalobcami a subjektom
financujúcim kúpu týchto nehnuteľností. Napriek opakovaným stretnutiam a mimosúdnym jednaniam so
žalovanými, k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 29.12.2024 k žalobe uviedol, že dňa 16.6.2023 ho oslovila
žalovaná v 2. rade s tým, že spolu so žalovanými v 3. a 4. rade uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
so žalobcami. Pridal sa k nim s tým, že žalobcovia nehnuteľnosť kúpia do XX.XX.XXXX. Dňa 27.6.2023
mu žalovaná v 2. rade predložila nájomnú zmluvu so žalobcami ako nájomcami za zjavne nevýhodných

podmienok pre žalovaných ako prenajímateľov. Dňa 27.10.2023 sa dozvedel, že nehnuteľnosť má
kupovať tretí subjekt a to spoločnosť BizPartner Investments j.s.a., pričom nik z tejto spoločnosti ho
neoslovil, že chce odkúpiť jeho podiel.

4. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručenom súdu

dňa 15.1.2025 uviedla, že jej záujmom je uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný
prevod vlastníckeho práva (k jej spoluvlastníckemu podielu) k nehnuteľnosti z nej na žalobcov, avšak
v predmetnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je uvedený spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorá
by vzhľadom na platobnú disciplínu žalobcov (neplatenie nájmu a energií) mala byť uhradená pred
uskutočnením vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na účet žalovaných v celosti, resp.

by mala byť zložená v notárskej úschove s tým, že bude žalovaným uvoľnená v celosti po zápise
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcov. Zároveň mala za to, že v prípade, ak by žaloba
mala byť úspešná, znenie jej petitu nie je v takomto znení v zmysle konštantnej judikatúry prípustné a
petit žaloby musí obsahovať presné znenie zmluvy dohodnuté medzi žalobcami a žalovanými.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.1.2025 uviedol, že dňa X.X.XXXX mu bola bratom
(žalovaným v 4. rade) elektronickou poštou zaslaná Zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcami
a žalovanými, pričom ako dôvod, pre ktorý neuzatvárajú hneď kúpnu zmluvu mu bolo uvedené, že
žalobcovia majú peniaze uložené vo fondoch, ktoré do XX.XX.XXXX budú uvoľnené a nehnuteľnosť
žalobcovia určite kúpia. Neskôr sa dozvedel, že v čase podpisu budúcej kúpnej zmluvy bolo proti

žalobcom vedených sedem exekučných konaní. Dňa XX.X.XXXX mu bola elektronickou poštou sestrou
(žalovanou v 2. rade) zaslaná nájomná zmluva medzi žalobcami a žalovanými, pričom dňa XX.X.XXXX
predloženú zmluvu podpísal. Keďže sa blížil termín podpísania kúpnej zmluvy, vyzval v mesiaci O. XXXX
žalobkyňu v 2. rade, aby mu v predstihu túto kúpnu zmluvu zaslala, no napriek prísľubu tak neurobila.
Kúpnu zmluvu mu zaslala žalovaná v 2. rade s tým, že XX.XX.XXXX alebo X.XX.XXXX sa bude zmluva

podpisovať. Po oboznámení sa s touto zmluvou sa dozvedel, že nehnuteľnosti bude kupovať jemu
neznáma spoločnosť BizPartner Investments, j.s.a. v zastúpení A. H.. V žalobe podľa neho žalobcovia
zavádzajú, že záväzok bude splnený aj v prípade, že žalobcovia zabezpečia uzatvorenie budúcej kúpnej
zmluvy, medzi žalovanými, kupujúcich (v zmluve o budúcej zmluve neuvedený) nahradil žalobcami a
subjektom financujúcim kúpu týchto nehnuteľností. Ďalej uviedol, že žalobcovia bez právneho dôvodu

ďalej užívajú nehnuteľnosť. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 14.1.2025 uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavreli strany sporu
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa žalobcovia zaviazali, že kúpia v nej uvedenú nehnuteľnosť.
Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že peniaze na kúpu bude mať do XX.XX.XXXX, kedy pripraví kúpnu

zmluvu. Následne predložila kúpnu zmluvu, kde už ona nefiguruje ako kupujúci a nie je v nej spomenutá
ani okrajovo. Žalobkyňa sa stretnutiu s predávajúcimi bráni, vypína telefón. Už druhý rok užíva ich
nehnuteľnosť, pričom neplatí ani nájom a ani energie.7. Vzhľadom na to, že vyriešenie sporu zmierom by mohlo predísť ďalším sporom (viď konanie o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti medzi žalovanými - spor vedený
pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6C/3/2025, ako aj spor o zaplatenie nájomného medzi

žalovanými a žalobcami), súd opakovane nariaďoval predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa však
ani raz nedostavili žalobcovia.

8. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 23.4.2025 žalovaný v 1. rade v podstatnom zotrval na vyjadrení
k žalobe s tým, že žalobcovia mali dostatok času, aby prišli so zmluvou a uhradili kúpnu cenu. Žalovaná v

2.radeokreminéhouviedla,žeplatíenergietýkajúcesapredmetnejnehnuteľnostiažekpodpisuzmluvy
o budúcej zmluve došlo XX.X.XXXX. Ďalej uviedla, že dňa XX.X.XXXX došlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy, má záujem dom čím skôr predať a nestretávať sa na súde. Žalovaný v 4. rade sa stotožnil s
názorom žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 3. rade uviedol, že celý čas mienili uzavrieť kúpnu zmluvu a
nie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Brat mu povedal, že bolo im tvrdené, že žalobcovia majú peniaze
vo fondoch, ktoré im budú vyplatené v októbri a dom kúpia.

9. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 21.7.2025, pričom ani na uvedené pojednávanie sa
nedostavili žalobcovia, preto súd postupujúc podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

10. Na nariadenom pojednávaní súd vec prejednal, oboznámil sa s obsahom žaloby, obsahom všetkých

vyjadrenístránvoveci,akoajrealizovalvýsluchsvedkaA.G.apostupompodľa§204CSPsaoboznámil
aj s ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po vykonaní navrhovaných dôkazov stranami
sporu zistil nasledovné:

11. Zo žalobcami pripojenej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX plynie, že žalovaní v

1.-4. rade sa ako budúci predávajúci a žalobcovia 1.-2.rade ako budúci predávajúci vzájomne zaviazali
uzavrieť samostatnú budúcu kúpnu zmluvu k predmetom kúpy a riadne a včas splniť záväzky z tejto
zmluvy.Ďalejvčlánku I.predmetutejtozmluvybolouvedené,žebudúcipredávajúcisúpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce N., zapísaných v katastri
nehnuteľnosti odboru katastrálneho odboru OÚ M. na LV č. XXX, a to: rodinný dom súpisné číslo XXX,

postavenýnaparceleregistraCKNparc.č.XXXzastavanáplochaanádvorie;parcelaregistraCKNparc.
č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra CKN parc. č.
XXX,ovýmereXXXm2,druhpozemkuzáhrada,pričomkaždémuznichprislúchaspoluvlastníckypodiel
v pomere 2/8 a že záväzok zmluvných strán bude splnený aj v prípade, že budúci kupujúci zabezpečia
uzavretie budúcej zmluvy medzi budúcimi predávajúcimi, kupujúcimi a subjektom financujúcim kúpu

týchto nehnuteľnosti.

12. Podľa článku II. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve: „Účastníci tohto zmluvného vzťahu sa zaväzujú, že
uzavrú v lehote do XX.XX.XXXX za podmienok dojednaných v tejto zmluve kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bude prevod nehnuteľnosti špecifikovaných v článku I zmluvy z budúcich predávajúcich na

budúcich kupujúcich. Obsah tejto zmluvy je pri uzatváraní budúcej kúpnej zmluvy záväzný pre všetky
zmluvné strany. Zmluvné strany si na základe vzájomnej dohody stanovili kúpnu cenu za predmetné
nehnuteľnosti na 86.000,- € (slovom: osemdesiatšesťtisíc eur). Zmluvné strany sa dohodli, že budúci
kupujúci so súhlasom budúcich predávajúcich sú oprávnení v premete zmluvy realizovať nasledujúce
úpravy – drobné úpravy nemajúce charakter stavebných úprav (náter okien, dverí, rekonštrukcia

kúpeľne, kuchyne, vlastné náklady budúcich kupujúcich“.

13. Podľa článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve: „Záväzok všetkých účastníkov uzavrieť budúcu
kúpnu zmluvu zanikne: pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci zmluvného vzťahu vychádzali, sa do takej
miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa budúca kúpna zmluva uzavrela; písomnou

dohodou zmluvných strán; márnym uplynutím času dohodnutého podľa čl. II zmluvy“.

