Rozsudok · Ostatné · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/222/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921204819
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7921204819.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X/XXX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 6,
040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova
25, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,00 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 350,00 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok náhradu trova konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia (ďalej aj PFZ) vo výške 2 000,00 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099817 zo dňa 22.01.2015. Žalobca
so žalovaným súčasne dňa 22.01.2015 uzavrel Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. 8500099817. Žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08

Bratislava, IČO: 35 691 816 napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 23.01.2019. Žalovaný požadoval od zamestnávateľa žalobcu
vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 079,62 Eur, pričom poskytnutý
úver bol vo výške 675,00 Eur. Žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500102455 zo dňa 06.02.2015. Žalobca so žalovaným súčasne dňa 6.2.2015 uzavrel Dohodu o
zrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.8500102455.ŽalovanýprostredníctvomspoločnostiANACO
s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816 napriek spornosti veci požiadal

zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 23.01.2019. Žalovaný
požadoval od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške
1 837,05 Eur, pričom poskytnutý úver bol vo výške 1 026,00 Eur. Žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o
revolvingovomúvereč.8500109047zodňa31.03.2015.Žalobcasožalovanýmsúčasnedňa31.03.2015
uzavrel Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500109047. Žalovaný požadoval od
zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 2 194,40 Eur,
pričom poskytnutý úver bol vo výške 1 350,00 Eur (1500 Eur - 150 Eur). Žalobca so žalovaným uzavrel

Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015. Žalobca so žalovaným súčasne
dňa 29.5.2015 uzavrel Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500117425. Žalovaný
prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816
napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listomzo dňa 23.01.2019. Žalovaný požadoval od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy na
uspokojenie pohľadávky vo výške 2 859,80 Eur, pričom poskytnutý úver bol vo výške 1 350,00 Eur ( 1
500 Eur - 150 Eur). Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4Csp/45/2019 zo dňa 03.07.2019 súd

určil: „že Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka - č. 8500099817 uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa 22.01.2015, - č. 8500102455 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2015, -
č. 8500109047 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2015, - č. 8500117425 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 29.05.2015, sú neplatné. Predmetný spor bol právoplatne skončený dňa
14.08.2019. Žalovaný v postavení žalobcu podal na Okresný súd Trebišov žaloby, v ktorých si uplatňoval

nároky zo zmlúv: 1. Nárok na zaplatenie sumy 269,87 Eur s prísl. zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500099817 zo dňa 22.01.2015. Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 12Csp/45/2019 zo dňa
18.10.2019 žalobu zamietol z dôvodu posúdenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov.
Nárok na zaplatenie sumy 609,67 Eur s prísl. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500102455 zo
dňa 06.02.2015. Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 17Csp/28/2019 zo dňa 07.11.2019 zaviazal
žalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie sumy 67,75 Eur s prísl., a to z dôvodu posúdenia

spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. Nárok na zaplatenie sumy 832,84 Eur s prísl. zo
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109047 zo dňa 31.03.2015. Okresný súd Trebišov rozsudkom
sp. zn. 12Csp/27/2019 zo dňa 25.10.2019 zaviazal žalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie sumy
184,72 Eur s prísl., a to z dôvodu posúdenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov.
Nárok na zaplatenie sumy 1 253,19 Eur s prísl. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500117425 zo

dňa 29.05.2015. Žalovaný v postavení žalobcu podal na rozhodcovský súd Slovenského arbitrážneho
súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, žalobu a vo veci bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 357/01/19 zo dňa 26.08.2019.
Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 17Csr/1/2019 zo dňa 13.05.2021 rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so

sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 357/01/19 zo dňa 26.08.2019 zrušil. V konaní vedenom
pod sp. zn. 4Csp/45/2019 si žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje právo, keď sa domáhal
určenia neplatnosti dohôd zrážok zo mzdy. Súd žalobe vyhovel z dôvodu, že Dohody o zrážkach zo
mzdy sú neurčité a z uvedeného dôvodu neplatné. Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté stranami sporu
predstavovali formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím obsahom spôsobovali

značnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospechspotrebiteľa.Priuzatváranídohôddlžník
- spotrebiteľ musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo
mzdy a v akej výške. Predmetné Dohody takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky neobsahovali
a umožňovali veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty za úver, zmluvných pokút a ďalších
nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka.

V žiadostiach žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, ktoré boli doručené zamestnávateľovi žalobcu
boli uvedené výšky pohľadávok v oveľa vyššej sume než boli uvedené v zmluve. Tým vznikla hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje
svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona
č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 10.06.2013 - Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č.
250/2007 Z. z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie

Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. Výška finančného zadosťučinenia má plniť funkciu sankčnú, aby
dostatočne odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi

a je aj odmenou za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom. Svojím úspechom žalobca priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že sa
dodávateľ opakovane nedopustí konania, ktorého sa dopustil voči nemu, prípadne sa ho nedopustí
v takej intenzite. Účelom priznania primeraného zadosťučinenia pri porušení práva má byť odradeniedodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu. že zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré by bez ďalšieho
bolo schopné privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom zaplatení úveru, teda k strate

finančných prostriedkov. Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že Dohody o zrážkach zo mzdy boli
absolútne neplatné. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti ustanovenej zákonom č.
129/2010 Z. z., teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa,
čím zasiahol do práv žalobcu. Žalobca žil v strachu a neistote akú sumu musí žalovanému zaplatiť.
Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby o určenie neplatnosti Dohôd o zrážkach

zo mzdy, lebo mu hrozila finančná ujma. Aj bez zákonného stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako zadosťučinenie za to, že sa spotrebiteľ
bol nútený domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, a to napriek ekonomicky a právne silnejšiemu
dodávateľovi, a v konečnom dôsledku je rozhodnutie významné aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,

že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Výška finančného zadosťučinenia
musí byť proporcionálna k zistenému porušeniu povinnosti dodávateľa, čo právna úprava vyjadrila
slovami primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére,
keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného života. Finančné

prostriedky vo výške 4 zrážok zo mzdy predstavovali vysokú čiastku. Žalobca má za to, že a) intenzita
zásahu do práv spotrebiteľa (použitie neprijateľných podmienok); b) výšky nedôvodne požadovaných
súm žalovaným: - Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500099817 zo dňa 22.01.2015 suma 404,62
Eur (1 079,62 Eur – 675,00 Eur), - Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500102455 zo dňa 06.02.2015
suma 811,05 Eur (1 837,05 Eur - 1 026,00 Eur) - Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109047 zo

dňa 31.03.2015 suma 844,40 Eur (2 194,40 Eur - 1 350,00 Eur), - zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500117425 zo dňa 29.05.2015 suma 1 509,80 Eur (2 859,80 Eur - 1 350,00 Eur), ktoré žalovaný
od žalobcu požadoval na základe zmluvy; b) dĺžku trvania závadného stavu (od uzatvorenia zmluvy
8500099817 zo dňa 22.01.2015 od uzatvorenia zmluvy 88500102455 zo dňa 06.02.2015 od uzatvorenia
zmluvy 8500109047 zo dňa 31.03.2015 od uzatvorenia zmluvy 8500117425 zo dňa 29.05.2015 až do

právoplatného rozhodnutia 14.08.2019, teda viac ako 4 roky); objektívnej spôsobilosti vyvolať negatívne
dôsledky v súkromnom živote žalobcu (znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného) a taktiež, že
žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a právne
silnejšiemu subjektu. d) počet vedených súdnych konaní: - 4 súdne konania, v ktorých sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy - 3 súdne konania, v ktorých sa žalobca v

postavení žalovaného úspešne bránil voči žalobám žalovaného v postavení žalobcu - 1 súdne konanie
v ktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ak by sa žalobca nebránil podaním
žaloby na súde, došlo by k nezákonnému zrážaniu zo mzdy žalobcu, v dôsledku ktorého by žalovaný
mohol prostredníctvom zamestnávateľa zrážať žalobcovi viac ako mu reálne patrí a žalobca by sa
následne musel domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré by mu skrz nezákonné zrážky

vzniklo.Žalobcasivočižalovanémuuplatňujeprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške2000,00Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá má zato, že suma 2 000,00 Eur plní všetky funkcie primeraného
finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením boli aj rozsudky okresného súdu) a
teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočne sankčný charakter voči
žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň bude zadosťučinením -

satisfakciou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil, ale naopak nepochybne v
svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii sa domáhal svojho nároku. Čo sa týka výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi
v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom, neustálymi výzvami na zaplatenie dlhu, a to i v
navýšenej sume, ktorá sa v konečnom dôsledku -preukázala ako nedôvodná a neprimeraná, a v

dôsledku ktorých výziev spotrebiteľovi neostávalo iné, ako obrátiť sa na súd, domáhať sa svojho
práva. Finančné zadosťučinenie je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľskej
zmluvy konal závadne. K žalobe žalobca pripojil: Rozsudok Okresného súdu Trebišov pod sp. zn.
4Csp/45/2019-186 zo dňa 03.07.2019, Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov spoločnosťou

