Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115227941
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7115227941.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX B., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., obidvaja zastúpení JUDr.
Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie, Štúrova 20, 040 01 Košice,
IČO: 31 955 070, proti žalovanému: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., zastúpený JUDr.
Ľubošom Petrovským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO:
42 111 536, o zriadenie vecného bremena

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje sa vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - atypického garážového boxu so
súpisnýmč.2930,postavenéhonaparcelečíslo2275/5,druh:zastavanéplochyanádvoriavovýmere80

m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie G. F., obec B. – G., H. B. I., spočívajúce
v práve prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť parcelného čísla 2239/18, druh: zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, zapísanej v LV č. XXXX, katastrálne územie G. F., obec B. –
G., H. B. I. vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v geometrickom pláne č. 353/2017 zo dňa 29.6.2017 vyhotoviteľa GEODETING s.r.o.,
Barčianska 66, 040 17 Košice, IČO: 36 216 801, úradne overeného dňa 4.7.2017 Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom pod č. G1-705/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa 1. je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 455
EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom 2. a žalovaným zastavuje.

IV. Priznáva žalobkyni 1. nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

V. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi 2. v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1.a 2. sa podanou žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2015 domáhali zriadenia
vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti - atypického garážového boxu so súpisným
č. 2930, postaveného na parcele č. 2275/5, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 80 m2,
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G. F., obec B. – G., H. B. I. spočívajúce
v práve prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť parcelného č. 2239/18, druh: zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 278 m2, zapísanej v LV č. XXXX pre katastrálne územie G. F., obec B. - G., H.

B. I., vo výlučnom vlastníctve - v čase podania žaloby – právnej predchodkyne žalovaného – J. E., nar.
X.X.XXXX, zomrelej dňa 19.10.2021, t.č. žalovaného v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v geometrickom pláne č. 353/2017 zo dňa 29.6. 2017 vyhotoviteľa GEODETING s.r.o.,
Barčianska 66, 040 17 Košice, IČO: 36 216 801, úradne overeného dňa Okresným úradom Košice,katastrálnym odborom dňa 4.7.2017 pod č. G1-705/2017 a žiadali, aby boli zaviazaní k povinnosti
nahradiť žalovanej za zriadenie vecného bremena primeranú jednorázovú odplatu. Tiež požadovali
náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - atypického
garážového boxu súpisného č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele č. 2275/5, zapísanom v LV č.
XXXXX pre katastrálne územie G. F.. Dôvodili, že atypický garážový box má výjazd cez priľahlý
pozemok pôvodného parcelného čísla 2239/23, v súčasnosti parcela č. 2239/18, ktorý je zapísaný v

LV č. XXXX v prospech vlastníka – v čase podania žaloby právnej predchodkyne žalovaného, ktorá sa
stala právoplatnou vlastníčkou predmetnej parcely v roku 2005 na základe rozsudku Okresného súdu
Košice II, sp. zn. 18C/620/1993. Uviedli, že od roku 1998 cez tento priľahlý pozemok prechádzali na
základe súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku – Mesta Košice, ktoré im vydalo povolenie k výjazdu
z garážového boxu do medzi - blokového priestoru, teda na vyššie uvedenú parcelu, keďže tam už
bola vytvorená prístupová cesta ku štyrom garážovým boxom a k murovanej stavbe – trafostanici,

ktoré sa nachádzajú na predmetnej parcele. Poukázali na skutočnosť, keďže v období, kedy malo
svedčiť vlastnícke právo k predmetnému pozemku Mestu Košice, nebolo potrebné mať zapísané vecné
bremeno v LV, poukazujúc na oficiálny súhlas Mesta Košice. Uviedli, že predmetná parcela im slúži na
výjazd a vjazd z/do garáže o rozlohe cca 28 m2. Dodali, že do doby, do kedy sa právna predchodkyňa
žalovaného nestala vlastníčkou predmetnej parcely, nemali vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore

a o jej vlastníckom práve sa dozvedeli až v roku 2011. Akcentovali, že keďže nie sú výlučnými
užívateľmi pozemku, t.č. vo vlastníctve žalovaného, pretože tento je využívaný aj zamestnancami
Východoslovenskej distribučnej, a.s., ako aj majiteľmi garáži stojacich na parcele vo vlastníctve t.č.
žalovaného a nemajú inú možnosť výjazdu a vjazdu z/do garáže a keďže si chcú vyriešiť právo
prechodu cez predmetný pozemok do garáže, že sú splnené všetky podmienky na zriadenie práva cesty

cez priľahlý pozemok v prospech žalobcov za primeranú jednorázovú odplatu. Podotkli, že zriadením
práva cesty nebude t.č. žalovaný v neprimeranej miere obmedzovaný, pretože na prejazd do garáže
je žalobcami využívaná už vytvorená príjazdová cesta ku trafostanici. S poukazom na § 151 ods. 3
Občianskeho zákonníka žiadali zriadiť vecné bremeno in rem.

3. Spolu so žalobou žalobcovia na preukázanie svojho právneho nároku doručili výpisy z LV č. XXXXX
pre katastrálne územie G. F., obec B. – G., H. B. I., geometrický plán č. 15/2010 vyhotovený dňa 1.7.2010
vyhotoviteľom I. F. K. L., Južná trieda 82, 040 17 Košice, IČO: 32 468 938, úradne overený dňa 12.7.2010
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie G. F.,
obec B. – G., H. B. I., stavebné povolenie vydané pre žalobkyňu 1. Okresným úradom Košice I, odborom

životného prostredia zo dňa 12.8.1998, č. ŽP-1106/98-KIR.