14. Z nedatovanej a nepodpísanej Kúpnej zmluvy (čl. 52- 59 spisu) predloženej žalovanými (ďalej aj
„kúpna zmluva“ plynie, že táto bola vypracovaná pre zmluvné strany, a to žalovaných v 1.-4. rade ako
predávajúcich a spoločnosť BizPartner Investments, j.s.a., zastúpenú ďalšou treťou osobou A. E. H., C.

H., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K.. V článku 2 zmluvy boli označené nehnuteľnosti, ktoré
mali byť predmetom prevodu. V článku 3 zmluvy bolo uvedené, že: „Predávajúci predáva nehnuteľnosti
uvedené v čl. 2. zmluvy so všetkými právami a povinnosťami v stave v akom sa v čase uzavretia kúpnej
zmluvy nachádza do výlučného vlastníctva kupujúceho. Kupujúci kupuje predmetnú nehnuteľnosť sovšetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými do svojho
výlučného vlastníctva. Zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu
za predmetné nehnuteľnosti na: 86.000 € (slovom: osemdesiatšesť tisíc eur). Zmluvné strany dohodli

podmienky splatenia kúpnej ceny nasledovne: a) Kupujúci zaplatí kúpnu cenu vložením tejto sumy do
notárskej úschovy na notárskom úrade určenom Kupujúcim, a to najneskôr do troch pracovných dní od
uzavretia tejto Zmluvy, pričom podmienky vyplatenia /uvoľnenia/ kúpnej ceny sa budú riadiť výlučne
touto zmluvou a zápisnicou o prijatí peňazí do notárskej úschovy“.

15. Žalobcovia a žalovaní dňa XX.X.XXXX uzatvorili tiež nájomnú zmluvu na dobu od X.X.XXXX A.
XX.XX.XXXX s tým, že platnosť tejto nájomnej zmluvy stráca účinnosť naplnením ustanovení Zmluvy o
budúcej zmluve uzavretej dňa XX.X.XXXX.

16. V článku II. nájomnej zmluvy zmluvné strany vymedzili predmet nájmu a to rodinný dom na adrese
N., H. XXX P. Q. XXX/XX. Zároveň si v tomto článku dohodli – „2. Dom v zmysle platných predpisov

pozostáva z týchto miestnosti a príslušenstva: 4 izby, kuchyňa, predsieň, chodba, kúpeľňa, WC, komora
a 3 pivničné miestnosti s celkovou podlahovou plochou: cca 150 m2 k tomu priestory drevárne, dvora
a záhrady. 3. Dom je ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy spôsobilý k riadnemu užívaniu, čo nájomca
potvrdzuje svojim podpisom na tejto listine. 4. Prenajímateľ je povinný dom a jeho príslušenstvo
udržiavať v stave spôsobilom na jeho riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný nerušený výkon práv

spojených s užívaním domu. 5. Drobné opravy v dome súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené
s bežnou údržbou, vykonáva a hradí nájomca (Nariadenie vlády č. 87/95 Z. z.)., 6. Nájomca zodpovedá
za všetky škody, ktoré v dome a na zariadeniach domu spôsobí sám, členovia jeho domácnosti,
alebo osoby, ktorým prenechá dom do užívania, na základe predchádzajúceho písomného súhlasu
prenajímateľa. 7. Nájomca je povinný umožniť prenajímateľovi vstup do domu za účelom odstránenia

závad, ktoré bránia v riadnom užívaní domu za účelom vykonania prác nevyhnutných pre uvedenie do
užívania takých zriadení resp. technológií, ktorých zavedenie je potrebné podľa platnej právnej úpravy“.

17. V článku III. nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za nájom nehnuteľnosti a to platby:
„1. Nájomné 1,00 €; 2. preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu: a) ÚK (spotreba plynu na

kúrenie, varenie) 30,00 €; b) elektrina 30,00 €; c) vodné a stočné 5,00 €. Mesačná úhrada spolu: 66,00 €/
mesačne. Stavy elektromera, plynomera a vodomera odčítané dňa 10.06.2023: -stav elektromera: 3780;
-stav plynomera: 17180,479; - stav vodomera: 206“.

18. Svedok A. G. na pojednávaní dňa 21.7.2025 okrem iného uviedol, že žalobkyňa v 2. rade si od neho

a od G. E. požičala peniaze, ktoré mu nevrátila, o čom bolo rozhodnuté aj súdom. Zároveň uviedol, že
žalobcovia nevyplácali ani viacerým dodávateľom, nezaplatili cenu dodaných okien, taktiež za vykonané
manuálne práce rôznym pracovníkom u žalobcov.

19. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 5C/38/2024-110 zo dňa

13.5.2025plynie,žežalobkyniv2.radebolauloženápovinnosťzaplatiťžalobcovivuvedenomkonaní(K.
G. E.) sumu 7.000 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 7.000 eur od 8.9.2024 do zaplatenia
a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň voči nej bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,89 %.

20. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 6C/35/2024-36 zo
dňa 15.8.2024 (právoplatným dňa 26.9.2024) bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (A. G.)
sumu 14.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14.000 eur od 10.8.2023
do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 634,94 eur a ostatné trovy konania
vo výške 840 eur.

21. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovaných plynie, že žalobcovia neuhrádzajú žalovaným
ani riadne nájomné. Z vyúčtovacej faktúry SPP za dodávku elektriny zo dňa 21.1.2021 plynie, že na
základe skutočnej spotreby a zmluvy XXXXXXXXXX za obdobie 24.12.2024-10.1.2025 je výsledkom
nedoplatok vo výške 402,43 eur. Z faktúry za dodávku plynu zo dňa 30.11.2024 za fakturačné obdobie

1.10.2023 - 9.9.2024 vyplýva, že pre odberné miesto: H. XXX P. XX, XXXXX N. vznikol nedoplatok vo
výške 1151,50 Eur.
22. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

25. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

26. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

27. Rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle predpokladá existenciu vecnej legitimácie, teda
právneho vzťahu, z ktorého táto povinnosť vyplýva. Povinnosť urobiť prejav vôle môže vyplývať zo
zákona na základe výslovnej dikcie umožňujúcej nahradenie prejavu vôle (napr. § 715 OZ, § 719 ods.
2 OZ, § 29 ods. 4 BytZ) alebo iného ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť k určitému prejavu vôle (napr.

§ 603 ods. 3 OZ). Povinnosť urobiť prejav vôle môže taktiež vyplývať z právneho úkonu. V praxi pôjde
často o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej zmluve. (B., K., F., E.. § 229 [Rozsudky nahrádzajúce
prejav vôle]. In: B., K., R., I., M., E., K., I., M., E., S., K. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 921, marg. č. 2.)

28. Z hľadiska typu žaloby ide o žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP.

29. Charakter žaloby ako žaloby na plnenie vyplýva z hmotnoprávnej vecnej legitimácie týchto žalôb, ako
aj z procesného rámca. Z hľadiska vecnej legitimácie je zrejmé, že úspešná žaloba o urobenie prejavu
vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle. Ide teda o

žalobu uplatňujúcu splnenie povinnosti. Ide o rozsudok na plnenie, pretože nie samotný rozsudok, ale
až prejav vôle (nahradený fikciou) zakladá práva a povinnosti strán. V praxi sa taktiež objavuje otázka
formulácie petitu. Správne formulovaný petit (napr. v prípade povinnosti uzavrieť zmluvu zo zmluvy o
budúcej zmluve) má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia: … “ V každom
prípade je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol v žalobe presne predformulovaný. Nepostačí

všeobecne formulovaný petit napr. na „uzatvorenie kúpnej zmluvy“, obsah tejto zmluvy musí byť v petite
vymedzený. (B., K., F., E.. § 229 [Rozsudky nahrádzajúce prejav vôle]. In: B., K., R., I., M., E., K., I.,
M., E., S., K. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 921-923, marg. č.
3-4.) Rozsudok pritom nahrádza prejav vôle, teda právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku,
zmene alebo zániku zapísaného práva. Nejde o určenie existencie zapísaného práva.

30. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo
výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá
sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Ak vo výroku rozsudku nie je presádzaný pozemok náležite

individualizovaný (údajom o obci, parcelným číslom katastrálneho územia, prípadne aj údajom o jeho
druhu a výmere) a ak tento výrok neobsahuje ani údaj o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť
nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy. (C. XX/XXXX).

31. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu

na začatie konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne; sám
však nemôže obsah zmluvy modifikovať. V prípade opačného postupu však nejde o porušenie zákona
v ustanovení § 153 ods. 2 OSP, ale v ustanovení § 161 ods. 3 OSP. (Sborník stanovisek, zpráv o
rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, sv. IV, vydal NS ČSSR
nákladem SEVT, Praha 1986, s. 381.)

32. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 109/2004: „Je vylúčené, aby súd pri
rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) neurčité, prípadne chýbajúce podstatné
náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v
zmysle § 35 OZ.“

33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 274/2004, ZSP 65/2007: „Dohoda o uzavretí
budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) zakladá medzi zmluvnými subjektmi zmluvnú (kontraktačnú)
povinnosť, a to spravidla na obidvoch stranách zmluvných subjektov; nemožno však vylúčiť povinnosťlen na strane jedného zmluvného subjektu. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové
a formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva; keď pôjde o predaj nehnuteľnosti,
dohoda už musí po obsahovej a formálnej stránke celkom vyhovovať nielen príslušným ustanoveniam

Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom. Kúpna cena musí byť vymedzená uvedením
peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť. Ak má byť rozsudkom súdu
nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto
zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah
pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku.“

34. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle ( § 161 ods. 3 OSP) súd nemôže nič na podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne
v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované
výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve ( § 35 Občianskeho zákonníka).
(Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre, H. E. H. G., T., E. E. M.). (B., K., F., E.. § 229

[Rozsudky nahrádzajúce prejav vôle]. In: B., K., R., I., M., E., K., I., M., E., S., K. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 929.)

35.Žalobenebolomožnévyhovieťzdôvodu,ženaprieknámietkeprávnehozástupcužalovanejv2.rade
už vo vyjadrení k žalobe, ako aj právnych zástupcov žalovaných v 1. a 3. rade a aj po poukaze súdu na

záverysúdnejpraxeotom,žeobsahomzmluvymusiabyťrovnaképodmienkyakoboliuvedenévzmluve
o budúcej zmluve a že súd o žalobe môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne,
že nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy, dopĺňaním podstatných náležitostí s tým, že žalobný
návrh pri takom spôsobe vymedzenia, nie je spôsobilý na vyhovenie, právny zástupca žalobcov návrh
neupravil. Treba zdôrazniť, že tu ide o klasický kontradiktórny spor so zásadou koncentrácie a rovnosti

strán, kde za svoj výsledok sporu je zodpovedná výlučne tá ktorá sporová strana.
36. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/47/2022, bez toho, aby
bolo potrebné rozvíjať akademickú polemiku o tom, či je žaloba o nahradenie prejavu vôle žalobou na
plnenie alebo osobitným typom žaloby, je zrejmé, že žaloba o nahradenie prejavu vôle nie je klasickou
žalobou o splnenie povinnosti, ktorú by bolo možné relatívne voľne ( aj keď vždy v intenciách žalobcom

požadovaného plnenia) preformulovať. Naopak, tu ide o vstup súdu do mechanizmu kontraktácie
zmlúv a zmluvnej voľnosti strán. Súd môže ( za splnenia podmienok podľa hmotného práva) vstúpiť
do zmluvnej voľnosti žalovaného ( to je podstata rozhodnutia súdu nahrádzajúceho prejav vôle,
resp. ukladajúceho povinnosť prejavu vôle), nemôže však vstupovať do zmluvnej voľnosti žalobcu.
Podľa najvyššieho súdu na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe

na nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť,
dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu
uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže
modifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí (G., H., M. J.: Nahradenie
prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre. In: „Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy

súdov do kontraktačného procesu“. Pezinok : Justičná akadémia Slovenskej republiky. 2013, s. 17).
Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy. Neobstojí
analógia s bežným kontraktačným mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy, keď adresát návrhu môže
návrh modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou súhlasí, dôjde k uzavretiu takto modifikovanej
zmluvy.Súdtotižniejezmluvnoustranou,aleverejnýmorgánom,ktorýautoritatívnerozhodujeoprávach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Súd teda môže vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu
vôle len vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať súdom nahradený prejav vôle, spĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre jeho platnosť a neobchádza zákon ani iné súdne
alebo úradné rozhodnutia.

37. Naviac súd zdôrazňuje ustanovenie § 160 ods. 3 písm. b) CSP, podľa ktorého „poučovaciu povinnosť
podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou
alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.“ Rovnako tak možno spomenúť ustanovenie článku
11 ods. 3 CSP: „Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,

považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.“, preto
pri zastúpení advokátom súd nemôže poskytovať poučenia a nahrádzať obsah žaloby a právneho
úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných. Tým by sa
v podstate činnosť súdu rovnala nahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné prepriamy rozpor takého postupu s pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku
i s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania. (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6Co/869/2014, ktorý bol preskúmaný v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR vo

