Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200207
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624200207.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Slovinským, sídlo
kancelárie Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, proti žalovanému: E. F. XX, D. XX, A.: XX XXX
XXX, právne zastúpenému JUDr. Tomášom Jaškom, advokátom so sídlom Duklianska 587/7, 052 01
Spišská Nová Ves, v konaní o určenie, že Uznesenia č. 1 až 11. prijaté na zhromaždení E. G. H. F. XX,
so sídlom XXX XX D. XX, IČO: XXXXXXXX, konaného dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod. sú
neplatné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 15.01.2024 žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že Uznesenia
č. 1 až 11. prijaté na zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX konaného dňa 17.12.2023 so
začiatkom o 14:00 hod. sú neplatné a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že je ako vlastník bytov č. X, I. XX J. I. XX v bytovom dome so
súpisným číslom XX, k.ú. D. členom Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX (t.j. žalovaného). Žalovaný je
právnickou osobou a vykonáva správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Dňa 17.12.2023
sa v pivničných priestoroch vchodu č. X bytového domu D. XX konalo zhromaždenie vlastníkov bytov.
Predmetom schôdze bola predovšetkým voľba nového predsedu, členov rady, vydanie poverenia na
zápis do registra. O priebehu schôdze bola spísaná zápisnica. Z priebehu samotného zhromaždenia
žalobca nadobudol dojem, že SVB (žalovaný – poznámka súdu) nepostupovalo v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Po nahliadnutí do zápisnice zo zhromaždenia žalobca zistil, že sa
zhromaždenie konalo v rozpore so zákonom a zápisnica neobsahuje zákonom stanovené náležitosti.
Na zhromaždení sa zúčastnilo 17 vlastníkov, z toho bolo prítomných 13 vlastníkov a 4 splnomocnenci.
Okrem vlastníkov bytov bola prítomná aj verejnosť, a to pani J. H., ktorá nie je vlastníčkou bytu v bytovom
dome so súpisným č. 82, k.ú. D., a teda nie je ani osobou oprávnenou zúčastniť sa zhromaždenia
E. F. XX a už vôbec nie je oprávnená akokoľvek zasahovať do priebehu zhromaždenia. Táto osoba
napriek skutočnosti, že vôbec nemala byť prítomná na zhromaždení, do priebehu schôdze zasahovala,

obviňovala žalobcu so slovami, že je starý, chorý a že „dostane po hlave“. Ďalej sa dožadovala, aby sa
žalobca vzdal svojej kandidatúry na predsedu SVB F. XX. Žalobca má za to, že aj táto skutočnosť neskôr
ovplyvnila výsledky hlasovania. Ďalej žalobca uviedol, že zápisnica o priebehu zhromaždenia nemá
zákonom stanovené náležitosti, pretože pri prezenčnej listine absentujú predložené splnomocnenia,ktoré je v súlade s novou úpravou obsiahnutou v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
nevyhnutné priložiť k zápisnici. Zvolený overovateľ zápisnice, tú zápisnicu odmietol podpísať, o čom
svedčí aj písomný dokument – Dôvod nepodpísania zápisnice zo dňa 29.12.2023, ktorý tvorí prílohu

zápisnice, pričom žalobca v žalobe bližšie opísal dôvody uvádzané overovateľom. Aj táto skutočnosť,
teda odmietnutie podpísania zápisnice overovateľom, potvrdzuje názor žalobcu o nezákonnosti prijatých
uznesení zhromaždenia. Žalobca považuje prijaté uznesenia za neplatné, a to pre rozpor so zákonom (§
14a ods. 5 a § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. NR SR o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /
ďalej v texte len ako „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“/). Citujúc § 14 ods. 2 a ods.

3, § 14a ods. 5 prvé dve vety, ods. 6 a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobca v žalobe
uviedol, že pri tomto type žaloby z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo
je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu
je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. S ohľadom na neplatnú formu
zápisnice, nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí, ktoré sú vyššie popísané, závažné rozpory

so zákonom, navrhol rozhodnúť v zmysle ním formulovaného petitu žaloby.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže
predmetom konania je návrh vlastníka bytu (ťažko ale možno povedať, že prehlasovaného, pri všetkých
uzneseniach) na určenie neplatnosti hlasovania, v takomto prípade pasívna vecná legitimácia v spore

svedčí všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome súpisné č. XX D., ktorých žalovaný môže iba
zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Pasívne legitimovaní sú tak všetci vlastníci bytov,
nakoľko prípadné rozhodnutie súdu by bolo pre všetkých záväzné. Zároveň vo vyjadrení namietol
aj aktívnu vecnú legitimáciu u žalobcu nakoľko táto podľa žalovaného u žalobcu chýba vo vzťahu k
uzneseniam schôdze vlastníkov, pri ktorých hlasoval za resp. sa zdržal hlasovania. V danom prípade ide

o všetky Uznesenia s výnimkou Uznesenia č. 10, ktorým nebol schválený návrh o znížení preddavku do
fondu prevádzky, údržby a opráv z 1,00 EUR/m2 na 0,30 EUR/m2 od 01.02.2024, keďže iba pri tomto
Uznesení hlasoval žalobca za. Na to, aby žalobca mohol takúto Žalobu podať, musí mať postavenie
prehlasovaného vlastníka bytu o čom má v danom prípade žalovaný závažné pochybnosti. Žalobca
počas predmetnej schôdze vlastníkov bytov, ktorej uznesenia žalobou napáda, zaspával a bolo ho

potrebné upozorňovať, kedy a o čom hlasuje. Ani z obsahu žaloby nevyplýva, že by žalobca v priebehu
schôdze aktívne niečo namietal.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej k účasti pani J. H. uviedol, že ju nemožno považovať za verejnosť, nakoľko
býva v byte č. 9, v ktorom má právo doživotného užívania. Byt vlastní jej neter, ktorá ho získala
titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena. Pani H. sa vždy zúčastňovala zasadnutí

zhromaždenia ako splnomocnenkyňa vlastníčky bytu s tým, že splnomocnenie na hlasovanie na
zasadnutiach zhromaždenia bolo po dožadovaní bývalej predsedníčky H. K. I. uložené u nej, resp.
uložené v agende žalovaného spoločenstva. Nakoľko p. H. I. predsedovi A. B. neodovzdala celú agendu
spoločenstva, splnomocnenie pre p. H. ostalo u p. H. I.. O znemožnení hlasovania sa p. H. dozvedela až
na zasadnutí konanom dňa 17.12.2023, kedy jej to oznámil p. H. L. I.. Nakoľko na tomto zasadnutí nikto

nežiadal o odchod p. H. zo zasadnutia, nevznikla potreba hlasovať o jej zotrvaní na zasadnutí. Jedinou
pripomienkou bolo, že p. H. nebude môcť hlasovať, čomu sa vyhovelo.
K nezverejneniu zápisnice do 7 dní žalovaný uviedol, že zápisnica bola zverejnená vyvesením až
29.12.2023. Zároveň uviedol, že nie je jeho povinnosťou zverejňovať zápisnice, ale ide o povinnosť
toho, kto zasadnutie zvolal podľa na § 14a ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov.