4. Písomným podaním zo dňa 25.11.2015 sa k žalobe vyjadrila právna predchodkyňa žalovaného,
namietajúc nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 2., nakoľko tento nie je vlastníkom priľahlého
pozemku a tvrdiac, že žalobkyňa 1. má prístup k stavbe, nakoľko je vlastníčkou susediacich parciel číslo

2275/4, 2275/1 a 2276. Žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Počas konania došlo k úmrtiu žalovanej J. E. (19.10.2021) a v zmysle uznesenia Mestského súdu
Košice zo dňa 21.9.2023 sp. zn. 23D/492/2021, Dnot 194/2021, ktorým súd schválil dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, nadobudol vlastnícke právo k parcele č. 2239/18, druh: zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 278 m2 dedič – syn poručiteľky – E. E., nar. XX.X.XXXX. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.9.2023.
6. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 26.2.2024 sp. zn. 36C/410/2015 – 470 rozhodol v súlade s ust.
§ 63 ods. 1, ods. 2 CSP o pokračovaní v konaní s dedičom poručiteľky – E. E., nar. XX.X.XXXX, na
ktorého prešla povinnosť, o ktorú ide v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2024.

7. V priebehu konania žalobcovia doručili nový geometrický plán na vyznačenie práva prechodu cez
pozemok parcelného č. 2239/18 vyhotoveného vyhotoviteľom GEODETING s.r.o., Barčianska 61, 040
17 Košice, IČO: 36 216 801, úradne overeného dňa 4.7.2017 pod č. G1-705/2017 Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom, žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavebníkov – žalobcov 1.
a 2. na výstavbu garáže na ulici Havlíčkovej 14, Košice, na parcele č. 2275/1, zapísanej v LV č. XXXX pre

katastrálne územie B. - G., žiadosť zo dňa 12. 5. 1998 podpísanú žalobkyňou 1. adresovanú Miestnemu
úradu mestskej časti Košice – Sever o povolenie k výjazdu zo súkromného pozemku na Havlíčkovej
14 osobným motorovým vozidlom na Watsonovu ulicu č. 1 k jestvujúcim garážam, súhlas vlastníkov
susediacich parciel s výstavbou garáže, stavebné povolenie zo dňa 12.8.1988 vydané pre žalobkyňu1. Okresným úradom Košice I, odborom životného prostredia č. ŽP-1106/98-KIR, žiadosť žalobkyne 1.
adresovanú Miestnemu úradu Košice – Sever zo dňa 15.9.2000 o vyjadrenie k zmene stavby atypickej
garáže pred jej dokončením na parcele č. 2275, oznámenie o začatí stavebného konania vydané

Okresným úradom Košice I, odborom životného prostredia č. ŽP-1649/2001-KIR zo dňa 14.9.2001
adresovanéžalobkyni1.týkajúcesavydaniapovolenianazmenustavbypredjejdokončenímatypického
garážového boxu na pozemku parcelného čísla 2275, rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru
životnéhoprostrediazodňa17.10.2001č.ŽP-1649/2001-KIRadresovanéžalobkyni1.opovolenízmeny
nedokončenej stavby - výstavba atypického garážového boxu na parcele č. 2275 pre katastrálne územie

B. - G., kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.9.2010 č. A/2010/16206-03/I-KIR vydaného Mestom Košice
o povolení užívať stavbu - atypicky garážový box, ulica C. XX, B. na pozemku parcelného č. 2275/5 pre
žalobkyňu 1., žiadosť o určenie súpisného čísla pre atypickú garáž s nadstavbou zo dňa 25. 11.2010,
rozhodnutie Mestskej časti Košice – Sever zo dňa 31.12.2010 č. 07/2010 – G o určení súpisného čísla
pre atypický garážový box.

8. Žalobcovia doplnili žalobu o ďalšie skutkové tvrdenia a uviedli, že iný prístup motorovým vozidlom
k garáži nemajú, jediný možný prístup je len cez parcelu č. 2239/18 a dôvodili, že atypický garážový box
je situovaný tak, že garážové brány ústia na uvedenú parcelu, pričom garážový box bol postavený na
základe stavebného povolenia, v ktorom bolo uvedené: „s výjazdom do vnútro - blokového priestoru“,
teda na parcelu č. 2239/18. Bývajú v rodinnom dome s dvoma bytmi, ktorý je postavený na parcele

č. 2276 zapísanej v LV č. XXX, katastrálne územie G. F. a vchod je z ulice C., pričom žalobkyňa 1.
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 a je výlučnou vlastníčkou parcely č. 2275/1, ktorá susedí
s garážou na parcele č. 2275/5, tak ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. – G.,
a teda z uvedeného vyplýva, že prístup k garážovému boxu z ulice C. nie je možný. Poukázali na
geometrický plán č. 353/2017, v ktorom je zakreslená prístupová cesta cez parcelu č. 2239/18 a plocha

nevyhnutnej cesty činí podľa geometrického plánu 39 m2. Uviedli, že výška odplaty činí, poukazujúc na
znalecký posudok č. 16/2013 zo dňa 15. 2. 2015 (súdu doručený nebol – pozn. súdu) sumu 858 EUR a
predstavuje odplatu jednorázovú. Žalobcovia tiež predložili znalecký posudok č. 174/2019, ktorým bola
stanovená jednorázová náhrada za zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu,
prejazdu cez pozemok parcelného čísla 2239/18 a navrhli súdu vychádzať pri stanovení výšky náhrady

z predloženého znaleckého posudku, ktorý odôvodňuje, akým spôsobom sa znalec dopracoval k svojmu
záveru o výške jednorázovej odplaty.

9. Žalobca 2. vzal písomným podaním zo dňa 7. 3. 2019 žalobu voči právnej predchodkyni žalovaného
späť a žiadal, aby súd konanie vo vzťahu medzi ním a žalovanou zastavil.