veci sp. zn. III. ÚS 445/2016) Aj Ústavný súd pri prieskume týchto záverov v bode 20 odôvodnenia
uznesenia sp. zn. III. ÚS 445/2016 uviedol, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže
nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať, či upresňovať, je vylúčené, aby
neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu boli
napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Podľa záverov ústavného súdu v spomenutom

uznesení jeho 21 bode, pritom aj nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších podmienok pre
žalovaného oproti pôvodnej zmluve bola by aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd nie
je zástancom prepjatého formalizmu (za tým účelom vykonal opakovane aj predbežné prejednania
sporu, aby uzavretím zmieru došlo aj k sanácii procesných nedostatkov), avšak zároveň je nutné
dodržaťprocesnépredpisy.Preformulovaniepetitužalobysúdomtuboloneprípustné.Podľarozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/245/2020 akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom

by mal žalobca formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v spore úspešný, presahuje rámec poučovacej
povinnosti zakotvenej v Civilnom sporovom konaní. Súd má za to, že žalobcom sa nepodarilo petitom
navrhovaného rozsudku dať zadosť hmmotnoprávnej úprave, čo je už podľa spomínaného názoru
Ústavného súdu aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby, bolo uvedené dôvodom na zamietnutie
žaloby.

38. Vzhľadom na uvedené po oboznámení sa s obsahom žaloby, obsahom všetkých vyjadrení strán vo
veci a po vykonaní navrhovaných dôkazom stranami sporu, súdu neostávalo nič iné len žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

39. Medzi stranami nebolo skutkovo sporné, že zmluvou o budúcej zmluve sa žalovaní zaviazali previesť

na žalobcov nehnuteľnosti tam uvedené, pričom si dohodli kúpnu cenu 86.000 Eur s tým, že kúpnu
zmluvu uzavrú do XX.XX.XXXX. Následne bol žalovaným v 1. rade predložený návrh kúpnej zmluvy
s iným subjektom (BizPartner Investments j.s.a.) ako bol uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve
a zároveň žalovaní namietali, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých účastníci pri
vzniku záväzku vychádzali, preto od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Namietali, že žalobcovia sú platobne neschopní a svoju solvenciu nepreukázali, o čom svedčí aj
skutočnosť, že zmluvu mala uzatvárať s nimi tretia osoba neúčastná zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

40. Okrem už vyššie uvedeného dôvodu, že navrhovaná zmluva nezodpovedala z hmotnoprávneho
hľadiska podmienkam zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nemala náležitosti, ďalším dôvodom na

zamietnutie žaloby boli aj nasledovné skutočnosti.

41.Podľa§50aods.1-3Občianskehozákonníkaúčastnícisamôžupísomnezaviazať,žedodohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej
doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo

nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká,
pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

42. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka sa môžu zmluvné strany zmluvne dohodnúť, že v budúcnosti

uzatvoria zmluvu. Takáto zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať podstatné náležitosti
budúcej zmluvy, ktorú sa v budúcnosti zaväzujú uzatvoriť.

43. Navrhovateľom a teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nahradenie prejavu
vôle súdnym rozhodnutím môže byť iba účastník zmluvy o budúcej zmluve, teda ten ktorého prejav vôle

na uzavretie zmluvy je daný a aj prejavený spôsobom, ktorý právny poriadok požaduje.

44. Ďalšou zásadnou otázkou je, že v takomto prípade sa môže nahradiť prejav vôle jednej zo zmluvných
strán iba za podmienky, že je nepochybné a preukázateľné, že účastník mal vôľu a podľa hmotného
práva aj povinnosť svoju vôľu prejaviť a tak uzavrieť zmluvu.

45. V praxi tak časti vzniká povinnosť uzavrieť (konečnú) zmluvu na základe zmluvy o budúcej zmluve
(§ 50 a OZ).46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 1960/2011: „Smlouva o uzavření budoucí
smlouvy podle § 50a ObčZ zakládá smluvní povinnost jednoho či obou jejích účastníků. Pokud se
subjekt zaváže k uzavření dvoustranného právního úkonu, lze tuto povinnosti vymáhat pouze žalobou

na nahrazení projevu vůle. Taková žaloba však nepřichází v úvahu, jestliže budoucí smlouvu má uzavřít
osoba odlišná od účastníků smlouvy o budoucí smlouvě.“

47. Podľa odbornej spisby celá budúca zmluva musí byť poňatá do výrokovej časti rozhodnutia. (B., K..
§ 50a [Pactum de contrahendo]. In: B., K., A., J., M., E., R., K., I., R., S., K. a kol. Občiansky zákonník

I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 482, marg. č. 3.)