K nepodpísaniu zápisnice overovateľom žalovaný uviedol, že je zákonným právom v zmysle § 14 odsek
5 Zákona o vlastníctve bytov overovateľa zápisnice takúto zápisnicu nepodpísať, pričom zákon takémuto
overovateľoviukladápovinnosťkuzápisnicipriložiťdôvodynepodpísania;avšaknepodpísaniezápisnice
automaticky neznamená, že zápisnica, resp. uznesenia zhromaždenia sa stávajú nezákonnými
ako žalobca tvrdí. Navyše overovateľ neuviedol ako dôvod nepodpísania porušenie zákona alebo

protiprávne konanie, ale len skutočnosti, ktoré by sa dali zhrnúť ako „komplikované susedské vzťahy,“
kedy dochádza k nedorozumeniam medzi susedmi a následným vysvetlením danej situácie. Sám
overovateľ svoje pripomienky žiadal dopísať iba do časti diskusie a netýkali sa samotného obsahu
Uznesení.

4. Žalobca v písomnej replike vo vzťahu k svojej aktívnej vecnej legitimácii poukazujúc na svoju žalobu
uviedol, že právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Citujúc § 40a Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že dovolať sa relatívnej neplatnosti jeoprávnená osoba, ktorá je napadnuteľným právnym úkonom dotknutá na jej právach. Je nepochybné,
že práva žalobcu, ktorí má záujem na chode SVB ako člen SVB, boli dotknuté.
Ďalej v replike uvádzal, že schôdzu vlastníkov bytov E. F. XX zvolal dňa 9.12.2023 A. M. B. - predseda

SVB vyvesením oznamu na štyroch vchodových dverách bytového domu D. XX , v znení bližšie
popísanom v replike. Zápisnicu a výsledok hlasovania (uznesenia č. 1 až č. 11) schôdze vlastníkov SVB
F. XX konanej dňa 17.12.2023 zverejnil A. M. B. – predseda SVB F. XX až 29.12.2023, teda 12 dní
od konania schôdze vyvesením zápisnice na nástenke pri vchodových dverách v každom zo štyroch
vchodov bytového domu D. XX. Termín zverejniť zápisnicu, a to do siedmich dní od konania schôdze

vlastníkov nebol dodržaný, to znamená, že zápisnica a výsledok hlasovania (uznesenia č. 1 až č. 11)
schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 sú neplatné. V tejto súvislosti tiež uviedol, že ( podľa jeho
názoru) je aj A. M. B. toho názoru, že zápisnica a výsledok hlasovania (uznesenia č.1 až č.11) schôdze
vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 sú neplatné, nakoľko funkciu predsedu SVB vykonáva naďalej,
teda aj 4 mesiace po konaní schôdze E. F. XX dňa 17.12.2023, kde sa vzdal funkcie predsedu E. F. XX.
Ďalej doslovne opisujúc obsah zápisnice zo schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 na jej

strane č. 4/5 k textu na tejto strane uvedenom ( a ním opísanom) žalobca v replike uviedol, že ani
jedno Uznesenie zhromaždenia z jedenástich nie je z SVB F. XX. Uvedenému obsahu zápisnice na
predmetnej strane vytkol, že tam chýba text v znení „ Hlasovanie k uzneseniam sa uskutočnilo v súlade
so zákonom č. 476/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z., v znení neskorších
predpisov.“. Ďalej uvedenému obsahu zápisnice na predmetnej strane vytkol, že tam chýba výsledok

hlasovania k uzneseniam s uvedením „ Za: ....... Proti: ....... Zdržal sa: .......“ a v tejto súvislosti reagujúc
na argument žalovaného o prehlasovanom vlastníkovi, poukázal na to, že z tohto znenia textu na
uvedenej strane zápisnice nie je možné určiť pri všetkých prijatých uzneseniach, kto bol a kto nebol
prehlasovaný. Žalobca tiež namietal, že na prvej strane č.1/5 zápisnice zo schôdze vlastníkov E. F. XX
zo dňa 17.12.2023 nie je do programu schôdze zaradený pred záverom – bod „bod č. 7. Schválenie

uznesení“ a na strane č.5/5 predmetnej zápisnice za podpismi zapisovateľa a overovateľov vľavo podľa
žalobcu chýba text v znení „ Zverejnené dňa: 29.12.2023“.
V uvedenej replike žalobca ďalej namietal, že na schôdzi vlastníkov bytov E. F. XX zo dňa 17.12.2023
za byty č. X J. I.XX neboli prítomní manželia a ich manželky hlasovali aj keď nepreukázali sa
splnomocnením k hlasovaniu čo odôvodňoval poukazom na stranu č.1/5 zápisnice, kde splnomocnenia

za uvedené byty č. X J. I. XX nie sú uvedené a manželia nie sú na prezenčnej listine podpísaní. Aj z
dôvodu týchto ním vytýkaných nedostatkov preto Uznesenia č.1 až č.11 neboli schválené na schôdzi
vlastníkov bytov E. F. XX dňa 17.12.2023 v súlade splatným zákonom č. 182/1993 Z. z., v znení
neskorších predpisov, a preto sú neplatné.
Ďalej doslovne popisujúc stranu 7 Zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia namietal, že tabuľka

prezenčnej listiny (ktorá je tam uvedená – poznámka súdu) nie je prevedená v súlade s platnou
legislatívou, nakoľko nie sú v nej uvedené dva riadky k bytom, ktoré vlastnia manželia (BSM) s podielom
1/1 (LV). / Jeden riadok priezvisko a meno manžela a podpis a druhý riadok pre priezvisko s meno
manželky a podpis/ . Ak manžel nie je na schôdzi (keď že obaja sú vlastníci s právom hlasovať), musí
manželka na schôdzi predložiť za chýbajúceho manžela splnomocnenie k hlasovaniu (úradne overené),

inak nemôže hlasovať, (nedostane hlasovaciu kartičku za byt). Platí to aj opačne, ak je na schôdzi iba
manžel. V tejto súvislosti porovnávajúc List vlastníctva č.XXX poukázal na to, že za byty č.X, I.X, I.XX J.
I.XX je podpísaná iba manželka a za byt č. XX je podpísaný iba manžel, a v nadväznosti na to uviedol, že
po spočítaní teda päť bytov nemalo právo hlasovať, lebo za uvedených päť bytov č. X., XX., X., XX., J.
XX.,niesúuvedenésplnomocneniavúvodenaprvejstrane(1/5)Zápisnicezozasadnutiazhromaždenia