ANACO s.r.o. zo dňa 23.01.2019, Rozsudok Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 12Csp/45/2019-61 zo
dňa 18.10.2019, Rozsudok Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 17Csp/28/2019-66 zo dňa 07.11.2019,
Rozsudok Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 12Csp/27/2019-90 zo dňa 25.10.2019, RozsudokOkresného súdu Trebišov pod sp. zn. 17Csr/1/2019/2019-168 zo dňa 13.05.2021, Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 357/01/19 zo dňa 26.08.2019 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom.
2. Podaním doručeným súdu dňa 07.01.2022 sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k

žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný popiera
uplatňovaný nárok čo do základu a aj čo do jeho výšky. Podaná žaloba neobsahuje označenie takých
skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným (a teda aj vecne prejednateľným) spôsobom odôvodnili
základ nároku a jeho výšku. Požadovaná suma 2 000,00 Eur je nielen zjavne neprimeraná, ale žalobca
v podanej žalobe ani netvrdí a nepreukazuje také okolnosti, ktoré by ju definovali ako „primeranú“ a ako

„zadosťučinenie.“ S ohľadom na obsah žaloby ide preto o skutkovo a právne nedôvodnú požiadavku.
Určenie výšky finančného zadosťučinenie nie je možné na základe voľnej úvahy, pretože takýto postup
neumožňuje ani Civilný sporový poriadok a ani iný právny predpis. Podľa rozhodnutia R 52/2020
(uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06. 2020): „Civilný sporový poriadok neobsahuje
priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou,
odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.“

Žalobca v žalobe odôvodňuje svoj nárok tak, že boli voči nemu postupne vedené viaceré konania o
zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný tvrdí, že uplatnenie nároku na súde žalobou (podanou veriteľom)
nespĺňa zákonnú podmienku pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie, nakoľko nejde o porušenie
zákona, ale o výkon práva. Zákon č. 250/2007 Z. z. v § 3 ods. 5 ako podmienku pre uplatňovanie
finančného zadosťučinenia, vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom na súde -

„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ V konaniach, v ktorých je ale spotrebiteľ žalovaný,

táto podmienka splnená byť nemôže. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2019, č. k. 6Cdo
127/2017 uviedol, že „Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve.“ Zo všetkých takto označených prípadoch je jednoznačné, že pre uplatnenie nároku podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. musí byť spotrebiteľ ten subjekt, kto uplatňuje nejaké právo z porušenia
práva a povinností, keďže je nelogické (a v rozpore s § 131 C. s. p.), aby dodávateľ podával voči sebe
žalobu o nárok na náhradu škody, vydanie obohatenia a pod. Uplatniť právo znamená pritom podať
návrh (vzájomný návrh) s návrhom na rozhodnutie priznávajúce uplatnené právo v návrhu (vzájomnom

návrhu).Akbysapodspojením„úspešnýmuplatnenímporušeniaprávaalebopovinnosti“malorozumieť
niečo iné, zákon by to musel výslovne určiť. Právny poriadok vychádza totiž z jednotného definovania
obsahu a významu konkrétnych spojení a pojmov, pokiaľ nie je pre tú - ktorú situáciu určené inak. Keďže
žalobca odôvodňuje požadovaný nárok aj s odkazom na konania, v ktorých mal postavenie žalovaného,
je uplatňovanie nároku s poukazom na takéto sporové konania v rozpore s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. a celý tvrdený nárok je tak pochybný. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na rozhodnutie
o zrušení rozhodcovského rozsudku. Uvedené rozhodnutie nepreukazuje žiadne porušenie zákona
žalovaným, nakoľko rozhodcovský rozsudok žalovaný nevydal. Žalobca v podanej žalobe odôvodňuje
svoj nárok tým, že on voči žalovanému inicioval 4 konania o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach
zo mzdy. Nie je to obsahovo korektné tvrdenie, pretože bolo vedené len jedno konanie pod sp. zn.

4Csp/45/2019 a jej predmetom boli všetky dohody o zrážkach zo mzdy. Pôvodné podanie viacerých
žalôb súd vyhodnotil ako procesne nedôvodné a spojil ich na spoločné konanie (viď uznesenie č. k.
4Csp/45/2019 zo dňa 24.04.2019). Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žil v strachu, lebo nevedel,
koľko má vlastne žalovanému zaplatiť. Uvedené tvrdenie by bolo akceptovateľné za situácie, ak by
žalobca uhradil aspoň to, čo prevzal od žalovaného. Je nesporne jednoduchým úkonom určiť prijatú

sumu a splatenú sumu. Zo strany žalobcu však nedošlo ani k prejavu vôle uhradiť ním prijatú sumu, a
to aj napriek tomu, že mu to bolo uložené rozhodnutím súdu. Konkrétne: pri zmluve číslo 8500117425
žalobca z ním prevzatej sumy 1 350,00 Eur uhradil len 802,21 Eur, pri zmluve číslo 8500109047 žalobca
z ním prevzatej sumy 1 350,00 Eur uhradil len 1 135,28 Eur, pri zmluve číslo 8500102455 žalobca
z ním prevzatej sumy 1 026,00 Eur uhradil len 958,25 Eur. A len v prípade zmluvy č. 8500099817

žalobca z ním prevzatej sumy 675,00 Eur uhradil viac (772,80 Eur), čo však pri zohľadnení rozsahu
celkovej vyplatenej sumy a celkovo splatenej sumy stále nepredstavuje splatenie aspoň tej čiastky, ktorú
žalobca prevzal. Nie je potom zrejmé (a ani na základe podanej žaloby), na základe čoho žalobca
tvrdí, že nevedel koľko má zaplatiť, keďže je jednoduchým úkonom určiť prijatú sumu a splatenú sumu.Vzhľadom na rozsah (ne)plnenia žalobcu je tvrdenie, že nevedel koľko má plniť a preto žil v strachu,
nevierohodné ako celok. Žalobca predsa k dnešnému dňu nevrátil žalovanému ani sumu, ktorú od neho
prevzal, toho si predsa musel byť vedomý. To, že tvrdenia žalobcu sú v rovine všeobecných, bližšie

nekonkretizovaných a nešpecifikovaných tvrdení len zdôrazňuje absenciu konkrétnych skutkových
okolností, ktoré by tvrdený nárok preukazovali. Vzhľadom na rozsah (ne)plnenia povinností žalobcu je
nedôvodným tvrdenie o hroziacej finančnej ujme. Tá vzniknúť nielen nemohla, ale nemohla ani hroziť,
keďže žalobca nevrátil ani sumu, ktorú prevzal od žalovaného. Žalovaný popiera tvrdenie o zneužití
postavenia. Záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je založený na závere o neurčitosti, čo

je dôvod neplatnosti podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie podľa ustanovení
určených na ochranu spotrebiteľa. To vylučuje splnenie predpokladu uvedeného v § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. Na základe uvedeného preto žalovaný tvrdí, že žalobcom označené rozhodnutia
nepreukazujú splnenie podmienok pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobca v žalobe
neuviedol jedinú skutočnosť alebo argument, ktorý by ozrejmil určenie sumy 2 000,00 Eur. Žalobca
v podanej žalobe ďalej uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčný charakter.