48. V odseku 3 ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka zakotvil zákonodarca tzv. klauzulu „rebus
sic stantibus“. Podstata tejto klauzuly je, že v definovaných prípadoch záväzok trvá, s výhradou, že
okolnosti, z ktorých strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní, sa do tej miery nezmenia, že tento
skutkový stav bude viesť k zániku pôvodného záväzku. Záväzok teda trvá s „výhradou nezmenených

pomerov“ .Aj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zanikne, ak dôjde k takej intenzite zmeny pôvodných
skutkových či právnych okolností, že by nebolo spravodlivé trvať na uzatvorení budúcej (realizačnej
či hlavnej) zmluvy. Existencia týchto okolností musí byť posudzovaná objektívne, nestačí teda zmena
v oblasti „chcenia či nechcenia“ jednej zo zmluvných strán. Spravidla pôjde o ekonomické pomery na
strane povinnej osoby, no nie sú vylúčené ani osobné dôvody.

49. Naviac z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že zmluva o budúcej zmluve v článku I obsahuje
ustanovenie cit.: „Záväzok zmluvných strán bude splnený aj v prípade, že budúci kupujúci zabezpečia
uzavretie budúcej kúpnej zmluvy medzi budúcimi predávajúcimi, kupujúcimi a subjektom financujúcim
kúpu týchto nehnuteľností.“, ktoré súd posúdil v zmysle kritérií posudzovania platnosti tejto časti

právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

50. Pri posudzovaní tohto článku a jeho platnosti sa súd riadil nasledovnými úvahami:

51. Podstata zmluvy o budúcej zmluve spočíva v tom, že sa jej subjekty zaväzujú, že do stanovenej

doby uzavrú určitú zmluvu. Nesplnenie záväzku uzavrieť dohodnutú zmluvu prináša účastníkom zmluvy
o budúcej zmluve právo domáhať sa na súde žalobou o nahradenie prejavu vôle, aby druhej strane
bola uložená povinnosť zmluvu uzavrieť. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky podstatné
obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným
náležitostiam právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Medzi významné požiadavky na právne úkony patrí náležitosť vôle a jej prejavu. Náležitosti prejavu
vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma prejavu. Nezrozumiteľný je prejav
vtedy, ak ho nemožno zistiť ani výkladom, čo ním malo byť vyjadrené. Určitosť prejavu sa týka jeho
obsahovej stránky; neurčitý prejav je síce zrozumiteľný, avšak neistý je jeho obsah. Neurčitosť môže
byť odstránená výkladom podľa § 35 Občianskeho zákonníka, avšak výkladom (podľa citovaného

ustanovenia) nemožno dopĺňať to, čo právny úkon (v tomto prípade zmluva zo dňa XX.X.XXXX) v
skutočnosti neobsahuje. Pokiaľ nemožno uvedený nedostatok odstrániť týmto spôsobom, ide o právny
úkon neplatný. S ohľadom na povahu kontraktačnej povinnosti predpisuje zákon písomnú formu zmluvy
o budúcej zmluve, ktorá musí pod sankciou neplatnosti obsahovať dojednania ako o podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy, tak aj o dobe, do kedy má byť táto zmluva uzatvorená. Súdna prax

sa ustálila v názore, že ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená
písomná forma, musí byť jej určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle
zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je
zrejmé z jeho textu (viď tiež argumentačne podporne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 7. 1996,
sp. zn. 3 Cdon 227/96). Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle

by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného
zmluvnéhovzťahu.Zuvedenéhopreprejednávanúvecvyplýva,žeprevyriešenieotázkyurčitostizmluvy
o budúcej zmluve, resp. predovšetkým jej časti týkajúcej sa článku I zmluvy je zásadným, že podľa
názoru súdu vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedené ustanovenie
neplatné pre jeho neurčitosť, ktorá tkvie v tom, že v ňom nie je (nepochybným spôsobom) vymedzené,

kto má byť treťou osobou, financujúcim subjektom, s ktorým má byť uzavretá kúpna zmluva, zdôrazniac
na kúpu nehnuteľnosti (nevyhnutnosť dostatočného označenia účastníka zmluvného vzťahu v zmysle
katastrálneho zákona) namiesto budúcich kupujúcich. Z nerozporovaných vyjadrení žalovaných plynie,
že sa tak mali dozvedieť až pred predložením kúpnej zmluvy na podpis, pričom s nimi tento subjektvôbec nejednal. (viď argumentačne na podporu rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Odo 1204/2005. Pozn.
Pri odôvodňovaní rozhodnutia na podporu právnej argumentácie súd využíval vo väčšom rozsahu aj
mimoriadne obohacujúcu a náležitú judikatúru a rozhodnutia vyšších súdnych inštancií Českej republiky,