E. F. XX konaného dňa 17.12.2023. Počet platných hlasov na zhromaždení E. F. XX konaného dňa
17.12.2023 je 12 , a nie ohlásených 17 (17 mínus 5 rovná sa 12). Na zvolenie nového predsedu bod
č. 3 programu schôdze je potrebných 13 hlasov (nadpolovičná väčšina z 24), a teda schôdza nebola
uznášania schopná.
Ďalej žalobca v replike namietal, že zasadnutie zhromaždenia E. F. XX o 14:00 hod otvoril a viedol

predsedaE.F.XX,p.A.M.B.,ktorývšakpodľaZápisnicezozasadnutiazhromaždeniasavzdávafunkcie
predsedu E. F. XX a je potrebné zvolenie nového predsedu. Nakoľko nebol zvolený nový predseda E.
F. XX, mal byť navrhnutý a zvolený predsedajúci schôdze, lebo § 14a ods. 3 prestal platiť (platí iba
pre predsedu SVB), ale nebol ani navrhnutý ani zvolený predsedajúci schôdze. Vo vedení schôdze
pokračoval A. M. B., nemal mandát ďalej viesť schôdzu, preto žalobca považuje A. M. B. podpísanú

Zápisnicu zo schôdze E. F. XX zo dňa 17.12.2023 a prijaté uznesenia č.1 až č.11 za neplatné.
Napokon žalobca v replike namietal, že v súvislosti s voľbou nových členov rady za členov rady E. F.
XX boli navrhnutí, a po hlasovaní aj schválení iba dvaja vlastníci bytov v bytovom dome D. XX, (p. J.
L. a p. A. B. C.) a tak je to je uvedené aj v Zápisnici schôdze vlastníkov E. F. XX v D. dňa 17.12.2023.Chýba zvolený tretí člen rady, aby bola splnená podmienka zákona. To, že p. C. N. bol v minulosti člen
rady v zápisnici nie je spomenuté, ale na strane č.10 Zápisnice zo schôdze E. F. XX zo dňa 17.12.2023
je uvedený bod 4) Hlasovanie za členov rady. Pod sebou sú ručne napísané tri mená: 7 - dva krát

prečiarknutý C. N. - C. 10 (ZA:10) - L. 8X 9 (ZA:9).

5. Žalovaný v písomnej duplike v súvislosti s ním namietanou pasívnou vecnou legitimáciou jeho osoby
v tomto spore uvádzal, že v danej veci sa jednalo o konkrétne hlasovanie konkrétnych osôb, a preto
mali byť v danom spore označení jednotliví podieloví spoluvlastníci ako členovia spoločenstva vlastníkov

bytov a nie označený Žalovaný. Podľa § 9 ods. 8 Zákona o VB spoločenstvo a správca zastupujú
v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, a/ proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b/
ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru

v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa § 14a ods. 8 zák. Zákona o VB smerujúca proti
spoločenstvu, ktoré len realizuje výkon správy, nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Spoločenstvo síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ide však o samostatný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samotnú
procesnú spôsobilosť. Spoločenstvo však nehlasuje na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a

nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Tvorcom prejavu
vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a do rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním, sú samotní vlastníci bytov a nebytových
priestorov prítomní na schôdzi alebo zúčastnení na písomnom hlasovaní a len oni môžu byť žalovanými
subjektmi v spore.

Pokiaľ sa jedná o otázku danosti aktívnej legitimácie Žalobcu, v tejto súvislosti žalovaný v duplike
uviedol, že z dikcie i gramatického výkladu § 14a ods. 8 veta prvá a druhá Zákona o VB je zrejmé,
že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario
platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi
vlastníkov, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie

väčšinového rozhodnutia. Použitím argumentu per eliminationen potom nevyhnutne platí, že oprávnenie
podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá
má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania. Opätovne uviedol, že Žalobca má
postavenie prehlasovaného vlastníka len pri Uznesení č. 10, čo uviedol Žalovaný už vo svojom vyjadrení
k žalobe. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 5Co/160/2020 z

29. 07. 2021.
Ďalej žalovaný v duplike uviedol, že Uznesenia zo zasadnutia zhromaždenia E. F. XX uvedeného na
strane 4/5 zápisnice vychádzajú z hlasovaní k jednotlivým bodom programu, t. j. nejde o samostatné
uznesenia. Uznesenia uvedené na strane 4/5 zápisnice sú len prehľadným znením prijatých uznesení.
ZákonoVBneukladápovinnostitýkajúcesaštylizácietextuzápisnice.Vustanovení§14aods.5Zákona

o VB je jasne uvedené, že zápisnica musí obsahovať najmä termín a miesto konania schôdze vlastníkov
alebo písomného hlasovania, odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k
jednotlivým bodom programu; znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov; iné skutočnosti, o ktorých
rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov; otázky písomného
hlasovania a jeho výsledky; meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

Dátum vyvesenia zápisnice (t. j. dátum jej zverejnenia) je uvedený na prvej strane v pravom hornom
rohu. Zákon o VB ani žiadny iný zákon neurčuje konkrétne náležitosti, ako má prezenčná listina vyzerať.
V tomto smere Žalovaný považuje tvrdenia Žalobcu, že sú potrebné podpisy oboch manželov v zápisnici
alebo osobná účasť oboch manželov na zasadnutí zhromaždenia za právne nepodložené. Za byty
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je možné, aby hlasoval aj len jeden z manželov, ak sa

hlasovanie týka bežnej veci. Čo je bežná vec síce zákon neupresňuje. V tejto súvislosti poukázal aj
na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, z ktorého aj citoval, a tiež na právny názor
uvedenývodbornejpublikácii:G.,N.akol.Zákonovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov.Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2023. s. 1128.
V otázke potrebného kvóra na hlasovanie žalobca v uvedenej duplike uviedol, že najväčšie

kvórum potrebné na schválenie niektorého z uznesení bolo kvórum nadpolovičnej väčšiny všetkých
vlastníkov bytov. Ani jedno z uznesení nebolo odsúhlasené dvojtretinovou väčšinou alebo všetkými
vlastníkmibytov.Podstatouanijednéhozhlasovanínebolorozhodovanieozmenevlastníckychvzťahov,
hlasovanie sa týkalo výlučne chodu samotného spoločenstva (voľba predsedu a voľba členov rady).Týmto je vyvrátené tvrdenie Žalobcu o neplatnosti 5 hlasov na zasadnutí zhromaždenia E. F. XX
konaného dňa 17.12.2023.
Napokon pokiaľ ide o voľbu členov rady, žalobca v predmetnej duplike poukázal na to, že na zasadnutí

zhromaždenia E. F. XX konaného dňa 17.12.2023 sa volili len dvaja členovia rady a to z dôvodu, že sa
funkcie členky rady vzdala p. G. I. a funkcie člena rady sa vzdal p. D. C.. Keďže sa p. N. C. nevzdal
členstvavrade,naďalejječlenomradyanebolohopotrebnévzápisnicispomínať.PrečiarknutémenoN.
C. na strane č. 10 (poznámky zapisovateľky na spísanie zápisnice) je spôsobené chybou zapisovateľky,
p. J. L., ktorá omylom zapísala meno p. N. C., ale po upozornení p. A. M. B., že o p. N. C. sa nejde

hlasovať, meno p. N. C. prečiarkla.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca je výlučným vlastník bytov č. X, I. XX J. I. XX v bytovom dome so súpisným číslom 82,

nachádzajúcom sa v Obci D., k.ú. D., Okres E. O. G. stojacom na parcele registra „P.“ evidovanej
na katastrálnej mapa pod parcelným číslom XXX/X ( ďalej aj ako „ Bytový dom č. XX“) , a to podľa
zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom vyhotovenom
dňa 13.01.2024. (Ďalej len ako „List vlastníctva č. XXX“). Zároveň je aj členom spoločenstva vlastníkov
bytov : E. F. XX, E. E. XXX XX D. XX, A.: XXXXXXXX ( ďalej aj ako „ žalovaný“).