Takúto povahu ale primerané finančné zadosťučinenie objektívne nemá, pretože ide o súkromnoprávny
inštitút občianskoprávneho charakteru, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. Tá je na mieste v iných
oblastiach práva, ako je administratívne alebo trestné právo. To potvrdzuje aj právny názor v uznesení
Krajského súdu v Prešove 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018, podľa ktorého podstatou primeraného
finančného zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa §

3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v
aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Pretože žalobca v podanej žalobe poukazuje na cit. „dĺžku
trvania závadného stavu“ a tú odvodzuje od uzavretia jednotlivých zmlúv v roku 2015, žalovaný namieta
premlčanieuplatňovanéhonárokuakocelkuatiežajpremlčanieuplatňovaniatvrdeníotrvanízávadného
stavu. Pokiaľ žalobca tvrdí svoj nárok s poukazom na skutočnosti v roku 2015 (kedy uzavrel úverové

zmluvy a prevzal peňažné prostriedky), potom je jeho nárok premlčaným a toto premlčanie žalovaný
namieta. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 6Cdo/127/2017 uviedol : „Pre úspešné
uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy
a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“ Uvedený právny názor a
výklad k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Najvyšší súd SR prijal v spore, v ktorom si žalobcovia (v

postavení spotrebiteľov) uplatnili právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia súčasne
s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čiže Najvyšší súd SR, a ani súdy nižšieho
stupňa, nezamietli žalobu spotrebiteľov o finančné zadosťučinenie (uplatňované spolu s návrhom
na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) ako podanú predčasne preto, lebo by najskôr malo
prebehnúť samostatné konanie o určenie neprijateľnej podmienky, a rozhodnutie o tom by sa muselo

stať právoplatné a vykonateľné. Predpokladaná obrana žalobcu o možnosti uplatňovať nárok až po
skončení nejakého predchádzajúceho konania je teda vylúčená. Ani z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. by nevyplýval žiadny dôvod pre prípadnú domnienku žalobcu, že predpokladom
uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie
o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Primerané

finančné zadosťučinenie je možné uplatniť aj priamo, bez ohľadu na to, či posudzovanie porušenia
práva alebo povinnosti je predmetom samostatného výroku alebo len predbežnou otázkou v konaní,
kedy sa priamo uplatňuje samotné finančné zadosťučinenie. Pretože je nesporné, že tou predbežnou
otázkou je v oboch prípadoch. Aj odborná literatúra predpokladá, že pri žalobách o primeraného
finančného zadosťučinenia sa otázka prípadného porušenia práva posudzuje ako predbežná. Žalobca

si teda tvrdený nárok mohol uplatniť už v roku 2015, keďže aj v žalobe tvrdí, že si ho uplatňuje s
ohľadom na vznik závadného stavu v roku 2015. Nesporne preto premlčacia doba uplynula skôr, ako
bola žaloba podaná na súde. Námietku premlčania je možné uplatniť aj voči pochybnému, spornému,
nejestvujúcemu alebo domnelému nároku uplatňovanému v súdnom konaní. Ako podstatnú okolnosť
považuje žalovaný časový aspekt uplatňovania finančného zadosťučinenia. Okrem uplatnenia námietky

premlčania je dôležité, že ani zo žaloby a ani z vyjadrenia žalobcu nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý
si žalobca uplatňuje s výrazným časovým odstupom. Postup žalobcu sa javí tak, že dlhodobo žiadnu
tvrdenú ujmu ani nepociťoval, a teda bol a je si vedomý neexistencie nároku zadosťučinenie. Žalovaný
navrhol žalobu zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu 01.02.2022 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na
účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Inštitút
relutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívneúčinky
pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie zadiskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom
zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči

úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu
s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj
pre ostatných spotrebiteľov v tom, že zrušením rozhodcovského rozsudku možno predpokladať, že
dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí.
Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 4Csp/45/2019,

v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby na ním uplatňovaný nárok a preukázanie skutočností, na
základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať, žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený stavu
právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia predmetného konania. Žalobca bol teda bez
akýchkoľvek pochybností v konaní sp.zn. 4Csp/45/2019 Okresného súdu Trebišov úspešný, keďže súd
určil neplatnosť Dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka : - č. 8500099817 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 22.01.2015, - č. 8500102455 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa

06.02.2015, - č. 8500109047 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2015, - č. 8500117425
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.05.2015, v dôsledku čoho má podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od

toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného

finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Žalobca bol nútený v dôsledku
konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým
spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote

vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. K premlčaniu nároku žalobca uviedol, že k uplatneniu
práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom,
čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde, vyplynie až z právoplatného

rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 4Csp/45/2019
zo dňa 03.07.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo
mzdy. Vo vzťahu k uplatnenému nároku mal žalobca v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného
súdu Trebišov, sp. zn. 4Csp/45/2019 zo dňa 03.07.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2019.
Právoplatným ukončením konania vo veci 4Csp/45/2019 Okresného súdu Trebišov (14.08.2019) bol

naplnený predpoklad uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od
žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie
bola podaná dňa 15.12.2021, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba
vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,

ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za

škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami
spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od

nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa
oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti
alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo
spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

4. Podaním doručeným súdu dňa 29.03.2022 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že v prvom rade považuje žalovaný za potrebné uviesť, že kým
v podanej žalobe odôvodňoval žalobca svoj nárok poukazovaním na konania, v ktorých bol žalovaný a aj

týmodôvodňovalnímuplatňovanýnárok,takpodľazneniajehoreplikysajaví,žeoduvedenéhospôsobu
odôvodňovania tvrdeného nároku upustil. Potom je zrejmé, že uplatňovaná suma požadovaného nároku
stratila oporu aj vo vlastných tvrdeniach žalobcu, ktoré boli pôvodne uvádzané v žalobe. Žalovaný preto
sumarizuje tú časť vyjadrenia k žalobe, kde poukazoval na to, že podanie žaloby voči veriteľovi nespĺňa
zákonný predpoklad pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie a ani neodôvodňuje jeho sumu.
Uplatnenie nároku na súde žalobou (podanou veriteľom) nespĺňa zákonnú podmienku pre vznik nároku

na finančné zadosťučinenie, nakoľko nejde o porušenie zákona, ale o výkon práva. Zákon č. 250/2007
Z. z. v § 3 ods. 5 ako podmienku pre uplatňovanie finančného zadosťučinenia, vyžaduje úspešné
uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom na súde - „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.“ V konaniach, v ktorý je ale spotrebiteľ žalovaný, táto podmienka splnená byť nemôže.
Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2019, č. k. 6Cdo 127/2017 uviedol, že „Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd

judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo
zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“ Zo všetkých takto
označených prípadoch je jednoznačné, že pre uplatnenie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. musí byť spotrebiteľ ten subjekt, kto uplatňuje nejaké právo z porušenia práva a povinností,

keďže je nelogické (a v rozpore s § 131 C. s. p.), aby dodávateľ podával voči sebe žalobu o nárok
na náhradu škody, vydanie obohatenia a pod. Uplatniť právo znamená pritom podať návrh (vzájomný
návrh) s návrhom na rozhodnutie priznávajúce uplatnené právo v návrhu (vzájomnom návrhu). Žalobca
v podanej replike poukazuje ďalej na rozsudok Okresného súdu Trebišov, č. k. 4Csp/45/2019, ktoré
by malo preukazovať ním žalovaný nárok. Uvedeným rozsudkom bola určená neplatnosť jednotlivých

dohôd o zrážkach zo mzdy s odôvodnením (bod 37): „Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím
prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Takáto dohoda musí v prvom rade
obsahovať presne označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú
predmetom tohto konania, neobsahujú uvedenie presnej výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.
Podľa článkov 4. Dohody, spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,

že spoločnosť poskytne dlžníkovi úver. Aj keď v uvedených článkoch sú uvedené čísla Zmlúv o
revolvingovom úvere uzatvorených medzi stranami sporu a výška úveru, ktorá mala byť žalovaným
poskytnutá žalobcovi, jedná sa len o možné spôsoby vzniku pohľadávky, ktorá vznikne až v budúcnosti.
Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v článku 4. Dohody tak, že pohľadávky sú tvorené úverom
vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadnými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšími pohľadávkami, ktoré do
budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, súd považuje za neurčité a teda neplatné
podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody
o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo
jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať

formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Jednotlivé sumy v článkoch 4. predmetných Dohôd sú
pritom uvedené len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Súd považuje za neurčité aj dojednanie týkajúce sa výšky splátok.
Podľa článku 5. Dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.

Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť
bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.“ Súd teda rozhodol primárne
na základe všeobecných ustanovení súkromného práva, ktoré sa netýkajú len súkromno - právnych
vzťahov. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01. 2019, č. k. 6Cdo 127/2017 uviedol, že „Podúspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť

konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“ Uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy nie je porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa alebo povinnosti žalovaného
ako dodávateľa. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa pritom len posúdenie porušenia
v zmysle noriem slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľa. Jasne to možno vyvodiť systematickým
výkladom celého ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože

vetu tretiu tohto ustanovenia je potrebné hodnotiť v kontexte s prvou vetou, podľa ktorej ochrana
spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností sa posudzuje podľa zákona s cieľom ochrany spotrebiteľa.
Navyše aj v samotnej tretej vete ako hmotnoprávnej podmienke pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia sa uvádza úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených týmto
(teda zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi. Týmito osobitnými predpismi podľa logického
a systematického výkladu je potrebné považovať osobitné predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa

(napríklad už spomínaný zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách
na diaľku alebo osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Podaná žaloba a ani
replika neobsahuje označenie takých skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným (a teda aj vecne
prejednateľným) spôsobom odôvodnili základ nároku a jeho výšku. Požadovaná suma 2 000,00 Eur
je nielen zjavne neprimeraná, ale žalobca v podanej žalobe ani netvrdí a nepreukazuje také okolnosti,

ktoré by ju definovali ako „primeranú“ a ako „zadosťučinenie.“ S ohľadom na obsah žaloby ide preto
o skutkovo a právne nedôvodnú požiadavku. Určenie výšky finančného zadosťučinenie nie je možné
na základe voľnej úvahy, pretože takýto postup neumožňuje ani Civilný sporový poriadok a ani iný
právny predpis. Podľa rozhodnutia R 52/2020 (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06.2020):
„Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej

výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka
výlučne výpočtu súdneho poplatku.“ Pretože žalobca v podanej žalobe poukazoval na cit. „dĺžku trvania
závadného stavu“ a tú odvodzuje od uzavretia jednotlivých zmlúv v roku 2015, žalovaný namieta
premlčanieuplatňovanéhonárokuakocelkuatiežajpremlčanieuplatňovaniatvrdeníotrvanízávadného
stavu. Pokiaľ žalobca tvrdí svoj nárok s poukazom na skutočnosti v roku 2015 (kedy uzavrel úverové

zmluvy a prevzal peňažné prostriedky), potom je jeho nárok premlčaným a toto premlčanie žalovaný
namieta. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 6Cdo/127/2017 uviedol : „Pre úspešné
uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a
ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“ Dôvod, pre ktorý Najvyšší
súd SR prijal vyššie citované stanovisko, je jednoduchý a daný obsahom jeho rozhodnutia. Z neho

vyplýva (strana 3), že sa tak stalo na základe štvrtej dovolacej otázky, ktorú dovolateľ vymedzil tak,
či je možné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. bez toho, aby v konaní bola preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol
medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Teda ak Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že „pre
úspešné uplatnenie tohto nároku (pozn. podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) zákon nevyžaduje,

aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a
výšku vzniknutej ujmy“, potom tak cielene a vedome odpovedal na konkrétne dovolaciu otázku. Žalobca
podanie žaloby odôvodňoval skutočnosťami, ktoré mu boli známe od roku 2015. Sám v žalobe tvrdil
také skutočnosti (napríklad neskúmanie jeho schopnosti splácať). Preto je len logické, že ak mohol
tieto tvrdenia uplatňovať už v roku 2015 a na ich základe si uplatňuje zadosťučinenie, potom tak mohol

spraviť tiež v roku 2015 (keďže podľa NS SR sa žiadne predchádzajúce konanie ako predpoklad
uplatňovať zadosťučinenie nevyžaduje). Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by nevyplýval
žiadny dôvod pre prípadnú domnienku žalobcu, že predpokladom uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia je predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o porušení práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Primerané finančné zadosťučinenie je možné

uplatniť aj priamo, bez ohľadu na to, či posudzovanie porušenia práva alebo povinnosti je predmetom
samostatného výroku alebo len predbežnou otázkou v konaní, kedy sa priamo uplatňuje samotné
finančné zadosťučinenie. Pretože je nesporné, že tou predbežnou otázkou je v oboch prípadoch.
Žalobca si teda tvrdený nárok mohol uplatniť už v roku 2015, keďže aj v žalobe tvrdí, že si ho uplatňuje
s ohľadom na vznik závadného stavu v roku 2015. Nesporne preto premlčacia doba uplynula skôr, ako

bola žaloba podaná na súde. Námietku premlčania je možné uplatniť aj voči pochybnému, spornému,
nejestvujúcemu alebo domnelému nároku uplatňovanému v súdnom konaní. Žalovaný navrhol, aby
Okresný súd Trebišov rozhodol o podanej žalobe o primerané finančné zadosťučinenie tak, že žalobu
zamietne.5. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 05.06.2023, sp. zn.12Csp/222/2021-144, ktorým súd
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 428,12
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi

priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoCsp/2/2023 zo dňa 22.04.2024 tak, že rozsudok Okresného súdu Trebišov
zo dňa 05.06.2023 č. k. 12Csp/222/2021-144 bol v napadnutých výrokoch I. a III. zrušený a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, pokiaľ ide o záver súdu, že žalobca splnil predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. vyžaduje
pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie a zároveň je nepreskúmateľný, pokiaľ ide o
záver o určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 1 428,12 Eur, lebo súd v
odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal so všetkými kritériami podstatnými z hľadiska rozhodnutia v

spore. Pokiaľ ide o záver súdu, že žalobca splnil predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. vyžaduje
pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie a poukázal na konanie vedené pred Okresným
súdom Trebišov sp. zn. 4C/45/2019, v ktorom bolo podľa súdu rozhodnuté o právnom nároku žalobcu a
určená neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretých medzi žalobcom a žalovaným
a zo záverov tohto konania aj vychádzal, tak odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo záverov rozsudku

v uvedenom spore, odvolací súd nezistil, aby súd v danom spore dostal k záveru o tom, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil vo výške 7 140,61 Eur. Predmetom konania pred okresným súdom Trebišov
pod sp. zn. 4Csp/45/2019 boli dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zmluvám o revolvingovom
úvere uzatvorených medzi stranami sporu. V predmetnom konaní súd okrem iného dospel k záveru,
že dohody považoval za neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie v spore

pod sp. zn. 4 Csp/45/2019 dospel k záveru, že predmetné dohody sú právnym úkonom v rozpore s
dobrými mravmi s dôvodov, ako ich uviedol v bode 37 odôvodnenia, avšak ktoré nie sú tými dôvodmi, ako
ich uviedol súd prvej inštancie v tu prejednávanej veci. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
uviedol vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy nielen závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní v tomto konaní a súčasne nemajú oporu ani v skoršom rozsudku, odvolaním napadnutý

rozsudok je nepreskúmateľný. Odvolací súd doplnil, že ak súd prvej inštancie pri posúdení predpokladu
podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vychádza zo záverov iného konania, nemôže sám
opätovne posudzovať otázku ne/porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými
predpismi, sám vyhodnocovať skutkový stav v danom spore alebo prijímať právne závery, ktoré nie sú
obsahom rozhodnutia v danej veci. Môže iba poukázať na predmetné konanie a konštatovať, či v danom

spore si spotrebiteľ úspešne alebo neúspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom a osobitným predpisom. Tiež dodal, že je zároveň predčasný a preto aj nesprávny záver súdu,
že finančné zadosťučinenie v sume 1 428,12 Eur je primerané okolnostiam danej veci a intenzite zásahu
žalovaného do práv žalobcu. Zároveň uviedol, že nie je zrejme, aké konkrétne kritéria okrem výšky
nedôvodne požadovanej sumy a obáv z výsledku sporu súd zohľadnil pri úvahe o primeranosti výšky

finančného zadosťučinenia, ktoré konkrétne okolnosti prejednávanej a akým spôsobom boli zohľadnené
a ako vyhodnotil intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobcu. Uviedol, že odvolací súd nespochybňuje
základ nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § ods. 5, zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobcu,
zakomponovaným takých zmluvných podmienok do zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli súdom

vyhodnotené ako neprijateľné, v dôsledku čoho hrozilo, že žalovaný príjme od žalobcu plnenie bez
právneho dôvodu, čím by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z hľadiska výšky rozsahu priznaného
primeraného zadosťučinenia musí byť odôvodnenie rozsudku presvedčivé, keďže jej posúdenie spočíva
na voľnej úvahe súdu. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä
okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj

závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška primeraného finančného zadosťučinenia teda
musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu spotrebiteľa, resp. na
kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. K premlčaniu odvolací súd uviedol, že žalobca úspešné uplatnenie porušenia