10. Žalobkyňa 1. tvrdila, že prejazd motorovým vozidlom ku garáži, ktorá stojí na parcele č. 2275,
je možný jedine cez parcelu č. 2239/18; iná prístupová cesta neexistuje. Garáž bola postavená na
základe stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na výstavbu garážového boxu s výjazdom do vnútro
- blokového priestoru, stavba bola povolená dňa 17.10.2001 a skolaudovaná vydaním kolaudačného

rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2010. V čase výstavby a kolaudácie stavby právna
predchodkyňa žalovaného nebola vlastníčkou parcely č. 2239/18 a súhlas s prejazdom cez túto parcelu
bol daný v tom čase jej vlastníkom - štátom. Tvrdila, že prístupová cesta ku garážam vždy existovala,
pozemok žalovaného nebol nikdy oplotený, a táto prístupová cesta slúži aj ďalším vlastníkom garáži
a vlastníkovi trafostanice, ku ktorej je zriadené zákonné vecné bremeno. Stavba sa nachádza medzi

ďalšími stavbami a prístupová cesta je medzi bytovými domami a vedie až k jednotlivým garážovým
boxom. Ako vlastníčka stavby – garáže si nemôže zabezpečiť prístup k nej cez pozemky v jej vlastníctve.
Dôvodila, že vecné bremeno sa má vzťahovať na pozemok, ktorý je užívaný viacerými subjektami,
vrátane spoločností, ktoré vykonávajú rôzne úkony na objektoch (elektrárne, vodárne, plynárne). Časť
pozemku predstavuje prístupovú cestu, čo dokazuje aj znalecký posudok a fotodokumentácia, ktorú

využívajú viaceré subjekty na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Dôvodila, že výška odplaty stanovená
znaleckýmposudkomjeprimeranáobmedzeniuvlastníckychprávžalovaného,ktorýsimusíbyťvedomý,
že ide o nehnuteľnosť neohraničenú, slúžiacu potrebe vlastníkov bytov v obytných domoch, vlastníkom
garáži, ide o verejne prístupnú komunikáciu, a teda vo výkone vlastníckych práv bude obmedzovaný
iba minimálne.

11. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa 1. má prístup k stavbe, teda, že existuje aj iná prístupová cesta
ako cez parcelu v jeho vlastníctve. Nestotožnil sa s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena
vypočítaného znalcom v znaleckom posudku predloženého do konania žalobkyňou 1. majúc za to, žeznalecký posudok č. 174/2019 nezodpovedá požiadavke na stanovenie výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena, ktorá by mala byť určená cenovým rozmedzím, ktoré by súdu umožnilo zvážiť
ďalšie skutočnosti, je preto nepoužiteľný, pretože náhrada je určená fixnou sumou. Tiež bolo ním,

resp. jeho právnou predchodkyňou tvrdené, že Mesto Košice, ktoré dalo súhlas s prejazdom, nebolo
nikdy vlastníkom pozemku parcelného č. 2239/18 a nebolo preto oprávnené súhlas žalobcom dať,
poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/620/93. Tvrdil, že užívanie parcely v jeho
výlučnom vlastníctve žalobcami na prejazd ho obmedzuje v jeho vlastníckych právach, pretože parcelu
nevie žiadnym iným spôsobom užívať. Zastal názor, že na zriadenie vecného bremena nie sú splnené

podmienky. Dodal, že tak ním ako aj jeho právnou predchodkyňou bola žalobcom predložená zmluva o
zriadení vecného bremena a zmluva o nájme ako návrh jednak v záujme vyriešenia tohto sporu a jednak
v záujme vyriešenia užívania nehnuteľnosti, ku ktorému návrhu žalobcovia 1. a 2., najmä žalobkyňa
1., nepristúpili(a) z dôvodu neakceptácie výšky náhrady (odplaty), ktorá za zmluvné zriadenie vecného
bremena bola požadovaná - 270 EUR ročne.

12. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.
13. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už
celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci

meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

16.Vzhľadomnadispozitívnyúkonžalobcu2.,ktorýmvzalžalobuvcelomrozsahuvočižalovanémuspäť
a po súhlase žalovaného so späťvzatím žaloby, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

konanie vo vzťahu medzi žalobcom 2. a žalovaným zastavil.

17.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniastránsporu,právneargumentystránsporuazapreukázané
považuje nasledovné skutočnosti: žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - samostatne
stojacej garáže so súp. č.XXXX, na parcele č. 2275/5, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere

80 m2 zapísanej v LV č. XXXXX pre katastrálne územie G. F., H. B. - G., okres B. I. a žalovaný
je výlučným vlastníkom parcely č. 2239/18, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2,
nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX pre katastrálne územie G. F., obec B. – G., H. B. I. K. M. XXXX/
XX vo výlučnom vlastníctve žalovaného je priľahlým pozemkom k stavbe - atypickému garážovému
boxu vo vlastníctve žalobkyne 1., ktorá časť pozemku vo vlastníctve žalovaného využíva ako prístup

k tejto nehnuteľnosti – stavbe v jej vlastníctve. Žalobkyňa 1. si pre účely zriadenia vecného bremena
dala vypracovať geometrický plán č. 353/2017 zo dňa 29.6.2017 na zriadenie vecného bremena – práva
prechodu cez pozemok parcelného čísla 2239/18 vo vyznačenom rozsahu, ktorý vyhotovil GEODETING
s.r.o., Barčianska 61, 040 17 Košice, IČO: 36 216 801 a ktorý úradne overil Okresný úrad Košice,
katastrálny odbor, dňa 4. 7. 2017 č. G1-705/2017. Z predmetného geometrického plánu vyplýva, že

žalobkyňa k stavbe žiada zriadiť vecné bremeno práva prechodu cez parcelu č. 2239/18 vo vlastníctve
žalovaného v prospech vlastníkov nehnuteľnosti (stavby) - atypického garážového boxu so súpisným
č. XXXX postaveného na parcele č. 2275/5, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 80 m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. F. v rozsahu, v akom je prechod vyznačený v predmetnom
geometrickom pláne. Žalobcovia si tiež dali pre účely vyčíslenia výšky odplaty za zriaďované vecné

bremeno vypracovať znalecký posudok znalcom I. A. N. a tento v znaleckom posudku č. 174/2019 zo
dňa 13.11.2019 vyčíslil všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu/prejazdu cez pozemok
vo vlastníctve žalovaného v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 353/2017 na sumu 455 EUR.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, prednesom advokátov strán sporu, obhliadkou na

mieste samom, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne 1. je v celom rozsahu dôvodná.19. Predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby - žalobkyne
1. spočívajúcej v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného na návrh vlastníka stavby
v prípade, ak vlastník stavby zároveň nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak.

20. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúcej v práve cesty cez priľahlý

pozemok.