8. Žalovaný vykonáva správu bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Bytovom dome č. XX.

9. Podľa obsahu Listu vlastníctva č. XXX v uvedenom Bytovom dome č. XX je celkovo 24 bytov.

10. Dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod. sa v pivničných priestoroch vchodu č. 4 Bytového
domu I.XX konalo zhromaždenie vlastníkov bytov. Podľa programu uvedeného v zápisnici z tohto
zhromaždenia predmetom uvedeného zhromaždenia mali byť : 1. otvorenie zhromaždenia a kontrola
účasti, 2. voľba zapisovateľa a overovateľov zápisnice, 3. voľba nového predsedu spoločenstva, 4. voľba
nových členov rady, 5. udelenie poverenia na zápis do registra, 6. rôzne a diskusia a napokon 7. záver.

11. Podľa prezenčnej listiny zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov uvedeného dňa sa
predmetného zhromaždenia zúčastnili:

- J. H. za byt číslo X, ktorého výlučným vlastníkom podľa zápisu v časti B Listu vlastníctva č. XXX pod

H. k 13.01.2024 bola Q. R., D. E. ,
- N. C., za byt číslo XX, ktorý podľa zápisu v časti B Listu vlastníctva č. XXX pod H. k 13.01.2024 bol
vedený ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s N. C., D. S. (manželku),
- D. H. za byt číslo XX, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste
vlastníctva číslo XXX pod H. ,

- F. H. za byt č. X, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako
jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s Q. H. (manželom),
- R. C. za byt číslo X, ktorého k 13.01.2024 bola výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva
číslo XXX pod H. X ,
- Q. C. za byt číslo X , ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. bola

vedená ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s Q. C. (manželom),
- K. I. za byt číslo X, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva
číslo XXX pod H. ,
- G. I. za byt č. X, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva
číslo XXX pod H. ,

- L. C. za byt č. X, , ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva
číslo XXX pod H. J. H. ,
- P. E. za byt č. XX, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako
jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s C. E. (manželom),
- D. C. za byt č. X, ktorý podľa zápisu v časti H. Listu vlastníctva č. XXX pod H. k 13.01.2024 bol vedený

ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s R. C., D. S. (manželkou),
- J. L. za byt č.XX, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako
jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s L. L. (manželom),- Q. C. za byt č.XX, ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva
číslo XXX pod H. ,
- M. B. za byt č. XX, ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva

číslo XXX pod H. ,
- Žalobca za byty č.X,XX J. XX, , ktorý k 13.01.2024 bol vedený ako výlučný vlastník uvedených bytov
podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H., H. J. H. XX,

12. Na uvedenej prezenčnej listine je podpísaný za byt. č XX aj T. H..

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.12.2023, t.j. v čase konania uvedeného
zhromaždenia spoluvlastníkov bytov a zároveň v čase spísania a podpísania uvedenej prezenčnej listiny
boli výlučnými vlastníkmi, resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi jednotlivých bytov uvedených v tejto
prezenčnej listine osoby, ktoré ako výluční vlastníci, resp. bezpodieloví spoluvlastníci týchto bytov sú
zapísaní aj na Liste vlastníctva č XXX vyhotoveného dňa 13.01.2024

14. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu p. J. H. sa samotného hlasovania na uvedenom zhromaždení
nezúčastňovala ako splnomocnenkyňa za byt, ktorý obýva, a ani nebola vedená ako osoba čo do počtu
hlasujúcich osôb.

15. Z uvedeného zhromaždenia bola spísaná zápisnica. Podľa obsahu zápisnice za program uvedeného
zhromaždenia bolo 17 hlasov proti 0 hlasov, a zdržalo sa 0 hlasov. Podľa účastníckej výpovede žalobcu
tento v danom prípade hlasoval za uvedený bod programu.

16. Z obsahu zápisnice ďalej vyplynulo, že za zapisovateľku bola navrhnutá pani J. L., za ktorú hlasovalo

14 hlasov, proti bolo 0 hlasov, a zdržal sa 3 hlasy. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne
hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Z účastníckej výpovede žalobcu však vyplynulo, že tento v danom
prípade hlasoval za uvedenú zapisovateľku. Predsedajúci konštatoval, že menovaná bola zvolená za
zapisovateľku.

17. Za overovateľov boli navrhnutí p. H. L. I., za ktorého bolo 12 hlasov, proti 5 hlasov a zdržalo sa 0
hlasov, a P. E., za ktorú bol 16 hlasov, proti 1 hlas, a zdržalo sa 0 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je
zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto bol proti, avšak z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že
tento v danom prípade hlasoval za oboch overovateľov. Predsedajúci tak konštatoval podľa zápisu, že
menovaní boli zvolení za overovateľov zápisnice.

18. Z vyjadrení strán sporu zo zápisnice ako aj z účastníckeho výsluchu žalobcu vyplynulo, že uvedené
zhromaždenie otvoril a viedol A. M. B. - predseda žalovaného. Menovaný v rámci 3. bodu programu -
Voľbynovéhopredsedunauvedenomzhromaždeníoznámil,žesavzdávafunkciepredsedužalovaného
a je potrebné zvoliť nového predsedu.

19. Za predsedu bol navrhnutý žalobca, o čom dal predsedajúci p. B. hlasovať. Podľa zápisu hlasovanie
dopadlo tak, že za žalobcu bolo 8 hlasov, proti bolo 0 hlasov, a zdržalo sa 9 hlasov. Z uvedeného
zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Podľa účastníckej výpovede
žalobcu tento s v prípade tohto hlasovania zdržal. Predsedajúci konštatoval že žalobca nebol zvolený

za predsedu.

20. Následne za predsedníčku žalovaného bola navrhnutá pani D. H., o čom dal predsedajúci hlasovať.
Podľa zápisu hlasovanie dopadlo tak, že za menovanú bolo 7 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo
sa 10 hlasov. Z účastníckej výpovede žalobcu však vyplynulo, že tento v danom prípade hlasoval

proti uvedenému návrhu. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal
hlasovania. Predsedajúci konštatoval, že pani H. nebola zvolená za predsedu žalovaného. Nakoľko
nebol zvolený predseda žalovaného a iný vlastník na túto funkciu nebol navrhnutý na dočasný výkon
funkcie predsedu žalovaného mal byť poverený člen rady žalovaného, pričom v zápise nebolo uvedené
kto ním bude.