jeho práv a povinností žalovanému preukazoval rozsudkom okresného súdu Trebišov pod sp. zn.
4Csp/45/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2019 a ktorý určil, že
dohody o zrážkach zo mzdy tam uvedené sú neplatné. Uviedol, že nielen rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 6Cdo/389/2015, ale aj zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 poslednej vetyvýslovne stanovuje, že jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ
na súde úspešne úplatní porušenie práva alebo povinností ustanovené týmto zákonom a osobitými
predpismi.Vnadväznostinavyšeuvedenýzáversúdkonštatoval,ženároknaprimeranézadosťučinenie

tak nemožno uplatniť skôr, ako je porušenie práva spotrebiteľa úspešne právoplatne judikované súdom
apretoajpremlčaciadobanauplatnenietohtonárokunemôžezačaťplynúťskôr,neždňomnasledujúcim
po právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Uviedol, že v prejednávanom spore rozhodnutie okresného
súdu pod sp. zn. 4Csp/45/2019 zo dňa 03.07.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2019 a tak
počnúc dňom 15.08.2019 mohol žalobca svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatniť na

súde. A keďže bola žaloba súdu doručená dňa 15.12.2021 odvolacia námietka premlčania prednesená
žalovanýmjenedôvodná.Uviedol,žeúlohousúduprvejinštanciebudevziaťdoúvahylentieskutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne správnym postupom, pričom pri právnom posudzovaní bude
vychádzať z názoru odvolacieho súdu. K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností
vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť
ďalšie prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či

už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré
sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné a bez iniciatívy spotrebiteľa súd
v prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Pri úvahe o výške respektíve rozsahu primeraného
finančného zadosťučinenia pre žalobcu bude vychádzať z požiadavky, aby táto bola primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv, aby predstavovala pre spotrebiteľa satisfakciu a pre dodávateľa sankciu za

porušenie práv spotrebiteľa. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a pri jej určovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadového konania satisfakčná a sankčná
funkcia, správanie spotrebiteľa a ďalšie. Bude vychádzať z premisy, že poskytovanie právnej ochrany v
dôsledku porušenia práv v spore má byť vyvážené a že Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľa, najmä ak ide o spotrebiteľa

nepoctivého.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2024, ktoré vykonal za účasti žalobcu a jeho právnej
zástupkyne, žalovaný a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Súd na návrh
žalobcu vykonal dokazovanie jeho výsluchom. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že naraz dostal

od zamestnávateľa štyri zrážky mzdy, pričom celková suma, ktorej sa žalovaný prostredníctvom týchto
zrážok domáhal bola okolo 7 100,00 Eur. Na otázku, či mal z týchto 4 zmlúv nejaké nedoplatky žalobca
uviedol, že mal tam nejaké malé nedoplatky, v prvom mal 70,00 Eur, potom okolo 200,00 Eur, ale on
to vysvetľoval, a na posledný mu vychádzalo okolo nejakých 550,00 Eur doplatiť. Spolu to bolo okolo
700,00 až 820,00 Eur. Uviedol, že úroková sadzba bolo možno aj 70 %. Na otázku, či mal v tom čase

aj nejaké iné zrážky zo mzdy v danej dobe, alebo exekúcie, žalobca uviedol, že mal exekúcie, a zrážky
tiež. Na otázku prečo neuhradil dlžné istiny na tých troch úverov 70,00 Eur, 200,00 Eur a 550,00 Eur
približne, žalobca uviedol, že bol som v danej chvíli aj v strese a hlavne finančnej tiesni, staral sa o viac
menej o deti, dve deti, už tretie na ceste, takže som sa dostal do finančnej tiesni, vysvetľoval to ešte keď
mu bola cez zamestnávateľa zrazená mzda, tak jednoducho nevedel, býval ešte s manželkou v dome,

tá firma jednoducho posielala svojich pracovníkov, mali pri sebe A4 formát zalaminátované, vyjadrili sa,
že ich pracovník v rámci exekúcie, že má právo, má právomoc, plnú moc voči firme, chceli mu auto
zablokovať, bol vulgárny, správal sa neprimerane, deti mu dohnal do plaču, do stresov, už o sebe ani
nehovorí, jednoducho fakt tvrdé praktiky používali, mal pri sebe nejaký tablet, tam mu ukazovali nejaké
cifry, že toto musíte zaplatiť, v opačnom prípade sa neotočí, neodíde, pokiaľ to nezaplatí. Na otázku,

či to bolo v čase, keď už žiadala spoločnosť PROFI CREDIT zrážky zo mzdy, alebo to bolo predtým,
alebo potom, žalobca uviedol, že to bolo presne, to bolo myslí že ešte buď predtým, alebo medzi tým,
ako dostal tie zrážky. Na otázku, či zaplatil nejakú sumu tomu pánovi žalobca uviedol, že áno, zaplatil
okolo 35,00 Eur presne poviem, ešte mu nedal ani potvrdenie, len zaplatil, ukázal mu, že tam dačo
potvrdím na tablete a išiel svojou cestou. Vôbec sa ani nevyjadril, že musím zaplatiť, lebo tu mám taký

dlh a hotovo. Na otázku, čo mu spôsobila tá požiadavka firmy PROFI CREDIT na vykonávanie zrážok zo
mzdy v celkovej hodnote vyše 7 000,00 Eur, žalobca uviedol, že mal dosť psychické stresy, jednoducho
keď človek, fyzická osoba keď príde, čaká výplatu a zrazu 200 - 400 Eur naraz stiahnu a z 800 – 900
Eur zostane len 400 a z toho má poplatiť svoje bežné výdavky na deti, všetko jednoducho a keď hneď
kontaktoval aj právničku, povedal nejak, tak súd jednoducho nemali sme nárok od nich tie peniaze

naspäť žiadať, tie peniaze mu nikto nedal, jednoducho už mal vtedy 3 deti a človek dostane 400,00
Eur menšiu výplatu, to je dosť. Takže si musel buď od rodiny požičať, alebo sa uskromniť ako sa dá.
Jednoducho také robili praktiky, ale aj oni, už aj súd sa vyjadril, som dostal, čítal som rozhodnutie,
že nemá nikto právo vynechať súd, buď súd nariaďuje zrážky zo mzdy alebo exekútor a nie nejakáadvokátska kancelária. Takže jednoducho psychicky bol na tom zle, nevedel si rady, čo má robiť, ale
jednoducho bolo to, nečakal poníženie také, a to ani banka by si nedovolila. Bol jednoducho úplne na
dne.Eštežesadajakvedelovládať.Naotázku,akýbolchoddomácnostivtomčasevykonávaniazrážok,

vakombolsociálnompostavení,keďvtomobdobízarábalilenonamanželkabolanamaterskej,žalobca
uviedol, že bol utiahnutý, samozrejme, ale ako firma mu chcela pomôcť, akože sama mu ponúkala, on
im hovoril, že nie, ja toto doplatím, ale ja som už prakticky ani nemal, lebo už ako keby som pocítil,
že zrážky, tie splátky boli vyššie. Mali vysoké splátky mesačne. Už som nestíhal, tak povedal, že musí
menej platiť a už to začalo. Jednoducho už nedokázal, dve deti plus jedno na ceste, štyria boli prakticky,

on už nedokázal ten chod domácnosti. Keď odpočíta ešte peniažky na cestu do práce, naspäť, takže
ledva to utiahli. Na otázku , či kontaktoval veriteľa ohľadom zníženia splátok, žalobca uviedol, že áno,
oznámil, všetko vysvetľoval, že má také a také problémy, že mu nevychádza, že musím ponížiť splátky,
ale jednoducho oni sa nedali, chápali to, ale povedali, že platiť sa musí a potom začali posielať toho
pána, takže jednoducho tu ide o to, že jednoducho psychicky na neho tlačili, že musím, musím a hotovo.
A ešte potom rodinu, ako by mi ohrozovali, deti mu začali plakať, čo používal také praktiky, že sa, proste

ako keby prišiel vymáhač. Na otázku ako prežíval toto obdobie, žalobca uviedol, že bolela ho často hlava
zo stresov, z problémov, v robote musel veľa pracovať, cítil úzkosť, únavu, bral často aj Valetol od
bolesti hlavy, niekedy prišla aj teplota.

9. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2024 sa právny zástupca žalovaného vyjadril k výsluchu žalobcu

a uviedol, že popiera dôvodnosť, vierohodnosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré tento uviedol pri
svojom výsluchu ako sporová strana. Žalovaný popiera nepodložené a nepravdivé tvrdenia žalobcu o
tom, ako mal byť nejakou osobou (pozn. vo vyjadrení žalobcu v žiadnej časti zápisnice nie je údaj o
mene, priezvisku, o subjekte, ktorá mala žalobcu osobne vyzývať k plateniu dlhu) údajne konajúcou
v mene žalovaného vyzývaný na plnenie záväzkov. Toto tvrdenie žalobcu popiera ako nepravdivé,

pretože v mene žalovaného takáto osoba nekonala, žalovaný nedával žiadne „poverenie vo formáte
A4“ na vymáhanie záväzkov. O nepravdivosti tvrdení žalobcu možno pritom dôvodne usudzovať na
základe toho, že a) žalobca mal podľa vlastných vyjadrení exekúcie, b) z registra poverení pre súdneho
exekútora je k dnešnému dňu preukázaná existencia minimálne 4 iných záväzkov a zmluvných vzťahov
(odlišných od tých, ktoré má doposiaľ žalobcovi voči žalovanému). Je viac ako pravdepodobné, že

žalobcom opísané konanie osoby, ktorú neoznačil ani menom, priezviskom ani iným popisom, sa
týka práve iných záväzkov. Je však nesporné, že žalobcom tvrdené konanie inej osoby nemá so
žalovaným žiadnu spojitosť. Ak žalobca tvrdí, že malo ísť cit. „o vyhrážanie“ , nech predloží dôkaz o tom.
Mimochodom, na toto si žalobca zrazu spomenul, hoci v konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/45/2019 to
netvrdil. Ďalej, žalobca si uplatňuje v konaní nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti

s realizáciou zrážok zo mzdy. Po právnej stránke, neexistuje žiadne rozhodnutie že konanie bližšie
neurčenej osoby má spojitosť so žalovaným a súčasne, že toto má byť porušenie spotrebiteľských
práv, za ktoré zodpovedá žalovaný. Tvrdenia žalobcu nemajú skutkovú a právnu spojitosť s predmetom
konania, neboli ani tvrdené a ani preukázané v roku 2021 pri podaní žaloby. Je podstatné tiež, že žalobca
nikdy žalovanému ani písomne neoznámil skutočnosti o konaní nejakej osoby v súvislosti so záväzkami

žalobcu voči žalovanému. A to jednoducho preto, lebo žiadna tretia osoba takto nikdy nekonala. Žalobca
sipreukázateľne–viďbod2–uplatnilnárokyzákonnoucestouformoužaloby.Existenciainýchzáväzkov
žalobcu voči tretím subjektom a existencia exekučných konaní voči nemu je zároveň základnou príčinou
toho, že žalobcovi boli realizované zrážky z jeho mzdy. Aj v súdnych registroch Okresného súdu
Trebišov si predsa je možné overiť, koľkých sporov bol žalobca účastným ako sporová strana napríklad:

- Konanie sp. zn. 9Csp/158/2017 (A. E., F. c/a A. B.), - Konanie sp. zn. 2Csp/96/2018 (KRUK Česká a
Slovenská republika s.r.o c/a A. B.), - Konanie sp. zn. 12Csp/27/2019 (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
c/a A. B.), - Konanie sp. zn. 17Csp/28/2019 (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., c/a A. B.), - Konanie sp.
zn. 9Csp/109/2019 (G. H. H. I. A. B.) - Konanie sp. zn. 4Csp/367/2019 (Všeobecná úverová banka,
a.s.). A ďalej ešte aj konanie napríklad: - Konanie sp. zn. 13Csp/72/2021 (BENCONT COLLECTION

a.s. c/a A. B.). A následne na upomínacom súde – Okresný súd Banská Bystrica. Početnosť konaní
dokazuje, že žalobca mal toľko záväzkov voči rôznym subjektom, že jeho teraz produkované tvrdenia
sú uvádzané nedôvodne na ťarchu žalovaného len s cieľom privodiť si neoprávnený prospech v konaní.
Preto žalovaný sa dôrazne ohradzuje voči klamlivým tvrdeniam o konaní nejakej osoby v osobnom
kontakte so žalobcom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu z jeho mzdy v prospech žalovaného boli vykonané

zrážky, a to výške 400, potom 300, toto tvrdenie nemá so žalovaným nič spoločné. To, že zrážky zo
mzdy boli vykonané v rôznych sumách a v určitom období vôbec svedčí o jednom – zo mzdy žalobcu sa
vykonávali iné zrážky, zrejme na základe exekúcií spomínaných samotným žalobcom, alebo v prospech
iných subjektov s lepším poradím. Výška zrážok zo mzdy sa pritom riadi tretinovým systémom. Žalovanýpreto dôrazne popiera tvrdenia žalobcu, ktoré sú produkované účelovo a len v nadväznosti na kasačné
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.05.2024, č.k. 8CoCsp/2/2023-203 súdu v tejto veci.
Dôkazom o nesúvislosti tvrdení žalobcu s akýmkoľvek zmluvným vzťahom medzi ním a žalobcom je

ďalej to, že v žiadnej z uzavretých zmluvných vzťahov nebola úroková sadzba vyššia ako 70 %. Žalovaný
popiera nepodložené tvrdenia o „bolestiach hlavy zo stresov, v robote musel veľa pracovať, cítil úzkosť,
únavu, teploty“. Relevantným dôkazom o existencii týchto skutočností je lekárska správa – žalobca
ju nepredložil, a ani netvrdil jej existenciu. Keďže žalobca pracoval v dvoj a trojzmennej prevádzke,
potom ním uvádzané subjektívne problémy sú zreteľne spojené s vykonávanou prácou, event. rodinnými

vzťahmi. Opätovne poukázalo na to, že žiadne takéto tvrdenia žalobcu netvrdil v predošlom konaní
4Csp/45/2019 a ani v roku 2021 v žalobe; rozpamätanie sa je podľa žalovaného dané len vydaním
kasačného uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci. Rovnako tvrdenie žalobcu o dochádzaní 200 km
denne do práce je „nadsadené“ a nepravdivé keďže pri použití bežného spôsobu overenia vzdialenosti
obec D. a výrobných závodov Faurecia v Košiciach je zistiteľné, že vzdialenosť je do 54 km. Nie je
pritom ani zrejmé, čo má spoločné dochádzanie žalobcu do práce s povahou uplatneného nároku.

Žalovanýnenútilžalobcuchodiťdopráceabyťzamestnaný.Ktvrdeniamžalobcuomalýchnedoplatkoch
poukazujeme na obsah vyjadrenia k žalobe, ktorý žalobca do dnešného dňa ani nepoprel a ani nevyvrátil
predložením dôkazov. K dnešnému dňu žalobca nemá vyrovnané záväzky ani v rozsahu, v akom nie je
potrebné ani uvažovať o existencii jeho povinnosti. Aktuálna dlžná suma záväzkov, čo len do rozsahu
nesplatenej sumy z toho, čo bolo vyplatené žalobcovi na účet vysoko prevyšuje „žalobcom tvrdené sumy

zrážok zo mzdy.“ V čase výkonu zrážok zo mzdy bola dlžná suma ešte vyššia, ako sa uvádza nižšie
(nakoľkonižšieuvedenéhodnotyužvykonanézrážkyzomzdyzohľadňujú):prizmluvečíslo8500117425
žalobca z ním prevzatej sumy 1 350,00 Eur uhradil len 802,21 Eur, pri zmluve číslo 8500109047 žalobca
z ním prevzatej sumy 1 350,00 Eur uhradil len 1 135,28 Eur, pri zmluve číslo 8500102455 žalobca
z ním prevzatej sumy 1 026,00 Eur uhradil len 958,25 Eur. Tvrdenie žalobcu o malých nedoplatkoch

bolo uvedené nepravdivo. Tvrdenie žalobcu o malých nedoplatkoch zároveň neguje skoršie tvrdenie
žalobcu v tomto konaní, konkrétne ktoré uvádzal v žalobe o tom, „žil v strachu, lebo nevedel, koľko
má vlastne žalovanému zaplatiť.“ Teraz v konaní tvrdí, že mal len malé nedoplatky, čo vylučuje jeho
skoršie tvrdenie. Ide o ďalší fakt potvrdzujúci úroveň nevierohodnosti v tvrdeniach žalobcu. Vzhľadom na
zásadné pochybnosti o tvrdeniach žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca neosvedčil žiadne skutočnosti,