21.Uvedenécitovanéustanovenieumožňujezriadiťvecnébremenorozhodnutímsúduvtýchprípadoch,
ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého
súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je

pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má
možnosť dostať sa ku komunikácii.

22. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že zriadenie práva cesty (vecného bremena) rozhodnutím
súdu na základe podanej žaloby vlastníka stavby predstavuje značný zásah do vlastníckeho práva

vlastníka priľahlého pozemku a v uvedenom prípade je potrebné dôsledne skúmať splnenie všetkých
hmotnoprávnych podmienok v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a súčasne zvážiť i pomer
prípadného zriadeného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku,
ktorými by mal byť obmedzený čo najmenej. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne, a týmito sú: 1. vlastník

stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, 3. neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Pod pojmom priľahlý pozemok
má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník
stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať
k verejnej komunikácii, keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či
účelovejkomunikácii).Prístupnemožnozabezpečiťinakajvprípade,žezabezpečenietakéhotoprístupu
bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla
budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich
vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Právo cesty nemožno tiež zriadiť, ak by vzhľadom

na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci požadovať, aby cestu trpel. Pri zriaďovaní
nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej.
Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka
priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty
predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú

cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí
zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením práva cesty bol vlastník čo
najmenej obmedzený. Súd by v takom prípade mal aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť
takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej,
a zároveň, aby zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom rozsahu. Vecné bremeno

cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca môže na prístup k stavbe využiť iné pozemky, ktoré má vo
vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez
stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.

23. Je nepochybné, že žalobkyňa 1. je vlastníčkou stavby - atypického garážového boxu so súpisným
č. XXXX postaveného na parcele č. 2275/5, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 80 m2,
nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXXX pre katastrálne územie G. F. a táto nie je súčasne vlastníčkou
priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok - parcela č. 2239/18, druh: zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 278 m2, zapísaná v LV č. XXXX pre katastrálne územie G. F. je vo výlučnom vlastníctve

žalovaného.

24.Žalovanýnamietal,žežalobkyňaakovlastníčkastavbymáinýprístupktejtostavbepoukazujúcnajej
vlastnícke právo k parcelám č. 2275/1, 2275/4, 2275/5 zapísaných v LV č. XXXX pre katastrálne územieSeverné mesto. Žalobkyňa 1. tvrdila, že k stavbe iný prístup, ako cez priľahlý pozemok vo vlastníctve
žalovaného, nie je.

25. Vyvstala tak sporná skutočnosť, a to, či došlo k splneniu druhej hmotnoprávnej podmienky v zmysle
ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

26. Pre účely zistenia, či je druhá podmienka (ne)splnená, strany sporu navrhli dôkaz obhliadkou na
mieste samom. Z obhliadky vyplynul jednoznačný záver, že žalobkyňa 1. iný prístup k stavbe, ako cez

priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného, nemá. Žalobkyňa 1. ako vlastníčka stavby sa k stavbe -
garážimotorovýmvozidlomnemôževžiadnomprípadedostaťzuliceHavlíčkovej14.,aanicezpozemky
vo svojom vlastníctve. Atypický garážový box je postavený za rodinným domom, na parcele č. 2275/5,
druh záhrada vo výmere 68 m2,vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1, tak ako to vyplýva z LV č. XXXXX
pre katastrálne územie G. F.. Táto parcela bola vyčlenená z parcely č. 2275/1 geometrickým plánom č.
821/2010 zo dňa 1.7.2010. V smere od rodinného domu do garážového boxu vedú dvere slúžiace pre

vstup osôb. Pozemok, ktorého je žalobkyňa 1. vlastníčkou – parcela č. 2275/4, druh záhrada vo výmere
9 m2 sa nachádza bezprostredne pri garážovom boxe – lemuje ho po ľavej strane z pohľadu v smere od
rodinného domu; ide o úzky pás pozemku, ktorý skôr slúži na prechod popri garážovom boxe. Parcela
č. 2275/1, druh: záhrady vo výmere 68 m2, tiež vo vlastníctve žalobkyne, sa nachádza pred garážovým
boxom, do ktorého práve z tejto parcely vedú vchodové dvere slúžiace na vstup do garáže, avšak iba

pre vstup osôb. Garážový box má bránu slúžiacu pre vjazd a výjazd motorovým vozidlom smerujúcu do
tzv. vnútro – blokového priestoru, teda na priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného. Jedine cez túto
garážovú bránu sa dá motorovým vozidlom dostať dnu a von z garáže a jedine len cez priľahlý pozemok
vo vlastníctve žalovaného. Iný prejazd do garážového boxu motorovým vozidlom možný nie je.

27. K námietke žalovaného, resp. jeho právnej predchodkyne, že nemôže obstáť vydanie súhlasu
Mestom Košice na výjazd motorovým vozidlom do vnútro - blokového priestoru, ktorý Mesto Košice
malo vydať ako vlastník priľahlej parcely v tom čase, pretože Mesto Košice nikdy v minulosti vlastníkom
priľahlého pozemku nebolo, súd uvádza: z dôkazu doloženého žalobkyňou 1. - stavebného povolenia zo
dňa 12.8.1998 č. ŽP-1106/98-KIR vyplýva, že žalobkyňa 1. požiadala o vydanie stavebného povolenia

na výstavbu garážového boxu na vlastnej parcele č. 2275 s výjazdom do vnútro - blokového priestoru,
ktorej príslušným správnym orgánom bolo vyhovené a odbor životného prostredia povolil umiestnenie
a uskutočnenie stavby, t. j. atypického garážového boxu na parcele č. 2275 pre katastrálne územie B.
– G. na hranici parcely č. 2176 (správne 2276-pozn. súdu) a táto bola povolená s výjazdom do vnútro
- blokového priestoru. Žalobkyňa 1. dodržala v prípade výstavby atypického garážového boxu všetky

správne postupy, t.j. požiadala príslušné orgány štátnej správy alebo samosprávy svojimi žiadosťami
o vydanie stavebného povolenia a následne o vydanie kolaudačného rozhodnutia, požiadala o určenie
súpisného čísla pre stavbu; príslušné orgány štátnej správy alebo samosprávy jej žiadosti vyhodnotili
ako dôvodné, ktoré spĺňali všetky náležitosti tak ako si to vyžadovali príslušné právne predpisy pre to
ktorésprávnekonanie.Tedastavbabolariadnepovolená,oprávnenáavýjazdbolpríslušnýmstavebným

úradom povolený do vnútro - blokového priestoru z parcely č. 2275, na ktorej je postavený atypický
garážový box.