21. Následne podľa zápisu nasledovala voľbách členov rady, kedy predsedajúci oznámil prítomným, že
pani G. I. a pán D. C. sa vzdali funkcie členov rady žalovaného a preto je potrebná voľba nových členov
rady. Za členov rady boli navrhnutí žalobca a pani J. L..22. Podľa zápisu hlasovanie o týchto návrhoch dopadlo tak, že za žalobcu bolo 10 hlasov, proti 0 hlasov,
a zdržalo sa 7 hlasov, a za pani L. bolo 9 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo sa 8 hlasov. Z uvedeného

zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania, avšak z účastníckej výpovede
žalobcu vyplynulo, že v prípade tohto bodu programu v prípade hlasovania o svojej osobe sa zdržal
hlasovania a v prípade hlasovania o osobe p. L. hlasoval za. Predsedajúci tak konštatoval, že žalobca
a p. L. boli zvolení za členov rady žalovaného.

23. V rámci rukou písaných poznámok zapisovateľky- p. J. L. bolo prečiarknuté meno N. C. na strane č.
10 (poznámky zapisovateľky na spísanie zápisnice). Podľa skutkových tvrdení žalovaného (v duplike)
to bolo spôsobené chybou zapisovateľky, ktorá omylom zapísala meno p. N. C., ale po upozornení p. A.
M. B., že o p. N. C. sa nejde hlasovať, meno p. N. C. prečiarkla.

24. Z výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka p. H. L. I. vyplynulo, že posledná voľba členov rady,

v rámci ktorej boli do nej zvolení p. C.- terajší člen rady, ako aj p. C., a L., ktorí sa pred zhromaždením
konanom dňa 17.12.2023 vzdali členstva v nej, sa uskutočnila koncom roka 2022.

25. Podľa bodu 5 programu predmetom tohto bodu malo byť poverenie na zápis do registra, avšak
predsedajúci konštatoval, že nakoľko nebol zvolený nový predseda tento bod programu stráca pôvodnú

podstatu.

26. V rámci bodu 6 „Rôzne a diskusia“ pán H. L. I. navrhol, aby bol znížený preddavok do fondu
prevádzky, údržby a opráv zo sumy 1,--EURO/m2 na 0,30 EUR/m2. Podľa zápisu za tento návrh
hlasovalo 5 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo sa 12 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto

konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Podľa účastníckej výpovede žalobcu tento v prípade
tohto bodu programu hlasoval za uvedený návrh. Predsedajúci teda konštatoval podľa uvedeného
zápisu, že návrh na zníženie preddavku nebol schválený.

27. Výsledky o jednotlivých bodoch , o ktorých sa hlasovalo na uvedenom zhromaždení, boli zhrnuté

v závere spísanej zápisnice v samostatne vypracovaných uzneseniach v nasledovnom znení :
„ Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 1
Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje program zasadnutia zhromaždenia E. F. XX.

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 2

Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za zapisovateľku zápisnice p. J. L..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č.3
Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za overovateľa zápisnice p. H. L. I..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 4
Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za overovateľku zápisnice p. P. E..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 5
Zhromaždenie E. F. XX berie na vedomie, že p. A. M. B. sa vzdal výkonu C funkcie predsedu E. F. XX.

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 6
Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje za predsedu E. F. XX p. A. B. C..

Uznesenie zhromaždenia SVB 1--11.JTA č. 7

Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje za predsedníčku E. F. XX p. D. H..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 8
Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za člena rady E. F. XX p. A. B. C..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 9
Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za členku rady E. F. XX p. J. L..

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 10Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje návrh o znížení preddavku do fondu prevádzky, C údržby a opráv
zo súčasných 1 EUR/m2 na 0,30 EUR/m2 od 01 .02.2024.

Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 11
Zhromaždenie E. F. XX berie na- vedomie, že sa p. A. M. B. vzdal odmien a platu spojených s výkonom
funkcie predsedu E. F. XX v prospech E. F. XX a že si nárokuje len vyplatenie poplatkov spojených s
prevodom predsedníctva na jeho osobu podľa predložených blokov.“

28. Uvedená zápisnica bola podpísaná predsedom žalovaného – p. A. M. B. ako predsedajúcim, p. J. L.
ako zapisovateľkou a p. P. E. ako overovateľkou. Naopak nebola podpísaná overovateľom – p. H. L. I..

29. Tento vzniesol výhrady k uvedenému zápisu, ktoré boli písomne zaznamenané a ním vlastnoručne
podpísané, v ktorých žiadal dopísať zrušené prijaté uznesenie /bod č. 6 z dňa 29.05.2022 v znení
„odstránenie schodov za BD do 15.01.2024, dôvod časté poškodzovanie majetku SVB (kľučka na bráne

stále zlomená), odstrániť nebezpečné schody, cez ktoré je možne prísť k BD a odcudziť osobné veci“,
tvrdiac, že toto žiadal predsedajúceho osobne a nie je to tam zapísané. Ďalej žiadal dopísať že p. H. J.
obvinila p. A. C. B. (žalobcu – poznámka súdu), že keď bol navrhnutý za predsedu tak mu povedala ,
že je starý, chorý a dostane po hlave, a že tvrdila že sa má vzdať. A napokon žiadal dopísať že p. C. N.
od otvorenia schôdze neustále narušovala priebeh schôdze a obviňovala tohto overovateľa (neustále

vrieskala po ňom, kde k tomu sa pripojil p. C. N. a p. H. D.), že kradol peniaze na réžiu a kupoval
perá ,ceruzky a iné veci, že kradol peniaze zo SVB. Na záver týchto písomných výhrad uviedol, že sa
domnieva, že pri účasti 17 vlastníkov na schôdzi je táto žiadosť o doplnenie týchto informácii na mieste.

30. Zo zhodného skutkového tvrdenia strán sporu vyplynulo, že zápisnica o priebehu zhromaždenia

vlastníkov bytov zo dňa 17.12.2023 bola zverejnená až dňa 29.12.2023 A. M. B. (t.j. až po teda 12 dňoch
od konania zhromaždenia) a to jej vyvesením na nástenke pri vchodových dverách v každom zo štyroch
vchodov bytového domu D. XX.

31.Podľazápisuzozasadnutiaradyspoločenstvazodňa15.06.2024radavsúlades§7ods.3zákonač.

182/1993Z.z.ovlastníctvebytov dozvolenianovéhopredsedu(spoločenstva)poverilavýkonomfunkcie
predsedu spoločenstva p. N. C., pričom podľa obsahu uvedeného zápisu sa tohto zasadnutia zúčastnili
p. N. C. a p. J. L.. Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov SR je
od 24.06.2024 p. N. C. vedený ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného.

32. Podľa § 7c ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
platnom a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu (ďalej len ako „zák č.
182/1993 Z.z.“), Predsedu odvoláva zhromaždenie. Funkčné obdobie predsedu sa skončí dňom, keď
zanikne vlastnícke právo predsedu k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome. Ak je predseda
odvolaný alebo sa skončilo funkčné obdobie predsedu z dôvodu zániku jeho vlastníckeho práva k bytu

alebo k nebytovému priestoru v dome a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá
funkciealebojuniejeschopnývykonávaťzinýchdôvodovnajmenejpodobutrochposebenasledujúcich
kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený
radou.

33. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z., Náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému
odo dňa vykonania zápisu do registra.

34. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), Ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

35. Podľa § 161 ods. 2 CSP, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

36. Podľa § 161 ods. 3 CSP, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.37. Podľa § 89 ods. 1 CSP, Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 92 ods. 1 CSP, Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony.

39. Podľa § 92 ods. 2 CSP, Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené

advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na
všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

40. Súd sa na úvod vysporiadal s procesnou námietkou žalobcu, podľa ktorej splnomocnenie na
zastupovanie v tomto spore udelené žalovaným advokátovi Q. U. Q. je neplatné, nakoľko N. C. nebol a
nie je oprávnený konať ako člen rady E. F. XX, t.j. žalovaného.

41. V konaní z výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka p. H. L. I. vyplynulo, že posledná voľba
členov rady, v rámci ktorej bol do nej zvolený aj uvedený p. N. C., sa uskutočnila koncom roka 2022.
To znamená, že menovaný bol legitímnym členom rady žalovaného.

42. Zároveň bolo preukázané, že podľa zápisu zo zasadnutia rady spoločenstva (žalovaného) zo dňa
15.06.2024 bol touto radou v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov do zvolenia
nového predsedu (spoločenstva) poverený výkonom funkcie predsedu spoločenstva práve uvedený p.
N. C., kedy sa za toto jeho poverenie vyslovili dvaja členovia rady, a to on samotný ako aj p. L..

43. I keď platnosť voľby p. L. v tomto spore bola zo strany žalobcu napádaná, tak ako to bude
ďalej uvedené, samotný žalobca hlasujúci za túto menovanú pri voľbe tejto menovanej za členku rady
žalovaného, nebol aktívne vecne legitimovaný napadnúť toto hlasovanie o jej zvolení za člena rady
žalovaného, keďže po tomto hlasovaní nemal postavenie „prehlasovaného vlastníka“, a preto toto
poverenie udelené touto radou p. C. na dočasný výkon funkcie predsedu spoločenstva bolo platné,

a skrz toho bolo aj následne platné splnomocnenie, ktoré menovaný udelil vyššie uvedenému advokátovi
dňa 17.06.2024 na zastupovanie žalovaného v tomto spore. Zároveň vychádzajúc z obsahu uvedeného
plnomocenstva, posledný odstavec, podľa ktorého žalovaný odsúhlasil všetky úkony doteraz vykonané
týmto advokátom v predmetnom spore, konvalidovali sa aj prípadné tie procesné úkony, ktoré boli do
tohto momentu zo strany žalobca napádané.

44. Súd zastáva názor, že pokiaľ by sa aj prípadná voľba p. L. a žalobcu za členov rady z akýchkoľvek
iných dôvodov považovala za neplatnú (nie teda z toho titulu, že jej neplatnosť napadol žalobca v tomto
spore , na čo nebol aktívne vecne legitimovaný) , tak v takomto prípade by už prvotné splnomocnenie
uvedeného advokáta udelené menovaným p. N. C. písomným plnomocenstvom zo dňa 27.03.2024

bolo možné považovať za platné, nakoľko mu ho udelil menovaný z pozície člena rady , ktorý radou
v tomto prípade reprezentovanou len jeho jedinou osobou, bol určený do funkcie predsedu spoločenstva
v čase kedy tento orgán už ďalších členov nemal. V situácii predídenia škôd je takýto postup výkonu
funkciečlenarady,ktorýzadanejsituáciezačnevykonávaťajfunkciudočasnéhopredseduspoločenstva
súladný zo zákonom.

45.Súdpretouzavrel,žežalovanývtomtosporeboltedariadnezastúpenýtýmadvokátom,ktorývtomto
spore vykonával v jeho mene všetky procesného úkony, či už písomne alebo priamo na pojednávaní.

46. Podľa § 14a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa

potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak,
aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné
hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci

bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo
začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo
aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termínenekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť
písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.

47. Podľa § 14a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín,
miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom
hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v
dome,akzmluvaospoločenstvealebozmluvaovýkonesprávyneurčíinýspôsobdoručenia.Oznámenie

o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa
ich rozhodovanie dotýka.

48. Podľa § 14a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., Schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.

49. Podľa § 14a ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., Zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí
byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál
prezenčnejlistinyalebohlasovacejlistinyspriloženýmisplnomocneniamiavyjadrenieoverovateľa,ktorý
ju odmietol podpísať. Zápisnica musí obsahovať najmä

a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania,
b) odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu,
c) znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov,
d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi
vlastníkov,

e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky,
f) meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov

50. Podľa § 14a ods. ž zák. č. 182/1993 Z.z., Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov
alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné

hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho
zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné

hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného
hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia
písomného hlasovania.

51. Podľa § 14a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba.

52. Podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z., Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa

môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.

53. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
platnom a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu, Spoločenstvo a správca sú
povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov anebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak
sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva
alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

54. Podľa § 9 ods. 8 zák č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom
a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu , (t.j. v znení zákona č. 283/2018
Z.z. účinného od 01.11.2018), Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom
verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,
b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru v dome.

55. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40//1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „Občiansky
zákonník“) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému.

56. Následne súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné z nižšie
uvedených dôvodov zamietnuť.

57. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Ide o situáciu, keď jeden zo subjektov
právneho vzťahu je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a druhý subjekt je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti. V sporovom konaní zároveň platí, že na to, aby sa niekto stal stranou konania nie je
potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu. Ten, kto podá žalobu
je žalobcom a ten, proti komu žaloba smeruje, je žalovaný. Procesný úspech žalobcu však závisí od
toho, či strany sporu sú aj účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, ktorého ochranu žalobca podaním
žaloby sleduje. Pre procesný úspech preto platí, že žalobcom musí byť ten subjekt, ktorý skutočne je

nositeľom hmotného práva (tento stav sa nazýva aktívna legitimácia) a že žaloba smeruje proti subjektu,
ktorému z hmotného práva určitá povinnosť vyplýva (pasívna legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) bez ďalšieho znamená neúspech žalobcu v spore. Za nedostatok aktívnej
legitimácie je potrebné považovať stav, keď ten, kto o sebe tvrdí že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto oprávnenia, ktoré je predmetom sporu. O nedostatok

pasívnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/192/2004).

58. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania, a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.
zn. 2Cdo 205/2009).

59. S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej
súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (porovnaj
napr. nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27). Navyše tiež
dodáva, že „... Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka
existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu

základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na
spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 266/2014)“ (porovnaj bod
21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017).