ktoré by mali zdôvodniť výšku finančné zadosťučinenia.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.12.2024 k vyjadreniu právneho zástupcu
žalovaného súdu uviedla, že k vyjadreniu žalovaného, ktorý namieta účelovú výpoveď žalobcu, jeho
klamlivú výpoveď, teda hlavne čo sa týka tých skutočností, že osoba, nejaký či zamestnanec, obchodný

zástupca žalovaného, vlastne priamo v mieste bydliska žalobcu si uplatňoval nejaké nároky spoločnosti
PROFI CREDIT voči nemu, nevidí dôvod na to, aby si žalobca tieto skutočnosti vymýšľal a takisto, ak
v svojej výpovedi uviedol, že dané konanie, celkovo štyri zrážky zo mzdy, ktoré si uplatňoval žalovaný,
boli pre neho stresujúce, tak ani v tomto nevidím dôvod, aby nejakým spôsobom klamal a zavádzal.
V plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, zo samotného uznesenia Krajského súdu v Košiciach

je zrejmé, že žaloba je dôvodná, jedná sa už teda iba o stanovenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, teda nechávame na voľnej úvahe súdu.

11. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

14. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav,
vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje
záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľovpoškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým
spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v
prípade, ak na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva

zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej

v spotrebiteľskej zmluve. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody, bezdôvodného obohatenia je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky
utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon

neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia a je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015, 6Cdo/127/2017).

17. Je nepochybné, že Okresný súd Trebišov rozsudkom v predchádzajúcom konaní sp. zn.
4Csp/45/2019, ktoré je základom pre daný spor, rozhodol o právnom nároku žalobcu a určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. 8500099817 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 22.01.2015, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. 8500102455 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2015, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.

8500109047 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2015, dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov dlžníka č. 8500117425 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.05.2015 sú
neplatné.

18. V spore sp. zn. 4Csp/45/2019 o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy bol žalobca v celom

rozsahu úspešný; jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
a právoplatným ukončením tohto konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúcich žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Zo samotnej žaloby v spore sp. zn. 4Csp/45/2019 vyplýva, že žalobca tvrdil, že dohody
o zrážkach zo mzdy sú v rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

a považuje ich za neplatné z dôvodu že ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom musia obsahovať také náležitosti, ktoré ju činia určitou a zrozumiteľnou.
Sporné dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi stranami sporu však neobsahovali všetky
náležitosti, ktoré ich činili určitými a zrozumiteľnými a preto sú neplatné. Dohody o zrážkach zomzdy svojím obsahom spôsobili značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobcu, poukazujúc na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že
je potrebné uviesť, že v citovanom predchádzajúcom konaní bolo nariadené aj neodkladné opatrenie

na návrh žalobcu, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zdržať sa výkonu dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. 8500099817, č. 8500102455, č. 8500109047, č. 8500117425 uzavretej medzi
žalobcov a žalovaným dňa: 22.01.2015, 06.02.2015, 31.03.2015 a dňa 29.05.2015 do právoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu
Minebea Slovakia s.r.o., K letisku 1637, Košice – mestská časť Barca 040 17, IČO: 50 600 737 bola

uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa vyššie uvedených dohôd.
Z uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vyplynulo, že súd v spore 4Csp/45/2019
nariadil neodkladné opatrenie potom, čo zistil, že žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami a tiež konštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca osvedčil existenciu úverového právneho vzťahu medzi nim
a žalovaným, z ktorého vyplýva jeho dlh voči žalovanému, ktorý je zabezpečený Dohodami o zrážkach

zo mzdy, ktorých platnosť spochybňuje podaním žaloby vo veci samej, teda žalobca osvedčil, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jeho právo
ohrozené a dôjde ku škode na jeho právach, ak mu zamestnávateľ začne vykonávať zrážky na základe
Dohôd, ktorých platnosť je sporná.

19. Z rozsudku pod sp. zn. 4Csp/45/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorým bolo určené, že dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 22.01.2015, 06.02.2015, 31.03.2015 a zo dňa 29.05.2015 sú neplatné, z odseku 37
vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Takáto dohoda musí v prvom rade obsahovať presne označenie pohľadávky,
ktorú zabezpečuje. Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú predmetom tohto konania, neobsahujú

uvedenie presnej výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Podľa článkov 4. Dohody, spoločnosť
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi úver.
Aj keď v uvedených článkoch sú uvedené čísla Zmlúv o revolvingovom úvere uzatvorených medzi
stranami sporu a výška úveru, ktorá mala byť žalovaným poskytnutá žalobcovi, jedná sa len o možné
spôsoby vzniku pohľadávky, ktorá vznikne až v budúcnosti. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v

článku 4. Dohody tak, že pohľadávky sú tvorené úverom vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom
úveru, prípadnými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok a prípadne ďalšími pohľadávkami, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov, súd považuje za neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Zabezpečovaná
pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne

konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré
v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Jednotlivé sumy v
článkoch 4. predmetných Dohôd sú pritom uvedené len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia
úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Súd považuje za neurčité aj dojednanie
týkajúce sa výšky splátok. Podľa článku 5. Dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo

mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch
zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej
strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.
Z odôvodnenia rozsudku v bode 38. vyplýva, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a to neurčitosť
Dohôd o zrážkach zo mzdy súd považuje predmetné Dohody za neplatné. Dohody o zrážkach zo mzdy

uzavreté stranami sporu predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím
obsahom, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohôd dlžník - spotrebiteľ musí jednoznačne
vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetné
Dohody takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky neobsahujú a umožňujú veriteľovi svojvoľne určiť

výšku dlhu (úveru, odplaty za úver, zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly
a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka. Svedčí o tom aj článok 6., podľa ktorého
sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ spoločnosť písomne neoznámi zamestnávateľovi,
že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Súd ďalej poukázal aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1
písm. a/ ZoOS a uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobca ako spotrebiteľ

mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný tiež nepreukázal
skutočnosť, že žalobca bol poučený o následkoch uzavretia Dohôd o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň
konštatoval, že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy
boli uzavreté v roku 2015, a preto sa dané ustanovenie vzťahuje aj na predmetnú vec.20. Pokiaľ žalovaný namieta nesplnenie zákonného predpokladu zo strany žalobcu pre uplatnenie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie - úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči

porušiteľovi tvrdiac, že v danom prípade rozsudkom, na ktorý poukazoval žalobca, bolo rozhodnuté nie
podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
súd má zato, že táto námietka je v tomto smere absolútne nedôvodná, pretože z odôvodnenia rozsudku
sp. zn. 4Csp/45/2019 je jednoznačne možné prijať záver, že žalobca na súde úspešne uplatnil porušenie
práv alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 a osobitnými predpismi. Napokon aj zákon č.

250/2007 Z. z. v ust. § 4 ods. 8 obsahuje dojednanie o zákaze dodávateľa konať v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Pokiaľ teda súd v základnom konaní dospel k záveru, že dohody považoval za neurčité,
a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ a prijal záver, že predmetné dohody sú právnym úkonom
v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov ako ich uviedol v bode 37 odôvodnenia, konal tak preto, lebo

žalovaný vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom, resp. z jeho
strany došlo k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, tým že, porušil spotrebiteľské práva
žalobcu zakomponovaním takých zmluvných podmienok do zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré boli
vyhodnotené ako neprijateľné , v dôsledku čoho hrozilo, že žalovaný príjme od žalobcu plnenie bez
právneho dôvodu, čím by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.

22. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek to právo v
zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. vzniká potom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde.

23. V danom prípade otázka hmotnoprávneho vzťahu strán v podobe porušovania zákonom
ustanoveného práva žalobcu ako spotrebiteľa a žalovaným ako jeho porušiteľom, medzi stranami sporu
bolariešenávprospechspotrebiteľadňom03.07.2019právoplatne,nezmeniteľneavzhľadomnaznenie
ust. § 228 ods. 1 CSP pre strany záväzne aj vyriešená. Z existencie tohto právoplatného rozsudku
vyplýva otázka, ktorá je pre rozhodnutie v posudzovanej veci podstatnou, rozhodujúcou a v tomto

konaní bol v prospech spotrebiteľa judikovaný konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, čo
v konečnom dôsledku znamená, že tú istú otázku súd prvej inštancie ako predbežnú otázku nemôže
znovu riešiť, pričom vonkoncom nie je rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní
správne alebo nesprávne právne posúdil uplatnený nárok - porušenie práva žalujúceho spotrebiteľa.