28. Je pravdou, že v tom čase prebiehalo konanie na Okresnom súde Košice II o určenie vlastníckeho
práva v prospech právnej predchodkyne žalovaného k priľahlému pozemku, na ktorý bol príslušným

stavebným úradom povolený výjazd z garážového boxu pre žalobkyňu, ako vlastníčku stavby.

29. Na bývalom Okresnom súde Košice II prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva o.i.
aj k parcele č. 2239/18 vo výmere 278 m2; žalobkyňou bola právna predchodkyňa žalovaného
a žalovanými boli Východoslovenská energetika, a.s. a fyzické osoby, ktoré na predmetnej parcele mali

postavené stavby (trafostanica, garáže). Rozsudkom zo dňa 6.7.2006 sp. zn. 18C/620/93 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.3.2008 sp. zn. 5Co/426/2006 bolo právoplatne
určené, že právna predchodkyňa žalovaného je výlučnou vlastníčkou o.i aj parcely č. 2239/18 vo výmere
278 m2 , ktorá vznikla z parcely E - KN č. 2657, druh : orná pôda vo výmere 1733 m2, zapísanej v PKV
č. XXXXX (predtým PKV č. XXXX). Podiel vo výške 1 parcely č. 2567 nadobudla právna predchodkyňa

žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.1960, ktorou kúpila aj podiel vo výške 1 na parcele č.
2658 vo výmere 1431 m2. Právna predchodkyňa žalovaného mala na základe kúpnej zmluvy užívať 1
nehnuteľnosti v šírke 14,40 m, t.j. 934 m2, ktorá svojou šírkou leží pri ulici F. Urbánka, vľavo od miesta,
kde predávajúca (D. A.) začala s výstavbou rodinného domu. K reálnemu odčleneniu danej časti - 1vo výmere 934 m2, ktorú mala nadobudnúť právna predchodkyňa žalovaného, nedošlo. Na podklade
PKV č. XXXXX bol vyhotovený LV č. XXXXX, v ktorom boli vedené parcely č. 2657 vo výme re 1733 m2
a č. 2658/1 vo výmere 966 m2 (táto parcela vznikla zlúčením parciel č. 2657, 2658, 2676/1 a 2676/2

a následným rozdelením na parcely č. 2657 vo výmere 2214 m2, č. 2658/1 vo výmere 966 m2, č. 2658/2
vo výmere 600 m2, č. 2676/1 vo výmere 501 m2, č. 2676/2 vo výmere 186 m2 na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 2.2.1963 a podľa geometrického plánu D – 458 – 25/201- 920/63) v podielovom spoluvlastníctve
3 z celku, ďalšia časť - 1 - bola vedená v PKV č. XXXXX. Na podklade vyššie uvedeného zistenia
bol znalcom v konaní 18C/620/1993 vyhotovený znalecký posudok č. 14/2005, ktorého prílohou bol aj

geometrický plán, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie o žalobe podanej právnou predchodkyňou
žalovaného.

30. Už v tom čase, teda v čase súdneho konania a v čase výstavby garáže žalobkyňou 1., na
pôvodnýchparceláchregistraEstálistavby–trafostanica,garáže,ktorésútamdoposiaľ.Navyšepriľahlý
pozemok je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech oprávneného z vecného bremena –

Východoslovenská distribučná, a.s., IČO : 36 599361 s obsahom oprávnení na výkon povolenej činnosti,
najmä vstupovať na cudzie pozemky a o cudzích objektov a zariadení, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX
pre katastrálne územie G. F.. Predmetný pozemok je využívaný aj inými osobami, či už len na prechod
ceznehopešialebonaprejazdmotorovýmivozidlamikugarážampostavenýchnapôvodnýchparcelách.

31. Keďže žalobkyňa 1. stavbu – atypický garážový box postavila v súlade s jej povolením, stavba je
oprávnená, povolená, a preto nemôže byť na jej ujmu tá skutočnosť, že príslušným stavebným úradom
pri povolení stavby bol určený výjazd z garážového boxu na priľahlý pozemok. Žalobkyňa 1. stavbu
zrealizovala len tak, ako jej táto bola povolená. Napokon stavba bola aj skolaudovaná a stavbe bolo
pridelené aj súpisné číslo, táto je zapísaná aj v liste vlastníctva.

32. Žalobkyňa 1. žalobou o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu/ prejazdu
cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného splnila základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti
žaloby a to, že vlastníčka stavby – žalobkyňa 1. nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý
umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobkyňa 1., ktorá

je vlastníčkou stavby, nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti, a tak ako bolo konštatované nie je
vlastníčkou priľahlého pozemku.
33. Podľa konštantnej judikatúry výraz priľahlý pozemok je potrebné vykladať omnoho širšie než len
ten, ktorý je bezprostredne susediaci pozemok. V prejednávanom prípade však priľahlý pozemok –
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je pozemkom susediacim s nehnuteľnosťou vo vlastníctve

žalobkyne 1. Žalobkyňa 1. nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy
nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti.
34. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do
hmotnoprávnej sféry strán sporu tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti.

Citované ustanovenie z podnetu žalobkyne 1. ako vlastníčky stavby umožňuje súdu výnimočný zásah
do súkromných práv a povinností vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov (článok
20 ods. 1, 4 Ústavy SR či článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie
Občianskeho zákonníka poskytuje súdu (zodpovedajúco aj článku 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny
nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom

pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo
vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby.
Vtomtedaspočívalegislatívnyzákladverejnéhozáujmu,ktorývzmyslečl.20ods.3ÚstavySRčičlánku
11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého
pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby.

35. Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani fakticky užívací stav,
teda ani to, že žalovaný nebráni žalobkyni 1. v prístupe k jej stavbe. Zhodne aj s právnym názorom
Najvyššieho súdu ČR uvedeným v jeho rozsudku zo dňa 30.8.2005 sp. zn. 25Cdo/231/2004 treba
konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník
priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké

právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe,
ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva
nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože
vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať.36. Z aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že toto vecné bremeno
sa nezriaďuje ako právo viažuce sa na konkrétnu osobu, ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom
konkrétnej stavby. Zmena vlastníctva tejto stavby nemá teda vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka

stavby a vlastníka susediaceho priľahlého pozemku rieši zriadením vecného bremena.

37. Pre výklad ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je základnou interpretačnou
pomôckou článok 11 ods. 4 Listiny, či článok 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto články
možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa citovaného ustanovenia len za náhradu. Dotknutý vlastník má

právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem bez toho, aby bolo nevyhnutné
toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty trpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou
podmienkou pre zriadenie práva cesty. Situácia predvídaná v citovanom ustanovení predstavuje konflikt
vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto
potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené, čo možno najmenej. Pri stanovení

náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné
zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako
ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty zaťažený pozemok prinesie.
Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku
utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady – práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla

klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený.

38. Žalovaný ako vlastník priľahlého pozemku ponúkol vlastníčke stavby zriadenie vecného bremena
cesty zmluvou. Žalobkyňa 1. odmietla zmluvné zriadenie vecného bremena cesty poukazujúc na
neadekvátnu výšku odplaty za zmluvné zriadenie vecného bremena považujúc ju za neobvyklú cenu,

pretože žalovaný si neuplatnil náhradu vo forme jednorázovej výplaty, ale opakujúce sa plnenie
s každoročným plnením (270 EUR ročne).

39. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva( vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

40. V citovanom ustanovení je explicitný výpočet možností ako zriadiť vecné bremeno. Zmluva o

zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka dvojstranný právny úkon,
ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou.
Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana
podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení
vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa

§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to
znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý,
obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí
byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie
o prijatí návrhu. Podmienkou vzniku zmluvy o zriadení vecného bremena po doručení návrhu na jej

uzavretie je, že návrh je prijatý včas (§ 43c Občianskeho zákonníka).Pri zmluve o zriadení vecného
bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-
právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú
sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, vo všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných

predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych
inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to,
aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vychádza sa pri tom zo
zákonných požiadaviek katastrálneho zákona a jeho vykonávacích právnych predpisov. Na uzavretie
zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma

zmluvy (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto,
lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona). Požiadavka písomnej formy zmluvyo zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4
Katastrálneho zákona, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu
na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy

o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona vyžaduje aj úradné
osvedčenie podpisu povinného z vecného bremena.
41. Žalobkyňa 1. predložila znalecký posudok pre stanovenie jednorazovej náhrady za zriadenie
práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu/prejazdu cez pozemok parc. č. 2239/18
vo vyznačenom rozsahu v zmysle geometrického plánu č. 353/2017 pre katastrálne územie G. F.,

overeného Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom dňa 4. 7. 2017 pod č. G1-705/2017
v prospech vlastníka stavby – žalobkyne 1. Z jeho záveru vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty
vecného bremena bol vykonaný podľa vyhlášky č. 254/2010 Z. z. a výpočet bol vykonávaný
kapitalizáciou hospodárskej ujmy - rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným
odčerpateľným zdrojom počas časovo obmedzeného obdobia s poukazom na závady viaznuce na
nehnuteľnosti, ktoré boli odhadnuté podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého

vlastníka, pričom pri závadach neobmedzeného trvania za základ výpočtu sa vzalo obdobie 20 rokov
pri odplate za zriadenie vecného bremena in rem, ktoré je odplatné s povinnosťou strpieť skutočné
obmedzenie. V tomto prípade znalec stanovil skutočné obmedzenie vo výške 15 %, pretože žalovaný
ako vlastník priľahlého pozemku ho môže využívať s malým obmedzením. Bežnú odhadovanú stratu
prípadného výnosu z nájmu vzhľadom na charakter nehnuteľnosti jej využitia stanovil na 50 % s

dobou trvania 20 rokov, úrokovou mierou 0,92 %. Pri zadaní týchto údajov všeobecná hodnota, resp.
jednorázová odplata za zriadenie vecného bremena bola stanovená na sumu 455 EUR. Zo znaleckého
posudku tiež vyplýva, že priľahlý pozemok slúži ako prístupová komunikácia k radovým garážam a k
nehnuteľnosti na parc. č. 2251 - trafostanica, ako aj k stavbe vo vlastníctve žalobkyne 1.

42. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie G. F. vyplýva, že parc. č. 2239/18 je pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Je to pozemok umiestnený v zastavanom území obce a
spôsob jeho využívania je predovšetkým na vyššie uvedený účel.

43. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že na predmetnom pozemku si nemôže postaviť napr.
rodinný dom alebo garáž a že zriadením vecného bremena bude práve v tomto obmedzovaný,
s poukazom na spôsob využívanie priľahlej parcely, ako aj na zriadenie zákonného vecného bremena
v prospech oprávneného z vecného bremena - Východoslovenská distribučná, a.s., ako aj zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve držby a užívania pozemkov pod stavbou podľa § 4 ods. 1

zákona č. 66/2009 Z. z. v prospech Mesta Košice, ktorá predovšetkým slúži ako prístupová cesta
k stavbám vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických osôb, je vzhľadom na účel využívania
priľahlého pozemku, obranou tendenčnou, pretože úmysel žalovaného je potrebné vzhliadnuť skôr
vo finančnom prínose z užívania tohto pozemku inými osobami či už titulom nájomných zmlúv alebo
titulom bezdôvodného obohatenia. Napokon súdu je známe, že žalovaný sa žalobami na tunajšom

súde domáha od žalobcov zaplatenie súm za užívanie priľahlého pozemku práve titulom bezdôvodného
obohatenia (napr. 37C/31/2019, 40C/4/2022, 36C/14/2024).