60. Vzhľadom na vyššie uvedené preto na úvod tohto sporu bolo povinnosťou súdu skúmať vecnú

legitimáciu v tomto spore a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, o to viac, že túto
žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal.61. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3Cdo197/2010zodňa31.7.2012konštatoval,žesúdnemôžeexoffoodstrániťnesprávneurčenieokruhu
strán v sporovom konaní a súd nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 OSP (teraz §

160 CSP). Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom,
pretože súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie o vecnej
legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu a takéto určenie
by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP (teraz § 160 CSP) a bolo by v rozpore so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

62. Preto súd vo vzťahu k tomuto nedostatku žalobného návrhu žalobcu nevykonával žiadnu poučovaciu
povinnosť s výnimkou výzvy na späťvzatie žaloby, ktorý procesný postup však zo strany žalobcu nebol
v tomto spore napriek ponuke súdu uplatnený.

63. Súd tak konštatuje, že v tomto spore nebola predovšetkým daná pasívna vecná legitimácia na strane

žalovaného.

64. V tejto súvislosti súd uvádza, že otázka vecnej legitimácie v konaní o určenie neplatnosti uznesenia
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov vychádza z ustáleného názoru, že ak má byť určená
neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci

vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak stranou sporu nie sú všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v konaní vydané, by nebolo záväzné pre
tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi súdneho sporu. Je nepochybné,
že sú to iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke
práva hlasovaním a závery hlasovaním prijaté, sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Rozhodnutie prijaté väčšinou vlastníkov je prejavom ich väčšinovej vôle a v prípade rozhodnutia súdu o
neplatnostihlasovaniabydošloknegovaniutohtorozhodnutiaprijatéhopríslušnouväčšinouvlastníkovv
rámci hlasovania, čím by zároveň došlo k zmene tohto rozhodnutia. Je preto nevyhnutné, aby sporovými
stranami v spore o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenia
neplatnosti konkrétnych rozhodnutí prijatých na zhromaždení boli všetci vlastníci bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome, teda všetci okrem tých, ktorí sú v danom spore žalobcami. Rovnaký záver
vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 194/2012 a III. ÚS 11/2015. Napokon uvedený názor
bol pôvodne judikovaný aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2020 – rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych a to pod číslom 37 ( t.j. Uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 133/2018 zo dňa
23.04.2019), v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Žaloba prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového

priestoru na určenie neplatnosti hlasovania, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na vykonanie
dobrovoľnej dražby (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) musí
smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome; len oni sú záložnými veriteľmi
a majú pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore“.

65. Na tomto vyššie prezentovanom závere sa nič nemení ani po novele zákona č. 182/1993 účinnej
od 01.11.2018. Totiž aj z ustanovenia § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od
1.11.2018 za použitia gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že žaloba prehlasovaného vlastníka
o neplatnosť hlasovania musí smerovať proti ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome a žalovaný
ako spoločenstvo je len ich zástupcom. V texte daného zákonného ustanovenia je výslovne uvedené,

že „správca, resp. spoločenstvo zastupuje vlastníkov bytov proti ktorým smeruje návrh na začatie
konania podaný prehlasovaným vlastníkom v dome“. Žalobca teda mal žalobu smerovať proti všetkým
ostatným vlastníkom bytov. Jednotliví vlastníci bytov mali byť preto v žalobe označení ako žalovaní. V
citovanom zákonnom ustanovení nie je uvedené, žeby spoločenstvo v takomto konaní ako zástupca
konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov (ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku 7 daného

ustanovenia). Je zrejmé, že sa teda jedná o priame zastúpenie, kedy správca koná v mene a na účet
zastúpených vlastníkov, práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpeným vlastníkom, ktorí sú účastníkmi
konaniaoneplatnosťhlasovaniaaspoločenstvojelenichzástupcom.Týmsazároveňvkonanídosiahne
hospodárnosť, efektívnosť , rýchlosť súdneho konania, keďže súd bude konať len so spoločenstvom
ako so zástupcom vlastníkov bytov v dome; doručovať súdne písomnosti, predvolávať na súdne konanie

nebude jednotlivých vlastníkov bytov, ale v tomto smere bude konať iba so spoločenstvom ako priamym
zástupcom. Tento záver podporuje aj vyššie uvedená judikatúra najvyšších súdnych autorít, ktorá
akcentuje,žežalovanýmisubjektamivtomtošpecifickomdruhukonaniamusiabyťvšetciostatnívlastníci
bytov, keďže títo sú tvorcami prejavu vôle , ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých naschôdzach alebo v písomnom hlasovaní. Aby bol rozsudok súdu, ktorým by súd vyhlásil za neplatné
písomné hlasovanie, záväzný pre všetkých vlastníkov bytov podľa § 228 ods. 1 CSP, musia byť títo
účastníkmi konania. K rovnakej interpretácii ust. § 9 ods. 8 písm. a) a súvisiacich ustanovení zákona

č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorej v konaní o neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov musia byť žalovaní
všetci vlastníci bytov, inak ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a žalobe nemožno vyhovieť,
a spoločenstvo, resp. správca je v konaní len zástupcom vlastníkov bytov dospeli aj krajské súdy, napr.
Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 9Co 158/2018 zo dňa 17.4.2019, Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp. zn. 3Co/103/2019 zo dňa 22.10.2019, Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co

160/2020 zo dňa 29.7.2021, ale aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp.zn. 11Co/43/2023 zo dňa 13. 12.
2023.

66. Je potrebné si uvedomiť, že výsledkom tohto sporového súdneho konania má byť rozhodnutie
nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie
sa týka všetkých vlastníkov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný

v uvedenej veci, z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov a nie medzi vlastníkmi a spoločenstvom (v tomto prípade teda žalovaným) samotným.
Pasívne legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných vlastníkov sú tak ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu, avšak nie spoločenstvo bytového domu.

Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich
väčšinovej vôle. Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom. V zmysle § 9 ods. 8
písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zastupuje vlastníkov
bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný
prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Spoločenstvo však nehlasuje na schôdzi vlastníkov, ktorú tvoria

vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom,
uvedené iba organizačne zabezpečuje.(obdobne je to u správcu bytového domu a k tomu porovnaj body
10 a 13 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/43/2023 zo dňa 13. 12. 2023).

67. Preto už len pre absenciu vyššie uvedenej pasívnej vecnej legitimácie musel súd uvedenú žalobu

zamietnuť.

68. Súd však konštatuje, že na strane žalobcu nebola daná ani aktívna vecná legitimácia vo všetkých
ním napádaných bodoch, o ktorých sa hlasovalo na predmetnom zhromaždení vlastníkov bytov dňa
17.12.2023.

69. Konkrétne z vykonaného dokazovania a to samotného výsluchu žalobcu vyplynulo, že pri hlasovaní
o bodoch programu uvedeného zhromaždenia č. 1 - schválenie programu , č. 2 - voľba zapisovateľky
a overovateľov zápisnice , č. 4 – voľba člena rady pokiaľ šlo o zvolenie p. L. , hlasoval za uvedené body ,
pričom tieto uvedené body boli schválené , a pri hlasovaní o bodoch č. 3 – voľba predsedu spoločenstva

a č. 4 – voľba člena rady , pokiaľ šlo o zvolenie jeho osoby do uvedených funkcii, sa zdržal hlasovania ,
takže pri týchto hlasovaniach nezískal status „prehlasovaného vlastníka“.