a to vzhľadom na spoločnú historickú skúsenosť v spomínanom období a v tejto oblasti treba zdôrazniť,
žeajrovnakúprávnuúpravuplatnúaúčinnúnacelomúzemíČeskejaSlovenskejrepubliky,(ažnásledne
došlo v Českej republike k prijatiu „nového“ Občianskeho zákonníka), preto mal za to, že aj podnetné
závery z nej plynúce sú plne použiteľné na daný skutkový stav). Pokiaľ sa subjekt zaviaže k uzatvoreniu
zmluvy (dvojstranného právneho úkonu), možno túto povinnosť vymáhať len žalobou o nahradenie

prejavu vôle. Takáto žaloba však neprichádza do úvahy, ak budúcu zmluvu má uzavrieť osoba odlišná
od účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu so spoločnosťou BizPartner
Investments j.s.a. tak nie je vymáhateľný a takáto zmluva by bola v uvedenom článku I neplatnou aj z
toho dôvodu, že svojím obsahom v tejto časti odporuje zákonu. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
31.5.2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002, tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.3.2011, sp. zn. 33 Cdo
4789/2009).

52. Súd teda uzatvára, že predložená kúpna zmluva aj to len žalovanými (nedatovaná nepodpísaná),
a nie samotnými žalobcami, ktorá mala byť podľa žalobcov zmluvou, ktorá mala nahradiť prejav vôle
strán sporu, bola len zmluvou so subjektom (BizPartner Investments j.s.a.), ktorý jednak nie je stranou v
tomto spore (v takom prípade, ak žalobcovia odkazovali na uvedenú zmluvu, by tu bol nedostatok vecnej

legitimácie), keďže žalobu podali žalobcovia, ale ani nebol účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o
budúcej zmluve zo dňa XX.X.XXXX. Na druhej strane, ak by mal súd nahradiť prejav vôle žalovaných
vo vzťahu k žalobcom, pričom tu nebol splnený ani aspekt žalobcami pripojeného dokumentu, ktorý túto
vôľu mal nahrádzať, vykonaným dokazovaním bol riadne preukázaný zánik záväzku, nakoľko okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo

požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Ide zásadne o finančné pomery žalobcov (ekonomické, ktoré
zásadne neboli známe v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve), kde vykonaným dokazovaním,
výsluchom svedka A. G., ako aj pripojeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno a platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, tiež faktúrami s
nedoplatkami a nerozporovanými tvrdeniami žalovaných o zásadnej insolvencii žalobcov (viď výsluch

svedka A. G. a právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno) bola
preukázaná zásadná zmena okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali. Žalobcovia
solvenciu v priebehu celého konania nepreukázali a ani tvrdenia žalovaných nerozporovali. Tu treba
na dôvažok spomenúť, že tieto úvahy nebolo potrebné ďalej rozvádzať, keďže žalobcami tvrdená a
predložená kúpna zmluva (neobsiahnutá v petite žaloby) sa mala týkať tretieho subjektu, ktorý ani nebol

účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ani účastníkom tohto konania.

53.Nazákladeuvedenéhosúdžalobuakonedôvodnúzamietol.Nadôvažokuvádza,žetotorozhodnutie
žiadnym spôsobom neobmedzuje ďalšiu zmluvnú voľnosť strán sporu pri uzatvorení novej zmluvy.

54. Ešte záverom pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu žalovaného v 3. rade na doplnenie dokazovania
na oboznámenie faktúry č. XXX-XXXX od pána E. P., E. - firmy na dodávku okien pre D. B. vo
výške 2800 eur ako dôkaz, ktorú na pojednávaní predložený fyzicky nebol, súd takýto návrh zamietol,
keďže vzhľadom na realizované dokazovanie by bolo nehospodárnym jeho vykonanie, keďže by len
potvrdzoval zistené skutočnosti o nesolventnosti žalovaných a rovnako tak nebol predložený do dňa

pojednávania, preto tento návrh súd zamietol.

55. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

61. Pokiaľ ide o trovy konania súd postupujúc podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovaným

v 1. -4. rade oprávneným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a
2. rade povinným spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.