24. Súd zastáva názor, že žalobca tak splnil predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ust. § 3 ods.
5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, pretože je potrebné vychádzať zo
záveru, že zákon ako jediný predpoklad vyžaduje to, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd (už) judikoval v

prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Žiadnu inú podmienku zákon
nevyžaduje. S poukazom na závažné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochranu
na súde žalobca úspešne uplatnil, je potom priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.

25. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a súd pri úvahe o výške, resp. rozsahu

primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobcu vychádzal z požiadavky, aby táto bola primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv, aby predstavovala pre spotrebiteľa satisfakciu a pre dodávateľa
sankciu za porušovanie práv spotrebiteľa. Pri jej určovaní súd zohľadňoval rôzne kritéria, a to
intenzitu, časové trvanie závadného konania, rozsah nepriaznivých následkov a tiež vychádzal z toho,
že finančné zadosťučinenie má povahu sankčnú a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa

od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné vnímať aj ako poskytnutú
satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie
rozsudku, ktorým sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli
neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie
spotrebiteľa.

26. Súd má zato, že žalovaný ako dodávateľ dohodou o zrážkach zo mzdy obchádzal právnu úpravu na
ochranu spotrebiteľa, a to zakomponovaním takých zmluvných podmienok do zmlúv o revolvingovomúvere, na základe ktorých hrozilo, že žalovaný príjme od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, čím
by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

27. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní výšky primeranosti finančného zadosťučinenia
z nasledovných kritérií: 1. vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2. rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje
povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3. doba trvania
protiprávneho stavu, 4. nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah
do súkromného života spotrebiteľa, 5. reparácie vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t. j.

súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľovi, na ktoré
dodávateľ nemal právny nárok, 6. odškodnenie v iných obdobných prípadov porušenia práv spotrebiteľa,
7. odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa závažnejších prípadoch
(náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí trestných činov).

28. V danom prípade je evidentné, že v prípade, ak by sa žalobca nebránil podaním žaloby na súde,

došlo by k nezákonnému zrážaniu jeho mzdy, nakoľko predmetné dohody neobsahovali jednoznačné
vymedzenie pohľadávky a umožňovali veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu bez akejkoľvek súdnej
kontroly a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka a žalobca by sa následne musel
domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia.

29. Súd má i zato, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou voči žalobcovi ako
spotrebiteľovi, ktoré konanie bolo nepochybne spôsobilé privodiť mu ujmu (hroziaca ujma). Aj keď
podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia nie je vznik ujmy ani hrozba ujmy
spotrebiteľa v dôsledku porušenia jeho práv dodávateľom, existujúca, alebo hroziaca ujma môže byť
jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. Tiež súd zohľadnil

aj výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným spolu v sume 3 569,87 Eur, ktoré žalovaný od
žalobcu požadoval na základe zmlúv, dĺžku trvania závadného stavu od uzatvorenia zmlúv – 22.01.2015,
06.02.2015, 31.03.2015, 29.05.2015 až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní 4Csp/45/2019, t. j.
14.08.2019, teda viac ako štyri roky. Tiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol nútená domáhať sa
ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu a taktiež súd

mal zato, že uvedené spôsobilo negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu, napr. znižovanie
životnej úrovne, strach o rodinu, zdravotné problémy žalobcu na úkor žalovaného. V neposlednom
rade súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vzal do úvahy aj odškodnenie v iných obdobných
prípadoch porušenia práv spotrebiteľa, napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
12.02.2019 sp. zn. 13Csp/13/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 03.12.2019 sp. zn. 14Co/170/2019, ktorými bolo priznané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi
vo výške 300,00 Eur. Nezanedbateľným kritériom pri posudzovaní výšky primeranosti finančného
zadosťučinenia, na ktorý súd v danom prípade prihliadal, je aj odškodnenie v iných situáciách a
podľa iných zákonných ustanovení v oveľa závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, odškodňovanie obetí trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z. z.). Výška

finančného zadosťučinenia nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu.
Nakoľko v prípadoch obetí násilných trestných činov môže dôjsť aj k závažnému zásahu do zdravia či
dokonca života, je možné považovať za primerané, aby odškodnenie v danom prípade nebolo vyššie
ako odškodňovanie za trvalé následky na zdraví, či dokonca za život.

30. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobcu súd
poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania
sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej
ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda
žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľapriznávaprávonafinančnézadosťučinenieužvtedy,keďkporušeniuprávaalebopovinnosti
dôjde“ ( citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021). V tejto súvislosti
je najmä potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v

znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od
10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v
otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodenáujma nevyžaduje (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd
okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú

situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“

31. Súd prihliadol aj na okolnosti konkrétne prejednávanej veci a dospel k záveru, že suma vo výške
350,00 Eur plní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, táto je primeraná a bude mať
dostatočne satisfakčný charakter pre žalobcu a sankčný charakter voči žalovanému.

32. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku v celej požadovanej výške, súd zohľadnil zdôvodnenie
nároku žalobcu, kde tento netvrdil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali výšku primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške akej žiadal. Aj z iných obdobných sporov o primerané
finančné zadosťučinenie sú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané rovnaké alebo nižšie
sumy ako tu žalobca žiadal, a to aj v situácii keď napr. reálne došlo k ujme na majetku spotrebiteľa a
k bezdôvodnému obohateniu sa dodávateľa ( čo nie je tento prípad). Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu

jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že
suma vo výške 350,00 Eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Súd už len na záver poukazuje a dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3
Cdo 31/2020 zo dňa 25. 05. 2022, v ktorom Najvyšší súd citujúc § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.
z. skonštatoval, že ... „ reštriktívny prístup k interpretácii okrem iného aj § 3 ods. 5 posledná veta
zákona o ochrane spotrebiteľa kladúci spotrebiteľovi do cesty pri uplatňovaní práv prekážky v konečnom

dôsledku spôsobilé viesť až k upretiu zákonom garantovaného práva, aj z pohľadu splnenia záväzkov
prijatých v súvislosti s členstvom SR v Európskej únii obstať nemôže“. Tiež uviedol, že „eurokonformným
a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým sa preto javí len taký výklad úpravy,
pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané

finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení
práv alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v
prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky
predbežnej)“.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalovanému zo súdom priznanej sumy. Stanovenie výšky primeraného
zadosťučinenia je voľnou úvahou súdu berúc do úvahy, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
skutočnosti významné pre jej určenie. V prejednávanom prípade žalobcu nemožno vnímať ako procesne

neúspešného v spore; žalobcovi bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie, aj keď v nižšej výške
ako si uplatňoval. Žalobcu nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu. Súd v tomto prípade priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania z
prisúdenej sumy, t.j. 100 % zo sumy 350,00 Eur, čo možno zdôvodniť cez interpretáciu pojmu úspech
vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).37. V súvislosti s posudzovaním úspechu v konaní, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, súd
vzal do úvahy aj nález Ústavného súdu SR z 04.02.2021 sp. zn. III.ÚS 475/2018, v ktorom ústavný súd
vyslovil názor, že „záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a

nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou“.

38. Súd považuje za nadbytočné citovať odseky nálezu, ktoré sa týkajú riešenia otázky priznávania trov
konania v prípadoch, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu.

39. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spoločným menovateľom situácií, keď rozhodnutie o výške
plnenia závisí od úvahy všeobecného súdu alebo od znaleckého posudku, je z pozície strán sporu
počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o výške uplatneného nároku, čo zároveň tieto situácie
kvalitatívne odlišuje od ostatnej sporovej agendy, keď žalobca vie spoľahlivo kvantifikovať výšku svojho
nároku. Z uvedeného vyplýva, že kritérium predvídateľnosti výsledku rozhodnutia všeobecného súdu

žalobcom sa javí byť rozhodujúce pri úvahe medzi aplikáciou zásady úspechu v jej všeobecnom
význame, keď sa miera úspechu vo veci zisťuje v závislosti od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, a jej redukovanej významovej podobe,
keď sa za úspech považuje už úspech v základe nároku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie
na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024