70. V uvedenej otázke aktívnej vecnej legitimácie súd dáva do pozornosti právnu vetu vyslovenú
v judikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorej „Prehlasovaným vlastníkom bytu alebo

nebytového priestoru, ktorý má podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov právo domáhať sa žalobou podanou na súde ochrany svojich práv dotknutých
hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a žiadať, aby súd
„vo veci“ rozhodol, je len vlastník, ktorý bol na schôdzi prítomný a na nej hlasoval proti rozhodnutiu
prijatému väčšinou. Takým (prehlasovaným) vlastníkom nie je vlastník, ktorý sa na schôdzi vlastníkov

nezúčastnil, hoci bol o nej riadne a včas informovaný alebo sa jej síce zúčastnil, avšak buď hlasoval za
prijatie väčšinového rozhodnutia, alebo sa hlasovania zdržal.“ (Porovnaj judikát v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023 – rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych a to pod číslom 79, t.j.
Uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 196/2020 zo dňa 31.01.2022).

71. Vychádzajúc z tohto judikovaného právneho záveru je teda zrejmé, že žalobca nebol aktívne vecne
legitimovaný žalobou v tomto spore napádať tie časti hlasovania na predmetnom zhromaždení konanom
dňa 17.12.2024, ktoré boli schválené a u ktorých sám hlasoval za ich prijatie, resp. u ktorých sa on
samotný zdržal hlasovania, čo boli všetky vyššie uvedené hlasovania.72. Status „ prehlasovaného vlastníka“ žalobca nemal ani pri hlasovaní o bode č. 3 – voľba predsedu
spoločenstva pokiaľ šlo o hlasovanie o návrhu zvoliť do uvedenej funkcie p. D. H.. Aj keď z dosiaľ

vykonaného dokazovania bolo sporné ako o tomto bode žalobca hlasoval (podľa obsahu zápisnice sa
mal zdržať tohto hlasovania a podľa jeho účastníckej výpovede hlasoval proti), v konečnom dôsledku
menovaná nebola zvolená do uvedenej funkcie, a teda ani žalobca nemohol byť pri tomto bode
prehlasovaný. Pokiaľ by sa totiž preukázalo, že hlasoval proti, tak by sa len osvedčilo to, že nebol
prehlasovaný, a pokiaľ by sa preukázalo že sa zdržal hlasovania skrz vyššie uvedený judikát by nemal

predmetný status „prehlasovaného vlastníka“.

73.Aktívnavecnálegitimáciažalobcovitaksvedčilalenvprípadenímnapadanéhohlasovania vbode6,
a to pri hlasovaní o znížení preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý návrh nebol schválený
a za ktorý žalobca zahlasoval.

74. Keďže však súd celú žalobu zamietal pre už vyššie uvádzanú absenciu pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného, samotná skutočnosť preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby v tomto jedinom bode hlasovania, bola irelevantná pre ďalšie vedenie tohto sporu.

75. Súd napokon sa vyjadruje aj k formuláciu samotného žalobného petitu, ktorým sa domáhal žalobca

nápravy záverov hlasovaní, ktoré sa uskutočnili na uvedenom zhromaždení vlastníkov bytov konanom
dňa 17.12.2023. Žalobca sa v tomto spore domáhal určenia neplatnosti Uznesení č. 1 až 11. prijatých na
zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX konaného dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod,
a teda je zrejmé, že žalobca sa domáhala určenia neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Z obsahu písomných vyjadrení (repliky) je zrejmé, že žalobca tieto uznesenia, resp. prijaté

rozhodnutia vlastníkov bytov považuje za právne úkony.

76. K tomu je predovšetkým potrebné poznamenať, že je to ust. § 34 Občianskeho zákonníka, v
ktorom je vymedzená definícia právneho úkonu. Iba konanie subjektu, ktoré tejto definícii zodpovedá,
možno považovať za právny úkon, a preto iba v takom prípade možno uvažovať o platnosti, prípadne

neplatnosti právneho úkonu. Je nepochybné, že právne úkony môžu robiť len subjekty, ktoré majú
spôsobilosť mať práva a povinnosti. Sú to osoby fyzické (§ 7 Občianskeho zákonníka) a osoby právnické
(§ 18 Občianskeho zákonníka). Spoločenstvo vlastníkov bytov, ako právnická osoba má spôsobilosť
mať práva a povinnosti (§ 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.) a má aj spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť mať práva a povinnosti však nemá schôdza, resp. zhromaždenie vlastníkov bytov a

nebytových priestorov. Aj keď schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov tvoria samotní vlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a rozhodnutie je výsledkom
ich konania (hlasovania), rozhodnutie vlastníkov nie je právnym úkonom právnickej osoby. Rozhodnutie
vlastníkov je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre spoločenstvo, ktoré je
povinné riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa

vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovstaneažtým,žejuspoločenstvo navonokprejaví.Zuvedeného
dôvodu má súd za to, že predmetné rozhodnutia vlastníkov bytov na uvedenom zhromaždení vlastníkov
nie sú právnymi úkonmi a teda nemožno sa úspešne domáhať určenia ich neplatnosti (k tomu porovnaj
aj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/192/2009-247 zo dňa 23.09.2010).

77. Okrem toho z ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je zrejmé, že prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru, prípadne pri rovnosti hlasov alebo ak sa potrebná väčšina nedosiahne,
ktorýkoľvek vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže domáhať na súde iba toho, aby o veci (čím
sa rozumie predmet hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, napr. otázka zateplenia bytového domu) rozhodol súd, alebo toho, aby súd

popri uvedenom rozhodovaní aj dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Iný druh žaloby zákon č. 182/1993 Z.z. v prípade hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nepripúšťa. Nepripúšťa teda ani žalobu
o určenie, že zápisnica z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výsledky vyhodnotenia
písomného hlasovania sú neplatné. Zákonodarca uvedeným spôsobom racionálne odmietol pripustiť

žaloby, ktorých (kladný) výsledok by nespôsoboval konkrétny vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností
dotknutých subjektov, resp. by spôsobil iba toľko, aby sa o spornej otázke znova na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov hlasovalo. Zákonodarca stanovuje, aby sa (za podmienok § 14a ods.
8 zákona č. 182/1993 Z.z.) rovno o spornej veci rozhodlo súdom, čím sa vylučuje stav právnejneistoty v konkrétnom bytovom dome a zabraňuje nemožnosti prijať rozhodnutie na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov (keďže stále by mohol prehlasovaný vlastník žiadať zrušenie uznesenia
zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím by sa znemožnilo prijatie akéhokoľvek

rozhodnutia). Pre úplnosť je potrebné dodať, že ani žiadny iný osobitný predpis nepripúšťa určenie,
že zápisnica z hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výsledky písomného
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú neplatné (porovnaj bod 35 odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/48/2021 zo dňa 26.05.2022).

78. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

79. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť

náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore,
teda v plnom rozsahu.

84. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6

Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti.

85. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.