44. A práve v súvislosti s týmito konaniami žalovaný poukázal na obranu žalobcov v týchto konaniach
vznesenú, spočívajúcu v ich tvrdení, že garáž neužívajú, že v tejto sa nachádza nábytok, ktorá

skutočnosť bráni zriadiť vecné bremeno.

45. Táto obrana žalovaného vo vzťahu k predmetu tohto konania obstáť nemôže; je právne irelevantná.
Pokiaľ sa žalovaný domáha od žalobcov zaplatenia súm za užívanie priľahlého pozemku titulom
bezdôvodného obohatenia, činí tak za situácie, keď je zrejmé, že od počiatku medzi zúčastnenými

osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal nárok na predmetné plnenie, a teda ide o plnenie bez
právneho dôvodu. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytnutia náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby
sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo
užívať v danom prípade priľahlý pozemok.

46. Pokiaľ žalovaný odvodzuje nemožnosť zriadiť vecné bremeno prechodu/prejazdu cez pozemok
v jeho vlastníctve od skutočnosti, že žalobkyňa 1. stavbu – garáž v skutočnosti nevyužíva na jej účel,súd má zato, že zmyslom vecného bremena práva prechodu/prejazdu je nastavenie trvalého právneho
vzťahu medzi oprávneným vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku.

47.Prístupkstavbevovlastníctvežalobkyne1.jejedinecezpriľahlýpozemokvovlastníctvežalovaného,
ktorý vo väčšej miere slúži na prechod alebo prejazd aj iným subjektom k ich stavbám. Žalobkyňa 1.
nemôže plnohodnotne užívať stavbu, v danom prípade na parkovanie motorového vozidla, keď nemá ku
garáži prístup. Vzhľadom na predmet konania je bezvýznamné, či v garáži sú uložené nejaké hnuteľné
veci, podstatné je, že žalobkyňa 1. ako vlastníčka stavby nemá prístup k stavbe a tento nemožno

zabezpečiť inak. Práve zabezpečením prístupu k stavbe formou zriadenia vecného bremena bude mať
žalobkyňa 1. možnosť užívať garáž na jej účel.

48. Vzhľadom na vyššie uvedený názor, súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania
pripojením súdnych spisov v konaniach prebiehajúcich medzi stranami sporu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.

49. Je pravdou, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená
vtedy, ak vlastník priľahlého pozemku ponúkol vlastníkovi stavby napr. že mu pozemok alebo jeho časť
predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu.

50. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.6.2022 vyslovil nasledovné :
„.... pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenia práva cesty je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v
práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť
vlastníkovi stavby vyplýva z § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným
úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať
stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby
nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej
užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, sú

uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska jeho životnosti, a
jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmä z dôvodov požiarnej
bezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto zákonnej povinnosti
je vo verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe. Je nevyhnutné
prihliadnuť aj ku konfliktu vlastníckeho práva vlastníka stavby a vlastníkom pozemku. Pri zriadení práva

nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej
a možno ho zriadiť len za náhradu (čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky). Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku
zriadenia práva cesty utrpí, teda okrem iného treba zohľadniť aj to, že v dôsledku zaťaženia pozemku
vecným bremenom spravidla klesne jeho cena. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý

pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby. Ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo
späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez časového
obmedzenia. Z uvedeného plynie, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak
nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho
časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu

absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone
jeho práva k veci. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak naproti tomu je
splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou. Ide o záväzkové
právo,ktorésatýkarelatívnehovzťahumedzinájomcomaprenajímateľom.Nájomnázmluvajedočasná,
vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavby

v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca. Dovolací súd dodáva,
že v danej veci sa pozemok žalovaného nachádza v priemyselnom areály, kde sídlia najmenej ďalšie 4
spoločnosti,ktorérovnakomusiazaúčelomprístupuksvojimnehnuteľnostiamprechádzaťcezpozemok
žalovaného. Pozemok žalovaného teda slúži ako prístupová cesta a na tento účel je aj permanentne
využívaná“.

51. V danom prípade odmietnutie zmluvného zriadenia vecného bremena zo strany žalobkyne 1. bolo
legitímne s poukazom na nesprávne stanovenú náhradu za zriadenie vecného bremena. Stanovenie
hodnoty vecného bremena predstavuje otázku skutkovú, nie otázku právnu. Výška peňažnej náhrady,resp. všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
býva zvyčajne, resp. spravidla stanovená znaleckým posudkom vyhotoveným za týmto účelom.
Žalovanýponúkolžalobkyni1.zriadenievecnéhobremenazmluvouzastanoveniavýškyodplaty vsume

270 EUR ročne (opakujúce plnenie) bez toho, aby vzhľadom na obranu žalobkyne 1., ktorá súdu
doložila znalecký posudok o stanovení náhrady, resp. odplaty za zriadenie vecného bremena, preukázal
hodnoverným spôsobom ním uplatňovanú výšku odplaty za zriadenie vecného bremena, tiež adekvátne
nezargumentoval prečo požaduje opakujúce plnenie. A teda súd má zato, že žalovaný nevzniesol
relevantné námietky voči výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré by boli spôsobilé privodiť

iné rozhodnutie súdu ohľadom stanovenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, prípadne
neakceptovať žalobkyňou 1. predložený znalecký posudok.

52. Je potrebné dodať, že súd starostlivo zvážil aj otázku, či je možné od žalobkyne 1. spravodlivo
požadovať, aby sa uspokojila s prístupom k stavbe zaisteným obligačne – nájomnou zmluvou, ktorú jej
ponúkal žalovaný a jednoznačne dospel k záveru, že žalobkyňa 1. by sa ocitla v právnej neistote.

53. Napokon aj v citovanom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.6.2022
bolo vyslovené, že 2. hmotnoprávna podmienka (prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak)
je splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou, pretože ide o
záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomná zmluva

je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti
vlastníka stavby v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca.

54. V prejednávanom prípade súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena – právo cesty vzal do
úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. V tejto súvislosti zohľadnil

spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá
by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku, prihliadal aj na to, aby stavbu bolo
možné riadne využívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo
najmenej. Tiež vzal do úvahy, že zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez
priľahlý pozemok ku stavbe, predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku

ktorému nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku. Súd vzhľadom na spravodlivé rozhodnutie
v prejednávanej veci vzal do úvahy aj tú skutočnosť, aby zriadenie vecného bremena zasahovalo do
práva vlastníka zaťaženého pozemku v nevyhnutnej miere.

55. Z dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa 1. ako vlastníčka stavby nemá iný prístup k stavbe, len cez

priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Zriadením vecného bremena, ktoré je vyznačené
v geometrickom pláne č. 353/2017 zo dňa 29.6.2017 vyhotoviteľa GEODETING s.r.o., Barčianska
66, 040 17 Košice, IČO: 36 216 801, úradne overeného dňa 4.7.2017 Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom pod č. G1-705/2017, ide o minimálny zásah do vlastníckych práv žalovaného
a zriadenie vecného bremena nezasahuje do práv žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku nad

obvyklú mieru. Žalobkyňa 1. ako aktívne vecne legitimovaná z titulu právnej istoty podala na súd žalobu,
aby sa z tejto neistoty dostala, aby jej v budúcnosti vlastník priľahlého pozemku neznemožňoval prístup
k jej stavbe.
56. V predmetnej veci bolo zistené, že plocha, ktorá sa využije ako nevyhnutná cesta pre prístup
žalobkyne 1. k jej stavbe, je využívaná aj Východoslovenskou distribučnou, a.s. z titulu zákonného

vecného bremena, pričom aktuálny spôsob využitia tejto cesty súd mal na zreteli aj pri určovaní
výšky náhrady. Pozemok vo vlastníctve žalovaného nie je oplotený, tento ako prístupová cesta slúži
aj ďalším vlastníkom garáži. Pozemok vo vlastníctve žalovaného je medzi bytovými domami a vedie
až k jednotlivým garážovým boxom. Teda vecné bremeno sa má vzťahovať na pozemok, ktorý je (už)
užívaný viacerými subjektmi.

57. Súd tak zastáva názor, že zriadením vecného bremena žalovaný ako vlastník priľahlého
(zaťaženého) pozemku nebude obmedzený vo svojom vlastníckom práve nad spôsob užívania tohto
pozemku doposiaľ. Tiež zriadením práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, žalovanému
nevznikne podstatne väčšia ujma oproti výhode, ktorú zaťažený pozemok poskytuje, resp. poskytne

žalobkyni 1.

58. Súd ohľadom stanovenia výšky náhrady prihliadol na všetky okolnosti veci, najmä, že stavba bola
zriadená ako oprávnená, vzal do úvahy aj ujmu, ktorá zriadením vecného bremena vznikne žalovanému,dal na pomyselnú misku váh výhody, ktoré právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a nevýhody, ktoré
zriadením vecného bremena vzniknú vlastníkovi priľahlého pozemku a výšku náhrady súd určil v súlade
so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou 1., ktorý dal vyčerpávajúcu odpoveď na spôsob

výpočtu náhrady za zriadenie vecného bremena.

59. Samotné stanovenie hodnoty zriaďovaného vecného bremena je vecou skutkového zistenia,
stanovenie kritérií pre určenie výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením nevyhnutnej
cesty je otázkou právnou. V danom prípade náhrada predstavuje obvyklú cenu, znalec zohľadnil

zaťaženie priľahlého pozemku, a to tak z hľadiska vecného (plošný rozsah zaťaženia, doba jeho
zaťaženia, užívanie inými oprávnenými osobami, účel pozemku, obmedzenie osoby povinnej z vecného
bremena užívať pozemok), tak aj z hľadiska právneho, t.j. z hľadiska tzv právnych vád znižujúcich
všeobecnú cenu priľahlého pozemku výkonom práva z vecného bremena. Finančná náhrada je
jednorázová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Treba si uvedomiť, že vecné bremeno nie je
nájmom, vzťah z vecného bremena vznikne jednorázovo, a za jednorázovú náhradu.

60. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019

z 9. júna 2020).

61. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť sporovej strany za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

bolo rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

62. Aj keď žalovaný poprel výšku náhrady za zriadenie vecného bremena vypočítaného znalcom
v znaleckom posudku predloženého do konania žalobkyňou 1. tvrdením, že znalecký posudok č.
174/2019 nezodpovedá požiadavke na stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá

by mala byť určená cenovým rozmedzím, ktoré by súdu umožnilo zvážiť ďalšie skutočnosti, je preto
nepoužiteľný, pretože náhrada je určená fixnou sumou, v konečnom dôsledku na výslovné popretie
skutkovýchtvrdeníneuniesoldôkaznébremenot.j.vsporežiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázal
ním tvrdené skutočnosti. Potom žalovaný musí niesť aj nepriaznivé dôsledky neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti, t.j. nesie procesnú zodpovednosť za to, že

v spore neboli ním tvrdené skutočnosti preukázané.

63. Vyhodnotiac dokazovanie, súd žalobe žalobkyni 1. v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

67. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov
konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo

veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy
urobený vo veci samej. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, uplatňuje sa
pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v
citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP.68. O trovách konania medzi žalobkyňou 1. a žalovaným súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.
V spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa 1., ktorá má tak proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

69. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom 2 a žalovaným bolo zastavené pre späťvzatie žaloby.
70. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť
zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku

chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu nato, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Platí,

že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenia konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný
po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa
posudzuje procesne a rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že
len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

71. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie
žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme žalobu späť,
uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri
posudzovaní procesného zavinenia v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom
dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné
zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať
žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však

nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.

531).

72. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho
rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium
úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova

zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného
zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval

v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010).

73. O trovách konania medzi žalobcom 2. a žalovaným súd rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP.
Žalobca 2. vzal žalobu voči žalovanému späť, a to nie preto, aby dosiahol to, čo požadoval žalobou,potom z procesného hľadiska platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nárok na náhradu trov
konania má tak žalovaný v rozsahu 100%.

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ä § 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naMestskýsúdKošice,
v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).